Materská dovolenka je dôležitou súčasťou sociálneho zabezpečenia pre rodičov. Pre študentky doktorandského štúdia však môžu byť podmienky nároku na materské dávky zložité. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na materské a tehotenské dávky pre študentky doktorandského štúdia na Slovensku, s dôrazom na aktuálne legislatívne zmeny a praktické príklady. Cieľom je poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie pre študentky, ktoré plánujú materstvo počas alebo po ukončení štúdia. Narodenie dieťaťa je významnou udalosťou v živote každej rodiny. Ak táto udalosť nastane počas doktorandského štúdia, môže priniesť špecifické výzvy a otázky. Tento článok sa zameriava na problematiku tehotenstva počas doktorandského štúdia na Slovensku a dotýka sa právnych, sociálnych a finančných aspektov, ktoré môžu túto situáciu ovplyvniť.
Nárok na Materské a Tehotenské Dávky pre Študentky: Všeobecné Východiská
Študentka, respektíve mladá tehotná žena po skončení štúdia, nemá automaticky nárok na dávku tehotenské a prípadne neskôr na dávku materské, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa. Počas štúdia totiž študenti nie sú automaticky nemocensky poistení, iba ak by si napríklad sami platili dobrovoľné nemocenské poistenie, čo zväčša nerobia. Sociálna poisťovňa preto pripomína, že podmienkami nároku na tehotenské/materské sú trvanie nemocenského poistenia najmenej 270 dní za posledné dva roky a takisto aj existencia nemocenského poistenia ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie konkrétnej dávky. Podľa § 48 ods. 1 ZSP má poistenka, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, nárok na materské vtedy, ak v posledných 2 rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Ak túto podmienku nesplní, patrí jej rodičovský príspevok odo dňa narodenia dieťaťa, ak splní podmienky ustanovené v zákone č. 571/2009 Z. z.
Pri materskej platí, že ide o zásluhovú dávku zo sociálneho poistenia. Inak povedané, rodič si ju musí „odpracovať“. Nárok majú tí z nich, ktorí sú nemocensky poistení v zamestnaní, podnikaní alebo si odvody platia dobrovoľne. Do úvahy sa berie aj ochranná lehota, ktorá trvá osem mesiacov, ak žena skončila v práci už v tehotenstve. Vo všetkých prípadoch musí rodič platiť nemocenské poistenie minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Vtedy samozrejme má nárok na materské, ktoré sa vypočítava individuálne na základe jej príjmov zo zamestnania, a to v trvaní tých spomínaných 14 týždňov. Materská sa vypláca z nemocenského poistenia ako náhrada príjmu, podobne ako PN alebo ošetrovné.
Tehotenské Dávky: Nová Podpora Počas Tehotenstva
Tehotenské je nová nemocenská dávka, ktorú poskytuje Sociálna poisťovňa od 1. apríla 2021. Účelom tehotenského je zabezpečiť tehotnej poistenke príjem, ktorý slúži na kompenzáciu zvýšených výdavkov v tehotenstve. Ide o dávku, ktorá je určená len pre ženy, poistenky Sociálnej poisťovne. Nárok na dávku tehotenské vzniká od začiatku 13. týždňa tehotenstva (od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu). To znamená, že študentka musí byť ku dňu začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu nemocensky poistená alebo jej musí plynúť v tento deň ochranná lehota, aby splnila jednu z podmienok nároku na tehotenské. Podotýkame, že podmienka 270 dní dva roky spätne sa sleduje v prípade dávky tehotenské k začiatku 13. týždňa tehotenstva. Tehotenské nie je tehotenské štipendium, ktoré poskytujú školy tehotným študentkám.
Aplikácia a proces vybavenia dávky tehotenské:
Poistenka pre vybavenie dávky potrebuje najprv žiadosť potvrdenú lekárom. Žiadosť o tehotenské (tlačivo, ktorým si poistenka uplatní nárok na tehotenské) vystaví gynekológ, v ktorého starostlivosti je poistenka na začiatku II. trimestra, po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva. Lekár v žiadosti potvrdí očakávaný deň pôrodu. Ak si poistenka bude uplatňovať nárok na dávku z viacerých nemocenských poistení, lekár jej vystaví žiadosť z každého nemocenského poistenia osobitne. Sociálna poisťovňa posúdi nárok k začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Poistenka, ktorá je zároveň zamestnankyňou, nepredkladá tlačivo zamestnávateľovi na potvrdenie, keďže zamestnávateľ na žiadosti nepotvrdzuje žiadne údaje.
Podať e-formulár Žiadosť o tehotenské je možné elektronicky dvomi spôsobmi: 1. vyplnením e-formulára s občianskym preukazom s aktivovaným čipom (Žiadosť/Prihlásenie s eID) alebo 2. vyplnením e-formulára bez občianskeho preukazu s aktivovaným čipom s pomocou mobilného telefónu, ktorého číslo je povinný údaj vo formulári (Žiadosť/Prihlásenie bez eID). K podaniu e-formulára sú potrebné nasledujúce dokumenty a údaje: lekárom potvrdená žiadosť o tehotenské (ak si chcete uplatniť nárok na tehotenské z viacerých nemocenských poistení, žiadosť vám musí lekár potvrdiť z každého nemocenského poistenia samostatne). Ak si uplatňujete nárok na tehotenské iba z jedného nemocenského poistenia, je potrebná kópia prvej strany originálu Žiadosti o tehotenské potvrdenej lekárom (vyžaduje sa súbor PDF alebo obrázky JPEG/PNG, s obmedzením 5 MB na jednu prílohu). Ak si uplatňujete nárok na tehotenské z viacerých nemocenských poistení, stačí poslať jednu elektronickú žiadosť, avšak priložiť treba kópiu prvej strany originálov všetkých Žiadostí o tehotenské potvrdených lekárom (vyžaduje sa súbor PDF alebo obrázky JPEG/PNG, s obmedzením 5 MB na jednu prílohu); systém umožní priložiť iba toľko príloh, koľko nemocenských poistení uvediete v časti „Poistný vzťah“. Ďalej sú potrebné vaše identifikačné údaje (meno, priezvisko, rodné číslo/dátum narodenia) a kontaktné údaje, dátum očakávaného (predpokladaného) dátumu pôrodu a meno a priezvisko lekára, ktorý originál Žiadosti o tehotenské potvrdil, a tiež údaje potrebné na výplatu dávky (číslo účtu, adresa).
Započítanie Obdobia Štúdia pre Nárok na Materské: Kľúčová Zmena od roku 2024
Výnimkou, kedy nárok na dávku tehotenské a materské študentkám môže vzniknúť, sú iba prípady, ak si počas štúdia platili poistné dobrovoľne. Na to, aby mala žena po skončení štúdia nárok na dávku tehotenské/materské zo Sociálnej poisťovne, je potrebné, aby bola nemocensky poistená, napríklad pracovala ako zamestnanec, bola poistená ako povinne nemocensky poistená SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba.
Kľúčovou zmenou pre študentky, ktorá prináša výrazné zlepšenie ich sociálneho zabezpečenia, je možnosť započítania obdobia štúdia. Ak žena otehotnie počas štúdia, prípadne v krátkej dobe po skončení štúdia (stredoškolského alebo vysokoškolského), pre nárok na dávku materské si do obdobia 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom môže od 1. januára 2024 napočítať obdobie ukončeného štúdia spadajúce do sledovaného obdobia. Je však potrebné zároveň splniť aj podmienku existencie nemocenského poistenia, prípadne trvanie ochrannej lehoty.
Nárok na materskú dovolenku majú po novom aj matky, ktoré len nedávno ukončili štúdium a pracujú napríklad len pár mesiacov. Do odpracovaných dní sa im totiž bude počítať aj obdobie štúdia. Podmienkou je, že úspešne dokončili strednú alebo vysokú školu. Vďaka schválenému návrhu sa ženám na stredných a vysokých školách obdobie ich úspešne ukončeného štúdia počíta ako obdobie nemocenského poistenia na získanie prípadnej materskej. Sociálna poisťovňa však upozorňuje, že musí ísť o úspešne ukončené štúdium.
Obzvlášť špecifickou skupinou sú podľa predkladateľov doktorandky, ktoré študujú dlhšie a školu skončia vo vyššom veku. Vzhľadom na to, že nie sú nemocensky poistené, sa po ukončení doktorandského štúdia často musia zamestnať, aby im nárok na materské vznikol. Tým podľa poslancov dochádzalo k zvyšovaniu veku rodičiek. Po novom sa pre absolventky podmienky zmenili tak, že ak sa po úspešnom ukončení školy a pred žiadosťou o materskú stihnú zamestnať, alebo budú v ochrannej lehote, bude sa do spomínaných 270 dní počítať aj obdobie ich štúdia.
Novinky Sociálnej poisťovne: Najdôležitejšie zmeny v sociálnom poistení od 1. januára 2025
Praktické Príklady Aplikácie Nových Pravidiel
Pre lepšie pochopenie si uveďme niekoľko praktických príkladov, ako sa zmeny od 1. januára 2024 prejavia v praxi:
Príklad 1: Absolventka strednej školy s rýchlym nástupom do prácePovedzme, že žena úspešne dokončí strednú školu v máji tohto roka. Hneď od júna sa zamestná a na september jej lekár stanoví deň pôrodu. Keby sa to za rovnakých podmienok stalo minulý rok, nárok na materskú by nemala. Po novom jej Sociálna poisťovňa k trom odpracovaným mesiacom započíta aj ďalších šesť mesiacov, ktoré pred zamestnaním strávila štúdiom. Materskú dostane dokonca aj v prípade, že v práci skončí po pár dňoch.
Príklad 2: Študentka pracujúca popri štúdiuMaterská pre študentky môže pomôcť aj ženám, ktoré napríklad v máji úspešne dokončia strednú školu, počas leta si nájdu prácu a v septembri nastúpia na vysokú školu a budú pracovať popri štúdiu. Ak by takáto študentka mala rodiť napríklad v decembri tohto roka, vznikne jej nárok na materskú.
Príklad 3: Dôležitosť úspešného ukončenia štúdiaIný prípad je, ak má žena očakávaný deň pôrodu stanovený na začiatok februára tohto roka a skôr. Sociálna poisťovňa upozorňuje, že musí ísť o úspešne ukončené štúdium. Ak by štúdium nebolo úspešne dokončené, možnosť započítania obdobia štúdia by sa na ňu nevzťahovala.
Historické a Súčasné Postavenie Doktorandov: Základ pre Pochopenie
V príspevku sa zameriame na súčasné postavenie doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia, s dôrazom na podmienky nároku na materský príspevok a súvisiace aspekty sociálneho a zdravotného poistenia. Analyzujeme zmeny, ktoré nastali v postavení doktoranda po 1. septembri 2007, a ich dopad na nárok na dávky a príspevky.
Zmena postavenia doktoranda od roku 2007:Novelizáciou ustanovení Zákona o vysokých školách (ZVŠ) zákonom č. 363/2007 Z. z. sa zmenilo postavenie doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia. Naďalej mu vysoká škola poskytuje štipendium, ale od 1. septembra 2007 nemá postavenie zamestnanca. Táto zmena mala zásadný vplyv na sociálne a zdravotné poistenie doktorandov. Doktorandské štúdium predstavuje významný krok v akademickej kariére, avšak prináša so sebou aj množstvo otázok týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia a nároku na rôzne dávky, najmä v kontexte rodičovstva.
Doktorandské štúdium ako štúdium 3. stupňa:Podľa § 2 ods. 5 ZVŠ je doktorandský študijný program študijným programom 3. stupňa. Zameriava sa na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa. Štúdium prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa.
Absolventi vysokoškolského štúdia, ktorí nastúpili na doktorandské štúdium v dennej forme doktorandského štúdia, nemajú voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti - nemusia sa prihlasovať, nič oznamovať ani platiť poistné. Na rozdiel od minulosti (zmena nastala 1.1.2008) doktorand v dennej forme doktorandského štúdia nie je povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený ani povinne poistený v nezamestnanosti ako zamestnanec. Pre doktoranda to znamená, že obdobie doktorandského štúdia sa mu neráta ako doba poistenia pre účely nároku na jednotlivé dávky, teda ani na dôchodkové. V prípade záujmu môže doktorand využiť inštitút dobrovoľne poistenej osoby, prihlásiť sa na dobrovoľné poistenie a platiť si poistné na sociálne poistenie sám. Sociálna poisťovňa ešte upozorňuje, že ak doktorand začne počas štúdia vykonávať inú zárobkovú činnosť, napríklad na základe pracovnej zmluvy alebo dohody, môže mu vzniknúť povinné nemocenské poistenie, ktoré už ovplyvní jeho nárok na dávky.
Zdravotné Poistenie Doktorandov: Postavenie Poistenca Štátu a Iné Modality
Vysoká škola nie je povinná odvádzať za doktorandov v dennej forme doktorandského štúdia poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie, pretože sa nepovažujú podľa ZVŠ za zamestnancov. Ak chcú byť poistení, musia si poistné na sociálne poistenie platiť sami ako dobrovoľne poistené osoby.
Podľa zákona č. 594/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. januára 2008 novelizoval Zákon o zdravotnom poistení (ZZP), sa doktorandi považujú za poistencov štátu. Podľa § 11 ods. 8 písm. u) ZZP platí poistné štát za študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov.
Dôležité podmienky pre platenie poistného štátom:
- Nezískanie už vysokoškolského vzdelania 3. stupňa.
- Nedovŕšenie veku 30 rokov.
- Neprekročenie štandardnej dĺžky štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme.
Doktorand už nie je považovaný za zamestnanca. Znamená to, že nie je poistený ako zamestnanec, vysoká škola sa nepovažuje na účely ZZP za jeho zamestnávateľa a zo štipendia sa neplatí poistné na zdravotné poistenie. Na účely ZZP má postavenie poistenca štátu, a to rovnako ako študenti vysokoškolského štúdia 1. a 2. stupňa. Na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie sa za zamestnancov nepovažujú osoby, ktoré vykonávajú pre zamestnávateľa práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Preddavky na poistné na zdravotné poistenie doktorand neplatí, pretože sa považuje podľa § 11 ods. 8 písm. u) ZZP za poistenca štátu.
Sociálne Poistenie Doktorandov: Absencia Povinného Poistenia a Možnosti Dobrovoľnosti
Podľa zákona č. 555/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. januára 2008 novelizoval Zákon o sociálnom poistení (ZSP), sa doktorand v dennej forme doktorandského štúdia nepovažuje za zamestnanca. Nie je poistený ako zamestnanec a vysoká škola sa nepovažuje na účely ZSP za jeho zamestnávateľa, neodvádza zaňho zo štipendia poistné do Sociálnej poisťovne a ak je doktorand aj v II. pilieri dôchodkového systému, tak Sociálna poisťovňa neuhrádza ani príspevky na jeho osobný dôchodkový účet do II. piliera. Od 1. januára 2008 nie je obdobie dennej formy doktorandského štúdia obdobím nemocenského poistenia, čoho dôsledkom je, že doktorandovi nevzniká nárok na dávky nemocenského poistenia. Pre doktorandky, ktoré plánujú po ukončení doktorandského štúdia materstvo, stojí za zváženie prihlásiť sa ako dobrovoľný platiteľ na nemocenské poistenie, aby si tak zabezpečili nárok na materské vo vyššej sume, ako sa poskytuje rodičovský príspevok.
Pre jednotlivé druhy dobrovoľného poistenia je možné rozhodnúť sa samostatne, napríklad je možné zvoliť si len dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Ak sa doktorand rozhodne pre niektorý druh dobrovoľného poistenia, prihlási sa do Sociálnej poisťovne ako dobrovoľný platiteľ prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby (RLFO). Ak sa doktorand nerozhodne pre uvedené dobrovoľné poistenia, nebude mať nárok na zodpovedajúce dávky zo sociálneho poistenia. Netýka sa to nároku na invalidný dôchodok za podmienok určených v ZSP.
Výpočet Materského a Jeho Výška
Nárok na materskú vzniká spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred pôrodom a spravidla sa poberá 34 týždňov. Samotná materská pre študentky sa bude vo väčšine prípadov počítať z takzvaného pravdepodobného vymeriavacieho základu. Ten sa používa vtedy, keď niekto nie je zamestnaný dlhodobo alebo je na péenke (práceneschopnosti). Pri výpočte sa totiž spravidla používa mzda, ktorú žena zarábala v predchádzajúcom roku. Ak zarába napríklad tisíc eur, jej denný vymeriavací základ bude zhruba 33 eur. Výška materského sa potom počíta ako 75 percent z vymeriavacieho základu.
Za 30-dňový mesiac potom matka na materskej dostane vyše 742 eur a za mesiac, ktorý má 31 dní, dostane vyše 767 eur. Pre porovnanie, maximálny denný vymeriavací základ je v tomto roku na úrovni 85,7425 eura. Rodičia dosiahnu maximálnu výšku materskej len v prípade, že majú dostatočne vysoký príjem. Po novom by museli zarábať aspoň 2 608 eur mesačne v hrubom, čo je dvojnásobok priemernej mzdy z roku 2022.
Materská Dávka pre Otcov a Iných Poistencov
Na materskú dovolenku môže nastúpiť aj otec dieťaťa, pričom matka je povinná byť na materskej 14 týždňov dokopy, pričom matka si musí vybrať prvých 6 týždňov po pôrode (zvyšných 8 týždňov materskej si matka musí vybrať do uplynutia 34 týždňov odo dňa vzniku nároku na materskú). Potom môže nastúpiť na "materskú" dovolenku otec, ale zároveň nesmie mať iný príjem. Počas rodičovskej dovolenky je tento súbeh možný, ale počas materskej nie.
Príjem otca počas materskej sa nesleduje iba v prípade, že otec je samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO). Ak je otec zamestnanec, tak v zákone sa píše o absencii príjmu, to znamená žiadny príjem zo zamestnania. Takže, ak je otec riadnym zamestnancom, tak na materskú môže ísť z 34 týždňov 20 (zvyšných 14 matka, iba v prípade, že by zomrela alebo bola vážne chorá, tak sa to mení). Tých 20 týždňov však nemôže pracovať a teda ani nemá príjem, pričom materská je vždy menej ako plat. Je dôležité prerátať, či sa oplatí manžela poslať na materskú, vzhľadom na potenciálnu stratu príjmu zo zamestnania.
Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské. Ak iný poistenec prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.
Rodičovský Príspevok: Alternatíva a Kombinácia so Štipendiom
Ak poistenka nesplní podmienky nároku na materské, patrí jej rodičovský príspevok odo dňa narodenia dieťaťa, ak splní podmienky ustanovené v zákone č. 571/2009 Z. z. (od 1. januára 2010 bol rodičovský príspevok vo výške 164,22 eura, pričom jeho výška sa priebežne aktualizuje). Rodičovský príspevok je dávka, ktorú nevypláca Sociálna poisťovňa, ale Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a nie je nijako viazaná na predchádzajúce odvody do sociálnej poisťovne. Preto rodičovský príspevok môžu poberať všetci bez ohľadu na to, koľko prispeli do odvodového systému Sociálnej poisťovne.
Kombinácia štipendia a rodičovského príspevku:Ak doktorandka preruší štúdium, má nárok len na rodičovský príspevok. Ak sa vráti do školy, bude dostávať štipendium aj rodičovský príspevok. Veľa závisí od školiteľa, či to bude akceptovať, ak doktorandka pokračuje v štúdiu bez prerušenia, čo môže mať vplyv na jej schopnosť kombinovať štúdium s rodičovskými povinnosťami a príspevkami.
Daňové a Pracovnoprávne Aspekty Doktorandského Štúdia
Daňové aspekty štipendia:Podľa zákona č. 621/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. januára 2008 novelizoval Zákon o dani z príjmov (ZDP), je štipendium, teda príjem plynúci doktorandom z doktorandského štúdia, príjmom oslobodeným od dane z príjmov, ktorý nevstupuje do ročného zúčtovania ani do daňového priznania. Štúdium v dennej forme doktorandského štúdia sa na daňové účely, rovnako ako aj na účely sociálneho a zdravotného poistenia, považuje za 3. stupeň vysokoškolského štúdia.
Nezaopatrené dieťa a daňový bonus:Zákon o prídavku na dieťa (ZoPD) nepovažuje doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia za vyživované nezaopatrené dieťa na účely poskytovania prídavku na dieťa. Nie je tak splnená ani podmienka na uplatnenie nároku na daňový bonus. Je to preto, lebo za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie podľa § 4 ods. 1 a ods. 3 ZoPD sa považuje iba vysokoškolské štúdium 1. a 2. stupňa.
Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku:Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na manžela alebo manželku (ďalej len „NČZDM“) podľa § 11 ods. 3 ZDP sa do vlastného príjmu manžela alebo manželky podľa § 11 ods. 5 ZDP nezahŕňa okrem iných plnení štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie podľa ZoPD. Ide iba o štipendium poskytované študujúcim vysokoškolského štúdia 1. a 2. stupňa okrem externého štúdia. To znamená, že štipendium doktoranda sa považuje za vlastný príjem manžela/manželky pre účely posúdenia nároku na NČZDM.
Dovolenka a pracovnoprávne nároky:Doktorand v dennej forme doktorandského štúdia nemá od 1. septembra 2007 postavenie zamestnanca. Nevzniká mu nárok na dovolenku a na ďalšie nároky, ktoré ustanovuje Zákonník práce pre osoby, ktoré sú u zamestnávateľa zamestnané v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy.
Vplyv na ďalší pracovnoprávny vzťah:Obdobie doktorandského štúdia má vplyv iba na ďalší pracovnoprávny vzťah, v ktorom sa toto obdobie započíta do obdobia, ktoré ovplyvňujú nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky. Do času trvania pracovného pomeru sa podľa § 103 ods. 5 písm. e) ZP započítava čas doktorandského štúdia. Podľa § 103 ods. 4 ZP nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky je zamestnanec povinný preukázať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku, inak mu nárok na dlhšiu dovolenku za príslušný kalendárny rok zaniká.
Legislatívne Snahy o Systémové Zlepšenie Sociálnych Podmienok Doktorandov
Sociálne podmienky študentov a študentiek v dennej forme doktorandského štúdia sa môžu zlepšiť. Poslanci z klubu Progresívne Slovensko (PS) Simona Petrík a Dávid Dej chcú v rámci novely zákona o sociálnom poistení, ktorú už predložili do parlamentu, budúcich doktorandov nemocensky a dôchodkovo poistiť. Novela garantuje študentom nárok na materské a započítava im tieto roky do dôchodkových nárokov bez ohľadu na podmienku absolvovania daného stupňa štúdia. Zároveň im priamo prispieva ku skvalitneniu podmienok štúdia, keďže odstraňuje nepriamy tlak na študentov byť zároveň v zamestnaneckom pomere pre vznik povinného nemocenského a starobného dôchodkového poistenia, vďaka čomu sa môžu naplno venovať vede. Zmena sa bude týkať všetkých študentov v dennej forme doktorandského štúdia, pokiaľ nevykonávajú inú zárobkovú činnosť. Celková výška sociálnych odvodov, ktorú za študentov štát zaplatí, bude predstavovať výdavky vo výške 7 až 8 miliónov eur ročne v priebehu nasledujúcich štyroch rokov.
Študenti doktorandského štúdia vykonávajú rozsiahle činnosti, ktoré by v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce boli na pomedzí štvrtého až piateho stupňa náročnosti práce, a teda samozrejmosťou by v tomto prípade bolo aj počítanie odpracovaných rokov v starobe či finančná pomoc pri tehotenstve a následnom materstve prostredníctvom materského. Formálne označenie doktorandov ako „študentov“ by nemalo brániť ich spravodlivému postaveniu pre účely sociálneho poistenia. Predkladatelia zastávajú názor, že jedným z kľúčových sociálnych nástrojov na podporu najtalentovanejších študentiek a študentov je priznanie nároku na materskú. Študenti sa tak budú môcť venovať vede, no zároveň nebudú odkladať rodičovstvo.
„Navrhovaná novela zákona chce motivovať ženy stať sa matkami v čase adekvátneho reprodukčného veku, pričom odstraňuje nedostatky novely zákona o sociálnom poistení z roku 2023, tým že zo študentov III. stupňa štúdia vytvára povinne nemocensky a dôchodkovo poistené osoby,“ uvádzajú opoziční poslanci v dokumente. Stiahnutý návrh chcel dosiahnuť práve to, aby status študenta nebránil ich spravodlivému postaveniu pre účely sociálneho poistenia. Po jeho úspešnom prijatí by boli aj oni povinne nemocensky poistení, rozšíril by sa osobný rozsah dôchodkového poistenia a ich štipendium by nebolo ani prekážkou pri nároku na nemocenskú dávku.
„Napriek vedeckým a pedagogickým aktivitám sa mladým doktorandkám a doktorandom ich činnosť počas štúdia žiadnym spôsobom pozitívne neodrazí v starobe pri poberaní starobného dôchodku. Rovnako nemajú mladé doktorandky nárok na materské v prípade tehotenstva počas rokov, kedy študujú,“ vysvetľuje predložený dokument.
Kľúčové Rozdiely v Sociálnom Poistení a Možnosti Dobrovoľného Poistenia
Sociálne poistenie je povinné verejnoprávne poistenie, vďaka ktorému sú občania prostredníctvom platenia odvodov a poberania dávok zabezpečení pred rizikovými životnými situáciami. Ak ste zamestnaní, platí vám odvody na toto poistenie zamestnávateľ z vašej hrubej mzdy. V určitých prípadoch tak robí štát (napríklad počas materskej dovolenky), ale sú obdobia, kedy za vás poistenie nikto nehradí a vtedy je dobré vedieť o možnosti platiť si poistenie dobrovoľne. Jeho účelom je nahradiť vám príjem v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a zabezpečenie príjmu v čase pracovnej neschopnosti, tehotenstve i počas materskej.
Dôležité rozdiely:
- Nemocenské poistenie slúži na zabezpečenie príjmu v prípade dočasnej straty schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (napr. počas práceneschopnosti, tehotenstva, materskej).
- Dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) zabezpečuje príjem po dovŕšení dôchodkového veku alebo v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invalidita).
Poberať dôchodok môžete aj pri riadnom zamestnaní. Môžete si vybrať jeden samostatný druh dobrovoľného poistenia, alebo viaceré poistenia v rámci piatich balíkov, ktoré ponúka Sociálna poisťovňa. Pre jednotlivé druhy dobrovoľného poistenia je možné rozhodnúť sa samostatne, napríklad je možné zvoliť si len dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.
Kto sa môže poistiť dobrovoľne?Dobrovoľne sa môže poistiť nezamestnaný (napríklad študent), SZČO, ktorej hrubý príjem nepresiahol stanovenú hranicu a nevznikla jej povinnosť platby povinného poistenia. Dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená v Sociálnej poisťovni môže byť aj policajtka/policajt alebo profesionálna vojačka/vojak, ktorí sú súčasne nemocensky zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
Kto sa nemôže poistiť dobrovoľne?Dobrovoľne sa nemôže poistiť povinne nemocensky poistený (zamestnanec, SZČO, ktorej príjem presiahol stanovenú hranicu a musí si platiť povinné poistenie), tiež osoba s priznaným starobným, či predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (t. j. odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku) a poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.
Zdravotné Poistenie pre Cudzincov Doktorandov na Slovensku
Vzhľadom ku skutočnosti, že zákon č. 404/2011 Z. z. (Zákon o pobyte cudzincov) ukladá povinnosť cudzincom uzatvoriť zdravotné poistenie, je povinnosťou doktorandov, rezidentov tretích krajín (krajín nepatriacich do Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru), po udelení prechodného pobytu na území SR uzatvoriť zdravotné poistenie najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa, kedy cudzinec prevzal doklad o svojom pobyte na Slovensku.
Individuálne komerčné zdravotné poistenie cudzincov môže uzatvoriť aj osoba, ktorá je zdravotne poistená v inom členskom štáte EÚ, napríklad doktorand alebo postdoktorand, ktorý ešte nie je zamestnancom fakulty a je zdravotne poistený vo svojej krajine, no má záujem o komplexnú zdravotnú starostlivosť počas pobytu na Slovensku. Pri uzatváraní individuálneho komerčného poistenia musí cudzinec, ktorý je žiadateľom o poistenie, vyplniť zdravotný dotazník, ktorý obsahuje aj otázky týkajúce sa jeho zdravotného stavu a životosprávy. Na základe vyhodnotenia dotazníka poisťovňa zváži, či s cudzincom zmluvu uzatvorí. Od vybraného typu poistenia sa odvíja aj jeho územná platnosť.
tags: #socialne #poistenie #doktorandov #tehotenstvo