Psychomotorický vývin je komplexný a fascinujúci proces, ktorý zahŕňa vývin pohybových a psychických funkcií človeka. Ide o dynamickú cestu, pri ktorej sa prepája fyzický pohyb s duševným rastom - motorika s psychikou. Tento proces obsahuje rozvoj hrubej a jemnej motoriky, zmyslov (hmat, čuch, chuť, sluch, zrak), reč, ako aj sociálny vývin a vývin mozgu. Všetky vymenované funkcie fungujú v prepojení a navzájom sa ovplyvňujú a podporujú. Napríklad, keď bábätko zvládne štvornožkovanie, rozvíja nielen svaly a koordináciu, ale aj priestorovú orientáciu, vnímanie vzdialeností a nezávislosť. Sledovať, ako vaše bábätko rastie a každý deň sa učí niečo nové, patrí medzi najkrajšie rodičovské zážitky.
Vývin dieťaťa je geneticky zakódovaná informácia, ktorá reaguje v tele prostredníctvom rôznych súhier a pohybov už od narodenia a postupuje každým vývinovým krokom v živote človeka automaticky. Tento vývin sa líši od dieťaťa k dieťaťu, avšak existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými prechádza. Ak však nastanú v jednej oblasti komplikácie, vznikajú v nadväznosti takzvané odchýlky vo vývine, ako napríklad problémy s oneskoreným plazením, štvornožkovaním, chôdzou, alebo ťažkosti s manipuláciou malých predmetov, ktoré spôsobujú neskôr problémy s písaním alebo kreslením. Aj problémy so sluchom môžu ovplyvniť rovnováhu a následne aj chôdzu.
Základy Psychomotorického Vývinu: Prepojenie Tela a Mysle
Nervová sústava každého človeka reaguje na iné podnety, navyše deti sú vo vnímaní mnohonásobne viac citlivejšie ako my dospelí. Vysoká citlivosť zmyslov je najintenzívnejšia prvý rok života. Pohyb dieťaťa je hnaný zmyslami a zmysly dostávajú iný rozmer vďaka pohybu v priestore, ktorý neustále objavujú z vnútornej motivácie. Dieťa komunikuje s okolím od prvého okamihu na svete a nástrojom komunikácie je pre neho aj plač. Viete sa naučiť svoje dieťa pozorovať a snažiť sa mu tak porozumieť. Dokážete tak odkryť a rozvíjať jeho potenciál, pomáhať mu prekonávať prekážky.
Možno ste už počuli, že novorodenci sa rodia asymetrickí. Čo znamená, že je dieťa často v polohe, ktorú si zvolí, pretože ju má z bruška viac navnímanú, čiže silnejšiu. Trup je uklonený do oblúku v tvare „C“, niekedy až v tvare „D“. Keďže je hlavička predozadne predĺžená a novorodenec ešte nevie používať svaly a rovnováhu zároveň, je pre neho problém ležať symetricky a v pokoji v polohe na chrbte. My dospelí sa vieme na chrbte uvoľniť, ibaže novorodenci sa v tejto polohe namáhajú a neustále pracujú pohybmi rúk a nôh, čo ich únavou zvedie do spomínanej asymetrie a tým si ju posilňujú až fixujú. Na základe asymetrie sa dieťa časom pozerá iba na jednu stranu a keďže je jeho lebka ešte mäkká, môže si tak výrazne zležať hlavičku, ktorá nebude časom len estetickým problémom, ale aj prekážkou v pohybe.
Našťastie, správnym polohovaním, posilňovaním brušných svalov a nastavením vhodného nosenia detí od narodenia vieme asymetrii predchádzať. Zároveň vieme predchádzať záklonu hlavy dieťaťa. Ten je síce od narodenia prirodzený, no ak pretrváva, spôsobuje dieťaťu problémy s bruškom a vyprázdňovaním, vedie ho k vytvoreniu zlých pohybových vzorcov. Už v prvých týždňoch od narodenia bábätka vidíme v jeho pohybe prvé pohybové vzorce, ktoré bude používať celý život. Pre plnohodnotný život človeka sú pohybové vzorce niečo ako „položené základy“. Preto ich sledujeme, aby boli čo najviac v kvalite a umožnili dieťaťu v budúcnosti rôznorodý, bezbolestný pohyb, aby sa mohlo sústrediť na činnosti, ktoré ho budú zaujímať.
Míľniky Vývoja v Prvých Rokoch Života: Od Novorodenca po Batoľa
Psychomotorický vývin dieťaťa je veľmi dynamický a zložitý proces, ktorý zahŕňa mnoho aspektov fyzického, emocionálneho, sociálneho a kognitívneho rozvoja. Každé dieťa sa vyvíja individuálne a v rôznom tempe, preto je dôležité vnímať jeho pokroky ako súčasť jedinečného procesu. V tomto článku nájdete prehľad míľnikov podľa mesiacov a praktické rady, ako správne podporiť zdravý psychomotorický vývoj.
Prvý mesiac: Adaptácia a základné reflexy
Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi.
- Motorika: Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre.
- Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa dokáže rozpoznať hlas matky a reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku. Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom.
Druhý až tretí mesiac: Objavenie tela a interakcia
V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím.
- Motorika: Dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou. V druhom mesiaci života je bábätko ešte veľmi malé, ale už robí prvé pokroky. Dokáže zdvihnúť hlavičku v polohe na bruchu aspoň na chvíľu, sleduje pohybujúce sa predmety očami a začína si uvedomovať svoje rúčky. V treťom mesiaci už bábätko dokáže zdvihnúť hlavičku a hrudník, pričom sa opiera o predlaktia. Rukami sa aktívne pohybuje, aj keď zatiaľ bez kontroly.
- Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína reagovať úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím. Začína "rozprávať" - vydáva zvuky, reaguje na oslovenie.
Štvrtý mesiac: Začiatky aktívneho pohybu
V tomto období sa dieťa stáva aktívnejším a lepšie sa zapája do diania okolo seba. Štvrtý mesiac prináša prvé väčšie zmeny v pohyblivosti.
- Motorika: Dieťa sa začína pretáčať - väčšinou najprv z brucha na chrbát. Dokáže sa opierať o vystreté ruky a aktívne sa snaží dosiahnuť na hračky. Úchop je zatiaľ celou dlaňou (palmárny úchop). Sleduje a skúma tvar a textúru predmetov, čím sa zlepšuje jeho schopnosť koordinácie.
- Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa napodobňuje výrazy tváre dospelých a vydáva zvuky, aby získalo pozornosť.
Piaty mesiac: Aktívne otáčanie a poznávanie
Piaty mesiac je obdobím aktívneho pretáčania oboma smermi.
- Motorika: Bábätko dokáže prekladať predmety z jednej ruky do druhej a všetko si dáva do úst - to je jeho spôsob poznávania sveta. Začína sa zaujímať o príčinu a následok (napríklad keď pustí hračku, spadne).
- Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa smeje, reaguje na svoje meno a začína používať jednoduché gestá, ako je mávanie.
Šiesty mesiac: Príprava na sedenie a manipulácia s predmetmi
V šiestom mesiaci sa dieťa snaží sadnúť, často s pomocou alebo s oporou.
- Motorika: Dokáže zdvihnúť predmety, prekladať ich a aktívne s nimi manipulovať. Zlepšuje schopnosť uchopovať predmety oboma rukami, čo podporuje rozvoj jemnej motoriky.
- Sociálne a emocionálne správanie: Emócie sú výraznejšie - bábätko vyjadruje radosť, ale aj nespokojnosť.
Siedmy mesiac: Samostatné sedenie a prvé slabiky
Siedmy mesiac je prelomový - väčšina detí už dokáže samostatne sedieť bez opory.
- Motorika: Niektoré začínajú plaziť (pohyb po bruchu) a experimentovať s pozíciou na štyroch.
- Reč a sociálny vývin: V tomto období sa rozvíja aj reč - prvé slabiky ako "ma-ma", "ba-ba" alebo "da-da". Dieťa začína chápať význam niektorých slov a reaguje na jednoduché pokyny.
Siedmy až deviaty mesiac: Štvornožkovanie a zvýšená mobilita
Medzi siedmym a deviatym mesiacom deti postupne ovládajú štvornožkovanie (lozenie) - pohyb na štyroch končatinách.
- Motorika: Tým sa dramaticky zvyšuje ich mobilita a nezávislosť. Postaviť sa s oporou o nábytok je ďalší častý míľnik. Jemná motorika sa zlepšuje, čo umožňuje dieťaťu lepšie manipulovať s malými predmetmi.
- Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína chápať význam niektorých slov a reaguje na jednoduché pokyny.
Po desiatom mesiaci: Príprava na chôdzu a prvé slová
Po desiatom mesiaci sa deti začínajú pripravovať na chôdzu.
- Motorika: Najprv chodia pozdĺž nábytku s oporou, potom robia prvé kroky s pridržaním a nakoniec sa odvážia na samostatné kroky. Prvá samostatná chôdza sa najčastejšie objavuje medzi 11. a 15. mesiacom.
- Reč a komunikácia: V tomto období sa výrazne rozvíja aj reč. Dieťa začína používať prvé slová s významom, rozumie jednoduchým príkazom ("daj mi", "poď sem") a komunikuje gestikuláciou.
Pätnásty až osemnásty mesiac: Samostatná chôdza a sebaistota
Deti v tomto období začínajú robiť prvé samostatné kroky a objavujú svet novými spôsobmi.
- Motorika: Dieťa dokáže chodiť s malou oporou alebo samostatne. Dieťa sa učí chodiť po schodoch s oporou a skúša stavať veže z kociek, čím zlepšuje svoju jemnú motoriku.
- Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa stáva sebavedomejším, začína vyjadrovať svoje potreby slovami a je aktívne v interakciách s blízkymi. Dieťa rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít, ako napríklad kŕmenie bábiky.
Dvadsaťštyri až tridsať mesiacov: Zvedavosť a sociálne interakcie
Dieťa sa stáva zvedavejším a zapája sa do rôznych hier a sociálnych aktivít.
- Motorika: Dieťa sa stáva pohyblivejším, dokáže kopnúť do lopty a kreslí prvé jednoduché čmáranice.
- Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa napodobňuje činnosti dospelých, rozvíja schopnosť spolupracovať a začína chápať koncept zdieľania.
Tridsať až tridsaťšesť mesiacov: Rozšírenie slovnej zásoby a prvé vety
V tomto období dieťa výrazne rozširuje slovnú zásobu a začína tvoriť krátke vety.
- Motorika: Dieťa dokáže behať, skákať a používať príbor pri jedle.
- Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie jednoduchým otázkam, vie vyjadriť svoje potreby a začína chápať pojmy ako „nebezpečné“.
Tridsaťšesť mesiacov (3 roky): Pripravenosť na škôlku
Dieťa vo veku 36 mesiacov je už pripravené na vstup do škôlky.
- Motorika: Dieťa je sebavedomé pri pohybe, dokáže behať, skákať a preliezať prekážky. Dieťa zlepšuje svoje pohyby a zvláda chôdzu po schodoch s pomocou. Dieťa zlepšuje svoje komunikačné schopnosti, učí sa tvoriť komplexnejšie vety a viac rozumie rozhovorom dospelých.
- Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie pravidlám a vie ich dodržiavať. Je schopné spolupracovať s ostatnými deťmi v skupinových aktivitách, vyjadrovať svoje potreby slovne a rozvíjať priateľstvá. Rozvoj rečových schopností umožňuje dieťaťu lepšie komunikovať a chápať zložitejšie sociálne situácie. Dieťa sa hrá s ostatnými deťmi, začína riešiť konflikty a chápe základné pravidlá spolupráce.
Praktická Podpora Zdravého Psychomotorického Vývinu
Poskytovaním láskyplného prostredia, podpory a stimulácie môžeme výrazne prispieť k zdravému rastu a rozvoju dieťaťa. Dôležité je venovať bábätku čas na bruchu každý deň, aj keď len niekoľko minút. Nedávajte dieťa do sedacej polohy násilne: jedno z najdôležitejších pravidiel. Dieťa by sa malo naučiť sadnúť samo, keď na to bude telesne pripravené. Motivujte dieťa k pretáčaniu tým, že položíte zaujímavú hračku mierne mimo dosah. Nedávajte ho sedieť násilne - nechajte ho, aby si sedenie postupne osvojilo samo. Vytvorte bezpečné prostredie, kde sa dieťa môže voľne pohybovať. Motivujte ho k lozeniu pomocou hračiek, ktoré sa kotúľajú. Povzbudzujte dieťa k chôdzi, ale netlačte. Čítajte mu knihy, pomenúvajte predmety, opakujte slová. Hra je pre dieťa najprirodzenejší spôsob učenia.
Zabezpečte tvrdý a stabilný povrch: príliš mäkké podložky alebo matrace nie sú vhodné na cvičenie. Dostatok voľného pohybu: minimalizujte čas strávený v sedačkách, lehátkach alebo detských stoličkách. Motivácia, nie nátlak: položte hračku tesne mimo dosahu, aby sa dieťa muselo natiahnuť alebo pohnúť. Pozitívne povzbudenie: chváľte každý malý pokrok, usmievajte sa, tlieskajte. Vyhýbajte sa chodítkam - tie môžu narušiť prirodzený vývoj.
Vhodné hračky a pomôcky pre vývin
V prvých mesiacoch života sú pre bábätko dôležité kontrastné hračky, ktoré stimulujú zrakové vnímanie. Používajte kontrastné hračky (čierno-biele alebo výrazne farebné), ktoré podporujú zrakové vnímanie. Hrkálky a závesné kolotoče podporujú sluchové vnímanie a koordináciu ruka-oko. Hracie deky sú základnou pomôckou pre každé bábätko. Poskytujú bezpečný, čistý a stabilný povrch na cvičenie. Drevené kocky, vkladačky a prvé hračky sú ideálne pre rozvoj jemnej motoriky. Lopty, autíčka a ťahacie hračky motivujú k pohybu, lozeniu a neskoršie chôdzi.
Varovné Signály a Riešenie Odchýlok vo Vývine
Hoci každé dieťa má svoje tempo, existujú určité varovné signály, ktoré by rodičia nemali ignorovať. Výrazné oneskorenie míľnikov, ako napríklad nesedí ani s oporou po 9. mesiaci, nestojí s oporou po 12. mesiaci, nechodí ani po 18. mesiaci, by malo viesť k vyhľadaniu odbornej pomoci. Ak spozorujete ktorýkoľvek z týchto signálov, neváhajte a obráťte sa na odborníka. Skorá intervencia je kľúčom k úspechu. Ak sa objaví problém, nie je pravda, že dieťa z neho vyrastie. Naopak, veľmi často sa problém v pohybe, sústredení a komunikácii prehlbuje a reťazí na iné oblasti jeho života.
Príroda nás navrhla do úplne iného prostredia v akom fungujeme. V bytoch nemáme koberce, ale šmykľavé dlažby, podlahy. Pohyb vonku je obmedzený aj kvôli bezpečnosti a nedostatku zalesnených a zatrávnených plôch, ktoré sú pre človeka prirodzeným prostredím. Generácia našich rodičov zažila úplne iné podmienky. Vieme si uvedomiť, čo všetko sme mohli urobiť už teraz inak, ibaže každé rozhodnutie sme v daný čas a v konkrétnej situácii urobili najlepšie ako sme mohli a vedeli. Nikdy však nie je na zmenu neskoro.
V našich životoch je od momentu narodenia dieťaťa všetko úplne inak. Rodič je však stále človekom, ktorý má aj napriek zodpovednosti v prvom rade svoje potreby. V poradni psychomotorického vývinu vás vieme v celom procese podporiť a poskytnúť odborné poradenstvo, ktoré sa netýka len pohybu, alebo len jedného problému. Na dieťa a na jeho rodinu sa pozeráme ako na celok, do ktorého spadajú individuálne potreby každého zvlášť. Hľadať cestu k lepšej komunikácii a spolupráci so svojím bábätkom už od narodenia, neznamená, že svoje dieťa rozmaznávate.
Psychomotorický Vývin v Predškolskom Veku (3-6 rokov)
Predškolský vek môžeme považovať za akési prvé detstvo, kde od štvrtého do šiesteho roka života prebieha prvá výraznejšia fyzická premena postavy, ktorá ovplyvňuje jeho nasledovný vývoj. Horná hranica tohto obdobia je daná nástupom dieťaťa do školy. Vývin nadobúda takú šírku a intenzitu, že na konci tohto obdobia je dieťa pripravené ísť do školy - dosahuje školskú zrelosť. Dieťa sa ďalej prudko rozvíja v telesnej, poznávacej, motivačnej oblasti a v oblasti sebauvedomovania. Dieťa sa postupne uvoľňuje zo zväzku rodiny a viac sa zúčastňuje hier s vrstovníkmi. Morálny vývin dieťaťa sa prejavuje tým, že si dieťa postupne uvedomuje a osvojuje určité normy a pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Dieťa trávi svoj čas buď v materskej škole a doma, alebo len doma. Do výchovy môžu zasahovať starí rodičia a iní dospelí.
Fyzický a Pohybový Rozvoj v Predškolskom Veku
V predškolskom veku sa menia vzájomné pomery veľkosti jednotlivých častí tela alebo telesných proporcií. Deti sa vyťahujú do výšky a ich končatiny sa predlžujú. Telesný a pohybový vývin je charakteristický tým, že dieťa ročne priberie na hmotnosti 3-5 kg a do výšky narastie 5-10 cm. Avšak k najvýraznejším zmenám dochádza práve v období okolo 6. roku života. To je aj jeden z dôvodov, prečo sa nám zdá, že deti v tomto veku rastú veľmi rýchlo a ich fyzické schopnosti sa dokážu veľmi rýchlo zmeniť. Preto by sme nemali zabudnúť na podporu ich správneho fyzického vývinu.
Koncom tohto obdobia sa zlepšuje osifikácia zápästných kostičiek, čo umožňuje vývin jemnej motoriky prstov a rúk, čo je nevyhnutný predpoklad na osvojenie si písania a grafomotoriky. Výrazne sa zlepšuje činnosť centrálnej nervovej sústavy (CNS) a vnútorných telesných orgánov, čím sa zlepšuje pohyblivosť, pohyby sú dokonalejšie, koordinovanejšie, dieťa má väčšiu silu. Pre pohyb je veľmi dôležitá chrbtica, jej tvar (esovité zakrivenie) a neporušená funkcia.
Hrubá motorika:
- 3-ročné dieťa ešte nemá koordinovanú chôdzu, našľapuje na celú nohu, nie najprv na pätu a potom na prsty, trup pri chôdzi nie je celkom vzpriamený.
- Chôdza 4-ročného dieťaťa sa už viac približuje chôdzi dospelých.
- U 5-ročného je chôdza elegantnejšia a úspornejšia, chôdza je zautomatizovaná a vzniká individuálny štýl chôdze.
- 6-ročné deti ešte pri chôdzi poskakujú, kývajú sa, menia smer, vybočujú - ide ale o prejavy hravosti. Vývin chôdze sa zakončuje okolo 6. roku života.
Okolo šiesteho roku života, teda pri nástupe do školy, by malo byť dieťa dostatočne pohyblivé, malo by ovládať základné športové činnosti (plávanie, základy gymnastiky a atletiky…).
Jemná motorika:Rozvíja sa jemná motorika.
- 4-ročné dieťa si vie zapnúť gombík.
- 5-ročné vie zaviazať šnúrky na topánkach.
- Deti sa zdokonaľujú v používaní príboru, vedia sa samy umyť, poskladať si oblečenie.
- Spresňuje sa koordinácia rúk a začína sa vyhraňovať dominancia jednej ruky.
- Deti v tomto veku rady manipulujú s rozličnými nástrojmi, stavajú lego, stavebnice, skladajú skladačky a hlavolamy.
- Vedia sa voziť na trojkolke, sánkovať, prestávajú sa báť vody, lezú na stromy, preliezky…
- Dieťa sa zdokonaľuje aj v kreslení - vie nakresliť kríž, kruh, štvorec, obdĺžnik a trojuholník.
- Nemala by mu byť cudzia jemná motorika - skôr naopak, mal by tu nastať prudký rozvoj. Dieťa by malo byť schopné sa samo obliecť a hrať konštruktívne hry (okrem iného aj vedieť nakresliť jednoduchú detskú kresbu či zvládnuť stolovanie).
Rozvoj Poznávacích Procesov
Po psychickej stránke začína dominovať prienik dieťaťa do spoločenského života a jeho socializácia. Čoraz častejšie sa začínajú pýtať „Prečo?“ a tým vyjadrujú svoju zvedavosť a záujem o príčinné vzťahy. Ich myslenie je oveľa rozvinutejšie a veľmi ľahko si dokážu osvojiť súvislosti. Dieťa zároveň začína veci vnímať globálnejšie, zameriava sa zväčša na jeden konkrétny detail a vzniknuté medzery vypĺňa svojou fantáziou (často jeden z dôvodov, prečo deti občas „lietajú“ vo svojich myšlienkach).
Vnímanie:Poznávanie detí tohto veku je viazané na ich najbližšie, konkrétne prostredie. Zdokonaľuje sa citlivosť jednotlivých zmyslových orgánov. Hmatom už rozlišuje aj zložité tvary, zrakom rozoznáva aj doplnkové farby, sluchom dokáže identifikovať rôzne zdroje zvuku a takisto chuť aj čuch mu umožňujú dostatočnú diferenciáciu predmetov. Vnímanie dieťaťa veľmi závisí od jeho záujmov. Charakteristická črta vnímania je synkretizmus, čiže globálnosť - nevšímanie si detailov objektu, alebo zameranie sa len na jeden detail a vynechávanie ďalších vlastností predmetu.
Vnímanie času a priestoru:Čas v tomto veku vnímajú deti odlišne, nedokážu ho zmerať, skôr pripisujú jeho dôležitosť pri opakujúcich sa javoch, ktoré sú orientované na prítomnosť. Minulosť a budúcnosť pre nich nemá taký pevný obsah, ako pre dospelého človeka. Vnímanie času predškoláka je nedokonalé, dieťa subjektívne „meria čas“ prostredníctvom určitých udalostí, opakujúcich sa javov, ktoré sa ho týkajú, dieťa je dominantne orientované na prítomnosť, časové pojmy, ako minulosť a budúcnosť nemajú ešte pevný obsah. Aj z tohto dôvodu by malo mať dieťa zachované určité rituály - príkladom môže byť pravidelnosť jednotlivých tréningov pri športe. Vo vnímaní priestoru dochádza k podceňovaniu vzdialenosti. Nedostatočná je aj orientácia v smere vľavo, vpravo.
Pozornosť:Pozornosť je nestála, ovplyvnená silnými podnetmi, ktoré prichádzajú z prostredia. V 3-4 rokoch je pozornosť dieťaťa neúmyselná, neriadená vôľou. V 5. roku sa dieťa začína sústreďovať a úmyselná pozornosť sa ešte zdokonaľuje v 6. roku. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je dôležité pre vstup dieťaťa do školy. Treba si uvedomiť, že pozornosť je v tomto veku skôr krátkodobá a neúmyselná - úmyselnou sa stáva pri vplyve motivácie. Ak ovládame a dokážeme v tomto veku viesť dieťa správnym smerom, pozitívne ovplyvníme jeho osobnosť do budúcnosti.
Pamäť:Pamäť na začiatku obdobia je tiež neúmyselná, dieťa si pamätá len to, čo naňho silne zapôsobilo a s čím sa stretáva. Je mechanická a až ku koncu obdobia sa začínajú budovať základy slovno-logickej pamäti. Zdokonaľuje sa rozsah pamäti. Presnosť pamäti je menej rozvinutá, lebo dieťa si do nej pridáva aj svoje fantastické výtvory. Je veľmi ovplyvnená citmi dieťaťa - pamätá si dobre to, čo si praje, to kto mu urobil dobre, ale pamätá si i to z čoho má strach a čo nechce.
Fantázia:Fantázia je bohatá, založená na nekontrolovateľných predstavách. Konfabulácia znamená, že nedostatky logického vnímania sveta a dejov nahrádza fantázia. Aj fantázia závisí od citov detí a od citových stavov. Je ovplyvnená rozprávkami, televíziou, udalosťami zo života. Personifikácia je oživenie predmetov, pripisovanie k veciam, zvieratám a predmetom ľudské vlastnosti.
Myslenie:Myslenie je konkrétne. Dieťa premýšľa o tom, čo bezprostredne robí, koho stretáva, čo vníma. Typické znaky myslenia sú:
- Fenomenizmus: Dieťa reaguje na bezprostredné predmety, svet je preňho taký, ako sa javí (napríklad veľryba nie je ryba, lebo je príliš veľká).
- Prezentizmus: Ide o väzbu myslenia na prítomnosť, na aktuálnu podobu (napríklad si ťažko spája veci, ktoré videlo v minulosti, s ich súčasnou podobou).
- Egocentrizmus: Myslenie je zamerané na seba (dieťa si zakryje oči, aby ho nevideli, lebo si myslí, že keď nevidí ono, nevidí ani ono).
- Absolutizmus: Myslenie je statické, ťažko sa mení, dieťa verí v svoju pravdu (napríklad starká vidí najlepšie, lebo má najsilnejšie okuliare).
- Magickosť: Dopĺňanie svojich predstáv a myslenia fantáziou (verí v nadprirodzené bytosti, ktoré ovplyvňujú svet).
V myslení dieťaťa predškolského veku rozlišujeme 2 obdobia:
- Obdobie kladenia otázok „Čo je to?“
- Obdobie kladenia otázok „Prečo? Načo? Ako?“
Slovná zásoba a reč:
- Vo veku 3 rokov má dieťa približne 300 slov.
- Na konci 6. roka života dosahuje slovnú zásobu okolo 3500 slov.
- Dieťa sa ľahko učí cudzie jazyky.
Citový a Sociálny Vývin
Citový vývin:Citový život je veľmi bohatý a intenzívny. Citové podnety vyvolávajú u dieťaťa prudké a veľmi rozmanité reakcie. Zvyšuje sa citlivosť detí. Rozlišujú sa astenické a stenické city. Závisí to od výchovy, napríklad pod vplyvom autoritatívnej mamy sa posilňujú astenické city (dieťa je plačlivé, bojazlivé, ustráchané), opakom sú stenické city, ktoré podporujú sebavedomie a vyvolávajú dobrú náladu.
Citová výchova by mala zahŕňať:
- Dávať dieťaťu veľa podnetov na rozvoj citov.
- Urobiť si čas na uspokojenie citových potrieb dieťaťa.
- Poskytnúť mu citovú istotu.
- Viesť deti k ovládaniu svojich negatívnych citov.
- Deti pozitívne oceňovať a hodnotiť.
Sociálny vývin:Sociálny vývin je poznamenaný veľkou iniciatívou. Hlavnou potrebou dieťaťa je aktivita. Pri jej usmerňovaní zohrávajú dôležitú úlohu rodičia, súrodenci, starí rodičia, učiteľky a deti v materskej škole. Závisí od procesov sociálneho učenia - dieťa sa učí z vlastnej skúsenosti a napodobňovaním dospelých. Dieťa opakuje také správanie, za ktoré dostane odmenu alebo pochvalu. Vyhýba sa správaniu, za ktoré je pokarhané. Pre socializáciu dieťaťa je potrebné, aby navštevovalo kolektív - materskú školu. Socializácia dieťaťa v predškolskom veku sa završuje prechodom do základnej školy.
Výchova a Aktivity pre Predškoláka: Hra ako Kľúč k Rozvoju
Pri každom dieťati by sme mali brať ohľad na jeho vek pri kladení požiadaviek na jeho schopnosti - každý tréning by mal (a nie len tréning, ale akákoľvek činnosť) svojou náročnosťou odrážať jeho schopnosti tak, aby činnosť, ktorú má dieťa vykonávať, nebola ani podcenená, ale ani precenená. Práve preto je dobré poznať vývin detí v jednotlivých obdobiach.
Činnosti a výchova dieťaťa v rodine
Najviac času zaberá hra: dieťa sa hrá samo, s hračkami, s rozličnými predmetmi a materiálmi, v prírode, alebo so súrodencami, kamarátmi. 3-ročné dieťa začína hru plánovať, je viac samostatné. V materskej škole má presnejšie organizované činnosti, doma má dieťa voľnejší režim.
Základné zásady výchovy detí v rodine:
- Mať deti rád.
- Veľa hovoriť s deťmi.
- Uskutočňovať jednotnú výchovu.
- Štýl výchovy má byť demokratický.
- Viac dieťa odmeňovať ako trestať.
Hlavné formy aktivity detí
Dieťa v tomto období nepracuje v pravom zmysle, ide o hravé činnosti, ktoré majú charakter práce (upratovanie hračiek, uloženie oblečenia, pomoc v kuchyni). Tieto činnosti by mali byť v dennom programe, aby si dieťa osvojilo prvé pracovné návyky a vytvorilo vzťah k povinnostiam.
Podobný charakter má učenie - dieťa tým, že pozoruje, manipuluje s vecami, robí praktické činnosti, získava skúsenosti. Takto lepšie chápe súvislosti a nadväznosti. Učenie je spontánne, hravé a nie zámerné. Organizované učenie začína v materskej škole - dieťa sa učí vnímať, analyzovať, premýšľať, sústreďovať pozornosť, rozvíjať fantáziu.
Učenie aj hra sú dôležité pre rozvoj:
- Myslenia.
- Disciplíny, sebaovládania.
- Manuálnych zručností.
- Tvorivosti.
Prevládajú hry, kedy dieťa napodobňuje zvieratá a ľudí. Pribúdajú hry s pravidlami. 3-4-ročné deti ešte nechcú rešpektovať pravidlá a normy hier úplne, ale treba ich zaraďovať do repertoáru činností. V 5.-6. roku je potrebných viac takýchto hier.
Typy hier podľa sociálnej interakcie:
- Samotárska hra: Od 2. rokov, dieťa sa hrá samo, s hračkami alebo predmetmi, bokom od všetkého diania.
- Súbežná hra: Od 3. rokov, dieťa sa síce hrá samo, ale zároveň sa teší, keď sú nablízku aj iné deti.
- Asociatívna hra: Od 4. rokov, dieťa sa hrá s ostatnými, požičiavajú si hračky, ale nemajú spoločný cieľ.
- Kooperatívna hra: Od 6.-7. rokov, deti sa hrajú skupinové hry, aby splnili nejakú úlohu, rozdeľujú si úlohy a volia si vodcu.
Podmienky Optimálneho Vývinu a Potenciálne Výzvy
Základnou podmienkou optimálneho vývinu dieťaťa je zdravie:
- Telesné zdravie: Týka sa organizmu, normálnej činnosti telesných orgánov.
- Duševné zdravie: Predstavuje psychickú pohodu a spokojnosť.
Starostlivosť rodičov má zahŕňať:
- Starostlivosť o telesné zdravie: Zdravá výživa, spánok, zdravé životné prostredie a nepreťažovanie motorických funkcií.
- Starostlivosť o kognitívny rozvoj: Rozvoj myslenia, slovnej zásoby, zručností.
- Starostlivosť o citový vývin: Dieťa má byť chápané ako hodnota, mala by panovať atmosféra dôvery, radosti a podpory, dieťa sa učí ovládať city a prekonávať citové krízy.
- Starostlivosť o zdravý sociálny vývin: Naučiť dieťa spolupracovať, komunikovať s ľuďmi a tvoriť priateľské vzťahy s vrstovníkmi.
- Starostlivosť o autoreguláciu: Pestovať vzťah k hodnotám, normám a pravidlám.
Problémy správania detí
Problémy správania u detí sa vysvetľujú rôznymi teóriami.
- Pudová teória: Hovorí o tom, že v každom veku je pud deštrukcie, agresie a zla, ktorý sa prejavuje v neprimeranom správaní.
- Teória sociálneho učenia: Hovorí, že ak dieťa agresiou niečo získa, potom tento zisk pôsobí ako odmena a posilňovanie takéhoto správania. Agresii sa dá naučiť napodobňovaním.
Najčastejšie poruchy správania u detí zahŕňajú hyperaktivitu, nepozornosť, impulzívnosť, uzavretosť a používanie vulgárnych výrazov. Správne pochopenie a včasná intervencia sú kľúčové pre podporu harmonického vývinu dieťaťa vo všetkých týchto oblastiach.
tags: #psychomotoricky #vyvin #dietata #predskolskeho #veku