Rodina má byť základným pilierom bezpečia, lásky a stability, miestom, kde sa dieťa cíti chránené a milované. Žiaľ, pre mnohé deti po celom svete je realita krutá a domov sa stáva zdrojom strachu, úzkosti a fyzického i psychického utrpenia. Dnešný Medzinárodný deň nevinných detských obetí agresie, ktorý si pripomíname 4. júna, má ľuďom pripomenúť, že na celom svete existuje mnoho detí, ktoré sú obeťami fyzického, duševného a emocionálneho zneužívania. Násilie na deťoch je neodpustiteľné a je v záujme celej spoločnosti, aby sa dialo v čo najmenšej možnej miere. Je dôležité si uvedomiť, že dieťa sa nevie brániť a netuší, aké má možnosti. Preto je povinnosťou každého z nás, či už sme rodina, lekárka, učiteľ, suseda, reagovať a pomôcť.
Rodina ako Bezpečné Útočisko vs. Zdroj Strachu - Základy Domáceho Násilia
Štatistické prehľady, žiaľ, naznačujú, že pre deti ako vekovú kategóriu je pomerne nebezpečným prostredím práve rodina. Toto konštatovanie možno chápať ako istý všeobecný trend odrážajúci pozíciu slabšieho voči dospelému a závislosť od neho. Rodinné násilie môže mať rôznu podobu. Špecifikom rodinného a domáceho prostredia je heterogenita jej členov. Z hľadiska možného výskytu agresie treba prihliadať na súvislosti týkajúce sa veku a rodu.
Akékoľvek opakované týranie spôsobujúce fyzické alebo psychické utrpenie je trestným činom, ktorý by mal byť potrestaný. Zásadným rozdielom medzi bežným rodinným konfliktom a domácim násilím je dynamika moci. Podľa polície SR sú v prípade konfliktu obidve strany rovnocenné. Pre domáce násilie je však typické nemenné rozdelenie rolí a uplatňovanie kontroly a moci zo strany násilníka voči obeti, kde násilník je vždy dominantný. Tam, kde by mala rodina zabezpečovať napĺňanie základných ľudských potrieb, ako je potreba bezpečia, sa naopak sama stáva zdrojom strachu a stresu pre najzraniteľnejších členov - deti.
Právna Definícia a Trestnoprávne Dôsledky Týrania
Týranie blízkej a zverenej osoby je na Slovensku trestným činom jasne definovaným v § 208 Trestného zákona. Ide o situácie, keď niekto:
- Bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie inej osoby alebo obmedzuje jej bezpečnosť. To zahŕňa priame fyzické útoky, ale aj rafinované psychické formy násilia, ktoré vedú k chronickému strachu a úzkosti.
- Bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania. Táto forma, známa ako zanedbávanie, predstavuje pasívne, no rovnako deštruktívne správanie, ktoré dieťaťu bráni v zdravom vývoji a ohrozuje jeho životné potreby.
- Nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie. Sem patrí vykorisťovanie dieťaťa na prácu alebo iné aktivity, z ktorých má profit páchateľ, pričom dieťa je vystavené neprimeranému tlaku.
- Vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie. To môže zahŕňať pasívne fajčenie, prítomnosť drog v prostredí dieťaťa, alebo dokonca ich podávanie.
- Neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať. Táto forma násilia obmedzuje dieťa v prístupe k základným zdrojom, čo môže byť často spojené aj s materiálnym zanedbávaním.
Všetky vyššie uvedené konania sú trestnými činmi, ktoré sa trestajú odňatím slobody na 3 až 8 rokov. V prípade, že tyran spôsobí človeku, ktorému ubližuje, ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, tento skutok sa trestá odňatím slobody na 7 až 15 rokov. Ak spôsobí niekto týraním poškodenie zdravia alebo smrť viacerým osobám, hrozí mu dokonca 15 až 25 rokov väzenia.
Syndróm Týraného, Zneužívaného a Zanedbávaného Dieťaťa (CAN syndróm)
Charakterizovanie konkrétnych foriem násilia je veľmi dôležitou otázkou, a preto treba presne určiť, čo je a čo nie je zlé zaobchádzanie. Najviac pozornosti v súvislosti s deťmi v domácom prostredí sa venovalo zlému zaobchádzaniu rodičov alebo vychovávateľov. Táto problematika je známa ako syndróm CAN. CAN je skratkou anglického výrazu Child Abuse and Neglect, a u nás sa používa pomenovanie syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa.
Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa možno tiež definovať ako poškodzovanie telesného, duševného i spoločenského stavu a vývoja dieťaťa, ktoré vznikne v dôsledku akéhokoľvek nenáhodného správania rodičov alebo inej dospelej osoby, ktoré je v danej spoločnosti hodnotené ako neprijateľné. Takéto poškodzovanie má závažné dôsledky pre rozvoj jedinca i v jeho spoločnosti. Syndróm CAN je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, predovšetkým v rodine. Je kľúčové pochopiť, že týranie nie je spravidla jednorazový akt násilia, ale dlhodobejší proces, ktorého podstata spočíva v nespravodlivom využívaní fyzickej, psychickej alebo sociálnej moci voči iným, najčastejšie voči tým, ktorí nie sú schopní z najrozličnejších dôvodov chrániť samých seba. Týranie dieťaťa v rodine predstavuje mimoriadne zložitý problém, čo do svojho vzniku, prejavov a dôsledkov. Nejde o jednorazový trest, ale o opakujúce sa násilie, ktoré je veľmi kruté, surové a bezohľadné.
Medzi typické dôvody hrubosti a násilnosti páchaných na deťoch patrí dysfunkčná rodina, časté používanie veľkého množstva alkoholických nápojov, drog, zlyhanie rodičov ako vychovávateľov, ako aj nereálne a neprimerané nároky a požiadavky na svoje deti.
Formy Zlého Zaobchádzania s Deťmi Podľa Svetovej Zdravotníckej Organizácie (WHO)
Súčasný názor na týranie a zanedbávanie detí reprezentuje definícia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 1999. WHO rozlišuje päť základných foriem zlého zaobchádzania s deťmi:
- Fyzické týranie: Za fyzické týranie detí sa považuje skutočné alebo potenciálne fyzické poškodenie spôsobené interakciou alebo absenciou interakcie v kontexte dohľadu rodiča alebo osoby zodpovedajúcej za dieťa v rámci vzťahu, ktorý obsahuje zodpovednosť, dôveru a moc. Môže ísť o bitie, kopanie, údery, spôsobenie rán a popálenín rôzneho druhu, ktoré zanechávajú na tele dieťaťa viditeľné i skryté stopy.
- Sexuálne zneužívanie: Sexuálnym zneužívaním dieťaťa je jeho angažovanie do sexuálnych aktivít, ktoré dieťa v plnom rozsahu nechápe, nie je schopné vyjadriť súhlas na základe dostatočných informácií, alebo na ktoré dieťa nie je pripravené z hľadiska svojho vývinu a nemôže vyjadriť súhlas, prípadne ktoré porušujú zákony a sú v danej spoločnosti tabuizované. Patria sem akékoľvek sexuálne akty alebo kontakty, ktoré sú na dieťati vykonávané dospelou osobou alebo starším dieťaťom.
- Nedbalosť a zanedbávanie: Nedbalosťou a zanedbávaním je nepozornosť alebo zanedbanie povinností vo všetkých oblastiach, o ktoré sa má starať opatrovateľ, ako je zdravie, vzdelanie, emocionálny vývin, stravovanie, ochrana a bezpečné podmienky pre život v rámci podmienok prístupných rodine alebo opatrovateľom. Zanedbávanie je vystavovanie dieťaťa ohrozeniu z hľadiska zdravia, fyzického, mentálneho alebo sociálneho vývinu. To zahŕňa odopieranie nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, ako aj citový chlad.
- Emocionálne týranie: Emocionálne týranie obsahuje zlyhanie v poskytovaní prostredia vhodného pre vývin dieťaťa a podporujúceho jeho zdravý vývin. Prejavuje sa ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu, citovým vydieraním, obviňovaním, porovnávaním, násilnou izoláciou, alebo vyvíjaním neprimeraného tlaku a vyžadovaním nereálnych nárokov. Ide o formu týrania, pri ktorej je veľmi zložité odhadnúť mieru, za ktorou už ide o násilie, avšak zväčša ho môžeme oddeliť od bežných medzigeneračných konfliktov tým, že pri násilí je dieťa vystavované tlaku, ktorý je nad jeho sily, prípadne je nútené k zodpovednosti za veci, ktoré nedokáže ovplyvniť. Veľkým fenoménom pri psychickom násilí sú situácie pri rozvodoch a rozchodoch rodičov, kde veľmi často dochádza k traumám spôsobeným povýšením záujmov rodičov nad záujem dieťaťa. Práve v týchto situáciách deťom ubližujú rodičia.
- Komerčné a iné vykorisťovanie: Táto forma sa týka využívania detí na prácu alebo iné činnosti, z ktorých má profit niekto iný, pričom dieťa je vystavené neúmernej fyzickej alebo psychickej záťaži.
Hoci dnešnú spoločnosť možno označiť za spoločnosť orientovanú na deti, týranie, zneužívanie či zanedbávanie detí sprevádza ľudstvo od začiatku jeho existencie v rôznych kultúrach a podobách.
Hlboké Stopy na Detskej Duši a Vývoji - Dôsledky Domáceho Násilia
Násilie v rodine určite negatívne ovplyvňuje psychiku dieťaťa v zmysle prežívania psychickej traumy. Ako prízvukuje detská psychologička Mgr. Romana Mrázová, potreba bezpečia patrí medzi základné ľudské potreby a rodina je systém, ktorý má zabezpečiť napĺňanie tejto potreby. Pokiaľ to rodina ako systém nevie zabezpečiť, ale práve naopak sama sa stáva zdrojom strachu a stresu, dieťa prežíva chronický stres, ktorý sa u neho môže zapísať v podobe traumy. Deti sú zrkadlom toho, čo sa deje doma, a prežívanie násilia v rodine zanecháva na ich duši a tele pravidelné stopy.
Prevenčné okienko - Domáce násilie
Psychologické a Vývojové Dopady
Každé dieťa je iné, a preto psychika každého dieťaťa reaguje inak. Niektoré deti sú agresívne, lebo majú pretlak negatívneho prežívania a keď cítia ohrozenie, automaticky sa začnú brániť spôsobom, ktorý im je známy, a to je agresivitou. Iné sa naopak stiahnu do vlastného vnútra, uzavrú sa a tam potichu trpia. Na iných sa to môže prejaviť v podobe rôznych neurotických prejavov ako sú bolesti hlavy, bruška, tiky, pomočovanie a podobne. Akýkoľvek z týchto spomínaných prejavov je signálom, že sa v rodine niečo deje a dieťa to prežíva veľmi zle. Nemusí ísť pritom len o týranie jeho samotného, ale napríklad jeho mamy, otca či iného blízkeho človeka, ktorého má v láske.
Deti nie sú len pasívnymi divákmi násilia. Aktívne sa zapájajú do svojho každodenného života a vytvárania vzťahov s členmi rodiny. Preto každé dieťa, bez ohľadu na jeho vek alebo mieru zapojenia, bude nejakým spôsobom ovplyvnené, ak v domácnosti dochádza k násiliu. Situácia doma formuje ich chápanie a pohľad na svet a ľudí okolo seba.
- Bezpečnosť a ochrana: Deti potrebujú vo svojom živote bezpečie a istotu, aby sa im darilo. Potrebujú dôslednosť, rutinu a schopnosť dôverovať, že ich základné potreby budú uspokojené. Pre deti žijúce v domovoch s domácim násilím to často nie je prípad. Bábätká a batoľatá môžu trpieť výrazným narušením svojho denného režimu a základných potrieb pravidelného stravovania a spánku. Mnohé matky si spomínajú na prípady, keď držali svoje dieťa a ich partner ich napadol, alebo keď ich deti zasiahli v snahe ochrániť ju pred násilím. Deti sa stávajú neúmyselnými obeťami domáceho násilia, a to aj priamo.
- Hranice a stanovenie limitov: Deti potrebujú hranice a obmedzenia, aby sa naučili, aké správanie je prijateľné a aké neprijateľné. Keď neexistujú žiadne obmedzenia týkajúce sa správania násilného rodiča, je pre deti ťažké naučiť sa ich samy. Niektoré deti žijúce v domácnosti, kde dochádza k domácemu násiliu, majú extrémne obmedzenia svojho správania, aby sa snažili udržať pokoj, nerozrušiť otca a predchádzať násiliu. Deťom je často bránené v tom, aby sa samy rozhodovali a skúšali nové zručnosti. Pocit seba samého a sebakontroly dieťaťa môže byť narušený, pretože trauma spôsobuje zmätok, neistotu a obmedzenie jeho vývoja, nezávislosti a sebaúcty. Deti potrebujú povzbudivé a pozitívne prostredie, kde sú cenené, aby dosiahli pozitívny obraz o sebe.
- Tajomstvo a ticho: Pre deti zažívajúce domáce násilie môže dynamika utajovania a „sprisahania mlčania“ zohrávať v ich živote významnú úlohu. O násilí doma sa nemusí hovoriť ani sa o ňom nediskutuje s členmi rodiny alebo priateľmi. Deti môžu svoj život doma utajovať z pocitov hanby alebo strachu. Staršie deti si môžu byť obzvlášť vedomé stigmy spojenej s touto problematikou a následne prežívajú pocity poníženia a degradácie. Deti nemusia byť schopné alebo nemusia chcieť priviesť domov svojich priateľov alebo sa socializovať so svojimi rovesníkmi, čo môže ovplyvniť ich schopnosť nadväzovať vzťahy s inými deťmi.
- Napätie a stres: Deti, ktoré žijú v domácnosti, kde dochádza k domácemu násiliu, žijú s chronickou a zvýšenou úrovňou napätia a stresu. Aj keď nie sú svedkami konkrétnych prípadov fyzického týrania, sú si vedomé a cítia zjavné napätie a úzkosť spôsobené týmito činmi. Okrem toho páchateľ často používa slovné útoky, ako je zahanbovanie a obviňovanie, a niekedy aj fyzické násilie, na kontrolu správania detí. Niektoré deti sa stávajú hyper-obezretnými, neustále v strehu a pripravené poskytnúť ochranu svojej matke, súrodencom a sebe samým. V dôsledku toho sa deti môžu snažiť vybudovať si stratégie zvládania, aby sa vyhli násiliu a kontrolovali ho. To na ne kladie ohromujúce a nemožné nároky. Hlavný stres pramení zo skutočnosti, že zranená osoba je niekto, koho milujú, a že násilník je tiež milovanou a dôveryhodnou osobou, takže môžu mať ambivalentné a mätúce pocity voči jednej alebo obom rodičovským postavám. Môžu sa báť, že ublíženie bolo úmyselné, že sa stalo v ich dome a že nemohli urobiť nič, aby tomu zabránili. Môžu cítiť, že môžu byť zodpovední. Môžu mať problém udržať si prirodzenú náklonnosť k rodičom a zároveň prežívať pocity zdesenia a rozhorčenia nad správaním svojich rodičov.
- Strach: Násilná rodina sa vyznačuje strachom, bezmocnosťou a zúfalstvom. Deti môžu byť v neustálom stave strachu o svoju bezpečnosť, ako aj o bezpečnosť svojej matky alebo súrodencov. Dôveru, ktorá je nevyhnutná pre zdravý vývoj, môže nahradiť úzkosť a zraniteľnosť. Dieťa stráca pocit, že jeho rodina je v bezpečí a jeho domov je útočiskom. Môže si začať vytvárať pocit, že svet okolo neho je neistý a nepredvídateľný, čo môže nepriaznivo ovplyvniť všetky jeho vzťahy. Deti, ktoré žijú v atmosfére chronického zneužívania, čelia každodennému tlaku neustálej bdelosti a pocitom bezmocnosti, niekedy sprevádzaným strachom zo smrti.
- Nezávislosť a socializácia: Niektoré deti žijúce v domácnosti, kde dochádza k domácemu násiliu, zažívajú neistotu. Môže byť pre ne ťažké naučiť sa potrebné zručnosti na to, aby sa samy rozhodovali, naučili sa spolupracovať, nadväzovať priateľstvá alebo používať pozitívne komunikačné zručnosti. Možno nevedia, ako riešiť konflikty pomocou úctivých a efektívnych komunikačných zručností alebo riešenia problémov a nie sú schopné robiť kompromisy. Namiesto toho sa môžu uchýliť k slovnému urážaniu, vyhrážkam alebo dokonca násiliu. Môžu sa ocitnúť izolovaní, pretože priateľstvá nie sú podporované, alebo sa môžu príliš hanbiť za návštevu priateľov. Môžu sa tiež ocitnúť v situácii, keď majú pocit, že musia za každú cenu udržať rodinné tajomstvo a cítia sa neschopní rozvíjať vzťahy s ostatnými. Iné deti môžu tráviť doma čoraz menej času, aby unikli zneužívaniu. Svoje emocionálne, fyzické a holistické potreby môžu uspokojovať kamaráti a rodiny, prípadne iní mentori v škole alebo v spoločenských/športových kluboch.
- Izolácia: Izolácia je kľúčovou stratégiou pre efektívne využívanie moci a kontroly páchateľom. Ak sú deti izolované od dospelých mimo svojej rodiny, môžu si osvojiť predstavy o bezcennosti a nemilovateľnosti, ktoré sprevádzajú násilie už od útleho veku.
Skryté a Zjavné Znaky Násilia na Deťoch
Rozhovory o násilí na deťoch sa príliš nespomínajú v bežných konverzáciách. Téma je určitým spôsobom tabuizovaná medzi ľuďmi, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Často sa totiž týka intimity rodiny a pri incidentoch, ktorých sme niekedy svedkom, máme pocit, že „nazeráme do kuchyne“ cudzím ľuďom. Rodinné životy sa každou domácnosťou odlišujú. Každý vychováva deti tak ako vie, a pestujeme si tak vzájomne zvyk, že sa síce nad určitými situáciami pozastavíme, ale váhame, či ich nejako riešiť. Tragické príbehy v našom okolí nútia nielen pracovníkov oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, ale aj ďalších odborníkov v meste a okolí diskutovať o tom, ako násilie páchané na deťoch riešiť, pretože stopy na obetiach sú hlboké, dlhodobé a bolestivé.
Pod násilím páchaným na deťoch si najčastejšie môžeme predstaviť psychické a fyzické násilie, sexuálne násilie, rovesnícke násilie a hrubé zanedbávanie. Detské obete násilia majú niektoré spoločné črty, ktoré odborníci nazývajú ako CAN syndróm (Child abuse and neglect). Dopady ktorejkoľvek formy na dieťa sú vážne. To, ako násilie na dieťati poznačí jeho psychiku, sebadôveru a jeho ďalší život, závisí nielen od spomínanej formy, ale najmä od toho, ako dlho je na ňom násilie páchané, ako často sa incidenty opakujú a tiež to, kedy sa mu dostane pomoc od niekoho, kto zastaví jeho trápenie.
Znaky fyzického násilia: Pri fyzickom násilí môžu byť na tele dieťaťa prítomné modriny na neobvyklých miestach, otlačky dlane na tvári, chrbte a ďalších miestach, podliatiny, zlomeniny, odreniny a popáleniny, napríklad od ťahania po koberci alebo od ohorkov cigariet. Ale taktiež ťažko uveriteľné úrazy. Znaky násilia na dieťati sú často na miestach pod oblečením, takže si ich skôr môže všimnúť starý rodič, lekár, telocvikár. Počas letných dní a na kúpaliskách aj ktokoľvek iný. Dieťa, ktoré zažíva fyzické týranie, sa môže prejavovať rôzne, pretože každé vníma aj pociťuje násilie na sebe inak. Niektoré deti sú utiahnuté, klamú o úrazoch, nevedia vysvetliť rany, majú veľký strach z toho, že sa na rany opýtate rodičov.
Znaky psychického násilia: Pod psychickým násilím si môžeme predstaviť pohŕdanie dieťaťom, ponižovanie, vyvíjanie neprimeraného tlaku, vyžadovanie neprimeraných nárokov, vydieranie, vyhrážanie sa, odopieranie stravy, obviňovanie, porovnávanie. Pri psychickom násilí je veľmi zložité odhadnúť mieru, za ktorou už ide o násilie. Zväčša ho môžeme oddeliť od bežných medzigeneračných konfliktov tým, že pri násilí je dieťa vystavované tlaku, ktorý je nad jeho sily, prípadne je nútené k zodpovednosti za veci, ktoré nedokáže ovplyvniť.
Sexuálne násilie a kyberpriestor: Veľmi závažnou a traumatizujúcou formou násilia páchaného na deťoch je sexuálne násilie. Trauma sa násobí tým, ak je páchateľom blízka osoba, napr. z rodiny, ktorej dieťa dôveruje a nechce ju stratiť. Vplyvom technológií pribúdajú aj nové typy prípadov sexuálneho násilia, ktoré sa dejú v kyberpriestore v počítačoch, tabletoch a telefónoch. Práve tieto kybernetické formy násilia najprv začínajú možno nevinným dobrodružstvom, ktoré sa časom často mení na vydieranie, sexuálne zneužitie, či diskreditáciu dieťaťa medzi rovesníkmi. Táto forma sexuálneho násilia je veľmi ťažko riešiteľná aj z dôvodu, že sa deje na zaheslovaných sociálnych sieťach a umožňujú anonymnú komunikáciu. Sťažuje to odhalenie, ale aj vyšetrovanie prípadných incidentov, ktorých obete sú deti.
Rovesnícke násilie (šikanovanie): Medzi násilie páchané na deťoch sa zaraďuje aj rovesnícke násilie, ktoré označujeme ako rovesnícke šikanovanie. Môže niesť znaky všetkých troch doteraz spomínaných foriem. Najčastejšie sa s ním stretávame v školách a v rovesníckych skupinách. V detských kolektívoch ide najmä o ničenie vecí, vyhrážanie sa na odľahlých miestach školy alebo ulice, nútené nosenie peňazí, cigariet, atď. Špecifickou formou šikanovania je kyberšikana, ktorá prišla so sociálnymi sieťami a s technológiami. Medzi najčastejšie prejavy kyberšikany patrí prenasledovanie na sociálnej sieti, vulgárne, výhražné správy, očierňovanie, vytváranie falošných správ a profilov, rôzne zvrátené a nebezpečné výzvy, vydieranie, zneužitie osobných údajov a zverejňovanie kompromitujúcich fotografií a videí.
Vzťah matky a dieťaťa v kontexte násilia
Alarmujúcim faktom je, že 50 až 70 % detí, ktorých matky sú týrané, je takisto postihnutých priamym fyzickým, psychickým alebo sexualizovaným násilím. Každé dieťa, i keď samo nie je priamo týrané, veľmi trpí v dôsledku násilia páchaného na jeho matke. U mnohých sa začína toto trápenie už pred narodením: k týraniu počas tehotenstva dochádza veľmi často. Tieto deti žijú v atmosfére násilia a strachu. Niektoré, najmä staršie deti, sa snažia matke pomôcť, a tak si môžu privodiť priame fyzické ohrozenie. Iné sú priamo ochromené strachom. Aj deti, ktoré násilnícky otec priamo týra, ho navonok odmietajú len zriedkavo. Ich vzťah k otcovi je vzťahom obete k páchateľovi. Tento vzťah charakterizuje okrem iného lojalita k páchateľovi a pripútanie sa k nemu. To je veľmi mätúce nielen pre deti a ich matky, ale aj pre ich okolie.
Všetky deti sa nesprávajú rovnako, ale násilie má v každom prípade negatívne dôsledky na ich fyzické a psychické zdravie. Mnohé deti sa cítia odlišné od svojich vrstovníkov a sú uzavreté. Majú pocity viny, sú neisté, osamelé a úzkostlivé. Pociťujú zlosť, za ktorú sú často trestané dvojnásobne - v rodine aj mimo nej, ak sa ich „nápadné“ správanie stane rušivým pre okolie. Iné deti sa správajú naopak až mimoriadne „pokojne“ a prispôsobivo, preto ich dospelí často „prehliadajú“ a neposkytujú im potrebnú pozornosť. Mnohé matky ochraňujú svoje deti pred priamym násilím zo strany otca. Páchanie násilia na deťoch býva pre ne často posledným argumentom pre rozchod. Prinajmenšom rovnaký počet matiek však deti už ochrániť nedokáže. Ženy zanedbávajú svoje deti, pretože sú poznačené vlastnými zážitkami s násilím. Mnohé ženy prestanú týrať svoje deti alebo ich zanedbávať, keď samy nie sú ohrozované. Pretože týrané ženy ich vlastná situácia extrémne zaťažuje, je najlepšou intervenciou v záujme detí podpora matky.
Prelomenie Mlčania - Ako Pomôcť Obetiam a Svedkom Domáceho Násilia
Počet prípadov násilia na deťoch pribúda. Je to spôsobené aj súčasným spôsobom života spoločnosti, aj možnosťou techniky dostávať sa k deťom ešte bližšie, ako dokážu zvládnuť. Aj keď je nemožné ovplyvňovanie násilím úplne zastaviť, výrazne môžeme deťom pomôcť zotrvávať v ohrození čo najkratší čas. Každý včasný podnet môže dať dieťaťu šancu na život bez násilia.
Povinnosť Oznamovať a Ochrana Oznamovateľa
Je dôležité si uvedomiť, že v zmysle § 7 zákona 305/2005 Z.z. je každý, kto je svedkom porušovania práv dieťaťa, povinný na ne upozorniť. Či už ste rodina, lekárka, učiteľ, suseda… Za nesplnenie oznamovacej povinnosti môže hroziť trest odňatia slobody až do výšky 3 rokov. Oznamovateľ má, samozrejme, právo na ochranu, na jeho žiadosť sa v trestnom konaní neuvedú údaje o jeho totožnosti. Nebuďte voči násiliu ľahostajní a pomôžte ľuďom, ktorí to veľmi potrebujú. Poskytnutie svedectva zohráva významnú úlohu. Pomáha zabrániť v pokračovaní násilia a tým ochrániť obete násilia.
PRVÁ POMOC: Ako správne reagovať, keď sa dieťa zdôverí
Pre dieťa je zdôverenie sa o násilí prvým krokom, ale netuší, kam kráča. Pomôže mu, ak bude mať na tejto ceste sprievodcu, niekoho, komu dôveruje a bude ho pravdivo informovať o tom, čo sa deje. Ak sa vám dieťa rozhodne zdôveriť s takou citlivou záležitosťou, je kľúčové dodržať nasledujúce zásady:
- Pozorne ho vypočujte, neskáčte mu do reči, nebagatelizujte, čo vraví. Pravdepodobne ho to stálo dosť odvahy, aby sa vám s tým zdôverilo. Dajte mu priestor vyjadriť sa vlastnými slovami.
- Snažte sa nepodsúvať mu vlastné domnienky, neklaďte sugestívne otázky, nebombardujte ho otázkami. Nechajte dieťa viesť rozhovor a len ho podporujte v tom, aby povedalo, čo potrebuje.
- Je správne, že sa rozhodlo niekomu zdôveriť. Ubezpečte ho, že urobilo správnu vec a že je dôležité o takýchto veciach hovoriť.
- Nehovorte mu veci, ktoré nedokážete splniť. Napríklad, že všetko bude dobré, že to rýchlo prejde, že nič nepoviete. Buďte úprimní, ale zároveň citliví.
- Pokúste sa primerane jeho veku vysvetliť, čo bude teraz nasledovať. Aký je postup krokov, čo sa bude diať: zavoláte na sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu, na políciu. Ak nie je násilníkom rodič, tak aj rodičom. Dieťa potrebuje vedieť, čo sa bude diať, aby sa necítilo opustené v neistote.
Možnosti Pomoci pre Obete a Svedkov
Ľudia vo vašom okolí by vám určite veľmi radi pomohli, a rovnako aj polícia, ktorá venuje prípadom domáceho násilia zvýšenú pozornosť. Je dôležité, aby obete o násilí nemlčali, ale niekomu sa zdôverili, pričom to nemusí byť len príbuzný, môže to byť akákoľvek iná osoba, ktorej dôverujú, napríklad kolegyňa/kolega, kamarátka/kamarát a podobne.
Pre obete domáceho násilia:
- Vyhľadajte odbornú pomoc a využite služby niektorej z mimovládnych organizácií na pomoc obetiam trestných činov (psychologické poradenstvo, právne poradenstvo, sociálne poradenstvo alebo ubytovanie v krízových centrách). Zoznam je zverejnený na internete, napríklad na stránke www.zastavmenasilie.sk.
- K dispozícii je aj bezplatná non-stop Linka pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212.
- V prípade, ak je ohrozené dieťa, odporúčame kontaktovať aj príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately).
- Neváhajte kontaktovať políciu na linke 158 alebo osobne na ktoromkoľvek útvare skôr, ako sa násilie bude stupňovať.
- Trestné oznámenie možno podať na ktoromkoľvek útvare Policajného zboru alebo na prokuratúre. Takéto podanie možno podľa Trestného poriadku urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané so zaručeným elektronickým podpisom (podľa osobitného zákona) alebo bez neho. V trestnom oznámení odporúčame spomenúť nielen posledný útok, ale popísať aj ďalšie útoky a uviesť prípadných svedkov.
Práva poškodeného v trestnom konaní:
- Povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní (teda policajta a prokurátora) je pri prvom kontakte s poškodeným poskytnúť mu v písomnej forme informácie o jeho právach v trestnom konaní a o organizáciách na pomoc poškodeným vrátane nimi poskytovaných služieb.
- Poškodený má právo sa kedykoľvek v priebehu trestného konania informovať o stave konania. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná, informáciu poskytne a na tento účel poškodenému poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by tým mohol byť zmarený účel trestného konania.
- Poškodený sa v trestnom konaní môže dať zastupovať splnomocnencom, čo nemusí byť len advokát. Splnomocnencom poškodeného môže byť aj poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným.
- Poškodený má právo, aby ho na úkony trestného konania sprevádzal dôverník, ktorý poskytuje poškodenému potrebnú, najmä psychickú pomoc.
Pre svedkov domáceho násilia:
- Polícia radí, čo robiť, ak ste svedkom násilia: nebuďte ľahostajní! Okrem kontaktovania polície na čísle 158, psychicky podporte obeť, netvárte sa, že sa nič nedeje a dajte najavo možnosť podpory poskytnutím svedectva. Svedecká výpoveď je jedným z dôkazov v trestnom konaní, ktorá môže prispieť k usvedčeniu páchateľa.
- V prípade, ak je ohrozené dieťa, odporúčame informovať aj príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately).
- Pri rovesníckom násilí je taktiež potrebné o incidentoch komunikovať. Ak sa dieťaťu ubližuje v škole, malo by byť o tejto situácii informované vedenie školy, ktoré je povinné postupovať v zmysle smernice o šikanovaní a prijať následné opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťu.
Tento materiál bol realizovaný s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na poskytovanie odbornej pomoci obetiam trestných činov. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Centrum Slniečko, n.o. Portál Bez modrín je súčasťou neziskovej organizácie Centrum Slniečko, ktorá už takmer 25 rokov pomáha obetiam domáceho násilia. Bez modrín je platforma pre osvetu, edukáciu a prevenciu.
Intervencia a Ochrana - Rola Policajného Zboru a Systémových Opatrení
Keď dôjde k nahláseniu domáceho násilia, je nevyhnutná rýchla a efektívna reakcia orgánov činných v trestnom konaní. Práve tá môže zabrániť ďalšej eskalácii násilia a ochrániť životy a zdravie obetí.
Okamžitá Reakcia Polície a Vykázanie Násilníka
Po tom, čo kontaktujete číslo 158, bude k vám okamžite poslaná hliadka. Policajný zbor disponuje zákonnými právomocami na okamžitú ochranu ohrozených osôb:
- V zmysle § 27a zákona o Policajnom zbore je policajt oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu, a to na 10 dní.
- Súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 10 dní od vykázania.
- Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
Tieto opatrenia poskytujú okamžitú ochranu obeti a umožňujú jej získať potrebný čas a priestor na ďalšie kroky.
Predĺženie Vykázania a Vyšetrovanie
Vykázanie zo spoločného bývania síce končí uplynutím 10-dňovej lehoty, no len v prípade, ak nie je ďalej ustanovené inak. Ako dodáva hovorca Prezídia PZ SR, doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 Civilného sporového poriadku na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia. Útvar Policajného zboru poskytne ohrozenej osobe súčinnosť pri doručovaní návrhu neodkladného opatrenia, čo je kľúčové pre zabezpečenie dlhodobejšej ochrany.
Po prijatí trestného oznámenia sú ďalej robené všetky potrebné úkony na prešetrenie celého prípadu - výsluch, prehliadka tela poškodených, obhliadky domu, zabezpečenie dôkazov, atď. V každom jednom prípade je osobitná pozornosť venovaná skúmaniu dôvodov väzby.
Podpora Matky v Záujme Detí
Čo viac môže byť dôvodom pre konanie v prípade domáceho násilia, než vlastné zdravie či zdravie svojich detí. Mnoho matiek ochraňuje svoje deti pred priamym násilím zo strany otca. Páchanie násilia na deťoch býva pre ne často posledným argumentom pre rozchod. Mnohé ženy prestanú týrať svoje deti alebo ich zanedbávať, keď samy nie sú ohrozované. Pretože týrané ženy ich vlastná situácia extrémne zaťažuje, je najlepšou intervenciou v záujme detí podpora matky. Ak je matka stabilná a v bezpečí, dokáže lepšie zabezpečiť potreby a ochranu pre svoje deti.
Rozbíjanie Mýtov a Nepochopení - Pravda o Násilí na Deťoch
O násilí v rodinách kolujú mnohé mýty, ktoré bránia v efektívnej prevencii a pomoci. Je dôležité tieto nepravdy vyvrátiť, aby sme mohli lepšie pochopiť problém a adekvátne reagovať.
Mýtus č. 1: Čím je dieťa mladšie, tým menej bude vystavené násiliu.
Realita: Malé deti nie sú imúnne voči účinkom násilia. Klinické skúsenosti naznačujú, že malé deti sú hlboko ovplyvnené, keď sú svedkami násilia, najmä ak je páchateľom alebo obeťou násilia rodinný príslušník. Ich zraniteľnosť je daná ich vývojovým štádiom a neschopnosťou plne spracovať traumatické zážitky, čo vedie k výraznejšej miere psychickej úzkosti ako u starších, vývojovo zrelších detí.
Mýtus č. 2: Malé deti si nebudú pamätať násilie, ktorého boli svedkami.
Realita: Deti nezabudnú, čoho boli svedkami. Dospelí dúfajú, že ak sa o násilí nebude hovoriť, spomienky detí na túto udalosť zmiznú. Malé deti však preukazujú pozoruhodnú schopnosť spomenúť si na traumatické udalosti. Živé rozprávanie detí o násilných udalostiach je v kontraste so správami rodičov, že ich deti násilie nevideli alebo o ňom nevedeli. Traumatické spomienky sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi, nielen verbálnym popisom.
Mýtus č. 3: Násilie je problém sociálne slabších rodín.
Realita: Násilie v rodinách sa vyskytuje vo všetkých spoločenských vrstvách! Neexistuje žiadna sociálna, ekonomická ani vzdelanostná bariéra, ktorá by chránila rodinu pred problémom domáceho násilia. Násilie sa môže objaviť v akejkoľvek rodine, bez ohľadu na jej materiálne zabezpečenie či vzdelanie rodičov. Je to citlivá téma, ktorá býva v rodinách často tabu, a to platí pre všetky spoločenské vrstvy. Tí, ktorým je ubližované, sa boja komukoľvek zdôveriť, a už vôbec nie polícii, ktorá možno ako jediná vie skutočne proti násilníkovi zasiahnuť. Prečo? Ide o strach zo straty detí, financií a zázemia, či ešte častejšieho ubližovania zo strany tyrana.
Dlhodobé Dôsledky a Nádej na Zmiernenie
Štúdia Kilpatricka, Litta a Williamsa (1997) dospela k záveru, že byť svedkom násilia v rodine je skúsenosť sama o sebe dostatočne intenzívna na to, aby u detí vyvolala posttraumatický stres. Štúdia Adverse Childhood Experiences (ACE) vedená Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb klasifikovala vystavenie domácemu násiliu ako jednu z niekoľkých nepriaznivých detských skúseností, ktoré prispievajú k nízkej kvalite života, predčasnej smrti a rizikovým faktorom mnohých detí.
Týrané deti majú často problémy v neskoršom období a to aj v dospelosti. Liečenie dôsledkov je nevyhnutné a komplikované. Je pozoruhodné, že mladšie deti prejavujú väčšiu mieru psychickej úzkosti ako staršie, vývojovo zrelšie deti. Chlapci majú tendenciu prejavovať prežívanie problémov viac navonok (externalizácia), často v podobe agresívneho správania, zatiaľ čo dievčatá majú tendenciu prežívať problémy viac vnútorne (internalizácia), pričom častým prejavom je sociálne stiahnutie či depresia.
Našťastie, existujú riešenia, ktoré môžu zmierniť najhoršie dopady na dieťa, pričom kľúčovú úlohu zohrávajú bezpečné a podporujúce vzťahy s aspoň jedným z rodičov či iným dospelým (Carlson 2000, Edleson, 2011, Hughes a kol., 2001). Každý z nás má príležitosť a zároveň aj zodpovednosť poskytnúť deťom emocionálnu a sociálnu podporu. Len spoločnými silami môžeme pomôcť tým najzraniteľnejším a zabezpečiť im budúcnosť bez strachu.
tags: #rodina #dieta #nasilie #hochelova