Úvod: Prečo je spánok pre zdravý vývin dieťaťa kľúčový?
Spánok je prirodzený proces regenerácie organizmu, ktorý je kľúčový pre fyzický aj mentálny vývin detí. Je jednou zo základných biologických potrieb, ktoré máme. Kvalitný spánok vedie k zdravému vývinu dieťatka - počas spánku sa vytvárajú v mozgu dôležité spoje, ktoré sú okrem iného viazané na pamäť, rozvoj reči a celkový psychomotorický vývin. Hoci je spánok nevyhnutný, jeho priebeh je veľmi individuálny. Niektoré deti prespia takmer celú noc už od narodenia, zatiaľ čo iné sa budia častejšie. Množstvo spánku, ktoré novorodenec potrebuje, sa líši od potrieb staršieho dieťaťa. Vývin dieťatka je najmä počas prvých rokov života veľmi dynamický a rovnako dynamicky sa nám mení aj spánok. Od novorodeniatka, ktoré prespí väčšinu dňa, až po dieťatko, ktoré cez deň už spánok nepotrebuje a spí iba v noci. Čas a kvalitu spánku ovplyvňujú rôzne faktory, vrátane genetických faktorov, zdravotného stavu, ako aj individualita a temperament každého dieťaťa. Spánok nie je len čas, keď dieťa odpočíva, ale v jeho priebehu sa v tele aj mozgu odohrávajú procesy, ktoré majú zásadný vplyv na rast, učenie aj každodenné správanie.
I. Biologické základy spánku: Cirkadiánne rytmy a homeostatický spánkový tlak
Kvalitný spánok je výrazne viazaný na rôzne procesy, ktoré prebiehajú v našom organizme, ako napríklad cirkadiánne rytmy alebo vylučovanie hormónov. Jednoducho povedané, ak máme tieto procesy v rovnováhe, dosiahneme optimálne podmienky na spánok.
Cirkadiánne rytmy: Vnútorné hodiny organizmu
Cirkadiánne rytmy sú 24-hodinové cykly, ktoré v našom tele riadia procesy nevyhnutné pre jeho fungovanie. Jedným z takýchto cyklov je aj cyklus spánok - bdenie. Pri pravidelnom opakovaní sa spánku a bdenia v priebehu 24 hodín sa naše vnútorné hodiny nastavia na to, kedy je čas spánku a kedy je čas bdenia. Jedným zo základov kvalitného spánku je teda dobre nastavený biorytmus. Tento biorytmus sa synchronizuje hlavne vďaka svetlu.Načasovanie spánku dospelých sa riadi cirkadiánnymi rytmami - fyziologickými zmenami, ktoré nasledujú po 24-hodinovom cykle. Mnohé z týchto zmien sú ovplyvnené vystavením svetlu. Napríklad, keď sa počas dňa vystavíte slnečnému žiareniu, pomáhate telu kalibrovať jeho vnútorné hodiny. A naopak, neprítomnosť svetla v noci pomáha telu pokojne zaspať. Keď príde tma, váš mozog to interpretuje ako signál, aby začal produkovať melatonín, hormón, ktorý spúšťa relaxáciu a vydláždi cestu na spánok. Tento proces môžete ľahko narušiť tak, že sa večer vystavíte umelým zdrojom svetla, najmä zdrojom modrého svetla.Je dobré, ak má dieťa počas dňa čo najviac prirodzeného svetla, preto je vhodný pobyt vonku na slnku a svetle. Aj počas zamračeného dňa je vonkajšie svetlo intenzívnejšie ako umelé osvetlenie. V podvečernom čase je vhodné stlmené osvetlenie - narúšať ho môže svetlo z obrazoviek smartfónu, počítača alebo televízora, ktoré sa neodporúča deťom minimálne 2 hodiny pred ukladaním na spánok. Ak sa obrazovkám pred spaním nedá úplne vyhnúť, môžu byť riešením okuliare blokujúce modré svetlo.Cirkadiánne rytmy, ktoré riadia fyziologické nastavenie nášho organizmu, ako je hlad, vylučovanie hormónov, regulácia telesnej teploty, ale i spánok, sú vnútorné mechanizmy v našom tele, ktoré sú nastavené na určité podmienky. Počas tehotenstva sú plody naladené na fyziológiu svojich matiek vo dne i v noci. Srdcové a dýchacie frekvencie sa zrýchľujú, keď je matka aktívna. Keď matka spí, spomaľujú sa. Takéto zmeny môžu byť ovplyvnené materskými hormónmi, najmä melatonínom. Materský melatonín prechádza placentou a môže usmerňovať vnútorné hodiny plodu. Ale po narodení je toto intímne hormonálne spojenie prerušené. U nás to vyžaduje určitý čas a tento proces je komplikovaný skutočnosťou, že novorodenci sa musia kŕmiť každých pár hodín. Väčšine novorodencov trvá približne 12 týždňov, kým sa u nich pri produkcii melatonínu prejavia denné rytmy. Cirkadiánne zmeny kortizolu, hormónu, ktorý pomáha regulovať bdelosť, sa môžu objaviť ešte neskôr.
Homeostatický spánkový tlak: Nevyhnutnosť odpočinku
Cirkadiánne rytmy fungujú aj v extrémnych podmienkach a sú vnútorným biochemickým systémom, ktorý nás doslova „tlačí“ do spánku. Táto vnútorná sila dáva po určitom čase bdenia organizmu znamenie, že je čas ísť spať. Čím dlhšie sme hore, tým viac sa nám chce spať. Platí to však aj opačne - čím dlhšie spíme, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa zobudíme. Homeostatický spánkový tlak nám zjednodušene hovorí, ako dlho dieťatko vydrží hore, kým bude potrebovať spánok.Pre dosiahnutie kvalitného spánku je potrebné zladiť cirkadiánne rytmy, ktoré ovplyvňujú spánok a bdenie, s homeostatickým spánkovým tlakom, ktorý ovplyvňuje, ako dlho dieťatko vydrží bdieť. Ak dosiahneme rovnováhu medzi týmito silami, dostaneme biologické spánkové okno, počas ktorého sa dieťatku najľahšie zaspí a jeho potreba spánku bude optimálne naplnená.
Dynamika vývinu a potreba spánku
Najviac vývinových zmien v organizme sa deje počas prvých rokov života. Mozog počas dňa spracováva veľké množstvo nových vnemov a informácií, ktoré si počas spánku ukladá. Doba spánku sa počas detstva postupne skracuje a mení sa aj jeho podoba. To, čo je prirodzené pre batoľa, už neplatí pre školáka alebo dospievajúceho.
II. Vývin spánku v jednotlivých vekových obdobiach
Novorodenci: Špecifiká prvých týždňov
Novorodenci dokážu v priebehu prvých dvoch týždňov spať celkovo v priemere 16 až 18 hodín denne. Napriek tomu sa často prebúdzajú a zriedka spia dlhšie ako 4 hodiny, dokonca aj v noci. Pre rodiča, ktorý sa dobre nevyspí, sa novorodenecký spánok môže javiť ako úplne neusporiadaný. V prvých dňoch priemerný novorodenec spí 16 - 18 hodín denne. O štyri týždne neskôr je to v priemere asi 14 hodín. Je to však skutočne veľmi individuálne. Niektoré štvortýždňové bábätká spia len 9 z 24 hodín.Spánok novorodenca je veľmi špecifický. Novorodenci trávia väčšinu spánku v tzv. REM fáze spánku, ktorá je spojená so snívaním a vývinom mozgu novorodenca. Spánok novorodenca je iný ako spánok dospelého. Dospelý prechádza viacerými fázami spánku a až nakoniec sa ocitá vo fáze REM, ľahkého spánku, kedy sa buď preberie, alebo sa „obráti na druhý bok a“ spí ďalej. Spánkový cyklus dospelého trvá približne 90-120 minút a v REM fáze trávi len okolo 20 % celkového spánku. U novorodenca je vzor spánkového cyklu iný. Keď bábätko „konečne“ zaspí, vchádza okamžite do REM fázy (ľahkého spánku). Veľakrát vidíte, že oči dieťatka sú pootvorené. Počas tejto fázy sú bábätká veľmi ľahko zobuditeľné. Ak teda dieťatko položíte už v tejto fáze, môže sa stať, že sa presne v tom momente, ako ho položíte, preberie. Začne hýbať rukami a samé sa budiť vlastnými rúčkami (ak nie sú zavinuté) a celé uspávanie môže začať odznova. Novorodenec môže zostať v takejto ľahkej fáze aj 25-35 minút. Vo fáze hlbokého spánku sa telo bábätka uvoľní, prestane sa hýbať a jeho očká sa prestanú hýbať tiež. Na dieťatku cítiť a vidieť tento prechod. Je úplne normálne a prirodzené, že dieťatko trávi toľko času v REM fáze, a je to aj veľmi dôležité.
Dojčatá: Nastavovanie režimu a prvé míľniky
Už malé dojča ocení, ak nastolíte večernú spánkovú rutinu. Neskôr z nej budete ťažiť všetci. Väčšina novorodencov potrebuje približne 12 týždňov, kým sa u nich pri produkcii melatonínu prejavia denné rytmy. Od cca 3. - 4. mesiaca detičky v noci potrebujú 11-12 hodín spánku. Neočakávajte, že budú spať viac ako 12 hodín, zároveň ale nerátajte čistý čas spánku. Nočný spánok začína večer, keď dieťatko zaspí, a končí ráno, keď sa zobudí. Nočné budenia neberieme do úvahy a neodpočítavame ich od celkovej dĺžky spánku.To, koľko dieťatko cez deň bdie a spí, nám ovplyvňuje to, ako „dobre“ spí v noci. Dĺžka bdenia medzi dennými spánkami nám zase ovplyvňuje kvalitu spánku cez deň. Ak dieťatko bdie príliš dlho, ide na spánok preunavené. V organizme sa nám vylúči aktivačný hormón kortizol, dieťatko chytí druhý dych a je veľmi problematické ho uspať. Ak bdie príliš krátko, tiež bude spánok odmietať, ale z úplne iného dôvodu. Nebude mať na spánok vytvorený dostatočný spánkový deficit, pretože si nestihlo počas bdenia vybiť energiu. Aby to bolo ešte komplikovanejšie, potreba spánku a dĺžky bdenia sa s vekom mení. Preto aj keď už dieťatko nabehne na stabilnejší režim, v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov sa to môže zmeniť.Pri nastavovaní denného režimu sa môžeme riadiť všeobecnými odporúčaniami pre množstvo a dĺžku denných spánkov. Dá nám to približnú informáciu o tom, čo je veku primerané. Každé dieťatko je ale iné, a preto si ho treba sledovať a reagovať na jeho potrebu spánku.
Tu sú príklady spánkových režimov u 7-mesačných detí:
- Mirko: spinká 3× denne, dokopy cca 3 hodiny, spánky sú rovnomerne rozvrhnuté počas dňa. Pred spánkami má dostatočný čas na aktivitu, takže sa na spánok stihne unaviť. V noci sa budí 2× na papanie a prespí 11 hodín.
- Lucka: spinká 2× denne, dokopy cca 2,5 hodiny, doobeda má kratší spánok, poobede dlhší. Aktivity počas bdenia má dostatok. Mamina sa medzi jednotlivými spánkami riadi bdelými oknami 2,5-3-3,5/4. V noci prespí 12 hodín s 1 kŕmením.
- Barborka: spinká 2× denne, dokopy max. 1,5 hodiny, niekedy ráno dlhšie a poobede kratšie, inokedy opačne, spánky nie sú v rovnakých časoch a bdenia medzi spánkami majú rôznu dĺžku. V noci prespí 10 hodín, často sa budí a ráno skoro vstáva.
Nočné prebúdzanie je jedna z najčastejších vecí, ktoré rodičia riešia, a zároveň jedna z tých, o ktorej prevláda množstvo mýtov. Prvé mesiace života sú pre dieťa obdobím, keď sa jeho nervová sústava len učí regulovať rytmy spánku a bdenia. Detský spánok preto nemožno hodnotiť rovnakými kritériami ako spánok dospelých. Počas prvého roka života získava dieťa množstvo nových zručností - od držania hlavičky cez štvornožkovanie až po prvé pokusy o krôčiky. Výskumy ukazujú, že práve obdobia intenzívneho učenia sa často sprevádza nepokojnejší spánok. Je preto úplne bežné, že dieťa, ktoré sa práve naučilo pretáčať alebo stavať na nôžky, má v noci niekoľko týždňov horší spánok. Nie je to regres. Žalúdok bábätka je malý a spotreba energie vysoká. Aj deti okolo 9-12 mesiacov môžu mať stále reálnu potrebu jedla v noci. Výskumy zároveň ukazujú, že nočné dojčenie či fľaša majú regulačný účinok na srdcovú frekvenciu a stresové hormóny dieťaťa. Dieťa sa rodí s nedovyvinutou schopnosťou regulovať stres. Dotyk, blízkosť, hlas či vôňa rodiča majú na dieťa merateľný účinok: stabilizujú dýchanie, tep a hladinu stresových hormónov.
Batoľatá a predškoláci: Postupný úbytok denného spánku
V období batoľaťa väčšina detí ešte potrebuje okrem nočného spánku aj popoludňajší odpočinok. Celkovo by sa teda ich spánok mal pohybovať medzi 11 a 14 hodinami denne. Niekedy sa stane, že dieťa začne popoludňajší spánok odmietať, ale napriek tomu je dôležité, aby nočný spánok bol dostatočne dlhý. Okolo štvrtého roku začína popoludňajší spánok postupne miznúť a spánok sa presúva hlavne do noci. Do predškolského veku majú deti fyziologickú potrebu popoludňajšieho spánku, asi do 5 rokov. Celková potreba spánku sa v predškolskom veku pohybuje medzi 10 a 13 hodinami. V tomto veku rodičia často pozorujú, že aj keď dieťa večer „nechce spať“, únava sa rýchlo prejaví v jeho správaní - podráždenosťou, výbuchmi emócií alebo stratou pozornosti. Predškoláci sa často boja v noci z tmy, príšer pod posteľou či strašidiel za oknom.
Školáci a dospievajúci: Nové výzvy a spánkový deficit
Nástup do školy prináša nové povinnosti a pevný denný režim. Potreba spánku sa v tomto období pohybuje medzi 9 a 11 hodinami. Aj keď sa môže zdať, že starší školáci vydržia menej spať, ich telo stále potrebuje dlhú regeneráciu. Obdobie dospievania je známe tým, že sa spánkové rytmy posúvajú - dospievajúci často chodia spať neskôr a ráno by potrebovali vstávať neskôr, než im dovoľuje škola. Ich telo však aj tak potrebuje 8 až 10 hodín spánku. Mnoho teenagerov tak trpí chronickým spánkovým deficitom, ktorý môže mať vplyv na náladu aj výkon v škole.
III. Faktory ovplyvňujúce spánok a jeho kvalitu
Spánok je vitálne dôležitý pre naše fungovanie, no často s ním detičky majú problém. Ovplyvňuje ho mnoho faktorov, ktoré je dobré poznať.
Vplyv svetla a prostredia
Rytmus spánku a bdenia sa synchronizuje hlavne vďaka svetlu. Je dobré, ak má dieťa počas dňa čo najviac prirodzeného svetla, preto je vhodný pobyt vonku na slnku a svetle. Aj počas zamračeného dňa je vonkajšie svetlo intenzívnejšie ako umelé osvetlenie. V podvečernom čase je vhodné stlmené osvetlenie - narúšať ho môže svetlo z obrazoviek smartfónu, počítača alebo televízora, ktoré sa neodporúča deťom minimálne 2 hodiny pred ukladaním na spánok. Deti spia pokojnejšie v miestnosti, ktorá nie je prehriata, preto je ideálna chladnejšia izba (18-20 °C).
Denná aktivita a jej optimalizácia
Spánkové rytmy sa odvíjajú od miery aktivity počas dňa. Preto by mali mať deti cez deň pestré aktivity - spoločne sa hrajme, rozprávajme, navštevujme kamarátov, objavujme svet okolo. Avšak keď je aktivít počas dňa priveľa, môžu byť pre dieťa preťažujúce, a to môže zaspávanie zhoršiť a negatívne ovplyvniť kvalitu spánku. Preto neunavujme dieťa priveľmi v domnení, že večer lepšie zaspí. V predspánkovej dobe skúsme už obmedziť pohybovú aktivitu detí. Ak je dieťa hore v noci, aktivity čo najviac obmedzme - hovorme tichšie a čo najmenej sa pohybujme.
Výživa a čas jedla
Ak dieťa nepije mlieko, neodporúča sa konzumácia jedla pred spaním minimálne 1 a pol až 2 hodiny. Materské mlieko obsahuje tryptofán, aminokyselinu, ktorú telo používa na výrobu melatonínu.
Emocionálna pohoda a rola rodičov
Niekedy môže náš nepokoj, tlak čo treba ešte spraviť alebo nervozita z dlhého uspávania brániť dieťatku zaspať. Ak sa nám nedarí upokojiť, poprosme radšej, aby uspal dieťa niekto iný. Dotyk, blízkosť, hlas či vôňa rodiča majú na dieťa merateľný účinok: stabilizujú dýchanie, tep a hladinu stresových hormónov.
Zdravotný stav a špecifické okolnosti
Niekedy deti potrebujú ešte viac spánku, než je pre ich vek obvyklé. Pravidelný tréning a pohyb znamenajú väčšiu záťaž pre telo. Športujúce deti preto často potrebujú pridať 30-60 minút spánku navyše, aby mali energiu a silu na regeneráciu. V obdobiach rýchleho rastu si telo berie viac energie než obvykle. Deti v týchto fázach často spia dlhšie alebo zaspávajú skôr, pretože ich organizmus potrebuje extra odpočinok. Pri chorobe je spánok jedným z najdôležitejších spôsobov, ako telo bojuje s infekciou. Deti môžu spať aj o 1-2 hodiny viac než obyčajne, a je to prirodzená reakcia, ktorú je dobré rešpektovať. Na nočné prebúdzanie vplýva viacero faktorov, ktoré sa často navzájom kombinujú. Okrem nevyzretosti nervovej sústavy a krátkych spánkových cyklov môže spánok narušovať aj rast, tráviace ťažkosti či doznievajúce reflexy, najmä v prvých mesiacoch. Pre bábätko je náročná aj zmena teploty: prehriatie, ochladenie či suchý vzduch môžu spôsobiť nočné budenie. Keď dieťatko prechádza vývojovými míľnikmi, nepokoj z prerezávania zubov či zvýšená potreba blízkosti v období separačnej úzkosti. U niektorých detí zohrávajú úlohu aj alergie, reflux alebo drobné zdravotné ťažkosti, ktoré sa cez deň neprejavia tak výrazne.
IV. Kľúč k pokojnému spánku: Pravidelnosť, rituály a spánková psychohygiena
Pravidelný spánok dieťaťa je dôležitý. Ak si želáte, aby vaše bábätko malo pravidelný a kvalitný spánkový režim, nastoľte ho čo najskôr. Novorodenec má ešte spánkové rytmy často prehodené, nepravidelné. Po niekoľkých dňoch až týždňoch však máte šancu nastoliť dieťatku aspoň orientačne určitý režim. Pomôže nielen jemu, ale aj vám.
Význam predvídateľného denného režimu
Pri nastavovaní denného režimu je dôležité začať deň v približne rovnakom čase - ak sa dieťatko zobudí pred týmto časom, pristupujte k tomu ako k nočnému budeniu. Ak naopak - chce ráno dieťatko dospávať noc, nedovoľte mu to. Takto nastavíme biorytmus na to, kedy sa vstáva. Denné spánky nastavte tak, aby začínali v približne rovnaký čas pri sledovaní toho, ako dlho dieťatko vydrží bdieť. Dĺžka denných spánkov by mala byť približne rovnaká. Je na vás, ako dieťatku hodiny spánku počas dňa rozvrhnete, ale nestriedajte režim. Či už ste sa rozhodli pre krátky - dlhý, alebo stredný - stredný, dodržiavajte jeden režim.Ak vaše dieťatko bojuje so skorým ranným vstávaním, pozrite sa na čas, kedy ho ukladáte večer do postieľky. Čím neskôr dieťatko dáme spinkať, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa ráno skoro zobudí. V tomto prípade, bohužiaľ, funguje nepriama úmera. Denný režim je len jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú spánok dieťatka. Ak sa snažíme dieťatku skonsolidovať spánok, úprava denného režimu je prvý krok k tomu, aby sme sa dostali k lepšiemu spánku. Správne nastavený denný režim znamená, že dieťatko ide spať vtedy, keď to jeho organizmus očakáva. Prvý denný spánok slúži na regeneráciu a oddych medzi nočným a obedným spánkom. Obedný spánok je počas dňa nosný, tento spánok časom ostane ako jediný. Ranný spánok deti vynechávajú zvyčajne medzi 15 - 18 mesiacom, môže sa ale stať, že ho vynechajú aj skôr. Treba si len dieťatko sledovať a nastaviť predvídateľný režim.Príčin skorého ranného vstávania môže byť viacero, jednou z nich je príliš dlhý ranný spánok, na ktoré sa dieťatko ukladá v ranných hodinách. Presne toto bol problém v prípade 10-mesačnej Kristínky, ktorá vstávala ráno medzi piatou - pol šiestou, pripravená na vzrušujúce denné aktivity. V postieľke sa hrala, stavala sa na nôžky a snažila sa upútať pozornosť rodičov, aby ju už vzali hore. Kristínka sa vydržala hrať asi 2,5 hodinky, kým začala byť unavená a nervózna a musela ísť znovu spinkať. Jej prvý ranný spánok tak začínal medzi pol ôsmou - ôsmou a trval 1,5-2 hodiny. Museli sme „prestaviť“ jej vnútorné hodiny tak, aby prvý ranný spánok dňa nebol predĺžením toho nočného. Docieliť sa to dá postupným skracovaním dĺžky spánku a tiež postupným neskorším ukladaním na prvý spánok. Akákoľvek zmena režimu vyžaduje čas.
Večerná spánková rutina: Signál pre telo a myseľ
Rutina pred spaním (30-60 minút) s pokojným čítaním, kúpeľom alebo rozprávaním sa pred spaním signalizuje telu, že sa blíži čas oddychu. Ukladanie na spánok je dobré doprevádzať rovnakým rituálom. Nemusí ísť o nič zložité. Večer môže byť spojený s kúpeľom, masážou, rozprávkou, dychovým cvičením, spoločným poďakovaním za deň. Pri rituáloch je dôležité hlavne to, aby sa opakovali a boli pre deti aj rodičov príjemným zážitkom. Večerná rutina spojená s prezliekaním do pyžamka, dojčenskou masážou, „čítaním“ knižky či kúpaním môže pomôcť už trojmesačnému dieťatku k lepšiemu spánku a pravidelnému režimu. Vedci z University of Illinois Urbana-Champaign si všimli, že nastolenie takejto rutiny u trojmesačných detí im pomáha aj vo veku 2 rokov. U 12-mesačných detí bol efekt večernej rutiny očividný - deti zvyknuté na pravidelný večerný režim spali dlhšie a mali menej rušivý spánok vo veku 18-24 mesiacov. Ako upozorňuje hlavná autorka štúdie Barbara H. Fiese, doposiaľ boli známe priaznivé vplyvy večernej rutiny na staršie deti, avšak táto štúdia skúma našich úplne najmenších. Štúdia bola vykonaná dotazníkovou formou u takmer 500 mamičiek. V dotazníku boli otázky týkajúce sa spánkových návykov, času ukladania na spánok, času zobúdzania, času potrebného na zaspatie dieťaťa či počtu zobudení za noc. Mamičky sa vyjadrovali k spôsobu ukladania dieťaťa na spánok a tomu, čo je súčasťou večernej rutiny - umývanie zúbkov, obliekanie pyžama, kúpanie, čítanie či pusa na dobrú noc od všetkých členov rodiny. Čas ukladania na spánok bol rôzny, od 18. hodiny do polnoci, priemerne chodili trojmesačné deti spávať o 21:30, dvojročné okolo 21:00. Deti sa prirodzene budili v noci častejšie vo veku troch mesiacov, počet zobudení do veku 2 rokov klesal. Priaznivé účinky nastolenia pravidelného večerného režimu a rutiny sa ukázali už vo veku 12 mesiacov.
Harmonogram spánku 2-mesačného dieťaťa – tipy a pokyny
Praktické aspekty starostlivosti a obliekania dieťaťa
Súčasťou každodenného režimu, ktorý môže nepriamo ovplyvniť pohodu dieťaťa, je aj obliekanie. Dieťa oblečie rodič. Keď si dieťa dokáže samostatne obliecť jednu časť tela, učíme sa obliekať druhú. Dôležité je opisovať dieťaťu, čo sa deje, pomenovať časti tela. Dieťa je väčšinou obliekané v sede. Dávajme však pozor pri deťoch, ktoré ešte nesedia samé. Keď dieťa nevie sedieť, spodnú časť tela obliekame a vyzliekame v ľahu. Dieťa tak má pocit istoty. Inak nemá oporu a obliekanie môže byť pre neho nepríjemné. Vrchnú časť tela obliekame v sede. Najťažšie je obliekanie cez hlavu (tričká a svetre). Obliekanie je vždy náročné na rovnováhu a na rozsah pohybov koreňových kĺbov končatín (ramien a bedier). Aj keď väčšinu obliekania robíme v sede, kde nehrozí nebezpečenstvo padnutia, je dôležité nacvičovať rovnováhu (poradiť sa s fyzioterapeutom). Pred nácvikom musí mať dieťa kĺby voľné.
Ranné rituály: Privítanie dňa
Ukladanie na spánok, ale aj ranné vstávanie je dobré doprevádzať rovnakým rituálom. Ráno stačí odhrnúť závesy, privítať ráno, spojiť to s jednoduchou pesničkou. Pevná doba uloženia aj cez víkendy a pravidelný čas spánku pomáha deťom nastaviť biologické hodiny.
Odporúčania pre nočné budenie a zaspávanie
Znížte stimuláciu v noci - Keď sa vaše dieťa zobudí na nočné kŕmenie, udržujte aktivitu na minime. Urobte čo najmenší hluk a vyhýbajte sa pohybu dieťaťa. V ideálnom prípade by ste mu mali zabrániť. Ak to nie je možné, aspoň sa pokúste minimalizovať zhon. Ak vaše dieťatko bojuje s nočnými budeniami, snažte sa uspávať dieťatko spôsobom, na ktorý vám najlepšie reaguje, ale položte ho do postieľky, keď je ospalé, nie keď už spí. Je potrebné, aby zaregistrovalo, že spinká vo svojej postieľke, ale už nemalo dosť síl protestovať. Takéto noci vás môžu vyčerpávať, a preto obmedzte nočný kontakt na nevyhnutný čas a najnutnejšie úkony. Snažte sa vyhnúť tomu, aby ste dieťa v noci nosili a vyberali ho z postieľky častejšie, ako je nutné.Je veľmi fajn a vhodné, ak bábätká zaspávajú priamo v postieľke pevne zavinuté s rúčkami (alebo aspoň jednou rúčkou). Dieťatko sa tak nepreberie v momente, keď ho položíte z rúk na posteľ alebo v momente prechodu z REM do NREM spánku (hlbokého), čo je približne okolo 10. - 15. minúty.Pri zaspávaní rytmické pohyby možno urýchľujú zaspanie, ale všeobecne sa cumeľ ani iné rituály pred zaspávaním nedoporučujú. Na jednej strane môžu pomôcť, ale odstraňovanie je oveľa horšie a ťažšie. Ak sa rodičia cítia nervózni z dlhého uspávania, je dobré požiadať niekoho iného, aby dieťa uspal. Ak vaše dieťa v predškolskom veku trápi strach z tmy, príšer pod posteľou či strašidiel za oknom, neposmievajte sa jeho strachu, nechcete, aby vám dieťatko prestalo dôverovať. Dieťatku môžete pomôcť aj tak, že mu necháte v izbe svietiť jemné nočné svetielko.
V. Prejavy nedostatku spánku a riešenie spánkových ťažkostí
Nedostatok spánku sa u detí prejavuje rôzne. Ak je každé ráno vstávanie boj, dieťa sa nemôže prebrať ani po dlhšom spánku alebo je po ránu mrzuté, môže to byť známka toho, že jeho spánok nie je dostatočný alebo nie je kvalitný.
Známky nedostatočného alebo nekvalitného spánku
Dieťa, ktoré nespí toľko, koľko by potrebovalo, býva popoludní často precitlivené. Malé konflikty vyvolávajú silné reakcie a únava sa prejavuje v správaní aj emóciách. Krátka pozornosť, zabúdanie úloh alebo strata chuti do učenia môžu byť dôsledkom nedostatku spánku. Učitelia si toho zvyčajne všimnú ako prví. Organizmus, ktorý nemá dostatok času na regeneráciu, je náchylnejší na choroby. Ak dieťa býva choré častejšie než jeho rovesníci, je dobré sa zamyslieť, či má naozaj dostatok odpočinku. Častým mýtom je predstava, že keď dieťa spí menej, má prirodzene viac času na hry, krúžky a objavovanie. V skutočnosti je to skôr opačne. Nedostatok spánku často vedie k podráždenosti, slabšej pozornosti alebo strate chuti do činností, ktoré dieťa normálne bavia. Spánok nie je luxus, ale absolútna nutnosť. Každá hodina navyše, ktorú dieťa strávi v posteli, je v skutočnosti investíciou - do jeho radosti, energie, školských úspechov aj zdravých vzťahov s okolím.
Bežné problémy a mýty
Nočné prebúdzanie je jedna z najčastejších vecí, ktoré rodičia riešia, a zároveň jedna z tých, o ktorej prevláda množstvo mýtov. Internet je plný rád, ktoré sľubujú rýchle riešenia, no máloktoré zohľadňujú to, čo o detskom spánku vieme z výskumov. A tak rodič zostáva uprostred noci nielen unavený, ale často presvedčený, že chyba je v ňom. Nie vždy je to tak. Prvé mesiace života sú pre dieťa obdobím, keď sa jeho nervová sústava len učí regulovať rytmy spánku a bdenia. Detský spánok preto nemožno hodnotiť rovnakými kritériami ako spánok dospelých.Večerné ukladanie na spánok z času na čas pripomína nočnú moru. Často to nebýva preto, lebo dieťa ešte nie je unavené, ale preto, lebo je už unavené príliš. Veľa detí na prílišnú únavu reaguje odmietaním všetkého, a teda aj odchodu do postele. V čase extrémnej únavy na dieťa nezaberajú hrozby ani tresty, lebo dieťa je skrátka „mimo“. S rozvojom rodičovských schopností časom prídete na to, čo „zaberá“ na konkrétne vášho potomka. Niektorí rodičia v čase krízy volia okružnú jazdu autom po sídlisku, časť rodičov dieťa „uhojdá“ v nosiči na fitlopte, iní sa uložia na spánok a dieťa sa skrátka pridá.
Typy porúch spánku
Existuje mnoho detských porúch spánku. Niektoré sú banálnejšie. Bežné problémy u detí sú poruchy zaspávania, keď nepríde útlm rýchle. Zaspávajú veľmi zle, majú svoje rituály, ktoré nevedia končiť. Potom sú poruchy spánku s častým prebúdzaním, deti sa budia, nasleduje obdobie bdelosti, potom zaspia. Sú deti, ktoré vôbec nespia, alebo zdanlivo vôbec nespia. Naopak, sú deti, ktoré veľmi veľa spia. Potom sú chorobné stavy spánku - nočné pomočovanie, nočný des. Potom môžu byť rôzne pohybové prejavy spánku. Nikto pokojne nespáva, ale niektoré pohyby, ktoré majú až charakter záchvatov, kŕčov, sú chorobným prejavom spánku, sú to dystónie, kŕče, a treba ich rozlíšiť aj od epileptických záchvatov v spánku. Nie všetky mimovoľné pohyby v spánku sú chorobné, i keď ich je veľmi veľa. Sú niektoré, ktoré sú normálnou súčasťou spánku. Jeden z príznakov sú mykania, zášklby, myoklón je pri zaspávaní, ktorý má asi ¾ ľudí, že pri zaspávaní mu myká končatinou alebo nohou, rukou alebo trupom. Niekedy má pocit, že ho mykne, inokedy je ten pocit taký silný, ako keby spadol z postele, a pritom leží.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Niekedy môžu problémy pretrvávať napriek akejkoľvek snahe. Niektoré deti môžu mať aj závažnejšie problémy so spánkom. Ak dieťa nedokáže zaspať samo, ale len s pomocou uspávania rodičmi, môže to znamenať, že procesy v mozgu nie sú ideálne. Či ide o poruchu dozrievania mozgových funkcií, alebo sú to deti, ktoré môžu mať drobnú poruchu, napr. koncentrácie, alebo sú nadmerne živé. Zlý spánok signalizuje, že dieťa nie je v ideálnej kondícii. Sú prípady, kedy neostáva nič iné, len sa dieťaťu prispôsobiť, ak ho nechceme týrať, trýzniť a nútiť. Porucha môže po čase vymiznúť. Ak ide o vážnejšiu poruchu, je potrebné, aby dieťa bolo vyšetrené neurológom, či nejde o poruchu mozgu, s ktorou by sa dalo niečo robiť, aspoň zistiť, aký charakter to má a eventuálne to liečiť. Každé dieťa so závažnými poruchami spánku by malo byť vyšetrené lekárom.
Dôležitosť pozorovania dieťaťa a individuálny prístup
Každý človek je iný, každé dieťa má iný typ spánku. Je dôležité rešpektovať danosti dieťaťa, čo sa týka spánku, jeho zaspávania a rytmu, ale na druhej strane treba dodržiavať rytmicitu, pravidlá. Deti by mali chodiť pravidelne spávať v tom istom čase, mal by sa zachovávať ten istý stereotyp pri spánku a navodiť atmosféru spánku. Je niekedy problém, kedy ešte povoliť dieťaťu hrať sa, a kedy ho vyhnať do postele a byť trochu tvrdší. Ale vždy treba zachovávať striedanie spánku a bdenia. Treba rešpektovať, že deti predškolského veku potrebujú popoludní spať a treba ich uložiť spať, lebo je to ich fyziologická potreba. Ak dieťa nechce spať, treba konsekventne dodržiavať rytmy. Dieťa má a musí ísť spať. Treba dodržiavať rytmus, či sa to dieťaťu páči alebo nie. Najdôležitejšie je posudzovať poruchy spánku podľa toho, ako dieťa cez deň funguje. Ak má dieťa dobrú náladu, vie sa hrať, zabávať, prežije deň v detskej hravosti a radosti, potom mu spánok asi nechýba a netreba na neho tlačiť, aby spalo podľa predpisov 8 alebo 12 hodín. Sú deti, ktoré nechcú spať. Je to individuálne. Treba analyzovať situáciu dieťaťa. Žiaden extrém nie je veľmi dobrý. Nasilu tlačiť dieťa spať, keď nechce, nie je vhodné. Ale byť tiež veľmi povoľný a nechať ho nespať, keď si to neželá, napriek tomu, že on to potrebuje, je druhý extrém.