Náhradná starostlivosť je výraz, ktorý sa úzko spája s problematikou detí, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine a s vlastnými rodičmi, a to z akýchkoľvek dôvodov. Slovenská legislatíva, najmä zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, upravuje podmienky a formy náhradnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť deťom vhodné a stabilné prostredie pre ich vývoj. Tento právny predpis verejnoprávnej povahy definuje opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „opatrenia“) tak, aby bolo zrejmé, v ktorých situáciách sa výkon rôznych opatrení môže ponúkať, v ktorých situáciách sa musí ponúkať, respektíve odporučiť odborná pomoc, a kedy nastala situácia, kedy sa musí zasiahnuť. Cieľom je ochrana práv a právom chránených záujmov detí.
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na prípravu na náhradné rodičovstvo v kontexte tohto zákona, vrátane právneho rámca, foriem náhradnej starostlivosti a postupov pre záujemcov. Náhradné rodičovstvo predstavuje významný aspekt sociálnoprávnej ochrany detí, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine, pričom prioritou je vždy nájdenie rodinného prostredia.
Právny rámec sociálnoprávnej ochrany detí a náhradného rodičovstva
Ústava Slovenskej republiky v článku 41 deklaruje osobitnú ochranu detí a mladistvých, právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, rovnaké práva a pomoc štátu, ktorú upravujú osobitné zákony. Základnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, sú zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a spomínaný zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tieto zákony spoločne tvoria pilier pre zabezpečenie adekvátnej ochrany a starostlivosti o deti.
Zákon č. 305/2005 Z. z. primárne upravuje sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu s cieľom predchádzať vzniku krízových situácií v rodine, chrániť práva a právom chránené záujmy detí, predchádzať prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a zamedziť nárastu sociálnopatologických javov. Prvoradým hľadiskom pri voľbe a uplatňovaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (SPOD a SK) je vždy najlepší záujem dieťaťa, na určovanie a posudzovanie ktorého sa uplatňuje zásada o záujme dieťaťa podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 36/2005 Z. z. (zákon o rodine).
Historický vývoj sociálnoprávnej ochrany detí
Myšlienka ochrany detí a úpravy rodinnoprávnych vzťahov má hlboké korene v histórii ľudstva. Už Chammurapiho zákonník (1792 - 1750 p.n.l.), ako aj Dvanásť tabúľ a obdobie Rímskej ríše, upravovali rodinnoprávne vzťahy medzi otcom, manželkou a deťmi. Rakúsky občiansky zákonník z roku 1811 priniesol inštitút manželských a nemanželských detí, vrátane poručníctva. Na území Slovenska sa začiatkom 16. storočia uplatňovali diela ako István Verboci Opus Tripartitum a taktiež „Dočasné súdne pravidlá“, ktoré formovali právne normy tej doby.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 a vzniku Československej republiky (28. október 1918) platil v Čechách česko-rakúsky občiansky zákonník, zatiaľ čo na Slovensku sa riadil uhorským obyčajovým právom. Významný prelom nastal po 9. máji 1948, kedy zákon č. 150/1948 zaviedol rovnosť postavenia mužov a žien v rodine a spoločnosti. Koncom 19. storočia platil na území Slovenska rakúsky zákon o „chudobe“ (1868), ktorý už vtedy ukladal povinnosť postarať sa o siroty, čím položil základy pre sociálnu ochranu detí. Začiatkom 20. storočia následne začali vznikať dobrovoľnícke združenia, ktoré sa aktívne angažovali v pomoci deťom bez rodičov.
Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
Systém sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Slovenskej republike je komplexný a zahŕňa viacero kľúčových orgánov a subjektov. Medzi hlavné orgány štátnej správy patria:
- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „ministerstvo“)
- Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny - ÚPSVaR)
- Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže
- Obce
- Vyššie územné celky (VÚC)
- Akreditované subjekty
- Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré vykonávajú opatrenia SPOD a SK
Pôsobnosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Jeho pôsobnosť zahŕňa široké spektrum činností, od koncepčnej práce až po medzinárodnú spoluprácu. Medzi jeho kľúčové úlohy patrí vypracúvanie koncepcie SPOD, SK a sociálnej prevencie, ktoré slúžia ako základ pre systémové riešenia. Zároveň riadi, kontroluje a metodicky usmerňuje výkon štátnej správy v tejto oblasti a činnosť Centra pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže.
Dôležitou súčasťou jeho činnosti je aj rozhodovanie o udelení, predĺžení a zrušení akreditácie pre subjekty vykonávajúce opatrenia SPOD a SK. Ministerstvo plní úlohy vyplývajúce z medzinárodných dohovorov a Právnych aktov EÚ, čo podčiarkuje medzinárodný rozmer ochrany detí. Vedie a aktualizuje zoznam akreditovaných subjektov a kontroluje úroveň vykonávania opatrení podľa zákona č. 305/2005 Z. z. V neposlednom rade zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti SPOD a SK a koordinuje činnosti štátnych orgánov, obcí, VÚC, akreditovaných subjektov a ďalších fyzických a právnických osôb, aby bol systém ochrany detí efektívny a komplexný.
Pôsobnosť orgánov SPOD a SK (ÚPSVaR)
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) pôsobia ako orgány štátnej správy v oblasti SPOD a SK na regionálnej a lokálnej úrovni. Ich úlohy sú rozsiahle a priamo ovplyvňujú životy detí a rodín. ÚPSVaR riadi, kontroluje a metodicky usmerňuje výkon štátnej správy v oblasti SPOD a SK, ako aj vykonávanie poradensko-psychologických služieb, ktoré sú realizované pod jeho pôsobnosťou. Vypracúva koncepcie SPOD a SK a prevencie sociálnopatologických javov pre územné obvody krajov v súlade s koncepčnými zámermi ministerstva, čím zabezpečuje súlad regionálnych a celoštátnych priorít.
Ďalej vypracúva koncepcie ústavnej starostlivosti a schvaľuje priority v tejto oblasti. Oznamuje určeným orgánom SPOD a SK výšku priemerných bežných nákladov na dieťa v detských domovoch a v detských domovoch pre maloletých bez sprievodu, čo je kľúčové pre financovanie starostlivosti. Koná a rozhoduje v druhom stupni vo veciach SPOD a SK, v ktorých v prvom stupni koná a rozhoduje ÚPSVaR a určený orgán SPOD a SK. Rozhoduje o výchovných opatreniach, dočasnom zverení dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom, a o resocializačnom príspevku.
ÚPSVaR vykonáva napríklad pre dieťa opatrenia sociálnej kurately, funkciu kolízneho opatrovníka, funkciu poručníka maloletého bez sprievodu. Zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa a psychologickú pomoc. Podáva návrhy súdu na vydávanie predbežného opatrenia, na určenie a zapretie otcovstva, ako aj na uloženie alebo zrušenie výchovného opatrenia súdom. Je to tiež orgán, ktorý napríklad predkladá zariadeniam, v ktorých sa vykonáva rozhodnutie súdu, a zriaďuje tím odborníkov.
Pôsobnosť určeného orgánu SPOD a SK
Určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately má špecifické kompetencie, ktoré dopĺňajú a rozširujú pôsobnosť ÚPSVaR. Rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni koná a rozhoduje detský domov a detský domov pre maloletých dospelých bez sprievodu.
Je zodpovedný za rozhodovanie o zapísaní fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, do zoznamu žiadateľov, ako aj o vyradení žiadateľov z tohto zoznamu. Zriaďuje detské domovy (DeD) a detské domovy pre maloletých bez sprievodu a vykonáva nad nimi kontrolu.
Ďalej vykonáva prípravu dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť (NRS) a potrebné opatrenia, ak nie je možné dieťaťu, ktorému treba sprostredkovať NRS, sprostredkovať nadviazanie osobného vzťahu medzi ním a žiadateľom. Vedie tiež prehľad detí, ktorým treba sprostredkovať NRS, a zabezpečuje ďalšie súvisiace administratívne a odborné činnosti.
Prostredia výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí
Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu, rodinu, skupinu a komunitu. Využívajú sa predovšetkým prostredníctvom sociálnej práce, metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji sociálnopatologických javov v spoločnosti. Tieto opatrenia na seba nadväzujú a vzájomne sa podmieňujú. Pri ich voľbe a uplatňovaní majú prednosť opatrenia na zabezpečenie výchovy a všestranného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí alebo v náhradnom rodinnom prostredí. To zdôrazňuje legislatívnu preferenciu rodinného prostredia pred inštitucionálnou starostlivosťou.
Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú v rôznych prostrediach:
- V prirodzenom rodinnom prostredí: Toto je domáce prostredie dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby, v ktorom sa primárne očakáva starostlivosť o dieťa.
- V náhradnom rodinnom prostredí: Predstavuje domáce prostredie plnoletej fyzickej osoby, ktorej súd zveril dieťa do starostlivosti podľa osobitného predpisu, alebo ktorej bolo dieťa dočasne zverené rozhodnutím orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do starostlivosti podľa osobitného predpisu. Sem patria napríklad pestúnska starostlivosť alebo náhradná osobná starostlivosť.
- V otvorenom prostredí: Je to každé verejné priestranstvo, verejný objekt alebo komunikácia, ktoré sú pre jednotlivcov a skupiny prirodzeným sociálnym prostredím, v ktorom sa zvyčajne zdržiavajú, a mobilné alebo stále priestorové zázemia jednotlivcov a skupín. Tu sa vykonávajú terénne sociálne služby.
- V prostredí utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení podľa tohto zákona: Toto prostredie predstavuje zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (zariadenie), ako sú napríklad detské domovy alebo krízové strediská.
Práva dieťaťa a rodičov v systéme SPOD a SK
Zákon č. 305/2005 Z. z. garantuje rovnaké práva všetkým v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, ustanovenou osobitným predpisom. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického zmýšľania alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného pôvodu alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia. Tieto ustanovenia zabezpečujú, že každé dieťa a každá rodina má nárok na rovnakú ochranu a prístup k službám bez ohľadu na osobné okolnosti.
Každý, kto sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté pri vykonávaní opatrení SPOD a SK podľa tohto zákona v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu. To poskytuje dôležitú právnu záruku a možnosť nápravy prípadných porušení práv.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (orgány SPOD a SK), Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, obec, VÚC, právnické osoby alebo fyzické osoby, ktorým bola udelená akreditácia podľa tohto zákona (akreditované subjekty), a subjekty, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa tohto zákona, sú povinné dbať na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo porušovaniu práv dieťaťa. Táto povinnosť je zásadná pre funkčnosť celého systému ochrany detí. Zároveň je každý povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na akékoľvek porušovanie práv dieťaťa.
Formy náhradnej rodinnej starostlivosti
Náhradná rodinná starostlivosť je definovaná Zákonom o rodine č. 36/2005 Z. z. ako starostlivosť, ktorá dočasne nahrádza osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť vzniká vždy len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Základným cieľom náhradnej starostlivosti je zabezpečiť pre dieťa rodinné prostredie, ktoré mu umožní zdravý vývoj a uspokojovanie jeho potrieb. Zákon o rodine jednoznačne deklaruje právo dieťaťa vyrastať v rodine, pričom náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou.
Existuje niekoľko foriem náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré sa líšia svojou povahou, rozsahom práv a povinností a primárnym cieľom:
Náhradná osobná starostlivosť (NOS)
Náhradná osobná starostlivosť predstavuje starostlivosť o dieťa mimo jeho biologickej rodiny. V praxi sa táto forma často využíva na prechodné preklenutie starostlivosti o dieťa členom širšieho príbuzenstva. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa zákonom ustanovené predpoklady. Táto možnosť náhradnej starostlivosti sa využíva najčastejšie v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny, ktorí už majú s dieťaťom vytvorený vzťah.
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd, pričom osoba, ktorej má byť dieťa zverené, musí spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme. Súd zároveň vymedzí rozsah práv a povinností, ktoré je táto osoba povinná vykonávať. V podstate súd rozdelí práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností medzi rodičov dieťaťa a osobu, ktorej dieťa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia dieťaťa majú naďalej právo stýkať sa s dieťaťom, a pokiaľ sa nedohodnú s osobou, ktorej bolo dieťa zverené, na výkone tohto práva, môže jeden z rodičov podať návrh na súd, ktorý o tom rozhodne. Maloleté dieťa možno zveriť jednotlivcovi, ale aj manželom. Ak má byť dieťa zverené jednému z manželov, musí to byť so súhlasom druhého.
Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Podľa novej právnej úpravy zákona o príspevkoch má dieťa zverené do NOS nárok na jednorazové aj opakované príspevky. Fyzická osoba vykonávajúca NOS však nemá nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, pričom tento občan nemá nárok na odmenu za činnosti súvisiace s výchovou zvereného dieťaťa.
Pestúnska starostlivosť
Pestúnska starostlivosť je ďalšou formou náhradnej starostlivosti, ktorá nahrádza starostlivosť rodičov, ak ju títo nezabezpečujú z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov a záujem dieťaťa si vyžaduje zverenie do pestúnskej starostlivosti. Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie, a to až do 25. roku života. Výška tohto príspevku je určená na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb dieťaťa a ustanovuje ju zákon o životnom minime.
Zverením dieťaťa do pestúnskej starostlivosti nezanikajú rodičom rodičovské práva a povinnosti; rodičia zastupujú dieťa v podstatných veciach, majú obmedzené právo výchovy a vyživovacia povinnosť voči dieťaťu im zostáva. Pestúni majú právo dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho záležitosti v bežných veciach. Pestúnska starostlivosť vzniká na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Dieťa môže byť zverené do pestúnskej starostlivosti jednej fyzickej osobe, prípadne do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela.
Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť iba maloleté dieťa v prípade, ak toto sleduje jeho najlepší záujem - teda ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou, a to v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zverené do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom.
Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd v rozhodnutí vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu.
Osvojenie (Adopcia)
Osvojenie (adopcia) je najvýznamnejšia forma náhradnej starostlivosti, pretože vytvára trvalý rodinnoprávny vzťah. Podľa zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako biologickí rodičia. Osvojenie teda nie je formou dočasnej náhradnej starostlivosti, ale trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine.
Osvojiteľom sa môže stať fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie a spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Na osvojenie je potrebný súhlas zákonného zástupcu. Dieťa vhodné pre osvojenie je len maloleté dieťa (do 18 rokov), ktoré sa ocitlo bez vlastnej rodiny a nemá nádej navrátiť sa do svojej pôvodnej rodiny. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady. Ak sa rozhodne pestún osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po dobu 9 mesiacov. Rovnako sa postupuje aj v prípade, že maloleté dieťa chce osvojiť osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo poručník, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará. Spoločne si môžu osvojiť dieťa manželia. Jednotlivo si môže osvojiť dieťa každý človek, ktorý splní zákonom stanovené podmienky. Osvojiteľ má nárok na rodičovskú dovolenku spojenú s rodičovským príspevkom až do šiesteho roku veku zvereného dieťaťa, najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa (od 1.7.2005).
Proces a príprava na náhradné rodinné rodičovstvo
Príprava na náhradné rodičovstvo je kľúčovým krokom pre budúcich náhradných rodičov, aby mohli dieťaťu poskytnúť čo najlepšiu starostlivosť a vytvoriť mu stabilné rodinné prostredie. Zákon definuje, že fyzická osoba, ktorá chce vykonávať náhradné rodičovstvo, musí absolvovať špecializované školenie. Proces prípravy zahŕňa niekoľko etáp, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby sa náhradní rodičia cítili pripravení a kompetentní na prijatie dieťaťa do svojej starostlivosti. Školenia sú zamerané na získanie potrebných vedomostí a zručností.
Fyzickej osobe, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, každý orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obec, vyšší územný celok alebo akreditovaný subjekt, ktorý vykonáva prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť, poskytuje informácie potrebné na podanie žiadosti o zapísanie do zoznamu žiadateľov.
Žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov
Žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov obsahuje osobné údaje fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, a to jej meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, bydlisko, rodné číslo a ďalšie údaje potrebné na podanie žiadosti o odpis registra trestov.
Ku žiadosti musia byť priložené nasledujúce dokumenty:a) dotazník,b) správa o zdravotnom stave fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom,c) doklad o majetkových pomeroch na preukázanie primeraného majetkového základu na plnenie ekonomicko-zabezpečovacej funkcie rodiny.
Ak fyzická osoba žiada o sprostredkovanie medzištátneho osvojenia, spisová dokumentácia obsahuje okrem vyššie uvedených dokladov aj:a) odpis registra trestov fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, vydaný určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,b) správu o bytových pomeroch, rodinných pomeroch a sociálnych pomeroch fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom,c) vyjadrenie obce o spôsobe života fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, a jej rodiny,d) písomný súhlas fyzickej osoby, že určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže zisťovať, či nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností uvedených v žiadosti a spisovej dokumentácii,e) fotografie, obrazový a zvukový záznam tejto fyzickej osoby a jej rodinného prostredia.
Príprava fyzickej osoby na náhradnú rodinnú starostlivosť
Subjektom vykonávajúcim prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť na účely zákona č. 305/2005 Z. z. je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a akreditovaný subjekt, ktorý má akreditáciu na vykonávanie takejto prípravy. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a akreditovaný subjekt vykonávajúci prípravu, detský domov, obec alebo vyšší územný celok informujú fyzickú osobu, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, o možnosti vybrať si subjekt vykonávajúci prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť.
Príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, sa vykonáva v rozsahu najmenej 26 hodín a môže mať individuálnu formu, skupinovú formu alebo kombináciu oboch.
Obsah a ciele školenia
Školenie pre náhradných rodičov pokrýva široké spektrum tém, ktoré sú nevyhnutné pre úspešné zvládnutie náhradnej starostlivosti. Medzi hlavné oblasti patria:a) poskytnutie základných informácií najmä o: 1. náhradnej rodinnej starostlivosti, jej právnych aspektoch a rôznych formách. 2. vývine dieťaťa a potrebách dieťaťa, vrátane psychologických aspektov jeho vývoja a vplyvu traumatických skúseností. 3. právach dieťaťa v náhradnej rodinnej starostlivosti, vrátane práva dieťaťa na udržiavanie a rozvíjanie súrodeneckých väzieb. 4. právach a povinnostiach rodičov dieťaťa, ako aj o ich obmedzeniach v kontexte náhradnej starostlivosti.b) posudzovanie spôsobilosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti. Toto posudzovanie zahŕňa psychologické, osobnostné a sociálne predpoklady.
Cieľom školenia je nielen odovzdať teoretické vedomosti, ale predovšetkým rozvíjať praktické zručnosti a posilniť sebadôveru budúcich náhradných rodičov. Ide o pochopenie psychiky dieťaťa, ktoré prešlo záťažovými situáciami, ako je odlúčenie od biologických rodičov, zoznámenie sa s právnymi predpismi, osvojenie si účinných výchovných prístupov a príprava na riešenie krízových situácií. Zároveň sa poskytujú informácie o dostupnej podpore zo strany štátnych orgánov a mimovládnych organizácií.
Subjekt, ktorý vykonáva prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť, vypracúva po skončení prípravy fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, záverečnú správu o jej príprave, s ktorou ju oboznámi. Určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rozhoduje o zapísaní fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, do zoznamu žiadateľov do 15 dní odo dňa doručenia záverečnej správy o príprave fyzickej osoby na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti.
Profesionálna náhradná rodina ako forma ústavnej starostlivosti
Profesionálna náhradná rodina nie je priamo formou náhradnej rodinnej starostlivosti v zmysle rodinného práva, ale predstavuje formu ústavnej starostlivosti, ktorá je však vykonávaná v rodinnom prostredí. Je organizačnou súčasťou Centra pre deti a rodiny (CDR). Ide o domáce prostredie zamestnanca - profesionálneho rodiča CDR, v ktorom sa poskytuje starostlivosť určenému počtu detí, ktoré majú nariadenú ústavnú výchovu. Táto starostlivosť sa poskytuje 24 hodín denne buď v rodinnom dome alebo v byte poskytnutom CDR, alebo v rodinnom dome alebo v byte, ktorého je zamestnanec vlastníkom, spoluvlastníkom, nájomcom alebo spoločným nájomcom.
Profesionálny rodič je zamestnanec CDR, ktorý vykonáva ústavnú starostlivosť v rodinnom prostredí. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Profesionálny rodič podpíše pracovnú zmluvu s detským domovom a stáva sa jeho zamestnancom, pričom jeho pracovnou náplňou je výchova dieťaťa (súčasťou pracovnej zmluvy je i dohoda o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej rodine). Medzi profesionálnym rodičom a dieťaťom teda nevzniká právny vzťah rodič-dieťa. Starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine nie je ďalšou formou náhradnej starostlivosti, ako je napr. pestúnska starostlivosť, ale ide o spôsob zabezpečovania individuálnej starostlivosti o dieťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou.
Význam profesionálnej náhradnej rodiny
Profesionálna rodina, alebo profesionálny rodič, má veľký význam v tom, že umožňuje dieťaťu stálosť osoby, prípadne manželov, ktorí mu zabezpečujú celodennú starostlivosť. Táto forma náhradnej starostlivosti zohľadňuje napĺňanie individuálnych potrieb dieťaťa a najviac sa približuje modelu rodinnej výchovy. Dieťa má v profesionálnej rodine možnosť vyrastať v rodinnom prostredí s dostatočnými podnetmi, čo je veľmi dôležité z hľadiska jeho vývinu pre budovanie vzťahov a väzieb. Prirodzeným spôsobom tak získava vzory rodinných rol. V profesionálnej rodine je možné umiestniť a vychovávať aj viacpočetnú skupinu súrodencov, čo je dôležité pre zachovanie súrodeneckých väzieb.
Práca profesionálnych rodičov je monitorovaná zamestnancami Centra - psychológom spolu so sociálnym pracovníkom, čo zabezpečuje odbornú podporu a dohľad. Ide o veľmi zodpovednú a náročnú prácu, ktorá spočíva v 24-hodinovej starostlivosti o dieťa vo vlastnom rodinnom prostredí, a ktorá v plnom rozsahu ovplyvní život všetkých členov rodiny profesionálneho rodiča. Dôležité je vedieť prijať dieťa do rodiny s vedomím, že ústavná starostlivosť je len dočasným riešením a cieľom je dieťa čo najskôr vrátiť do pôvodnej rodiny, ak sa pomery v rodine zmenili natoľko, že rodičia dieťaťa môžu vykonávať jemu osobnú starostlivosť, alebo ak sa rodinné pomery nezmenili, umiestniť dieťa do náhradnej rodiny (osvojenie, pestúnska starostlivosť, náhradná osobná starostlivosť).
Kvalifikačné predpoklady a príprava
Pre vykonávanie profesionálneho rodičovstva je potrebné spĺňať kvalifikačný predpoklad najmenej úplného stredného vzdelania s maturitou a absolvovať prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti. Rozsah prípravy je 60 hodín, respektíve 40 hodín, pokiaľ záujemca o profesionálne rodičovstvo spĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad podľa Vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov v znení neskorších predpisov.
Ak ide o dieťa, u ktorého sa prejavujú poruchy správania, a o dieťa, ktoré je drogovo alebo inak závislé, môže vykonávať starostlivosť v profesionálnej rodine len fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a spĺňa osobitné kvalifikačné predpoklady a absolvovala prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti v rozsahu najmenej 40 hodín.
Príprava na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti spočíva:
- v poskytnutí základných informácií o:a) náhradnej rodinnej starostlivosti,b) psychickom, fyzickom a sociálnom vývine dieťaťa a jeho potrebách,c) právach dieťaťa v ústavnej starostlivosti.
- v nácviku praktických zručností vo výchovnej práci s deťmi a mladými dospelými.
Prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti môže záujemca absolvovať na každom ÚPSVaR alebo u akreditovaného subjektu, ktorý má na vykonávanie prípravy akreditáciu, ako napríklad: Návrat, o.z., Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, Detské centrum Slovensko. Zoznam týchto akreditovaných subjektov je zverejnený na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (www.employment.gov.sk). Informácie o možnosti absolvovať prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti poskytne záujemcom každý ÚPSVaR, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie SPOD a SK.
Profesionálny rodič v praxi
Záujemca, ktorý úspešne absolvuje prípravu, sa môže uchádzať o zamestnanie v Centre pre deti a rodiny (CDR), či už štátnom, neštátnom, alebo v krízovom stredisku. Najvhodnejšie je, aby bolo Centrum čo najbližšie k bydlisku profesionálneho rodiča. Centrum musí disponovať voľným pracovným miestom pre profesionálneho rodiča a z radov záujemcov si vyberá najvhodnejšieho kandidáta za zamestnanca - profesionálneho rodiča. Pracovný pomer sa uzatvára v zmysle Zákonníka práce, ide o pracovnoprávny vzťah Centra a profesionálneho rodiča, ktorý dostáva za svoju prácu mzdu.
Ak v profesionálnej rodine zabezpečuje starostlivosť dieťaťu jeden profesionálny rodič, na druhého z manželov tohto zamestnanca sa vzťahuje podmienka bezúhonnosti, ktorá platí pri overení spôsobilosti pre náhradnú rodinnú starostlivosť. Jeden profesionálny rodič môže mať v profesionálnej rodine v starostlivosti najmenej jedno dieťa a najviac tri deti alebo mladých dospelých. Ak starostlivosť v profesionálnej rodine zabezpečujú manželia, ktorí sú zamestnancami Centra, v jednej profesionálnej rodine môžu mať najmenej dve deti a najviac šesť detí alebo mladých dospelých.
Centrum poskytuje profesionálnemu rodičovi, ktorý zabezpečuje starostlivosť dieťaťu v profesionálnej rodine, mesačne finančné prostriedky určené na úhradu výdavkov na stravovanie, ošatenie a zabezpečenie vecí a služieb osobnej potreby dieťaťa a poskytuje mu základné vybavenie. Suma poskytnutá Centrom na úhradu výdavkov na dieťa alebo mladého dospelého v profesionálnej rodine je podľa veku dieťaťa vo výške niekoľkonásobku sumy životného minima v zmysle Vyhlášky MPSVaR SR č. 643/2008, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zák
tags: #priprava #na #nahradne #rodicovstvo #v #zmysle