Každý rodič si želá, aby sa jeho dieťa správne vyvíjalo. Obzvlášť pri prvom dieťati však môžu neobvyklé situácie vyvolať prehnané reakcie, pretože rodičia sú v otázkach výchovy a vývoja detského organizmu často nováčikovia. V poslednej dobe sa čoraz častejšie spomínajú poruchy správania a učenia, ktoré spôsobujú problémy pri socializácii a zvládaní školských povinností detí. Čo však tieto pojmy znamenajú pre vás ako rodiča? Čo všetko zahŕňa, ak má dieťa diagnostikovanú niektorú z nich? Aké sú ich prejavy a následky? Tento článok vám poskytne ucelený prehľad a praktické rady, ako reagovať v náročných situáciách.
Pochopenie psychických porúch u detí
Pojem „psychická porucha“ môže byť niekedy mätúci. Psychická porucha je stav, ktorý ovplyvňuje myslenie, pocity, náladu alebo správanie osoby, čo vedie k ťažkostiam v každodennom živote a poškodeniu sociálnych funkcií. Tieto faktory sa často vyskytujú spoločne a vytvárajú celkový klinický obraz. Je dôležité si uvedomiť, že psychické poruchy u detí majú svoje špecifiká. Príznaky nemusia byť také zreteľné ako u dospelých alebo sa môžu vyvíjať neočakávanými spôsobmi.
Deti a tínedžeri sa čoraz častejšie necítia dobre. Psychológovia aj učitelia varujú, že medzi deťmi je čoraz viac úzkostí, depresií a porúch príjmu potravy. Až 20 % detí môže počas vývoja trpieť úzkosťou alebo depresiou. Dôležité je všímať si akékoľvek zmeny u dieťaťa - smútok, úzkosť, depresívne prejavy, ale aj nárast agresívneho správania. Keď je dieťa mentálne zdravé, dokáže dobre fungovať doma, v škole aj medzi rovesníkmi. Naopak, odborníci často hovoria o mentálnom zdraví detí práve v súvislosti s poruchami a problémami. Preto je dôležité vedieť, ako vyzerá psychická pohoda, aby bolo možné včas rozpoznať príznaky problémov.
Všetky tieto poruchy majú individuálny charakter a niektoré z nich môžu vzniknúť, ak má dieťa vrodenú dysfunkciu centrálnej nervovej sústavy. Symptómy porúch učenia spôsobujú, že dieťa v škole zaostáva a má problémy pri plnení školských povinností. Okrem školských neúspechov a zhoršenia prospechu dieťaťa môžu poruchy učenia spôsobovať problémy vo vzťahu k učiteľom a k učeniu všeobecne. Nevhodné správanie voči spolužiakom, poruchy učenia a zhoršený prospech dieťaťa tak môžu nepríjemne ovplyvniť život celej rodiny.
Varovné signály, ktoré by ste nemali ignorovať
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Medzi najčastejšie prejavy patria:
- Zmeny nálad a emócií: Extrémne zmeny nálad a emócií, ktoré sú intenzívnejšie ako zvyčajne, môžu byť prvým náznakom problému. Ak je dieťa zvyčajne veselé a zrazu sa stane podráždeným, je to dôvod na obavy. Často plače - na prvý pohľad bez jasného dôvodu. Je neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo?
- Sociálna izolácia: Stiahnutie sa do seba a vyhýbanie sa sociálnym kontaktom s kamarátmi a rodinou môže byť varovným signálom psychickej poruchy, ako je úzkosť alebo depresia. Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych?
- Zmeny v spánku a stravovacích návykoch: Problémy so spánkom, ako nespavosť alebo nadmerná spavosť, a zmeny v apetíte, ako strata chuti do jedla alebo prejedanie sa, môžu naznačovať aj psychické problémy. V menších intervaloch ako predtým, čo môže viesť až k mentálnej anorexii.
- Telesné ťažkosti: Opakované bolesti hlavy alebo brucha môžu byť znakom psychosomatických porúch. Často sa sťažujú na bolesti hlavy alebo bruška.
- Extrémna agresivita: Opakované ubližovanie ostatným, či už fyzicky alebo slovne.
- Hyperaktivita a nepozornosť: Dieťa sa nedokáže sústrediť na ľahké úlohy, neustále je v pohybe.
- Impulzívne správanie: Dieťa koná bez premyslenia, čo často vedie k problémom.
Ak takéto správanie pretrváva dlhšie ako šesť mesiacov a ovplyvňuje bežný život dieťaťa, je vhodné navštíviť odborníka a poradiť sa. Lekár či psychológ vám pomôže diagnostikovať poruchy ako ADHD, autizmus alebo poruchy opozičného vzdoru (ODD).
Pochopenie stresu: Sprievodca pohodou pre deti - Wellness 101 Junior
Konkrétne poruchy a ich prejavy
Úzkostné poruchy: Úzkosť je nepríjemný pocit strachu, ktorý nie je konkrétny. Prejavy úzkosti sa líšia podľa veku. Menšie deti majú často ako jeden z prvých príznakov separačnú úzkosť, chýba im osoba, ku ktorej majú najsilnejší vzťah. Deti trpiace úzkosťami majú nízke sebahodnotenie, a hoci podávajú dobré výkony, nedôverujú si. Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách.
Depresívne poruchy: Ak je dieťa neustále smutné, nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo, izoluje sa, nechce vstať z postele, ignoruje kamarátov či blízkych, to sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
Poruchy príjmu potravy: Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty. Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu. Pri mentálnej anorexii sa dieťa začína vyhýbať jedlám, cielene znižuje množstvo jedla, redukuje porcie. Dieťa sa môže začať izolovať od kamarátov a spoločnosti, je viac podráždené, depresívne, úzkostné a nervózne. Od dieťaťa môžeme počuť negatívne komentáre na seba, svoju povahu aj výzor.
Hyperkinetická porucha (ADHD, ADD): Najčastejšie sa vyskytujúca porucha v správaní - hyperkinetická porucha alebo ADHD, ADD, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka, si vyžaduje špecifický prístup vo vzdelávaní. Táto porucha správania primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia. Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha - ADHD, ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správaní ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle. Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov.
Posttraumatická stresová porucha (PTSD): Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
Bipolárna afektívna porucha (BAP): BAP sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.
Ako reagovať a podporiť dieťa
Ak sa problém nepodchytí a nerieši, trpí váš vzťah rodiča k dieťaťu, vzťahy medzi rodičmi a postoj rodiča k učiteľovi a ku školskému systému. Preto je pre rodičov - a rovnako aj pre učiteľov - veľmi dôležité oboznámiť sa s rôznymi poruchami učenia a ich prejavmi; spoznať, aké sú ich príčiny, ako ich dieťa prežíva a aké sú možnosti nápravy. Rozhodne nie je vhodné aplikovať na „problémové” dieťa represívne opatrenia.
Tipy pre rodičov s deťmi s ADHD/ADD:
- Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední. Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno pokojne a pomaly. Hnev je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť.
- Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou. Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať tv, učiť sa, pomáhať, ísť spať… Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje.
- Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje.
- Dajte mu, pokiaľ je to možné, oddelenú izbu alebo vlastný kútik, ktorý bude jeho ríšou. Pri plnení úloh prenášajte na neho zodpovednosť.
- Naučte sa rozoznávať varovné signály, skôr než vybuchne. Nech sa hrá s jedným, nanajvýš s dvoma kamarátmi naraz, pretože je ľahko nahnevateľný.
- Trpezlivosť, pokoj, optimistický pohľad do budúcnosti. Nedopustiť, aby sa dieťa naučilo niečo nesprávne.
- Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie. Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu.
- Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Napr. 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť.
- Nútiť hyperaktívne dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť. Zabráňte pocitom menejcennosti. Je potrebné tieto deti taktne chrániť pred príliš trápnymi a opakovanými zážitkami neúspechu v súťažiach, v ktorých pre svoje ťažkosti musí byť vždy posledné.
- V celom rodinnom prostredí je potrebné vytvoriť atmosféru spolupráce. Dieťa má poznať, že ho v rodine majú radi, že sú mu ochotní pomáhať, nie iba kontrolovať a kritizovať, musí sa cítiť spokojne a prežívať toľko radosti ako každé dieťa.
- Deti s ADHD, ADD sú spravidla pracovne veľmi horlivé a rôzne práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť, ak ich pochválime za snahu. Radi sa učia robiť niekomu niečo pre radosť.
- Dôležitá je spolupráca rodiny so školou, je potrebné aby učiteľ bol informovaný o problémoch dieťaťa. Voliť vhodné zamestnanie. Veľa detí s ADHD, ADD vyštudovalo vysokú školu, ešte viac ich absolvovalo stredné školy a učilištia. S postupujúcou zrelosťou CNS je dieťa pokojnejšie, sústredenejšie, pracovne vytrvalejšie, takže lepšie využíva svoje intelektové schopnosti.
Tipy na zlepšenie správania detí všeobecne:
- Stanovte jasné hranice: Deti potrebujú vedieť, čo sa od nich očakáva. Jasné pravidlá im dávajú pocit istoty.
- Buďte dôslední: Dodržiavanie pravidiel by malo byť pevné a jednotné. Dôsledky musia byť spravodlivé a predvídateľné.
- Chváľte úspechy: Pozitívne povzbudenie je často silnejšou motiváciou než kritika. Vyzdvihujte dobré správanie a ukážte, že si ho vážite.
- Venujte deťom čas: Spoločné chvíle - hranie, rozhovory alebo výlety - budujú pevné puto a posilňujú dôveru.
- Podporujte ich pohodu: Ak dieťa čelí stresu alebo problémom s koncentráciou, môžu pomôcť vhodné doplnky výživy. Napríklad, produkty na zlepšenie koncentrácie alebo zvládanie stresu z lekárne Dr. Max môžu podporiť ich mentálnu pohodu.
Možnosti pomoci a podpory
Ak má vaše dieťa prejavy úzkosti, rodič ho môže podporiť aj doma. Je dôležité, aby rodič rozpoznal strachy dieťaťa - neignoroval ich, situáciu nezľahčoval, nezosmiešňoval dieťa. Rodič by sa mal vyhnúť tomu, aby hovoril pred inými ľuďmi o svojom dieťati ako o hanblivom či ustráchanom.
Odborná pomoc: Keď obavy pretrvávajú a zasahujú do schopností dieťaťa až tak, že zabraňujú v školskej práci, fungovaní doma, stupňujú sa príznaky, je vhodný čas vyhľadať odbornejšiu pomoc. Odbornú pomoc pre všetky deti poskytujú centrá poradenstva a prevencie (CPP). V liečbe úzkostných porúch môže výrazne pomôcť psychoterapia.
Psychoterapia: Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
Farmakoterapia: Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. Vhodná je kombinácia psychoterapie a farmakoterapie, nakoľko aj lieky môžu zmierňovať niektoré nežiadúce prejavy správania.
Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov. Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku.
Rodinné prostredie a jeho vplyv
Rodinné prostredie hrá kľúčovú úlohu pri uzdravovaní, keď má dieťa stres zo školy. Harmonické rodinné prostredie môže viesť k škodlivým účinkom na psychiku dieťaťa. Je nevyhnutné zabezpečiť emocionálnu stabilitu a otvorenú komunikáciu.
Tipy pre rodiny:
- Doprajte si spoločne strávený čas.
- Komunikujte otvorene.
- Dávajte deťom najavo, že ich milujete a že ste tu pre ne, keď to potrebujú.
Rodičia často prežívajú bezradnosť a bezmocnosť, nedokážu sa na problémy pozrieť s nadhľadom, s odstupom a meniť svoje výchovné postupy a stratégie. Dieťa s ADHD, ADD zasahuje do celej dynamiky rodiny, netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti, nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom. Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu - ADHD, ADD. Je to ale mylný názor. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine. Samozrejme, že môžete očakávať len to, čo je v rámci jeho možností.
Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte. Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka.
Mýty a fakty o psychických poruchách u detí
- Mýtus: Psychické problémy u detí sú len fázou a prejdú samé.Fakt: Ak sa psychické problémy ignorujú, môžu mať vážny emocionálny vplyv, najmä ak nie sú správne zvládnuté.
- Mýtus: Duševné choroby sa nedajú liečiť.Fakt: Väčšina duševných chorôb sa dá úspešne liečiť pomocou terapie, liekov a podpory.
- Mýtus: Duševné choroby postihujú len dospelých.Fakt: Deti môžu trpieť úzkosťou, depresiou a inými duševnými poruchami.
- Mýtus: Psychické problémy sú znakom slabosti alebo zlej výchovy.Fakt: Psychické problémy sú komplexné a ovplyvňujú ich genetické predispozície, skúsenosti z detstva a životné stresory.
Prvá pomoc pri psychických problémoch dieťaťa spočíva v citlivom prístupe, pochopení a vyhľadaní odbornej pomoci. Každé dieťa má občas svoje „výstupy“ - kričí, háda sa alebo odmieta poslúchnuť. Nie každé nevhodné správanie je hneď porucha. Dôležité sú frekvencia, intenzita a trvanie problémového správania. Ak dieťa opakovane a výrazne prekračuje bežné hranice, a jeho správanie narúša vzťahy doma, v škole alebo medzi rovesníkmi, je namieste odborné vyšetrenie.
V pedagogike pracujem už viac ako 30 rokov. Začínala som ako predškolský pedagóg v materskej škole, no po dvadsiatich rokoch som sa rozhodla venovať školákom a žiakom s poruchami učenia a správania. Momentálne som zamestnaná na základnej škole v Bratislave ako učiteľka a špeciálna pedagogička. Pedagogickú profesiu beriem a cítim ako svoje životné poslanie, napĺňa ma energiou a láskou, môžem pomôcť tam kde to potrebujú.
tags: #psychicky #narusene #dieta #ako #reagovat