Spontánny potrat, smrť dieťatka v maternici a následný pôrod sú mimoriadne náročné udalosti v živote matky, otca a celej rodiny. Mnohí rodičia nevedia, že si v ktoromkoľvek trimestri môžu vyžiadať pozostatky dieťaťa na dôstojnú rozlúčku, čo je dôležitá súčasť trúchlenia a vyrovnávania sa so stratou. Tento článok objasňuje, ako taký pôrod prebieha, čo sa robí so zamĺknutým potratom, aké máte možnosti v jednotlivých trimestroch a akú psychologickú pomoc môžete dostať. Zároveň poskytuje informácie o právnych možnostiach pohrebu v prípade potratu ako súčasť procesu trúchlenia, vrátane toho, ako požiadať o pozostatky dieťatka zo zákona.
Vymedzenie pojmov: Spontánny potrat a mŕtvonarodené dieťa
Tehotenstvo môže tragicky skončiť v ktoromkoľvek štádiu a trimestri, pričom najčastejšie sa to deje v I. trimestri tehotenstva. Ak sa tak udeje pred 24. týždňom tehotenstva, oficiálne sa hovorí o spontánnom potrate alebo potrate. Konkrétnejšie, pred ukončeným 12. týždňom gravidity sa hovorí o včasnom potrate. Riziko potratu po tomto týždni klesá. V II. trimestri tehotenstva je riziko úmrtia plodu v maternici výrazne nižšie. V našich podmienkach je 24. týždeň tehotenstva obdobie, kedy by už plod mohol prežiť aj mimo maternice.
V pôrodníctve vo všeobecnosti platí, že ak ukončenie tehotenstva nastane v pokročilejšom štádiu, ide o narodenie mŕtveho plodu. Na Slovensku je touto hranicou pôrod plodu bez známok života, čo zahŕňa nezistenú srdcovú frekvenciu, dýchaciu činnosť, pulzáciu pupočníka či aktívnu činnosť kostrového svalstva, s pôrodnou hmotnosťou viac ako 500 gramov. Prípadne sa hranica určuje gestačným vekom „od 22. tt“ podľa právnej úpravy Európskej únie.
Potrat nie je len jedna udalosť, ale proces, ktorý môže trvať rôzne dlho. Môže sa prejaviť ako takzvaný kompletný potrat, pri ktorom sa maternica sama úplne vyprázdni. Tento proces sprevádzajú kŕče v podbrušku, ktoré sa často podobajú na pôrodné kontrakcie, bolesť a krvácanie, a nazýva sa aj samovoľný potrat. Iným typom je nekompletný potrat, ktorý takisto sprevádza krvácanie, kŕče a otvorený krčok maternice, avšak maternica nie je úplne vyprázdnená. Zmeškaný, alebo nepovšimnutý či zamĺknutý potrat (missed abortion) je špecifický tým, že ho nesprevádzajú žiadne viditeľné príznaky a objaví sa pri ultrazvukovom vyšetrení.
Štatistiky a rizikové faktory spontánneho potratu na Slovensku a vo svete
Spontánny potrat je, hoci sa o ňom často nehovorí, pomerne častá udalosť. Odhaduje sa, že až 26 % všetkých tehotenstiev končí potratom, ako uviedol gynekológ MUDr. Marek Dráb, PhD. V prípade klinicky rozpoznaných tehotenstiev, teda tých potvrdených gynekológom či gynekologičkou, je to až 10 %. Tieto čísla sú pravdepodobne ešte vyššie, keďže krvácanie sprevádzajúce potrat je ľahko zameniteľné za menštruáciu, najmä pri takzvanom kompletnom potrate.
Z celkového počtu skorých tehotenských strát, až 80 % prípadov dochádza v I. trimestri. Riziko potratu závisí od viacerých faktorov. Kľúčovým je vek ženy. Vo veku 20-29 rokov je riziko potratu 12 %, no vo veku 45 rokov a viac stúpa až na 65 %. Ak žena potrat v minulosti neprekonala, riziko je 11 %, ale toto riziko stúpa o 10 % pri každom ďalšom potrate. Podľa MUDr. Drába je vek ako rizikový faktor spojený predovšetkým so vzostupom genetických anomálií u plodov, predovšetkým trizómií, ako sú Patauov syndróm (13. chromozóm), Edwardsov syndróm (18. chromozóm) a Downov syndróm (21. chromozóm). Ženy, ktoré v minulosti potratili, majú často potraty práve v II. trimestri, vrátane pôrodu mŕtveho plodu. Zdravotnícke štatistické údaje ukazujú, že zvýšené riziko potratu v II. trimestri u ženy, ktorá v minulosti prekonala potrat, je až 52 % oproti 37 % u žien, ktoré potrat v minulosti neprekonali. Na Slovensku je mŕtvorodenosť podľa gynekológa a pôrodníka MUDr. Tomáša Danysa, PhD., MPH, 2-3 promile.
Prehľad PANCE: Pochopenie príčin a rizík spontánnych potratov
Príčiny straty tehotenstva v jednotlivých trimestroch
Príčiny potratu či úmrtia plodu počas tehotenstva zostávajú v 20-50 % prípadov nezistené. Všeobecne sa však príčiny v ostatných prípadoch delia na príčiny zo strany matky, plodu a placentárne či pupočníkové príčiny. Ako pripomína MUDr. Danys, medzi najčastejšie príčiny patria infekcie, zatiaľ čo Rh imunizácia rapídne klesla.
Príčiny potratu v I. trimestri: Pozornosť aj na vek otcov
V I. trimestri tehotenstva, pri genetickej analýze potratených plodov, sa často nájdu poruchy chromozómov, ktoré sa dokážu asi v 46 % potratených plodov. Ďalšou významnou príčinou sú niektoré infekcie, pričom najčastejšie sa udáva bakteriálna vaginóza, brucelóza, chlamýdióza, herpes genitalis, cytomegalovírus, parvovírus B19, adenoasociované vírusy aj koronavírusy. Aj niektoré materské ochorenia ako antifosfolipidový syndróm a znížená funkcia štítnej žľazy zvyšujú riziko spontánneho potratu. Menej významným rizikovým faktorom môžu byť vrodené vývojové chyby maternice alebo prítomnosť častého nezhubného nádoru, myómu.
MUDr. Dráb tiež pripomína, že riziko potratu zvyšuje aj vyšší vek otca dieťaťa nad 40 rokov. Hoci obezita matky sa podľa viacerých štúdií ako jednoznačný rizikový faktor potratu nepotvrdila, naopak, riziko spontánneho potratu podľa štúdií zvyšujú práve faktory životného štýlu, ako je fajčenie, konzumácia alkoholu a kofeínu. K týmto faktorom sa pridáva aj nočná práca a chronický stres.
Príčiny potratu alebo úmrtia plodu v II. trimestri: Aj zdravotné problémy mamičky
Za tehotenské straty v II. trimestri tehotenstva môžu podľa MUDr. Drába stáť zdravotné problémy a ochorenia matky. Patria sem aj placentárne príčiny, ktoré zahŕňajú poruchy funkcie placenty, napríklad abrupciu placenty (predčasné odlúčenie) alebo placenta praevia (nízko uložená placenta). Rovnako dôležité sú ochorenia plodu, ktoré môžu byť genetické príčiny, chromozomálne anomálie, rôzne vrodené vývojové vady alebo získané ochorenia plodu, napríklad celkový opuch plodu s následkom zlyhania srdca.
Príčiny úmrtia plodu v III. trimestri: Často diskutovaná aj obtočená pupočná šnúra
Štúdium špecifických príčin mŕtvorodených detí sťažuje nedostatok údajov dostupných po patologicko-anatomickom (prípadne genetickom) rozbore pozostatkov plodu, placenty, pupočnej šnúry a plodových obalov, ako uvádza MUDr. Dráb. Teda, u významnej časti mŕtvonarodených detí zostáva príčina nevysvetlená aj po dôkladnom vyhodnotení pozostatkov plodu. Na základe vlastných klinických skúseností gynekológ spomína tieto príčiny úmrtia plodu v III. trimestri:V prvom rade je to spomalenie alebo obmedzenie rastu plodu (intrauterinná rastová retardácia, IUGR). Tento stav významne zvyšuje riziko mŕtvorodenosti. Najviac ohrozené sú plody s hmotnosťou, ktorá sa pohybuje pod úrovňou 2,5 percentilu. Najčastejšie sa spomalený rast pozoruje pri plodoch, ktoré majú chromozomálne abnormality, prekonávajú alebo prekonali infekciu, u matiek, ktoré fajčia alebo majú vysoký krvný tlak, autoimunitné ochorenia, trpia nadváhou alebo cukrovkou.Ostatné príčiny môžu byť spojené s predčasným odlúčením placenty, čo je časté u matiek narkomaniek, ale môže sprevádzať aj matky s hypertenziou či preeklampsiou.V prípade často diskutovanej pupočnej šnúry ako príčiny úmrtia nabáda MUDr. Dráb na opatrnosť. Často diskutovanou témou medzi budúcimi mamičkami je aj téma pupočnej šnúry ako potenciálneho pôvodcu komplikácií v prípade jej otočenia okolo krku plodu alebo prítomnosti uzla. Napriek tomu, že u mnohých mŕtvorodených detí sa pozoruje vyššie uvedené uloženie pupočnej šnúry či uzol, s touto diagnózou je treba narábať opatrne. Abnormality pupočnej šnúry, vrátane pupočníka okolo krku, sa totiž pozorujú aj u približne 25-30 % normálnych pôrodov. Môže sa teda jednať o náhodný nález, ktorý nemusí byť priamou príčinou úmrtia.
Postup v nemocnici pri spontánnom potrate a úmrtí plodu
Spôsob a načasovanie pôrodu mŕtveho plodu závisí od gestačného veku, v ktorom došlo k úmrtiu, predchádzajúcej jazvy na maternici u matky a počtu predchádzajúcich pôrodov. Väčšina pacientok aj lekárov či lekárok preferuje čo najrýchlejšie načasovanie pôrodu, teda hospitalizáciu. V niektorých prípadoch, najmä pri včasnom potrate, je však možné aj iné riešenie.
Možnosti riadenia spontánneho potratu: Vyčkávací prístup
Ak sa potrat začne krvácaním a kŕčmi v podbrušku, veľmi pravdepodobne bude kompletný, a tak stačí počkať, kým prirodzene prebehne. Pri potratoch do 12. týždňa je vhodné vyčkať 14 dní od diagnostikovania potratu, pretože môže dôjsť k spontánnemu vypudeniu plodu. Uvedené obdobie a následná ultrazvuková kontrola môžu významným spôsobom prispieť k zmenšeniu pochybností pacientky o vyrieknutej diagnóze. Zároveň to predstavuje čas, kedy sa môžu rodičia vysporiadať s realitou úmrtia plodu.
Vyčkávací postup na vyriešenie samovoľného potratu, pri ktorom je žena kontrolovaná zdravotníckymi pracovníkmi, nie je pre ženu nebezpečný. Výhoda vyčkávacieho postupu je, že sa žena môže vyhnúť pobytu v nemocnici a chirurgickému zákroku. Musí však chodiť na kontroly jeden až dvakrát za 14 dní do vyriešenia stavu. Princípom je vyčkávanie, kedy dôjde k samovoľnému vyprázdneniu maternice, čo sa väčšinou stane do troch týždňov. Tento proces je spojený väčšinou s doma zvládnuteľným krvácaním a bolesťami. Riziko infekcie pri tomto postupe je veľmi nízke. Vyčkávací postup je v 90 % prípadov úspešný pri nekompletnom potrate. Pri zamĺknutom potrate je úspešný v polovici prípadov. Nevýhodou však je, že postup nemusí byť vždy úspešný, aj po dlhej dobe nemusí dôjsť k vyprázdneniu maternice. Môže byť tiež vyprázdňovanie sprevádzané silným krvácaním a bolesťami s nutnosťou vykonania chirurgického zákroku. V slovenskom pôrodníctve je vyčkávací prístup stále ojedinelý, pričom skúsenosti s ním sú zaznamenané napríklad v nemocnici v Trenčíne.
Medikamentózna metóda: Pomocou liekov
Ak vyčkávací prístup nie je vhodný alebo ak ho pacientka nepreferuje, prichádza na rad medikamentózna intervencia. Pri potratoch v I. trimestri, teda do 12. týždňa, sa môžu aplikovať lieky do pošvy alebo cez ústa s cieľom vypudiť plod z dutiny maternice. Niektorí lekári vám môžu ponúknuť podanie prostaglandínov, konkrétne sa používa misoprostol alebo mifepristone. Tieto hormóny stimulujú kontrakcie maternice a celý proces dokážu urýchliť.
Farmakologické riadenie spontánneho potratu je bezpečná a účinná metóda na ukončenie skorého tehotenstva pomocou liekov. Tento postup sa zvyčajne vykonáva v priebehu prvých 10 týždňov tehotenstva a zahŕňa kombináciu dvoch liekov: mifepristónu a misoprostolu. Mifepristón, tiež známy ako RU-486, účinkuje tak, že blokuje hormón progesterón, ktorý je nevyhnutný pre udržanie tehotenstva. Bez progesterónu sa maternicová sliznica rozpadá a tehotenstvo nemôže pokračovať. Druhý liek, misoprostol, sa užíva doma alebo v zdravotníckom zariadení v závislosti od pokynov lekára. Tento liek spôsobuje stiahnutie maternice a vypudenie tehotenstva. Po užití misoprostolu môžu pacientky očakávať kŕče a krvácanie, ktoré môžu byť podobné silnej menštruácii. Medzi najčastejšie nežiaduce účinky týchto liečiv patria nevoľnosť a hnačka. Nesmú sa užívať pri podvýžive, zlyhaní obličiek, nadobličiek alebo pečene. Pacienti by mali mať prístup k pohotovostnej lekárskej starostlivosti v prípade komplikácií.
Chirurgická metóda: Kyretáž a evakuácia
Ak medikamentózny proces zlyhal, rovnako ako v II. trimestri tehotenstva, to môže vyústiť do chirurgického odstránenia plodu z dutiny maternice. Tento zákrok sa vykonáva cez dilatáciu kŕčku maternice a následnú chirurgickú evakuáciu plodu. Poslednou možnosťou je chirurgické vyčistenie maternice, tzv. kyretáž. Kyretáž sa vykonáva cez pošvu. Zákrok možno absolvovať aj ambulantne, pri lokálnej anestézii, v tomto prípade nemusíte ostávať v nemocnici. Pri plode staršom ako 8 týždňov je výkon možný len pri hospitalizácii pacientky. Pravdepodobné je aj podávanie antibiotík kvôli prevencii infekcie.Pri podtlakovej metóde, ktorá sa používa do 8. týždňa tehotenstva, ide o podtlakové vysatie obsahu maternice pomocou trubice napojenej na vysávací prístroj. Cez roztiahnuté maternicové hrdlo sa do maternice vsunie plastická trubička s ostrým hrotom. Výveva s 29-krát silnejším výkonom než bežný vysávač vysaje dieťa do vonkajšej nádoby. Pre deti do 10. týždňa tehotenstva sa používa odsávací prístroj (vákuumexhauscia). Operatér si pridržiava kŕčok maternice kliešťami v jednej ruke a druhou, pomocou kovových tyčiniek - dilatátorov, otvára a rozširuje kanál v krčku. Potom zavedie do maternice trubicu - aspiračnú kanylu, a dieťatko odsaje. Steny maternice sa dočistia tupou kyretou, ktorá pripomína ostrejšiu lyžičku. V prípade starších, a teda aj väčších detí, kedy na ultrazvuku už vidno pohyby bábätka a dieťatko sa nezmestí do aspiračnej kanyly, sa maternica vyprázdňuje tupou kyretou. U ešte starších plodov sa používajú aj potratové kliešte na vytiahnutie väčších častí, napr. hlavičky dieťaťa. Dieťatko sa väčšinou odstraňuje po častiach, pretože má jemné telíčko, ktoré sa trhá. Na záver sa maternica ešte prečistí kyretou.
Pri výškrabe dutiny maternice - kyretáži, ktorá sa vykonáva do 12. týždňa tehotenstva, lekár musí postupne rozšíriť hrdlo maternice kovovými dilatátormi natoľko, aby mohol vsunúť do maternice príslušné nástroje - kyretu a potratové kliešte, ktorými roztrhá dieťa. Tento zákrok sa robí v celkovej anestézii, matka je v stave narkózy. Lekár dokončenie zákroku overí revíziou dutiny maternice a tiež ultrazvukovým vyšetrením. Práca s kyretou nesie so sebou určité riziká. Kyretáž je takpovediac práca naslepo. Lekár pracuje iba pomocou hmatu, s veľkou opatrnosťou, aby neperforoval silne krvou a žliazkami presiaknutú stenu maternice. Pri jej poškodení môže dôjsť ku krvácaniu do brušnej dutiny, k infekcii, či iným komplikáciám. Pacientky však musia byť informované, že uvedené spôsoby môžu obmedziť schopnosť vyšetriť alebo pitvať plod, prípadne zhodnotiť prípadné abnormality.
Vyvolanie pôrodu v pokročilejšom štádiu tehotenstva
Podľa lekárov je vyvolanie pôrodu vhodné v neskoršom období tehotenstva. Pred 28. týždňom tehotenstva sa vaginálne aplikuje liek misoprostol, prípadne sa podá liek na vyvolanie kontrakcií v infúzii - oxytocín. Po 28. týždni tehotenstva by vyvolanie pôrodu malo prebiehať podľa bežného pôrodníckeho protokolu.
Predoperačné vyšetrenia a vyšetrenia matky
U tehotnej s mŕtvym plodom sa pred akýmkoľvek zákrokom vykonajú nasledovné vyšetrenia: meranie tlaku krvi, pulzu, telesnej teploty, pôrodnícke vyšetrenie, odbery na krvný obraz, kompletné parametre krvnej zrážanlivosti, vrátane D-diméru, biochemické vyšetrenie, ultrazvukové vyšetrenie, diagnostika infekcií (CRP, kultivácie), určenie krvnej skupiny a Rh faktora, a Rh protilátok. MUDr. Danys zdôrazňuje rýchle porodenie alebo potratenie plodu v rámci zabránenia hemokoagulačným komplikáciám. Na druhej strane MUDr. Dráb upozorňuje, že predlžovanie prítomnosti mŕtveho plodu v maternici môže predstavovať zvýšené riziko poruchy zrážania krvi, aj keď veľmi zriedkavé.
Cisárskemu rezu sa lekári snažia vyhnúť
Lekári a lekárky sa snažia vyhnúť cisárskemu rezu pri pôrode mŕtveho dieťatka. MUDr. Danys upozornil, že cisársky rez je metódou voľby u stavov bezprostredne ohrozujúcich život ženy a u absolútnych kontraindikácií k vaginálnemu pôrodu. Ak by nastala pri vaginálnom vedení pôrodu urgentná situácia, napríklad silné krvácanie, vtedy je potrebné vykonať cisársky rez. Rovnako MUDr. Dráb pripomína, že pôrod cisárskym rezom je vyhradený pre neobvyklé okolnosti, pretože je spojený s potenciálnym zhoršením zdravia matky či prípadným nepriaznivým ovplyvnením plodnosti v budúcnosti.
Význam pitvy a následných vyšetrení: Pre budúcnosť
Obaja lekári zdôrazňujú nutnosť odoslať plod, placentu aj pupočník na patologicko-anatomickú pitvu na zistenie príčiny úmrtia. Zarmútení rodičia môžu nezriedka nesúhlasiť s odoslaním dieťaťa na pitvu, ich rozhodnutie sa rešpektuje. Rodičia však bývajú informovaní o dôvodoch pitvy či iných vyšetrení, ktoré môžu priniesť zásadné informácie o dôvodoch úmrtia. Aj keď pozostalí nemusia chcieť tieto informácie počuť ihneď, je namieste pokúsiť sa o diskusiu opakovane. Výsledky vyšetrení môžu byť užitočné pre pacientku a jej rodinu pri plánovaní budúceho tehotenstva.Ak rodina namieta proti štandardnej pitve, mala by byť informovaná aspoň o možnosti čiastočnej diagnostiky formou odobratia malej vzorky tkaniva či krvi, prípadne zhotovenia röntgenových snímok. Tieto môžu napomôcť identifikovať niektoré ochorenia (syndrómy) alebo chromozomálne abnormality aj bez úplných údajov z pitvy.Podľa lekárov by malo nasledovať aj podrobné a komplexné zisťovanie potrebných údajov o zdravotnom stave matky, otca dieťaťa i ostatných rodinných príslušníkov, podrobné zhodnotenie priebehu gravidity, vyšetrenie mŕtveho plodu novorodeneckým lekárom - ide o štandardný postup. Všetky uvedené vyšetrenia majú za cieľ napomôcť zistiť príčinu a poskytnúť vhodné poradenstvo rodičom. Najlepšie výsledky môže dosiahnuť tím zložený z pôrodníkov a pôrodníčok, pediatrov či pediatričiek alebo neonatológov/ičiek, patológov/ičiek a genetikov/čiek. Genetické vyšetrenie a výsledky pitvy môžu pomôcť koordinovať v budúcnosti potrebné opatrenia a prípadnú liečbu, ak je možná, dodáva MUDr. Dráb.
Fyzické a psychické zotavenie po strate tehotenstva
Po pôrode mŕtveho plodu závisí čas zotavenia mamičky od mnohých faktorov. Zvyčajne sa pohybuje v rozmedzí 6-8 týždňov a viac. Hovoríme však o fyzickom zotavovaní, psychické môže trvať oveľa dlhšie, keďže ide o tragickú a často emocionálne traumatizujúcu skúsenosť.
Fyzické aspekty zotavenia
Ženám sa po ukončení tehotenstva môže spustiť proces laktácie, pretože placenta aktivovala hormóny, ktoré štartujú produkciu mlieka v prsníkoch. Lekári a lekárky vám navrhnú zastavenie laktácie užívaním na to určených liekov.Krvácanie po potrate môže trvať od niekoľkých dní do niekoľkých týždňov, pričom najsilnejšie krvácanie sa vyskytuje v prvých dňoch. Počas prvých dní po potrate je dôležité uprednostniť odpočinok. Väčšina žien zistí, že ich krvácanie sa v priebehu dvoch až štyroch týždňov výrazne znížilo. Počas prvého týždňa môžete tiež pociťovať únavu, nevoľnosť alebo miernu horúčku. Väčšina žien sa môže vrátiť k svojim bežným aktivitám v priebehu niekoľkých dní, ale je vhodné vyhýbať sa namáhavému cvičeniu a zdvíhaniu ťažkých bremien aspoň týždeň. Ak máte fyzicky náročnú prácu, zvážte si pár dní voľna, aby sa vaše telo mohlo úplne zregenerovať.Menštruačné krvácanie sa zvykne obnoviť o 4 - 6 týždňov. Ovulácia ale môže nastať už po 14 dňoch od potratu. Po spontánnom potrate - približne 2 týždne po zákroku - sa kvôli riziku infekcie odporúča, nič do vagíny nevkladať, čiže žiadne tampóny alebo pesary. Samozrejme, je potrebné vyhnúť sa pohlavnému styku. Po lekárskom potrate sa tiež odporúča počkať aspoň dva týždne pred obnovením sexuálnej aktivity a vyhýbať sa kúpeľu a plávaniu aspoň dva týždne, aby sa znížilo riziko infekcie.
Psychické aspekty a potrebná podpora
Nielen telo, aj duša potrebuje podporu a liečbu. Proces zotavovania má svoj čas a pre fyzický organizmus zvyčajne trvá niekoľko týždňov. Iné to je po psychologickej stránke - ide o individuálnu záležitosť. Pri komunikácii s rodinou mŕtvonarodeného či potrateného dieťaťa je potrebná maximálna citlivosť, zdôrazňuje aj MUDr. Dráb. Ak rodičia dali dieťaťu meno, snažíme sa v našej praxi o dieťati hovoriť použitím jeho mena. Ak si želajú rodičia po pôrode vidieť či podržať dieťa v náručí a aktuálny stav dieťaťa (telesná integrita) a klinický stav matky to umožňujú, má im byť táto možnosť ponúknutá.
Potrat znamená pre ženu celé spektrum nepríjemných pocitov, ktoré veľakrát zhorší napríklad chladné správanie zdravotníckeho personálu. Je normálne, že pred a po spontánnom potrate zažívate rôzne emócie. Hoci racionálne si môžete uvedomovať, že raz donosíte zdravé dieťa, nič to nemení na fakte, že ste chceli a ľúbili práve to, o ktoré ste prišli. Dovoľte si ich prežiť a precítiť. Čím dlhšie im budete vzdorovať, tým dlhšie budú pretrvávať. Môžete byť v šoku a celú situáciu popierať. Taktiež môžete cítiť vinu a hnev, hoci znovu viete, že ste neurobili nič zle a potratu ste zabrániť nemohli. Mnoho žien sa po potrate cíti depresívne a zúfalo, v jednom kuse plačú, majú problémy s jedlom, či so spánkom. Posledným v tejto vlne pocitov je obyčajne zmierenie sa s realitou. Niekedy nastáva opačný proces - necítite nič, neplačete, jednoducho - emócie neprichádzajú. Neexistuje akurátne množstvo zármutku, ktoré by ste po potrate mali cítiť; preto vedzte, že ani absencia emócií nie je nič čudné ani nenormálne. Nech sa už cítite akokoľvek, najdôležitejšie je dopriať si dostatok času na spracovanie celej udalosti.
Niektorým ženám pomohlo pátranie po príčine potratu, čo zahŕňa rôzne vyšetrenia a zháňanie informácií. Smrť blízkeho človeka obyčajne sprevádza pohreb, alebo aspoň posledná rozlúčka. Ide o veľmi dôležité prechodové rituály, ktoré ľuďom umožňujú smútiť. Ak ich nemáte, môžete usporiadať aspoň symbolický pohreb, alebo urobiť niečo, čo vám pomôže, aby ste bábätko riadne oplakali a odsmútili, niečo, čo vám ho bude pripomínať. Niektorí rodičia v procese rozlúčky, vyrovnania sa so stratou, uzavretiu bolestnej kapitoly či duchovného povzbudenia siahajú aj po vyhotovení pamiatky na dieťa v podobe fotografií, odtlačkov rúk či nožičiek alebo odstrihnutia vláskov dieťatka, ak je to možné.
Zdieľajte svoje pocity úprimne a otvorene so svojím partnerom. Muži obyčajne nevyjadrujú svoje pocity natoľko, ako ženy. Ak máte potrebu rozprávať o tom, čo ste prežili, nájdite si dobrého poslucháča a vyrozprávajte sa. Existuje aj množstvo online diskusných fór, kde sa o svoju skúsenosť môžete podeliť, snažte sa však nájsť skupinu, v ktorej funguje vzájomná podpora a zdieľanie. Pripravte sa na to, že ľudia častokrát nevedia, ako zareagovať pri správe, že ste prišli o bábätko. Ak máte ďalšie deti, možno vám povedia, že „veď aspoň máte tie“. Často môžu opakovať aj frázy typu „malo to tak byť“, „aspoňže sa to stalo takto skoro“, či „neboj sa, ešte budeš mať veľa detí“. Myslite na to, že títo ľudia vám nechcú ublížiť, len nevedia, ako reagovať. Niekedy sa s tým nedá urobiť nič, iba prikývnuť a myslieť si svoje. Cudzí ľudia necítia hĺbku vášho zármutku.
Hoci je normálne a dôležité stratu bábätka odsmútiť, časom by ste sa mali začať cítiť lepšie. Smútok sa môže znovu vynoriť v čase výročia potratu alebo výročia dátumu, keď sa vaše bábätko malo narodiť. Posttraumatická porucha po potrate vás núti celý proces neustále prežívať a vracať sa k nemu. Faktom je, že hoci porodíte desať zdravých detí, na to jedno, o ktoré ste prišli, nikdy nezabudnete.Klinické pracoviská na Slovensku zväčša vedia zabezpečiť psychológa/čku, v prípade vážnych reaktivných porúch aj psychiatra/čku. Tu je nevyhnutné spomenúť, že pacientky by mali mať možnosť využiť aj duchovnú službu, ak o takú požiadajú. V niektorých medicínskych centrách vedia zabezpečiť a bezplatne sprostredkovať odbornú lekársku konzultáciu, kontakt s rodičmi s podobnou skúsenosťou, duchovnú či psychickú podporu a podporu v ďalších súvisiacich otázkach. Pomoc môžu rodičia nájsť aj v ďalších centrách na Slovensku na to určených, napríklad Poradňa Alexis, Ráchelina vinica, či OZ Tanana.
Právne aspekty a možnosti dôstojnej rozlúčky s dieťatkom
Mnoho rodičov stále netuší, že telo plodu si môžu vyžiadať a pochovať. Právna úprava umožňuje vyžiadanie telesných pozostatkov v ktorejkoľvek fáze tehotenstva a ich následné pochovanie. Zásadná je informácia, že začína plynúť lehota 96 hodín na rozhodnutie, či matka alebo rodičia chcú svoje dieťa pochovať, dodáva na záver MUDr. Dráb. Právo vyžiadať si telo dieťaťa na pochovanie vyplýva zo Zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve.
Podľa Paragrafu 3, odseku 8 Zákona: „Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie.“Podľa Paragrafu 5, odseku 2, písmena f) Zákona: „Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je ďalej povinný vydať bezodkladne na požiadanie potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, ktorý o jeho vydanie požiada, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie.“Rodičom sa myslí ako matka, tak aj otec. Ak k vyžiadaniu nedôjde, potratené či predčasne odňaté ľudské plody sa musia spopolniť v spaľovni (paragraf 3, odsek 5 Zákona). Viac o situácii na Slovensku nájdete aj v Porovnávacej analýze NRSR (Odbor Parlamentný inštitút).
Je dôležité poznamenať, že odlišné pravidlá sa vzťahujú na vydávanie pozostatkov pri pôrode mŕtveho dieťaťa - dieťa sa totiž zapisuje do matriky - knihy narodení. Ustanovenia o práve rodičov na vydanie potrateného plodu sa v tomto prípade neaplikujú, žiadosť teda nie je potrebná. Pochovanie mŕtvonarodeného dieťatka je nevyhnutné zabezpečiť priamo na základe zákona o pohrebníctve rovnako, ako tomu je pri úmrtí napríklad dospelého človeka.
Prevencia spontánneho potratu a dôležité pripomenutie
Na úvod je potrebné upozorniť - ako sme spomínali vyššie, v 20-50 % prípadov sa príčina úmrtia plodu či potratu vôbec nezistí. Podľa National Library of Medicine je až 76 % prípadov úmrtia dieťatka počas tehotenstva globálne nečakaných. Nie ste na vine a vo väčšine prípadov teda potratu nemôžete zabrániť.
Na otázku "Prečo práve ja?" neexistuje jednoznačná odpoveď. Udalostí, za ktoré sa môžete obviňovať, je neskutočne veľa. Vývoj nového človeka je nesmierne zložitý proces, preto nie je nič zvláštne na tom, že v určitom štádiu tohto vývoja sa niečo „pokazí“. Na otázku "Stane sa mi to znova?" štatisticky má žena, ktorá raz potratila, úplne rovnakú šancu počať a vynosiť zdravé dieťa, ako jej rovesníčka, ktorá touto skúsenosťou neprešla. Pri troch a viacerých potratoch, čo sa týka asi 1 % žien, je však už nutné pátrať po príčine. Riziko potratu stúpa s vekom ženy - po 45. roku je to až 50 %. Niekedy môže byť príčinou odlišná krvná skupina (Rh faktor) u vás a u vášho dieťaťa.
Ako sme už spomenuli, u väčšiny potratov nevieme zistiť ich dôvod, a teda ich nevieme ani ovplyvniť. Najlepšie, čo môžete pre seba po fyzickej stránke urobiť, je, keď udržíte svoje telo také zdravé, ako to len ide! Pretože práve to je najväčší predpoklad pre úspešné tehotenstvo. Užívanie špeciálnych výživových doplnkov pre tehotné ženy nie je vyslovene nutné, môžu vám však zabezpečiť žiadaný prísun vitamínov a minerálov.
Odporúčania pre budúce tehotenstvá
Kedysi sa ženám odporúčalo, aby s ďalším tehotenstvom počkali aspoň 3 až 6 mesiacov. Riziko tehotenských komplikácií je pritom u nich na rovnakej úrovni, ako u žien, ktoré predtým nepotratili. Keďže každý prípad je individuálny, najlepšie urobíte, ak sa poradíte so svojím lekárom, ako dlho po zákroku vám odporúča počkať. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by predchádzajúci potrat negatívne ovplyvňoval budúce tehotenstvá. Napriek tomu, že je možné otehotnieť krátko po spontánnom potrate, je dôležité zvážiť fyzické a emocionálne zotavenie pred ďalším pokusom o tehotenstvo. Pred plánovaním nového tehotenstva by ste si mali prediskutovať všetky otázky týkajúce sa vašej konkrétnej situácie s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
tags: #spontanny #potrat #hospitalizacia