Problematika sociálnej integrácie rómskeho etnika predstavuje komplexnú výzvu, ktorá si vyžaduje hlboké porozumenie a citlivý prístup. Často sa stretávame s tým, že pri riešení problematiky sociálnej integrácie rómskeho etnika hľadáme odpovede predovšetkým z pohľadu chápania príčiny a následkov, ktorý je vlastný našej, majoritnej, kultúre. Tento jednostranný prístup však môže byť málo podnetný a neúplný, pretože nedostatočne zohľadňuje život s iným kultúrnym pozadím a inými hodnotami, ktoré si síce uvedomujeme, ale často ich plne nechápeme. Pre úspešnú integráciu je preto nevyhnutná reciprocita na oboch stranách, teda snaha o vzájomné pochopenie a akceptáciu.
Jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich vývoj a budúcnosť rómskeho dieťaťa je jeho rodinné prostredie a následne prostredie materskej školy, ktoré má potenciál byť premostením medzi týmito odlišnými kultúrnymi svetmi. Kvalitná predškolská výchova môže zásadným spôsobom ovplyvniť začlenenie rómskych detí do vzdelávacieho systému a otvoriť im dvere k lepším životným príležitostiam. Táto téma je mimoriadne relevantná, obzvlášť pre profesionálov, ktorí sa v rámci svojho pôsobenia veľmi často stretávajú s deťmi z rómskej menšiny, či už v zdravotníckej, sociálnej alebo pedagogickej sfére. Práve v tomto kontexte je dôležité predstaviť charakteristiky práce s týmito deťmi, reflektujúc ich unikátne kultúrne a sociálne špecifiká.
Kultúrne špecifiká rómskej rodiny a ich vplyv na dieťa
Rómska kultúra, bohatá a starobylá, sa v mnohých aspektoch líši od kultúry majoritnej spoločnosti, čo sa premieta aj do výchovy a vzdelávania detí. Pochopenie týchto rozdielov je kľúčové pre efektívnu prácu s rómskymi deťmi a ich rodinami. Jedným z najvýraznejších rozdielov je krátkodobá orientácia kultúry, ktorá je zameranosťou spoločnosti len na blízke ciele a na okamžité výsledky. Na rozdiel od majoritnej spoločnosti, ktorá často plánuje s výhľadom na desiatky rokov dopredu, Rómovia sa príliš nestarajú o budúcnosť, ale veria, že bude lepšie a budúcnosť si idealizujú. Táto orientácia na prítomnosť a prežívanie, namiesto zamerania na výkon, je pre rómsku kultúru charakteristická, čo predstavuje kontrast s dôrazom na výkon a dlhodobé plánovanie, ako je typické pre našu kultúru. Takáto kultúrna predispozícia ovplyvňuje ich motivačné a vôľové vlastnosti. Výskumy potvrdili nedostatok výkonovej motivácie u rómskych detí, čo sa najvypuklejšie prejavuje práve vo vzdelávacom procese, kde je výkon a dlhodobé ciele často prioritou.
Pre našu kultúru je vlastná individualita základom všetkých úvah, rozhodnutí a činov, pričom samostatnosť a zodpovednosť sú vysoko cenené hodnoty. Naopak, v rómskej kultúre má individualizmus a samostatnosť úplne odlišnú hodnotu. Skupina a rodina sú primárne, a hoci individuálni členovia môžu mať svoje názory, k rozhodnutiu sa prichádza spoločne a spoločné rozhodnutie musia všetci akceptovať. V rómskych rodinách preto ani výchova k individualite nesmeruje. Rómske dieťa individualitu ako hodnotu nepociťuje, čo sa prejavuje aj v tom, že individuálny úspech nie je cenený, ak neprinesie prospech jeho rodine. S absenciou individualizmu u časti rómskych detí sa stretávajú aj poradenskí psychológovia počas individuálnej diagnostiky, keďže dieťa môže mať problém s pochopením konceptov osobnej zodpovednosti či vlastných cieľov nezávislých od skupiny. Takéto kultúrne pozadie môže viesť aj k tomu, že abstraktné cnosti alebo koncepty, ako je napríklad budúca kariéra alebo osobné ambície, môžu byť pre rómskeho žiaka nevýznamné, príliš vzdialené a nekonkrétne. Pre efektívnu komunikáciu s rómskymi rodinami je preto kľúčové komunikovať podobne aj s rodinou žiaka, zdôrazňujúc, že študovať neznamená opustiť vlastnú komunitu a zavrhnúť svoj rómsky pôvod. Je dôležité ukázať, že vzdelanie môže posilniť rodinu a komunitu.
Je všeobecne známe, že Rómovia milujú svoje deti. Rómskym matkám záleží na tom, aby ich deti boli zdravé, veselé a aby boli sýte. Dieťa v rómskej rodine znamená dar od Boha, čo podčiarkuje jeho nesmiernu hodnotu a lásku, ktorú mu rodičia a príbuzní prejavujú. Jeho zdravý vývin závisí najmä od získania pozornosti od rodičov a súrodencov, ale aj od možnosti rozhodovať a byť zodpovedný za svoje správanie a regulovať svoje potreby a túžby v rámci rodinného spoločenstva. Pre rómske dieťa je jeho rodina so svojimi zvykmi, tradíciami, hodnotami celým svetom, čo formuje jeho identitu a pohľad na svet.
Výchova detí je najmä povinnosťou ženy, napriek tomu, že sa na nej podieľajú aj ostatní členovia. Hlavné poslanie matky je však výchova detí. Matky sa starajú o dcéry, učia ich najmä to, ako sa majú starať o mladších súrodencov. Týmto spôsobom sa zabezpečuje prenos zručností a hodnôt naprieč generáciami. Výchova v rodine je často súrodenecká, čo znamená, že staršie deti preberajú zodpovednosť za mladších, čím sa posilňujú rodinné väzby a kolektívny duch. V predškolskom období väčšina rómskych detí vyrastá slobodne a často sú ponechané samé na seba, čo im umožňuje objavovať svet prostredníctvom vlastných skúseností. Sú veľmi vnímavé a učia sa tým, že pozorujú a napodobňujú to, čo robia iní, čo je efektívna forma učenia v ich kultúre. Táto voľná výchova však môže byť príčinou skráteného obdobia detstva, a vo vývine rómskeho dieťaťa tak môže chýbať obdobie dospievania, keďže sú deti rýchlejšie konfrontované s dospelými povinnosťami a očakávaniami.
Napriek prevládajúcim kultúrnym špecifikám sme si v našej spoločnosti všimli, že existujú aj také rómske rodiny, ktoré sa veľmi ľahko asimilovali k majorite a pokladajú vzdelanie ich detí za dôležité. Ich deti navštevujú školu pravidelne a začiatok ich školskej dochádzky začína už v materskej škole. Toto poukazuje na variabilitu v rámci rómskej komunity a na potenciál úspešnej integrácie, ak sú podmienky priaznivé a rodina vníma hodnotu vzdelávania.
Čo možno vnímať ako negatívnu súčasť vzdelávania rómskeho dieťaťa je fakt, že vo väčšine rómskych rodín sa nededí rodičovský jemnocit, ako ho poznáme v majoritnej spoločnosti. Rodičia rómskych detí sa často s deťmi nerozprávajú o tom, čo ich zaujíma, nekupujú im nové hračky, knihy a chýba im pomoc pri vzdelávaní. Tieto deti často netušia, že im niečo chýba, až kým sa s tým nestretnú priamo v školskom prostredí. Nemajú osobnú skúsenosť a ani neprichádzajú do kontaktu s prvkami domácnosti majority, čo im sťažuje adaptáciu na vzdelávací systém a na spoločenské normy, ktoré majorita očakáva. Tento nedostatok podnetného prostredia doma môže mať zásadný dopad na ich pripravenosť na školskú dochádzku.
Rómske dieťa: Vlastnosti a výzvy vo vzdelávaní
Hoci sa rómske deti stretávajú s mnohými prekážkami vo vzdelávaní, disponujú aj mnohými inými pozitívnymi vlastnosťami osobnosti, na ktoré by sme sa mali zamerať a rozvíjať ich. Tieto vlastnosti sú často zakorenené v ich kultúrnom dedičstve a môžu byť cenným základom pre pedagogickú prácu. Rómske deti sa javia ako živšie, hravejšie a emocionálne uvoľnenejšie. Deti sú často ponechané, aby sami objavovali svet, experimentovali a učili sa pozorovaním, čo rozvíja ich spontánnosť a prispôsobivosť. Táto prirodzená zvedavosť a chuť objavovať by sa mala v edukačnom procese podporovať.
Avšak, z pozorovania vyplývajú aj výzvy. Rómske deti vynikajú šibalstvom, neposednosťou, nedokážu sa sústrediť, ich pozornosť je krátkodobá, často odbehujú, zaujíma ich vždy niečo iné. Tieto charakteristiky sú často dôsledkom voľnejšieho výchovného štýlu a absencie štruktúrovaného učenia v domácom prostredí. Na základe vlastného pozorovania sa už viackrát stalo, že deti nerómske sa častokrát odmietajú hrať s rómskymi deťmi z viacerých dôvodov. Vylučujú ich z kolektívu, nechcú im dať hračky, nechcú sa s nimi kontaktovať, dotýkať sa ich. U niektorých z nich sa môžu javiť aj známky šikany alebo začínajúceho rasizmu, čo poukazuje na potrebu citlivej a inkluzívnej pedagogickej práce, ktorá by prekonávala predsudky a podporovala vzájomný rešpekt už od útleho veku.
Našťastie, rómske deti majú silný záujem o spev, tanec, pohybové hry a výtvarné práce. Tieto oblasti sú neoddeliteľnou súčasťou rómskej kultúry; tanec a spev neodmysliteľne patrí k rómskej kultúre. Všetky významné udalosti v živote Rómov sú sprevádzané hudbou a tancom. Práve preto rómske deti často inklinujú k aktivitám s hudbou a hudobno-pohybovým vyjadrením. U týchto detí by sme mali do procesu edukácie zaradovať práve aktivity, ktoré rozvíjajú ich talent a zručnosti, čím sa buduje ich sebavedomie a pozitívny vzťah k učeniu. Estetické aktivity a estetická výchova môže byť cestou pre skvalitnenie života a vzdelania rómskeho etnika, pretože prepája učenie s ich prirodzenými záujmami a kultúrnymi hodnotami. Pri práci s rómskymi deťmi by sme mali využívať hru ako dominantnú metódu, ktorá je pre ne prirodzená a podnetná. Prostredníctvom hry sa deti učia sociálnym interakciám, rozvíjajú kognitívne schopnosti a budujú si vzťah k vzdelaniu v bezpečnom a podpornom prostredí.
Pedagogický prístup by mal byť prispôsobený ich špecifickým potrebám. Je dôležité kultivovať a podporovať aktivity dieťaťa, pričom pedagóg by mal byť pre neho prirodzenou autoritou, nie autoritou vnímanou ako donucovaciu silu. S dieťaťom by sa mali vyjednávať pravidlá spolupráce, pričom by sa pre neho vyberali optimálne ciele, metódy a formy učenia. Je nevyhnutné poskytovať dieťaťu istotu, podnety a slobodu, aby mohlo uplatniť svoje vnútorné zdroje, čím sa posilňuje jeho autonómia a sebaúcta. Vedie sa vhodnou motiváciou k aktívnemu a samostatnému učeniu sa, a pri tom sa vytvára pozitívna klíma založená na dôvere, bezpečí, vzájomnej úcte, tolerancii a empatii. Podporujeme sa jeho prirodzená zvedavosť, činorodosť a tvorivosť. Pedagóg je partnerom, sprievodcom a facilitátorom jeho učenia. Poskytuje sa mu možnosť výberu viacerých zdrojov učenia, no najmä sa učí dieťa - učiť sa, čo je zručnosť s celoživotným významom. Pedagógovia sú citliví k potrebám dieťaťa, pričom berú do úvahy jeho vývinové predpoklady na učenie, ako sú štýly učenia, inteligencia, temperament, vôľové, charakterové a sociálne kvality osobnosti. Vzdelávanie detí z prostredia rómskej menšiny a práca s ním je naozaj výnimočná, vyžadujúca si špecifické prístupy a porozumenie. Pri snahe rozlúsknuť to, ako k nemu pristupovať, je potrebné mať na zreteli všetky tieto fakty, pretože rómske dieťa vyrastá v úplne inej realite, s inou úrovňou existenčných problémov, a aj to ovplyvňuje jeho chápanie sveta.
Materská škola ako kľúčový integračný nástroj
V kontexte komplexného vzdelávacieho systému materská škola zohráva nenahraditeľnú úlohu, najmä pokiaľ ide o sociálnu integráciu a predprimárne vzdelávanie detí z rómskych komunít. Práve v prostredí materskej školy sa kladú základy pre budúci úspech rómskeho dieťaťa v školskom systéme a v spoločnosti. Materské školy, ktoré sa venujú vzdelávaniu rómskych detí, sú často miestami inovácií a špecifických pedagogických prístupov.
Príkladom takejto materskej školy je MŠ 5RPII. Materská škola svoju prevádzku zahájila 5. apríla 2004 s počtom 51 detí, ktoré boli zaradené podľa veku do troch tried. Radosť a smiech sa opätovne ozval 2. septembra 2004, keď sa už po druhý raz otvorili dvere MŠ 5RPII, čo naznačuje potrebu a úspech jej fungovania. Túto materskú školu navštevujú deti z časti obce Zapálenica, lokalita 5RPII a z osady Pätoraká, čo svedčí o jej regionálnom význame. Na výchovnom a vzdelávacom programe sa podieľajú 4 pedagogickí pracovníci a dvaja rómski asistenti, pričom dve mamičky pomáhajú cez aktivačný príspevok. Táto kombinácia pedagogických pracovníkov a rómskych asistentov je kľúčová pre prekonávanie jazykových a kultúrnych bariér a pre budovanie dôvery medzi školou a rómskou komunitou.
Dôležitým míľnikom pre obce zaoberajúce sa integráciou rómskej menšiny bolo zaradenie obce Rudňany ako jednej zo štyroch obcí Slovenska (spolu s obcami Jarovnice, Smižany a Košice - Šaca) Nadáciou otvorenej spoločnosti - OSF do realizácie projektu Rómska iniciatíva vo výchove a vzdelávaní - REI, spolu s metodikou Krok za krokom. Zaradenie do projektu bolo potešením pre nás všetkých, ktorí sa venujeme výchove a vzdelávaniu rómskych detí, pretože potvrdzuje význam a efektivitu práce s touto skupinou detí. Tento projekt a metodika Krok za krokom predstavujú komplexný prístup k vzdelávaniu, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a kultúrne špecifiká rómskych detí.
Materská škola má zásadný význam pre rómske deti, pretože im poskytuje prostredie, v ktorom môžu získať dostatok zručností a vedomostí ešte pred zápisom do základnej školy. Často sa totiž stáva, že keď rómske deti ešte pred zápisom do základnej školy nezískajú dostatok zručností a vedomostí, po nástupe do prvých ročníkov ZŠ zlyhávajú, napríklad pre jazykovú alebo inú bariéru. To má potom neraz za následok, že ani neukončia základné vzdelanie, čo vedie k ich sociálnemu vylúčeniu a obmedzeným životným príležitostiam. Materská škola tak slúži ako most, ktorý pomáha rómskym deťom prekonať počiatočné prekážky a zabezpečiť im hladší prechod do základného vzdelávania.
V rámci materskej školy je nevyhnutné uplatňovať špecifické pedagogické prístupy, ktoré sú citlivé k potrebám rómskeho dieťaťa a zároveň rozvíjajú jeho potenciál. Mali by sme do procesu edukácie zaradovať práve aktivity, ktoré rozvíjajú ich talent a zručnosti, pričom hra by mala byť dominantnou metódou. Dôležité je tiež budovať pozitívnu klímu založenú na dôvere, bezpečí, vzájomnej úcte, tolerancii a empatii. Pedagógovia by mali byť partnermi, sprievodcami a facilitátormi učenia, podporujúc prirodzenú zvedavosť, činorodosť a tvorivosť detí. Poskytovanie možnosti výberu viacerých zdrojov učenia a predovšetkým učenie dieťaťa, ako sa učiť, sú kľúčové pre rozvoj samostatného a aktívneho vzdelávania. Tieto prístupy sú ešte dôležitejšie pre rómske deti, ktoré doma často nemajú prístup k podnetnému prostrediu a učia sa primárne pozorovaním a napodobňovaním.
Systémové riešenia a legislatívne zmeny pre podporu vzdelávania
Uvedomujúc si kľúčovú úlohu predškolskej výchovy a pretrvávajúce problémy v integrácii rómskych detí do vzdelávacieho systému, je zrejmé, že je potrebné pristúpiť k systémovému riešeniu. Zodpovednosť za rómske deti by už nemali niesť iba ich rodičia, ale aj štát, ktorý by mal zabezpečiť rovné príležitosti pre všetkých. Takéto opatrenia, ktoré sú navrhované, si kladú za cieľ zmeniť dlhodobé trendy v nedostatočnom vzdelávaní rómskej populácie.
Také opatrenia chce presadiť splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák. Zdôvodnil to tým, že pilotné projekty pre Rómov už nestačia, preto treba pristúpiť k systémovému riešeniu. Podľa neho je nevyhnutné prejsť od individuálnych a krátkodobých riešení k rozsiahlym štrukturálnym zmenám, ktoré zabezpečia udržateľný pokrok. Konkrétne, navrhuje zaviesť povinné absolvovanie materskej školy pre rómske deti a zabezpečiť im aspoň nejakú kvalifikáciu. Splnomocnenec odporúča, aby deti zo sociálne znevýhodneného prostredia od troch rokov povinne navštevovali materskú školu. Ako zdôraznil Pollák, je veľmi dôležité, aby dieťa pobudlo tri roky v materskej škole a pripravilo sa na vstup do základnej školy. Táto príprava je kľúčová pre aklimatizáciu detí na školské prostredie, osvojenie si základných návykov a prekonanie jazykových bariér, ktoré sú častou príčinou zlyhávania v prvých ročníkoch základnej školy.
Na zavedenie týchto opatrení chce využiť prostriedky z eurofondov. Európska únia podľa Polláka dokonca zvýšila sumu, ktorá je určená na riešenie rómskej problematiky na Slovensku zo 173 na 380 miliónov eur na roky 2014 až 2020. Táto navýšená alokácia svedčí o európskom uznaní naliehavosti a dôležitosti riešenia rómskej otázky. Splnomocnenec uviedol, že výrazná časť týchto peňazí pôjde na budovanie materských škôl a podporu projektov, ktoré už boli naštartované v danom programovom období. To zahŕňa nielen výstavbu nových zariadení, ale aj modernizáciu existujúcich a financovanie pedagogických programov, ktoré sú prispôsobené potrebám rómskych detí.
Navrhované opatrenia sú podľa Polláka výhodné aj pre spoločnosť ako celok. Ako viackrát upozornil, pre štát je lacnejšie, ak deti z rómskych osád pošle do materských škôl a investuje do toho, aby vďaka vzdelaniu získali istú kvalifikáciu, ako keď ich neskôr budú musieť živiť v sociálnom systéme. Táto perspektíva poukazuje na dlhodobé ekonomické benefity investícií do vzdelávania. Pollák je presvedčený, že štát by sa mal postarať o to, aby rómske deti vychodili aspoň základnú školu a získali nejaké vzdelanie, ktoré je „vstupenkou na pracovný trh“. Zdôraznil, že deti, ktoré neabsolvujú materskú školu, veľakrát končia v nultých ročníkoch, čo sa im započítava do povinnej desaťročnej školskej dochádzky. Takto vlastne aj štát vytvára podmienky, aby dieťa neskončilo svoju vzdelávaciu púť kvalifikáciou. Ako pripomenul, štát by mal zariadiť, aby takéto deti nestrávili v školskom prostredí len desať rokov a povinnú školskú dochádzku často končili už v piatom alebo v siedmom ročníku, ale aby základnú školu vychodili a mali aspoň nejaké vzdelanie, ktoré im poskytne šancu na dôstojný život a sebestačnosť.
Problém je však v tom, že o vzdelávanie svojich detí často nemajú záujem ani Rómovia. A dnes je len na rodičovi, či dá dieťa do materskej školy, do družiny alebo ho zapíše na strednú školu. Vzhľadom na kultúrne špecifiká a krátkodobú orientáciu, ako aj na nedostatok skúseností s benefitmi vzdelania, môže byť pre niektorých rodičov ťažké vidieť dlhodobú hodnotu vzdelávania. Preto, ako naznačil splnomocnenec, „ak sa budeme naďalej spoliehať na zodpovedné rozhodnutia rodičov, tak možno k tomu zodpovednému rozhodnutiu ani nepríde. Preto je na čase rozmýšľať, či nie je potrebné, aby to rozhodnutie v mene detí urobil štát.“ Tento prístup by znamenal posun od dobrovoľnosti k povinnosti, zdôrazňujúc zodpovednosť štátu za zabezpečenie základných práv a príležitostí pre všetky deti.
Inšpirovať sa pri tom dá aj zahraničím, keďže podobné rozhodnutia už spravili aj v niektorých krajinách Európy. V Maďarsku napríklad podľa Polláka zaviedli povinnú materskú školu pre všetky deti, zatiaľ čo v Dánsku zase iba pre tie, čo neovládajú štátny jazyk. Tieto príklady ukazujú, že povinná predškolská dochádzka pre vybrané skupiny detí nie je v európskom kontexte ojedinelá a môže byť efektívnym nástrojom na vyrovnanie šancí. Keďže materské školy patria do kompetencie samosprávy, splnomocnenec navrhuje, aby im štát pomohol vytvoriť podmienky na to, aby mohli rozšíriť kapacity škôlok. To by zahŕňalo finančnú podporu, metodickú pomoc a legislatívne úpravy. Riešiť túto otázku by mala pracovná skupina, o ktorej založení už Pollák rokoval s ministerstvom školstva, čo naznačuje konkrétne kroky smerujúce k implementácii týchto zmien.
Perspektíva sociológov a spoločenská zodpovednosť
Návrh úradu splnomocnenca pre rómske komunity na zavedenie povinnej predškolskej dochádzky pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia vyvolal aj reakcie a hlbšie úvahy zo strany sociálnych vedcov. Sociologička Zuzana Kusá návrh schvaľuje, avšak jej prekáža, že sa prezentuje ako nejaká povinnosť či trest voči Rómom, hoci v skutočnosti ide skôr o vyrovnanie dlhu, ktorý má spoločnosť voči rómskym deťom. Táto perspektíva preorientuje diskusiu z viny rodičov na zodpovednosť spoločnosti, ktorá by mala zabezpečiť rovné štartovacie podmienky pre všetkých občanov.
Sociologička objasnila, že štát im totiž neumožňuje vzdelávať sa v rodnom jazyku, čo je i jedna z príčin, prečo tie deti potom majú problém v základnej škole. Táto jazyková bariéra, často sprevádzaná kultúrnymi rozdielmi, predstavuje významný hendikep pre rómske deti už pri vstupe do vzdelávacieho systému. V zahraničí sa preto podľa nej chápe skôr ako povinnosť štátu naučiť dieťa štátny jazyk a vyrovnať tak jeho hendikep. Tým, že sa spoločnosť postará o to, aby rómske deti navštevovali materskú školu, vlastne len kompenzuje to, že pre nich nevie zabezpečiť vyučovanie v ich jazyku. Materská škola sa tak stáva kompenzačným nástrojom, ktorý má pomôcť prekonať systémové nedostatky a zabezpečiť rómskym deťom prístup k vzdelávaniu v štátnom jazyku.
Kusá však upozornila aj na ďalšie možné problémy, ktoré by mohli sprevádzať zavedenie Pollákových opatrení do praxe. Pre ich úspešnú implementáciu bude zrejme treba upraviť školský zákon a prehodnotiť kritériá, kto má nárok na bezplatné navštevovanie materskej školy. Tieto legislatívne zmeny sú nevyhnutné na to, aby sa povinná dochádzka stala realitou a aby bola prístupná pre všetky cieľové skupiny. Ďalšou významnou prekážkou môže byť skutočnosť, že škôlky sa väčšinou nachádzajú ďaleko od rómskych osád, takže deti môžu mať problém s dopravou. Tento praktický problém môže výrazne obmedziť účasť detí na predškolskej výchove aj napriek jej povinnému charakteru. Riešenie by sa mohlo nájsť v tom, že sa predškolské priestory otvoria priamo v rómskych komunitách, čím by sa odstránila bariéra vzdialenosti a zlepšila prístupnosť. Budovanie malých komunitných materských škôl priamo v osadách by mohlo výrazne prispieť k zvýšeniu účasti a k posilneniu dôvery medzi komunitou a vzdelávacím systémom.
Zámer ako taký je však podľa Kusej dobrý a má potenciál priniesť pozitívne zmeny. Ako poznamenala, podobné iniciatívy a snahy o systematickú predškolskú výchovu rómskych detí existovali už v 70. rokoch, čo naznačuje dlhodobú potrebu a relevantnosť tohto prístupu. Vtedy sa taktiež zdôrazňovala dôležitosť skorého zásahu a systematickej podpory pre deti z marginalizovaných komunít. Dnes, s novými poznatkami a finančnými možnosťami, je šanca na úspešné a udržateľné riešenie ešte väčšia. Je však nevyhnutné pristupovať k tejto problematike s empatiou, porozumením a rešpektom k rómskej kultúre, a nie ako k donucovacej povinnosti. V konečnom dôsledku, cieľom je zabezpečiť, aby každé rómske dieťa malo prístup k vzdelaniu, ktoré mu umožní plnohodnotný život a prispeje k rozvoju celej spoločnosti.
tags: #romske #dieta #v #rodine #a #v