Každý z nás sa občas zamýšľa nad tým, či existuje nejaký život po smrti. Niektorí ľudia veria, že sa naše duše dostanú do večného raja, prípadne do neba alebo dokonca do pekla. Verte či nie, na svete ale existujú ľudia, teda deti, ktoré by zrejme mohli potvrdzovať práve tretiu teóriu - teóriu takzvaného prevtelenia. Reinkarnácia, ktorá je princípom nového života po smrti, je kontroverznou témou aj v súčasnej modernej spoločnosti. Kým niektoré kultúry oslavujú jej podstatu, iné ju striktne odmietajú.
Fenomén spomienok na predchádzajúce životy
Zvláštne príbehy detí, ktoré nemali viac ako päť rokov, zozbieral doktor Wayne Dyer vo svojej knihe Memories of Heaven (Spomienky na nebo). Zakrátko denníku napísalo niekoľko ďalších rodičov a príbuzných, ktorých deti taktiež hovorili o svojich minulých životoch. Zdroj odkazuje na vedecké štúdie skupín amerických expertov, ktorí sa venovali výskumu takmer pol storočia. Vedci odkazujú na fakt, že spomienky na minulé životy zasahujú najmä deti. Skúmali vzorky tých detí, ktoré mali približne okolo 2 rokov, a teda boli schopné komunikovať, až po tie, ktoré boli v predškolskom veku. Ukázalo sa, že deti po 5. roku života na tieto spomienky často zabúdajú.
Skúmané deti spomínali najmä na svojich rodičov z predošlých životov a opisovali dopodrobna udalosti či fakty, o ktorých vo svojom veku nemohli mať ani len tušenie. Nie je zriedkavé, že dospelým dokázali podrobne opísať najmenšie detaily svojej smrti. Vedci uviedli prípady, kedy mali deti nevysvetliteľný strach z ohňa alebo vody. Má to byť zapríčinené násilnou či tragickou smrťou, ktorá ukončila ich predošlý život.
Príbehy, ktoré otriasli skepticizmom
Medzi najznámejšie prípady patrí James Leigninger, ktorý sa narodil v roku 1998. Keď mal dva roky, ukázal na fotografiu Iwo Jima v Pacifiku a povedal rodičom, že to je to miesto, kde bolo zničené jeho lietadlo. Rodičia zistili, že tam stroskotalo jediné lietadlo amerického pilota Jamesa Hustona. James si spomenul, že v minulom živote bol poručíkom Jamesom, a mával nočné mory o ohni a horiacich lietadlách.
Podobne fascinujúci je príbeh Shanti Devi z Indie (nar. 1926), ktorá už v štyroch rokoch tvrdila, že jej skutočný domov je v Manthure a že tam žije jej manžel Kedar Nath. Keď sa s ním stretla, dokázala identifikovať detaily, ktoré mohla poznať len jeho zosnulá manželka. Cameron MaCauley z Glasgowa zase ako dvojročný hovoril o živote na ostrove Barra, kde nikdy nebol, pričom presne opísal farbu domu či plemeno psa svojej rodiny z minulého života. V prípade dvojičiek Pollockových sa dokonca objavili fyzické znaky - jedna z nich mala materské znamienko na rovnakom mieste, kde mala jej zosnulá sestra jazvu.
Včerajšie deti a spomienky na minulý život | Rozhovor s Jenny Cockellovou
Prenatálne obdobie: Prvé vnímanie sveta
Otázka, čo tieto podivné spomienky u detí vyvoláva, zostáva otvorená, no moderná veda sa čoraz viac zameriava na to, čo sa deje ešte pred narodením. Popredný lekár Dr. Thomas Verny prináša prekvapujúco nové dôkazy, ktoré sa opierajú o výsledky lekárskych výskumov z posledných dvoch desaťročí. Ako psychiater sa celý život zaujímal o pamäť a myseľ a stal sa priekopníkom prenatálnej a perinatálnej psychológie.
V knihe Tajný život nenarodeného dieťaťa uvádza, že dieťa v maternici vníma oveľa viac, než by si mnohí mysleli. Na jeho osobnosť a emocionálny stav majú vplyv rozhodnutia rodičov ešte počas tehotenstva. Z výskumov vyplýva, že bábätká v brušku vnímajú hudbu a na rôzne štýly reagujú odlišne - napríklad na Vivaldiho či Mozarta upokojujúco, zatiaľ čo na Beethovena energeticky. Dôležitý je aj vzťah matky k dieťaťu od počatia; ak ho prijíma a teší sa naň, má to priaznivý vplyv na jeho následný vývoj.
Detská amnézia a biologické limity pamäti
Ak si deti dokážu vytvárať spomienky, prečo si nepamätajú veci z tej najranejšej fázy? V súčasnosti je psychológom známy jav s názvom detská (dojčenská) amnézia, ktorý predstavuje neschopnosť vybaviť si spomienky pred druhým až štvrtým rokom života. Sigmund Freud tvrdil, že spomienky na detstvo sa počas dospievania potláčajú.
Výskumy však naznačujú, že kojenci si dokážu vytvárať spomienky, hoci nie sú autobiografického charakteru. Psychologička Carolyn Rovee-Collier realizovala experimenty s bábätkami, pri ktorých zistila, že aj šesťmesačné dojčatá si dokážu zapamätať kauzálne súvislosti (napríklad pohyb mobilu nad postieľkou vyvolaný pohybom nôh) a pri opätovnom stretnutí s podnetom si ho vedia vybaviť. Životnosť prvej spomienky sa podľa odborníkov dá vysvetliť neurogénnou hypotézou, kde kľúčovú úlohu zohráva vývoj hipokampu a osvojenie si reči.
Význam pozitívnych zážitkov v detstve
Spomienky z detstva majú výrazný vplyv na kvalitu života v dospelosti. Psychológovia upozorňujú, že absencia istých typov spomienok môže byť signálom menej šťastného prežívania ranných rokov. Pozitívne spomienky, ako sú rodinné rituály, spoločné večere či čítanie rozprávok, tvoria základ pre spokojnejší a odolnejší život. Výskum zahŕňajúci 2 000 dospelých ukázal, že najsilnejšie spomienky sa viažu k Vianociam, pobytu na pláži a času strávenému so starými rodičmi.
Tieto zážitky, hoci sa môžu zdať banálne, vytvárajú puto medzi dieťaťom a rodičom a podporujú rozhovory aj mimo bežného režimu. Nostalgia po detstve nie je len sentimentom, ale aj mechanizmom posilňujúcim subjektívny pocit šťastia. Nedostatok týchto zážitkov môže znamenať, že človek má menej zdrojov, na ktoré sa v ťažkých chvíľach môže obrátiť.
Formovanie osobnosti prostredníctvom prostredia
Nielen genetika, ale aj okolie pretvára našu osobnosť už od samého začiatku. Rodina, priatelia, demografické či ekonomické faktory - to všetko vplýva na to, ako dieťa vníma svet. Práve v mladosti si prechádzame rôznymi situáciami a sme vystavení pôsobeniu emócií. Nemusíme si pamätať všetko, no konkrétne udalosti ovplyvňujú správanie v dospelosti.
Je fascinujúce, ako veľa toho nevedome ovplyvňujeme už od začiatku tehotenstva. Rozhodnutia, ktoré robí rodič dnes, zásadným spôsobom určujú, ako sa bude dieťa cítiť. Vo vašich rukách leží možnosť pripraviť zdravý a šťastný život svojmu dieťaťu. Toto veľké dielo, poskladané z poznatkov, dlhoročnej štúdie, testov, pozorovania a výskumov, je vhodné pre každého jedného človeka na tejto planéte, ktorý sa rozhodne mať deti. Je to úplne iný rozmer poznania, ktorý nám doteraz nie je vlastne ani známy, a pritom je kľúčový pre pochopenie ľudskej existencie od prenatálneho štádia až po dospelosť.
tags: #spomienky #deti #na #zivot #pred #narodeni