Normálne prehĺtanie je životne dôležitým aktom na zaistenie dostatočnej výživy a zavodnenia organizmu. Väčšina z nás prehĺta automaticky, bez toho, že by sme si to uvedomovali, čím sa zabezpečuje prechod stravy a tekutín z ústnej dutiny cez pažerák až do žalúdka. Problém, či bolesť, s prehĺtaním môže nastať v akejkoľvek časti a z rôznych príčin, či už ide o prekážku, neurologické postihnutie alebo iné ochorenie. Normalizácia narušeného prehĺtania má rozhodujúci význam pre zlepšenie kvality života pacienta. Poruchy prehĺtania sa odborne nazývajú aj dysfágia, čo je stav, keď má človek problém prehltnúť sústo potravy či vodu. U detí môžu mať tieto poruchy výrazný negatívny dopad na ich prospievanie, priberanie a celkový vývin. Navyše, u batoliat sa niekedy stretávame s fenoménom, kedy dieťa po intenzívnom plači zrazu prestane dýchať, čo je známe ako respiračný afekt - hrôzostrašne vyzerajúci, no väčšinou neškodný prejav. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na príčiny a prejavy porúch prehĺtania a zástavy dychu u detí, ale aj u dospelých, s cieľom zvýšiť informovanosť a pomôcť včas rozpoznať situácie vyžadujúce lekársku pomoc.
Normálny proces prehĺtania a jeho narušenie
Samotné prehĺtanie má tri fázy. Prvá je ústna (orálna) fáza, ktorá je ovládateľná vôľou. V tejto fáze sa potrava žuvaním rozomieľa a premiešava so slinami za pomoci jazyka, žuvacích svalov, líc, pier a mäkkého podnebia. Takto zmiešaná potrava sa nazýva bolus. Následne sa bolus transportuje pomocou jazyka, pier a žuvacieho svalstva do hltana. Druhá je hltanová (faryngeálna) fáza, ktorá je reflexná a nie je ovládateľná vôľou. V tejto fáze je dôležité uzavretie dýchacích ciest za pomoci hrtanovej príklopky, ktorá zabraňuje vdýchnutiu jedla do pľúc. Treťou fázou je pažeráková (ezofageálna) fáza hltacieho aktu, kedy sústo potravy pokračuje cez pažerák až do žalúdka.
Porucha prehĺtania, teda dysfágia, je definovaná ako porucha presunu potravy alebo tekutín z ústnej dutiny do žalúdka. Niekedy sprevádzajú poruchy prehĺtania aj bolesti pri prehĺtaní, prípadne dochádza k návratu tekutín alebo jedla späť do ústnej dutiny, či do nosových dutín. Pokiaľ ide o problémy prehĺtania aj naprázdno bez stravy, môže sa jednať o vážne obmedzenie prechodu. V tomto prípade je treba okamžite vyhľadať lekárske vyšetrenie a odbornú pomoc. Dysfágia sa môže vyskytovať vo všetkých vekových skupinách, avšak najčastejšie je v staršom veku.
Dysfágia v detskom veku: Špecifiká a výzvy
Prehĺtanie u detí prebieha v rovnakých fázach ako u dospelých, avšak s dôležitými anatomickými rozdielmi. Hlavný rozdiel je vo veľkosti ústnej dutiny a jazyka u novorodencov a malých detí. Novorodenec má ústnu dutinu vyplnenú z veľkej časti jazykom. Dýchanie a prehĺtanie sa u neho strieda. K prehĺtaniu dochádza už v maternici, a po narodení je sací reflex a prehĺtanie prispôsobené kojeniu z prsnej bradavky. V niektorých prípadoch však dochádza k poruche prehĺtania u detí, čo môže mať negatívny dopad na ich prospievanie, priberanie a celkový vývin. Tieto problémy môžu byť spôsobené rôznymi faktormi, od anatomických anomálií až po neurologické poruchy. Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre minimalizáciu dlhodobých následkov.
Rozsiahle príčiny porúch prehĺtania u detí a dospelých
Faktorov, ktoré môžu zapríčiniť poruchu prehĺtania, je mnoho a môžu postihnúť ktorúkoľvek časť hltacieho aktu. U každého človeka môžu byť príznaky iné; niektorí majú problémy s prehĺtaním tuhej potravy, ale pri prehĺtaní tekutín bolesť necítia, u iných to môže byť naopak.
Ochorenia ústnej dutiny, hrdla a horných dýchacích ciest
Problém s prehĺtaním veľmi často býva priamo v ústnej dutine alebo v oblasti hrdla. Zápal horných dýchacích ciest či infekcia v ústnej dutine môžu spôsobovať bolesti, ktoré sa zhoršujú práve prehĺtaním.
- Zápal krčných mandlí (tonzilitída): Prítomná je bolesť hrdla v pokoji, avšak bolesť zhoršuje prehĺtanie, ktoré sprevádza silná bolesť.
- Zápal hrtana (laryngitída): Bolestivé prehĺtanie je napríklad pri laryngitíde, ktorá je najčastejšie vírusového pôvodu a prejavuje sa najviac suchým kašľom a bolesťami v krku.
- Zápal nosohltanu: Môže sa v niektorých prípadoch prejavovať bolesťami a problémami pri prehĺtaní. Častejšie symptómy sú najmä v podobe suchého kašľa, plného nosu a zvýšenej telesnej teploty. Niekedy sa objavuje aj bolesť v hrdle.
- Nádory v oblasti hrdla a ústnej dutiny: Na hrtane, v dutine ústnej, nosohltane, pažeráku či iných častiach môže vzniknúť aj nádor. V prípade nádoru na hrtane je ako príznak častý chrapot a tiež má postihnutý aj problém s dýchaním. Prehĺtanie je obvykle bolestivé a človek môže mať aj často poruchy prehĺtania spojené s pocitom cudzieho telesa. V prípade rakoviny ústnej dutiny dochádza tiež k bolestiam počas prehĺtania, ktoré je zároveň sťažené v dôsledku zväčšenia nádoru. Bohužiaľ, takto sa nádor prejavuje až v neskorších štádiách vývoja a jeho liečba je v tomto momente veľakrát komplikovaná.
- Iné orálne príčiny: Medzi ďalšie patria aj niektoré typy rozštepov, napríklad pery alebo hornej čeľuste. Porucha slinných žliaz je iným prípadom, keď nastáva porucha prehĺtania. Poruchy stravovania, a teda aj prehĺtania, sú často dôsledkom pokazeného chrupu, ale vyskytujú sa aj pri chybne zhotovenej alebo poškodenej zubnej protéze. Rôzne úrazy a poúrazové stavy v oblasti hlavy a ústnej dutiny sa môžu pričiniť na poruche prehĺtania.
Problémy s pažerákom a žalúdkom
Pažerák je veľmi dôležitý orgán pre prechod potravy do žalúdka, a aj tu sa môžu vyskytnúť problémy vedúce k dysfágii.
Pálenie záhy, kyslý reflux a GERD – dešifrované rozdiely
- Nádory pažeráka: Rakovina pažeráka sa týka najmä jeho hornej časti a hoci nie je veľmi častá, je to pomerne nebezpečné ochorenie, ktoré sa prejavuje aj na poruchách reči a samozrejme, prehĺtania.
- Zápal pažeráka: Oveľa častejší je zápal pažeráka. Dochádza k nemu pri podráždení pažerákovej sliznice a pri jej poškodení. Veľmi charakteristickým symptómom je najmä pálenie záhy, ale nastávajú aj poruchy prehĺtania.
- Refluxová choroba pažeráka (GERD): Dysfagia a bolesti pri prehĺtaní sa môžu vyskytnúť aj pri refluxovej chorobe pažeráka. Gastroezofágová refluxová choroba, skratkou označovaná ako GERD, sa vyznačuje preniknutím kyslého obsahu žalúdka do pažeráka. Do pažeráka a niekedy až do ústnej dutiny prechádza natrávená potrava a žalúdočné šťavy, ktoré obsahujú aj kyselinu chlorovodíkovú. Dlhodobé pôsobenie má za následok chronický zápal sliznice pažeráka, vred pažeráka alebo aj jeho zúženie. Samotné zúženie pažeráka býva príčinou ťažkostí s prehĺtaním stravy a tekutín.
- Achalázia: Je ochorenie, ktoré sa vyznačuje poruchou na nervovej úrovni. Dochádza pri nej k poruche inervácie svaloviny, a tým narušeniu ich hybnosti. Svalovina pažeráka sa za normálnych okolností pri prehĺtaní pohybuje, čo posúva sústo z pažeráka do žalúdka. Pri achalázii sú prítomné príznaky ako bolesť pri prehĺtaní, tlak za hrudnou kosťou, pocit cudzieho telesa, pyróza (pocit pálenia záhy), vracanie (niekedy s čerstvou krvou alebo tmavým kávovým obsahom), záchvaty kašľa, chudnutie a slabosť.
- Divertikul pažeráka: Inou príčinou je vychlípenie steny pažeráka, nazývané aj divertikul pažeráka. Vo vychlípení sa hromadí strava, čo spôsobuje ťažkosti pri prehĺtaní. Pridružiť sa môže vracanie, zápach z úst a aj bolesť na hrudi.
- Rakovina žalúdka: Problémy s prehĺtaním môžu mať niekedy aj ľudia s rakovinou žalúdka. Prehĺtanie môže byť tiež bolestivé a veľakrát má postihnutý človek napríklad pocit uviaznutia sústav potravy s nemožnosťou prehltnutia.
Neurologické ochorenia a ich vplyv
Niektoré ochorenia nervového systému postihujúce či už nervy, alebo priamo nervovo-svalové prepojenie v oblasti krku a ústnej dutiny, či pažeráka, môžu tiež spôsobiť poruchy prehĺtania. Porucha prehĺtania je tu často dôsledkom narušenej koordinácie svalov potrebných na hltací akt.
- Neurodegeneratívne ochorenia: Napríklad pri Huntingtonovej chorobe dochádza k neurodegeneratívnemu ochoreniu, ktoré spôsobuje poruchy hybnosti, ale aj poruchy prehĺtania a reči. Iné neurodegeneratívne a neurologické ochorenia, ktoré spôsobujú problém, sú amyotrofická laterálna skleróza (ALS), skleróza multiplex, Parkinsonova choroba, myasténia gravis, detská mozgová obrna, demencia a cievna mozgová príhoda (mŕtvica). U pacientov po mozgovej príhode, pri ALS, myasténii gravis, Parkinsonovej chorobe sa často udáva porucha prehĺtania.
Iné systémové a vonkajšie faktory
Okrem špecifických ochorení existujú aj ďalšie príčiny zhoršeného prehĺtania, ktoré sú často dôsledkom liečby, životného štýlu alebo iných ochorení.
- Stavy po operáciách a liečbe nádorových ochorení: Jednou príčinou zhoršeného prehĺtania môže byť aj stav po operácii v ústnej dutine, krku či po operácii hlavy. Rovnako aj v prípade chemoterapie a rádioterapie. Dôvodom je porušenie nervov, a teda inervácie, zjazvovanie a opuch tkanív. U pacientov po liečbe nádorovej choroby hlavy a krku (po chirurgickej liečbe alebo po rádiochemoterapii) chirurgická liečba mení pomery v ústnej dutine, hltane, hrtane, prípadne porušuje nervové zásobenie jednotlivých svalových skupín a senzitívne zásobenie slizníc.
- Myopatia: Porucha prehĺtania vzniká aj pri myopatii, kedy dochádza k zápalu svalov a k svalovej slabosti. Pričom, postihnutý človek má problémy aj so svalmi na krku a so svalmi na šiji.
- Alkoholizmus: Aj pri alkoholizme dochádza k problémom s prehĺtaním, jednak k bolestivosti a tiež aj k poruchám prehĺtania. Príčinou môže byť už spomínaná refluxová choroba pažeráka, ktorá vzniká pre dlhodobé pitie alkoholu.
- Psychické ťažkosti a stres: Na príčine môžu byť aj iné psychické ťažkosti a stresové okolnosti. Pocit cudzieho telesa v krku, pocit gule, hrče či sústa jedla v krku, spôsobuje aj psychogénne stiahnutie svalstva pažeráka. Odborne sa označuje pojmom globus hystericus.
- Infekčné ochorenia: Vzniká aj pri niektorých infekčných ochoreniach, napríklad pri tetanuse. Tetanus postihuje svaly tváre a ústnej dutiny kŕčom. Možné je pri ňom nájsť aj problémy pri prehĺtaní, ale nie je to charakteristický príznak.
- Tlak zvonka na dýchacie a tráviace cesty: Problém s prehĺtaním je napríklad aj pri rakovine štítnej žľazy, keď nádor tlačí na priedušnicu a pažerák. Útlak zvonka spôsobuje aj poruchy prehĺtania. Charakteristicky pri rakovine štítnej žľazy sú zväčšené lymfatické uzliny na krku a problémy s dýchaním. Útlak pažeráka zvonka a problém s prehĺtaním spôsobuje aj zväčšenie štítnej žľazy, čiže struma, ale aj zhubné či nezhubné nádory v oblasti krku a hrudníka, napríklad rakovina pľúc.
Možné komplikácie neliečenej dysfágie
Ak zhoršené prehĺtanie pretrváva dlhšiu dobu, je rizikovým faktorom pre vznik iných komplikácií. Najvýznamnejším problémom pri poruche prehĺtania je vdýchnutie potravy (aspirácia) do dolných dýchacích orgánov - do priedušnice a do pľúc. Táto aspirácia následne vyvoláva komplikovaný zápal pľúc, odborne aj aspiračnú pneumóniu. Pri vdýchnutí potravy je zvýšené riziko vzniku nebezpečného zápalu pľúc.
Okrem respiračných komplikácií má zhoršené prehĺtanie často na príčine dehydratáciu, ale aj nedostatočnú výživu, a teda poruchu príjmu stravy a stratu telesnej hmotnosti. Okrem zníženia hmotnosti telu chýbajú aj dôležité živiny a minerálne látky, ktoré sú potrebné pre normálny chod organizmu. Vždy, keď nastanú bolesti, zhoršené prehĺtanie a nemožnosť prehĺtania, mal by postihnutý vyhľadať čo najskôr lekára.
Reflux u detí: Prehĺtanie bez prehĺtania a jeho dôsledky
Reflux (spätný tok kyseliny) je stav, keď sa potrava zo žalúdka vášho dieťaťa vracia späť do pažeráka. To môže viesť k vypľúvaniu a/alebo vracaniu. Reflux je bežný u detí v prvom roku života a zvyčajne je neškodný. Približne 50 % dojčiat vo veku do 3 mesiacov vykazuje príznaky refluxu, ako je vypľúvanie, aspoň raz denne. Približne 66 % dojčiat vykazuje každodenné príznaky refluxu do 4 mesiacov. Do 7 mesiacov však toto číslo klesne na 14 % a do 10 až 14 mesiacov je to menej ako 5 %.
Čo je reflux a jeho typy (GER vs. GERD)
V súvislosti s refluxom u detí rozlišujeme dva hlavné typy:
- Gastroezofageálny reflux (GER): Ide o príležitostnú epizódu refluxu kyseliny, ktorú staršie deti a dospelí opisujú ako poruchy trávenia alebo pálenie záhy. Je neškodný a nie je to choroba. U väčšiny bábätiek nie je reflux kyseliny problematický. Vaše dieťa môže často - dokonca denne - vypľúvať, ale nemá žiadne zdravotné problémy. Zdravotníci takéto deti nazývajú „šťastné pľuvajúce deti“. Je to preto, lebo sa môže zdať, že vypľúvanie vášmu dieťaťu vôbec neprekáža. Alebo môže trochu plakať alebo sa rozčuľovať, ale inak je v poriadku. GER u detí zvyčajne vymizne počas prvého roka života.
- Gastroezofageálna refluxná choroba (GERD): GERD označuje chronický reflux kyseliny, ktorý môže ovplyvniť kvalitu života človeka a poškodiť jeho pažerák. U niektorých detí je reflux vážnejší a ovplyvňuje ich schopnosť prijímať dostatok živín. Zvyčajne majú aj iné príznaky, napríklad krv v zvratkoch, slabý prírastok na váhe alebo chronický kašeľ. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti ich nazývajú „obťažujúce príznaky“.
Nie je vždy jednoduché rozoznať rozdiel, najmä keď vaše dieťa ešte nedokáže používať slová na opísanie toho, ako sa cíti. Ak vaše dieťa často vypľúva a vás to znepokojuje, stojí za to porozprávať sa so svojím pediatrom.
Príznaky a príčiny detského refluxu
Hlavným príznakom refluxu u dojčiat je vypľúvanie a/alebo vracanie, ktoré sa objavuje po kŕmení. Vypľúvanie znamená, že obsah žalúdka vášho dieťaťa ľahko vyteká z úst. Vaše dieťa si môže aj odgrgnúť. Na druhej strane, pri zvracaní dochádza k svalovým kontrakciám. Svaly v strede tela vášho dieťaťa sa sťahujú a vytláčajú obsah žalúdka. GER môže zahŕňať vypľúvanie a/alebo príležitostné vracanie. Zvyčajne deti vypľujú len trochu a pokračujú v bežnej činnosti. To je typické pre mnohé bábätká v prvom roku života. Reflux nie je jedinou príčinou týchto príznakov. Bábätká s GER majú normálny prírastok hmotnosti a vo všeobecnosti nemajú problémy s kŕmením.
Detský reflux sa zvyčajne začína vo veku 2 až 3 týždňov a vrcholí vo veku 4 až 5 mesiacov. Úplne by mal vymiznúť v 9 až 12 mesiacoch. Je nezvyčajné, aby sa príznaky GER začali počas prvého týždňa života dieťaťa alebo po dovŕšení 6 mesiacov. Tieto príznaky môžu poukazovať na mnohé iné možné ochorenia okrem GERD.
K refluxu dochádza, keď svalová chlopňa, ktorá spája pažerák a žalúdok vášho dieťaťa, nie je úplne vyvinutá alebo sa otvára, keď by sa otvárať nemala. Tento ventil je prstencovitý sval nazývaný dolný pažerákový zvierač. Uvoľňuje sa, aby jedlo mohlo putovať z pažeráka do žalúdka vášho dieťaťa. Potom sa stiahne, aby zabránil jedlu cestovať späť nahor. Tento sval, podobne ako všetky svaly vášho dieťaťa, sa počas prvého roka života dieťaťa stále vyvíja. Potrava a kyseliny v žalúdku vášho dieťaťa môžu niekedy tlačiť na ventil a spôsobiť jeho otvorenie, keď by sa nemal otvoriť. GER nespôsobuje komplikácie.
Diagnostika a liečba refluxu u detí
Váš pediater preskúma anamnézu vášho dieťaťa a vykoná fyzikálne vyšetrenie. Musí zistiť, či je reflux vášho dieťaťa niečo, z čoho vyrastie (GER), alebo ochorenie, ktoré môže vyžadovať liečbu (GERD). Ak majú podozrenie na GERD, budú pátrať po príznakoch komplikácií. Musia tiež vylúčiť iné ochorenia, ktoré majú rovnaké príznaky a symptómy ako kyslý reflux. Najprv sa s vami váš pediater porozpráva o tom, čo ste si všimli. Ak používate umelé mlieko, aký typ? Aké vzorce si všímate pri vypľúvaní alebo vracaní? Napríklad, je to vždy hneď po kŕmení? Pediater potom vaše dieťa vyšetrí a skontroluje, či sa u neho nevyskytujú nejaké príznaky ochorenia vrátane tých, ktoré postihujú mozog alebo pľúca. Všetky tieto informácie pomôžu pediatrovi určiť, či má vaše dieťa GER, GERD alebo iné ochorenie. Väčšina detí nepotrebuje diagnostické testy. Medzi diagnostické metódy patria napríklad horná endoskopia alebo impedančná štúdia pH. Týmto testom sa zisťuje, ako často obsah zo žalúdka vášho dieťaťa prechádza do pažeráka.
Liečba refluxu vášho dieťaťa závisí od jeho závažnosti. Bábätká s GER nepotrebujú lieky. Namiesto toho im môžu prospieť zmeny v spôsobe kŕmenia. Takéto zmeny môžu pomôcť aj bábätkám s GERD, ale tieto deti niekedy potrebujú lieky. Lekár vášho dieťaťa prispôsobí liečbu jeho potrebám.
- Zahustené kŕmenie: Ide o to, keď sa do materského mlieka alebo dojčenskej výživy pridá látka, aby bolo hustejšie. Výskum ukazuje, že to môže pomôcť znížiť viditeľné príznaky refluxu, ako je napríklad vypľúvanie. Pred vyskúšaním zahusťovadiel sa vždy poraďte so svojím pediatrom. Poradí vám, či je to pre vaše dieťa vhodné a aký typ zahusťovadla zvoliť.
- Zmeny v spôsobe kŕmenia: Pri refluxe môže pomôcť častejšie kŕmenie dieťaťa, ale zakaždým menším množstvom mlieka alebo umelého mlieka. Pred vykonaním takýchto zmien je dôležité poradiť sa s pediatrom, aby ste sa uistili, že vaše dieťa stále dostáva dostatok výživy.
- Odstránenie bielkovín kravského mlieka: Bábätká, ktoré sú alergické na bielkovinu kravského mlieka, tiež vypľúvajú a zvracajú. Takže to, čo vyzerá ako reflux, môže byť v skutočnosti alergia. Váš pediater vám môže odporučiť vyradiť kravské mlieko na dva týždne, aby ste zistili, či sa príznaky zlepšia. To znamená, že ak dojčíte, odstráňte zo stravy všetky formy mliečnych výrobkov. Alebo ak používate umelé mlieko, možno budete musieť prejsť na iný typ.
- Lieky: V prípade GERD môže lekár predpísať lieky na zníženie tvorby žalúdočnej kyseliny. Antacidá fungujú na princípe chemickej reakcie kyseliny a zásady a neutralizujú kyselinu chlorovodíkovú v žalúdku. Ich účinky nastupujú rýchlo, pôsobia však krátkodobo (1 až 3 hodiny). Blokátory H2 receptorov pôsobia nepriamo na inhibíciu sekrécie kyseliny v parietálnych bunkách v žalúdku a ich účinok trvá 6 až 12 hodín. Najúčinnejšími liekmi proti páleniu záhy sú inhibítory protónovej pumpy (PPI). PPI pôsobia priamo v mieste vzniku kyseliny, kde znižujú jej tvorbu a ich pôsobenie je dlhodobé, až 24 hodín.
- Chirurgický zákrok: Ak iné opatrenia nestačia na liečbu GERD alebo jeho komplikácií, môže byť možnosťou chirurgický zákrok, napríklad laparoskopická Nissenova fundoplikácia. Detský gastroenterológ vám môže povedať viac o možnostiach chirurgického zákroku.
Nie vždy je možné refluxu zabrániť, ale existujú spôsoby, ako znížiť jeho prejavy. Odgrgnite si počas kŕmenia a po ňom. Nadbytok plynu v brušku vášho dieťaťa môže spôsobiť jeho vypľúvanie. Po jedle držte dieťa približne 30 minút vo vzpriamenej polohe. O prekrmovaní a o tom, ako mu predchádzať, sa poraďte so svojím pediatrom, keďže bruško vášho dieťaťa dokáže naraz pojať len toľko, koľko je potrebné.
Tichý reflux: Skrytý problém
Tichý reflux je stav, keď sa časť obsahu žalúdka vášho dieťaťa dostane do pažeráka, ale nevychádza z úst. Namiesto toho sa vráti do žalúdka vášho dieťaťa, často preto, že ich vaše dieťa prehltne. Hoci je označovaný ako „tichý“, neznamená to, že vaše dieťa je tiché. Bábätká s tichým refluxom môžu plakať, kašľať alebo znieť chrapľavo. Keďže však svoje dieťa nevidíte vypľúvať, nemusíte si uvedomiť, čo sa deje. Reflux je teda „tichý“ v tom zmysle, že pre vás nie je zjavný. Je dôležité vedieť, že vypľúvanie zvyčajne nie je zdravotný problém a zvyčajne si nevyžaduje užívanie liekov. Ak však vaše dieťa má gastroezofageálnu refluxnú chorobu, existuje liečba, ktorá môže pomôcť. So svojimi otázkami a obavami sa obráťte na svojho pediatra.
Respiračný afekt: Zástava dychu po intenzívnom plači u detí
Keď dieťatko po intenzívnom plači zrazu prestane dýchať, rodiča zvyčajne chytá panika. Najmä keď sa to stane prvýkrát. Tento súbor prejavov, ako plač, nenadýchnutie sa, zmodrenie a následné odpadnutie, predviedlo mnoho detí. Hoci to vyzerá hrôzostrašne, vo väčšine prípadov ide o takzvaný respiračný afekt, ktorý nie je nebezpečný. Zastavenie dýchania, ktoré trvá do jednej minúty, je hlavným prejavom respiračného afektu, takzvaného zachádzania sa. Pre rodičov je to poriadny šok.
Charakteristika a prejavy respiračného afektu
Detská neurologička MUDr. Zuzana Stanovičová, PhD. definuje respiračný afekt ako krátkodobé nevedomé zastavenie dýchania pri intenzívnom plači. Dieťa pri ňom prechodne nemá dostatok kyslíka v mozgu. Zachádzanie sa je sprevádzané symptómami, ktoré vyzerajú desivo. Dieťatko zbledne v tvári, okolo úst môže zmodrieť, má strnulý pohľad, môžu mu ochabnúť končatiny. K obnove dýchania dochádza v časovom úseku kratšom ako 1 minúta, k úplnému prebratiu musí dôjsť do 2 minút. Niekedy sa objavia svalové zášklby či odchod moču a stolice. Kŕče na končatinách, ako aj únik moču či stolice, nastávajú v prípade, keď stav trvá dlhšie.
Príčiny a typy respiračných afektov
Tejto príhode predchádza udalosť, ktorá dieťa naštve, frustruje, vyľaká alebo bolí, napríklad rodičovský zákaz, ktorý sa dieťatku nepáči, alebo sa malý výmyselník potkne a spadne na zem. Následne zo seba vylúdi 1 až 2 dlhé plačlivé výkriky a potom akoby nedokáže chytiť dych.
Rozlišujeme dva typy respiračných afektov:
- „Modrý“ záchvat: Je častejší, tvorí cca 85 % respiračných afektov a obyčajne sa spája s hnevom či frustráciou dieťaťa.
- „Biely“ záchvat: Dieťa pri ňom zbledne a nezmodrie. Je menej častý a spája sa skôr s nejakým zranením či úľakom.
Dôležité je, že vždy k tejto príhode dôjde len ak je dieťa bdelé, nikdy k nej nedochádza v spánku! Najčastejšie sa respiračný afekt objavuje u detí vo veku 1-2 rokov, ale vek výskytu sa udáva od 6 mesiacov a môže pretrvávať až do 6 rokov. Bežne sa udáva výskyt u 5 % zdravých detí, niekedy sa tento jav objavuje častejšie v rámci rodiny. Častejšie sa tiež objavuje u detí s anémiou (u zdravých detí je anémia najčastejšie spôsobená nedostatočným prísunom železa).
Hoci to môže niekedy tak vyzerať, že dieťa chce svojich rodičov riadne vystrašiť za to, že mu niečo zakazujú, v prípade respiračného afektu nejde o vedomé a účelové konanie dieťaťa. Ide o silnú reflexnú reakciu na nejaký podnet. Niektoré zdroje uvádzajú, že príčinou môže byť aj oneskorené dozrievanie nervovej sústavy. Je dôležité vedieť, že tieto afekty nespúšťajú epileptický záchvat. Sú neškodné, ale je potrebné potvrdiť, že ide o respiračný afekt - lekár vylúči iné možné príčiny týchto stavov. K normálnemu návratu dýchania dôjde vždy spontánne - teda dych sa objaví sám od seba.
Ako reagovať a kedy vyhľadať pomoc
Pri objavení sa respiračného afektu je kľúčové zachovať chladnú hlavu. Ak má dieťa lekárom vylúčené iné príčiny a potvrdený respiračný afekt, treba si uvedomiť, že ide o neškodnú epizódu a k obnoveniu dýchania dôjde.
Čo robiť:
- Pri hroziacom afekte: Je vhodné odviesť pozornosť dieťaťa od podnetu, ktorý vyvoláva plač.
- Pri stupňovaní plaču: Prípadne už vo fáze, kedy sa dieťa nevie nadýchnuť, mu skúste jemne fúknuť do tváre, často pomôže už len tento jednoduchý manéver. Je možné skúsiť aj pofŕkanie dieťaťa studenou vodou.
- Ak sa záchvat rozvinie: Dieťa uložte do stabilizovanej polohy, avšak predtým sa uistite, že nemá v ústach žiadne jedlo ani predmety. Táto poloha podporuje prekrvenie mozgu, aby nedošlo k svalovým zášklbom. Portál WebMD odporúča nechať ležať dieťatko na boku, čo pomáha zrýchliť prietok krvi do mozgu, vďaka čomu ratolesť príde rýchlejšie k sebe.
- Čomu sa vyhnúť: Dieťatkom netraste a určite mu nepodávajte lieky na upokojenie.
- Sledujte čas: Pri zisťovaní času, koľko záchvat trvá, používajte hodinky či mobil. Nespoliehajte sa na vlastný odhad času, lebo sa môže zdať, že to trvá večnosť.
- Po odoznení záchvatu: Dieťa objímte a pokračujte v bežnom dennom režime.
- Výchova: Veľa záchvatov vzniká preto, lebo rodič odmietol dieťaťu v niečom vyhovieť. V žiadnom prípade kvôli záchvatu dieťaťu neustupujte, a to ani v snahe sa mu vyhnúť, ako ani po záchvate v snahe dieťa upokojiť. Práve naopak, je vhodné pevne, no láskavo vymedziť hranice tak, aby sa dieťa vedelo v nich orientovať.
Kedy volať záchranku:
- Ak zástava dychu trvá viac ako 1 minútu.
- Ak si myslíte, že dieťa je ohrozené na živote. Ak dieťatko nedýcha do minúty, okamžite mu začnite dávať prvú pomoc.
Kedy navštíviť pohotovosť:
- Ak dieťatko vyzerá alebo sa správa ako veľmi choré.
- Ak máte pocit, že dieťatko by mal vidieť lekár, lebo sa vám niečo na ňom nezdá a je to akútne.
Kedy navštíviť svojho lekára:
- Ak sa záchvat objavil bez vyvolávajúcej príčiny.
- Pri opakovaných prejavoch respiračného afektu. Vtedy je vhodné dieťa odoslať k špecialistovi neurológovi, ktorý vylúči, že ide o epilepsiu. Veľmi pomôže presný opis situácie, ako k respiračnému afektu prišlo. V druhom rade je dôležité vykonať EEG vyšetrenie, ktorým sa sníma mozgová aktivita a ak je nález v norme, lekár ubezpečí mamičku, že nejde o prejavy epilepsie, ale len o nezrelosť vegetatívneho systému.
Pálenie záhy, kyslý reflux a GERD – dešifrované rozdiely
Prevencia a mýty
Na opakujúce sa respiračné záchvaty sa dá čiastočne pripraviť. Dieťa sa nezájde len tak. Môžete na ňom zaregistrovať únavu, podráždenosť, nespokojnosť či reakciu na podnet, ktorý nevie tak rýchlo spracovať. Vtedy zbystrite pozornosť. Záchvat prejde v priebehu pár sekúnd, no mamičky v skutočnosti nevedia trvanie stavu so zmodrením odhadnúť.
Najdôležitejšia je prevencia. Snažte sa čo najviac eliminovať podnety spúšťajúce plač, ktorého dôsledkom je práve zachádzanie. Medzi ľuďmi ešte stále panuje mýtus, že zachádzanie sa je prejavom trucovitosti či rozmaznanosti dieťaťa. Nie je to tak. Respiračný afekt má fyziologickú príčinu. Zuzana Stanovičová však pri opakovaných respiračných afektoch odporúča aj psychologické vyšetrenie.
K respiračným afektom najčastejšie dochádza od šiestich mesiacov do troch rokov. Našťastie deti z neho vyrastú. Je to nepríjemný zážitok, ktorý však v prípade, že nedôjde k úrazu dieťatka, nespôsobí žiadnu ujmu na zdraví.
tags: #rocne #dieta #naprazdno #prehlta #a #potom