O Robinovi Hoodovi, zbojníkovi zo Sherwoodu, sa napísalo veľa kníh a natočilo množstvo filmov. Táto ikonická postava anglickej ľudovej tradície, šľachetný zbojník, pomstiteľ bezprávia a ochranca chudobných, sa stal symbolom odporu proti nespravodlivosti a ochrany utláčaných. Hoci je jeho príbeh zahalený rúškom tajomstva a legendy, rezonuje naprieč stáročiami a inšpiroval nespočetné množstvo umeleckých diel. Robin Hood bol anglický bájny ľudový hrdina, ktorý údajne žil v Sherwoodskom lese v Nottinghamshire v strednom Anglicku v čase vlády kráľa Richarda I. Levie srdce. Ospevovali ho anglické ľudové povesti zo 14. a 15. storočia, a bol hrdinom mnohých filmov, kníh, komiksov a hier. Otázka jeho historicity však nie je úplne preukázaná a o jeho pravom pôvode sa diskutovalo už po celé stáročia. Ide o ľudový mýtus, alebo má korene v skutočne žijúcej osobe? Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá a dodnes sa ju snaží vyriešiť mnoho historikov.
Evolúcia postavy Robina Hooda v legendách
Príbehy o Robinovi Hoodovi sú rozličné v každom období svojej histórie. Postava Robina je sama o sebe neustále pretváraná, čím názorne vyjadruje, aké hodnoty sú dôležité pre rozprávača toho-ktorého obdobia. V prvej polovici 13. storočia nazývali Robe hoode, čiže "zlodej v kapucni", každého muža stojaceho mimo zákon. Pravdepodobne toto podmienilo vznik legendy o zbojníkovi Robinovi Hoodovi z 13. - 14. storočia. V týchto ranných povestiach bol Robin Hood synom nevoľníka. V neskorších storočiach sa však z nevoľníka Robina stal rytier Robin z Locksley. S postupom času sa legendárna postava Robina Hooda obohacovala o nové prvky a postavy. Čo by to bolo za rytiera, ktorý by nemal dámu svojho srdca? V 15. storočí ku nemu pribudla lady Marian, ktorá sa za neho vydala. Potom sa ku Robinovi pridali aj ďalšie známe postavy ako mních Tuck, Will Scarlett, Malý John a mlynár Much, čím nakoniec vznikla veselá Sherwoodska zbojnícka družina. Spolu naprávali krivdy spáchané na jednoduchom ľude.
V neskorších povestiach bol Róbert z Locksley vykresľovaný ako šľachtic, ktorý sa po návrate z križiackej výpravy stal vydedencom. V najstarších variantoch, ktoré sa dochovali, je Robin Hood sedliak, no podľa iných to zase bol šľachtic, knieža z Locksley, ktorému neprávom odobrali jeho pozemky. Niekedy sa zúčastnil na križiackych výpravách a po návrate do Anglicka našiel svoje zeme vydrancované podlým šerifom. Rané texty ho opisujú ako prchkého, nezriedka agresívneho muža, ktorý sa neštítil krvavého násilia, často aj na nevinných. Zmieňujú sa aj o jeho veľkej sile a výbornom šermiarskom a lukostreleckom umení. Neskôr sa z Robina stal udatný hrdina, ktorý bojuje proti bezpráviu a zastáva sa chudobných. Práve tých vysokými daňami a krutosťou ničil obávaný šerif z Nottinghamu, a preto sa stal Robinovým úhlavným nepriateľom. Niektoré povesti dokonca hovorili o Robinovi Hoodovi ako o obyčajnom lupičovi a vrahovi, čo ukazuje rozmanitosť jeho literárneho spracovania. Je jasné, že balady a príbehy o Robinovi padli na úrodnú pôdu, a najmä chudobní Angličania si ich mimoriadne obľúbili. V Hoodovi videli symbol, ideálneho hrdinu, ktorý stojí na ich strane proti krutým boháčom a panovníkom.
Prvé zmienky a historické korene legendy
Úplne najstaršia zmienka o tomto hrdinovi pochádza približne z roku 1377 z básne Piers Plowman od Williama Langlanda. Hood je v nej však len okrajovou postavou. V Petrovi Oráčovi Williama Langlanda sa Sloth, lenivý kňaz, priznáva, že síce neovláda bezchybne Otčenáš, ale pozná verše o Robinovi Hoodovi. Prvý príbeh, ktorý sa mu venoval podrobnejšie, je balada Robin Hood and the Monk (Robin Hood a mních), ktorá pochádza asi z roku 1450. V tomto čase a následne aj v 16. storočí naberali príbehy o Robinovi Hoodovi svoj dnešný tvar. Postupne sa z neho stal šľachtic, hrdina bezbranných a v príbehoch sa začala objavovať aj jeho láska panna Marion. Tú by sme v raných spisoch hľadali márne, prvýkrát sa objavuje až v 16. storočí. Chýr o ňom sa ešte väčšmi rozšíril po vydaní pamfletu s názvom „Krátke spievanie o Robinovi Hoodovi“, ktorý vytlačili v roku 1510.
Prvú zmienku o kvázi-historickom Robinovi Hoodovi môžeme nájsť v kronike Orygynale Chronicle Andreja z Wyntounu, pochádzajúcej približne z roku 1420. V nej sa pod rokom 1283 objavuje pár riadkov o mužovi menom „Robyne Hude.“ V rokoch 1377 - 1384 vytvoril John Fordun Scotchcronicon, ktorú v roku 1440 upravil jeho žiak Walter Bower. Jednou z mnohých Bowerových vsuviek bola aj pasáž, ktorá sa priamo týka Robina Hooda. Bower ju vložil po Fordunovom opise porážky Simona de Montforta a potrestaní jeho prívržencov a Robina v nej popisuje ako bojovníka za de Montfortovu vec a jedného z jeho „vydedených“ nasledovníkov, ktorých ľud rád oslavuje v tragédiách, komédiách a baladách.
Od roku 1227 sa na anglických súdnych zvitkoch objavujú mená 'Robinhood', 'Robehod' alebo 'Hobbehod'. Väčšina týchto záznamov sa datuje od neskorého trinásteho storočia. Medzi rokmi 1261 a 1300 sa dochovalo minimálne osem zmienok o 'Rabunhodovi' v rozličných regiónoch Anglicka, od Berkshire na juhu, až po York na severe. Tento „termín“ sa pravdepodobne používal ako určitý druh pomenovania pre akéhokoľvek utečenca či človeka stojaceho mimo zákon. Toto použitie pretrvalo počas celého stredoveku. V žalobe podanej parlamentu v roku 1439 bolo znovu použité ako označenie túlavého zločinca.
Je zbytočné zaoberať sa „pravosťou“ alebo „skutočnosťou“ Robina Hooda. Aj keby sme dokázali identifikovať historického Robina Hooda, zodpovedal by len z malej časti ohromnej legende, ktorá sa viaže k jeho menu. Táto postava nie je naozajstnou osobou, ale skôr zmesou rozličných ideí, ktoré mal svojím životom podporovať.
Kľúčové postavy legendy o Robinovi Hoodovi
V rámci rôznych prevyprávaní bola vytvorená skupina známych postáv spojených s Robinom Hoodom. Patrí medzi ne jeho milenka, Maid Marian, jeho zbojnická družina Merry Men a jeho hlavný protivník šerif z Nottinghamu. V stredoveku sa Sherwoodsky les tiahne od Nottinghamshiru na sever až do Yorkshiru. Anglické lesy boli kedysi spoločným vlastníctvom, kde mohol každý loviť králiky i vysokú zver pre obživu. V stredoveku však kráľ vyhlásil lesy za svoj vlastný súkromný majetok a každého, ktorého prichytili, že sa tam zdržiava alebo pytliači, čakal prísny trest. Robin pravidelne porušoval tieto, podľa neho nespravodlivé zákony, a poľoval na vysokú zver, aby obstaral potravu pre seba i chudobných sedliakov žijúcich v okolí.
Robin Hood
Legendárny ľudový hrdina, ktorý bol pôvodne zobrazený v anglickom folklóre a následne uvedený v literatúre. Podľa legendy to bol mimoriadne (až nadľudsky) schopný lukostrelec a šermiar. V niektorých verziách legendy je líčený ako nižší šľachtic a v moderných prevyprávaních je väčšinou zobrazovaný ako bojovník v krížových výpravách, než sa vráti späť do svojej domoviny (Anglie), aby následne zistil, že jeho pôdu obsadil šerif z Nottinghamu. Bol známy lukostrelec, ktorého v jeho dovednosti nikto neprekonal. Hoodova skupina začala okrádať zbohatlých šľachticov a obchodníkov, ktorí prechádzali Sherwoodom. Lesom totiž viedla hlavná obchodná stezka. Aby rozhnevali šľachtu, rozhadzovali zbojníci ulúpené zlato chudobným. Týmto si jeho družina vyslúžila status zločincov a psancov, na ktorú bola vypísaná tučná odmena.
Maid Marian
Maid Marian je hlavnou ženskou hrdinkou legendy o Robinovi Hoodovi. Jej história a okolnosti sú nejasné, ale v Robinových príbehoch jej bola venovaná veľká úcta za jej odvahu, nezávislosť i jej krásu a lojalitu. Zároveň je označovaná ako za jednu z prvých silných ženských osobností anglickej literatúry, ktorá bola zároveň vo starých legendách pôvodne zosobnením Panny Márie. V najstarších legendách je Maid Marian charakterizovaná ako prostá dievča, ale od konca 16. storočia je Marian skôr zobrazovaná ako šľachtičná, ktorá má buď na starosti nejaké menšie panstvo, a alebo je priamo vzdialenou príbuznou samotného kráľa Richarda. Jej rola ale nebola nikdy úplne šľachtického alebo priamo sedliackeho charakteru. V balade Robin Hood a Maid Marian zo 17. storočia, vystupuje Maid Marian ako dcéra zámožného šľachtica, o ktorej sa traduje, že vyniká rovnakou krásou ako Helena Trójska. Literárna poviedka Romány Lesní ženy Theresy Tomlinsonovej je vyprávaná z pohľadu Maid Marian ako hlavnej postavy, kde je líčená ako urodená normanská dievča, ktorá uniká pred dohodnutým manželstvom. S pomocou svojej sestry utečie do Sherwoodského lesa, kde sa zoznámi s Robinom Hoodom a jeho mužmi.
Malý John
Malý John je najvernejším spoločníkom Robina Hooda, ktorý slúži ako jeho hlavný poručík a druhý najvyšší veliteľ družiny Merry Men. Je tiež jedným z dvoch najstarších mužov z celej zbojníckej skupiny. Jeho meno je ironickým odkazom na jeho obriu veľkosť, pretože je v legende obvykle zobrazovaný ako ohromný bojovník - sedem stôp vysoký. V príbehu sa po prvýkrát predstavuje, keď sa snaží Robinovi zabrániť prejsť úzky most nad divokou riekou. Následne spolu zvedú súboj so sukovitými palicami, z ktorého vychádza Malý John víťazne a Robina poráža. Napriek tomu, že Robin duel prehral, súhlasil, že sa pridá k jeho skupine, a posléze bude John bojovať po jeho boku proti šerifovej hrôzovláde. Od tej doby sa mu hovorilo Malý John v rozmarnom odkazu na jeho veľkosť obra. Scéna so súbojom Johna a Robina sa objavuje takmer vo všetkých filmových a televíznych verziách príbehu. V niektorých moderných spracovaniach dokonca Malý John duel prehraje. Napriek nedostatku historických dôkazov o jeho existencii je Malý John údajne pochovaný na cintoríne vo vesnici Hathersage v Derbyshire. Náhrobný kameň leží pod starým tisom.
Brat Tuck
Brat Tuck je jedným z členov Robinovej družiny Merry Men, ktorý je popisovaný ako dobromyseľný a udatný mních, ktorého existencia je preukázaná už v najstarších príbehoch o Robinovi Hoodovi. Účasť brata Tucka vo zbojníckej skupine by v kontextu skutočného historického obdobia Richarda Levieho srdca bola nemožná, pretože toto obdobie (koniec 12. storočia) mníchom v Anglii predchádzalo. Podľa legendy to bol bývalý mních v opátstve Fountains Abbey (alebo v niektorých prípadoch opátstvo Panny Márie v Yorku, ktoré je tiež dejiskom iných príbehov Robina Hooda), ktorý bol opátom vylúčený pre nedostatok rešpektu voči svojim predstaveným. Zároveň sa traduje, že Tuck mal vo veľkej obľube dobré jedlo a chladené pivo. Najčastejšie je charakterizovaný ako tučný, plešatý muž s veľkou silou. V niektorých poviedkach je naopak zobrazený ako fyzicky zdatný muž a zručný šermiar s temperamentnou povahou.
Šerif z Nottinghamu
Šerif z Nottinghamu je hlavným záporným hrdinom legiend o Robinovi Hoodovi. Je líčený ako krutý a nespravodlivý tyran, ktorý utláča miestnych obyvateľov Nottinghamského kraja a núti ich platiť neprijateľné dane. Robin Hood bojuje proti nemu, kradne bohatstvo jemu aj ostatným šľachticom, a právom sa môže šerif nazývať najväčším Hoodovým nepriateľom. Nie je presne známe, na aké historické osobnosti je táto postava založená, ale mohol by to byť pravdepodobne jedným z ľudí, ktorí zastávali funkciu vysokého šerifa v Nottinghamskom kraji, Derbyshire a Kráľovských lesoch. Ak je dej príbehu, rovnako ako v mnohých verziách legendy Robina Hooda, umiestnený do doby, kedy Angliu sužovala neprítomnosť anglického kráľa Richarda I. počas tretej krížovej výpravy, možno postavu stotožniť s málo známym Williamom de Wendenalom. Šerif však obvykle zostával buď anonymný alebo pseudonymný. V niektorých príbehoch je šerif z Nottinghamu zobrazený ako chlípnik, ktorý túži po lady Marian.
Jan Bezzemok (Princ John)
Jan Bezzemok, alebo princ John, je v príbehoch o anglickom zbojníkovi vykresľovaný ako záporná postava. Prídomek Bezzemok dostal kvôli tomu, že ako najmladší syn nezdědil žiadne významné panstvá. Podľa legiend sa jednalo o vypočítavého, panovačného a ľstivého muža, ktorý sa zo všetkého najviac prahnul po svojej vlastnej moci a zo všetkých síl usiloval o zosadenie svojho brata kráľa Richarda z trónu. Vtedy bol preferovaný jeho „zlý“ brat kráľ Ján, ktorý sa v tej dobe stal hrdinom, lebo sa postavil proti pápežovi. V alžbetínskom protestantskom Anglicku nemal kráľ Richard možnosť uspieť. Vďaka Richardovej križiackej výprave vo Svätej zemi mal princ Jan široké pole pôsobnosti a mohol v kľude plánovať so svojim dôverníkom šerifom z Nottinghamu intrigy voči kráľovým prívržencom. Roku 1184 si Jan i Richard činili nárok stať sa dedičmi Akvitánie, čo bol len jeden z mnohých sporov medzi nimi. Roku 1185 sa Jan stal pánom Írska, ale jeho obyvatelia ním pohŕdali a tak musel po krátkej dobe Írsko opustiť. Jan získal povesť zradcu, pretože sa občas spolčil so svojimi staršími bratmi, ale občas proti nim. Zdá sa, že prudký temperament podedili po predkoch z oboch strán. Jeho popudlivosť a vierolomnosť veľa prispela k sporom s barónmi, ktoré vyústili v niekoľko povstaní a občianskych vojen.
Kráľ Richard Levie srdce
Richard Levie srdce ovplyvňuje príbehy Robina Hooda často len minimálne, ale na jeho osobu je v legendách mnohokrát odkazované. Po jeho boku sa totiž Robin z Locksley vydal na križiacku výpravu do Palestíny, aby späť oslobodili Jeruzalem a posilnili križiacke štáty vo Svätej zemi. Richardova dlhoročná neprítomnosť si však na prostom anglickom ľude vybrala svoju daň a v jeho zemi sa postupne zoskupujú zákerní zradcovia, ktorí ho chcú o kráľovstvo pripraviť. Vtedy bol Richard Levie srdce, vďaka legende o Robinovi Hoodovi, známy na celom svete. Väčšinou je v oných zbojníckych legendách Levie srdce charakterizovaný kladne, ale podľa historických prameňov páchal so svojim vojskom počas križiackej výpravy kruté zverstvá. Napríklad po dobytí Akkonu nechal chladnokrvne povraždiť takmer 2600 moslimských zajatcov. V niektorých filmoch, ako napríklad v "Robin Hood: Král zbojníkov" (1991) s Kevinom Costnerom, sa kráľ Richard objavil v záverečnej scéne v Sherwoodskom lese, kde požehnal Robinovi a Marian k ich sobášu. V skutočnosti sa ale Richard nikdy do Anglicka späť nevrátil, pretože zomrel vo Francúzsku na smrteľné poranenie šípom, ktoré utrpel za vojny s miestogrófom z Limoges pri obliehaní hradu Châlus.
Kandidáti na historickú predlohu Robina Hooda
O skutočnej historickosti Robina Hooda sa diskutuje po celé storočia. Potiaž s akýmkoľvek takýmto historickým výskumom spočíva v tom, že Robert bol v stredovekej Anglii veľmi bežným krstným menom a „Robin“ bol jeho veľmi bežnou zdrobneninou. Priezvisko Hood bolo tiež celkom bežné, pretože odkazovalo buď na kapucína, ktorý bol výrobcom kukiel, alebo alternatívne na niekoho, kto nosil kapucňu ako pokrývku hlavy. Nie je preto prekvapením, že stredoveké záznamy zmienujú rad ľudí zvaných „Robert Hood“ alebo „Robin Hood“, o ktorých je známe, že sa dostali do rozporu so zákonom. Niekoľko historických postáv by bolo vhodných kandidátov na Robina Hooda.
Najstaršie známe právne záznamy, zmienujúce osobu menom Robin Hood (Robert Hod) pochádzajú z roku 1226 a boli nájdené v York Assizes, kedy bolo skonfiskované zbožie tejto osoby v hodnote 32 šilingov a 6 pencí. Následne sa ten istý človek stal psancom. Robert Hod dlžil peniaze svätému Petrovi v Yorku. Nasledujúci rok sa mu hovorilo „Hobbehod“ a tiež sa mu začalo hovoriť „Robert Hood“. Robert Hod z Yorku je jediný Robin Hood, o ktorom je známe, že bol psancom. Toto všetko je však trochu komplikovanejšie. V oficiálnych spisoch sa totiž objavuje viacero mužov tohto mena, prípadne jeho variantov: Robert Hood, Robehod, Robbehod, Robyn Hode či Rabunhod. Je jasné, že nešlo o jednu a tú istú osobu, ale o viacero ľudí, ktorí mali byť nebezpečnými kriminálnikmi.
Britskí historici považujú za jedného z horúcich kandidátov istého Rogera Godberda. Pochádzal z Nottinghamu a žil v 13. storočí. V skutočnosti nebol dobrý lukostrelec a bohatým nebral a chudobným nerozdával. Do lesov sa uchýlil ako lupič, keď sa nezhodol s jedným zo svojich rivalov - so šerifom z Nottinghamu.
Ďalšími možnými kandidátmi sú:
Waltheof: Vodca pôvodnej saskej šľachty, ktorý bránil domáci ľud proti Viliamovi Dobyvateľovi a jeho normanským rytierom, ktorí sa po krajine rozliezli ako kobylky. Povstanie bolo v roku 1075 kruto potlačené.
Knieža Dávid z Huntingdonu: Anglický spisovateľ Róbert Munday v roku 1599 napísal román „Život a pád grófa Róberta z Huntingdonu“. Miesto grófa z Locksley je tu gróf Róbert z Huntingdonu. Munday sa inšpiroval historickou postavou kniežaťa Dávida, ktorý žil počas vlády Richarda I. Levie srdce. V románe je Róbert blízky priateľ kráľa Richarda, s ktorým odíde na križiacku výpravu. Po návrate domov jeho pozemky skonfiškoval nenásytný nottinghamský šerif. Tak sa z grófa Róberta stal zbojník Robin Hood. Je tento román iba čistou fikciou? Pravda je, že tento román urobil veľkú propagandu Richardovi Levie srdce.
Knieža Dávid, ktorý bol bratom škótskeho kráľa, má zaujímavý životopis. Jeho otec bol Henrich Škótsky, gróf z Huntingdonu a matka Ada de Warenne. Pre pozemky v Anglicku bol jeho otec vazal anglického kráľa. Mladistvý gróf Dávid sa zaplietol do vzbury proti anglickému kráľovi Henrichovi II. V roku 1190 sa Dávid oženil s Matildou z Chesteru. Blízki priatelia kráľa Richarda I. sa ženili na terajšiu dobu v pokročilom veku ako napr. Viliam Marschal ako 35 ročný, Viliam Salisbury ako 30 ročný. Aj sám kráľ Richard sa ako 34 ročný oženil. Dávid a Matilda si poriadne neužili svoje medové týždne, lebo Dávid odišiel spolu s kráľom na križiacku výpravu. Na tri roky akoby Dávid zmizol z povrchu zemského. Princ Ján v roku 1191 vymenoval šľachtica Viliama de Wendevala za nottinghamského a derbyshirského šerifa. Práve mesto Nottingham sa stalo najproblematickejšie v celom Anglicku. Nevoľníkom sa v nottinghamskom grófstve žilo pod spravovaním tyranského šerifa de Wandevala veľmi ťažko. Princ Ján iste voči svojmu kumpánovi šerifovi necítil sympatie, ale potreboval ho na dosiahnutie svojho cieľa - zmocniť sa kráľovskej koruny. Keď za dobrodružného kráľa Richarda bolo požadované obrovské výkupné, nebolo väčších nadšencov pre zhromaždenie peňazí ako boli princ Ján a šerif. Takto vyzbierané výkupné nemalo putovať do Nemecka, ale do rúk princa Jána. Na tento Jánov podfuk mu jeho matka Eleonóra Akvitánska prišla.
Akú rolu tu mohol zohrať Dávid z Huntingdonu? Svojmu priateľovi kráľovi Richardovi bol oddaný. Okrem toho mal aj zmysel pre spravodlivosť. Nemohol sa prizerať, ako ničomný nottinghamský šerif zbedačuje a týra poddaných. Historicky je potvrdené, že v roku 1194 došlo k prudkému nárastu zbojníctva v Sherwoodskom a Barnsdalskom lese. Cestovať týmito lesmi bolo ako cestovanie v dnešnom Brooklyne, či Bronxe. Nedá sa poprieť, že Dávid bol dobrodruh. Mohol zjednotiť štvancov v Sherwoode a Barnsdale pod svojím vedením, a tak dať mužom stojacim mimo zákona zmysel, bojovať proti útlaku a za ich kráľa. Je absurdné si predstaviť, aby sa knieža Dávid oblieklo do zeleného lincolnskeho súkna, prevesilo si cez plece luk a tulec so šípmi a viedlo by život štvanca v lese. Skôr sa mohol zúčastňovať bitiek s vojakmi v anonymite. Jeho život mohol pripomínať život dvojitého agenta. V roku 1194 knieža Dávid stojí po boku svojho priateľa kráľa Richarda, aby mu pomohol potlačiť zradnú vzburu princa Jána. Spolu s nimi bojujú aj zbojníci zo Sherwoodu a Barnsdalu. Práve po víťazstve nad princom Jánom kráľ Richard zmierňuje príliš prísne lesné zákony a hromadne udeľuje milosti štvancom. V roku 1199 kráľ Richard však padol v boji vo Francúzsku, nezanechajúc po sebe ani syna, ani dcéru. V Anglicku neplatil salický zákon, ktorý zakazoval dcéram dediť trón. Richard za svojho nástupcu určil svojho nepodareného brata princa Jána. Tu knieža Dávid podporuje nástupníctvo princa Jána na anglický trón. Napriek tomu si nezískal priazeň popudlivého a pomstychtivého kráľa Jána. Dávid z Huntingdonu prichádza o svoj politický vplyv. V roku 1212 bol Dávid neprávom obvinený, že sa pokúsil zavraždiť kráľa Jána. O tri roky sa Dávid pridal k rebelujúcim šľachticom, ktorí prinútili Jána Bezzemka podpísať Magnu Chartu. Ján sa mu pomstil tak, že mu skonfiškoval majetky. Následne Dávid musel ujsť do Škótska, lebo ktovie, či by neprišiel o hlavu. Do Anglicka sa vrátil krátko pred svojou smrťou v roku 1219, keď mu nový anglický kráľ Henrich III. udelil milosť. V tom istom roku Dávid zomrel. Nie je vylúčené, že práve knieža Dávid z kráľovského rodu Huntingdonu zohral podstatnú úlohu pri odhalení podvodov princa Jána a šerifa Viliama de Wandelovi. Síce nebol to zbojník, ktorý behal s lukom po lese, ale nie je vylúčené, že zjednotil všetkých zbojníkov v Sherwoode a Barnsdale.
Je viac než pravdepodobné, že Robin Hood je iba mýtus alebo aspoň neexistoval v takej podobe, v akej ho poznáme z povesti. Robinovi priatelia brat Tuck, Malý John, Vill Scarlett, Much ako historické postavy žili v 14. až 15. storočí. Lady Mariana do povestí vstúpila tiež v 15. storočí. Aj Robinov smrteľný nepriateľ Guy z Gisbourne, tiež v tom istom storočí.
Bol Robin Hood NAOZAJ skutočný? Vysvetlenie histórie Robina Hooda
Legendy o smrti Robina Hooda
Existuje aj množstvo legiend o smrti Robina Hooda. Podľa jednej z nich ochorel a vybral sa do kláštora v Kirklee, aby mu tam pustili žilou. V tých časoch to bol obľúbený liek na mnohé choroby. Matka predstavená sa rozhodla, že sa mu pomstí za viacerých bohatých cirkevných hodnostárov, ktorých olúpil a nechala Robina vykrvácať. Abatyše je poměrně nenápadná postava Robina Hooda, ktorá sa vyskytuje až na úplnom konci jeho života. Robinovi je už 87 rokov, bolo mu navrátené jeho panstvo a oženil sa s Maid Marian. Jedného dňa však starý Robin ochorie tak, že je premiestnený do rozpadajúceho sa kláštora, aby mu matka predstavená pomohla. Tá mu ale podala nápoj, po ktorom Robin zaspal, a ona mu v spánku podrezala žily. Vraj tak učinila za podpory jej milenca Sira Rogera z Doncasteru, ktorého majetok zdedila Robinova rodina. Keď sa prebudil, bol na pokraji síl a zatrúbil na svoj roh o pomoc. Na pomoc mu prišiel jeho verný priateľ Malý John. Už sa ale nedalo nič robiť, Hood stratil veľké množstvo krvi. Vedel, že je jeho osud spečatený. Poprosil preto Malého Johna, aby mu pomohol natiahnuť tetivu jeho luku, a tam, kam jeho posledný šíp dopadne, bude chcieť byť pochovaný. Po vystrelení šípu vydýchol naposledy. Jeho družina mu vystrojila nádherný pohreb. Tam, kam dopadol jeho šíp, bol skutočne pochovaný, a na jeho mohylu bol položený kameň, na ktorom dodnes stojí: "Zde odpočívá Robin Hood." Robin je vraj pochovaný na pozemkoch tohto kláštora, na dostrel lukom od jeho múrov. V 19. storočí rozbili náhrobný kameň, ktorý údajne označoval jeho hrob.
Ďalší zaujímavý odkaz, aj keď omnoho novšieho dátumu, dodáva o Robinovi Hoodovi Thomas Gale, dekan z Yorku (c. 1635 - 1702), podľa ktorého bol Robin Hood kniežaťom z Huntingtonu a zomrel 18. decembra 1247 vo veku asi osemdesiatich siedmich rokov. Nápis s rovnakými údajmi sa tiež objavil na hrobe nachádzajúcom sa na pozemkoch Kirkleeskeho Bratstva blízko Kierkleeskej sály. Avšak aj napriek zdaniu a autorovom uistení o starodávnosti nápisu, existujú presvedčivé dôvody neprikladať náhrobnému kameňu veľa hodnovernosti. Jednoznačne nemôže pochádzať z trinásteho storočia. Odhliadnuc od toho, že je vysoko nepravdepodobné, aby bol náhrobný monument v trinástom storočí napísaný v angličtine, jazyk použitý na nápise je sám osebe podozrivý. Jeho pravopis sa vôbec nezhoduje s písomnou formou strednej angličtiny. Epitaf skôr pripomína súčasnú angličtinu, ktorú niekto zámerne napísal v archaickom štýle. Preto je Robin už v prvých záznamoch z veľkej miery fiktívnou postavou. Galeove spisky sú doslova fikciou.
Robin Hood v kultúre a umení
Postava Robina Hooda je dodnes vďačným námetom pre rôznych umelcov a jeho príbeh bol aj mnohokrát sfilmovaný. Jeho popularita pretrváva vďaka filmom, knihám, komiksom a videohrám. V známom diele sira Waltera Scotta „Ivanhoe“ sa Robin Hood opisuje ako priateľ a spojenec kráľa Richarda zvaného Levie srdce. Stal sa populárnym ľudovým hrdinom v pozdnom stredoveku a najstaršie známe príbehy pochádzajú z 15. storočia. V nasledujúcich rokoch došlo k mnohým variáciám a adaptáciám príbehu anglického zbojníka. Povesť je i naďalej široko zastúpená v literatúre, filmovej a televíznej tvorbe. Prirodzene je tak Robin Hood považovaný za jeden z najznámejších príbehov anglického folklóru.
Robin Hood (1922)
Robin Hood (1922) je dobrodružný film v hlavnej úlohe s Douglasom Fairbanksom a Wallaceom Beerym. Išlo vôbec o prvý film, ktorý mal premiéru v Hollywoode, v Graumanovom egyptskom divadle 18. októbra 1922. Bol to jeden z najdrahších filmov 20. rokov 20. storočia s rozpočtom približne 1 milión dolárov. Všetko začína veľkolepým rytierskym turnajom, ktorý na svojom dvore usporadúva kráľ Richard Levie srdce tesne pred tým, než spolu so svojimi vojskami odíde bojovať do Svätej zeme proti Arabom. Víťazom turnaja sa stane Robert, gróf z Huntingdonu (Douglas Fairbanks) a je kráľom vymenovaný veliteľom križiackého vojska. Guy z Gisbournu, ktorý bol v záverečnom dueli Huntingdonem porazený, zosnuje spolu s kráľovým bratom princom Jánom plán, ktorého cieľom je zbaviť sa ako kráľa, tak grófa z Huntingdonu. Keď Huntingdon obdrží správu od lady Marian Fitzwalterovej, v ktorej mu porozpráva o všetkom, čo sa v Anglii stalo, požiada Richarda o povolenie k návratu do rodnej vlasti. Kráľ Richard sa však domnieva, že sa udatný gróf zmenil na zbabelca a povolenie mu upiera. Gróf sa snaží napriek kráľovmu zákazu odísť, ale je prepadnutý sirom Guyem a uväznený ako dezertér. Po úteku z väzenia sa vracia späť do Anglicka. Rozhodne sa zahodiť svoju česť a postaví sa proti princovi Jánovi, ktorý si uzurpoval anglický trón. Huntingdon zistí, že je so svojimi priateľmi postavený mimo zákon a Mariana je zrejme mŕtva. Vráti sa preto do Nottinghamu a prijíma titul Robina Hooda. Spoločne s utláčaným ľudom sa postaví na odpor proti tyranii. Následne vedie družinu, s ktorou kradne bohatým ich majetok, aby ich rozdal chudobným. V Hoodovej družine sa nachádza Brat Tuck, Malý John, Will Scarlet a Allan-a-Dale. Spoločnými silami sa snažia napraviť príkoria na prostom ľude a znepríjemňuje tak život princovi Jánovi a jeho zástupu šľachticov, medzi ktorými je i šerif z Nottinghamu. Potom, čo Robin zachránil Marian z väzenia princa Jána a porazil sira Guye v poslednom súboji, je Robin zajatý.
Dobrodružstvá Robina Hooda (1938)
Dobrodružstvá Robina Hooda (1938) je film z roku 1938 od spoločnosti Warner Bros Pictures. Alan Hale st., ktorý hrá Malého Johna, hral rovnakú postavu vo filme Douglasa Fairbanksa z roku 1922. Richarda, kráľa Anglicka, uväznil v roku 1191 vojvoda Leopold pri návrate zo tretej križiackej výpravy. Richardov zradný brat princ John, ktorému pomáhal verný priateľ Sir Guy z Gisbourne, využil príležitosť, aby sa vymenoval regentom Anglicka. Sir Robin z Locksley, saský šľachtic, sa postaví proti nespravodlivej brutalite a zachraňuje Muchovho syna pred popravou za pytliactvo. Tým si vyslúžil Gisbourneov hnev. Neskôr Robin smelo konfrontuje princa Jána na hrade v Nottinghame a všetkým hosťom (vrátane pohŕdavej lady Marian) povedal, že hodlá bojovať za spravodlivosť a zastaví bezprávie. Princ Ján nariadi jeho popravu, ale Robin unikne a utečie s Muchem a Willem Scarletom do Sherwoodského lesa. Robin posiela Mucha, aby presvedčil ostatných ľudí, ktorí by sa chceli pridať k ich družine. Spolu s Willom sa stretnú s Malým Johnom na úzkom mostíku a po priateľskom súboji ho privítajú vo svojich radoch. Desiatky ďalších mužov sa pripájajú k Robinovej skupine a Robin im verejne prisahá, že bude škodiť bohatým len preto, aby bolo chudobným navrátené to, čo im bolo odcudzené. Bojovali proti bezpráviu a preukázali službu všetkým utláčaným, najmä ženám. Takto začali záškodnickú vojnu proti Gisbourneovi a princovi Jánovi. Jedného dňa sa družina stretáva s húževnatým mníchom Tuckom, ktorý sa ukáže ako vynikajúci šermiar. Tuck sa následne pripojil k zbojníckej skupine a ďalší deň pomohol Robinovi zajat normanský konvoj, ktorý prevážal zásielku jedla.
Iní "Robinovia Hoodovia" sveta
Postava legendárneho zbojníka, ktorý bohatým berie a chudobným dáva, nie je ojedinelá. Aj iné kultúry majú svojich hrdinov, ktorí stelesňujú podobný ideál spravodlivosti.
Jaime el Barbudo
Za španielskeho Robina Hooda sa pokladá Jaime el Barbudo - lupič v oblasti Valencie v 19. storočí.
Johannes Bückler alias Schinderhannes
Johannes Bückler, známy aj pod menom Schinderhannes, má dnes veľa obdivovateľov, ktorí ho pokladajú za nemeckého Robina Hooda. Vykresľujú ho ako dobráckeho darebáka, ktorý porušoval zákon, aby robil dobré skutky. I preto ho dnes mnohí vnímajú skôr ako symbol než skutočného človeka z mäsa a krvi. Podľa druhých jeho alternatívna prezývka, ktorá by sa dala preložiť ako Ján Kruťas, odhaľuje pravdivú tvár lupiča, ktorý na prelome 18. a 19. storočia spôsoboval zmätok na francúzsko-nemeckom pohraničí. Prezývali ho tiež Lupič Rýna.
Ako to pri temných postavách býva, Johannesovo detstvo je zahalené rúškom tajomstva. Predpokladá sa, že sa narodil v nemeckom meste Miehlen v druhej polovici 18. storočia. Presný dátum narodenia je však nejasný, hovorí sa o roku 1778, respektíve 1783. „Jeho predkovia sa dali najímať ako mestskí kati, ale pôvodnou profesiou boli garbiari. Otec bol vojak, ktorý slúžil na Morave a neskôr dezertoval, matka sa živila ako drobná zlodejka,“ hovorí historik Fritz Schellack. Na cestu zločinu sa vydal pomerne v mladom veku, ešte ako šestnásťročný, keď ho prichytili, ako kradne kože garbiarovi, u ktorého bol učňom. Od toho času sa stal Bückler majstrom krádeží a ozbrojených lúpeží. Jeho prezývka Schinderhannes pochádza z nemeckého slova Schinder, čo znamená šarha alebo ukrutný človek. Prezývku dostal za svoje správanie počas vrcholu lúpežníckej kariéry.
Podľa historikov Bückler nebol žiadnou postavou pripomínajúcou anglického a skôr mýtického Robina Hooda. Naopak, išlo o darebáka motivovaného chamtivosťou. Do karát mu však zahralo, že lúpil v oblastiach, ktoré v tom čase patrili Francúzsku, takže ho miestni Nemci začali oslavovať aj ako bojovníka proti utláčaniu. Legenda o Johannesovi Bücklerovi ako o ľudovom hrdinovi vznikla po jeho úteku z väzenia vo veži Simmern v rovnomennom trhovom meste v oblasti Hunsrück pri Rýne. V tých časoch západný breh rieky okupovali Francúzi a chudobní roľníci oslavovali kohokoľvek, kto ignoroval zákon. Do konca roku 1798 boli na Bücklerovom zozname zločinov krádeže približne štyridsiatich kusov dobytka a koní. Zatkla ho vtedy rodiaca sa francúzska polícia a postavila pred sudcu, pred ktorým sa priznal k niektorým svojim zločinom. Väznili ho v spomínanej drevenej veži Simmern, ktorá mala povesť nepreniknuteľného väzenia. Bückler však pomocou noža, ktorý mu prepašoval jeden zo strážcov, vydlabal v dreve dieru a zo žalára ušiel. O úteku sa hovorilo široko-ďaleko a mladý darebák bol čoraz slávnejší. Legenda o Schinderhannesovi rástla každým jeho zločinom. Po úteku zo Simmernu sa uchýlil k lúpežiam a vydieraniu, pretože krádeže koní a dobytka až tak dobre nevynášali. Tieto činy páchal s komplicmi. Veľká čas