Rozpad rodiny a následná alternatívna úprava výkonu rodičovských práv a povinností nie je ojedinelou situáciou v súčasnej spoločnosti. V týchto príspevkoch reflektujeme situácie, ktoré sú spravidla následkom rodičovského konfliktu a negatívne vplývajú na dieťa, žiaka. Nezriedka sa v prípade nevyriešeného sporu rodičov stáva škola nepriamym aktérom a miestom pre pokračujúci spor, čo kladie zvýšené nároky nielen na samotné deti, ale aj na pedagogických pracovníkov a celú inštitúciu.
Právny rámec rodičovských práv a povinností
Práva a povinnosti rodičov a detí, ako aj alternatívne možnosti ich úpravy formou dohody, resp. súdneho rozhodnutia, upravuje najmä zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Je dôležité poznamenať, že rodičovské práva a povinnosti sú v Zákone o rodine špecifikované demonštratívne, čo znamená, že zákon neobsahuje celkový výpočet všetkých práv a povinností rodičov. Tieto práva a povinnosti majú obaja rodičia, bez ohľadu na ich rodinný stav. Kľúčové je, aby rodičia pri výkone týchto práv a povinností vždy chránili primárne záujmy maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti vykonávajú obaja rodičia spoločne, pokiaľ nebol výkon týchto práv a povinností modifikovaný právoplatným súdnym rozhodnutím. Toto platí bez ohľadu na to, či ide o konečné súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v rámci rozvodového konania, alebo mimo takéhoto konania pre páry, ktoré nie sú zosobášené. Rovnako to platí aj pre situácie, ktoré nevyplývajú priamo z rodičovského konfliktu, ale príčiny sú na strane jedného z rodičov, napríklad situácie odôvodňujúce obmedzenie alebo pozastavenie výkonu rodičovských práv, alebo keď bol rodič rodičovských práv a povinností pozbavený. V naliehavých prípadoch má súd právo vydať aj dočasné rozhodnutie vo forme neodkladného opatrenia, ak je potrebné dočasne upraviť výkon rodičovských práv a povinností.
Zákon o rodine nevylučuje ani možnosť, aby sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností dohodli samotní rodičia. Avšak, z dôvodu, že ide o dohodu rodičov týkajúcu sa tretej osoby - ich spoločného maloletého dieťaťa - aby takáto dohoda bola vykonateľná, podlieha schváleniu súdom. Tento proces je dôležitý, aby sa zabezpečilo, že dohoda skutočne zodpovedá záujmom dieťaťa.
Častým omylom škôl a školských zariadení, ale aj samotných rodičov, je domnienka, že rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov automaticky znamená, že tento rodič má neobmedzené rodičovské práva a povinnosti. V skutočnosti samotné zverenie do osobnej starostlivosti znamená primárne určenie, s ktorým rodičom bude dieťa žiť a kto bude vykonávať základnú starostlivosť o dieťa. Zverením sa druhý rodič nezbavuje vo zvyšku svojich rodičovských práv a povinností. Spravidla súdy výslovne určujú, že správu majetku dieťaťa a jeho zastupovanie budú vykonávať obaja rodičia. Dôvody na úpravu alebo obmedzenie rodičovských práv a povinností aj v týchto bodoch však nie sú vylúčené. Zákon o rodine upravuje situácie, kedy rodičovské práva a povinnosti vykonáva iba jeden z rodičov. Toto nastáva v prípadoch, keď súd upraví výkon rodičovských práv a povinností, napríklad v rozsudku o rozvode alebo v samostatnom rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Nie je vylúčené, že súd toto dočasne upraví neodkladným opatrením, pričom toto opatrenie má platnosť do rozhodnutia vo veci samej, resp. ak bude neodkladné opatrenie zrušené iným spôsobom. Rovnako je to v prípade, ak druhý z rodičov nežije, nie je známy, resp.
Súd môže rodičovské práva a povinnosti niektorému z rodičov pozastaviť, ak mu vo výkone týchto práv a povinností bráni závažná prekážka a zároveň to je v záujme maloletého dieťaťa. Súd môže v záujme maloletého dieťaťa výkon rodičovských práv obmedziť, ak rodič žije trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonáva vôbec, alebo nezabezpečuje výchovu maloletého dieťaťa. V situáciách, kedy rodič svoje rodičovské práva a povinnosti zneužíva, najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, môže rodič dokonca úplne pozbaviť výkonu jeho rodičovských práv.
Rodič dieťaťa ako jeho zákonný zástupca má podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) určité práva a povinnosti. Škola nesmie tieto práva rodičovi upierať, pokiaľ mu neboli rodičovské práva právoplatným súdnym rozhodnutím upravené, obmedzené, pozastavené, resp. odňaté.
Všetky rozhodnutia rodičov, ktoré sa týkajú spoločného dieťaťa, musia nevyhnutne rešpektovať záujmy maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, môžu sa obrátiť na súd, ktorý vec posúdi a rozhodne. Takéto súdne konanie treba odlíšiť od súdneho konania, v ktorom dochádza k všeobecnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Tieto situácie treba odlišovať najmä z dôvodov účinkov prípadnej dohody rodičov. Dohoda rodičov o podstatných veciach sa vzťahuje ku konkrétnej situácii a nevyžaduje sa schválenie dohody súdom, napr. rodičia dospeli k dohode, že dieťa bude generálne zastupovať iba jeden z rodičov, alebo dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti iba jednému z rodičov. Takáto dohoda by bola vykonateľná až po schválení súdom.
Nezriedka sa stáva, že jeden z rodičov preukáže škole právoplatné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým mu bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zároveň upozorňuje školu, že nesmie s druhým rodičom konať vo veci maloletého dieťaťa, informovať ho o výsledkoch dieťaťa a podobne. Škola sa tak dostáva do konfliktu so vzájomnými požiadavkami a očakávaniami rodičov, čo kladie náročné požiadavky na jej fungovanie.
Rodičovský spor a jeho vplyv na školské prostredie
V praxi škôl a školských zariadení sa čoraz viac vyskytujú situácie, ktoré priamo alebo nepriamo vplývajú na ich vlastnú činnosť a sú dôsledkom rodičovského sporu. Tieto situácie môžu mať rôznorodé prejavy. Napríklad, žiak môže byť v škole nepripravený, nesústredený, deprimovaný, alebo mu chýbajú pripravené školské pomôcky, čo môže byť priamym dôsledkom nefungujúcej komunikácie a spolupráce medzi rodičmi. Rodičia sa môžu úmyselne sabotovať, napríklad pri preberaní alebo odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi úmyselne neodovzdajú školskú tašku s príslušnými učebnými pomôckami. Niektorí rodičia sa snažia získať priazeň dieťaťa liberálnejším režimom výchovy, čo môže viesť k nejednotnosti vo výchovných prístupoch a k zmätenosti dieťaťa.
Škola sa môže stať priamym účastníkom rodičovského sporu vtedy, keď sa rodič, ktorý nemá dieťa zverené do starostlivosti, pokúša s dieťaťom nadviazať kontakt priamo v škole na „neutrálnej” pôde mimo súdom stanovený čas. Tieto situácie nezriedka môžu vyžadovať prítomnosť polície, čo signalizuje vážnosť problému a potrebu profesionálneho zásahu. Zároveň sa stávajú aj situácie, kedy sa rodičia nedohodnú na podstatných veciach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, napríklad na zápise na konkrétnu školu, voľbe medzi etickou a náboženskou výchovou, alebo na zápise na mimoškolské aktivity. Tieto nezhody môžu viesť k frustrácii dieťaťa a k jeho neistote ohľadom vlastnej budúcnosti.
Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine má každý, kto sa dozvie o nevhodnom správaní detí, alebo o tom, že rodičia porušujú svoje rodičovské povinnosti, resp. že rodičovské práva zneužívajú, povinnosť oznámiť tieto skutočnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rodičovský spor nevzniká iba v prípade rozvodov a rozchodov, ale rodičovský spor môže vzniknúť aj pri manželoch, ktorí sú stále zosobášení. V praxi sa vyskytujú aj situácie, na ktoré reflektuje známy vtip „súdim sa s manželkou o deti, ani ona ich nechce”. Z týchto dôvodov má súd právo upraviť výkon rodičovských práv a povinností aj bez návrhu rodičov, napríklad z podnetu starých rodičov, školy, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí“) je každý povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „UPSVaR“) na porušovanie práv dieťaťa. Ak UPSVaR zistí, že dieťa alebo rodičia potrebujú pomoc, pretože nie sú schopní riešiť problémy, konflikty v rodine, resp. sa prispôsobiť novej situácii v rodine, môže navrhnúť napríklad mediáciu ako odbornú metódu na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine. Tieto opatrenia má UPSVaR ako prostriedky na zmiernenie situácie a pomoc rodičom a dieťaťu. Nie je vylúčené, že rodičia nebudú spolupracovať, resp. pomoc odmietnu.
Okrem možností školy prijať opatrenia podľa školského zákona, resp. oznámiť situáciu dieťaťa orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdu, má škola ako určitá autorita a nezávislá osoba možnosť rodičom odporučiť mediáciu na rýchle a efektívne vyriešenie či už jednorazovej nezhody alebo komplexného rodičovského sporu. Tento postup nie je zákonnou povinnosťou školy, napriek tomu môže byť efektívny. Najväčším problémom mediácie je, že je dobrovoľná a pre možnosť využitia mediačných služieb sa musia zhodnúť obaja rodičia.
V Českej republike bol prijatý zákon, ktorý umožňuje súdu nariadiť rodičom prvé informatívne stretnutie u mediátora. V prípade podozrenia školy alebo školského zariadenia na negatívny vplyv rodičovského sporu na dieťa nemusí byť účelné robiť okamžite oznámenia na súd, resp. orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Riaditeľ školy má možnosť pozvať si oboch rodičov na pohovor a v rámci svojich kompetencií vysvetliť rodičom situáciu ohľadom výchovy a vzdelávania dotknutého dieťaťa a upozorniť ich na oznamovacie povinnosti školy.
Rodičia môžu osloviť ktoréhokoľvek mediátora, ktorý vykonáva mediáciu podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediácii“), prípadne im mediáciu môže sprostredkovať UPSVaR. Škola v danom prípade nevystupuje v pozícii mediátora. Je zapojená do štádia dosiahnutia dohody o riešení sporu mediáciou, teda do doby, keď sa rodičia reálne zhodnú na potrebe riešenia problému a na mediácii samotnej. Ideálnou alternatívou pre školy, školské zariadenia je nadviazať spoluprácu s komerčným mediátorom, ktorý bude ochotný poskytnúť rodičom úvodnú konzultáciu v priestoroch školy alebo priamo v priestoroch mediačnej kancelárie.
Z praxe je zrejmé, že rodičia mediáciu nevyužívajú z dôvodu nízkej informovanosti o tejto možnosti, resp. dôvodu nevedomosti o negatívnom vplyve sporu rodičov na ich dieťa. Informatívne sedenie s rodičmi a apelácia na mimosúdne riešenie sporu nie je vhodné pri všetkých situáciách. V prípade, ak má škola alebo školské zariadenie podozrenie, že dieťa alebo jeden z rodičov je obeťou trestného činu (napr. týrania, sexuálneho zneužívania), je jej povinnosťou bezodkladne konať a oznámiť to príslušným orgánom.
Riešenie rodičovského sporu nie je priamou zodpovednosťou školy a školského zariadenia. Pretrvávajúci spor však negatívne vplýva na žiaka a môže priamo alebo nepriamo vplývať na chod školy a výchovno-vzdelávací proces. Škola má možnosť poskytnúť rodičom informácie o zhodnotení situácie zo strany školy, o právach školy, o možnostiach rodičov vyhľadať odbornú pomoc.
Vplyv rodičovských hádok na deti
Vedci na základe dlhodobých a rozsiahlych kvalitatívnych výskumov tvrdia, že vplyv rodičovských hádok na deti je obrovský. Ak sú deti vystavené domácim konfliktom, už vo veku od šiestich mesiacov trpia na zvýšenú srdcovú činnosť a vylučovanie stresových hormónov. Jeden z najhorších scenárov je prípad, keď sa hádka priamo dotýka detí. Deti sa môžu za jej vznik obviňovať alebo sa cítia ako príčina rozvratu rodičovského vzťahu. Vtedy sa u detí nezriedka prejavia problémy so spánkom, s vývojom mozgu, úzkosť a poruchy správania u malých školákov. U starších detí ide najmä o depresie, zhoršenie známok, sebapoškodzovanie.
Na to, aby rodičia ublížili deťom, nie je potrebné ísť až do veľmi agresívnych konfliktov. Negatívne pôsobí aj tzv. tichá domácnosť, kedy sa rodičia nerozprávajú, navzájom sa vyhýbajú a ignorujú sa. Aj vtedy ohrozujú emocionálny a sociálny vývin detí. Horúce hádky alebo mrazivé ticho, ak situácia pretrváva dlhšie a vyústi k rozvodu, má devastačný dopad na vývin dieťaťa, ktorý často pretrváva aj do dospelosti. Problém je, že tu sa negatívne pôsobenie nekončí, ale posúva sa z generácie na generáciu. Chlapci a dievčatá reagujú na problémy rodičov rozdielne. Tiež je zaujímavé zistenie, že rodičovský konflikt má väčší vplyv na vzťah otec - dieťa, než na vzťah matka - dieťa. Ak má otec problémy s matkou, viac sa to prejaví v jeho prístupe k potomkom a spôsobe ich výchovy.
Deti si všímajú správanie rodičov, aj keď si dospelí myslia, že ich nevidia a nepočujú. Už od dvoch rokov a dokonca niekedy aj skôr, sú natoľko zaujatí interakciou rodičov, že im neujde ani ten najmenší detail. Na základe vlastných skúseností sú deti schopné vyhodnotiť príčiny a potenciálny dopad hádok. Vedia odhadnúť, či konflikt bude narastať, či ich rodičia do neho zahrnú a či dokáže ohroziť stabilitu rodiny. Obávajú sa, ako konflikt ovplyvní ich postavenie v rodinnej štruktúre a že ich vzťahy s dospelými sa tiež zhoršia. Odborníci vidia riešenie, ako zlepšiť mentálne zdravie detí najmä v zameraní sa na podporu detí i rodičov.
Dnešný systém podpory rodiny má ďaleko od dokonalosti a úrady často oddeľujú podporu detí od pomoci dospelým, čo sťažuje situáciu, pretože sa na ňu nedokážeme pozrieť a riešiť ju komplexne. Tým, že psychológovia a ďalší odborníci riešia v kontexte rodičovského konfliktu len vzťah rodič - dieťa, nedokážu zabezpečiť želaný efekt a pozitívny výsledok pre dieťa. Už len pri začiatku fungovania rodín je množstvo poradenstva o tom, ako sa pripraviť na pôrod, ale málo sa hovorí o tom, ako bábätko ovplyvní vzťah budúcich rodičov. Naopak, služby poradne pre dospelých sa tradične venujú dospelým, no hoci sa snažia svoju činnosť rozširovať, dieťa nie je ich prvoradým klientom. Podobne školy môžu vnímať problémy v rodine dieťaťa, ale nezasahujú, pokiaľ skutočne nejde o nevyhnutnú ochranu dieťaťa.
Hoci sa vedci zhodnú na tom, že ideálna situácia je taká, kedy sa rodičia nehádajú, zdá sa, že ak sa tomu nedokážete vyhnúť, existuje spôsob, ako situáciu následne urovnať. Výskum potvrdil, že deti chcú vidieť bozk a objatie pri ukončení rodičovského konfliktu. Navyše, čím viac bozkov a objatí, tým lepšie. Až do veku 11 rokov totiž deti nechápu verbálnu dohodu, preto tam musí byť aj spomínaný bozk a objatie. Deti musia vidieť fyzické ukončenie hádky, aby získali pocit istoty a bezpečia.
RIEŠENIE KONFLIKTOV pre deti 🤝 Asertívne 😡 Agresívne 😞 Pasívne 😒 Pasívne-agresívne
Tipy na riešenie rodičovských konfliktov
Nezabudnite na empatiu. Začnite dialóg tým, že dáte partnerovi najavo, že ho počúvate, chápete a viete, ako sa cíti. Napríklad: „Viem, že musí byť pre teba ťažké…“
Snažte sa vychádzať z toho, že partner mal pozitívny zámer a pripomeňte si, že ste sa kedysi na začiatku skutočne ľúbili. Napríklad: „Viem, že si sa nechcel spojiť s deťmi proti mne. Láska, …“
Pamätajte na to, že ste jeden tím, na jednej lodi. Vyložte na stôl karty a dívajte sa na ne spoločne. Snažte sa problém vyriešiť, nie zhodiť toho druhého. Dôjdite k riešeniu spoločne, bude pre vás hodnotnejšie a záväznejšie.
Konštruktívna kritika má význam len vtedy, ak váš partner môže niečo spraviť s tým, čo sa stalo. Ak ste nestihli termín prihlášky dieťaťa do tábora, zistite, čo sa ešte dá spraviť a najmä, dohodnite sa na tom, ako zariadiť, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. Obviňovanie jedného alebo druhého už na situácii nič nezmení.
Hovorte láskavým tónom.
Konflikt v rodine je nevyhnutnou súčasťou koexistencie, pokiaľ ide o rodinné prostredie, v ktorom sa spájajú rôzne generácie, myšlienky a dokonca aj hodnoty. Existujú experti, ktorí hovoria, že konflikt je nejakým spôsobom prirodzený a môže byť aj pozitívny, ak je riešený konštruktívne. Konflikt sám o sebe nemusí v sebe vždy niesť výsledok s negatívnym nábojom, naopak, môže prispieť k vyriešeniu dlhotrvajúcej negatívnej situácie, ktoré napr. v rodinnom prostredí vytvárala mrazivé dusno. Ak dokážu manželia/partneri efektívne riešiť vzájomné konflikty, podporujú u dieťaťa dôveru v to, že rodina je pre neho zdrojom istoty.
Akým spôsobom bude rodičovský konflikt prebiehať, do akej miery bude eskalovať, kto bude do neho zapojený, to všetko záleží predovšetkým od prístupu rodičov, od toho, aké prostriedky si zvolia na dosiahnutie svojich cieľov. Často býva prehliadaná skutočnosť, že aj keď ide primárne o konflikt medzi rodičmi, je jeho neodlúčiteľnou súčasťou i samotné dieťa, ktoré navyše nemá možnosti túto situáciu riešiť. Cieľom rodičovského konfliktu je predovšetkým dosiahnuť to, čo rodič považuje za najlepšie riešenie pre dieťa, hoci v skutočnosti ide zvyčajne o najlepšie riešenie pre neho samotného alebo o také riešenie, ktorým ublíži druhému rodičovi. Jedným z najpoužívanejších prostriedkov rodičov v ich vzájomnom boji je nútenie dieťaťa k neprirodzenej voľbe medzi matkou a otcom. Dochádza k tzv. konfliktu lojality. Zneužívanie rodičovskej moci a vťahovanie dieťaťa do lojality s jedným alebo druhým rodičom pre získanie určitého cieľa spôsobuje u dieťaťa vnútorný konflikt vyvolávajúci v dieťati pocity viny a zrady voči rodičom, ktorých má prirodzene rado oboch. Do akej miery bude dieťa týmto správaním rodičov traumatizované, závisí od intenzity rodičovského sporu a od dĺžky trvania tlaku rodičov na dieťa.
Dostupným a bežným riešením dlhodobého rodičovského konfliktu je rozchod/rozvod rodičov. Rozvod manželstva sa považuje za jednu z najstresujúcejších udalostí v živote človeka. Z psychologického hľadiska ho môžeme prirovnať k smrti blízkeho príbuzného. Je prirodzené, že si partneri pri rozchode nerozumejú, inak by sa predsa nerozchádzali. Za vznik hádok a napätia medzi rodičmi však majú deti častokrát tendenciu obviňovať seba, prípadne sa vnímajú ako príčina rozvratu rodičovského vzťahu. U mladších detí pretrvávajúce napätie medzi rodičmi negatívne ovplyvňuje vývin mozgu, spánkový režim, objavujú sa regresné prejavy (strata už naučených zručností), plačlivosť, strach z opustenia, záchvaty zlosti či dochádza ku psychosomatizácii u dieťaťa (bolesti hlavy, brucha, pocity na zvracanie a pod.). Emocionálny a sociálny vývin detí ohrozuje nielen konfliktná atmosféra v rodine, ale aj tzv. tichá domácnosť, kedy sa rodičia navzájom nekomunikujú a ignorujú.
V závere Vám ponúkame „20 prosieb detí na svojich rozvádzajúcich sa rodičov“, ktoré spracovala nemecká spisovateľka detskej literatúry a uznávaná psychologička Dr. Karin Jäckel.
Dňa 1.1.2025 nadobúda účinnosť zákon č. 290/2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. Predmetný zákon má dopad aj na zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, podľa ktorého má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie dieťa, ktoré do 31.08. dovŕši tri roky veku a nebolo prijaté na predprimárne vzdelávanie do spádovej materskej školy na školský rok 2025/2026. Nové podmienky nároku na rodičovský príspevok sa budú vzťahovať až na deti, ktoré do 31.08.2025 dovŕšia tri roky veku a nebudú prijaté na predprimárne vzdelávanie do spádovej materskej školy na školský rok 2025/2026, teda od 01.09.2025. Oprávnená osoba si podá žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, ktoré má právo na prijatie, riaditeľovi spádovej materskej školy v čase od 01. mája do 31. mája. Ak obec určí inú materskú školu v jej zriaďovateľskej pôsobnosti, oprávnená osoba nemusí podávať novú žiadosť o prijatie dieťaťa, pretože stále platí tá žiadosť, ktorú podala oprávnená osoba do spádovej materskej školy v čase od 1. mája do 31. mája. Ak obec nie je zriaďovateľom inej materskej školy alebo ak iná materská škola, ktorej zriaďovateľom je obec, nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, tak obec oznámi v lehote do 10. júna písomné oznámenie oprávnenej osobe o možnosti podať žiadosť do inej materskej školy. Na základe tohto oznámenia obce následne oprávnená osoba v lehote do 20. júla podá žiadosť o prijatie dieťaťa do inej materskej školy. Ak obec nenájde materskú školu s voľnou kapacitou v obci najbližšej alebo s najlepšou dostupnosťou hromadnou dopravou k trvalému pobytu dieťaťa, pošle okrem druhostupňového rozhodnutia rodičovi do 10. júla písomné oznámenie obce oprávnenej osobe. V prípade, že materská škola nevydá rozhodnutie o neprijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie určenej obcou, pričom v lehote do 20. júla, obec oznámi v lehote do 10. júla oprávnenej osobe, že nie je možné nájsť vhodné miesto. V tomto prípade oprávnená osoba do tejto materskej školy nepodá v lehote do 20. júla žiadosť. Príspevok sa poskytuje vždy na školský rok, teda od 1. septembra do 31. augusta. Oprávnená osoba si žiadosť o rodičovský príspevok môže podať kedykoľvek počas školského roka, avšak rozhodnutie o neprijatí dieťaťa od troch rokov veku do spádovej štátnej materskej školy nesmie byť staršie ako 12 mesiacov. Výnimkou, kedy nie je možné poberať rodičovský príspevok na dieťa, ktoré z kapacitných dôvodov neprijali do spádovej materskej školy je, ak sa rodič stará o ďalšie dieťa vo veku do 3 rokov a poberá na neho rodičovský príspevok. V prípade, že sa rodičovi podarí umiestniť dieťa do inej štátnej materskej školy, ktorej zriaďovateľom je územná samospráva, je povinný oznámiť to do 8 kalendárnych dní na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
tags: #rodicovsky #konflikt #vzdelavania #herlany