Pre rodičov to znamená nielen starosť o jeho zdravie, ale aj potrebu prispôsobiť chod domácnosti a každodenné fungovanie, keď dieťatko ochorie. Často to znamená, že jeden z rodičov musí ostať doma, prerušiť prácu alebo zabezpečiť pomoc od príbuzných. Scenár, ktorý pozná zrejme každý rodič, je dobre známy: dva týždne v škôlke či škole a dva týždne doma. Ak patríte aj vy k tým zúfalým rodičom, ktorí premýšľajú, či je to normálne a dumáte, ako si s chorobami poradiť, prečítajte si náš článok. Dobrou správou je, že časté detské choroby sú v mnohých prípadoch súčasťou vývoja imunity.
Keď sa u dieťatka začne hlásiť choroba, prejavujú sa u neho rôzne príznaky, ktoré signalizujú, že nie je v poriadku. V takýchto prípadoch je dôležité, aby dieťa zostalo doma. Aj keď príznaky vyzerajú mierne, choré dieťa by nemalo navštevovať školu, škôlku, ihriská či záujmové aktivity. Pred tým, ako sa pustíme do samotných chorôb, musíme si vysvetliť, že detský imunitný systém nefunguje tak, ako imunita dospelých. Presnejšie povedané, vaša imunita je už v plnej sile a pripravená chrániť organizmus. Malé deti však nemajú imunitu úplne vyvinutú.
Prečo sú deti často choré? Pochopenie detskej imunity a jej vývoja
Detská imunita sa vyvíja postupne, a prvé roky v kolektíve sú pre ňu veľkou skúškou. Nie všetko sa dá zvaliť na „slabú imunitu“. Deti sa narodia len s vrodenou časťou imunitného systému a zvyšok získavajú postupne po strete s infekciou a jej prekonaní. Preto sa imunita delí na vrodenú a získanú. Prekonávaním týchto ochorení sa teda postupne buduje imunitný systém dieťaťa. Po nástupe dieťaťa do kolektívu je bežné, že sa frekvencia respiračných infekcií zvýši. Jeho imunitný systém sa totiž začne dostávať do kontaktu s inými baktériami a vírusmi, než na aké bol zvyknutý v rodine.
Imunitný systém je popri nervovom systéme jedným z najzložitejších systémov v našom tele. Chráni telo pred škodlivými látkami, patogénmi a chorobnými zmenami buniek. Pozostáva z rôznych orgánov, typov buniek a bielkovín. Imunitný systém sa delí na dva podsystémy - vrodený (nešpecifický) imunitný systém a získaný (špecifický) imunitný systém. Oba sú úzko prepojené, aby v závislosti od „útočníka“ spustili príslušnú imunitnú odpoveď. Keďže špecifický imunitný systém sa musí najprv ďalej rozvíjať, je dôležité, aby dieťa prichádzalo do kontaktu so širokou škálou patogénov. Len tak je možné rýchlejšie odhaliť určité patogény, bojovať s nimi špecializovanejším spôsobom a zapamätať si ich v prípade ďalšieho útoku.
Najčastejšou príčinou návštev detského lekára (celkovo vo svete) sú infekcie dýchacích ciest. Najbežnejšie a najmenej závažné sú práve nádchy a zápaly hrdla. Je úplne normálne, ak má mladšie dieťa (do 5 rokov) 6-8 epizód infekcií dýchacích ciest za rok. Avšak iba v prípade, že nemajú ťažký priebeh a nejde o závažné ochorenia. Podľa štatistík Union zdravotnej poisťovne užívalo v minulom roku antibiotiká 46 percent detí vo veku od narodenia do troch rokov. Po prekonaní tejto vekovej hranice, kedy zväčša deti nastupujú do predškolských zariadení, toto číslo stúplo na 64 percent vo vekovej skupine 3 až 6 rokov. Niektoré zdroje uvádzajú, že výskyt 6 až 8 vírusových ochorení horných dýchacích ciest s nekomplikovaným priebehom ročne u detí do päť rokov je v poriadku a netreba sa kvôli nim znervózňovať. Avšak, na každé dieťa sa treba pozerať individuálne. Približne 15 percent detí nakoniec musí pre opakované infekcie navštíviť aj imunologickú ambulanciu, kde polovica z týchto malých pacientov odíde domov aj s receptom na lieky na podporu imunity. Zaujímavé je, že počet detí, ktoré užívajú imunologickú liečbu, v porovnaní s rokom 2014 nestúpol.
Varovné signály a predispozície
Klinická imunoalergologička Svetlana Hadvabová vysvetľuje: „Ak má dieťa 8-krát za rok nádchu, môže to byť úplne v poriadku, no ak má 3-krát silný zápal uška alebo zápal pľúc, ktorý sa dlho hojí, už by to mohlo znamenať, že sa za tým skrýva porucha imunity, alebo je dieťa alergické.“ Deti s alergiou majú totiž vyššiu predispozíciu na respiračné infekcie. „Stretávam sa v praxi s tým, že ak je dieťa 5 až 6-krát za rok choré, pediater ho pošle na imuno-alergologické vyšetrenie. Takéto dieťa vyšetríme, pýtame sa na frekvenciu a závažnosť infekcií, následne realizujeme kožné testy na najbežnejšie inhalačné alergény. Jednou z najčastejších alergií je alergia na roztoče, ktoré sú prakticky všade okolo nás. Ich výskyt je na rozdiel napríklad od peľových alergénov celoročný.“
Varovné signály, ktoré by mali rodičia vo všeobecnosti sledovať, sú najmä lapanie po dychu a štekavý, záchvatovitý kašeľ, ktoré sú časté pri laryngitíde - akútnom zápale hrtana, čo je závažné akútne ochorenie, najmä pre malé deti. Rozhodne netreba podľa imunologičky podceniť opakované zápaly (napríklad zápal ucha, zápal pľúc, prínosových dutín a pod.), príliš dlhé trvanie ochorenia (ak teplota, kašeľ či sťažené dýchanie trvajú dlhšie ako 7-8 dní), dlhodobú únavu, nechutenstvo a celkové neprospievanie dieťaťa. Eva Sabolová, revízna lekárka z Unionu, dodáva: „Pri posudzovaní stavu imunity musíme zohľadniť závažnosť jednotlivých ochorení. Opakované, zdĺhavé zápaly napríklad ucha, prínosových dutín, priedušiek a pľúc či dlhodobá únava, nechutenstvo a celkové neprospievanie dieťaťa môžu signalizovať poruchu imunity alebo alergiu a ošetrujúci pediater v takomto prípade požiada o odborné vyšetrenie imunoalergiológa.“
Vplyv prostredia a životného štýlu na detskú imunitu
Keď listy menia farbu, postupne opadávajú zo stromov a teploty klesajú, do našej krajiny prišla jeseň a s ňou aj chladné obdobie. Mnohých rodičov toto ročné obdobie čoraz viac znepokojuje - veď kašeľ, prechladnutie, bolesti hrdla a uší sú vernými spoločníkmi najmä na začiatku nového školského a predškolského roka. V tomto ročnom období je sezóna vírusov a baktérií na vrchole. Vírusy prechladnutia (najmä rinovírusy) sa pri nízkych teplotách cítia ako doma. Vďaka chladnému počasiu sa veľmi rýchlo množia a útočia na imunitný systém dieťaťa. V dôsledku vlhkého a chladného počasia a kolísavých teplôt na jeseň je imunitný systém detí mimoriadne zaťažený. Okrem toho sú sliznice dýchacích ciest masívne podráždené vykurovaním v obytných miestnostiach, čo ponúka vírusom skvelú príležitosť šíriť sa tam. Suchý vzduch dráždi sliznice a uľahčuje šírenie vírusov. Vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať v rozpätí 45-55 percent. Ak je vzduch príliš suchý, sliznica ako prvá obranná línia nemôže správne fungovať. Ak je naopak vlhkosť vysoká, je to živná pôda na množenie roztočov a vzdušných plesní.
Nadmerná hygiena môže mať negatívny vplyv na vývoj vlastného obranného systému organizmu. Výskum ukazuje, že deti, ktoré vyrastajú na vidieku, majú silnejší imunitný systém - na rozdiel od detí, ktoré vyrastajú v mestách. Dôvodom, prečo sú „vidiecke deti“ odolnejšie ako „mestské deti“, je skutočnosť, že zvyčajne trávia viac času vonku, a tak prichádzajú do kontaktu s rôznymi patogénmi. Hrajú sa v blate, ochutnávajú koláče z piesku, chovajú dážďovky ako domáce zvieratá a na lyžičkách si pripravujú polievku, ktorú si sami vytvorili z kadečoho. Okrem toho sa v mnohých vidieckych oblastiach stále chová dobytok, ktorý má tiež veľa baktérií, vírusov a choroboplodných zárodkov a podporuje rozvoj imunitného systému.
„Často sa stretávam s tým, že už prváci a druháci na základnej škole sú preťažení. Majú každý deň nejaký tréning či krúžok a nestíhajú si dostatočne oddýchnuť,“ upozorňuje Svetlana Hadvabová. Choroba často nie je len o tele - ale aj o psychike. Strach, stres, škôlková adaptácia či túžba po mamine môžu oslabiť obranyschopnosť.
Črevný a ústny mikrobióm: Brána k silnej imunite
Vedecké štúdie dokazujú, že zloženie a osídlenie čreva má významný vplyv na to, ako sa vyvíja imunitný systém dieťaťa. Vývoj imunitného systému sa začína už v maternici, pretože počas tehotenstva dostáva nenarodené dieťa od matky protilátky, ktoré ho chránia. Črevná flóra matky má tiež vplyv na to, ako sa vyvíja obranyschopnosť dieťaťa. Niektoré vedecké štúdie preukázali, že baktérie v čreve matky ovplyvňujú imunitný systém dieťaťa. Pri vývoji imunitného systému dieťaťa zohráva úlohu aj proces pôrodu. Deti, ktoré sa narodili prirodzeným spôsobom (vaginálny pôrod), prichádzajú do kontaktu s dôležitými baktériami mliečneho kvasenia a bifidobaktériami v pôrodných cestách, ktoré od narodenia kolonizujú črevo dieťaťa. Deti narodené cisárskym rezom majú nedostatok týchto dôležitých bakteriálnych kmeňov.
Dojčenie má aj ďalší pozitívny vplyv na nezrelý imunitný systém dieťaťa. Materské mlieko je totiž bohaté na bifidobaktérie, ktoré majú veľký význam pre vývoj a funkciu imunitného systému. Dojčenie rozvíja ústne a črevné baktérie dieťaťa. Bábätká fungujú najmä prostredníctvom úst. Všetko, čo je v dosahu, okamžite vkladajú do úst (orálna fáza), a tak formujú svoj imunitný systém. Ak matky užívajú probiotiká v posledných dvoch mesiacoch tehotenstva, ako aj počas dojčenia, dodatočne zvyšujú ochrannú funkciu. Vedecký výskum dokazuje, že čím skôr sa črevo dieťaťa osídli dôležitými kmeňmi baktérií, tým silnejší je jeho vlastný imunitný systém.
Naše črevo s dĺžkou približne 8 metrov a plochou 400 - 500 metrov štvorcových je najväčším vnútorným orgánom. Je charakteristické svojimi životne dôležitými funkciami, ako je rozklad potravy, vstrebávanie živín, tvorba hormónov a obrana proti patogénnym zárodkom a ich vylučovanie. So svojimi 100 biliónmi črevných baktérií reguluje dôležité a pre nás nevyhnutné procesy na udržanie zdravia - vrátane nášho imunitného systému. Podľa vedeckých zistení sa v črevách nachádza takmer 80 % našich imunitných buniek. To z čreva robí najväčšie imunitné centrum, pokiaľ ide o ochranu a obranu proti škodlivým baktériám, vírusom, plesniam a parazitom. Na to, aby naše črevá mohli plniť tieto dôležité úlohy, je rozhodujúci počet aj rozmanitosť našich prospešných črevných baktérií. Ak nastane nerovnováha (dysbióza) medzi „dobrými“ a „zlými“ baktériami, môže to viesť k zdravotným problémom - imunitný systém totiž závisí od zloženia a osídlenia našich „pomocníkov“ v črevách.
V posledných rokoch sa venuje zvýšená pozornosť najmä ústnej flóre a jej vplyvu na imunitný systém. Nedávne štúdie ukázali, že ústna flóra úzko spolupracuje s črevnou a zohráva tiež ústrednú úlohu v obrane proti patogénom. Životné tempo v našej ústnej dutine je podobné ako v črevách. Brázdia ju miliardy baktérií - navyše „dobré“ baktérie súperia s tými „zlými“ o potravu a vytláčajú tak patogénne mikroorganizmy. Naša ústna flóra, vedecky nazývaná aj ústny mikrobióm, je prvou obrannou líniou nášho tela a chráni náš črevný mikrobióm pred patogénnymi mikroorganizmami. Pre vývoj imunitného systému dieťaťa sú tieto výsledky výskumu skutočným obohatením - dokazujú totiž, že probioticky vyvážená ústna flóra má významný vplyv na vývoj prechladnutia a tiež na zdravie čriev.
Najčastejšie detské ochorenia: Prejavy a špecifiká
Po príchode do škôlky sa dieťa ocitne v úplne novom prostredí a navyše obklopené množstvom iných detí a iných baktérií. V škôlkach a školách sa infekcie šíria rýchlo, najmä keď deti používajú spoločné hračky a pomôcky, zabúdajú si umývať ruky, sú dlho v uzavretých miestnostiach a majú oslabenú imunitu po predchádzajúcej chorobe. Približne 15 percent detí nakoniec musí pre opakované infekcie navštíviť aj imunologickú ambulanciu, kde polovica z týchto malých pacientov odíde domov aj s receptom na lieky na podporu imunity. Medzi najčastejšie ochorenia malých detí patria prechladnutie, chrípka a ďalšie vírusové ochorenia. Ďalej sú to žalúdočné ťažkosti a rôzne bolesti brucha.
Infekcie dýchacích ciest
Boľavé hrdlo, kašeľ, zvýšená teplota a opuchnuté sliznice - toto sú symptómy jedného z najbežnejších detských ochorení, ktoré súhrnne nazývame infekcia horných dýchacích ciest. Toto ochorenie sa prenáša kvapôčkovou infekciou, čo znamená, že sa z dieťaťa na dieťa šíri rýchlo a ľahko pri kašľaní, kýchaní, rozprávaní a zdieľaní spoločných predmetov. Komplikáciou zápalu horných dýchacích ciest môže byť potom zápal stredného ucha. Aby ste sa mu vyhli, je veľmi dôležité naučiť vašu ratolesť poriadne si fúkať nos. Väčšina ochorení dýchacích ciest u detí je vírusového pôvodu a nevyžaduje antibiotiká.
Ako si správne vysmrkať nos: Jednoduché kroky pre batoľatá a predškolákov
Zápal priedušiek spadá pod ochorenia dolných dýchacích ciest, pričom najčastejšie má vírusový pôvod. U malých detí sa pri tomto ochorení objavuje okrem zvyčajných príznakov ako teplota, kašeľ, malátnosť či nádcha aj špecifický piskot pri výdychu spojený s namáhavým dýchaním. Toto ochorenie je potrebné riešiť s lekárom.
Črevné virózy a iné infekcie
Hnačky nie sú u malých detí ničím výnimočným. V ľahších prípadoch ide o črevné virózy vírusového charakteru, no raz za čas sa objaví aj závažnejšia salmonela. Viróza nie je príjemné ochorenie, avšak jeho prekonaním si detský organizmus postupne buduje voči týmto vírusom imunitu, vďaka čomu bude na ich prítomnosť neskôr reagovať miernejšie. Pri hnačke je veľmi dôležité dohliadnuť na to, aby malo dieťa dostatok tekutín. V prípade potreby vám môžu pomôcť aj rehydratačné roztoky, ktoré dostanete kúpiť v lekárni.
Sú to ochorenia, ktoré sa kedysi nazývali číslami, nakoľko nebolo jasné, čo ich spôsobuje. Objavujú sa primárne u detí predškolského a mladého školského veku a majú spoločné 2 znaky - vyrážku a vysokú infekčnosť. Zaujímavá je predovšetkým siedma choroba, a teda spomínaná noha-ruka-ústa. Je veľmi častá u batoliat, no nevyhýba sa ani predškolákom.
Liečba chorého dieťaťa doma: Zásady a dôležité odporúčania
Keď sa u dieťatka začne hlásiť choroba, pre rodičov to znamená nielen starosť o jeho zdravie, ale aj potrebu prispôsobiť chod domácnosti a každodenné fungovanie. Často to znamená, že jeden z rodičov musí ostať doma, prerušiť prácu alebo zabezpečiť pomoc od príbuzných.
Zabezpečenie starostlivosti o choré dieťa
Rodičia detí mladších ako 10 rokov môžu využiť ošetrovné (OČR), nemocenskú dávku od Sociálnej poisťovne. Poskytuje sa maximálne na 14 dní s nárokom na 55 % denného vymeriavacieho základu. Ak to vaše zamestnanie umožňuje, riešením môže byť práca z domu (home office). Mnohé firmy sú ochotné povoliť flexibilitu aj pri starostlivosti o choré dieťa. Mnohí rodičia sa obracajú na pomoc rodiny, napr. starých rodičov.
Domáca liečba a starostlivosť
Dôležitou súčasťou liečby je pokojný režim. Dieťa by malo tráviť čas v posteli, oddychovať a byť v teple. Odporúčané sú aktivity ako čítanie, hranie spoločenských hier alebo sledovanie rozprávok. Osoba zodpovedná za dieťa by mala byť neustále nablízku, aby mohla okamžite zasiahnuť, ak sa príznaky zhoršia.
Je tiež potrebné dbať na zvýšený príjem tekutín, najmä v prípade horúčky, hnačky alebo vracania, aby sa predišlo dehydratácii. Tekutiny môžu byť vo forme vody, riedených ovocných štiav alebo čajov. Strava by mala byť ľahká a výživná. Na zmiernenie problémov s dýchaním môže pomôcť zvlhčovanie vzduchu. Liečba chorého dieťaťa si vyžaduje dostatok času.
Dieťa by malo zostať doma minimálne 48 hodín po ústupe teploty a počas celej doby užívania antibiotík, ak sú predpísané. Najdôležitejšie, čo môžete pre svoje choré dieťa urobiť, je zabezpečiť mu pokoj, bezpečie a pozornosť. Jednou z najčastejších chýb, ktorou rodičia nevedomky podporujú vysokú chorobnosť svojich detí, je rýchly návrat do kolektívu, a to predovšetkým u škôlkarov. Keď sa dieťa stretne s novým vírusom či baktériou, jeho imunita potrebuje na dostatočnú protilátkovú odpoveď čas, a to 10-12 dní. Dovtedy nemá vytvorené dostatočné množstvo protilátok špecifických práve proti tomu konkrétnemu vírusu či baktérii. A ak sa dieťa vráti do kolektívu príliš skoro, je oslabené a náchylnejšie na ďalšie ochorenie. Ak sa u dieťaťa objavuje únava, nechutenstvo, opakované nádchy, kašeľ, upchaté dutiny či časté vynechávanie školy, môže to byť znak, že imunita potrebuje väčšiu podporu.
Chyby pri liečbe, ktorým sa treba vyhnúť
Detské choroby sú vyčerpávajúce tak pre deti, ako aj pre rodičov a je úplne normálne, že chceme, aby bolo dieťatko čo najskôr fit. Pozor však na niektoré chyby, ktorých sa ako rodičia pri liečbe svojho dieťaťa často dopúšťame. Môžeme nimi dieťaťu ochorenie predĺžiť, spôsobiť najrôznejšie vedľajšie účinky, ale aj vážne ublížiť.
Nepresné dávkovanie liekov
Stratili ste odmerku, ktorá bola priložená k lieku alebo jednoducho nemáte čas ju hľadať a použijete meranie „od oka“. Odhad alebo použitie príborových lyžičiek môže byť vcelku nepresné, a tým pádom môžeme dieťaťu dať viac alebo menej liečiva ako potrebuje. V prípade, že dostane menej liečiva, liečbu prakticky sabotujeme, ak viac - môže sa to prejaviť nepríjemnými vedľajšími účinkami. Na meranie lieku teda vždy používajme označené meradlá s presnými mierkami - označené lyžice, poháre, striekačky. Aby sme predišli strate odmerky, ktorá býva k detským liekom vždy priložená, po očistení ju okamžite umiestnime späť do liekovej škatuľky - tak ju budeme mať vždy po ruke. Vyššie dávky antibiotík zhoršia vedľajšie účinky, ale spolu s užívaním analgetík môžu napríklad spôsobiť aj poškodenie pečene a obličiek. Preto vždy dôsledne kontrolujme odporúčané dávkovanie, a to aj u liekov, ktoré nie sú na lekársky predpis. Samozrejme, vždy je dôležité vedieť aktuálnu hmotnosť dieťaťa.
Samoliečba a ignorovanie odporúčaní lekára
Je dôležité, aby ste svojmu dieťaťu nepodávali lieky, ktoré nie sú predpísané lekárom. Svetlana Hadvabová radí: „Na Slovensku máme podľa mňa veľmi dobrých pediatrov. Tak by som rada apelovala na rodičov, aby im dôverovali a každú infekciu im nahlásili. Samozrejme, nie s každou infekciou utekáme za pediatrom, no je dobré o nej svojho pediatra informovať, aby mal prehľad o frekvencii aj menej závažných infekcií.“ Mnoho bežných viróz je možné liečiť doma aj bez lekára, ale vždy je dobré, keď nám poradí odborník akú liečbu dodržiavať, čo použiť na potlačenie symptómov ochorenia a podobne. Necíťte sa vinní, keď sa chcete poradiť o niečom s lekárom, stále je to lepšie ako nastaviť samovoľne liečbu dieťaťu, pričom vlastne ani dobre neviete, čo mu je. Ak má príznaky ochorenia viac ako 48 hodín, vždy sa oplatí vyhľadať lekára a neliečiť na vlastnú päsť. Zbytočné užívanie rôznych liečiv a prípravkov na pomoc pri prejavoch ochorenia môže mať následky i na celý život a vtedy, keď ich bude dieťa skutočne potrebovať nemusia pomôcť. Pozor i na rôzne babské rady, či bylinkové kúry nie všetky sú vhodné pre deti.
Nedokončenie liečby a nevhodné používanie liekov
Zdá sa, že dieťa je už OK, tak načo mu dávať ešte lieky? Pozor, takýto prístup nie je správny. Vždy je dôležité vybrať plnú liečbu, inak by sa choroba mohla opakovať a dokonca v horšom. I keď sa vám zdá, že dieťa je úplne fit, nechajte ho dobrať celú odporúčanú dávku. Rovnako sa neoplatí šetriť na liekoch tým spôsobom, že dieťaťu dáme liek z minulého ochorenia, ktorý už nie je účinný. Vždy si prečítajte a skontrolujte dátum spotreby, špeciálne u tekutých antibiotikách býva krátky. Nikdy nepoužívajte staré lieky - a to ani pre seba, nieto ešte pre dieťa. Nielen že nemusia byť účinné, ale môžu byť nebezpečné. Dcérka mala ochorenie, na ktoré dostala od lekára antibiotiká. Po nej ochorel váš syn a keďže má úplne rovnaké príznaky ako dcéra, rozhodli ste sa mu nasadiť automaticky lieky, ktoré užívala ona. Veď choroba je rovnaká, tak načo chodiť k lekárovi a míňať čas i peniaze? Takýto prístup je úplne zlý. Aj keď súrodenec má rovnaké problémy ako chorý pred ním nenasadzujem automaticky sami liečbu. Vyhľadajme lekára a nechajme dieťa vyšetriť. Každý môže na ochorenie reagovať rôzne, a vôbec nemusí ísť o tú istú chorobu, i keď vám deti ochoreli krátko po sebe.
Väčšinu antibiotík je potrebné užívať hodinu pred alebo po jedle. Iné sa užívajú s jedlom. Nie sú to len plané odporúčania, ale tieto fakty majú veľký vplyv na liečbu samotnú, takže sa ich snažme dodržiavať. Lieky vždy dajte dieťaťu zapíjať čistou vodou, nie sladenými, či sýtenými nápojmi, džúsmi, ani mliekom. A nezabudnite: lieky a pomocné prípravky vždy skladujme na mieste, kam dieťa nemá prístup. Stále je totiž veľa prípadov, že rodičia nechajú liek na dostupnom mieste, či dokonca pri dieťati, aby ho mali po ruke a dieťa ho nielen ochutná, ale keď mu zachutí - čo je vďaka rôznym ovocným príchutiam možné, môže vypiť aj celú fľašku.
Prevencia a dlhodobé posilnenie imunity: Kľúč k zdraviu detí
Deti v predškolskom i školskom veku často trápia opakované choroby. Existuje však niekoľko praktických tipov, vďaka ktorým môžu rodičia podporiť imunitu a znížiť počet infekcií. Prvé mesiace v kolektíve bývajú najťažšie, no správnou prevenciou sa dá situácia výrazne zlepšiť. Najdôležitejšie je posilňovať imunitu dlhodobo. Imunitu nevieme „zapnúť“ zo dňa na deň, keď už máme pocit, že dieťa je akési malátne. Častou chybou je snaha zachrániť situáciu až vtedy, keď dieťa ochorie. Základ posilnenia imunity je ale veľmi podobný ako u dospelých. Ak si denne kladiete otázku „prečo je moje dieťa stále choré?“, pamätajte, že vo väčšine prípadov ide o prirodzenú fázu vývoja imunity. A čo je najdôležitejšie? Že na to nie ste sami.
Zdravý životný štýl a stravovanie
Nikoho zrejme neprekvapí, že absolútnym základom pre správne fungovanie imunity je zdravý životný štýl. Teda zdravá pestrá strava, dostatok tekutín, pohybu aj oddychu. Myslite na to, že deti by mali mať pestrú stravu bohatú na ovocie a zeleninu, dostatok spánku, každodenný pohyb na čerstvom vzduchu, pravidelný pitný režim a tiež primerané oblečenie podľa počasia. Deti potrebujú kvalitný spánok na regeneráciu a podporu imunitného systému. Pobyt na čerstvom vzduchu podporuje obranyschopnosť organizmu. Potraviny bohaté na živiny, vitamíny a vlákninu (ovocie a zelenina) posilňujú imunitný systém a črevá. Deti tiež potrebujú dostatok odpočinku a relaxácie - stres oslabuje imunitný systém.
Podpora imunity prostredníctvom vitamínov a doplnkov
Obranyschopnosť detí môžete zvýšiť zdravou stravou s dostatočným prísunom vitamínov. Dopĺňať môžete vitamíny C, D, E a zinok. Od jesene do jari je podľa S. Hadvabovej dobré deťom dopĺňať vitamín D a C. Adriána Rakúsová, produktová manažérka spoločnosti Zentiva, radí: „Deťom vo veku 3-6 rokov sa môže krátkodobo podať 100-200 mg vitamínu C denne. O dobe pravidelného podávania, zvlášť ak presahuje 1 týždeň, by mal rozhodnúť lekár. Deti staršie ako 6 rokov môžu užívať na pokrytie zvýšenej potreby vitamínu C v organizme počas prechodnej doby 200-500 mg denne.“ Ak sa u dieťaťa objavuje únava, nechutenstvo, opakované nádchy, kašeľ, upchaté dutiny či časté vynechávanie školy, môže to byť znak, že imunita potrebuje väčšiu podporu. Ak dieťa trpí častými ochoreniami, pediater vám môže odporučiť vitamín D, zinok, probiotiká alebo iné doplnky. Ak sa vám nedarí dodať ratolesti dostatok vitamínov pomocou stravy - čo môže byť v niektorých prípadoch naozaj náročné - siahnite po doplnkoch stravy pre deti. Tie obsahujú kombináciu potrebných vitamínov, ale aj minerálov a stopových prvkov, ktoré pomôžu s posilnením imunity a celkovým zdravím dieťaťa. Podávanie kvalitných viaczložkových probiotík preukázateľne podporuje imunitný systém dieťaťa.
Hygienické návyky a zdravé prostredie
Zdá sa to ako banalita, avšak špinavé ruky sú zdrojom nákazy množstva ochorení. Nezabúdajte na hygienu po príchode domov, po použití toalety či pred jedlom. Deti by si mali automaticky umývať ruky po návrate zo školy či škôlky. Na oblečení sa zachytávajú vírusy aj baktérie, preto je dobré ho doma prezliecť. Dostatočné vetranie domácnosti je kľúčové, pretože suchý vzduch dráždi sliznice a uľahčuje šírenie vírusov. Dôležité je tiež udržiavanie správnej vlhkosti vzduchu v domácnosti, tá by sa mala pohybovať v rozpätí 45-55 percent.
Veľmi účinným návykom je pravidelné preplachovanie nosa soľným roztokom, najmä po návrate zo škôlky či školy. Odstraňuje vírusy a baktérie z nosovej sliznice, pomáha uvoľniť hlien, zvlhčuje vysušené sliznice a znižuje riziko rozvoja infekcie. Čistenie zubov 2 - 3-krát denne a pravidelné návštevy zubára, podporujú zdravé zuby a ústnu flóru. Znížte „nadmerné“ hygienické opatrenia - dovoľte dieťaťu, aby sa občas zašpinilo.
Emocionálna podpora a vzdelávanie detí
Kombinácia správnych návykov, pohybu, stravy a jednoduchých preventívnych krokov, ako je preplachovanie nosa, dokáže počet chorôb výrazne znížiť. Moje dieťa je stále choré. Pre väčšinu rodičov veľmi známa a vyčerpávajúca veta - obzvlášť v období škôlky či jaslí. Soplíky, kašeľ, teploty, virózy… keď sa jedno skončí, ďalšie sa začne. Detská imunita sa vyvíja postupne, a prvé roky v kolektíve sú pre ňu veľkou skúškou. Nie všetko sa dá zvaliť na „slabú imunitu“. Aj malé deti vnímajú svoje telo, emócie a zdravie - len potrebujú zrozumiteľný a hravý spôsob, ako im to priblížiť. Často mu dokazujte, že ho ľúbite, objímajte ho a túľte sa k nemu - duševné a emocionálne zdravie úzko súvisí s fyzickým zdravím. Vysvetľujte deťom zábavným spôsobom, prečo si umývame ruky, tvár, zúbky a prečo je čistota dôležitá pre zdravie.
Ako si správne vysmrkať nos: Jednoduché kroky pre batoľatá a predškolákov
