Materstvo je nepochybne jednou z najkomplexnejších a najhlbších životných skúseností, ktorá prináša so sebou nielen radosť a lásku, ale aj nespočetné množstvo otázok, výziev a potrieb. Od prvých dní po pôrode až po výchovu starších detí sa matky stretávajú s rôznorodými témami - od praktických aspektov starostlivosti o dieťa a vlastného zdravia, cez spoločenské očakávania a mýty, až po zložité právne a etické otázky spojené s reprodukciou. Mamy si zaslúžia zdroje a podporu, aby sa cítili silné, sebavedomé a sebavedomejšie v každodenných aj výnimočných situáciách. Tento článok sa snaží poskytnúť ucelený pohľad na široké spektrum tém, ktoré formujú moderné materstvo, čerpajúc z odborných poznatkov, osobných skúseností a spoločenských reflexií.
Komunitná Podpora a Vzdelávanie pre Mamy
V dnešnej dobe, keď je informácií o tom, „ako sa materstvo má robiť", viac než dosť, je ľahké sa v tom všetkom stratiť. Odborníci na sociálnych sieťach, knihy, webináre - to všetko môže byť pre niektoré ženy skôr zdrojom tlaku než úľavy. Namiesto toho, čo chcú samé, hľadajú, čo robiť správne. Preto je kľúčové nájsť si priestor, kde sa matky cítia pochopené a podporované. Takýmto miestom je napríklad komunita Mama Gang+, ktorá funguje na platforme Circle, ktorá je ako stvorená pre vytvorenie bezpečného priestoru pre zdieľanie, podporu a láskavosť. Táto komunita je jedinečné miesto na slovenských internetoch. Dá sa používať v iOS aj Android a otvoríš ju aj v počítači. Mnohé mamy v takýchto komunitách nachádzajú pochopenie, rady naozaj dobre mienené, nie nevyžiadané. Pre ne je komunita akási „zdravá sociálna sieť”, kde sa na ne nevyvalí kopec vecí, ktoré nechceli vidieť a čítať, či rôzne nevyžiadané rady. Pre mnohé to je terapia, kde sa môžu vysťažovať, vyplakať aj prísť po radu. Zároveň to majú ako dobrý filter na ľudí, lebo s každou jednou babou z komunity by v pohode šli na kávu, ihrisko aj víno a konverzácia by kĺzala ako maslo na chlebe.
Súčasťou tejto podpory je aj podcast, s ktorého tvorbou sa začalo v lete 2020. Cieľom bolo poskytnúť mamám zdroje kvalitných a zaujímavých informácií vo formáte, ktorý ocení každá kočíkujúca, deti rozvážajúca či pracujúca mama. Priamo do uší. Raz mesačne vychádza nový diel, ktorý sa venuje aktuálnym a dôležitým témam. Rovnako sú raz za štvrťrok dostupné nové webináre o emóciách, hodnotách či výchove, ktoré sú zhmotnením skúseností a znalostí zo štvorročného nahrávania. Venujú sa v nich emóciám, hraniciam a stratégiám dosť dobrého rodičovstva. V Mama Gang+ nájdeš aj pediatrickú poradňu a skutočné príbehy materstva, kde prebiehajú každodenné rozhovory bez algoritmov a bez porovnávania. Len ženy, ktoré si rozumejú.
Prirodzenou súčasťou cesty materstvom je aj snaha o hlbšie pochopenie seba a svojho dieťaťa. Jedinečným zdrojom je napríklad kniha "Priestor pre mamu", ktorá nie je typická materská kniha. Názov knihy napovedá, čo je cieľom tejto knihy. Pozýva na diskusiu a verí, že záver tejto knihy napíše najlepšie sama čitateľka. Táto kniha nediktuje. Sprevádza, inšpiruje a záver necháva na teba. Nedočítaš sa v nej, čo nejesť v tehotenstve, kedy zaviesť lepok ani ako vybrať dieťaťu prvé topánky. Prináša skôr iný pohľad na materstvo a seba samu v ňom.
Podcasty a vzdelávacie platformy prinášajú množstvo rozhovorov s odborníkmi, ktoré riešia široké spektrum výziev. Napríklad, v jednej epizóde sa s výživovou poradkyňou a fitness trénerkou Erikou Zajacovou rozprávalo o všetkom, čo sa o ženskom športe a pohybe hovorí, ale aj čo jednoducho nie je pravda. Diskutovalo sa o tom, prečo ženy nepotrebujú dokonalé podmienky, aby sa hýbali, a o mýtoch okolo cvičenia počas menštruácie. Erika trénovala celú zimu po tme, dojčila a bežala polmaratón v Madride, čím ukázala, ako sa to dá zvládnuť. Riešila sa aj téma, že fyziológia a menštruačný cyklus z nás nerobia krehkú, ale presvedčenia, ktoré si v sebe nosíme.
Ďalšia epizóda si sadla s psychoterapeutkou Katarínou Šurdovou a otvorila tému autenticity v materstve. Autenticita nie je impulzívna. V autenticite sa rodíme, autenticitu strácame a k autenticite sa vraciame. V dnešnej dobe je informácií o tom, „ako sa materstvo má robiť", viac než dosť. Diskutovalo sa o tom, čo autenticita v skutočnosti je (a čo nie je), prečo ju strácame a kde ju hľadáme späť, ako súvisí naše detstvo s tým, ako zvládam materstvo dnes, čo sú vnútorné presvedčenia a ako spoznáme, ktoré sú naozaj naše, prečo výkon, preťaženie a pocity viny tak veľmi súvisia s hľadaním vlastnej hodnoty a čo deti získavajú zo života s nedokonalou, ale autentickou mamou. Katarína hovorí, že materstvo nie je rola - je to vzťah, a práve v ňom máme znovu šancu počuť aj samé seba.
Téma očkovania detí je jedna z najdôležitejších tém rodičovstva a zároveň jedna z najviac skreslených. S MUDr. Denisou Jaššovou, pediatričkou a mamou, sa šlo do hĺbky a vysvetľovalo sa, prečo je očkovanie kľúčové pre ochranu detí aj celej spoločnosti. Bola položená otázka, ako fungujú vakcíny a čo obsahujú, prečo je očkovanie dôležité pre detský imunitný systém, ktoré nepovinné očkovania odporúča a aké mýty sa najčastejšie šíria medzi rodičmi. Tento rozhovor priniesol fakty, súvislosti a odborný pohľad, ktorý často nezaznie v skrátenom priestore ambulancie ani na internetových fórach.
Pri čítaní s deťmi si budujeme vzťah, ako potvrdila Viki Marcinová, zakladateľka projektu Krajina čitateľov. Komiksy nie sú menejcenná literatúra a čítanie nemá byť za trest ani o výkone. Diskutovalo sa o tom, prečo 72 % detí hľadá knihy, pri ktorých sa smejú, aké konkrétne tituly odporúčajú odborníci a prečo, a čo robiť, keď dieťa "nechce" čítať. Tieto praktické odpovede sú pre knihomoľov, ale aj pre tých, čo patria k 41 % rodín, ktoré majú doma len jednu poličku kníh a chceli by to zmeniť. Viki prináša aj konkrétne knihy, malé kroky a nové pohľady, ktoré môžu zmeniť nielen večerný rituál, ale aj vzťah vášho dieťaťa ku knihám.
Ďalšou dôležitou témou je budovanie návykov, ktoré nám slúžia. Prečo je pre ženu a mamu také ťažké vybudovať si atómové návyky? Podcasty a knihy o návykoch milujeme, čítame ich, počúvame ich a sme namotivované. No potom príde reálny život s deťmi, prácou, domácnosťou a mentálnou záťažou a zrazu to nie je také jednoduché ako v knihe. S Federikou Plesník sa na tému návykov pozrelo úplne prakticky a bez ilúzií. Sú návyky naozaj len o sile vôle? Prečo si nevieme vybudovať čas pre seba? A je to naozaj len o disciplíne, alebo do toho vstupujú aj faktory, o ktorých sa tak často nehovorí: únava, mentálna záťaž, prostredie, v ktorom žijeme, aj očakávania, ktoré na seba kladieme. Rozprávalo sa aj o tom, čo s tým vieme reálne urobiť ako ženy a mamy, ktoré balansujú medzi prácou a rodinou, bez tlaku na dokonalosť a bez ďalšieho pocitu zlyhania.
Všetky tieto zdroje poukazujú na to, ako veľmi je dôležité poskytnúť mamám prístup k overeným informáciám a prostrediu, kde sa môžu cítiť v bezpečí a pochopené.
Veda a Mýty o Dojčení: Jedinečnosť Materského Mlieka
Jednou z najčastejšie diskutovaných a zároveň najviac emocionálne nabitých tém v materstve je dojčenie. Generácia našich matiek bola silno tlačená do toho, že dojčenie detí nie je dôležité a tzv. umelé mlieko má dostatočnú kvalitu na to, aby dokázalo zabezpečiť dieťaťu potrebné živiny. Obraz dojčiacej matky úplne vymizol zo spoločnosti. Aj tie najodvážnejšie dojčili svojich potomkov len pár mesiacov, potom bojovali s naliatymi a bolestivými prsníkmi a plačom drobcov, ktorí sa ťažko vzdávali materského mlieka. Dnes sa situácia značne zmenila, väčšina matiek chce dojčiť, pozná výhody mlieka a prínos pre maličkých. Napriek tomu, dojčiace matky stále bojujú so zdvihnutým obočím verejnosti a ostýchajú sa vytiahnuť prsník vždy, keď si ho dieťa plačom vypýta.
MUDr. Eva Ondogreculová, lekárka a poradkyňa pri dojčení, prináša v rozhovore pre rádio Regina cenné informácie o dojčení. Do akej miery je možné porovnať umelé mlieko s materským mliekom? Umelá výživa sa vyrába buď z kravského mlieka alebo zo sóje. Ani jedno sa ani zďaleka nepribližuje materskému mlieku. Materské mlieko je špecifické pre ľudské bábätká, obsahuje živé bunky, stovky látok, ktoré sa v umelej výžive nenachádzajú a ani sa nikdy nebudú nachádzať. Materské mlieko je vzácne a jedinečné, imunitné faktory a látky, ktoré sú v ňom obsiahnuté a ktoré dokážu pôsobiť napríklad aj proti rakovine, nie sú niečo, čo dokážeme vyrobiť. Umelá výživa má biochemicky úplne iné zloženie ako materské mlieko.
Umelá výživa by sa mala používať jedine v odôvodnených prípadoch, ktorých neexistuje iná možnosť. Bohužiaľ, umelá výživa sa väčšinou používa bez dostatočných informácií a bez dôvodu. Mimochodom je zaujímavé, že o dojčenie detí vo veku jedného, dvoch či troch rokov sa považuje za "kontroverzné", ale pritom používanie umelej výživy do 3 rokov a dlhšie sa paradoxne považuje za "dobrú starostlivosť" a "snahu dať dieťaťu to najlepšie", napriek tomu, že nedojčené deti umelé mlieko po 6. mesiaci nepotrebujú. Materské mlieko sa dokáže vytvoriť jedine v tele človeka, dojčiacej matky, a obsahuje stovky jedinečných nenahraditeľných látok.
Hoci momentálne žijeme v spoločnosti, v ktorej sa vytvorila kultúra toho, že dojčiace matky majú „málo mlieka“, reálne by väčšina dojčiacich matiek ako normálny stav mala „nadmernú tvorbu mlieka“. Avšak dva základné faktory (okrem množstva iných) vytvárajú dojem, že má matka materského mlieka málo: nedostatočné znalosti o fungovaní dojčenia, riešenia otázok týkajúcich sa dojčenia a nedostatočná podpora dojčenia. Druhým faktorom je príliš ľahká dostupnosť náhrad materského mlieka - teda umelej výživy (= umelého mlieka) a s ňou spojených „pomôcok“ ako napríklad fliaš a cumlíkov. Príliš ľahká dostupnosť umelého mlieka a masívny marketing umelého mlieka spôsobujú, že ženy často ani netušia, že existuje aj iná možnosť ako zabezpečiť bábätku výživu, ak je to potrebné - banky ženského materského mlieka. Vzhľadom na to, že väčšina dojčiacich matiek má nadmernú tvorbu mlieka, tak sa môžu stať darkyňou materského mlieka a umožniť tak iným deťom, aby dostávali to, čo tak veľmi potrebujú - vzácne materské mlieko. Vedeli ste dokonca, že materské mlieko môžete dostať aj na predpis a že je zaradené medzi lieky?
Materské mlieko je stále nenahraditeľná, jedinečná tekutina, ktorá je dôležitá pre správny rast a vývin orgánov a celého tela dieťaťa. Obsahuje nutrične hodnotné látky, ale okrem toho aj probiotiká napomáhajúce črevnej mikroflóre dieťaťa v správnom fungovaní, látky pomáhajúce vyzrievaniu čreva a ďalších orgánov, rôzne látky napomáhajúce správnemu rozvoju imunitného systému dieťaťa a zlepšujúce jeho schopnosť brániť sa rôznym ochoreniam a mnohé ďalšie mimoriadne cenné látky ako kvalitné vitamíny, minerály, bielkoviny a tuky.
Dojčenie je však omnoho viac než len materské mlieko. Samotné satie na prsníku napomáha správnemu rozvoju tváre dieťaťa, najmä správnemu formovaniu zubných oblúkov, podnebia, a tým vplýva na postavenie zubov a následne na zdravotný stav ústnej dutiny po celý zvyšok života človeka. Správne formovanie ústnej dutiny ovplyvňuje postavenie aj iných dôležitých súčastí hlavy dieťaťa - napr. veľkosti nosových štrbín, postavenie Eustachovej trubice, hltana atď. Dojčenie je mimoriadne dôležité v rozvoji mozgu dieťaťa. Pomáha regulovať činnosť srdiečka dieťaťa, jeho dýchanie, znižuje hladiny stresových hormónov a znižuje prežívanie bolesti. Z týchto dôvodov je to naďalej jednoduchý a rýchly spôsob ako utíšiť dieťa, ktoré sa fyzicky zranilo, či ho niečo rozľútostilo, a najviac tieto funkcie matka ocení v nepríjemnom čase nejakej choroby či rastu zubov dieťaťa, keď je mrzuté, ubolené a často krát je dojčenie jediné, čo dieťa upokojí či uspí.
Ak matka dojčeného bábätka ochorie (napríklad na nádchu či chrípku), alebo ju trápia alergie, je ešte o to dôležitejšie, aby pokračovala v dojčení. Zvlášť v prípade infekčných chorôb sa matky často nesprávne dozvedia, že musia prestať dojčiť. Väčšinu infekcií spôsobujú vírusy, pričom väčšina vírusových infekcií je najnákazlivejšia ešte pred tým, než matka vôbec tuší, že je už chorá. Keď už matka začne mať horúčku (alebo jej začne tiecť z nosa či má hnačku, kašeľ, vyrážku alebo zvracia atď.), tak už pravdepodobne mohla preniesť túto chorobu na dieťa. Dojčenie však pomáha ochrániť dieťa pred infekciami a matka by mala v dojčení pokračovať práve preto, aby dojčením chránila svoje dieťa. Ak by dieťa predsa len ochorelo, čo sa môže stať, bude pravdepodobne menej choré, ako keby sa prestalo dojčiť - práve v tomto čase dieťa dojčenie potrebuje najviac. Často sú však matky príjemne prekvapené, že neochorie vôbec, je chránené tým, že matka pokračuje v dojčení. Ak je matka alergička, alebo sa aj v rodine alergia vyskytuje, je ešte o to dôležitejšie, aby dieťa bolo dojčené. Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, majú vyšší výskyt alergie a ekzémov.
Keď hovoríme o dojčení, mali by sme hovoriť o dojčení v rokoch, nie v mesiacoch. Ľudské mláďatá patria medzi tie cicavce, ktoré sa o svoje potomstvo starajú veľmi dlho, veľmi dlho ich dojčia, veľmi dlho ich nosia a toto všetko je pre ich správny vývoj potrebné. Dojčenie treba podporovať tak dlho, ako trvá. Predstava o tom, že dieťa už treba určite niekedy odstaviť, pochádza z toho, že ľudia bežne okolo seba nevidia staršie dojčené deti, ale hlavne, že ani len netušia, ako normálne odstavovanie vyzerá. Mnoho ľudí si myslí, že ak sa do procesu odstavovania aktívne nezapojíme, tak sa dieťa bude dojčiť donekonečna. To nie je pravda. Odstavenie nastane vždy. Je to prirodzený proces a každé dieťa k nemu speje, pretože prirodzene speje k samostatnosti. Tento proces nie je zvratiteľný a dieťaťu, ktoré sa už nechce dojčiť, sa nedá dojčenie vnútiť. Odstavenie nemusí byť spojené s plačom, naliatymi prsníkmi či nešťastným dieťaťom i matkou. Odstavenie môže byť krásny proces, v ktorom si dieťa uvedomí, že dojčenie nepotrebuje. Toto sa väčšinou stane niekedy okolo 3 - 5 rokov.
Praktické Aspekty Dojčenia a Jeho Podpora
Dojčenie začína bábätko. Všetky bábätká, ktoré majú možnosť prirodzene tráviť s matkou čas okamžite po pôrode v kontakte koža na kožu, sa správajú inštinktívne. Všetky ich kroky smerujú k tomu, že sa v priebehu približne hodiny začnú postupne plaziť na hrudníku matky k prsníku, začnú oblizovať prsník a prisajú sa. Každá matka prichádza už do pôrodnice s prsníkmi, v ktorých sa tvorí mlieko. Prvé dojčenie po pôrode začína už na pôrodnej sále, a ak sa bábätku ponechá možnosť sa prisať vlastným tempom v kontakte koža na kožu, je to kľúčový bod pre to, aby dojčenie v ďalšom období bolo bezbolestné a aby bábätko získalo dostatok mlieka. Matky, ktoré strávia so svojimi bábätkami prvé dve hodiny po pôrode v kontakte koža na kožu, dojčia dlhodobejšie. Správny začiatok, pomoc, ak nastanú problémy, a dlhodobá podpora v dojčení sú kľúčové pre to, aby žena dojčila tak dlho, ako to jej dieťa potrebuje. Takúto podporu poskytujú poradkyne pri dojčení z o. z. MAMILA na podporných skupinách dojčenia, ktoré výrazne zvyšujú šance, že deti budú dojčené dlhodobo.
Je mimoriadne dôležité sa na dojčenie pripraviť už počas tehotenstva. Odporúča sa ženám stretnúť sa už v tehotenstve s profesionálnou laktačnou poradkyňou a navštíviť jej školu dojčenia pre tehotné. Matkám môže pomôcť aj kniha o. z. MAMILA Praktický návod na dojčenie, ktorá je špeciálne určená tehotným ženám pre obdobie prvého týždňa po pôrode a ponúka praktické vysvetlenia a návody, ako riešiť situácie, ktoré riešia matky v pôrodniciach. Mnohé ženy si myslia, že dojčenie bude prirodzené a málokedy sa ešte v tehotenstve zaujímajú o to, aké kroky vedú k čo najlepšiemu začiatku dojčenia. Po pôrode ich potom problémy zaskočia a bez správnej pomoci často nedokážu nájsť účinné riešenie vzniknutej situácie. Ak sa spomína príprava na dojčenie počas tehotenstva, väčšinou sa tým nesprávne myslí príprava bradaviek. Je dôležité vedieť, že každý tvar a typ bradavky je vhodný pre dojčenie, nie je potrebné bradavky akokoľvek pripravovať počas tehotenstva, ani používať mastičky.
Dojčenie podľa potrieb je pre dieťa prirodzené, matka by mala bábätko dojčiť vtedy, keď má o dojčenie záujem. Bežná predstava je, že dojčenie bábätku poskytuje mlieko na zasýtenie, a teda, že by sa malo dojčiť v nejakých intervaloch. Je málo známe, že dieťa si na prsníku uspokojuje mnohé iné funkcie. Satie na prsníku reguluje dýchanie, srdcovú činnosť, telesnú teplotu, znižuje hladiny stresových hormónov, prežívanie bolesti, rozvíja mozog - toto všetko nie je možné organizovať do určitého režimu.
Ak bábätko dojčenie odmieta, najúčinnejším opatrením je prevencia. V prípade úspešného dojčenia to znamená kontakt koža na kožu okamžite po pôrode a potom pokračovať v kontakte koža na kožu aj počas ďalších dní na oddelení šestonedelia a po príchode domov. Pomáhať bábätku dojčiť sa so správnym prisatím, umožniť mu dojčenie podľa jeho potrieb a intenzívny fyzický kontakt s matkou - nosenie, spoločné spanie. Ak bábätko dojčenie odmieta, vraciame sa k týmto preventívnym krokom, ktoré pomôžu bábätku pochopiť, že v náručí mamičky je príjemne, že je príjemné sa dojčiť. Bábätko odmietajúce dojčenie má preto stráviť čo najviac času v kontakte koža na kožu s matkou, matka mu dojčenie ponúka v polospánku, napr. keď sa precitá. Je dôležité v takejto situácii byť v kontakte s poradkyňou pri dojčení, ktorá matke poskytne potrebnú podporu a povzbudenie a tiež praktické rady, ako zlepšiť dojčenie tak, aby bábätko získavalo na prsníku dostatočný tok mlieka a bolo ochotné sa prisávať a dojčiť.
Správna vyvážená životospráva a pohyb nie sú pre dojčiacu matku o nič dôležitejšie, než pre každého iného dospelého človeka, pretože sú to dva základné faktory povzbudzujúce zdravie človeka. Z hľadiska dojčenia však bez ohľadu na to, akú má dojčiaca žena životosprávu a životný štýl, materské mlieko obsahuje a vždy bude obsahovať stovky jedinečných látok, ktoré sa nikde inde nenachádzajú, obsahuje imunitné faktory a látky, ktoré podporujú rast bábätka, vitamíny, minerály - a to v takej podobe, ktorá je dostupná pre organizmus bábätka, kvalitné bielkoviny, tuky, cukry, všetko potrebné pre rozvoj mozgu a pre jeho rast. Veľkosť prsníka je určená tukovým tkanivom. Veľkosť prsníkov teda neurčuje to, či sa žene bude tvoriť mlieko a koľko mlieka sa jej bude tvoriť. Neplatí, že ženy s malými prsníkmi nedokážu mať dostatok mlieka.
Mnohé dojčiace matky pracujú a je možné zlúčiť dojčenie s prácou. Dojčené bábätká a deti počas matkinej práce papajú bežnú stravu, pijú z pohárika a dojčia sa vtedy, keď sú s matkou. Takto môže dojčenie bez problémov fungovať až do prirodzeného odstavenia.
Na Slovensku štatistiky uvádzajú, že sa počet detí dojčených v 6. mesiacoch zvýšil na 48 %, čo je výrazný nárast dojčených detí, a taktiež pozorujeme nárast dlhodobo dojčených detí, pretože toto je myšlienka, ktorú o. z. MAMILA matkám postupne vysvetľuje a matky začínajú chápať, že svoje deti skutočne môžu dojčiť až do prirodzeného odstavenia.
Spoločenské Tlaky a Rozličné Prístupy k Materstvu
Materstvo je často prostredím, kde sa prelínajú nielen intímne rodinné vzťahy, ale aj široké spektrum spoločenských tlakov, očakávaní a predsudkov. Sú témy, ktoré matky spájajú a dokážu sa o nich zasvätene baviť celé hodiny. No sú aj také, pri ktorých sa najväčšie kamarátky dokážu pohádať na život a na smrť a viac spolu nekomunikovať. Preto je lepšie sa im vyhýbať a venovať sa deťom a ich výchove podľa vlastného uváženia, bez diskusie s najbližším okolím.
Najvýraznejšie sa tieto tlaky prejavujú v diskusii o dojčení a umelej výžive. Dnes sa situácia značne zmenila oproti minulosti. Väčšina matiek chce dojčiť, pozná výhody mlieka a prínos pre maličkých. Dojčiace matky však stále bojujú so zdvihnutým obočím verejnosti, ostýchajú sa vytiahnuť prsník vždy, keď si ho dieťa plačom vypýta. A ten malý egoista si pýta často, bez ohľadu na svoje okolie. Musia vyhovieť synovi či dcére a riskovať prevracanie očí svedkov, či nemiestnych komentárov o tom, aký hriešny je prsník vytiahnutý z podprsenky. Navyše sa pridáva tlak najbližších, podporený rôznymi mýtmi: „Keď si už vie vypýtať, už by sa dojčiť nemal. Ak budeš dojčiť deväť mesiacov, budeš mať múdre deti. Nedávaj mu už mliečko, od hladu mu stačí normálne jedlo. Nie je normálne dojčiť dvojročné dieťa.“ Matky, ktoré dojčia, bojujú s predsudkami, strieľajú argumentmi a výsledkami najnovších výskumov, vyzdvihujú vlastný inštinkt a pud dieťaťa, ktoré vie od narodenia, čo potrebuje. Na tie druhé, ktoré nemohli alebo nechceli dojčiť, sa dívajú s opovrhnutím.
Matky, ktoré v noci vstávajú, miešajú umelé mlieko a zohrievajú ho na požadovanú teplotu, zase čelia označeniu, že nie sú pravými matkami, lebo drobcom dávajú cudzie mlieko. Prípadne sa musia vyrovnať s poznámkami typu: „Kravské mlieko je pre teliatka, nie pre deti. Alebo je aj tvoje dieťa teliatko? Keď ho nedojčíš, nikdy si s ním nevytvoríš tak pevné puto, ako by matka mala mať. Je to len tvoja pohodlnosť, že ho nechceš dojčiť.“ Cítia sa menejcenné, začínajú pochybovať o svojich schopnostiach, veď nedokázali ani to najprirodzenejšie, ponúknuť potomkovi svoje mliečko. Nehovoriac o tom, aký hrozivý dopad to bude mať na jeho vývoj, kognitívne schopnosti, sociálne väzby v budúcnosti, IQ a EQ. Nevyrastie z neho plnohodnotný jedinec, pretože bude poznačený tým, že mu matka neposkytla to, na čo ju pripravila sama príroda. Hlbokú ranu na duši bude musieť liečiť nejaký, v lepšom prípade psychológ, v horšom, psychiater.
Podobné stereotypy a súdy sa objavujú aj v iných oblastiach materstva:
- Doma s dieťaťom a v práci bez neho: Matky, ktoré môžu byť doma s dieťaťom na rodičovskej dovolenke, sú často vnímané ako lenivé a plné výhovoriek. Nestíhajú domácnosť, lebo sa venujú potomkom. Sťažujú sa na nedostatok peňazí, recyklujú toaletné rolky na výrobu hračiek, detské oblečenie nakupujú v bazároch a svoje vôbec. Chodia v roztrhaných teplákoch, vyšmatlaných teniskách a mastných vlasoch. Nudia sa, vysedávajú s kamarátkami pri pieskovisku a strácajú čas na internete. Potom na deťoch skúšajú rôzne tipy a triky, o ktorých sa dočítali. Na druhej strane, matky, ktoré chodia do práce, sú označované za bezohľadné karieristky, ktoré ani roztomilý uzlíček radosti nedonútil zastaviť sa a utriediť si priority správne. Uprednostnili peniaze pred rodinou. Popreli svoj materinský inštinkt, ak sa vôbec u nich vyvinul. Čo vyrastie z ich odvrhnutých detí? Tie chúdence nepoznajú teplo matkinej náruče, od malička vyrastajú v inštitúciách, kde sa o nich starajú nervózne mladé alebo zadubené staré učiteľky. Ak náhodou majú voľno, v jednej ruke držia dieťa, v druhej telefón. Sú príliš vyťažené a extrémne dôležité. Bez nich by bol úrad, firma, svet, stratený. Zapreli svoje ženské a materinské pudy a obetovali sa kvôli práci. Potom si liečia pocity viny voči deťom tak, že im kupujú drahé hračky, značkové oblečenie, luxusné dovolenky.
- Matky úzkostlivé a matky salámistky: Najmä matky, ktoré majú prvé dieťa, nedokážu pochopiť, ako to, že byt nie je povysávaný dva dni po sebe. Veď batoľa sa plazí po zemi a bruško má celé špinavé. Preboha! Tie baktérie. Z dlážky rovno do úst. Nové hračky putujú do práčky alebo umývačky ešte predtým, než ich dieťa stihne vytiahnuť z obalu. Voda na pitie sa musí prevariť, detský riad umývať špeciálnym prostriedkom, plienky vymieňať každú hodinu bez ohľadu na to, či do nej drobec vykonal potrebu. Jedlo nie je na hranie, do úvahy prichádza výlučne kŕmenie. Ak nejaké sústo nebodaj spadne na zem, nikdy ho nezdvíhajú, putuje rovno do koša. Varia výlučne z bio, organických, drobným farmárom vypestovaných surovín. Keď sa dieťa učí chodiť, nestačia len ochrany hrán stola, radšej odstránia stôl celý, aby sa drobec nezranil. Už pri vysadaní na trojkolku mu kupujú prilbu a najradšej by ho obmotali vankúšom. Na strom nesmie liezť, šmýkať sa môže len tak, že ho mama drží za ruku. Maximálna výška, z ktorej batoľa uvidí svet, je náruč rodičov. Matky salámistky sú pravým opakom. Obvykle sa naplno prejavia pri druhom, či treťom dieťati. Chce ísť drobec von v gumákoch, hoci teplota stúpa k tridsiatke? Nevadí, nech ide. Našiel na zemi pohodenú chrumku a bez rozpakov si ju strčil do úst? No a čo. Nevie, z čoho priberie. S obľubou ochutnáva stromy, chrobáky, omietku? Naučí sa sám, čo z toho je dobré. Váľa sa so psom v blate? Behá po celom ihrisku a štverá sa na vysoké preliezačky? Poučí sa na vlastnej chybe. Veľká fialová modrina na čele, rozbité koleno či privreté pršteky vo dverách, to sú len ďalšie lekcie k samostatnosti. Ak je dieťa hladné a po ruke je len chlieb, stačí. Keď sa nechce prezliecť z pyžamka, nemusí. Bude mu vonku zima, či príliš teplo? Sám na to príde. Kričí, hnevá sa, hádže sa o zem? Veď ho to prejde.
Tieto príklady ukazujú, ako hlboko sú matky ovplyvňované očakávaniami, ktoré si kladú na seba, ale aj tými, ktoré prichádzajú z ich okolia. Dôležité je nájsť si vlastnú cestu a oporu v tom, čo je pre danú rodinu najlepšie.
Nové Reprodukčné Techniky a Ich Právne Dôsledky
S rozvojom medicíny a reprodukčných techník sa objavujú aj nové, zložité právne a etické dilemy, ktoré zásadne menia tradičné chápanie rodiny a rodičovstva. Doc. JUDr. Jána Drgonca, DrSc., vedeckého pracovníka Ústavu štátu a práva SAV a sudcu Ústavného súdu SR, autora vedecko-populárnych kníh, vrátane diela „Tento ujo je tvoja mama“, nebolo ľahké zastihnúť, no jeho poznatky sú v tejto oblasti kľúčové.
V súvislosti s náhradným materstvom, kde náhradná matka, ktorá porodila cudzie dieťa, vydá toto dieťa objednávateľskému páru, zmluva sa realizuje v plnej miere. Avšak to neznamená, že táto poistka vždy funguje. Takáto chladná obchodnícka kalkulácia zlyháva na akejsi citovej poistke. Hlavné úskalie takéhoto náhradného materstva je zrejme v tom, že náhradná matka sa správa rozdielne pred pôrodom a po pôrode.
Názov knihy „Tento ujo je tvoja mama“ naznačuje, aké prepletence vzťahov môžu tieto nové reprodukčné techniky spôsobiť. Ján Drgonec uvádza príklad z Kalifornie, kde sa starší, neplodní rodičia rozhodli mať ďalšie dieťa. Prvé si adoptovali a tak sa rozhodli objednať si druhé dieťa od pôvodných rodičov. Tí však súhlasili len s tým, že venujú svoje vajíčka a spermie, ale odmietli rodiť na objednávku. Kalifornskí rodičia si teda vzali vajíčka a spermie a manžel prehovoril svoju dcéru z predošlého manželstva, aby takto získané embryo donosila a priviedla na svet dieťatko. Kto sú teda z právneho hľadiska nakoniec praví rodičia tohto dieťaťa? Zhodou okolností v kalifornskom práve bola v rámci rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Kalifornie prijatá domnienka, že za rodičov sa pokladajú biologickí rodičia. Takže v prípade, že by v tejto zložitej kombinácii rodičovstva vznikol právny spor, súdom by za rodičov dieťaťa boli vyhlásení otec ako darca spermií a matka, ktorej vajíčka boli použité. Na Slovensku je matka tá, ktorá porodí dieťa. Rozhodne sa zmluvou nedá zmeniť zákon. Čiže, nie je možné napríklad zmluvou zmeniť otcovstvo - otcovstvo z muža, ktorého za otca určuje zákon o rodine, na iného.
Aby to bolo ešte pikantnejšie, najnovšie do týchto vzťahov začínajú hovoriť už aj takto narodené deti! Od prvých umelých oplodnení totiž už ubehlo viac ako dvadsať rokov. Nedávno vystúpil z anonymity istý David Ross z Kalifornie, ktorý sa ako bývalý darca spermií stretol po rokoch so svojimi umelo oplodnenými dcérami, dvojičkami. Umožnila mu to zmluva so zdravotníckym centrom v Berkeley, kde ponúkajú darcom spermií dve možnosti - úplnú anonymitu, alebo anonymitu do 18-teho roku dieťaťa. A neostáva len pri týchto prípadoch. Predstavme si napríklad situáciu, kedy matka vynosí dieťa za svoju neplodnú dcéru, takže babka si tak porodí vlastnú vnučku. Pritom ide o skutočný prípad, ktorý sa stal v Juhoafrickej republike už v roku 1987. Stará matka v snahe pomôcť dcére k dieťaťu a sebe k vnúčaťu pristúpila na úlohu náhradnej matky. Ibaže v pokročilom štádiu jej tehotenstva sa účinnosť právnej úpravy menila a nebolo jasné v akej právnej situácii dôjde k pôrodu. Či tehotná žena po pôrode zostane starou matkou, alebo sa stane matkou. Juhoafrická verejnosť vylúštenie tejto právnej hádanky očakávala v napätí.
Ján Drgonec upozorňuje aj na ďalšie sporné situácie, napríklad prípad manželov Adamsovcov. Ako píše vo svojej knihe, po deviatich rokoch pokusov o otehotnenie umelým oplodnením sa manžel vzdal a požiadal o rozvod. Súd pritom musel rozhodnúť aj o tom, že hoci sa manželia rozišli, v ich spoločnom vlastníctve ostalo sedem oplodnených vajíčok, ktoré pán Adams nechcel pripustiť k pokusu o otehotnenie a pani Adamsová áno. Tu narážame na ďalší právny oriešok a tým je otázka právnej povahy ľudského embrya. Sú krajiny, kde sa vychádza z predstavy o počatí ako o kľúčovom momente vzniku života. V takom prípade embryo má postavenie ľudskej bytosti. Sú naopak iné krajiny, kde sa embryo pokladá za vec. Tam sú už možné dokonca aj vlastnícke vzťahy. Ale v konkrétne uvedenom príklade súd vyšiel v podstate z katolíckych kritérií a rozhodol tak, že aj zmrazené embryá sú už ľudskými bytosťami a že nie je vecou otca, aby rozhodoval o tom, čo sa s embryami udeje. Preto súd povolil, aby všetkých sedem embryí bolo použitých na pokusy o oplodnenie už rozvedenej manželky. Na šťastie pre toho muža sa ani jedno z embryí neujalo. Aj na Slovensku už rutinne funguje takzvaná asistovaná reprodukcia i anonymné darcovstvo spermií, len sa zatiaľ ešte nesúdime tak ako v iných krajinách. JUDr. Drgonec však s týmto optimizmom nesúhlasí a dodáva, že si nemyslí, že sme pripravení na právne spory spojené s týmito technikami.
Materstvo v Medzinárodnom Kontexte: Príklad Poľska
Pohľad na materstvo a podporu rodín sa v rôznych krajinách líši, čo môže prinášať pre matky žijúce v zahraničí špecifické výzvy, ale aj prekvapivé benefity. Slovenka Barbora Gromala, rodáčka z Bratislavy, ktorá sa presťahovala do Krakova, sa podelila o svoje skúsenosti so životom a materstvom v Poľsku.
Svadba v Poľsku sa pre ňu ukázala ako byrokratická prekážka, keďže potrebovala papier, ktorý Slovensko ako jediné zo všetkých krajín Európskej únie nevystavuje - „osvedčenie o právnej spôsobilosti k uzavretiu sobáša v zahraničí", ide o potvrdenie o tom, že je slobodná. Papiere, že ste vydatá, ženatý, rozvedená, vybavíte, ale taký, že ste slobodná, nie. V Poľsku tento papier potrebujete k tomu, aby ste sa mohli vydať. Takže museli chodiť po súdoch, aby dokázali, že je slobodná. Sama sudkyňa bola šokovaná, že práve s krajinou EÚ je takýto problém, bežne toto riešia s krajinami mimo EÚ. Celý proces vybavenia trval rok.
Poľsko má však zároveň politiku podpory pôrodnosti, ktorá v mnohých ohľadoch predčí slovenské normy. V Poľsku sa žena môže od začiatku tehotenstva vypísať na PN-ku, kedy poberá 100 % plat. Je to špeciálny kód v systéme, nie ten istý ako na klasickej PN-ke. To znamená, že väčšina žien si spraví tehotenský test a už ich nikdy nikto viac neuvidí, lebo sa to oplatí. Barbora išla na PN až od 6. mesiaca. Zamestnávatelia sú povinní držať prácu tehotným ženám, ak majú zmluvu na neurčito. Muž dostáva 2 týždne po pôrode na ženu OČR-ku a 11 týždňov s dieťaťom. A po návrate do práce má žena o hodinu kratší pracovný čas do odvolania - ak dojčí. Krajina tiež vyriešila nedostatok miest pre deti v jasliach - a ako to vyzerá v „súkromnej starostlivosti o deti“. Existujú aj ďalšie sociálne programy, ktoré sa týkajú rodín v Poľsku.
Predpôrodná starostlivosť v Poľsku má svoje špecifiká. V Poľsku celkovo ambulantný sektor funguje tak trošku zvláštne. Poľsko má len jednu poisťovňu, niečo ako je naša Všeobecná zdravotná. Každý si platí zdravotné odvody. Ak by ste ale chceli chodiť k lekárovi skrz ňu, tak na termíny budete čakať a čakať a čakať. Tu sa počas tehotenstva venuje gynekológ pôrodník, to je iný gynekológ, než čo sa o vás stará, keď nie ste tehotná. A termíny sú šialené, niektoré ženy majú problém dostať sa k nemu aspoň raz za mesiac. Preto väčšina žien, ktoré si to môžu dovoliť, chodia súkromne. Paradoxne ide väčšinou o lekárov, ktorí sú zazmluvnení, ale dve hodiny berú cez všeobecnú zdravotnú a ďalších 6 hodín berú súkromne. Našťastie, na túto situáciu reagujú aj firmy a tak Barbora mala všetky návštevy v istej konkrétnej klinike preplatené.
Súčasne s priaznivou pro-natálnou politikou Poľsko čelí kritike za svoju prísnu potratovú politiku. Potraty sú zakázané aj vtedy, ak by bolo dieťa smrteľne choré. Tu sa rodia aj deti bez mozgu, aj deti s vadami nezlučiteľnými so životom treba porodiť. Barbora sa celé tehotenstvo sprevádzala myšlienkou, či to prežije. Toto mala celý čas na pamäti a trochu sa bála, manžela inštruovala, kde je najbližšia česká nemocnica, keby sa niečo dialo, aby do poľskej ani nešli. Často sa totiž stáva, že sa zle vyhodnotí stav matky. Už trikrát tu boli veľké protesty, keď si lekár ešte myslel, že matkin život nie je ohrozený a bol, a tri matky už takto zomreli, možno ich bolo aj viac, ale trikrát to bolo medializované tak, že chceli zachrániť dieťa a zomrela matka. Z tohto dôvodu zvažovala českú pôrodnicu.
V rámci predpôrodnej starostlivosti má každá rodička v rámci poistenia dvakrát prenatálne vyšetrenie zadarmo na špecializovanom pracovisku, kde je vyšší štandard ultrazvuku. Plus v minulosti boli také podozrenia, že váš gynekológ, aj keď vidí vadu plodu, nepovie to, keďže sa s tým nedá nič robiť, preto sa teraz chodí na tieto vyšetrenia v 13. a 22. týždni tehotenstva na iné pracovisko. Pri všetkých vyšetreniach súvisiacich s tehotenstvom má pacientka právo mať pri sebe vždy blízku osobu, väčšinou partnera. Barbora s manželom absolvovala predpôrodnú prípravu v nemocnici najbližšie k nim. Na príprave sa hovorilo o matke, dieťati, čo sa so ženou deje. V rámci toho absolvovali exkurziu nemocnicou, kde si v pokoji mohli pozrieť pôrodné sály, chirurgickú sálu pre cisársky rez, oddelenie pre mamičky s deťmi a novorodenecké oddelenie. V rámci predpôrodnej prípravy má ešte každá žena nárok od 21. týždňa tehotenstva na stretnutia s pôrodnou asistentkou, tak by sa to volalo u nás, ale ony nielen asistujú pri pôrode, sú to vysokoškolsky vzdelané ženy, ktoré sa starajú o tehotnú s bábätkom, stretávajú sa s tehotnými a odpovedajú na otázky ohľadom tehotenstva, také, čo nemusíte položiť lekárovi. Barbora sa s ňou pred pôrodom stretla iba raz, pretože nemala nič, čo by chcela konzultovať. Od 20. týždňa ju mala na telefóne, písala jej SMS, či sa dobre cíti.
Keď žena porodí, tak má napísať SMS pridelenej asistentke a ona si povie, kedy táto žena asi vyjde z nemocnice. Hneď na druhý deň ju navštívi, aby jej ukázala všetko s bábätkom - kúpanie, prebaľovanie, obliekanie, celý servis. Skontroluje ženu, pokiaľ má jazvu napríklad, či je všetko OK, či nemusí ísť do nemocnice. A takto sa stará o bábätko a ženu 6 týždňov. Prvé dva týždne k nim chodila dvakrát týždenne, potom už len raz týždenne na kontrolu. Vždy tu bola polhodinku, hodinku.
Tieto skúsenosti ukazujú, že materstvo je univerzálna téma, no jej prejavy a podpora sú hlboko ovplyvnené kultúrnym, právnym a spoločenským kontextom každej krajiny.