Legendárny zbojník Robin Hood je jednou z najznámejších postáv anglickej ľudovej tradície, ikonický hrdina, ktorý sa stal symbolom odporu proti nespravodlivosti a ochrany utláčaných. Jeho príbeh, hoci zahalený rúškom tajomstva a legendy, rezonuje naprieč stáročiami a inšpiroval nespočetné množstvo príbehov, filmov, kníh a iných umeleckých diel. Robin Hood stelesňuje ideu šľachetného zbojníka, ktorý bojuje proti bezpráviu a pomáha chudobným, čo z neho robí večný symbol nádeje pre utláčaných.
Ikonický hrdina anglických povestí
Robin Hood bol anglický bájny ľudový hrdina, šľachetný zbojník, pomstiteľ bezprávia a ochranca chudobných, ktorý údajne žil v Sherwoodskom lese v Nottinghame v strednom Anglicku v čase vlády kráľa Richarda I. Levie srdce. Ospevovali ho anglické ľudové povesti zo 14. a 15. storočia a bol hrdinom mnohých filmov, kníh, komiksov a hier, napríklad aj Scottovho románu Ivanhoe. Jeho popularita pretrváva vďaka filmom, knihám, komiksom a videohrám.
V mnohých príbehoch je Robinovým úhlavným nepriateľom šerif z Nottinghamu. V najstarších legendách je to len z toho dôvodu, že šerif je prirodzeným nepriateľom zbojníkov, ale v neskorších verziách tento despotický šerif vážne zneužíva svoje postavenie, privlastňuje si pôdu, vymáha neúnosné dane a nespravodlivo prenasleduje chudobných. V iných príbehoch je jeho protivníkom princ Ján Bezzemok, ktorý sa údajne neoprávnene zmocnil trónu svojho zbožného brata Richarda.
V najstarších variantoch, ktoré sa dochovali, je Robin Hood sedliak, no podľa iných to zase bol šľachtic, knieža z Locksley, ktorému neprávom odobrali jeho pozemky. Niekedy sa zúčastnil na križiackych výpravách a po návrate do Anglicka našiel svoje zeme vydrancované podlým šerifom. Je jasné, že balady a príbehy o Robinovi padli na úrodnú pôdu, a najmä chudobní Angličania si ich mimoriadne obľúbili. V Hoodovi videli symbol, ideálneho hrdinu, ktorý stojí na ich strane proti krutým boháčom a panovníkom.
Príbehy o Robinovi Hoodovi sú rozličné v každom období svojej histórie. Postava Robina je sama o sebe neustále pretváraná, čím názorne vyjadruje, aké hodnoty sú dôležité pre rozprávača toho-ktorého obdobia. Táto viacznačnosť ukazuje, že je zbytočné zaoberať sa „pravosťou“ alebo „skutočnosťou“ Robina Hooda. Aj keby sme dokázali identifikovať historického Robina Hooda, zodpovedal by len z malej časti ohromnej legende, ktorá sa viaže k jeho menu. Táto postava nie je naozajstnou osobou, ale skôr zmesou rozličných ideí, ktoré mal svojím životom podporovať.
Historické korene a prvé zmienky o postave
Najčastejšie sa spomína ako legendárny hrdina a ochranca chudobných. Ide však len o ľudový mýtus, alebo má korene v skutočne žijúcej osobe? Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá a dodnes sa ju snaží vyriešiť mnoho historikov. O skutočnej historickosti Robina Hooda sa diskutuje po celé stáročia.
Príbehy o Robinovi Hoodovi sa spočiatku šírili ústnou formou v podobe rôznych piesní a balád. Tie ho popisujú ako zbojníka, ktorý so svojou družinou žil v Sherwoodskom lese za vlády Richarda I. Levie srdce. Čo sa týka jeho života, najstaršie príbehy hovorili, že išlo o chudobného sedliaka, ktorý stratil aj to málo, čo mal, a pridal sa k zbojníkom. Neskoršie verzie ale tvrdia, že Robin bol knieža z Locksley a zúčastnil sa aj križiackych výprav. Keď sa vrátil do rodného Anglicka, zistil, že stratil všetok majetok, ktorý mu ukradol princ a budúci kráľ Ján Bezzemok za pomoci krutého šerifa z Nottinghamu. Práve druhý menovaný je Hoodovým nepriateľom v mnohých príbehoch.
Členmi zbojníkovej družiny boli ďalšie známe postavy ako Malý John, páter Tuck či Will Scarlet. Zabudnúť tiež nemôžeme na Robinovu lásku - pannu Marion, ktorá v niektorých verziách vystupuje ako jeho manželka. Ak by sme si pozreli všetky príbehy o Hoodovi chronologicky, videli by sme, ako sa postupne jeho osobnosť menila. Rané texty ho popisujú ako prchkého, nezriedka agresívneho muža, ktorý sa neštítil krvavého násilia (často aj na nevinných). Zmieňujú sa aj o jeho veľkej sile a výbornom šermiarskom a lukostreleckom umení. Neskôr sa z Robina stal udatný hrdina, ktorý bojuje proti bezpráviu a zastáva sa chudobných. Práve tých vysokými daňami a krutosťou ničil obávaný šerif z Nottinghamu, a preto sa stal Robinovým úhlavným nepriateľom.
Úplne najstaršia zmienka o tomto hrdinovi pochádza približne z roku 1377 z básne Piers Plowman od Williama Langlanda. Hood je v nej však len okrajovou postavou. Prvý príbeh, ktorý sa mu venoval podrobnejšie, je balada Robin Hood and the Monk (Robin Hood a mních), ktorá pochádza asi z roku 1450. V tomto čase a následne aj v 16. storočí naberali príbehy o Robinovi Hoodovi svoj dnešný tvar. Postupne sa z neho stal šľachtic, hrdina bezbranných a v príbehoch sa začala objavovať aj jeho láska panna Marion. Tú by sme v raných spisoch hľadali márne, prvýkrát sa objavuje až v 16. storočí.
Od roku 1227 sa na anglických súdnych zvitkoch objavujú mená 'Robinhood', 'Robehod' alebo 'Hobbehod'. Väčšina týchto záznamov sa datuje od neskorého trinásteho storočia. Medzi rokmi 1261 a 1300 sa dochovalo minimálne osem zmienok o 'Rabunhodovi' v rozličných regiónoch Anglicka, od Berkshire na juhu, až po York na severe. Tento „termín“ sa pravdepodobne používal ako určitý druh pomenovania pre akéhokoľvek utečenca či človeka stojaceho mimo zákon. Toto použitie pretrvalo počas celého stredoveku. V žalobe podanej parlamentu v roku 1439 bolo znovu použité ako označenie túlavého zločinca. V prvej polovici 13. storočia nazývali Robe hoode /zlodej v kapucni/ každého muža stojaceho mimo zákon. Pravdepodobne toto podmienilo vznik legendy o zbojníkovi Robinovi Hoodovi z 13. - 14. storočia.
Prvý odkaz na literárnu tradíciu príbehov o Robinovi Hoodovi sa nachádza v Petrovi Oráčovi Williama Langlanda, v ktorom sa Sloth, lenivý kňaz priznáva, že síce neovláda bezchybne Otčenáš, ale pozná verše o Robinovi Hoodovi. Prvú zmienku o kvázi-historickom Robinovi Hoodovi môžeme nájsť v kronike Orygynale Chronicle Andreja z Wyntounu, pochádzajúcej približne z roku 1420. V nej sa pod rokom 1283 objavuje pár riadkov o mužovi menom „Robyne Hude.“
V rokoch 1377-1384 vytvoril John Fordun Scotchcronicon, ktorú v roku 1440 upravil jeho žiak Walter Bower. Jednou z mnohých Bowlerových vsuviek bola aj pasáž, ktorá sa priamo týka Robina Hooda. Bowler ju vložil po Fordunovom opise porážky Simona de Montforta a potrestaní jeho prívržencov a Robina v nej popisuje ako bojovníka za de Montfortovu vec a jedného z jeho „vydedených“ nasledovníkov, ktorých ľud rád oslavuje v tragédiách, komédiách a baladách.
Ďalší zaujímavý odkaz, aj keď omnoho novšieho dáta dodáva o Robinovi Hoodovi Thomas Gale, dekan z Yorku (c. 1635-1702), podľa ktorého bol Robin Hood kniežaťom z Huntingtonu a zomrel 18. decembra 1247 vo veku asi osemdesiatich siedmich rokov. Nápis s rovnakými údajmi sa tiež objavil na hrobe nachádzajúcom sa na pozemkoch Kirkleeskeho Bratstva blízko Kierkleeskej sály. Avšak aj napriek zdaniu a autorovom uistení o starodávnosti nápisu, existujú presvedčivé dôvody neprikladať náhrobnému kameňu veľa hodnovernosti. Jednoznačne nemôže pochádzať z trinásteho storočia. Odhliadnuc od toho, že je vysoko nepravdepodobné, aby bol náhrobný monument v trinástom storočí napísaný v angličtine, jazyk použitý na nápise je sám osebe podozrivý. Jeho pravopis sa vôbec nezhoduje s písomnou formou strednej angličtiny. Epitaf skôr pripomína súčasnú angličtinu, ktorú niekto zámerne napísal v archaickom štýle. Preto je Robin už v prvých záznamoch z veľkej miery fiktívnou postavou. Galeove spisky sú doslova fikciou. Stredoveké texty sa o ňom nezmieňujú priamo, ale sprostredkúvajú svoje narážky skrze iné opisy a správy (pre Langlanda existuje Robin hlavne vo veršoch, pre Bowera v komédiách a tragédiách…). Dokonca aj v súdnych spisoch, kde by človek očakával, že nájde overiteľné poznámky o Robinovi, je viac symbolom, zovšeobecnením postavy vyhnanca ako konkrétnou osobou.
Mohol ale Robin Hood naozaj existovať? Nejde len o mýtus ako v prípade kráľa Artuša? V tomto prípade by to tak nemuselo byť. Na rozdiel od Artuša totiž máme niekoľko oficiálnych historických dokumentov, ktoré zmieňujú hneď niekoľko ľudí tohto mena. Najstaršie pochádzajú z 13. storočia, konkrétne z roku 1226. Uvádza sa v nich, že istý Robert Hod prišiel o majetok kvôli šerifovi z Yorkshiru, mal sa dopustiť nejakých trestných činov a bol na úteku. Zdroje sa však nezmieňujú o tom, že by bol zbojníkom. Treba dodať, že Robin je zdrobnenina mena Robert, takže onen Robert Hod naozaj mohol byť predobrazom pre skutočného Robina Hooda. A to aj napriek tomu, že pôsobil v Yorkshire a nie v Nottinghame. Jeho príbeh vykazuje mnoho paralel s legendárnym zbojníkom. Celé je to však trochu komplikovanejšie. V oficiálnych spisoch sa totiž objavuje viacero mužov tohto mena, prípadne jeho variantov: Robert Hood, Robehod, Robbehod, Robyn Hode či Rabunhod. Je jasné, že nešlo o jednu a tú istú osobu, ale o viacero ľudí, ktorí mali byť nebezpečnými kriminálnikmi. Potíž s akýmkoľvek takýmto historickým výskumom spočíva v tom, že Robert bol v stredovekej Anglicku veľmi bežným krstným menom a „Robin“ bol jeho veľmi bežnou zdrobneninou. Priezvisko Hood bolo tiež celkom bežné, pretože odkazovalo buď na kapucína, ktorý bol výrobcom kukiel, alebo alternatívne na niekoho, kto nosil kapucňu ako pokrývku hlavy. Nie je preto prekvapením, že stredoveké záznamy zmienili rad ľudí zvaných „Robert Hood“ alebo „Robin Hood“, o ktorých je známe, že sa dostali do rozporu so zákonom. Robert Hod z Yorku je jediný Robin Hood, o ktorom je známe, že bol psancom.
Kandidáti na historického Robina Hooda
Britskí historici považujú za jedného z horúcich kandidátov istého Rogera Godberda. Pochádzal z Nottinghamu a žil v 13. storočí. V skutočnosti nebol dobrý lukostrelec a bohatým nebral a chudobným nerozdával. Do lesov sa uchýlil ako lupič, keď sa nezhodol s jedným zo svojich rivalov - so šerifom z Nottinghamu. Niektoré povesti hovorili o Robinovi Hoodovi ako o obyčajnom lupičovi a vrahovi.
Anglický spisovateľ Róbert Munday v roku 1599 napísal román Život a pád grófa Róberta z Huntingdonu. Miesto grófa z Locksley, je tu gróf Róbert z Huntingdonu. Munday sa inšpiroval historickou postavou kniežaťa Davida, ktorý žil počas vlády Richarda I. Levie srdce. V románe je Róbert blízky priateľ kráľa Richarda, s ktorým odíde na križiacku výpravu. Po návrate domov jeho pozemky skonfiškoval nenásytný nottinghamský šerif. Tak sa z grófa Róberta stál zbojník Robin Hood. Je tento román iba čistou fikciou? Prečo si vybral práve ako inšpiráciu grófa Dávida, ktorý bol bratom škótskeho kráľa? Z princa by sa zrazu stál zbojník Robin Hood, ktorý býval vo vlhkých jaskyniach a neustále mu v pätách boli šerifovi vojaci? Pravda je, že tento román urobil veľkú propagandu Richardovi Levie srdce, ktorý je vďaka legende o Robinovi Hoodovi známy na celom svete. V alžbetinskom protestantskom Anglicku nemal kráľ Richard možnosť uspieť. Vtedy bol preferovaný jeho „zlý“ brat kráľ Ján, ktorý sa v tej dobe stal hrdinom, lebo sa postavil proti pápežovi. Znamená, že to nebola snaha urobiť vyše tristo rokov z mŕtveho panovníka legendu.
Nie je vylúčené, že práve knieža Dávid z kráľovského rodu Huntingdonu zohral podstatnú úlohu pri odhalení podvodov princa Jána a šerifa Viliama de Wendevala. Síce nebol to zbojník, ktorý behal s lukom po lese, ale nie je vylúčené, že zjednotil všetkých zbojníkov v Sherwoode a Barnsdale. Knieža Dávid bol synom Henricha Škótskeho, grófa z Huntingdonu a Ady de Warenne. Pre pozemky v Anglicku bol jeho otec vazal anglického kráľa. Mladistvý gróf Dávid sa zaplietol do vzbury proti anglickému kráľovi Henrichovi II. V roku 1190 sa Dávid oženil s Matildou z Chesteru. Blízki priatelia kráľa Richarda I. sa ženili na terajšiu dobu v pokročilom veku ako napr. Viliam Marschal ako 35 ročný, Viliam Salisbury ako 30 ročný. Títo rytieri sa oženili z lásky. Aj sám kráľ Richard sa ako 34 ročný oženil. Dávid a Matilda si poriadne neužili svoje medové týždne, lebo Dávid odišiel spolu s kráľom na križiacku výpravu. Na tri roky akoby Dávid zmizol z povrchu zemského.
Princ Ján v roku 1191 vymenoval šľachtica Viliama de Wendevala za nottinghamského a derbyshirského šerifa. Práve mesto Nottingham sa stalo najproblematickejšie v celom Anglicku. Nevoľníkom sa v nottinghamskom grófstve žilo pod spravovaním tyranského šerifa de Wandevala veľmi ťažko. Princ Ján iste voči svojmu kumpánovi šerifovi necítil sympatie, ale potreboval ho na dosiahnutie svojho cieľa - zmocniť sa kráľovskej koruny. Keď za dobrodružného kráľa Richarda bolo požadované obrovské výkupné, nebolo väčších nadšencov pre zhromaždenie peňazí ako boli princ Ján a šerif. Takto vyzbierané výkupné nemalo putovať do Nemecka, ale do rúk princa Jána. Na tento Jánov podfuk mu jeho matka Eleonóra Akvitánska prišla. Akú rolu tu mohol zohrať Dávid z Huntingdonu? Ťažká otázka. Svojmu priateľovi kráľovi Richardovi bol oddaný. Okrem toho mal aj zmysel pre spravodlivosť. Nemohol sa prizerať, ako ničomný nottinghamský šerif zbedačuje a týra poddaných.
Historicky je potvrdené, že v roku 1194 došlo ku prudkému nárastu zbojníctva v Sherwoodskom a Barnsdalskom lese. Cestovať týmito lesmi bolo ako cestovanie v dnešnom Brooklyne, či Bronxe. Nedá sa poprieť, že Dávid bol dobrodruh. Mohol zjednotiť štvancov v Sherwoode a Barnsdale pod svojím vedením, a tak dať mužom stojacim mimo zákona zmysel, bojovať proti útlaku a za ich kráľa. Je absurdné si predstaviť, aby sa knieža Dávid oblieklo do zeleného lincolnskeho súkna, prevesilo si cez plece luk a tulec so šípmi a viedol by život štvanca v lese. Skôr sa mohol zúčastňovať bitiek s vojakmi v anonymite. Jeho život mohol pripomínať život dvojitého agenta. V roku 1194 knieža Dávid stojí po boku svojho priateľa kráľa Richarda, aby mu pomohol potlačiť zradnú vzburu princa Jána. Spolu s nimi bojujú aj zbojníci zo Sherwoodu a Barnsdalu. Práve po víťazstve nad princom Jánom, kráľ Richard zmierňuje príliš prísne lesné zákony a hromadne udeľuje milosti štvancom.
V roku 1199 kráľ Richard však padol v boji vo Francúzsku, nezanechajúc po sebe ani syna, ani dcéru. V Anglicku neplatil salický zákon, ktorý zakazoval dcéram dediť trón. Richard za svojho nástupcu určil svojho nepodareného brata princa Jána. Tu knieža Dávid podporuje nástupníctvo princa Jána na anglický trón. Napriek tomu si nezískal priazeň popudlivého a pomstychtivého kráľa Jána. Dávid z Huntingdonu prichádza o svoj politický vplyv. V roku 1212 bol Dávid neprávom obvinený, že sa pokúsil zavraždiť kráľa Jána. O tri roky sa Dávid pridal ku rebelujúcim šľachticom, ktorí prinútili Jána Bezzemka podpísať Magnu Chartu. Ján sa mu pomstil tak, že mu skonfiškoval majetky. Následne Dávid musel ujsť do Škótska, lebo ktovie, či by neprišiel o hlavu. Do Anglicka sa vrátil krátko pred svojou smrťou v roku 1219, keď mu nový anglický kráľ Henrich III. udelil milosť. V tom istom roku David zomrel. Sú názory, že Robin Hood by mohol byť práve Waltheof, vodca pôvodnej saskej šľachty, ktorý bránil domáci ľud proti Viliamovi Dobyvateľovi a jeho normanským rytierom, ktorí sa po krajine rozliezli ako kobylky. Povstanie bolo v roku 1075 kruto potlačené. Je viac než pravdepodobné, že Robin Hood je iba mýtus alebo aspoň neexistoval v takej podobe, v akej ho poznáme z povesti. Robinovi priatelia brat Tuck, Malý John, Vill Scarlett, Much ako historické postavy žili v 14. až 15. storočí. Lady Mariana do povestí vstúpila tiež v 15. storočí. Aj Robinov smrteľný nepriateľ Guy z Gisbourne, tiež v tom istom storočí.
Postavy obklopujúce legendu Robina Hooda
V rámci rôznych prevyprávaní bola vytvorená skupina známych postáv spojených s Robinom Hoodom. Patrí medzi ne jeho milenka, Maid Marian, jeho zbojnícka družina Merry Men a jeho hlavný protivník šerif z Nottinghamu. Šerif je často líčený ako pomocník a priateľ princa Johna, aby mu pomohol zmocniť sa Anglicka a ukradnúť ju právoplatnému, ale neprítomnému kráľovi Richardovi, ktorému zostáva lojálny práve Robin Hood.
Maid Marian
Maid Marian je hlavnou ženskou hrdinkou legendy o Robinovi Hoodovi. Jej história a okolnosti sú nejasné, ale v Robinových príbehoch jej bola venovaná veľká úcta za jej odvahu, nezávislosť i jej krásu a lojalitu. Zároveň je označovaná za jednu z prvých silných ženských osobností anglickej literatúry, ktorá bola zároveň v starých legendách pôvodne zosobnením Panny Márie. V najstarších legendách je Maid Marian charakterizovaná ako prostá dievčina, ale od konca 16. storočia je Marian skôr zobrazovaná ako šľachtičná, ktorá má buď na starosti nejaké menšie panstvo, alebo je priamo vzdialenou príbuznou samotného kráľa Richarda. Jej rola ale nebola nikdy úplne šľachtického alebo priamo sedláckeho charakteru. V balade Robin Hood a Maid Marian zo 17. storočia, vystupuje Maid Marian ako dcéra zámožného šľachtica, o ktorej sa traduje, že vyniká rovnakou krásou ako Helena Trójska. Literárna poviedka Romány Lesní ženy Theresy Tomlinsonovej je vyrozprávaná z pohľadu Maid Marian ako hlavnej postavy, kde je líčená ako urodzená normanská dievčina, ktorá uniká pred dohodnutým manželstvom. S pomocou svojej sestry utečie do Sherwoodského lesa, kde sa zoznámi s Robinom Hoodom a jeho mužmi.
Malý John
Malý John je najvernejším spoločníkom Robina Hooda, ktorý slúži ako jeho hlavný poručík a druhý najvyšší veliteľ družiny Merry Men. Je tiež jedným z dvoch najstarších mužov z celej zbojníckej skupiny. Jeho meno je ironickým odkazom na jeho obriu veľkosť, pretože je v legende obvykle zobrazovaný ako ohromný bojovník - sedem stôp vysoký. V príbehu sa prvýkrát predstavuje, keď sa snaží Robinovi zabrániť prejsť úzky most nad divokou riekou. Následne spolu zvedú súboj so sukovitými klackami, z ktorého vychádza Malý John víťazne a Robina poráža. Napriek tomu, že Robin duel prehral, súhlasil, že sa pridá k jeho skupine, a posléze bude John bojovať po jeho boku proti šerifovej hrôzovláde. Od tej doby sa mu hovorilo Malý John v rozmarnom odkaze na jeho veľkosť obra. Scéna so súbojom Johna a Robina sa objavuje takmer vo všetkých filmových a televíznych verziách príbehu. V niektorých moderných spracovaniach dokonca Malý John duel prehraje. Napriek nedostatku historických dôkazov o jeho existencii je Malý John údajne pochovaný na cintoríne vo vesnici Hathersage v Derbyshire. Náhrobný kameň leží pod starým tisom.
Brat Tuck
Brat Tuck je jedným z členov Robinovej družiny Merry Men, ktorý je popisovaný ako dobromyseľný a udatný mních, ktorého existencia je preukázaná už v najstarších príbehoch o Robinovi Hoodovi. Účasť brata Tucka vo zbojníckej skupine by v kontexte skutočného historického obdobia Richarda Levieho srdca bola nemožná, pretože toto obdobie (koniec 12. storočia) mníchom v Anglicku predchádzalo. Podľa legendy to bol bývalý mních v opátstve Fountains Abbey (alebo v niektorých prípadoch opátstve Panny Márie v Yorku, ktoré je tiež dejiskom iných príbehov Robina Hooda), ktorý bol opátom vylúčený pre nedostatok rešpektu voči svojim predstaveným. Zároveň sa traduje, že Tuck mal vo veľkej obľube dobré jedlo a chladené pivo. Najčastejšie je charakterizovaný ako tučný, plešatý muž s veľkou silou. V niektorých poviedkach je naopak zobrazený ako fyzicky zdatný muž a zručný šermiar s temperamentnou povahou.
Šerif z Nottinghamu
Šerif z Nottinghamu je hlavným záporným hrdinom legiend o Robinovi Hoodovi. Je líčený ako krutý a nespravodlivý tyran, ktorý utláča miestnych obyvateľov Nottinghamského kraja a núti ich platiť neprijateľné dane. Robin Hood bojuje proti nemu, kradne bohatstvo jemu aj ostatným šľachticom, a právom sa môže šerif nazývať najväčším Hoodovým nepriateľom. Nie je presne známe, na aké historické osobnosti je táto postava založená, ale mohol by to byť pravdepodobne jeden z ľudí, ktorí zastávali funkciu vysokého šerifa v Nottinghamskom kraji, Derbyshire a Kráľovských lesoch. Pokiaľ je dej príbehu, rovnako ako v mnohých verziách legendy Robina Hooda, umiestnený do doby, keď Anglicko sužovala neprítomnosť anglického kráľa Richarda I. počas tretej križiackej výpravy, možno postavu stotožniť s málo známym Williamom de Wendenal. Šerif však obvykle zostával buď anonymný, alebo pseudonymný. V niektorých príbehoch je šerif z Nottinghamu zobrazený ako chlípnik, ktorý túži po lady Marian.
Princ Ján Bezzemok
Princ Ján Bezzemok, neboli princ John, je v príbehoch o anglickom zbojníkovi vykresľovaný ako záporná postava. Prídomek Bezzemok dostal kvôli tomu, že ako najmladší syn nezdedil žiadna významná panstvá. Podľa legiend sa jednalo o vypočítavého, panovačného a ľstivého muža, ktorý zo všetkého najviac prahnul po svojej vlastnej moci a zo všetkých síl usiloval o zosadenie svojho brata kráľa Richarda z trónu. Vďaka Richardovmu križiackemu ťaženiu vo Svätej zemi mal princ Ján široké pole pôsobnosti a mohol v kľude plánovať so svojim dôverníkom šerifom z Nottinghamu intrigy voči kráľovým prívržencom. Roku 1184 si Ján i Richard nárokovali stať sa dedičmi Akvitánie, čo bol len jeden z mnohých sporov medzi nimi. Roku 1185 sa Ján stal pánom Írska, ale jeho obyvatelia ním pohŕdali a tak musel po krátkej dobe Írsko opustiť. Ján získal povesť zradcu, pretože sa občas spolčil so svojimi staršími bratmi, ale občas proti nim. Zdá sa, že prudký temperament podedili po predkoch z oboch strán. Jeho popudlivosť a vierolomnosť veľmi prispela k sporom s barónmi, ktoré vyústili v niekoľko povstaní a občianskych vojen.
Kráľ Richard I. Levie srdce
Kráľ Richard Levie srdce ovplyvňuje príbehy Robina Hooda často len minimálne, ale na jeho osobu je v legendách mnohokrát odkazované. Po jeho boku sa totiž Robin z Locksley vydal na križiacku výpravu do Palestíny, aby späť oslobodili Jeruzalem a posilnili križiacke štáty vo Svätej zemi. Richardova dlhoročná neprítomnosť si však na prostom anglickom ľude vybrala svoju daň a v jeho zemi sa postupne zoskupujú zákerní zradcovia, ktorí ho chcú o kráľovstvo pripraviť. Väčšinou je v oných zbojníckych legendách Levie srdce charakterizovaný kladne, ale podľa historických prameňov páchal so svojím vojskom počas križiackej výpravy kruté zverstvá. Napríklad po dobytí Akkonu nechal chladnokrvne povraždiť takmer 2600 moslimských zajatcov. V niektorých verziách príbehov sa kráľ Richard vráti do Anglicka a pomôže Robinovi nastoliť spravodlivosť. Vo filme Robin Hood: Kráľ zbojníkov (1991) s Kevinom Costnerom sa kráľ Richard objavil v záverečnej scéne v Sherwoodskom lese, kde požehnal Robinovi a Marian k ich sobášu. Vo skutočnosti sa ale Richard nikdy do Anglicka späť nevrátil, pretože zomrel vo Francúzsku na smrteľné poranenie šípom, ktoré utrpel za vojny s miestogrófom z Limoges pri obliehaní hradu Châlus.
Robin Hood v modernej kultúre a umeleckých spracovaniach
Robin Hood je dodnes vďačným námetom pre rôznych umelcov a jeho príbeh bol aj mnohokrát sfilmovaný. Jeho popularita pretrváva vďaka filmom, knihám, komiksom a videohrám. Ako jeden z najznámejších príbehov anglického folklóru je neustále pretváraný a prispôsobovaný novým generáciám.
Robin Hood - mýty a fakta o legendárním zbojníkovi | Historie
Nový film „Smrť Robina Hooda“ (Death of Robin Hood)
Legendárny zbojník Robin Hood ožíva v ďalšom filme, na romantický anglický stredovek však tentokrát diváci musia zabudnúť. Filmová novinka v hlavnej úlohe s Hughom Jackmanom sa na známy príbeh pozrie z výrazne temnejšej perspektívy a oslavovaného zbojníka nebude vykresľovať ako hrdinu, ale ako starnúceho a zlomeného vraha, ktorý sa musí vysporiadať so svojimi hriechmi. Práve preto pôsobí očakávaný film Death of Robin Hood ako príjemné a zároveň možno aj trochu znepokojivé vybočenie z tradície. Nejde o ďalší reboot, ale o akúsi temnú bodku za legendou, ktorú si myslíš, že poznáš.
Nový film nesie názov Smrť Robina Hooda a stojí za ním populárne filmové štúdio A24, ktoré sa vo svojich novinkách nebojí experimentovať a režisérom dáva voľnú ruku. Príbeh filmu predstavuje starnúceho Robina Hooda v podaní Hugha Jackmana, ktorý žije v ústraní a snaží sa uniknúť vlastnej minulosti. Sarnoski sa netají tým, že jadrom jeho novinky bude deštrukcia mýtu o Robinovi Hoodovi a kontrast medzi legendou a temnou realitou. Tento Robin Hood už nie je mladý hrdina v plnej sile. Je to muž, ktorého dobehla minulosť. Hugh Jackman sa opäť dostáva do polohy unaveného, zlomeného bojovníka, ako pri svojom oceňovanom komiksovom filme Logan. Jackmanov Robin Hood je plný výčitiek, vnútorného konfliktu a tichého hnevu. Je to postava, ktorá si uvedomuje, že legenda má svoju cenu a nie každý ju prežije bez následkov. Silnou oporou príbehu je aj herečka Jodie Comer, ktorá stvárňuje ženu z Robinovej minulosti. Ich vzťah nie je romantickým únikom, ale skôr bolestivým zrkadlom toho, kým Robin bol a kým sa stal, a práve v týchto komornejších scénach film očividne zatiaľ najviac vyniká.
Režisér Michael Sarnoski sa po úspechu svojich predchádzajúcich projektov púšťa do historickej látky s prekvapivo osobným prístupom. Stredovek tu nepôsobí romanticky ani rozprávkovo, pretože je skutočne špinavý, surový a nehostinný. Presne taký, aký by mal byť v príbehu o konci legendy. Snímka Death of Robin Hood nie je klasický dobrodružný film o legendárnom hrdinovi. Zameriava sa na poslednú fázu Robinovho života a pracuje s myšlienkou, že sláva a mýtus majú dlhodobé následky. Príbeh sa viac sústreďuje na psychológiu postavy, jej minulosť a osobné zlyhania než na heroické činy či veľké konflikty. Divák by nemal očakávať veľkolepé bitky, výrazné akčné sekvencie ani klasickú „zbojnícku“ dynamiku. Film stavia na pomalšom tempe, dialógoch a atmosfére. Ak hľadáš modernú, realistickejšiu interpretáciu známej legendy s dôrazom na postavy a ich vnútorný vývoj, film môže zaujať.
S podobným konceptom v minulosti slávil veľký úspech film Logan: Wolverine, v ktorom rovnako exceloval Hugh Jackman a za rolu opotrebovaného superhrdinu napokon zožal obrovskú chválu. Smrť Robina Hooda do kín dorazí 19. júna tohto roka, na zozname slovenských premiér však nateraz chýba. Nejde o raritu, keďže novinky od štúdia A24 sa totiž v mnohých prípadoch obmedzujú len na veľké zahraničné trhy a do slovenských kín dorazia až po kladnom prijatí.
Klasické filmové adaptácie Robina Hooda
Filmové spracovania príbehov o Robinovi Hoodovi sa objavovali už od počiatku kinematografie.
Robin Hood (1922)
Robin Hood (1922) je dobrodružný film v hlavnej úlohe s Douglasom Fairbanksom a Wallaceom Beerym. Jednalo sa vôbec o prvý film, ktorý mal premiéru v Hollywoode, Graumanovom egyptskom divadle 18. októbra 1922. Bol to jeden z najdrahších filmov 20. rokov 20. storočia s rozpočtom približne 1 milión dolárov. Všetko začína veľkolepým rytierskym turnajom, ktorý na svojom dvore usporadúva kráľ Richard Levie srdce tesne pred tým, než spolu so svojimi vojskami odíde bojovať do Svätej zeme proti Arabom.
Víťazom turnaja sa stane Robert, gróf z Huntingdonu (Douglas Fairbanks) a je kráľom vymenovaný veliteľom križiackeho vojska. Guy z Gisbournu, ktorý bol v záverečnom dueli Huntingdonom porazený, zosnuje spolu s kráľovým bratom princom Jánom plán, ktorého cieľom je zbaviť sa ako kráľa, tak grófa z Huntingdonu. Keď Huntingdon obdrží správu od lady Marian Fitzwalterovej, v ktorej mu porozpráva o všetkom, čo sa v Anglicku stalo, požiada Richarda o povolenie k návratu do rodnej vlasti. Kráľ Richard sa však domnieva, že sa udatný gróf zmenil na zbabelca a povolenie mu upiera. Gróf sa snaží napriek kráľovmu zákazu odísť, ale je prepadnutý sirom Guyom a uväznený ako dezertér. Po úteku z väzenia sa vracia späť do Anglicka. Rozhodne sa zahodiť svoju česť a postaví sa proti princovi Jánovi, ktorý si uzurpoval anglický trón. Huntingdon zistí, že je so svojimi priateľmi postavený mimo zákon a Mariana je zrejme mŕtva. Vráti sa preto do Nottinghamu a prijíma titul Robina Hooda. Spoločne s utláčaným ľudom sa postaví na odpor proti tyranii. Následne vedie družinu, s ktorou kradne bohatým ich majetok, aby ich rozdal chudobným. V Hoodovej družine sa nachádza Brat Tuck, Malý John, Will Scarlet a Allan-a-Dale. Spoločnými silami sa snažia napraviť príkoria na prostom ľude a znepríjemňuje tak život princovi Jánovi a jeho zástupu šľachticov, medzi ktorými je aj šerif z Nottinghamu. Potom, čo Robin zachránil Marian z väzenia princa Jána a porazil sira Guye v poslednom súboji, je Robin zajatý.
Dobrodružstvo Robina Hooda (1938)
Dobrodružstvo Robina Hooda (1938) je film z roku 1938 od spoločnosti Warner Bros Pictures. Alan Hale st., ktorý hrá Malého Johna, hral rovnakú postavu vo filme Douglasa Fairbanksa z roku 1922. Richarda, kráľa Anglicka, uväznia v roku 1191 vojvoda Leopold pri návrate zo tretej križiackej výpravy. Richardov zradný brat princ John, ktorému pomáhal verný priateľ Sir Guy z Gisbourne, využil príležitosť, aby sa vymenoval regentom Anglicka. Sir Robin z Locksley, saský šľachtic, sa postaví proti nespravodlivej brutalite a zachraňuje Muchovho syna pred popravou za pytliactvo. Tým si vyslúžil Gisbourneov hnev. Naďalej Robin smelo konfrontuje princa Jána na hrade v Nottinghame a všetkým hosťom (vrátane pohŕdavej lady Marian) povedal, že hodlá bojovať za spravodlivosť a zastaví bezprávie. Princ Ján nariadi jeho popravu, ale Robin unikne a utečie s Muchom a Willom Scarletom do Sherwoodského lesa. Robin posiela Mucha, aby presvedčil ostatných ľudí, ktorí by sa chceli pridať k ich družine. Spolu s Willom sa stretnú s Malým Johnom na úzkom mostíku a po priateľskom súboji ho privítajú vo svojich radoch. Desiatky ďalších mužov sa pripájajú k Robinovej skupine a Robin im verejne prisahá, že bude škodiť bohatým len preto, aby bolo chudobným navrátené to, čo im bolo odcudzené. Bojovali proti bezprávie a preukázali službu všetkým utláčaným (najmä ženám). Ich družina vedie záškodnícku vojnu proti Gisbourneovi a princovi Jánovi. Jedného dňa sa družina stretáva s húževnatým mníchom Tuckom, ktorý sa ukáže ako vynikajúci šermiar. Tuck sa následne pripojil ku zbojníckej skupine a ďalší deň pomohol Robinovi zajat normanský konvoj, ktorý prevážal zásielku jedla.
Abatyša a smrť Robina Hooda v legendách
Abatyša je pomerne nenápadná postava Robina Hooda, ktorá sa vyskytuje až na úplnom konci jeho života. Robinovi je už 87 rokov, bolo mu navrátené jeho panstvo a oženil sa s Maid Marian. Jedného dňa však starý Robin ochorie tak, že je premiestnený do rozpadajúceho sa kláštora, aby mu matka predstavená pomohla. Tá mu ale podala nápoj, po ktorom Robin usnul, a ona mu vo spánku podrezala žily. Vraj tak učinila za podpory jej milenca Sira Rogera z Doncasteru, ktorého majetok zdedila Robinova rodina. Keď sa prebudil, bol na pokraji síl a zatrúbil na svoj roh o pomoc. Na pomoc mu prišiel jeho verný priateľ Malý John. Už sa ale nedalo nič robiť, Hood stratil veľké množstvo krvi. Vedel, že je jeho osud spečatený. Poprosil preto Malého Johna, aby mu pomohol natiahnuť tětivu jeho luku, a tam, kam jeho posledný šíp dopadne, bude chcieť byť pochovaný. Po vystrelení šípu vydýchol naposledy. Jeho družina mu vystrojila nádherný pohreb. Tam, kam dopadol jeho šíp, bol skutočne pochovaný, a na jeho mohylu bol položený kameň, na ktorom dodnes stojí: "Zde odpočívá Robin Hood."
Paralelné legendy: Johannes Bückler - nemecký Robin Hood
Johannes Bückler, známy aj pod menom Schinderhannes, má dnes veľa obdivovateľov, ktorí ho pokladajú za nemeckého Robina Hooda. Vykresľujú ho ako dobráckeho darebáka, ktorý porušoval zákon, aby robil dobré skutky. I preto ho dnes mnohí vnímajú skôr ako symbol než skutočného človeka z mäsa a krvi.
Ako to pri temných postavách býva, Johannesovo detstvo je zahalené rúškom tajomstva. Predpokladá sa, že sa narodil v nemeckom meste Miehlen v druhej polovici 18. storočia. Presný dátum narodenia je však nejasný, hovorí sa o roku 1778, respektíve 1783.
Podľa historikov Bückler nebol žiadnou postavou pripomínajúcou anglického a skôr mýtického Robina Hooda. Naopak, išlo o darebáka motivovaného chamtivosťou. Do karát mu však zahralo, že lúpil v oblastiach, ktoré v tom čase patrili Francúzsku, takže ho miestni Nemci začali oslavovať aj ako bojovníka proti utláčaniu. Legenda o Johannesovi Bücklerovi ako o ľudovom hrdinovi vznikla po jeho úteku z väzenia vo veži Simmern v rovnomennom trhovom meste v oblasti Hunsrück pri Rýne. V tých časoch západný breh rieky okupovali Francúzi a chudobní roľníci oslavovali kohokoľvek, kto ignoroval zákon.
Schinderhannesov gang asi dvadsiatich darebákov nebol však taký súdržný, ako by sa očakávalo. Jeho členovia sa menili takmer na dennej báze. Ich motiváciou bol zisk a peniaze, podľa historikov to určite nebola snaha pomáhať chudobným sedliakom.
Mladého Bücklera zatkli. Po zadržaní skrotol a bol ochotný vypovedať rakúskej polícii o svojich zločinoch a o členoch svojej skupiny. Rakúšania ho vydali s niektorými jeho komplicmi 16. júna 1802 francúzskym úradom v Mohuči, kde ho zatvorili do väzenia v takzvanej drevenej veži. Nasledoval výsluch a vyšetrovanie trvajúce až šestnásť mesiacov. Bückler sa ku všetkému priznával, aby získal čo najmiernejší trest. Počas vypočúvania udal najmenej sto osôb, ktoré podľa neho takisto páchali zločiny na oboch brehoch Rýna.
Išlo o jeden z najväčších procesov toho obdobia. Samotný súd takmer so šesťdesiatimi obžalovanými sa začal 24. októbra 1803 a prilákal veľa zvedavcov. Prečítanie hrubej obžaloby trvalo pred súdom jeden a pol dňa. Predsedom súdu bol obávaný právnik Georg Friedrich Rebmann. Počas procesu predvolali viac ako 400 svedkov. Vedenie súdu zabezpečoval početný stroj sudcov, vojakov, tlmočníkov a právnikov.
Výsledkom bolo oslobodenie dvadsiatich obžalovaných, osemnásti dostali trest odňatia slobody alebo ich vyhostili z krajiny a dvadsiatich obžalovaných odsúdili na trest smrti. Uznali ich za vinných z rôznych trestných činov vrátane tuláctva, nedovoleného nátlaku, podvodu, krádeže potravín a dobytka, vydierania či vraždy.
Schinderhannes dostal tiež hrdelný trest. Jeho otca poslali na 22 rokov za mreže, no zomrel niekoľko mesiacov po synovej exekúcii. Poprava sa konala 21. novembra 1803 v Mohuči pred veľkým davom približne 30-tisíc ľudí. Pre veľký počet zvedavcov umiestnili úrady gilotínu pred hradby mesta. Odsúdených prevážali z väzenia v piatich otvorených vozoch. Úderom jednej hodiny popoludní bol Bückler prvý, ktorý vystúpil na lešenie s gilotínou. Stínalo sa rýchlo. Poprava všetkých dvadsiatich odsúdených netrvala dlho, iba okolo polhodiny a bola príležitosťou pre miestnych lekárov na skúmanie. Tí zisťovali, či hlavy oddelené gilotínou ešte žijú a či dokážu prejaviť zmenu výrazu. Nakoniec sa zhodli, že nie. Skutočné miesto, kde sa nachádza Schinderhannesovo telo, sa dnes nedá určiť. Na nemeckej univerzite v Heidelbergu v anatomickej zbierke je telo označené jeho menom, v skutočnosti mu podľa historikov nepatrí. Podľa dobových správ lekárov, ktoré sa dochovali, mal povestný lupič v čase popravy… (pozn. text sa tu končí, zrejme neúplný).
tags: #robin #hood #postava #narodenie #a #umrtie