Vír zmien s príchodom nového života
Príchod dieťaťa do rodiny od základov zmení nielen hodnotový rebríček oboch partnerov, ale najmä ich každodenný život. Je logické, že zmena sa týka najmä ženy. Z dovtedy atraktívnej, aktívnej kočky, ktorá mala prácu, priateľov, záujmy, čas na seba i partnera sa stane mamina, ktorej takmer jedinou pracovnou náplňou je domácnosť a starostlivosť o dieťa. Každá žena zrejme potvrdí, že táto práca je náročná fyzicky, ale najmä psychicky. Ale čo sa stane, keď sa v tomto víre zmien zmení aj správanie partnera? Keď muž, ktorý bol predtým milujúci a angažovaný, začne javiť absolútny nezáujem o vlastné dieťa?
Mnoho žien sa ocitá v situácii, keď sú nesmierne frustrované z toho, ako sa ich manžel začal správať po narodení dieťaťa. Jedna z nich sa zverila so svojimi pocitmi: „Absolútne nemá záujem, nepohladi ju, nezoberie na ruky (jedine na požiadanie), keď plače je mu to úplne jedno…akoby ani neexistovala.“ Takéto správanie môže vyústiť do vážnych manželských hádok a pocitu bezmocnosti. „Strasne sa kvoli tomu hadame a ja uz neviem ako dalej… najhorsie na tom je, ze zacinam mat k nemu odpor, zato ako sa chova… dcera mava koliky a je strasne placliva, ja som velmi unavena, ked ju niekedy aj pol dnam mam na rukach,“ dodala. Tieto pocity nie sú ojedinelé a odzrkadľujú hlboké problémy, ktoré môžu narušiť rodinnú pohodu.
Čo sa deje, keď otec stráca puto? Prejavy a prvé signály
Strata záujmu zo strany otca o dieťa sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, ktoré sú často pre matku veľmi bolestivé a mätúce. Ide o viditeľné prejavy nezáujmu, ako je vyhýbanie sa fyzickému kontaktu, nedostatok iniciatívy pri starostlivosti, či dokonca ľahostajnosť voči detskému plaču alebo potrebám. Otec sa môže javiť ako odťažitý, akoby bol v rodine len hosťom, a nie plnohodnotným partnerom a rodičom. To všetko má zásadný dopad na matku, ktorá je už sama vyčerpaná náročnou starostlivosťou o novorodenca.
Jedným z typických príkladov je, keď muž po príchode domov z práce neprejaví záujem o deti, neopýta sa, ako sa mali, a miesto toho sa venuje iným činnostiam. Ako svedčí ďalší príbeh zo života: „Chodí do roboty. Ale keď príde domov tak sa neopýta na deti. Vôbec nič.“ Táto ignorácia môže byť ešte výraznejšia počas voľna, kedy si muž „naschvál hľadá robotu. Len aby nebol s nami.“ Namiesto trávenia času s rodinou si nájde zámienky na odchod do garáže triediť skrutky alebo trávi čas s mobilnými hrami. „Celi čas hrá hry na mobile. Vôbec ani ho nezaujíma či deti vyvádzajú. Čo robia. Nič,“ opisuje žena. Takéto správanie v matke vyvoláva pocit, že je na všetko sama a jej prítomnosť, rovnako ako prítomnosť detí, mu prekáža. „Úplne na ňom to kričí, že mu prekáža spoločnosť moja a deti. Aj keď len rozprávku ideme pozerať. On musí ísť na vcko. A je tam aj hodinu,“ dodáva s roztrpčením. Tieto situácie sú jasnými varovnými signálmi, že vo vzťahu dochádza k vážnej disbalancii a strate prepojenia.
Bežné rodinné pasce po narodení dieťaťa
S príchodom dieťaťa sa menia zabehnuté rituály a nastáva nová fáza života, ktorá so sebou prináša špecifické výzvy. Niekedy sa v snahe o čo najlepšiu starostlivosť o novorodenca, či vplyvom únavy, rodičia nevedomky dopúšťajú chýb, ktoré môžu vzťah oslabiť.
Prehnaná starostlivosť matky a izolácia otca
Jednou z najčastejších chýb je prehnaná starostlivosť o dieťa zo strany matky, ktorá môže viesť k neúmyselnému "odsťahovaniu" otca z rodinného diania. Pozrime sa na tento problém z pohľadu muža. Na začiatku sa teší na spoločné chvíle s manželkou a bábätkom. Začne sa to nenápadne: muž sa ako pracujúca časť rodiny potrebuje vyspať, preto sa manželka odsťahuje do detskej izby, aby mohla byť blízko k dieťaťu a aby nerušila manžela pri nočnom kŕmení a prebaľovaní. Aj cez deň sa komunikácia točí len okolo dieťaťa. Spočiatku je všetko v poriadku, až kým… Kým si manžel neuvedomí, že manželka nespala v manželskej posteli už niekoľko mesiacov, že sa vlastne o inom nerozprávajú len o dieťati, že on ako muž ju vlastne vôbec nezaujíma a začína mať pocit, že bol dobrý len na splodenie potomka a jeho finančné zabezpečenie.
„Odsťahovanie“ sa z manželskej postele môže byť prvým a zároveň najvážnejším problémom v živote rodiny. Je iste chvályhodné ušetriť manžela od nočného vstávania k dieťaťu, na druhej strane, milé dámy, je to predsa aj jeho dieťa. Nešetrite ho príliš. Spomeňte si na všetky nočné výlety s partiou priateľov, keď ste spali 3-4 hodiny a ráno vstávali do práce a fungovali po celý deň. Manžel nočné vyrušenia prežije, je predsa chlap. Takže - žiadna detská izba. Spite v manželskej posteli a keď tam už budete, venujte sa tomu, čo ste mali aj pred pôrodom radi.
Erozia komunikácie a únik do pohodlia
Nedostatok komunikácie a túžba po pohodlí sú ďalšími problémami, ktoré trápia nielen rodiny s malými deťmi. Manželka je doma na rodičovskej dovolenke, stará sa o dieťa. Manžel pracuje a domov prichádza neskoro večer. Obaja sú po celodennej „šichte“ tak unavení, že krátko po tom, ako zaspí dieťa, zaspia aj oni dvaja. Vlastne nie je priestor na rozhovory. Konverzácia oboch partnerov sa obmedzí na základné organizačné pokyny, kto nakúpi, kto odnesie veci do čistiarne alebo vyzdvihne staršie dieťa zo školy. Na osobnú, intímnu konverzáciu partnerov nie je čas ani chuť.
Tento problém sa často spája s určitou túžbou po pohodlí zo strany manžela. Mnohí muži zostávajú dlhšie v práci alebo si doma hľadajú "čistú prácu" - čítajú dennú tlač, surfujú po internete, hrajú počítačové hry, alebo sa venujú koníčkom v garáži. Domov prídu v čase, keď sú už deti okúpané, majú napísané domáce úlohy a sú pripravené práve na pusu na dobrú noc od ocka. Ako by povedal jeden dobrý priateľ: „čistá práca.“ A žena? Tá je po celom dni zrelá do postele, samozrejme, ak ju nečaká ešte niekoľko domácich prác. Takéto správanie vedie k tomu, že žena sa cíti preťažená a opustená, zatiaľ čo muž sa stiahne do svojho sveta, čím sa prehlbuje vzájomné odcudzenie.
Strata identity ženy: Od partnerky k matke
Mnoho žien príchodom dieťaťa stratí akékoľvek vlastné plány, záujmy a schopnosti realizovať sa. Mladé mamičky sa často tak koncentrujú na starostlivosť o dieťa, že zabudnú žiť svoj vlastný život. Nestretávajú sa s priateľkami z minulosti, nenavštevujú ani len kaderníčku. Moja klientka - slobodná bezdetná žena - mávala často pocity depresie po stretnutí s vydatými spolužiačkami zo strednej školy. Každé stretnutie sa točilo najmä rozhovormi o ich deťoch, radami, čo robiť, keď dieťa nepapá alebo nekaká. K akejkoľvek inej téme sa takmer žiadna nevedela vyjadriť. Chvíľu trvalo, kým pochopila, že nie ona je tá, kto je v tejto skupine žien mimo.
Taktiež muži sa často sťažujú, že sa žena po pôrode zanedbáva, doma ju vidia iba vo vyťahanom tričku a teplákoch. A hoci ju majú radi, vážia si ako sa stará o ich dieťa, stráca v ich očiach príťažlivosť. To neznamená, že by žena nemala byť primárne matkou, ale mala by si zachovať aj svoju ženskú identitu a záujmy, ktoré ju napĺňali predtým.
Ako zachrániť manželstvo po narodení dieťaťa
Kríza intimity a sexuálneho života
Na záver týchto bežných problémov by sme sa radi venovali tomu, čo je často aj pri návšteve poradne téma, o ktorej sa hovorí veľmi ťažko - sexuálny život partnerov. Či už ide o ženu, ktorá venuje neprimerane veľkú starostlivosť dieťatku a nespáva celé mesiace v manželskej posteli (a manželovi sa po sexuálnej stránke nevenuje ani mimo nej), alebo o ženu, ktorá je večer unavená tak, že na výkony v posteli nemá energiu ani chuť, alebo naopak o mužovi, ktorý prichádza domov neskoro večer a aj vtedy si po náročnom dni vyžaduje kľud, všetky tieto problémy majú jedno spoločné: zmenu v sexuálnom živote partnerov.
Mnoho žien stratí záujem o sexuálny styk (prípadne ho obmedzí na minimum) práve kvôli vyčerpanosti alebo z naplnenia určitého životného cieľa, ktorým sa narodenie dieťaťa stalo, či prípadne kvôli inému problému psychického charakteru. Dôvod však môže byť aj iný: frustrácia zo správania sa manžela, neustály pocit zlosti a bezmocnosti, že je na všetko sama, dokonca v niektorých prípadoch až pocit menejcennosti, to všetko sú faktory, ktoré môžu vo veľkej miere ovplyvňovať sexuálne správanie ženy.
A ako na takúto sexuálnu absenciu reagujú muži? Aby sme im nekrivdili, je dôležité povedať, že v súčasnosti je čoraz viac mužov, ktorí sa podieľajú na starostlivosti a aj výchove dieťaťa a tiež lepšie zvládajú komunikáciu s partnerkou a riešenie prípadných problémov v sexuálnej oblasti. Sú i takí, ktorí sa zmieria s obmedzením milovania na 1 či 2 krát mesačne. Ale je tiež mnoho takých, ktorí hľadajú to, čo nemajú doma niekde inde. Nájdu si milenky, ktoré sú prípadne bezdetné, krásne, oddýchnuté a na sex majú chuť vždy. A to je začiatok nových problémov, ktoré sú podľa štatistík jedným z dôvodov žiadosti o rozvod. Len dostatočná komunikácia a ochota riešiť problémy zo strany oboch partnerov môže odvrátiť problém zvaný „nevera“. Obaja partneri by si mali uvedomiť, že sex patrí k životu dvoch ľudí a jeho citlivé pestovanie prispieva k manželskému šťastiu. Pri problémoch, s ktorými sa rodina stretáva, nie je riešenie „odstavenie“ partnera od sexuálneho styku, prípadne hľadanie si nového.
Hlbšie psychologické korene nezáujmu otca
Niekedy je správanie muža, ktorý sa javí ako nezaujatý, zakorenené hlbšie v psychike alebo v dlhodobej dynamike vzťahu. Manželský terapeut Lucian Kantor poukazuje na to, že takéto správanie môže mať veľmi veľa príčin.
Dynamika vzťahu pred príchodom dieťaťa: Zlý výber partnera a nenaplnené očakávania
Jednou z prvých, no často prehliadaných príčin, je zlý výber partnera. Keď sa dvaja ľudia stretnú, hlavne v prvých mesiacoch známosti nevidia svoje reálne osobnosti. Pohľad jedného na druhého je často veľmi skreslený. Keď sa potom schyľuje k spolužitiu, často si hlavne ženy hovoria, že partner im celkom vyhovuje, no a to, čo im nevyhovuje, to chcú v budúcnosti zmeniť. „Všetky vrtochy a zlé vlastnosti väčšinou sa počas života len zosilňujú. Len tí najsilnejší jedinci ich vedia zmeniť, a to v prípade, že dokážu intenzívne na sebe pracovať,“ hovorí Lucian Kantor. Ak sa však niekto odmieta v čomkoľvek zlepšovať, tak s tým väčšinou neurobíme nič. A potrebné je dávať aj pozor na sľuby, ktoré často vyriekneme v nejakej šťastnej situácii. Cestu k zmene je potrebné dlhodobejšie sledovať, a to aj niekoľko mesiacov, niekedy až rokov. Až po dlhej dobe môžeme povedať, že dotyčný človek sa začal meniť a ani vtedy nemáme na sto percent vyhraté. Lucian Kantor prízvukuje, že je naozaj podstatné uskutočniť správny výber partnera. Od toho sa potom odvíja veľmi veľa vecí v živote. Ak nám už niečo prekáža na začiatku vzťahu, vo väčšine prípadov sa to len zhoršuje.
Transformácia partnerského vzťahu: Z "my dvaja" na "ja a moje dieťa a ty"
Niekedy sa situácia zhorší po narodení dieťaťa. Niektoré manželky po narodení dieťaťa nielenže celú pozornosť venujú dieťatku, ale začnú ešte viac všetko v domácnosti organizovať. Otcovia skutočne nerozumejú tejto novej situácii a nevyznajú sa vo všetkých tých veciach, ktoré sú potrebné pre dieťa, a tak sa veľa pýtajú. Práve v tomto období potom ženy nadobúdajú pocit, že manžel sa mení tiež na dieťa. Ale on sa pýta len preto, lebo nerozumie všetkým tým dupačkám, cumlíkom, mliečku, podbradníkom a podobne. On často ani nevie, kde sa čo nachádza a nie ešte to, aby to vedel správne používať. Často len zmätenosť z novej situácie robí z neho dieťa.
Práve v tejto situácii sa často manželstvo mení z modelu MY DVAJA na model JA A MOJE DIEŤA A TY. Často v tejto chvíli pár prestáva byť párom a už len bojujú o to, kto to má v živote ťažšie. Ideálne je, keď si manželia dokážu priznať, že obaja sú unavení, že si obidvaja uvedomujú, že s príchodom dieťaťa neprišla len obrovská radosť, ale aj obrovská únava a starosti. Dôležité je túto skutočnosť si nielen uvedomiť, ale ju aj priamo pomenovať a v ďalšej fáze vytvoriť stratégiu, ako to čo najlepšie zvládnuť.
Rozdiely v rodičovských štýloch a nedôvera partnerky
Muži nevychovávajú horšie alebo lepšie. Vychovávajú inak. Rozumieme tejto inakosti, veríme im? V rôznych skupinách počujem mužov/otcov hovoriť viac menej to isté. Ich vlastné ženy im nerady zverujú deti. Kritizujú čas, ktorý trávia s deťmi. Kritizujú ich schopnosti, kvalitu starostlivosti: Málo sa s deťmi hrajú, neurobia program, nemyslia na teplé veci, zabudnú jedlo, deti sú špinavé, nedajú taký pozor, nie sú tak citliví…proste nie je na nich spoľahnutie. Muži sa často nechajú zneistiť vo svojej otcovskej role: „Nie som veľmi dobrý otec, nerobím to dobre.“ Rýchlo na svoju rolu rezignujú a počujem ich často hovoriť: „Nechávam to na ženu, u nás o deťoch rozhoduje žena.“ Akoby sa vzdávali svojej otcovskej úlohy.
Odkiaľ prišlo negatívne hodnotenie vlastných rodičovských schopností? Najčastejšie od manželiek a niekedy od iných žien v okolí. Muži, ak majú byť úprimní, sami seba vidia ako rovnako schopných zastať si túto úlohu. Tých sto a jednu drobností vôbec nepovažujú za dôležité. Naopak, často vidia svoje ženy ako zbytočne úzkostné, otravné so svojou starostlivosťou. Nájsť, kde je pravda, nebýva ľahké. Prichádza mužská otázka, podľa mňa úplne namieste, odkiaľ berú ženy istotu, že otcovská starostlivosť je slabá. Bývajú to ťažké debaty. Ženy totiž často „vedia“ s istotou, že majú pravdu.
Nevýhoda muža je, že nie je tehotný. Žena má akýsi náskok. Vraj sa zžívame s dieťatkom. Mnohým sa javí ako pomyselný, lebo im osobne intuícia po narodení detí nič zásadné neradila. Robili iba pokusy rovnako ako ich manželia. Rozdiel medzi mužom a ženou začal byť až potom, ako sa po týždni vrátili do práce a matka začala tráviť s deťmi viac času. A aj tu sa nám náskok javí tiež pomyselný. Opakovane sa diali situácie, že nejaká finta, režim, jedlo… trvali dočasu a zrazu bolo všetko inak. Rozdiel medzi otcom a matkou je len v tom, že matka zvykne tráviť s dieťaťom viac času. Potom sa môže zdať, že o rodičovstve vie viac ako muž. To, čo mužov trápi, je, že sa u svojich žien ťažko domôžu zrovnoprávnenia pri rozhodovaní. Napríklad čiapku áno alebo nie? Ženy často odbijú mužov, že tomu nerozumejú. Je predsa zima. Istota ženy akoby potvrdzovala, že to vie lepšie. Ale viac starostlivosti vôbec nemusí byť pre dieťa lepšie. Lebo aj frustrácia je pre rozvoj potrebná. Keď nebude nespokojnosť, nebude ani osobnostný rast. Bez frustrácie sa nevybuduje odolnosť.
Fasáda nezáujmu a skryté emócie
„Chlapi sú nespoľahliví blbci.“ Toto je stabilný mechanizmus, ktorý sa objavuje medzi mužmi a ženami. Málo žien je ochotných si toto priznať. Bránia sa: „Nemyslím si, že ten môj je blbec, ale na rybačku mu malú nedám.“ Prečo nie? Príde reč na to, či mu verí. Klasická odpoveď: „Verím, ale nedám.“ Toto nie je čestná odpoveď. Je to nepravda. Tak ako nemôže byť guľatá kocka. Nosné v tejto téme je sklamanie mužov: „Tak prečo si ma vybrala, má so mnou dieťa a neverí mi?“ Zaujímavé je, že veľa mužov si toto vnímanie integrovalo do svojho sebaobrazu. Viac alebo menej rezignujú: „Aj tak to neviem, som užitočnejší, keď zarábam, tam som dobrý, tam získavam ocenenie.“ Vzdávajú sa svojho času s deťmi v prospech iných aktivít a prác. Z mužov sa často v rodine stávajú solitéri. Niekedy je to jasne badať v komunikácii. Situácie opisujú ako ony (žena a deti) a ja.
Moja skúsenosť je, že muži ako takí sa necítia byť užitoční. Podceňujú význam svojej obyčajnej prítomnosti. Vnímajú svoju užitočnosť skrz výkon. Niečo opravia, zariadia, nakúpia, zarobia. Nevidia, že je potrebné hlavne to, aby boli prítomní. Nedávno boli u psychológa manželia kvôli problému s dcérou, ktorá kradla a chodila za školu. Muž bol takmer celý čas z rozhovoru odtiahnutý, pozeral do zeme, málo sa vyjadroval. Na prvý pohľad to vyzeralo, že tam nechce byť, že už rezignoval, že ho to nezaujíma. No po zopár výmenách sa zrazu objavili silné emócie, strach o dcéru, bezradnosť a vlastná zbytočnosť: „Ona sa o mňa nezaujíma.“ Navonok sa ale ukazuje fasáda nezáujmu z jeho strany. Veľmi ťažko dekódovateľné správanie, ale svojím spôsobom typické. Jeho ženy doma ho budú len ťažko „čítať“. Za fasádou sú silné emócie. Muži si často netrúfnu na konflikt so ženou. Príliš ľahko sa nechajú z výchovy vyšachovať. Nemyslieť na drobnosti nie je horšie. Dieťa sa predsa musí učiť aj, že nebude stále ofukované.
Dôsledky nerešpektovania a osamelosti
Nerešpektovaný muž sa bude cítiť osamelý a nedocenený. Začne sa prirodzene chrániť. Najprv len stiahnutím a potom aj preferovaním spoločnosti, ktorá ho docení. Čas bude tráviť tam, kde sa cíti byť cenný. Keď sa žena necíti byť milovaná, je menej nehy, intimity a sexu. Ona sa primkne k deťom, tam sa láska získa ľahšie, aj keď to nie je ten typ lásky, po ktorej v uvedenom kontexte túžime. On sa cíti stále viac sám a nepotrebný, a viac sa vzďaľuje.
Kontrolná otázka, ktorá sa často kladie, je: povedzme, že sa deje tragédia, horí dom, topí sa loď. Nemáte inú možnosť, čas a musíte voliť medzi deťmi a manželom. Koho by ste zachránili? Muži zvyknú odpovedať bez zaváhania: ženu. Ženy by zachránili deti. Nerešpektujeme svojich mužov. Nemávame ich na prvom mieste. Najmä čo sa týka výchovy detí. Tak ako to chcú oni, to nie je dosť dobré. Iste zabudli, nedohliadali, keď dieťa padlo. Ani nám nenapadne uvažovať, že muž možno dieťaťu viac dôveruje a pády v živote považuje za bežnú súčasť, nie niečo pred čím treba dieťa chrániť.
Ako zachrániť manželstvo po narodení dieťaťa
Konkrétne kroky k obnove záujmu a puta
Ak muž stratí záujem o dieťa, nejde o beznádejnú situáciu. Existujú konkrétne kroky, ktoré môžu pomôcť obnoviť puto a posilniť rodinné vzťahy. Kľúčom je proaktívny a empatický prístup.
Otvorená a empatická komunikácia ako základ
Kľúčom k riešeniu tohto problému je otvorená a úprimná komunikácia. Je dôležité vytvoriť bezpečné prostredie, kde môže muž vyjadriť svoje pocity a obavy bez strachu z kritiky alebo odsudzovania. Porozprávajte sa s partnerom o tom, čo vás trápi. Snažte sa pochopiť jeho pohľad na vec a zistiť, čo ho vedie k takému správaniu. Prejavte empatiu a snažte sa vcítiť do jeho situácie. Skúste pochopiť, s čím sa potýka a ako sa cíti.
Lucian Kantor k situácii, keď partner prejavuje apatiu a únavu, hovorí: „Keby bol manžel spokojný, tak nie je stále unavený. Týmto svojím postojom ukazuje, že vo vzťahu vyhorel a nemá silu už niektoré témy otvárať a diskutovať o nich. V tomto prípade je potrebné čo najskôr sa porozprávať o tom, čo mu spôsobuje únavu. Manžel musí mať pocit, že ho niekto počúva.“ Dialóg môžete začať napríklad takto: „Ty hovoríš, že je všetko v pohode, ale ja to tak necítim. Mám strach, že takto nemôžeme byť šťastní. Poďme s tým skúsiť niečo urobiť. Ak sa o tom neporozprávame a ja cítim strach, sama začnem vymýšľať nejaké opatrenia a ešte viac ti začnem organizovať život.“
Vyjadrite jasne a zrozumiteľne svoje potreby a očakávania. Povedzte mu, čo od neho potrebujete a ako by ste chceli, aby sa správal. Spoločné hľadanie riešení a diskusia o tom, ako by ste mohli zlepšiť situáciu a ako mu môžete pomôcť, je nevyhnutné. V domácnosti je potrebné viesť dialóg a nie dva monológy.
Zapojenie otca do starostlivosti: Nie pomoc, ale rola
Namiesto toho, aby ste v sebe živili negatívne emócie a žiarlivosť na svoje dieťa, zapojte sa do starostlivosti oňho. Zregenerovaná a odpočinutá mamička, ktorá nemusí myslieť na všedné domáce práce v čase, keď dieťa spí, bude mať viac času na vás. Ak je to matka dieťaťa, kto vás odstrkuje od povinností spojených so starostlivosťou o novorodenca, s týmto stavom sa nezmierte. Obmedzený kontakt s dieťaťom môže len zvýšiť žiarlivosť, pocity prehliadania a váš hnev. Povinnosti spojené s dieťaťom sú pre vás oboch novou situáciou, preto sa nenechajte odsunúť na vedľajšiu koľaj. Aktívne sa zapájajte do života svojho dieťatka. Na začiatok skúste partnerku zbaviť jednoduchých povinností, ako sú nakupovanie, prebaľovanie, kúpanie alebo prechádzky s dieťaťom, a začnite si s dieťatkom budovať jedinečné otcovské puto. Ak pracujete, snažte sa o dieťa postarať aspoň večer. Manželka vám iste po príchode z práce venuje niekoľko minút na prečítanie novín alebo iný relax. Dôležité pre ňu bude, že vás už má doma. Tiež by sme radi upozornili na nutnosť pomáhať manželke so starostlivosťou o deti, či s domácimi prácami. Žena predsa nie je stroj, za pomoc bude vďačná. A zostane viac času na rozhovor či pohár vína pri pozeraní TV, či počúvaní hudby. A možno len pri krásnom mlčaní.
Nezabúdať na partnerský vzťah a seba
Ženy, aj pri starostlivosti o dieťatko, nezabudnite na to, čo bolo pre vášho manžela atraktívne, prečo sa do vás zamiloval. Ak ste radi chodili do fitness alebo mali iné záľuby, dohodnite sa s partnerom, že aspoň 2 večery v týždni budú patriť vám. Cvičte, stretnite sa s priateľmi, vyrazte na nákupy. Kúpte si napríklad pekné domáce oblečenie, keď v ňom teraz trávite toľko času. A verte, že keď sa večer vrátite domov spokojná a oddýchnutá, uvidíte v manželových očiach tú malú iskričku, ktorá tam bola predtým, ako sa z vás dočasne stala mamička na rodičovskej dovolenke. Po dvoch rokoch začnú partneri znovu túžiť po individuálnom živote. Ten spoločný naraz nestačí. To neznamená, že vás ten druhý už nemiluje.
Po pôrode si nezabudnite vážiť mamičku svojho dieťatka, vnímajte v nej znova ženu a posilňujte svoj vzťah. Je veľmi dôležité, aby ste sa aj po narodení dieťaťa neustále starali o vzájomné city a podporovali ich. Využite tieto chvíle na 100 % a prežívajte čas spoločnými rozhovormi o niečom úplne inom, ako sú rodičovské starosti. Ukážte partnerke, že potrebujete nehu a blízkosť, ale tiež iniciujte aj malé gestá, ktorými si môžete vzájomne prejavovať lásku.
Riešenie sexuálnej intimity s trpezlivosťou
Sú vaše fyzické kontakty obmedzené, pretože v noci medzi vami spí vaše dieťa? Skúste sa s partnerkou dohodnúť, aby sa dieťatko od začiatku učilo spať vo vlastnej postieľke. Žena nemusí mať po pôrode chuť na sex. Jej telo potrebuje čas na zotavenie a rozbúrené hormóny sa musia stabilizovať. V tomto období sa môže objaviť baby blues a dokonca aj popôrodná depresia. Zahrňte ju v tomto období nežnou starostlivosťou, aby sa cítila krásna a milovaná. Časom sa túžba vráti sama. Buďte trpezliví, nenaliehajte na sex a netlačte na ženu. Snažte sa pochopiť, že je prirodzené, že sa vaša partnerka o tieto záležitosti zaujíma o trochu menej.
Prekonávanie výchovných rozdielov: Viera namiesto "vydržania"
Na skupinách je niekedy ťažké dosiahnuť, aby boli ženy ochotné pozrieť sa na svoju starostlivosť z iného uhla. Dieťaťu to môže reálne škodiť. Je to téma, v ktorej je veľa trpkosti a smútku. Muži majú problém pochopiť, prečo sa žena nevie prikloniť k ich rozhodnutiu. Len tak. Lebo mužovi verí.
Náš podiel zodpovednosti v celej situácii je kľúčový. Konáme tak, že znevažujeme výchovné príspevky a starostlivosť svojich mužov? Robíme si srandičky, chceme aby dosiahli náš level „myslenia na drobnosti“, či ich aj otvorene kritizujeme, resp. priamo odsúvame na vedľajšiu koľaj? Dieťa potrebuje oboch rodičov. Nie teoreticky, ale aj prakticky potrebuje napríklad chodiť špinavé a s čiapkou naopak. Potrebuje aj mužské rozhodovanie, vplyv, vedenie. To je možné len vtedy, keď sa veci dejú v réžii mužov. Že to nie je podľa našich predstáv? Našťastie. Občas nejakú ženu počujem povedať: „Veď nakoniec to viem vydržať.“ Ak to musí vydržať, ešte nič nepochopila. Vydržať znamená, že moje je lepšie ako jeho, ale nejako unesiem, že výchova a starostlivosť nie je dobrá. Omyl. Moja pointa je v tom, že by som nemala vydržať, ale naučiť sa veriť. A tiež akceptovať možnosť, že moja starostlivosť môže byť aj škodlivá a ak muž zasiahne, môžem sa bez diskusie prikloniť k jeho videniu. Bude to presne ten moment, keď sa už mám stiahnuť a dať pokoj.
Kedy hľadať profesionálnu podporu
Keď sa problémy vo vzťahu hromadia a snaha o ich riešenie vlastnými silami neprináša výsledky, je čas zvážiť profesionálnu pomoc. Odborník môže poskytnúť nestranný pohľad, nové stratégie a nástroje na prekonanie krízy.
Manželská terapia a individuálne poradenstvo
Ak sa situácia nezlepšuje napriek snahe o komunikáciu a praktické kroky, vyhľadajte odbornú pomoc. Terapia pre páry alebo individuálna terapia môžu pomôcť pri riešení problémov a zlepšení vzťahu. Lucian Kantor z dlhoročnej praxe pozná príbehy manželstiev, v ktorých nebola prejavovaná ani len základná elementárna slušnosť v podobe vďaky. Existujú manželky, ktoré sa s láskou a s radosťou starajú o iných. Ale každý človek, ktorý vydáva energiu, potrebuje aj nejakú spätnú väzbu. Ak manžel nevie alebo nechce ani poďakovať, takáto manželka skôr či neskôr vyhorí a problém je na svete. Väčšinou potom dochádza k výčitkám, k sebaľútosti a neskôr i k vzájomnému vzďaľovaniu sa. Odborník môže poradiť, ako problém riešiť, prípadne poskytne priestor na vysvetlenie si vzájomných nezhôd medzi partnermi.
Syndróm zavrhnutého rodiča
V niektorých prípadoch môže strata záujmu o dieťa, alebo naopak neoprávnené odmietanie dieťaťa voči jednému z rodičov, súvisieť so syndrómom zavrhnutého rodiča. Tento syndróm je psychická forma detského zneužívania a jeho hlavným znakom je očierňovanie rodiča dieťaťom bez racionálnych dôvodov, za ktorým stojí programovanie druhého rodiča, resp. vedomé či nevedomé stratégie podnecujúce dieťa k zavrhnutiu druhého rodiča.
Prejavy syndrómu zavrhnutého rodiča sú alarmujúce: dieťa prejavuje silný odpor voči jednému z rodičov bez zjavného dôvodu, preberá názory a postoje programujúceho rodiča, odmieta kontakt so zavrhnutým rodičom a očierňuje a zhadzuje zavrhnutého rodiča. V prípade podozrenia na syndróm zavrhnutého rodiča je nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc psychológa alebo terapeuta, ktorá môže pomôcť ochrániť dieťa a obnoviť jeho vzťah s oboma rodičmi.
Depresia a úzkosť u rodičov
Duševné zdravie má významný vplyv na správanie. Stres a preťaženie, pracovný stres, finančné problémy alebo iné životné ťažkosti môžu viesť k zníženiu energie a záujmu o rodinné aktivity. Manžel pracuje, domov prichádza neskoro večer a vlastne nie je priestor na rozhovory. Rovnako tak môže aj matka trpieť popôrodnou depresiou alebo úzkosťou. Nedostatok podpory a zmena dynamiky vzťahu s príchodom detí prinášajú nové výzvy a problémy, ktoré treba riešiť. Identifikácia, či ide o prechodný stav alebo dlhodobejší problém, je kľúčová. Ak sa situácia opakuje a trvá dlhšie, je potrebné sa ňou zaoberať a v prípade podozrenia na duševné problémy vyhľadať odbornú pomoc pre seba alebo pre partnera.
Nepriaznivé okolnosti a nečakané rodičovstvo
Nie vždy je strata záujmu primárnym problémom, niekedy je potrebné najprv vôbec záujem o dieťa vzbudiť, najmä v prípade neplánovaného tehotenstva a nepriaznivých okolností. Príkladom môže byť situácia, kedy sa 21-ročný vysokoškolák a 17-ročná stredoškoláčka dozvedia, že pravdepodobne budú rodičmi. Dievča sa bojí reakcií, rečí, pohľadov a odsúdenia, takže chce ísť na potrat. Chlapec s tým nesúhlasí, dohovára jej, že v budúcnosti bude mať výčitky a radšej treba prekonať zopár ťažkých rokov, kým obaja nevyštudujú. Rodina by po prvotnom hneve pravdepodobne podporila oboch. V takejto situácii je kľúčové neopustiť svoje srdce. Každá situácia sa dá zvládnuť.
Pre matku je dôležité nepremýšľať o potrate len kvôli rečiam okolia. S takým niečím potom človek musí žiť celý život, vyčíta si to, samozrejme prináša to aj zdravotné riziká. Navyše, po umelom potrate je omnoho vyššia pravdepodobnosť ďalších spontánnych potratov, možno by už nikdy nedonosila bábätko. To si musí ozaj uvedomiť. Susedia predsa o jej živote rozhodovať nemôžu, a už vôbec za ňu nebudú znášať následky! Naopak, keď mladý muž sľúbi oporu a podporu, napriek obavám z budúcnosti, a hovorí, že by dieťa finančne aj inak zabezpečil, ukazuje to obrovskú zodpovednosť. Takéto odhodlanie je neoceniteľné a môže pomôcť prekonať počiatočný strach. V takýchto situáciách je dôležité ísť s láskou a pocitom istoty, aby aj ona podvedome cítila, že teraz sú rodina ONI DVaja (teda traja) a dôležité je, čo cítia práve oni, a nie čo si pomyslia ostatní.
Ďalšou komplikáciou môže byť situácia, kedy manželia v snahe pomôcť rodine, napríklad v zahraničí, stratia prácu a muž prestane hľadať nové zamestnanie. Žena uviedla: „Inak ako muz je vyborny stara sa o malu navari pomoze akoze nemozem povedat krive aovo len z toho nevyzijeme.“ V takýchto prípadoch je dôležité otvorene hovoriť o finančnej situácii a motivovať partnera k hľadaniu riešení, aby sa predišlo frustrácii a ďalším problémom.
Dôležitosť rešpektu a neustáleho budovania vzťahu
Vzťahy sú dynamické a vyvíjajú sa. Zmeny v správaní partnera, najmä ak ide o jeho vzťah k deťom, môžu byť znepokojujúce. Preto je neustále budovanie vzájomného rešpektu a lásky esenciálne.
Ženy, milujte svoje deti, ale nezabudnite milovať aj manžela. Nájdite si čas pre seba, svoje záujmy, ale aj pre muža, ktorý bol pred narodením vášho zlatíčka pre vás ten najdôležitejší na svete. Muži, iste nie je príjemné prísť po náročnom pracovnom dni do bytu s plačúcimi deťmi a kričiacou manželkou. Určite však viete, že váš príchod vždy vyčarí na ich tvárach úsmev. Skúste pomôcť manželke a podieľajte sa na chode domácnosti nielen finančne. Odmenou vám bude vedomie, že okrem detí máte šťastnú a spokojnú ženu, na ktorú môžete byť právom hrdí.
Rešpektujme chlapov viac a dostane sa nám väčšej lásky. Často robíme opak. Usmerňujeme (pekne povedané), muži to nazývajú komandovanie. Veľmi citlivo počúvajte komentáre chlapov a nepriame vtipkovanie tohto typu. Okľukou nám dávajú najavo, že je tu napätie a už toho začínajú mať dosť. Ak chceme štrbinu preklenúť a nerozširovať, tak je načase porozmýšľať za koho svojho muža máme. Kým je pre nás, že musí okľukou upozorňovať: Nerešpektuješ ma! A, naopak, muži by mali o svoje miesto v rodine zabojovať a nevzdať sa tak rýchlo. Koniec koncov, za koho svoju ženu máš?
Nenabádam na hádky medzi partnermi. Bolo by fajn, keby neboli. Sú však určite lepšie ako tiché, plazivé odcudzenie. Otec akosi berie do náručia dieťa a žena tiež nejako. Nikdy nezistíme, ako je to lepšie. Netvárme sa, že vieme o deťoch a živote viac ako naši muži.
tags: #co #robit #ak #muz #strati #zaujem