Herec Jim Caviezel, celosvetovo známy predovšetkým vďaka svojej ikonickej úlohe Ježiša Krista vo filme Mela Gibsona Umučenie Krista, je osobnosťou, ktorá sa verejne a nekompromisne hlási k svojej hlbokej katolíckej viere. Jeho životná cesta, poznačená hľadaním zmyslu a nečakanými zvratmi, je neoddeliteľne spojená s jeho angažovanosťou v pro-life hnutí. Caviezel otvorene hovorí o potrate ako o obrovskom hriechu sveta, ktorý má ďalekosiahle dôsledky pre jednotlivcov aj celú spoločnosť. Jeho posolstvo presahuje hranice Hollywoodu a stáva sa výzvou k svedomiu pre každého človeka. V čase, keď je diskusia o ochrane života stále polarizovanejšia a pro-potratoví aktivisti po zrušení kauzy Roe verzus Wade v USA zúria, Caviezelove slová nadobúdajú mimoriadnu aktuálnosť a stávajú sa majákom pre tých, ktorí veria v posvätnosť každého ľudského života od počatia.
Cesta K Viere a Filmovým Úlohám: Božie Vedenie v Hollywoode
Príbeh Jima Caviezela je svedectvom o tom, ako sa viera a duchovné vedenie môžu prelínať s náročným svetom filmového priemyslu. Rok 1997 bol pre herca zlomovým obdobím, keď sa ocitol na rozhraní svojej kariéry v Los Angeles. Túžil získať úlohu vo filme Tenká červená čiara, po akej, ako sám vraví, túžil každý veľký herec v Hollywoode. V tom čase nebol nijakým veľkým hercom a po opakovaných stretnutiach a odkladoch už takmer stratil nádej. Cítil sa porazený a nebolo to len tak. Každý rok prichádza do Hollywoodu štyridsaťtisíc ľudí, aby skúsili svoje šťastie, no úspech má z nich menej ako sto. Mnohé známe hviezdy sa snažili získať úlohu v tomto filme. V deň rozhodujúceho stretnutia s režisérom, ktoré bolo dohodnuté na šiestu, Caviezel nemohol nájsť jeho dom, skrytý za množstvom zaparkovaných Rolls Roycov v Beverly Hills. Vo svojom aute prežíval hlboký pocit neistoty a uvedomoval si, že si úlohu nezaslúži. Bol chlapec z Washingtonu, ktorý sa pôvodne chcel stať hádzanárom.
V nasledujúcich desiatich minútach sa v jeho srdci navždy zmenil jeho život. Napriek pocitu prázdnoty a nedôstojnosti, ktorý spôsobila "rutina hriechu," nikdy neprestal chodiť na svätú omšu. Šesť mesiacov predtým mu jeho manažér, katolík, povedal, že sa musí každý deň začať modliť ruženec. Poslúchol jeho radu. Požičal si od manželky babkin ruženec, ktorý bol starou a veľmi cennou vecou v ich rodine. Kľačiac v aute, prechádzal prstami po ruženci, modlil sa, no bez toho, aby sa premodlieval tajomstvá alebo nad nimi rozmýšľal. Meškal už päť minút na stretnutie s, ako sa vyjadril, "najnamyslenejším režisérom v celom Hollywoode." Zrýchľoval tempo modlitby - Zdravas´ Mária… Keď skončil, bolo už desať minút po určenom čase. Vyskočil z auta a rozbehol sa smerom k režisérovmu domu, no v rukách zbadal ruženec. Vydal sa teda späť k autu, chcel ho odložiť. Vnútri v hrudi však pocítil akýsi zvláštny pocit. Pomyslel si, že by si ten ruženec mal zobrať so sebou. Nebolo to prvýkrát, čo zažil takýto pocit, ale niekedy až po čase pochopíme, čo sa vlastne deje. Prvýkrát takýto pocit zažil, keď mal devätnásť rokov a sedel v kine v rodnom meste, vo Washingtone. Vtedy začal uvažovať, že ho Boh preto stvoril, aby sa stal hercom.
Rozhodol sa teda vziať si ruženec so sebou a vybral sa k domu režiséra. Otvorila mu slúžka, ktorá mala zázračnú medailu, a Caviezel sa jej spýtal, či je katolíčka. Keď mu ukazovala dom, nádhernú španielsku haciendu, a on obdivoval strop a strechu, zacítil v hrudi zas ten zvláštny pocit, tentokrát ešte silnejší. Bez rozmýšľania si z vrecka vybral ruženec, prerušil slúžkine rozprávanie a podal jej ho so slovami: „Toto je pre vás.“ Žena bola prekvapená a s očami plnými sĺz sa spýtala: „Prečo mi ho dávaš?“ Caviezel odpovedal: „Neviem, pani.“ Slúžka vzdychla: „Bože môj. Pani, ktorá mi dala túto medailu, dala mi aj ruženec, ktorý dostala od Matky Terezy. Stratila som ho. Dnes ráno som prosila, aby mi Boh poslal druhý. A v tom si prišiel ty.“ Žena bola veľmi uplakaná a on šokovaný. Vtedy vošiel do miestnosti režisér a povedal: „Drahá, čo sa stalo?“ Keď sa Caviezel vrátil domov, povedal svojej manželke: „Drahá, mám pre teba dobrú a zlú správu. Tá dobrá je to, že som sa dostal do toho filmu. A tá zlá správa je: Nemám už ruženec tvojej babky.“ Manželka odpovedala: „Nevadí; je lepšie, ak sa ti podarí ten film.“ Odvtedy mali s režisérom veľmi blízky vzťah. Režisér mu dal prvú hlavnú úlohu v kariére, a to i napriek tomu, že štúdio to nechcelo.
Na jar v roku 2000 mu ponúkli úlohu grófa vo filme Gróf Monte Christo, novej adaptácii románu. Hral hlavnú úlohu a bol na vrchole toho, čo chcel predtým dosiahnuť. V tom čase ale nemal vo svojom vnútri pokoj. Jeho manželka Carrie bola práve v Medžugorí, kde zažívala silné skúsenosti a Panna Mária vystupovala do jej života stále viac. Caviezel, natáčajúci v Írsku, dostal od manželky telefonát: „Je to krásne, drahá moja.“ A ona dodala: „Ten človek, Ivan Dragičević, jeden z vizionárov, bude mať na budúci týždeň v Írsku stretnutie.“ Caviezel neveril, že bude mať nejaký voľný čas. Nebola šanca, aby sa na toto stretnutie išiel pozrieť a aby ho i stretol, mal veľa natáčania a žiadne voľné dni. Bol dosť schudnutý a neustále v zhone, napriek tomu stále meškali s natáčaním. V jedno štvrtkové ráno, strašne unavený, sa hlásil na natáčanie, keď mu zrazu povedali: „Máš voľné popoludnie.“ Dovtedy nemal ani jeden deň voľný, dokonca ani v nedeľu. Dôvodom bolo ochorenie kolegu herca Richarda Harrysa. Zatelefonoval manželke a rozhodol sa stretnúť s Ivanom.
Vošiel do kostola, no nič necítil. Bol prítomný na zjavení, ale myslel si, že spáchal veľa hriechov, tak prečo by mal niečo cítiť. Bol však unesený vierou ľudí v Írsku, ktorí kľačali na kolenách, na kameni. Cítil v sebe veľkú vinu. Spomínal si, ako im v šiestej triede rozprávali o zjaveniach a všetci boli šťastní, že sa to deje, ale potom prišiel biskup a povedal, že to nie je pravda, a oni mu verili. Stále sa pozeral na tohto priemerného Chorváta pred sebou. V jeho očiach bolo niečo, čomu sa chcel vyhnúť. Začal rozmýšľať: „Ja som predsa dobrý človek, tak prečo by som mal toho človeka potrebovať?“ Ivan mu s chorvátskym akcentom niečo odpovedal. Caviezel sa obrátil na svoju ženu: „Čo mi to vlastne povedal?“ A Ivan dodal: „Pýtaj sa.“ Caviezel mu položil otázku, či prichádza Panna Mária ako kapitán Kirk alebo ako Superman. Ivan ho poprosil, aby sa s ním modlil. Caviezel kľačal po jeho ľavej strane a veľmi sa bál. Myslel si, že ho Panna Mária zabije. Zdalo sa, akoby sa Ivan na niečo pozeral. Aj keď nechcel veriť, v jeho srdci sa niečo pohlo. Ivanove ústa sa hýbali, no nevychádzal z nich žiaden zvuk - ani hlások. Caviezel rozmýšľal, že mu asi Panna Mária číta z perí. Začal si všímať svoje ústa. Neskôr si spomenul na slová: „Jim, len Boh môže vstúpiť do tvojho srdca. Človek má stále čas pre to, čo miluje. Dôvod prečo nemá pre Boha čas je, že málo miluje.“
Išiel natáčať a mal zvláštny pocit, akoby mu zomrelo desať najbližších priateľov. Nie ten pocit šoku, keď sa to dozvieš, ale keď pocítiš tú skutočnú stratu. Nemohol jesť, nemohol spať. Po natáčaní išiel domov a úplne sa zrútil. Zosypal sa. Na druhý deň sa mal učiť narábať s mečom do filmu, no učiteľ sa neukázal, čomu bol rád. Išiel si zacvičiť na bicykli. Vtom zbadal manželke v rukách knihu o Medžugorí, ktorá sa volala: Zjavenia Panny Márie. Bolo tam napísané: „Nikdy nespoznáš šťastie, pokiaľ žiješ v hriechu.“ Bez rozmýšľania tomu uveril. O niekoľko týždňov neskôr odchádzali na Maltu. Za film, ktorý natáčali, dal slúžiť sväté omše. Skúšal sa modliť srdcom. Prosil Pannu Máriu, aby prenikla jeho prácu, aby ho použila ako nástroj pre svojho Syna. Ale, ako aj mnohí iní, nikdy si nebol istý, či sú jeho modlitby vypočuté, či prileteli na správne miesto.
Potom sa stalo niečo mimoriadne nezvyčajné. Mali natáčať rozhodujúcu scénu v jednom dome na Malte. Bola to chvíľa, keď sa Gróf Monte Christo musí rozhodnúť, či zostane s láskou svojho života, alebo bude pokračovať v pomste. Potom sa pozrie smerom ku stropu. Nebolo tam nič, len biely múr. Pozeral sa teda do ničoho. Režisér - baptista z Texasu, mu povedal: „Keď sa budete mať pozrieť na strop, dám tam fotku - budeme vás brať dvoma kamerami.“ Potom išiel do dverí, ktoré boli na konci domu. Vošiel do miestnosti a bol šokovaný. Bol tam osvietený strop a dve kamery. Pozeral s otvorenými ústami. Na strope bola freska Nanebovzatia Panny Márie. Režisér nevedel nič o Panne Márii, Medžugorí a tom, čo sa odohrávalo v Caviezelovom vnútri. Spýtal sa ho, či má vôbec predstavu, čo to je. Povedal: „Áno“, a vyšiel z miestnosti. Caviezel chcel ešte niečo dodať, ale bál sa, že to vystrihne z filmu. Zostal radšej so zatvorenými ústami. Pre neho to bolo znamenie, že Panna Mária je s ním. Po všetkom tom, čo prežil, pochopil, že tam bola celý čas a viedla ho za ruku k svojmu Synovi i jeho povolaniu. A ak ste videli tento film (Gróf Monte Christo), viete, že tá scéna vo filme zostala.
Potom neočakávane dostal pozvanie. Nevolal ho jeho agent. Ani manažér. V tom čase Mela Gibsona nepoznal a nevedel o jeho zámeroch. Mel Gibson chcel, aby on hral Ježiša Krista. Hľadal muža vo veku 33 rokov a ktorý má iniciály ako Ježiš. Súhlas na tento film dostali práve na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Prvú verziu dokončili na sviatok Fatimskej Panny Márie. Panna Mária, ako tvrdí, urobila tento film pre svojho Syna a viedla všetkých počas natáčania. Každý deň mali svätú omšu, a Caviezel každý deň chodil na spoveď. Kňaz mu vtedy povedal: „Vraciaš sa, stále sa vraciaš.“ Odpovedal mu, že preto, lebo hriechom jeho cesty je, že dostatočne nemiluje.
Neochvejný Postoj Proti Potratom: „Obrovský Hriech Sveta“
Jim Caviezel spolu so svojou manželkou Kerri patrí k známym americkým pro-life aktivistom. Jeho postoj je hlboko zakorenený v jeho katolíckej viere a v presvedčení o posvätnosti každého ľudského života od počatia. Caviezel otvorene a rázne označuje potrat za obrovský hriech, ktorý má katastrofálne dôsledky pre jednotlivcov aj pre celú spoločnosť. „Mnoho ľudí je súčasťou tohto veľkého hriechu v tejto krajine,“ varoval Caviezel, ktorý nazval potraty „veľkým hriechom Američanov.“ Poukázal aj na spojitosť s potratmi a na to, že zákrok nemusíte osobne vykonať, aby ste za smrť nenarodeného dieťaťa boli zodpovední. Ak človek zaplatil za potrat, prispel k nemu, akoby na ňom bol sám. „50 miliónov detí takto zomrie každý rok. To všetko sú Božie deti!“ prízvukuje Caviezel. Na celom svete takto zomrie 45 miliónov detí každý rok.
Jeho slová sú silnou výzvou na prebudenie svedomia v spoločnosti, ktorá podľa neho žije v „kultúre zomierajúcich.“ Ľudia sa poddávajú svojim túžbam, sú zamotaní v hriechu, a v tichu ich sŕdc ich volá Žena k svojmu Synovi. „Žijeme v kultúre, ktorá upadá, celý svet je ponorený v hriechu, sloboda je nahradená povolením.“ Kritizuje, že v mnohých krajinách sú všetci najšťastnejší vtedy, keď idú s prúdom. „Máme oltár slobody, na ktorý kladieme všetko rovnako, bez ohľadu na následky,“ hovorí Caviezel. Herec varuje pred klamstvami pro-potratových hnutí, ktoré podľa neho zľahčujú problematiku potratov a neposkytujú ženám objektívne informácie. Vyjadruje sa aj k otázke vnímania bolesti plodu počas potratu, čím ešte viac zdôrazňuje krutosť tohto činu.
Caviezelov postoj je v súlade s učením Katolíckej cirkvi, ktorá potrat odsudzuje ako morálne zlo. Sám si s manželkou osvojil dve deti z Číny, ktoré majú špeciálne potreby. Tento čin svedčí o jeho hlbokom presvedčení o hodnote každého života, bez ohľadu na jeho stav. Podporuje alternatívy k potratu, ako je adopcia a pomoc tehotným ženám v núdzi, veriac, že každá žena by mala mať možnosť donosiť dieťa a dať mu šancu na život. Taktiež podporuje Pochod za život, ktorý sa každoročne koná v Bratislave, s cieľom upozorniť na problematiku potratov a podporiť ochranu života od počatia. Otec Marian Kuffa, farár zo Žakoviec a veľký bojovník za život nenarodených detí, napísal predslov ku knihe poľskej novinárky Doroty Łosiewiczovej Život je zázrak, zachytávajúcej desať povzbudivých príbehov zo života ľudí. V nej sa dozvieme, že podpora umelých potratov vôbec nie je šírením myšlienky tzv. „slobodnej voľby.“
Jim Caviezel vo svojich prejavoch a rozhovoroch často apeluje na svedomie každého jednotlivca. Hovorí: „Ja som za pomoc ženám. Nevidím však potrat ako pomoc ženám.“ Táto veta sa stala jedným z jeho najcitovanejších výrokov, ktorý jasne vyjadruje jeho pohľad na problematiku. Upozorňuje, že v niektorých štátoch USA sa stále môžu vykonávať potraty aj tesne pred narodením dieťaťa, čo považuje za extrémny prejav tolerancie zla. „Musíme zo seba striasť túto ľahostajnosť, túto deštruktívnu toleranciu zla,“ odkazuje herec Amerike a celému svetu.
Výzva k Boju za Život a Vieru: Odvaha Vstúpiť do Pohanského Sveta
Dnes Jim Caviezel vyzýva veriacich k „zbraniam“, nie však k násiliu, ale k odvážnej obrane viery a pravdy. „Musíte byť ľudia, ktorí sú vedení svojou vierou,“ hovorí. Chce, aby mali odvahu vstúpiť do pohanského sveta a bez hanby vyznať svoju vieru pred celou verejnosťou. Zamýšľa sa nad tým, ako často neodpovedáme na Božie volanie, a myslíme si, že je to len mentálna chyba. „Toto je ale čas pre našu generáciu, aby prijala pozvanie. Pozvanie Boha, ktorý nás povzbudzuje, aby sme sa mu úplne odovzdali.“
Predovšetkým však musíme byť zodpovední, musíme sa modliť, postiť, ísť na svätú spoveď, modliť sa ruženec a stále chodiť na svätú omšu. Vyzýva k hlbšiemu duchovnému životu a hovorí, že Žena - Panna Mária - v tichu našich sŕdc volá k svojmu Synovi, ktorý je tu pre nás vo Sviatosti a vo Svätom Písme. Ako často ho ignorujeme, pýta sa. Pripomína slová svätého Maximiliána Kolbeho: „Bezohľadnosť je najväčším hriechom dvadsiateho storočia,“ a dodáva, že platí to aj pre dvadsiate prvé storočie. Musíme vyriešiť nepokoj a odstrániť toleranciu zla. Len viera a vernosť Cirkvi nás môžu zachrániť a spasiť.
Jim Caviezel Gives Powerful Pro-Life Response
Táto výzva si však vyžaduje mužov a ženy bojovníkov, ktorí sú pripravení riskovať svoje dobré meno, svoje životy a obetovať to všetko, aby sa postavili za pravdu. Tak ako povedal Svätý Otec v Ríme v skupine mladých: „Oddeľte sa od tej skorumpovanej generácie. Buďte svätí. Použite dary, ktoré vám dal Boh, aby ste jemu slúžili a nie sebe. Môžete dosiahnuť len tie vrcholy, ktoré on určil pre vás. Ale len vtedy, ak sa poddáte jeho vôli.“ Panna Mária povedala jednému z mystikov: „Ak skutočne budeš nasledovať môjho Syna, Standle, budem ťa sprevádzať celý život v mojej krajine, i v celom svete.“
Caviezel tiež cituje Svätého Otca na tému Baltimoru v roku 1995: „Demokracia nemôže byť zachovaná bez morálnych istôt v ľudskej osobe a ľudskom spoločenstve.“ Hlavná otázka pre demokratické spoločenstvo je: „Ako žiť spoločne?“ a pýta sa, či hľadáme odpoveď na túto otázku, či môžeme v spoločenstve vyčleniť morálne pravdy a morálne myšlienky. Každá generácia musí vedieť, že sloboda existuje. To však neznamená, že si môžeš robiť, čo chceš, ale znamená to, že máš právo robiť to, čo chceš. Je to sloboda, ktorú praje všetkým - oslobodenie sa od hriechu, od vlastnej slabosti, od otroctva.
Pripomína mu to slová, ktoré povedal Mel Gibson pri preberaní prvého Oscara za film Statočné srdce: „Vidím pred sebou celé vojsko súčasníkov, krajanov. Ak oni žijú v tyranstve, tak ste prišli preto, aby ste bojovali ako slobodní ľudia. A vy ste slobodní ľudia! Či by ste bez slobody bojovali? Bojuj, a potom môžeš zomrieť. Utekaj, a potom budeš žiť. Ale prečo: Každý človek zomiera, ale nie každý žije pravdu.“ Caviezel prízvukuje: „Vy všetci musíte bojovať za tú autentickú slobodu a musíte ju aj žiť. Spolu s Pannou Máriou, ktorá je vaším štítom, s Ježišom, ktorý je vaším mečom. V boji za Boha sa pridajte k svätému Michalovi a ku všetkým anjelom. Vyžeňte Lucifera z tohto sveta. Naspäť do pekla! Tam patrí! Nech vás miluje Boh a jeho drahá Matka! Nech osvecujú celú vašu cestu životom.“
Dôsledky Pro-Life Postoja na Kariéru v Hollywoode
Caviezelovo neoblomné presvedčenie a otvorenosť v otázkach viery a pro-life postojov majú reálne dôsledky pre jeho hereckú kariéru. Mel Gibson ho dokonca varoval, že už nikdy nebude v Hollywoode želaným hercom. „Ježiš dodnes v mnohých vyvoláva nepokoj či dokonca nenávisť. Za tých dvetisíc rokov sa nič nezmenilo,“ prezradil presvedčený rímskokatolík. Sám Caviezel si jasne uvedomuje, že jeho angažovanosť sa môže negatívne odraziť na jeho možnostiach získavať role. „Čoraz viac ľudí v Hollywoode zatváralo predo mnou dvere. A tak som sa postupne ocitol na okraji kinofilmov. Bol som si vedomý, že by sa to mohlo stať, ale neľutujem, že som sa takto rozhodol.“ Pre neho je pro-life dôležitejšie ako jeho kariéra, ako uviedol pre Catholic Digest už v roku 2009.
Táto situácia sa zrejme prejavuje aj v diskusii okolo pokračovania filmu Umučenie Krista. Hollywoodske denníky šokujúco uvádzajú, že Jim Caviezel si nezopakuje hlavnú úlohu Ježiša v pokračovaní s podtitulom Vzkriesenie, napriek tomu, že sám herec dlhodobo uvádzal, že titulnú úlohu hrať bude. Magazín The Hollywood Reporter potvrdil, že táto správa je už istá. Režisér Gibson síce predtým potvrdil, že rolu Ježiša Krista opäť dostane Jim Caviezel, avšak s využitím „niekoľkých techník“, ako zvláštnej počítačovej animácie na znižovanie veku. Je možné, že spomínaná technika na počítačovú animáciu na znižovanie veku sa neosvedčila: mohla byť nedokonalá, a možno pridrahá. Podľa správ prebieha v súčasnosti v Ríme casting na preobsadenie týchto dôležitých rolí.
Spoločnosť Lionsgate plánuje uviesť dvojdielny filmový projekt Vzkriesenie Krista do kín v roku 2027, pričom produkcia by mala čoskoro začať v Ríme. Prvá časť má ísť do kín na Veľký piatok 26. marca 2027 a druhá o 40 dní po otváracom víkende na Nanebovstúpenie Pána, vo štvrtok 6. mája 2027. Nech už sú dôvody jeho prípadného neobsadenia akékoľvek, Caviezelov príklad jasne ukazuje, že stáť si za svojou vierou v nemorálnom svete má svoju cenu. On sám to vníma ako súčasť svojho poslania. „Akí sme arogantní, keď si myslíme, že 51,5 milióna detí, ktoré zomreli v tejto krajine, bude mlčať…“
Božie Milosrdenstvo a Odpustenie pre Ženy po Potrate
Popri ráznej kritike potratov Jim Caviezel zároveň prináša posolstvo obrovského Božieho milosrdenstva a milosti, najmä pre ženy, ktoré potrat podstúpili. „Mnoho ľudí je súčasťou tohto veľkého hriechu v tejto zemi. To všetko sú Božie deti a Boh si ich chce priviesť domov. Teraz Vás chce priviesť domov. Myslíte si, že Váš priateľ má viac milosti ako Boh? Má Váš priateľ viac lásky ako Stvoriteľ? To nikdy nemôže byť.“
Caviezel sa počas otázok a odpovedí v kostole prihovoril priamo ľuďom: „Niektorí z Vás tu mali potraty, niektorí muži a ženy tu, sú cizoložníci.“ A dodal: „Niektorí spáchali vraždu. Niektorí z Vás nemali potrat, ale zaplatili zaň, preto ste k tomu prispeli ako by ste sami na ňom boli.“ Týmito slovami herec zdôrazňuje univerzálnosť hriechu, ale zároveň otvára cestu k odpusteniu a uzdraveniu. Jeho posolstvo nie je len o odsúdení, ale predovšetkým o nádeji a možnosti návratu k Bohu. Hoci existujú svedectvá žien, ktoré prežili potrat a neskôr sa s tým vyrovnali, poukazujú na to, že potrat má negatívne psychické a emocionálne dôsledky. Caviezel ponúka útechu v Božej milosti, ktorá je väčšia než akýkoľvek hriech alebo utrpenie. Pripomína ľuďom, že „len Boh môže vstúpiť do tvojho srdca“ a že „človek má stále čas pre to, čo miluje. Dôvod prečo nemá pre Boha čas je, že málo miluje.“
Jeho prejav poukazuje na to, že bez ohľadu na závažnosť spáchaného hriechu, Božie milosrdenstvo je vždy dostupné pre kajúceho hriešnika. Toto posolstvo je obzvlášť dôležité pre tých, ktorí prežili traumu potratu a hľadajú cestu k zmiereniu a pokoju. Caviezelova odvaha hovoriť o týchto citlivých témach vo svete, ktorý je často ľahostajný, svedčí o jeho hlbokom presvedčení a túžbe pomôcť ľuďom nájsť pravú slobodu v Kristovi.
tags: #jim #caviezel #potrat #je #obrovskym #hriechom