Úvod: Stredná dĺžka života pri narodení ako kľúčový ukazovateľ
Stredná dĺžka života pri narodení, známa aj ako nádej dožitia pri narodení, predstavuje kľúčový demografický ukazovateľ, ktorý nám poskytuje informácie o priemernej dĺžke života, ktorú pravdepodobne prežije novonarodené dieťa za predpokladu, že sa úmrtnostné pomery nezmenia. Tento ukazovateľ je primárne ovplyvnený súborom faktorov, od stavu ekonomiky a zdravotníctva, cez úroveň kriminality a životné prostredie, až po sociálno-ekonomické podmienky a životný štýl jednotlivcov. V neposlednom rade sa na ňom prejavujú aj globálne udalosti, ako napríklad pandémia COVID-19, ktorá v rokoch 2020 a 2021 spôsobila pokles strednej dĺžky života v mnohých krajinách Európskej únie.
Odborníci aj široká verejnosť často používajú ukazovateľ očakávanej dĺžky dožitia pri narodení na ilustrovanie kvality zdravotníckych systémov. Znie to rozumne, pretože čím lepšie zdravotníctvo, tým vyššieho veku sa predsa dožijeme. Porovnanie rôznych štatistík nám však ukáže, že situácia nie je taká jednoduchá, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Do tohto ukazovateľa zasahuje celá plejáda faktorov, ktorá síce zahŕňa kvalitu zdravotníctva, ale zahŕňa aj napríklad kvalitu stravy, kriminalitu, rôzne nehody a podobne. Kritická reflexia nám môže pomôcť tvoriť si lepší obraz o realite.
Historický vývoj a transformácia strednej dĺžky života na Slovensku a vo svete
Historicky, stredná dĺžka života na území Slovenska bola výrazne nižšia ako dnes. Ešte v druhej polovici 19. storočia sa odhadovala len tesne nad hranicou 30 rokov. Na porovnanie, ešte v stredoveku bola stredná dĺžka života v zásade okolo 50 rokov. Svetový priemer bol ešte pred 150 rokmi menej ako 30 rokov. V roku 1800 bol svetový priemer strednej dĺžky života pri narodení 28,5 roka. Z toho však neplynie, že by sa v minulosti ľudia nedožívali vysokého veku. Tieto nízke priemery boli do veľkej miery ovplyvnené vysokou dojčenskou a detskou úmrtnosťou.
Významný nárast nastal po roku 1900, pričom prvá polovica 20. storočia priniesla citeľné zlepšenie a postupné dobiehanie západných krajín. Od roku 1900 sa globálny priemer strednej dĺžky života pri narodení viac ako zdvojnásobil. Socialistický vývoj síce do istej miery zakonzervoval rozdiely medzi západným a východným blokom, najmä v prípade mužov, avšak po roku 1990 začala stredná dĺžka života na Slovensku stúpať pre obe pohlavia. Od začiatku 90. rokov až do roku 2019 sa život Slovákov a Sloveniek v podstate kontinuálne predlžoval.
V roku 2020 sa Slováci v priemere dožili takmer 77 rokov, pričom muži dosiahli 73,5 roka a ženy 80,2 roka. Tento trend kontinuálneho predlžovania života pokračoval až do roku 2019. Následne v roku 2019 Slovensko dosiahlo na hodnotu 78 rokov, aby o rok neskôr, v dôsledku začiatku pandémie, opäť padlo na 77 rokov. V roku 2021 však došlo k miernemu poklesu, kedy stredná dĺžka života mužov dosiahla 71,2 roka a žien 78,2 roka, čo v priemere predstavuje 74,6 roka. Predpokladaná priemerná dĺžka života sa tak od pandémie skrátila o necelý rok.
Kľúčovým faktorom pre celkový nárast strednej dĺžky života bol výrazný pokles dojčenskej a detskej úmrtnosti v priebehu 20. storočia. Ešte na prelome 19. a 20. storočia zomierala na Slovensku značná časť detí pred dovŕšením piateho roku života. Dramatický posun dokumentujú štatistiky: v roku 1950 umieralo v prvom roku života 16 % detí (globálny priemer), zatiaľ čo v roku 2017 to bolo už len 2,9 %. Globálna úmrtnosť detí do 15 rokov v roku 2017 predstavovala 4,6 %, čo je desaťnásobne menej ako pred rokom 1900. Tento pokles úmrtnosti v ranom veku má priamy a významný vplyv na výpočet strednej dĺžky života pri narodení, pretože každé prežité dieťa posúva priemerný vek dožitia smerom nahor.
Komplexný vplyv faktorov na očakávanú dĺžku dožitia
Očakávaná dĺžka života pri narodení je dynamický ukazovateľ, ktorý je citlivý na široké spektrum spoločenských, ekonomických a environmentálnych faktorov. Jeho vývoj odzrkadľuje nielen pokroky v medicíne a zlepšenie životných podmienok, ale aj vplyv globálnych kríz a lokálnych špecifík.
Kvalita zdravotníctva a jej obmedzenia
Pohľad na spomínanú očakávanú dĺžku dožitia pri narodení vo vybraných krajinách nám ukáže, že medzi krajinami existujú isté rozdiely, ktoré by spočiatku mohli nahrávať teórii o priamom vplyve zdravotníctva. Ak sa napríklad narodíte v Holandsku, môžete očakávať, že sa dožijete o niečo viac ako 81 rokov; o približne 7 rokov viac, než keby ste sa narodili v Rumunsku. Dožitie nad vek 80 rokov môžete očakávať aj v Nemecku a v Spojenom kráľovstve, teda v bohatých krajinách s rozvinutým zdravotníctvom. Naopak v Poľsku a na Slovensku, teda chudobnejších krajinách s dlhodobo horšie hodnoteným zdravotníctvom, by ste nemali očakávať ani to, že sa dožijete veku 77 rokov. Toto porovnanie teda naozaj nahráva teórii o vplyve zdravotníctva na očakávanú dĺžku dožitia.
Lenže do tohto ukazovateľa zasahuje celá plejáda faktorov, ktorá síce zahŕňa kvalitu zdravotníctva, ale zahŕňa aj napríklad kvalitu stravy, kriminalitu, rôzne nehody a podobne. Že by sme dôležitosť zdravotníctva z dlhodobého hľadiska nemali preceňovať, dokazuje príklad Slovenska a USA. Obe krajiny v roku 2020 zaznamenali prepad očakávanej dĺžky dožitia pri narodení v dôsledku začiatku pandémie. Slovensko však malo už niekoľko rokov predtým očakávanú dĺžku dožitia vo výške 77 rokov. Následne v roku 2019 dosiahlo na hodnotu 78, aby o rok neskôr opäť padlo na 77. USA, naopak, malo pred začiatkom pandémie niekoľko rokov očakávanú dĺžku dožitia vo výške 79 rokov. Krajina tak pádom na 77 rokov zaznamenala výraznejší prepad než Slovensko. Z uvedeného je zrejmé, že vplyv zdravotníctva na očakávané dožitie pri narodení je obmedzený. Dalo by sa však očakávať, že sa dôležitosť zdravotníctva bude počas života človeka postupne zvyšovať. So stúpajúcim vekom jednotlivca totiž stúpa aj miera jeho čerpania zdravotnej starostlivosti, ako na grafoch ukazuje príklad z Nórska.
Vplyv pandémie COVID-19
Pandémia COVID-19, ktorá vypukla v roku 2020, mala nepochybne významný vplyv na strednú dĺžku života. V roku 2021 došlo k poklesu tohto ukazovateľa takmer v polovici členských štátov EÚ. Nepriaznivá epidemiologická situácia v roku 2020 spôsobila pomerne významný pokles hodnôt strednej dĺžky života pri narodení, pričom u mužov to bolo približne o 0,9 roka a u žien o 0,7 roka menej. Hlbšia analýza poklesu hodnôt strednej dĺžky života pri narodení medzi rokmi 2019 a 2021 potvrdila dominanciu vplyvu zhoršenia úmrtnostných pomerov vo vekovej skupine 65 až 74 rokov, ale zároveň poukázala na zvýraznenie príspevkov aj v mladších vekových kategóriách, konkrétne vo veku 35 až 49 rokov.
Slovensko a Bulharsko patria medzi krajiny, ktoré boli pandémiou zasiahnuté najviac. Na Slovensku sa predpokladaná dĺžka života skrátila o 2,2 roka v porovnaní s rokom 2020. Celkovo sa stredná dĺžka života v celej EÚ síce tiež znížila, no nie tak dramaticky ako na Slovensku. Najhoršie dopadlo Bulharsko, ktoré zaznamenalo najväčší prepad v predpokladanej priemernej dĺžke života. V porovnaní s úrovňou pred pandémiou v roku 2019 však zaznamenalo 18 krajín únie v minulom roku nárast strednej dĺžky života, zatiaľ čo dve krajiny zostali na rovnakej úrovni a šesť krajín zaznamenalo pokles. Najväčší nárast, o jeden rok, sa odhaduje v Rumunsku, za ktorým nasledujú Litva s nárastom o 0,8 roka, Bulharsko, Česko, Luxembursko a Malta, všetky s nárastom o 0,7 roka. Naopak, najväčší pokles zaznamenali Rakúsko a Fínsko, po 0,4 roka.
Dlhodobé socio-ekonomické a životné faktory
Kým pandémia mala skôr jednorazový efekt, dlhodobejším faktorom zásadne ovplyvňujúcim štatistiku dožitia je napríklad opiátová kríza v USA, ktorá zasahuje do veľkej miery mladších ľudí. Tú však ťažko spájať so zdravotníctvom ako takým. Stredná dĺžka života je komplexný ukazovateľ, na ktorý vplýva množstvo faktorov, medzi ktoré patria:
- Zdravotná starostlivosť: Kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti majú zásadný vplyv na dĺžku života. Na Slovensku je zdravotná starostlivosť v porovnaní s inými európskymi krajinami často označovaná za podpriemernú. Komisia v správe spomína aj zhoršujúcu sa zdravotnú starostlivosť.
- Životný štýl: Stravovacie návyky, fyzická aktivita, fajčenie a konzumácia alkoholu sú kľúčové pre zdravie a dĺžku života. Slovensko sa potýka s nadpriemernou obezitou, ktorá presahuje priemer EÚ. Najrizikovejšie faktory úmrtnosti vo veku 70 rokov a viac zas zahŕňajú vysoký tlak, vysokú hladinu cukru v krvi, fajčenie, vysoký cholesterol a obezitu. Vo všeobecnosti teda ide o dôvody, ktoré sú do značnej miery spôsobené dlhodobým správaním jednotlivca, a zdravotníctvo sa môže už len snažiť o zmierňovanie škôd.
- Životné prostredie: Kvalita ovzdušia, vody a celkové životné prostredie zohrávajú dôležitú úlohu. Slovensko zaznamenalo pokrok v oblasti životného prostredia, pričom produkcia emisií skleníkových plynov je nižšia ako priemer EÚ a výrazne nižšia ako v Česku.
- Socioekonomické faktory: Príjem, vzdelanie a sociálne prostredie jednotlivca významne ovplyvňujú jeho dĺžku života.
Dĺžka dožitia v pokročilom veku: Analýza po 60. roku života
Pohľad na očakávanú dĺžku dožitia vo veku 60 rokov však nepotvrdzuje ani hypotézu, že dôležitosť zdravotníctva sa bude počas života človeka postupne zvyšovať. Rozdiely medzi krajinami sú totiž v ukazovateli očakávanej dĺžky dožitia po 60. narodeninách menšie, než v prípade očakávanej dĺžky dožitia pri narodení. Z vybraných krajín stále najhoršie vychádza Rumunsko a najlepšie Holandsko, avšak rozdiel medzi týmito krajinami sa po zmene ukazovateľa zmenšil zo 7 na približne 4 roky. Významné zmenšenie rozdielov je viditeľné aj u ďalších krajín. V Lotyšsku, kde novorodenec môže očakávať život o približne 5 a pol roka dlhší ako v Rumunsku, môže priemerný šesťdesiatnik očakávať už len o asi pol roka života viac, ako jeho Rumunský rovesník. Rovnako novorodenec môže očakávať o 3 a pol roka dlhší život, ak sa narodí v Nemecku, než keby sa narodil v USA. Avšak ak sa človek dožije 60 rokov v USA, jeho očakávaná dĺžka dožitia je kratšia už len o približne pol roka v porovnaní s jeho nemeckým náprotivkom.
Prečo to tak je? Jednou z možných odpovedí je, že rozdiely medzi zdravotnými systémami v zmysle schopnosti „dodať zdravie“ nie sú príliš veľké. Existuje skrátka istý strop v tom, aké výsledky vie ľudstvo v oblasti zdravotníctva v súčasnosti dosiahnuť, a krajiny západného sveta tento strop viac či menej dosahujú. Druhou možnosťou je, že vplyv zdravotníctva na dĺžku dožitia je vo veku 60 rokov ešte nižší, než pri narodení. Ak človek prežije 60 rokov svojho života, znamená to, že sa vyvaroval možným príčinám úmrtnosti, akými sú nehody, drogy alebo kriminalita. Zároveň si však vytvorí „základ,“ od ktorého sa odvíja dĺžka jeho dožitia, a na ktorý už má zdravotníctvo relatívne malý dopad.
Literatúra nahráva práve tejto možnosti. Kolektív autorov okolo Achima Siegela vo svojej štúdii skúmal rozdiely v očakávanej dĺžke dožitia vo veku 60 rokov v 401 nemeckých okresoch. Autori zistili, že dostupnosť zdravotníckych služieb a personálne zabezpečenie domovov dôchodcov a ambulantných ošetrovateľských služieb pre starších ľudí malo na okresnej úrovni prinajlepšom marginálny vplyv na očakávanú dĺžku dožitia mužov aj žien. Navyše, podľa publikácie Organizácie Spojených národov patria medzi globálne najrozšírenejšie príčiny smrti u ľudí vo veku 70 rokov a viac kardiovaskulárne ochorenia, rôzne druhy rakoviny, respiračné ochorenia alebo demencia. Tieto zdravotné problémy sú často komplexné a vyžadujú si dlhodobú starostlivosť.
Napriek týmto poznatkom sa však nemôžeme stopercentne prikloniť k záveru, že vplyv zdravotníctva na dĺžku dožitia je vo veku 60 rokov ešte nižší, než pri narodení. Teória o vytvorení „základu“ zdravia, s ktorým už zdravotníctvo nevie veľa spraviť, síce funguje na logickej úrovni, empíria však situáciu opäť komplikuje. V ukazovateli dĺžky dožitia vo veku 60 rokov sa totiž USA doťahuje na Nemecko, čo by implikovalo, že Američania žijú v priemere zdravšie, než Nemci. Napríklad miera obezity je však v USA na úrovni viac ako 36 %, zatiaľ čo v Nemecku je to len približne 22 %. Tento rozpor naznačuje, že do hry vstupujú aj iné, ťažšie kvantifikovateľné faktory.
Rodové rozdiely a medzinárodné porovnania
Dlhodobo platí, že ženy sa dožívajú vyššieho veku ako muži. Na Slovensku v roku 2021 tento rozdiel predstavoval približne sedem rokov v prospech žien. Zatiaľ čo ženy sa dožívali v priemere 78,2 roka, muži dosiahli 71,2 roka. Tento fenomén je pozorovateľný aj v medzinárodnom meradle. Podľa údajov Eurostatu bola v roku 2019 priemerná dĺžka života Európanov 81,3 roka, pričom ženy opäť dosahovali vyššie hodnoty. Najvýraznejší rozdiel v dĺžke života medzi pohlaviami bol zaznamenaný v Lotyšsku, kde ženy žili v priemere o 9,8 roka dlhšie ako muži. Najvyššia hodnota strednej dĺžky života pri narodení u mužov v roku 2021 predstavovala 82,8 roka a bola zaznamenaná v autonómnom ostrovnom regióne Åland (Fínsko).
Ženy tvoria väčšinu slovenskej populácie. V priemere sa ženy - obyvateľky SR - dožívajú (tzv. stredná dĺžka života) niečo viac ako 78 rokov (rok 2021), čo je aktuálne o sedem rokov viac ako sa dožívajú muži (71,1 roka). Priemerný vek žien je 42 rokov a 11 mesiacov. Počet slobodných a vydatých žien v SR je približne rovnaký. Slobodné Slovenky sa vydávajú až po dovŕšení veku 31 rokov a prvé dieťa rodia vo veku 28 rokov. Podľa údajov ku koncu roka 2021 platilo, že štyri z desiatich Sloveniek žijú v manželstve a ďalšie štyri zostávajú slobodné. Súčasne 9 % tvoria ženy rozvedené a 11,4 % sú vdovy. Slovenky sú najčastejšie ženy s maturitným stredoškolským vzdelaním (31 % žien) a vysokoškolské vzdelanie má pätina ženskej populácie. Svoje prvé dieťa rodia v priemere vo veku 28 rokov, v čase vzniku SR to bolo už vo veku 22 rokov.
V porovnaní s Českou republikou, Slovensko v súčasnosti zaostáva v štatistikách strednej dĺžky života pre obe pohlavia. Zatiaľ čo v roku 1993 sa ženy na Slovensku dožívali o niečo dlhšie ako v Česku, po takmer tridsiatich rokoch sa situácia zmenila. U mužov došlo k výraznejšiemu nárastu rozdielu v dĺžke života v prospech ČR. Napriek tomu, trend na Slovensku v porovnaní s rokom 1993 je pozitívny - ženy žijú dlhšie o 1,5 roka a muži až o takmer 3 roky.
Priemerná dĺžka života Európanov sa počas uplynulého desaťročia každým rokom zvyšovala. Najvyššia bola v poslednom predpandemickom roku 2019, keď očakávaná dĺžka života pri narodení predstavovala 81,3 roka. Ešte v roku 2019 mal bežný Slovák šancu dožiť sa priemerne 77,8 roka, zatiaľ čo priemerný Európan 81,3 roka. Po pandémii stredný vek dožitia na Slovensku klesol na 76,9 roka.
Očakávaná dĺžka života pri narodení v Európskej únii bola vlani podľa predbežných údajov Eurostatu 81,5 roka. Je to o 0,9 roka viac ako v roku 2022 a o 0,2 roka viac v porovnaní s úrovňou pred pandémiou v roku 2019. V 15 krajinách stredná dĺžka života prekročila priemer EÚ, pričom najvyššiu strednú dĺžku života zaznamenal Eurostat v Španielsku, konkrétne 84 rokov. Ďalšími dvoma krajinami, kde sa ľudia dožívajú najviac rokov, je Taliansko s 83,8 roka a Malta s 83,6 roka. Naopak, najnižšia očakávaná dĺžka života bola zaznamenaná v Bulharsku, na úrovni 75,8 roka, Lotyšsku (75,9 roka) a Rumunsku (76,6 roka). Na Slovensku dosahovala vlani očakávaná dĺžka života pri narodení 78,1 roka. Je to nárast oproti predpandemickým 77,8 roka v roku 2019.
Demografické špecifiká a výzvy v slovenských mestách
Výskumné demografické centrum pri Infostate v spolupráci s Katedrou humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského vydalo publikáciu "Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska". Táto štúdia analyzuje demografický vývoj jedenástich najväčších miest Slovenska do roku 2035, pričom každé mesto je spracované jednotnou metodikou a v troch scenároch.
Kľúčové zistenia zahŕňajú:
- Plodnosť: Ani v jednom z analyzovaných miest nedosahuje úhrnná plodnosť hodnotu dvoch detí na jednu ženu, ktorá sa považuje za záchovnú hodnotu pre veľkosť populácie (pri zanedbaní migrácie). Iba v Bratislave je plodnosť vyššia ako na celoslovenskom priemer, v ostatných mestách je rovnaká alebo nižšia. Rodičmi sa vo viac ako polovici prípadov stávajú ľudia vo veku tridsať a viac rokov, pričom vek rodičov od roku 1989 prudko vzrástol. Demografi predpokladajú nárast plodnosti, ale hodnoty sa budú pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa na ženu.
- Manželské zväzky: Na celoslovenskej úrovni rastie podiel detí narodených mimo manželstva, pričom Martin a Prievidza majú najvyšší podiel. V najväčších mestách došlo k prudkému poklesu sobášnosti a obyvatelia sa sobášia neskôr ako v menších mestách.
- Stredná dĺžka života v mestách: Obyvatelia najväčších miest žijú výrazne dlhšie ako pred 25 rokmi a vo všetkých sledovaných mestách žijú dlhšie ako je slovenský priemer. Najväčší podiel na náraste strednej dĺžky života má zníženie úmrtnosti ľudí vo veku 60 až 79 rokov. Odborníci očakávajú ďalšie zlepšovanie úmrtnostných pomerov, pričom mestá zostanú pod celoslovenským priemerom.
- Migrácia a populačný vývoj: Napriek zlepšujúcim sa úmrtnostným pomerom sa počet obyvateľov v mestách (s výnimkou Bratislavy) bude naďalej znižovať. Priemerný vek obyvateľov do roku 2035 narastie o 3 až 6 rokov. Bratislava je jedinou výnimkou, ktorá získava obyvateľov z celého Slovenska. Predpokladá sa znižovanie migračnej straty a možnosť, že sa k migračne ziskovej Bratislave pridajú aj ďalšie mestá. S nárastom priemerného veku a počtu seniorov narastie aj index ekonomického zaťaženia.
Kritická interpretácia štatistík a odporúčania
Jediný záver, ktorý môžeme spraviť s istotou, je, že by sme pri interpretácii plošných štatistík mali byť mimoriadne obozretní. Do očakávanej dĺžky dožitia v určitom bode nášho života vstupuje také množstvo rôznych premenných, že musíme byť opatrní pri používaní tohto ukazovateľa ako proxy pre kvalitu zdravotníctva. Spomínaná očakávaná dĺžka dožitia pri narodení bola dokonca vybratá ako výsledkový indikátor pre zdravie v Národnom programe reforiem Slovenskej republiky 2019.
Smerodajnejšie v tejto oblasti môžu byť dĺžky dožitia pri rôznych diagnózach - napríklad dĺžka dožitia s istým typom rakoviny, úmrtnosť do 30 dní po infarkte, a podobne. Aj používanie takýchto údajov však má svoje negatíva. Dáta sú často staré a existujú len pre niektoré diagnózy. Navyše, aj keď je vplyv zdravotníctva na takéto štatistiky nespochybniteľný, každý indikátor nám dáva obraz len o malom výseku zdravotníckeho systému. V konečnom dôsledku nám tak ostáva jediné - kombinovať rôzne ukazovatele a neuchyľovať sa k zjednodušeným záverom. Je totiž pomerne jednoduché nájsť štatistiky, ktoré potvrdzujú určité naratívy, a politici sú často veľmi šikovní v používaní práve takých indikátorov. Súčasťou kritického myslenia je však aj zamýšľanie sa napríklad nad tým, čo nám vlastne istá štatistika hovorí. Kritická reflexia nám môže pomôcť tvoriť si lepší obraz o realite.
Syndróm stredného dieťaťa: Psychologické a sociálne aspekty poradia narodenia
Premýšľali ste niekedy nad tým, či a ako poradie narodenia v rodine formuje osobnosť človeka? Touto problematikou sa zaoberali viaceré štúdie a nová rozsiahla štúdia z konca roku 2024 priniesla naozaj zaujímavé zistenia. Podľa tejto štúdie majú prostredné deti výnimočné vlastnosti.
Doteraz sa však stredné deti skôr považovali za znevýhodnené a dokonca sa hovorí o takzvanom syndróme prostredného dieťaťa. Ide o názor, že prostredné dieťa sa môže cítiť prehliadané alebo zanedbávané v porovnaní so staršími a mladšími súrodencami. Nie každé stredné dieťa však bude vykazovať rovnaké vlastnosti. Hoci tento syndróm môže skutočne mať vplyv u niektorých detí, je dôležité uvedomiť si množstvo ďalších faktorov a vplyvov. Ide najmä o rodičovský štýl, rodinnú dynamiku a individuálnu osobnosť dieťaťa. To všetko bude hrať veľkú úlohu v tom, ako sa prostredné dieťa vyvinie a či sa u neho nevyvinie tento syndróm. Príčinami, že sa u prostredného dieťaťa tento syndróm prejaví, bývajú najmä nasledovné skutočnosti: menšia angažovanosť rodičov, menej interakcií jeden na jedného, pocit prostredných detí, že nie sú u rodičov obľúbené a keďže rodičia veľa času venujú aj ostatným súrodencom, prostredné dieťa sa cíti často prehliadané.
Syndróm stredného dieťaťa je voľne spojený s teóriou poradia narodenia, ktorá hovorí, že poradie, v ktorom ste sa narodili, môže ovplyvniť vašu psychiku a osobnosť. Túto teóriu predstavil na začiatku 20. storočia Alfred Adler, rakúsky psychoterapeut, ktorý bol priekopníkom v psychoanalýze. Podľa teórie má každá pozícia poradia narodenia - najstaršie dieťa, prostredné dieťa a najmladšie dieťa - vývojový vplyv na deti, čo vedie k špecifickým osobnostným črtám. Ako však ukázala najnovšia štúdia, prostredné deti napokon nemusia byť na tom až tak zle, dokonca majú určité vzácne charakteristiky.
Prostredné deti sú láskavejšie
Výskumníci z Kanady Michael C. Ashton a Kibeom Lee analyzovali údaje od viac než 700 000 účastníkov a skúmali, ako sa líšia osobnostné črty ako láskavosť, pokora a otvorenosť v závislosti od poradia narodenia a veľkosti rodiny. Ukázalo sa, že prostredné deti vynikajú láskavosťou a schopnosťou tímovej práce. Je to spôsobené najmä tým, že tieto deti často pôsobia ako „mediátori“ pri súrodeneckých nezhodách a všeobecne sa snažia vychádzať s mladším i starším súrodencom. Učia sa tak robiť kompromisy, byť empatické a spolupracovať. Doterajšie výskumy naznačovali len minimálny vplyv veľkosti rodiny či poradia narodenia na formovanie osobnosti. Táto štúdia je preto veľmi výnimočná, lebo dokázala, že tieto faktory vplyv naozaj majú: „Váha týchto dôkazov teraz naznačuje, že úrovne osobnostných vlastností sa líšia v závislosti od poradia narodenia a počtu súrodencov,“ píšu v Proceedings of the National Academy of Sciences autori výskumu.
Veľkosť rodiny a poradie narodenia vplýva na našu osobnosť
Štúdia tiež zistila, že počet súrodencov, s ktorými ste vyrastali, zohráva veľkú úlohu pri formovaní určitých osobnostných vlastností. Ukázalo sa napríklad, že ľudia z rodín so šiestimi a viac deťmi dosiahli vyššie skóre v láskavosti a pokore v porovnaní s tými z domácností s jedným dieťaťom. Avšak iba jedináčikovia a najstaršie deti zaznamenali o niečo vyššie skóre v otvorenosti voči novým skúsenostiam, ktoré zahŕňajú črty ako intelektuálna zvedavosť a kreativita.
Predchádzajúce štúdie zistili, že prvorodení sú o niečo múdrejší ako neskôr narodené deti a kanadská štúdia to tiež preukázala. Vedci však zistili aj iné rozdiely. Ľudia s väčším počtom súrodencov mali tendenciu dosahovať vyššie skóre v dvoch črtách spojených so spoluprácou, a to v ústretovosti a v tendencii správať sa k ostatným čestne a úprimne. V tomto smere stredné deti vynikli a dosiahli o niečo vyššie skóre ako prvorodení a najmladší súrodenci. Prvorodené deti však ukázali miernu výhodu v otvorenosti novým skúsenostiam, čo možno odrážalo ich úlohu priekopníkov v rámci rodiny.
Tento výskum preukázal, že počet súrodencov i poradie narodenia hrajú dôležitú úlohu pri formovaní našej osobnosti. Aby sme z detí vychovali láskavých a kooperatívnych ľudí, je dôležité vytvárať pre deti takéto prostredie, ktoré láskavosť a spoluprácu podporuje. Rodičovstvo nie je o dokonalosti a každá rodina je jedinečná. Dôležitá je ale láska a bezpečné prostredie. Veľa môžeme urobiť tým, že povzbudzujeme súrodencov k spolupráci a vzájomnej podpore namiesto pestovania súťaživosti a porovnávania.
tags: #stredna #dlzka #pri #narodeni #charakteristika