Plnoletosť dieťaťa, teda dosiahnutie osemnásteho roku života, ešte automaticky neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov. Rodičia majú voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Táto povinnosť predstavuje jednu zo zákonných povinností rodičov voči deťom a jej plnenie môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne, alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdnom konaní.
Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné zvyčajne platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Avšak po dovŕšení 18 rokov sa situácia mení, keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony a vyživovacia povinnosť sa plní priamo k jeho rukám. V praxi sa mnohí rodičia mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím plnoletosti, no pravda je iná. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné. V opačnom prípade, ak by rodič naďalej posielal výživné druhému rodičovi, môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe.
Táto komplexná problematika si vyžaduje podrobné pochopenie právneho rámca, podmienok na vznik a trvanie vyživovacej povinnosti, ako aj procesných aspektov súdneho konania. V nasledujúcom článku Vám prinášame odpovede na tieto aj mnohé iné praktické otázky týkajúce sa plnenia vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa.
Základné Princípy a Zákonný Rámec Vyživovacej Povinnosti Rodičov
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Je dôležité poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré sme zámerne použili. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napríklad zo študentskej brigády. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku, ako napríklad 18. či 26. rok života. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napríklad z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Do pozornosti by sme chceli dať aj tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo môže viesť k dočasnému zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Ak však následne pokračuje v štúdiu, nárok na výživné sa môže opäť obnoviť.
Kľúčová Podmienka: Schopnosť Dieťaťa Samostatne Sa Živiť
Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Kým pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, a maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne, pri plnoletom dieťati je situácia iná. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá; pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má. Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy, čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore, nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Štúdium a jeho Formy
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, respektíve výrazne sťažuje možnosť riadne sa zamestnať. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sa nemohlo brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, respektíve akékoľvek postgraduálne štúdium, pokiaľ by na predchádzajúce štúdium úplne jednoznačne nenadväzovalo a nezvyšovalo reálne šance na uplatnenie na trhu práce.
Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť spravidla nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy sa musí vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor. Súd bude zisťovať, či dieťa neštuduje bez úmyslu nájsť si zamestnanie.
Zdravotné Postihnutie a Nezamestnanosť
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom, pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí nárok na výživné zaniká po prekonaní prekážky. V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej škole, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje, no je vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii, čo zakladá nárok na výživné.
Nezamestnanosť dieťaťa sama o sebe nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti. Súd bude zisťovať, či nie je schopné samo sa živiť, teda sa zamestnať. Ak zistí, že je, tak v takom prípade jej výživné neprizná. Konanie o výživnom pre plnoleté dieťa je výrazne odlišné od konania pre maloleté dieťa. U plnoletých jedincov by malo byť zásadne pravidlom, že sú schopní sa postarať sami o seba, a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu.
Dobré Mravy a Vplyv na Výživné
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy, ale o závažnejšie porušenia mravných zásad.
Dokedy trvá vyživovacia povinnosť rodičov k deťom - Na kávičke s právnikom
Čiastočná Schopnosť Samostatne Sa Živiť
Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napríklad si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.
Určovanie Výšky Výživného: Faktory a Kritériá
Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného, zatiaľ čo výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je len o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života, ako jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, tak ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stoviek, a to bez ohľadu na výšku výdavkov dieťaťa.
Neexistencia Matematického Vzorca a Súdna Prax
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel dieťaťa na životnej úrovni rodiča by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto je názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Príjmové a Majetkové Pomery Rodičov
Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak pasívach rodičov. Na strane aktív pôjde o príjmy, ale aj o ostatné majetky, ako sú nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Súd nemôže vychádzať len z bežných súm, ale z toho, čo zistí o účastníkoch konania a ich pomeroch. Pri posudzovaní príjmov je dôležité zohľadniť, že matka nemusí preukazovať príjmy, pretože dcéra podáva návrh ako plnoletá, a preto sa budú skúmať jej príjmy.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale netreba očakávať, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. Súd uzná tie výdavky, čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napríklad exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy je potrebné Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Ak žiada plnoleté dieťa vyššie výživné, napríklad z dôvodu vyšších výdavkov v zahraničí, je potrebné vysvetliť, že v zahraničí sú vyššie výdavky, a je potrebné doložiť k tomu príslušné doklady. Súd nebude vychádzať len z bežných súm, ale z toho, čo zistí o účastníkoch konania a ich pomeroch.
Schopnosti a Možnosti Rodičov
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel, medzi ktoré patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, ako aj na možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Napríklad, čo s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné, lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR) zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť, a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu.
Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Minimálne a Maximálne Výživné
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne, a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného, sa upravujú spravidla vždy k 1. júlu kalendárneho roka.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Vplyv Štipendií a Brigádnickej Práce
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Súdne Konanie o Výživnom pre Plnoleté Dieťa
Konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh plnoletého dieťaťa. Jedná sa o tzv. návrhové konanie, čo znamená, že súd nerozhoduje o výživnom z vlastnej iniciatívy, ale iba na základe podaného návrhu. Plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič, ani súdom ustanovený kolízny opatrovník, je spôsobilé konať samostatne. V návrhu na súd je potrebné uviesť dôvody pre určenie výživného a musíte preukázať Vaše výdavky na živobytie príslušnými dokladmi. Máte právo žiadať výšku výživného takú, aby boli pokryté všetky Vaše náklady na živobytie.
Účastníci a Miestna Príslušnosť Súdu
Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. Označenie účastníkov konania teda primárne vyplýva z hmotného práva. Ak podá osoba povinná platiť výživné návrh napríklad na jeho zníženie, ďalšie konanie už bude nadväzovať na pôvodné konanie, to znamená, že účastníkmi konania budú tí, ktorí nimi boli v pôvodnom konaní. Miestna príslušnosť súdu vo veciach výživného plnoletých osôb sa odvíja od všeobecného súdu navrhovateľa. Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
Zisťovanie Skutočného Stavu a Dôkazy
V tomto druhu konania sa zisťuje skutočný stav, teda súd z vlastnej iniciatívy môže vyhľadávať dôkazy. Na zisťuje sa najmä príjem, majetkové pomery, výdavky, ďalšie vyživované osoby. To, že máte vyšší príjem, než sú pomery v SR, ešte neznamená, že má mať nárok na vyššie výživné. Ako už bolo uvedené, je potrebné vysvetliť, že v zahraničí sú vyššie výdavky a je potrebné doložiť doklady. Ak neboli priložené žiadne dôkazy, je vhodné to namietať. Na navrhovateľovi potom bude doložiť výdavky, ktoré má (bývanie, strava, iné výživné a pod.).
Dátum Priznania Výživného a Premlčanie
Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 zákona o rodine platí, že "výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh." Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Napríklad, ak bolo konanie začaté v novembri 2017, výživné môže byť priznané najskôr od tohto dátumu.
Právoplatné Rozhodnutia a Ich Vymáhanie
Ak už máte právoplatný rozsudok, ktorý určuje vyživovaciu povinnosť, napríklad po rozvode rodičov, môžete podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Lehota na vymáhanie v súlade s ustanovením § 110 Občianskeho zákonníka (1) znie: "Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť." Je dôležité mať na pamäti, že ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie.
Zastúpenie Advokátom
Zastúpenie advokátom v konaní o výživnom nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Klientom sú ponúkané komplexné právne služby v tejto oblasti. Pred podaním návrhu na súd vie advokát pomôcť pri určení priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený Váš záujem.
Spôsob Platenia Výživného a Zmena Pomerov
Ako už bolo spomenuté, výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to však neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu. Na úhradu výživného na účet syna nebudete potrebovať následne ani súhlas matky a ani súdne rozhodnutie.
Dobrovoľné Plnenie v Naturálnej Forme
Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. „symbolických plnení“.
Zmena Pomerov a Zrušenie Vyživovacej Povinnosti
Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa, a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy, čo môže byť dôvodom na návrh na zvýšenie výživného.
Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas, súd môže rozhodnúť o zrušení vyživovacej povinnosti aj spätne, a nariadiť dieťaťu vrátenie neoprávnene zaplateného výživného.
Náhradné Výživné a Súvisiace Sociálne Dávky
Popri bežnom výživnom existuje aj inštitút náhradného výživného, ktorý slúži na zabezpečenie výživy dieťaťa v špecifických prípadoch. Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z.
Účel a Podmienky Náhradného Výživného
Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu. Ďalej sa poskytuje aj sirote, ktorej nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, respektíve v prípade, keď bol súdu podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Prijímateľ náhradného výživného má povinnosť informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Rodinné Prídavky a Daňový Bonus
Daňový bonus a tiež rodinné prídavky sa poskytujú na tzv. nezaopatrené dieťa. Nezaopatreným dieťaťom je dieťa do ukončenia povinnej školskej dochádzky alebo študent do 25 rokov, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie (t.j. študuje na strednej alebo vysokej škole). V prípade skončenia štúdia na strednej škole sa za nezaopatrené dieťa považuje do konca 31. augusta kalendárneho roka, v ktorom skončilo štúdium. Ako už bolo spomenuté, na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti, zatiaľ čo vyživovacia povinnosť rodičov nie je viazaná na žiadnu konkrétnu vekovú hranicu, ale na schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť.
V prípade, že sa jeden zo synov odsťahuje k otcovi, daňový bonus a rodinné prídavky sa budú poskytovať tomu rodičovi, ktorý si dieťa uplatňuje ako nezaopatrené a spĺňa ostatné zákonné podmienky pre ich priznanie. V praxi to znamená, že rodič, ktorý má dieťa v starostlivosti a spĺňa podmienky, bude oprávnený na tieto dávky.
tags: #vyzivne #na #plnolete #dieta #ucastnici #konania