Vytvorenie akéhokoľvek komplexného dokumentu, najmä takého, ktorý má štruktúrovanú povahu novinovej stránky, si vyžaduje hlboké porozumenie obsahu a efektívne technické nástroje. Či už chcete vytvoriť brožúru pre podujatie alebo vytlačiť ambiciózny knižný projekt, zvážte použitie preddefinovaných nastavení strany pre brožúry, ktoré sú súčasťou Word. Tieto funkcie, spoločne s porozumením širších žurnalistických princípov, umožňujú presnú reprodukciu rôznych mediálnych formátov. Tento článok si kladie za cieľ previesť procesom nastavenia a správy dokumentu v programe MS Word pre rozloženie podobné novinovej stránke, pričom sa zároveň ponorí do komplexného rámca žurnalistickej komunikácie a mediálnej teórie, ktorá je základom takejto tvorby obsahu.
Príprava rozloženia dokumentu pre novinársky formát v MS Word
Základom pre efektívnu reprodukciu novinovej stránky v programe MS Word je správne nastavenie rozloženia dokumentu. Najlepšie výsledky dosiahnete tak, že zmeníte rozloženie dokumentu ešte pred začatím písania projektu. Program Word ponúka preddefinované nastavenia strany, ktoré sú ideálne pre takéto účely. Prvým krokom je vybratie položky Vlastné okraje. Následne, v rozbaľovacom zozname vedľa položky Viac strán, je potrebné vybrať položku Brožúra. Toto nastavenie automaticky prispôsobí dokument tak, aby bol pripravený na obojstrannú tlač vo formáte brožúry, čo je veľmi blízke logike novinových stránok, ktoré sú často usporiadané do stĺpcov a obsahujú rôzne prvky na jednej strane.

Ďalším dôležitým krokom je definovanie veľkosti papiera. Prejdite na kartu Papier a vyberte veľkosť papiera, ktorá zodpovedá vašim potrebám alebo štandardu novinového formátu. Tip: Ak je dokument dlhý, možno ho budete chcieť rozdeliť do viacerých brožúr, ktoré potom môžete zviazať do jednej knihy. Toto je obzvlášť relevantné pre rozsiahlejšie novinové vydania. Po vykonaní všetkých týchto nastavení vyberte tlačidlo OK. Ak dokument už obsahuje obsah, text sa naformátuje automaticky podľa nového rozloženia. Toto počiatočné nastavenie je kľúčové pre dosiahnutie konzistentného a profesionálneho vzhľadu, ktorý je pre novinové publikácie nevyhnutný. Tip: Vzhľad brožúry môžete zdobiť. Dodatočné vizuálne prvky, ako sú orámovania, farebné schémy alebo špeciálne efekty, môžu napodobniť estetiku skutočnej novinovej stránky.
Správa obsahu a vizuálna konzistencia pomocou štýlov v MS Word
Konzistentnosť vizuálneho vzhľadu a formátovania je mimoriadne dôležitá pre čitateľnosť a profesionálny dojem novinovej stránky. Štýly môžete použiť na rýchle použitie množiny možností formátovania konzistentne v celom dokumente. Umožňujú štandardizovať vzhľad rôznych prvkov, ako sú nadpisy, titulky, odseky textu, zoznamy a citácie, čo je nevyhnutné pre zachovanie jednotného dizajnu naprieč viacerými článkami a sekciami novín. Ak máte záujem o možnosti formátovania, ktoré nie sú k dispozícii vo vstavaných štýloch a motívoch v programe Word, môžete upraviť existujúci štýl a prispôsobiť ho tak, aby vyhovoval vašim potrebám.
V štýloch, ktoré sú použité v názvoch, nadpisoch, odsekoch, zoznamoch atď., môžete zmeniť formátovanie (napríklad veľkosť, farbu a odsadenie textu). Týmto spôsobom je možné vytvoriť špecifický vizuálny jazyk pre váš novinový projekt, napríklad použiť iný typ písma pre hlavné titulky, menší pre odstavce a kurzívu pre citácie. Štýly opisované v tomto článku sa nachádzajú v galérii štýlov, ktorá predstavuje vizuálnu ponuku umiestnenú na karte Domov. Táto galéria poskytuje rýchly prístup k preddefinovaným aj vlastným štýlom.
Ako SKUTOČNE používať Microsoft Word: Štýly, viacúrovňové zoznamy a zobrazenie osnovy
Ak chcete použiť štýl, jednoducho vyberte text, ktorý chcete formátovať, a potom kliknite na požadovaný štýl v galérii štýlov. Tento jednoduchý krok zabezpečí, že akýkoľvek vybraný text okamžite prevezme všetky definované vlastnosti daného štýlu. Ak máte v dokumente text, v ktorom je už použitý štýl, môžete zmeniť jeho formátovanie a zmeny použiť v rámci daného štýlu v galérii štýlov. To znamená, že ak sa rozhodnete zmeniť napríklad farbu všetkých nadpisov úrovne 1, stačí upraviť príslušný štýl a zmena sa prejaví vo všetkých miestach, kde bol tento štýl použitý. Štýl môžete upravovať aj priamo v galérii štýlov bez nutnosti používať dokument s textom. Po kliknutí pravým tlačidlom myši na štýl v galérii sa otvorí kontextové menu s možnosťami úprav. V časti Formátovanie vykonajte všetky požadované zmeny formátovania, ako napríklad štýl písma, veľkosť, farba, zarovnanie, riadkovanie alebo zarážky. Tieto zmeny sa okamžite prejavia v celom dokumente. Ak chcete vytvoriť úplne nový štýl, kliknite pravým tlačidlom myši na text, na ktorom chcete založiť nový štýl, a vyberte možnosť „Uložiť výber ako nový rýchly štýl“. Nový štýl sa odteraz bude zobrazovať v galérii štýlov, pripravený na opakované použitie.
Vytváranie a aktualizácia registra (indexu) pre komplexné novinárske publikácie
Pre rozsiahlejšie novinové projekty, ktoré sa môžu podobať na komplexné magazíny alebo súhrny, je register alebo index neoceniteľným nástrojom pre čitateľov, ktorí hľadajú špecifické témy. Register obsahuje termíny a témy, ktoré sa vyskytujú v určitom dokumente, spolu so stránkami, na ktorých sa nachádzajú. Toto umožňuje čitateľovi rýchlo sa orientovať v obsahu a nájsť relevantné informácie. Položku registra môžete vytvoriť pre jednotlivé slovo, frázu alebo symbol, čo zvyšuje granularitu navigácie. Okrem toho je možné vytvoriť položku pre tému, ktorá presahuje rozsah strán, alebo odkazuje na inú položku, ako napríklad „Doprava. Pozri Bicykle“. Táto funkcia je obzvlášť užitočná pre krížové odkazy v rámci komplexného novinárskeho diela.

Proces vytvorenia registra sa začína označením všetkých relevantných položiek. Po označení všetkých položiek registra, zvoľte úpravu registra a zostavte hotový register. Word automaticky vygeneruje register na základe označených položiek. Pre ešte podrobnejšiu štruktúru môžete pridať druhú úroveň v poli Vedľajšia položka. To umožňuje kategorizovať témy a podtémy, čo je dôležité pre systematické usporiadanie informácií v rozsiahlych publikáciách. Výberom položky Označiť označíte položku registra. Celkový vzhľad registra môžete zmeniť výberom z rozbaľovacej ponuky Formáty, čo umožňuje prispôsobiť vizuálny štýl indexu k celkovému dizajnu novinovej stránky. Ak chcete aktualizovať index po vykonaní zmien v dokumente, kliknite naň a potom stlačte kláves F9. Rovnaký postup platí, ak chcete aktualizovať index, kliknite naň a potom stlačte kláves F9. Týmto spôsobom sa zabezpečí, že čísla strán a zoznam položiek sú vždy aktuálne.
Tlač novinárskeho dokumentu: Dôležitosť obojstrannej tlače
Keď budete pripravení brožúru vytlačiť, ktorá v našom kontexte predstavuje formát blízky novinovej stránke, skontrolujte nastavenia tlače a uistite sa, že tlačíte na obe strany papiera. Obojstranná tlač je kľúčová pre autentický vzhľad novín a zároveň šetrí papier. Ak vaša tlačiareň podporuje automatickú obojstrannú tlač, zmeňte možnosť Jednostranná tlač na obojstrannú tlač. Tento spôsob je najpohodlnejší a najefektívnejší. Ak tlačiareň nepodporuje automatickú obojstrannú tlač, vyberte možnosť Manuálna obojstranná tlač. Po zobrazení výzvy potom strany znova vložte do tlačiarne v správnom poradí, aby sa potlačila aj druhá strana.

Pre zvýšenie profesionálneho vzhľadu a uľahčenie orientácie v rozsiahlejšom novinovom dokumente Tip: Ak chcete profesionálny vzhľad, môžete pridať čísla strán do hlavičky alebo päty. Číslovanie strán je štandardnou praxou v žurnalistike a pomáha čitateľom sledovať chronologický alebo tematický tok obsahu. Tieto technické aspekty tlače, hoci sa zdajú byť detailmi, sú neoddeliteľnou súčasťou celkového procesu reprodukcie novinovej stránky a prispievajú k jej autenticite a profesionálnemu dojmu. Správne nastavenia tlače zaručujú, že vizuálny výstup zodpovedá digitálnej predlohe.
Žurnalistická komunikácia a jej civilizačný rámec: Od podnetu k recipientovi
Porozumenie technickým aspektom programu MS Word je len jednou stranou mince pri tvorbe novinovej stránky. Druhou, nemenej dôležitou, je hlboké chápanie žurnalistickej komunikácie a jej civilizačného rámca. Komunikácia je rozlíšiteľná odpoveď organizmu na podnet, vždy je to proces. V užšom chápaní sa týka len ľudí a spoločenských útvarov, čím vzniká spoločenská komunikácia. Spoločenská komunikácia sa definuje ako výmena informácií prostredníctvom reči, znakov, symbolov. Je však dôležité poznamenať, že aj keď pri niektorých formách komunikácie (najmä masovej) výmena chýba a komunikácia je prevažne jednostranná. Tento jav je príznačný pre novinársku tvorbu, kde komunikátor (novinár, redakcia) vysiela informácie širokému, často anonymnému publiku.

V komunikačnom procese komunikátor informáciu kóduje a prostredníctvom určitého kanála ho vysiela ku recipientovi. Kanálom je v prípade novinovej stránky samotné médium (tlačená stránka, digitálna platforma). Komunikant na konci kanála informáciu spätne transformuje (dekóduje). Úspešnosť dekódovania závisí od mnohých faktorov, vrátane schopností recipienta a zrozumiteľnosti kódu. Komunikácia je možná iba vtedy, ak obaja komunikační partneri disponujú rovnakým či podobným znakovým systémom. To zahŕňa spoločný jazyk, kultúrne kódy a referenčné rámce. Spoločenská komunikácia (intrapersonálna, interpersonálna alebo masová komunikácia) sa vyznačuje tzv. prirodzeným východiskom, ktorým je interpersonálna komunikácia. Iným špecifickým druhom spoločenskej komunikácie je masová komunikácia.
Black - Bryant ju definujú ako proces, kde masovo produkovaný obsah je prenášaný veľkej, anonymnej a heterogénnej mase príjemcov. Výskumy v 20. stor. sa intenzívne zaoberali týmto fenoménom. Pri opise žurnalistickej komunikácie Charvát používa aj termín Publizistik ako užšiu špecifikáciu masovej komunikácie, ktorá svojou verejnou činnosťou vytvára verejnosť a jej obsah je aktuálny. Pürer PUBLIZISTIK definuje ako verejný vstup do vzájomných vzťahov ľudí prostredníctvom priamych (technicky nesprostredkovaných) komunikačných foriem a (alebo) technických médií, čím sa má dosiahnuť porozumenie o aktuálnych javoch v danom čase a danej spoločnosti. Novinárska tvorba tvorí len časť obsahu masovej komunikácie. Patrí tam aj umelecká tvorba, formy vzdelávacieho charakteru, prejavy vedecko-poznávacieho charakteru, prejavy politickej činnosti, zábava a rekreácia, záujmy, reklama a inzercia. Je dôležité zdôrazniť, že novinárska komunikácia prenáša jednorodý, rovnorodý, monolitný obsah (aktuality), kým všetky ostatné časti masovej komunikácie prenášajú rôznorodé obsahy. Tento dôraz na aktuálnosť a jednorodosť obsahu je pre novinárstvo definujúci.
Médiá v širšom kontexte: Kategorizácia a ich úloha v spoločnosti
Pochopenie médií je neoddeliteľné od žurnalistickej tvorby, a to nielen z hľadiska ich funkcie ako kanála pre informácie, ale aj z ich širšieho spoločenského a technického kontextu. Médium je slovo latinského pôvodu, znamená prostriedok / niečo, čo sa nachádza v prostriedku / resp. niečo, čo sprostredkúva. Prostriedok je slovo veľmi širokého významu, pretože ako prostriedok možno označiť všetko, čo slúži na dosiahnutie určitého cieľa. Médium je aj prostredie, kde sa odohráva určitý proces alebo jav: sprostredkujúci činiteľ, nástroj, ale aj komunikačná dimenzia textu (akustická, grafematická, mentálna) a ňou aktívne modulované, kódované a aktuálne zvýrazňované komunikačné prostredie. Aj vo vede a výskume má slovo médium, resp. prostriedok veľa rozdielnych významov v jednotlivých vedných disciplínach. V mediálnom výskume (teórii masmédií, masovej komunikácie) označuje slovo médium takisto rozdielne veci, čo svedčí o jeho komplexnosti a multifunkčnosti.
Médiá sa dajú kategorizovať rôznymi spôsobmi. V širšom zmysle rozlišujeme primárne médiá (napr. reč, gestá, kde komunikácia prebieha priamym kontaktom), sekundárne médiá (vyžadujú technické prostriedky na produkciu, nie však na recepciu, napr. tlač, kniha) a terciárne médiá (vyžadujú technické prostriedky na produkciu aj na recepciu, napr. rozhlas, televízia, internet). Z hľadiska zmyslového vnímania existujú auditívne médiá (zvukové, napr. rádio), vizuálne médiá (obrazové, napr. noviny, časopisy) a audiovizuálne médiá (kombinácia zvuku a obrazu, napr. televízia, film). Kvartové alebo substitučné médiá (multimédiá) sú novým vývojom od konca 20. storočia, integrujúcim rôzne formy médií do jedného digitálneho prostredia.
Ako SKUTOČNE používať Microsoft Word: Štýly, viacúrovňové zoznamy a zobrazenie osnovy
Masová komunikácia vznikla až v súvislosti s vyspelým spoločensko-ekonomickým zriadením a technikou v 19. stor. Výrazným míľnikom je internet, ktorý avizuje éru celosvetovej globalizácie komunikácie. Na druhej strane, spoločnosť môže rozvinúť masovú komunikáciu len vtedy, keď sú už rozvinuté hodnoty, konzumné návyky a hospodárske možnosti industrializovanej spoločnosti. Rast spoločnosti a revolučné zmeny v nej utvorili ľudí schopných využívať technické prostriedky, ale aj ich užívateľov, ktorí majú vzdelanie, peniaze, potrebu konzumovať ponúkané obsahy, ale aj výrobky ponúkané reklamou v médiách. Museli teda vzniknúť organizácie masových médií, masové publikum ich užívateľov a celá sieť podporných organizácií v technike, obchode a službách, ale aj v školstve, vo vede a výskume. Médiá, ako sú novinové stránky, sú preto produktom komplexného spoločenského, technologického a ekonomického vývoja.
Hospodárska (ekonomická) žurnalistika je súčasťou procesu masovej komunikácie, procesu, ktorého výsledkom je priamy i nepriamy vplyv na verejnú mienku prostredníctvom informovania, formovania a rekreovania. Práve na hospodárskom spravodajstve vyrástlo novinárstvo. Každá zmena k pozitívnemu alebo negatívnemu javu v spoločnosti bola doslova tovarom. Znamenala pokles alebo vzrast cien, striedanie panovníkov, zrod a zánik štátov. Tu je masová komunikácia nevyhnutným nástrojom.
Interdisciplinárny charakter výskumu médií a žurnalistiky
Výskum masovej komunikácie a žurnalistiky je komplexný a vyžaduje si interdisciplinárny prístup. Interdisciplinárne (medziodborové, medziodvetvové) vedy sú tie, ktoré chcú skúmať médiá a masovú komunikáciu. Masová komunikácia (podľa Berger, Chaffee) je veda, ktorá sa snaží porozumieť produkcii, spracovaniu a účinkom symbolických a signálnych sústav tým, že prichádza k overiteľným teóriam obsahujúcim legitímne zovšeobecnenie, ktoré vysvetľuje javy spájané s produkciou, spracovaním a účinkami. Podiel hlavných disciplín na skúmaní médií je rozsiahly a pokrýva rôzne aspekty od spoločenských štruktúr po individuálnu psychológiu.

Sociológia je jednou z kľúčových disciplín. Médiá a mediálna komunikácia sú javy, bez ktorých by spoločnosť nemohla existovať a sociológia všeobecne je veda o spoločnosti. Prvé sociologické výskumy masmédií sa objavili už v 30.-tych rokoch s chicagskou školou (R. E. Park, K. Lang, G. E. Lang). Po II. sv. vojne pokračovali E. Rogers, W. Schramm, Francúzi E. Morin, D. Rieseman, G. Friedman a J. D. Reynaud. Psychológia skúma rôzne aspekty existencie človeka a jeho interakcie s prostredím, skúma teda aj kontakt človeka s médiami. Dlho sa zaoberala najmä účinkami a účinnosťou mediálnej komunikácie na vytváranie a zmenu názorov, postojov a správania sa človeka. V USA v 40.-tych rokoch nastala renesancia výskumu malých skupín a skúmania postojov (K. Lewin, C. Hovland, P. Lazarsfeld).
Ekonómia, okrem hľadiska politickej ekonómie, u nás nemá tradíciu, pokiaľ ide o záujem o médiá. Ekonómia ako veda sa zaujíma o jednotlivé mediálne podniky, sektory alebo celé mediálne systémy krajiny. Jej záujem sa sústreďuje buď na 1. kultúrnych a informačných tovarov alebo 2. na mediálne trhy a konkurenčné vzťahy. Politológia, na druhej strane, má s médiami úzky vzťah. Médiá vystupujú ako predmet, objekt i subjekt politiky, politika sa navonok prejavuje prostredníctvom médií, ich analýzou možno analyzovať politiku. Médiá slúžia ako nástroj na presadzovanie politických cieľov, súčasne ako nástroje určitých politických alebo ekonomických nátlakových skupín robia svoju vlastnú politiku. Dôležitým faktorom je štátna mediálna politika vyplývajúca z mediálnej legislatívy. Výskum mediálnej politiky je tak výskumom účinkov propagandy. Mediálne právo obsahuje všetky zákony, vyhlášky, smernice, medzinárodné dohovory a zmluvy týkajúce sa médií, čím zabezpečuje reguláciu a etiku v mediálnom prostredí. História je klasická disciplína, ktorá sa zaoberá dejinami tlače, rozhlasu a televízie, má však význam aj pri širšom pohľade na vývoj jednotlivých foriem komunikácie. Má zásadný význam pre pochopenie médií a ich postavenia v spoločnosti. Reč je základným nástrojom komunikácie, teda sa jej vyššie menované disciplíny musia venovať v rámci mediálneho výskumu. Semiotika a lingvistika analyzujú symbolické procesy a štruktúru jazyka v mediálnom obsahu. Komunikácia je komplexná sieť symbolických procesov v spoločnosti, prostredníctvom ktorých ľudia produkujú a vymieňajú si významy. Roland Barthes (francúzsky štrukturalista) dokázal, že každá ľudská skúsenosť je sprostredkovaná symbolickým systémom.
Začiatky sociologického výskumu na Slovensku v 60.-tych rokoch sa spájajú s rozvojom mediálneho výskumu. Českí sociológovia sa zaslúžili o rozvoj tohto odboru už omnoho skôr, boli to najmä T. G. Masaryk, Emil Chalupný, Inocent Bláha, Oskar Butter, Karel Hoch a i. Mediálny výskum tu vystupuje ako sociologický výskum žurnalistiky a masovej komunikácie. Autori na Slovensku sa opierali o zahraničných autorov ako Jean Cazenueuve, Jacques Kayser, Edgar Morin (Francúzsko), Roger Clausse (Belgicko), Paul Lazarsfeld, Bernard Berelson, Harold D. Lasswell, I. C. Hovland, W. Schram (USA), Gerhardt Maletzke (Nemecko), Jerzy Kubin, Irena Tetelowska, M. Kafel, Andrzej Sicinski alebo Pawel Dubiel (Poľsko).
Prvým krokom inštitucionalizácie vedeckovýskumnej základne v mediálnej sfére bolo vytvorenie Katedry žurnalistiky FiF UK v BA v 1953. Podstatným bol Novinársky študijný ústav od 1955 (pod rôznymi názvami). Kvôli nedostatočnému spracovaniu tém mediálneho výskumu sa musel NŠÚ orientovať najprv na historické otázky, až postupne na teóriu a sociológiu. V 70.-tych rokoch sa NŠÚ orientoval skôr na sociologické skúmanie publika médií doplnené sociálnopsychologickými a psychologickými experimentálnymi výskumami recipientov, čím položil základy pre výskum komunikátora v ďalších rokoch. Svoju pozornosť NŠÚ od začiatkov venoval aj lingvistickej analýze žurnalistických textov. Pracovali tam Martin Katriak (sociológ), prof. Tomáš Pardel (psychológ), prof. Juraj Čečetka (pedagogický psychológ), prof. Jozef Mistrík a prof. Štefan Švec (jazykovedci). Koncom 70.-tych rokov sa rozvinula aj sociálna a všeobecná psychológia, ktorý mala za následok tézu o aktívnej úlohe recipienta, ktorý má rozhodujúci vplyv na účinky a účinnosť masovej komunikácie. Ukázalo sa, že práve účinky a účinnosť nemôžeme odčleniť ako samostatnú oblasť výskumu, nedajú sa totiž objasniť bez skúmania všetkých ostatných faktorov (komunikát, komunikátor, médium, recipient - zložky komunikačného poľa). Účinky a účinnosť musíme teda skúmať na dvoch úrovniach, od komunikačného správania recipienta až po zmenu postojov a názorov a že rovnako musíme výskum sústrediť nielen na jednotlivca, ale aj na skupiny (verejná mienka).
Tvorivý žurnalistický proces: Od zámeru k hotovému dielu
Tvorivý žurnalistický proces je komplexný sled krokov, ktorých cieľom je premeniť surové informácie na hotový, uverejniteľný obsah, napríklad vo forme novinovej stránky. Tento proces je istý pracovný proces, začína sa prípravou a končí pôsobením na recipienta. Jadrom tohto procesu je informácia. Informácia je časť správy, ktorá predstavuje pre prijímateľa správy niečo nové. Existuje mnoho definícií informácie, od najvšeobecnejšej filozofickej (informácia je odraz reálneho sveta), až po praktickú (informácia je časť správy, ktorá sa pamätá, prenáša, príp. premieňa). Pojem informácia sa pritom viaže na modely reálnych objektov, ktoré odrážajú ich vlastnosti v miere nevyhnutnej pre praktické účely. Komunikácia je výmena informácií, aj keď pri niektorých formách komunikácie (najmä masovej) výmena chýba a komunikácia je prevažne jednostranná. Komunikátor informáciu kóduje a prostredníctvom určitého kanála ho vysiela ku recipientovi. Komunikant na konci kanála informáciu spätne transformuje (dekóduje). Komunikácia je možná iba vtedy, ak obaja komunikační partneri disponujú rovnakým či podobným znakovým systémom. Mediálna komunikácia je strešný pojem na vyjadrenie všetkých sociálno-komunikačných procesov, v ktorých zohrávajú médiá podstatnú úlohu. Jej podstatu tvorí šírenie informácií, poznania, ako aj spoločenských a kultúrnych hodnôt smerom k prijímateľovi.
Tvorivý žurnalistický proces prechádza viacerými fázami:
- Prípravná etapa: Táto fáza zahŕňa voľbu zámeru autora, ktorá závisí od publika, typu média, od toho, čo chceme dosiahnuť, a od typu udalosti. V tejto fáze sa uskutočňuje aj zhromažďovanie faktov. Fakty môžu byť prevzaté z tzv. "druhých zdrojov" alebo získané priamym pozorovaním, rozhovormi, štúdiom dokumentov.
- Spracovanie informácií: Po zhromaždení je potrebné fakty spracovať. To zahŕňa ich selekciu, komparáciu a verifikáciu. Verifikácia je priame a nepriame overovanie faktov (potvrdenie pravosti, pravdivosti, presnosti), čo je pre novinársku etiku a dôveryhodnosť kľúčové. Následne sa vykonáva hierarchizácia faktov (podstatných, doplnkových, ilustračných) a výber kľúčových informácií.
- Tvorba textu a obsahu: Po spracovaní faktov nasleduje samotná tvorba obsahu, ktorá zohľadňuje typ a zameranie média.

Dôležitým konceptom v žurnalistickom procese je Gatekeeping, ktorý pochádza od Kurta Lewina. Je to metafora pre výber správ, ktoré „prejdú bránou“ a dostanú sa tak do spravodajského toku. Podľa McQuaila gatekeeping zahŕňa opakované kroky výberu, ktoré sa odohrávajú počas prípravy správ. Rozhodovanie je často skupinové a zohľadňuje nielen obsahové aspekty, ale aj tiež predpokladaný typ publika a otázku nákladov. Vplyvy, vďaka ktorým sa informácia dostane k recipientovi, tvoria ustálenú predstavu o tom, čo publikum v rámci jedného kultúrneho spoločenstva zaujíma, čo očakáva, čím je možné uspokojiť jeho potreby.
Ďalším kľúčovým prvkom sú News Values, pojem, ktorý pochádza od Waltera Lipmana. Aby sa skutočnosť stala hodnou zaznamenania, musí obsahovať aspoň jednu news value. Je to vlastnosť, schopnosť zaujať, upútať. Medzi hlavné news values patria:
- Aktuálnosť: Čerstvosť udalosti.
- Konflikt: Rozpory, spory, konfrontácie.
- Dramatickosť: Emocionálna intenzita, napätie.
- Významnosť: Dôležitosť pre veľký počet ľudí.
- Neobvyklosť: Mimoriadnosť, zriedkavosť udalosti.
- Blízkosť: Geografická, kultúrna alebo psychologická blízkosť udalosti recipientovi.
- Popularita: Záujem o známe osobnosti.
- Sex: Témy súvisiace so sexualitou.
- Kriminalita: Zločiny, ich vyšetrovanie.
- Kuriozita: Nezvyčajné, zvláštne javy.
- Napätie: Očakávanie vývoja udalostí.
- Progres: Pokrok, vývoj, nové objavy.
- Exkluzivita: Jedinečnosť, originalita informácie.
Zdroje informácií sú pre žurnalistiku fundamentálne. Zdrojom sú všetky subjekty, ktoré sú kompetentné poskytnúť novinárovi relevantné informácie, alebo tie, od ktorých ich môže novinár získať pozorovaním alebo štúdiom. Vierohodnosť a hodnota informácií závisí od autoritatívnosti a atraktívnosti jej pôvodcu. Recipient si nesmie položiť otázku, odkiaľ agentúra/médium informáciu získala a nutne tak pátrať po jej pôvode. Klasifikácia informačných zdrojov môže byť založená na ich pôvode (primárne, sekundárne), stupni dôležitosti, miere zovšeobecnenia, relevantnosti k téme, vierohodnosti, a podľa zámeru ich použitia. Práca s faktom, vrátane klasifikácie a komparácie faktov, je esenciálna pre serióznosť žurnalistiky. Dobrá informovanosť a serióznosť je podmienkou prestíže i dôvery adresátov.
Funkcie masovej komunikácie v spoločnosti: Informovanosť ako imperatív
Masová komunikácia plní v spoločnosti nezastupiteľné funkcie, ktoré sú kľúčové pre jej fungovanie a rozvoj. Zdrojom je komunikátor (K), ktorý chce svojou výpoveďou ovplyvniť masové publikum. Obsah (O) je prenášaný cez médium (M), ktoré je konštantou masovokomunikačného procesu a je plné šumov. Publikovanie novinovej stránky v MS Word je praktickým prejavom tohto procesu. Publikom sa skladá z jednotlivcov - recipientov (R). Každý z nich prijíma „rozdielny“ obsah, lebo každý príjemca má svojské záujmy a potreby, preto ho prijíma svojsky. Niektorí členovia masy sú však ovplyvňovaní spoločnými ideami, čo vedie k formovaniu verejnej mienky. Obsahy sú tvorené spoluprácou viacerých zložiek a príjemca v osobnej komunikácii diskutuje o prijatom obsahu, preto masová komunikácia spočíva na osobnej, verejnej i sprostredkovanej komunikácii.
Ako SKUTOČNE používať Microsoft Word: Štýly, viacúrovňové zoznamy a zobrazenie osnovy
Spoločenská podmienenosť systému prostriedkov masovej komunikácie je zrejmá. Vznikla až v súvislosti s vyspelým spoločensko-ekonomickým zriadením a technikou (v 19. stor.), výrazným míľnikom je internet, ktorý avizuje éru celosvetovej globalizácie komunikácie. Na druhej strane spoločnosť môže rozvinúť masovú komunikáciu len vtedy, keď sú už rozvinuté hodnoty, konzumné návyky a hospodárske možnosti industrializovanej spoločnosti. Rast spoločnosti a revolučné zmeny v nej utvorili ľudí schopných využívať technické prostriedky, ale aj ich užívateľov, ktorí majú vzdelanie, peniaze, potrebu konzumovať ponúkané obsahy, ale aj výrobky ponúkané reklamou v médiách. Museli teda vzniknúť organizácie masových médií, masové publikum ich užívateľov a celá sieť podporných organizácií v technike, obchode a službách, ale aj v školstve, vo vede a výskume. Vplyv médií na fungovanie spoločenského systému je nespochybniteľný. Výsledky masovokomunikačného výskumu si radi požičiavajú kritici spoločenského vývoja. Nízky vkus v médiách sa napríklad ukazuje ako prvok v spoločenskom systéme.
K rôznorodému obsahu masovej komunikácie patria predovšetkým také časti, ktoré sa stali súčasťou spoločenského života ešte pred vznikom masových médií alebo mimo nich a plnia svoju vlastnú funkciu nezávisle od nich využívajúc na to svoje tradičné samostatné fóra (kniha, divadelná scéna, koncertná sieň, rečnícka tribúna, cirkus, bilbordy, atď.), aby sa dostali k svojim recipientom. Len čo sa dostanú do povedomia recipientov, začnú plniť svoje vlastné pôvodné funkcie - estetická, pedagogická, zábavná, vedecko-poznávacia, komerčno-propagačná a iné. Tieto funkcie sa prekrývajú aj v moderných novinových formátoch, ktoré okrem informácií ponúkajú aj zábavu, kultúru či reklamu.
Získavaním informácií dostáva spoločnosť šancu na svoj rozvoj. Potreba byť informovaným vyplýva zo spoločenského charakteru práce. Kvalitne zabezpečená existencia zaručuje (ako spätná väzba) záujem občana o veci verejné a tým aj jeho spoluúčasť na ich správe a riadení. Ak nie sú informácie kvalitne spracované a operatívne uverejnené, nedokážu naplniť zámer (zlepšiť kvalitu vlastnej existencie) a spoločnosť začne pochybovať o hodnovernosti inštitúcií, ktoré ju riadia. Tento fakt sa potom prejaví pri formovaní verejnej mienky. Práve hospodárska (ekonomická) žurnalistika je súčasťou procesu masovej komunikácie, procesu, ktorého výsledkom je priamy i nepriamy vplyv na verejnú mienku prostredníctvom informovania, formovania a rekreovania. Práve na hospodárskom spravodajstve vyrástlo novinárstvo. Každá zmena k pozitívnemu alebo negatívnemu javu v spoločnosti bola doslova tovarom. Znamenala pokles alebo vzrast cien, striedanie panovníkov, zrod a zánik štátov. Informovanosť je preto imperatívom masových médií a základným predpokladom pre zdravú a participatívnu spoločnosť.
tags: #reprodukcia #novinovej #stranky #v #programe #ms
