Právnik Radovan Pala je považovaný za jedného z najvýraznejších hlasov súčasnej slovenskej právnickej scény, ktorý neúnavne obhajuje princípy živého práva, spravodlivosti a transparentnosti. S bohatými skúsenosťami a hlbokým vhľadom do zložitých právnych otázok sa stáva kľúčovou postavou v diskusii o stave právneho štátu, slobode prejavu a boji proti dezinformáciám a skrytému majetku.
Profil Odborníka: Radovan Pala ako Komplexný Právny Poradca
Radovan Pala je uznávaný ako brilantný právnik v oblasti pracovného a korporátneho práva, ktorý disponuje viac ako 20-ročnými skúsenosťami. Počas svojej praxe spolupracoval s klientmi z rôznych sektorov, vrátane life sciences, priemyselnej výroby, privátneho majetku, médií a komunikácií, ako aj technológií. Okrem toho, že je hlbokým expertom vo všetkých oblastiach slovenského pracovného práva, má Radovan Pala desaťročia skúseností v širokej škále právnych disciplín. Medzi ne patria korporátne právo, fúzie a akvizície (M&A), kapitálové trhy a reštrukturalizácia a insolvencia. Táto kombinácia znalostí ho robí komplexným poradcom pre akúkoľvek spoločnosť, ktorá hľadá spoľahlivé a integrované právne riešenia.
Aktívne sa podieľa na činnosti pracovných skupín na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, kde sa podieľal na príprave mnohých dôležitých noviel. Tieto novely zahŕňajú kľúčové zmeny v oblasti korporátneho a insolvenčného práva, čo potvrdzuje jeho hlboké teoretické vedomosti aj praktický prínos k formovaniu právneho rámca štátu. Klienti si cenia jeho spoľahlivé odvetvové znalosti a cielené komerčné poradenstvo, ktoré sa rozpína cez široké spektrum oblastí.
Filosofia „Živého Práva“ a Aktívneho Občianstva
Podľa Radovana Palu, živé právo si vyžaduje, aby sme boli aktívni a domáhali sa nápravy, keď sú naše práva porušované. Toto nie je len teoretický postulát, ale praktická výzva pre každého jednotlivca v demokratickej spoločnosti. Právo nám síce dáva nejaké možnosti, ale ak chceme, aby žilo a bolo funkčné v realite, tak sa ich máme domáhať. Táto myšlienka je hlboko zakorenená v právnej filozofii a Pala sa odvoláva na klasické diela, ktoré túto povinnosť občanov zdôrazňujú.
Už v 19. storočí nemecký právny filozof Rudolf von Ihering vo svojej knihe "Boj za právo" pekne o tom píše, že živé právo vyžaduje, aby mal každý zodpovedný jednotlivec voči sebe povinnosť domáhať sa svojich práv. Táto historická perspektíva podčiarkuje trvalú platnosť Palových argumentov. Ďalšou knihou, ktorú Radovan Pala zdôrazňuje, je dielo Timothyho Snydera s názvom "O tyranii, dvadsať poučení z 20. storočia". V desiatom poučení Snyder hovorí, že sa nemôžeme vzdať práva mať fakty a nemôžeme rezignovať na pravdu. Ak o vás niekto šíri lži a klamstvá deformujú realitu, tak máme povinnosť na to reagovať. Snyder používa výraz šamanské zariekanie, čo ilustruje na príklade Trumpa, ktorý označoval Hillary Clintonovú za „krivú“ Hillary, čo sa stalo jej podobou v očiach jeho followerov. Radovan Pala takýto prístup odmieta a zdôrazňuje, že ak chceme chrániť demokraciu, tak musíme byť aktívni. Pasivita tvárou v tvár dezinformáciám a ohováraniu je podľa neho cestou k erózii základných demokratických princípov.
Hľadanie Hraníc Slobody Slova v Digitálnej Ére: Prípad Čaputová vs. Blaha
Problém hľadania hraníc slobody slova nie je úplne nový, máme ho dlhodobo. Avšak, s nástupom digitálnych médií a sociálnych sietí sa táto výzva stala ešte naliehavejšou. Dnes rozlišujeme dva typy médií: klasické, ako sú tlač, televízia alebo rozhlas, kde pôsobia samoregulačné mechanizmy, ktoré nepripustia vážne zásahy ako vykrikovanie, že je niekto vlastizradca. Potom sú tu sociálne médiá, ktoré majú porovnateľný dosah, ale prakticky žiadnu reguláciu. Táto absencia regulácie vytvára priestor pre šírenie dezinformácií a nenávistných prejavov bez adekvátnej kontroly.
Radovan Pala, prostredníctvom svojej advokátskej kancelárie, zastupuje prezidentku Zuzanu Čaputovú v jednom z najsledovanejších sporov súčasnosti - v spore s poslancom Smeru Ľubošom Blahom. Prezidentka uspela s návrhom predbežného opatrenia, aby Blaha vymazal asi dvadsať statusov, kde píše, že prezidentka je vlastizradkyňou, americkou agentkou, agentkou cudzích mocností, že spáchala trestný čin vlastizrady alebo že je ovládaná Spojenými štátmi americkými. Táto hranica slobody prejavu sa môže veľmi ťažko hľadať, ale musí sa nájsť. Každý politik má určité privilegované postavenie, pretože pôsobí v politickom zápase a má nejakú funkciu smerom k verejnosti. Na druhej strane, aj politik musí rešpektovať práva iných a nesmie si dovoliť pôsobiť tak, že výrazne alebo hrubo zasahuje do práv iných, napríklad do práva na dobré meno, či podnecuje nenávisť.
V súvislosti so sociálnymi sieťami Pala upozorňuje na paradoxný jav: ak sa spoliehame na samoreguláciu, tak na sociálnych sieťach v opačnom smere poslanec Blaha vymazáva kritické komentáre, ktoré by viedli k politickej debate, a naopak, ponecháva komentáre, ktoré sú zjavne nenávistné. Tento selektívny prístup k moderovaniu obsahu len posilňuje šírenie nenávisti a polarizácie.
Boj proti digitálnym dezinformáciám a sloboda prejavu - konferencia #WorldPressFreedomDay 2021
Súdne Konania a Precedensy: Rozdiely v Prístupe k Dezinformáciám
V prípade Zuzany Čaputovej advokát Radovan Pala predpokladá, že sa pán Blaha odvolá. Advokát si myslí, že to, čo robí, nepovažuje za protiprávne, aj keď mu to súd povedal. V prípade nerešpektovania súdneho rozhodnutia nasleduje začatie exekúcie prostredníctvom exekútora, čo nejaký čas trvá. Ak nezmaže časti statusov, ktoré určil súd, exekútor mu môže ukladať pokuty úhrnne do výšky tridsaťtisíc eur. Pala však vychádza z toho, že každý občan by mal rešpektovať rozhodnutie súdu, o to viac, že je to verejne činná osoba. Vyjadril nádej, že politik splní povinnosť uloženú súdom, lebo je to elementárny rešpekt k vláde práva a súdnictvu.
Radovan Pala sa odvoláva aj na predchádzajúci prípad, keď Blahu už v minulosti zažalovala spoločnosť Eset. Okresný súd vtedy tiež najprv rozhodol, že má statusy vymazať, ale krajský súd to zrušil a nakoniec vraj aj Ústavný súd. Radovan Pala tento prípad pozná. Pri príprave neodkladného opatrenia pre pani prezidentku si prechádzali celú judikatúru všeobecných súdov aj Ústavného súdu. V danom prípade súdy nepovedali, že pán Blaha vo vzťahu k Esetu neporušil práva Esetu, povedali len to, že sa to nemá riešiť formou neodkladného opatrenia. Má prebehnúť riadne konanie a Radovan Pala predpokladá, že to beží. Krajský súd nevidel takú naliehavosť, že by bolo potrebné, aby pán Blaha statusy zmazal. No a Ústavný súd povedal, že nemá dôvod vstupovať do konaní, kde ide o neodkladné opatrenie, lebo stráži právo na spravodlivý proces v najzávažnejších veciach.
V porovnaní s prípadom pani prezidentky vidí Radovan Pala dôležité rozdiely. Vtedy išlo o menšie množstvo statusov a neboli také kategorické. Blaha povedal, že sa obáva, že niekto bude manipulovať voľby, a naznačoval, že Eset ich poskytovaním svojho softvéru môže ovplyvňovať. Aj súd to interpretoval ako obavy, s čím môžeme, ale nemusíme súhlasiť. V prípade pani prezidentky pán Blaha kategoricky a opakovane hovoril o tom, že je vlastizradkyňa, dokonca vyzýval generálnu prokuratúru, aby konala. Eset je zároveň právnická osoba, ktorá chránila svoju dobrú povesť, a v prípade pani prezidentky ide o fyzickú osobu. Všetky tieto rozdiely Radovan Pala veľmi dobre pozná, preto predpokladá, že v ich neodkladnom opatrení môžu byť úspešní.
Svet pána Blahu funguje tak, že svojich followerov vybudí takým spôsobom cez hanlivú rétoriku, že sa to potom prelieva aj do offline sveta a ľudia kopírujú jeho rétoriku. Radovan Pala sa zamýšľa, prečo vôbec treba Blahovi a ostatným dezinformátorom venovať pozornosť. Časť ľudí si možno skôr povie, že nejde na súd, aby im nedali ďalšiu príležitosť šíriť bludy. Radovan Pala úplne chápe tých, pre ktorých to nie je vôbec jednoduché. Na druhej strane, opakuje Iheringovu myšlienku, že je povinnosťou domáhať sa svojich práv. Blaha už zaútočil aj na Radovana Palu kvôli tomu, že zastupuje prezidentku, rieši, kto ho platí, či návrh na súd písal on. Pani prezidentka si hradí zastupovanie v tejto veci zo svojich súkromných prostriedkov. Radovan Pala je jej poradca, má symbolickú odmenu, ktorá je potrebná na to, aby mal s kanceláriou právny vzťah, ale nijako to nesúvisí s financovaním tohto sporu. Dôležitá je aj intenzita útokov. Ak by pán Blaha napísal status, v ktorom by sa veľmi nahnevane a expresívne vyjadril voči komukoľvek, tak si poviete, že si to možno vyžiadalo takú reakciu. Ale on to robí systematicky. Ak by sa mu Blaha systematicky venoval a považoval by to za zásah do jeho povesti alebo osobnosti, zvážil by, či sa obrátiť na súd, ak by to bolo potrebné, napríklad ak by sa mu ľudia vyhrážali fyzickým násilím.
Ochrana Sudcov a Nezávislosti Súdnej Moci
Blaha bežne klame o policajtoch, prokurátoroch, sudcoch. Píše, že zabili Milana Lučanského. Skôr je otázka, či to už nie je na trestné oznámenie. Radovan Pala vie, že v určitom čase prebehla médiami informácia, že niektorí príslušníci ZVJS kvôli tomu podali trestné oznámenie. Presne tak. Vie si preto predstaviť, že je to na žalobu a možno aj na trestné oznámenie. V Česku aj Ústavný súd povedal, že sa treba pozrieť na to, aký vplyv má osoba, ktorá to šíri. Lebo ak to povie osoba bez výtlaku, tak to je iné, ako keď to povie niekto, kto má veľký vplyv na verejnú mienku, čo pán poslanec Blaha nepochybne má. Ako osoba s veľkým vplyvom by si o to viac mal dávať pozor na svoju komunikáciu, aby nevytváral takéto nezmysly, ale samozrejme, jemu to vyhovuje.
Radovan Pala by neodporúčal žaloby aj sudcom individuálne. Nedávno Fico útočil na tlačovej besede na sudkyňu Špecializovaného trestného súdu Ruženu Sabovú a ona okamžite podala trestné oznámenie. Sudca Hrubala to napríklad neurobil, hoci Fico klamal aj o ňom. Radovan Pala si myslí, že úlohou sudcov nie je jednotlivo brániť nezávislosť súdnej moci. Ak podajú žalobu na ochranu osobnosti, tak ich kolegovia budú o nej rozhodovať, čo môže vytvárať citlivú situáciu. Ak ide o prípad radového sudcu, tak by sa ho mal zastať predseda súdu. Ak by to dosiahlo nejakú intenzitu, tak by sa ich mala zastať Súdna rada. Ak je cieľom týchto neprávd spochybniť integritu sudcovského stavu, tak tomu, kto to hovorí, nejde o súkromie sudcu, ale hovorí, že súdna moc sa nevykonáva riadne. Pani prezidentka nie je súčasťou súdnej moci ani kolektívneho orgánu, kde by mohol prebehnúť takýto mechanizmus a nejaká inštitúcia by povedala, že ide o nepravdy.
Pán Blaha tvrdí, že je bezprecedentné, že politik podáva na iného politika návrh na neodkladné opatrenia, ale mali sme ich tu veľa. Radovan Pala spomína na nebohého Pavla Pašku, ktorý podal trestné oznámenie na novinára Milana v Košiciach, kde súd rozhodol trestným rozkazom bez dokazovania, bez spisu, za ohováranie. To už považuje za problematické. Dokonca aj pán Blaha podával žalobu na pána Matoviča za jeho expresívne výrazy. Všade vo svete hrá rolu, aký sudca rozhoduje. Sám Radovan Pala mal skúsenosť s bratislavskými sudcami, ktorí rozhodovali na Kočnerovu objednávku. Na otázku, či je to už teraz lepšie, odpovedal, že stále je rozdiel medzi sudcami. Vieme, že sudcovia sa priznávajú, že sa nechali ovplyvňovať zvonka. Myslí si, že to sa už nedeje a k určitým zmenám došlo. Nemyslí si, že je správne, ak niekto v tom čase považoval za správne ísť na zabíjačku organizovanú advokátskou komorou a nevidel v tom problém. Dôležité je, že ten tlak vytvára určité limity.
Štátna Reakcia na Dezinformácie a Propagandu
Blaha aj ďalší dezinformátori boli štátom tolerovaní, hovorilo sa o slobode slova. Veľa sa zmenilo po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu, štát dokonca vypol dezinformačné weby Hlavné správy, Hlavný denník, Infovojnu. V stave vojny na Ukrajine je to opodstatnené. Radovan Pala však zdôrazňuje, že si musíme dávať pozor na to, akým spôsobom sa to robí a aká je prijatá úprava, dnes je časovo obmedzená. Podľa neho je dôležité mať postup, ktorý bude aj efektívny, pretože jedna vec je vypnúť web, druhá vec je, že ak máme informácie o tom, že niekto šíri vojnovú propagandu, čo je trestný čin, tak je na mieste konanie, ktoré pokračuje v trestnom konaní. Potom dôjde k zaisteniu serverov a infraštruktúry, ktorá slúži na šírenie. Vypínanie webov berie ako istý doplnok, ktorý môže byť kontroverzný, ak sa nerobí spôsobom, ktorý je presvedčivý. Zároveň musia fungovať mechanizmy nejakého súdneho prieskumu tohto konania. Ale chápe aj to, že to konanie nemôže byť úplne transparentné, ak sú súčasťou spravodajské informácie, veľmi ťažko sa dá komunikovať naplno. Aj na úrovni Európskej únie došlo k vypnutiu Russia Today a Sputnika, čo je súčasť sankcií.
Advokát Radovan Pala sa zamýšľa nad zmyslom podávania trestných oznámení za verbálne trestné činy. Nepamätá si obvinenie za ohováranie, okrem Zity Sujovej, keď napísala o sudcovi Polkovi, že je skorumpovaný. Verbálne trestné činy sú problematické, a je tam otázka, aký zásah má trestný čin ohovárania. Za ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej bol doplnený trestný čin hanobenia aj o hanobenie za politické presvedčenie. Ústavný súd však povedal, že nateraz to tu nie je potrebné mať. Hanobenie je nástroj, ktorý asi nie je optimálny. Radovan Pala to vysvetľuje na príklade sudcov: ak niekto systematicky ovplyvňuje alebo vstupuje do nezávislosti súdov, tak by sa to nemalo riešiť cez ohováranie, ale cez trestný čin zasahovania do nezávislosti súdov. Orgány činné v trestnom konaní by v tomto prípade nemali čakať, kým príde nejaký sudca a podá to oznámenie.
Boj Proti Skrytému Majetku a Oligarchii: Výzvy Globálnych Sankcií
Vojna na Ukrajine spôsobila aj to, že sa znovu diskutuje o transparentnosti vlastníckej štruktúry majetku. Prijali sa sankcie, hovorí sa o zhabaní majetku oligarchov. To sa dialo už po okupácii Krymu, ale ako keby nebola skutočná vôľa to dodržiavať. Stačilo, aby sa oligarcha skryl za schránkovú firmu a dostal sa k luxusnej nehnuteľnosti napríklad v Amerike. Rozdiel je aj v tom, že vtedy boli sankčné zoznamy oveľa kratšie, dnes sú násobne dlhšie. Stále však máme rovnaký problém ako predtým, že môže dôjsť k skrývaniu majetku. Aj keď už Radovan Pala čítal v novinách rozhovor s ruským oligarchom Piotrom Avenom, ktorý hovoril, že nevie, ako si ďalej poradí, lebo má všetko zablokované, a ako bude žiť, či bude robiť upratovača. Radovan Pala to však považuje za prehnané sťažnosti, skôr ide o vyvolanie pocitu súcitu.
Problém vidíme napríklad pri majetku oligarchov, ktorí nie sú až takí viditeľní a pôsobia v štátnej správe v Rusku. Jeden z nich je Putinovi blízky Sečin. Vieme, že má nejakú jachtu, nemá biznis na Západe a ťažko sa identifikuje, aké iné majetky má, lebo môžu byť napísané na niekoho iného. Vidíme zhabávanie jácht, luxusných bytov v Londýne, o jeden taký prišla Lavrovova nevlastná dcéra. Zatiaľ však nedošlo k zhabaniu alebo ku konfiškácii, teda k tomu, že by niekomu zobrali vlastnícke právo. Naozaj došlo iba k zmrazeniu majetkov. Sú teda vyňaté z právneho styku, nemôže sa s nimi nakladať. Ak máte napríklad byt, nemôžete ho prenajímať a brať nájomné. Alebo prípad pána Abramoviča a Chelsea Londýn, ktorá má vplyv na množstvo fanúšikov. Môže klub predať, akurát peniaze za predaj budú uložené na zmrazenom účte a on s nimi nebude môcť nakladať. Ešte sa nevie, čo sa s týmto zmrazeným majetkom urobí a či to bude mať pokračovanie k vyvlastneniu. Jedna z politických úvah je vyvlastniť a peniaze použiť na pomoc Ukrajincom, ale to je oveľa vážnejší krok, ktorý si vyžaduje rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu a precízne právne ošetrenie.
Radovan Pala v minulosti odhadol, že viac ako 50 percent bohatstva Ruska sa nachádza v daňových rajoch, čo je v príkrom rozpore s nesmiernou chudobou Ruska. Majetok, ktorý sa tam produkuje, odchádza do „offshorov“. Svedčí to o tom, že Rusko je jedna z krajín, kde je najväčšia nerovnosť medzi príjmami obyvateľov. Znamená to, že máte veľmi úzku skupinu ľudí, ktorí sú napojení na surovinovú základňu Ruska, ale namiesto toho, aby investovali späť do Ruska, tak tento majetok vyvážajú na svoje súkromné účely do offshorov.
Edward Lucas začiatkom marca napísal text s názvom "Už nehrajme škrupinky so schránkovými firmami". V ňom uviedol, že „schránkové firmy - právnické osoby, ktorých skutoční vlastníci sú neznámi - nechávajú najhorších ľudí na svete prať ich majetok.“ Lucas tvrdí, že vojna na Ukrajine ponúka možnosť zakročiť voči týmto firmám oveľa prísnejšie. Radovan Pala s tým súhlasí, zdôrazňujúc, že konečne sa z toho stala globálna téma. So slovenským zákonom o registri partnerov verejného sektora sme o tom, aké je to dôležité, rozprávali už pred piatimi rokmi. Je dôležité vidieť, kto robí biznis so štátom. V Británii už prijali zrkadlový register, ktorý nerieši, kto robí biznis so štátom, ale rieši, kto si kupuje v Spojenom kráľovstve nehnuteľnosti. Na tieto štruktúry sa začína pozerať oveľa viac.
K Transparentnosti Vlastníctva: Registre a Právna Subjektivita Schránkových Firiem
Radovan Pala navrhuje aj radikálnejší spôsob, ktorým by sa to dalo úplne vypnúť, a to nepriznávať schránkovým firmám právnu subjektivitu. To, že my akceptujeme, že spoločnosť zo Seychel tu môže niečo nadobudnúť, je na rozhodnutí Slovenska. Uznávame ich právnu subjektivitu, ale nie sme povinní to robiť. Radovan Pala argumentuje, že určite nie sú v Seychelách slovenské spoločnosti, ktoré by sme potrebovali recipročne chrániť. V Británii je to teraz veľmi silná téma a musíme sa pripraviť na to, že už nemôžeme oddeľovať majetok a zodpovednosť, lebo o tom to je. Pekne to opisuje Tom Burgis v knihe Kleptopia, kde píše o kazašských oligarchoch, ktorí veľmi brutálne potláčali akékoľvek štrajky v baniach. Absolútne porušovali ľudské práva, až na úrovni zabíjania odborárskych predákov, ktorí sa snažili o lepšie podmienky pre baníkov.
Hovorí sa aj o centrálnom registri pre každú entitu s majetkom nad desať miliónov dolárov, o tomto hovoril taliansky premiér Draghi. Radovan Pala sa domnieva, že centrálny register nemusí byť zlá vec, ale myslí si, že ešte lepšia vec by bola sieť registrov. Nezrovnalosti viete hľadať, keď si pozriete register v Spojenom kráľovstve, slovenský register, pretože špinavé peniaze sú diverzifikované po celom svete v rôznych jurisdikciách. Ale aj základný register, ktorý by sa pozeral na vyššie majetkové hodnoty, by mal zmysel, ale určite bude voči tomu ešte odpor, a to nielen zo strany ruských oligarchov, je to širšia téma. Doba je teraz iná ako čas, keď sa vytvárali obchodné spoločnosti a vôbec sa nerátalo s tým, že jedna osoba môže vlastniť celú obrovskú štruktúru spoločnosti, ktorej jediným cieľom je zakryť, kto je skutočným vlastníkom.
Slovensko má na vykonávanie sankcií uvalených na ruských oligarchov prijatý zákon z roku 2016 o vykonávaní sankcií, ktorý bol schválený v nadväznosti na nariadenie prijaté v roku 2014. Ako Slovensko máme povinnosti priamo z nariadenia, ale niektoré postupy si štát musí vyriešiť sám. Radovan Pala v tomto procese vidí ešte isté problémy a nedostatky, ktoré si vyžadujú ďalšie riešenia.
tags: #radovan #pala #narodeny