RNDr. Stanislav Hlaváč, CSc. bol významný slovenský jadrový fyzik, ktorého celoživotné dielo nezmazateľne ovplyvnilo úroveň experimentálnej fyziky na Slovensku a formovanie grantového systému podpory vedy. Jeho odborná dráha bola úzko spätá s Fyzikálnym ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV), v. v. i., kde pôsobil väčšinu svojej kariéry a kde v neskoršom období zastával aj post riaditeľa.
Korene a akademické formovanie
RNDr. Stanislav Hlaváč sa narodil 22. júla 1947 v Poličke. Jeho cesta k vede začala po absolvovaní strednej školy v Žiline v roku 1965, kedy nastúpil na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas štúdia prejavil mimoriadny záujem o oblasť jadrových reakcií indukovaných neutrónmi, čo sa stalo témou, ktorá definovala jeho neskorší vedecký profil. Po úspešnom ukončení štúdia v septembri 1970 nastúpil na Fyzikálny ústav SAV, čím začal dlhoročnú spoluprácu s touto prestížnou vedeckou inštitúciou.
V rámci svojej kariéry prešiel všetkými stupňami vedeckej kvalifikácie: od študijného pobytu a ašpirantúry až po pozíciu vedúceho vedeckého pracovníka. Jeho odborný rast bol sprevádzaný hlbokou angažovanosťou v živote akademickej obce. Dôkazom jeho uznania medzi kolegami bola aj skutočnosť, že v roku 2011 mu Akademická obec FÚ SAV vyjadrila podporu viac ako 75-percentnou väčšinou pri voľbe za riaditeľa Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i., do ktorej funkcie ho následne vymenovalo Predsedníctvo SAV.
Odborné záujmy: Jadrovo-fyzikálne experimenty
Odborné záujmy RNDr. Stanislava Hlaváča sa sústreďovali predovšetkým na jadrovo-fyzikálne experimenty. Pri štúdiu jadrových reakcií pomocou aktivačnej metódy sa venoval vývoju multidetektorového systému na zväzku 14 MeV neutrónov a vývoju mnohoparametrického systému na zber jadrových údajov. V roku 1979 absolvoval dlhodobý pobyt na Kyjevskej štátnej univerzite, kde sa venoval výskumu v oblasti jadrových reakcií s rýchlymi neutrónmi.
Významným míľnikom jeho kariéry bola práca na rekonštrukcii zdroja 14 MeV neutrónov na Fyzikálnom ústave SAV, ktorý bol v 70. rokoch skonštruovaný pod vedením Š. Bederku. Hlaváč spolu s kolegami I. Ribanským a P. Obložinským vykonal rad náročných meraní emisie diskrétnych gama-kvánt na tomto zariadení. Niekoľko rokov úspešne viedol tím zodpovedný za modernizáciu tohto zdroja s cieľom dosiahnuť jeho parametre na konkurencieschopnej medzinárodnej úrovni.
Medzinárodná spolupráca a výskum hadrónovej hmoty
Po tom, ako sa vypracoval na uznávaného experimentátora, hľadal možnosti na realizáciu náročnejších experimentov. V rokoch 1989-2001 počas viacerých dlhodobých pobytov v zahraničí sa venoval experimentálnemu štúdiu hadrónovej hmoty v extrémnych podmienkach. Pôsobil na špičkových vedeckých pracoviskách, ako bol urýchľovač ťažkých iónov GANIL v Caen, elektrónový urýchľovač MAMI v Mainzi a relativistický urýchľovač v GSI Darmstadt.
V GSI, špičkovom európskom centre jadrovej fyziky, pôsobil najprv v rámci projektu TAPS (Two-Arms Photon Spectrometer, neskôr upgradovaný na Three-Arms Photon Spectrometer) pod vedením R. S. Simona. Odtiaľ plynule prešiel do kolaborácie HADES (High Acceptance Di-Electron Spectrometer), kde bol zodpovedný za vývoj a činnosť kalibračného systému pre time-of-flight spectrometer HADESu. V rámci medzinárodnej spolupráce do projektov TAPS a HADES úspešne začlenil viacerých spolupracovníkov, vrátane doktorandov z FÚ SAV, ktorí sa stali významnými členmi týchto kolaborácií.
Okrem úzkej spolupráce s GSI Darmstadt bol hlavným vedeckým riešiteľom a/alebo riešiteľom viacerých kontraktov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA). Okrem základného výskumu sa venoval aj projektom zameraným na detekciu nebezpečných látok, najmä výbušnín, s využitím jadrovo-fyzikálnych metód.
Budovanie vedy: Agentúra na podporu vedy a techniky
Významným príspevkom Stanislava Hlaváča k slovenskej vedeckej infraštruktúre bola jeho práca v oblasti riadenia vedy. V roku 2001 bol menovaný za prvého riaditeľa novozaloženej Agentúry na podporu vedy a techniky. Túto agentúru vybudoval prakticky od základov, pričom stál pri definovaní základných pravidiel grantového systému a pravidiel na evaluáciu návrhov projektov. Bol zodpovedný za výber podporených projektov a ich financovanie. Pod jeho vedením agentúra zaznamenala významný personálny a finančný rast - rozpočet sa zvýšil z 50 na viac ako 700 miliónov slovenských korún. Získal cenné skúsenosti s riadením rozpočtovej organizácie a úspešne ju viedol do jesene 2005.
Jeho snaha o rozvoj infraštruktúry pokračovala aj neskôr, keď v roku 2016 stál pri zrode urýchľovačového laboratória Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i.
Historický kontext: Majster Pavol z Levoče a umelecké dedičstvo
Pri úvahách o odkaze a kultúrnom kontexte, v ktorom sa formovala slovenská intelektuálna tradícia, je dôležité spomenúť aj iné formy precíznej práce, ako bola tá vedecká. Majster Pavol z Levoče, žiak Veita Stossa, predstavuje vrchol stredovekého umenia, rovnako ako precízna experimentálna fyzika predstavuje vrchol modernej vedeckej práce.
Hlavný oltár sv. Jakuba bol vyhotovený dielňou Majstra Pavla z Levoče, ktorý bol žiakom Veita Stossa, sochára oltára sv. Márie v Krakove. Reliéfy (186 x 110 cm každý) na otvorených krídlach oltára predstavujú scény zo života apoštolov: vľavo Rozchod apoštolov a Sťatie sv. Jakuba, vpravo sv. Ján na Patme a sv. Ján v kotli oleja. Predela (60 x 260 cm) znázorňuje Poslednú večeru. V hornej časti oltára sa nachádza deväť sôch predstavujúcich cirkevných otcov a apoštolov (výška 112 cm). Keď sú krídla zatvorené, možno vidieť osem panelov (195 x 110 cm), predstavujúcich Kristovo umučenie.
Tento historický odkaz, rovnako ako vedecká práca RNDr. Stanislava Hlaváča, svedčí o dlhodobej tradícii precíznosti a odbornosti, ktorá je charakteristická pre slovenské prostredie, či už v oblasti umenia alebo v oblasti prírodných vied.
Rozlúčka a dedičstvo
Dňa 12. júla 2024 nás po dlhej a ťažkej chorobe navždy opustil bývalý riaditeľ Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i., jadrový fyzik RNDr. Stanislav Hlaváč, CSc. V stredu 24. júla 2024 sa uskutočnila posledná rozlúčka s týmto významným vedcom. Jeho prínos pre slovenskú fyziku, najmä v oblasti jadrových reakcií a budovania systémov financovania vedy, zostáva trvalou súčasťou našej vedeckej pamäte. Jeho schopnosť prepojiť špičkový medzinárodný výskum s potrebami domácej vedeckej infraštruktúry je príkladom, ktorý inšpiruje ďalšie generácie výskumníkov.
tags: #stano #hlavac #narodenie