Činčily sú malé a roztomilé, juhoamerické zvieratká. Vďaka hebkej srsti, dlhým ušiam a huňatému chvostu si tieto zvieratká rýchle získali ľudské srdcia. Nie je však hlodavec ako hlodavec. Hlavne pred kúpou činčily by ste sa mali dostatočne informovať o výžive, chove a zvykoch týchto zvierat, aby ste sa uistili, či zvláštne potreby a správanie činčíl zodpovedá Vašim predstavám. Činčila (Chinchilla) je rod hlodavcov z čeľade činčilovité (Chinchillidae). Pôvodne pochádza z Ánd Južnej Ameriky. Tento malý cicavec sa vzhľadovo podobá veveričke. Činčila dorastá v dospelosti do dĺžky tela 25 - 35 cm (dĺžka chvosta 15 - 20 cm) a do hmotnosti 400 - 600 gramov.
Pôvod a prirodzené životné podmienky
Preto je dôležité vedieť, odkiaľ činčila pochádza a ako žije vo voľnej prírode. Existujú dva druhy činčíl: činčily krátkochvosté a dlhochvosté. Všetky pokusy o domestikovanie krátkochvostých činčíl zlyhali. Činčily dlhochvosté sú teda predkami našich domácich miláčikov. Pôvodne žili činčily len v pustých andských oblastiach Južnej Ameriky, dlho pred začiatkom ich chovu v Európe. Zatiaľ čo činčily krátkochvosté žijú vo vyšších polohách v Andách vo výške 3500 až 4500 metrov nad morom, činčily dlhochvosté možno nájsť len vo výške 1 000 až 2 500 metrov.
V Andách je suché, púštne klíma s veľmi malým množstvom zrážok a nízkou vlhkosťou. Zvieratá tam sú vystavené veľkým teplotným výkyvom. Počas dňa spia činčily medzi štrbinami, v jaskyniach, v zemných priehlbinách alebo pod silným krovím. Živia sa za súmraku alebo v noci. Prirodzená strava je kvôli životným podmienkam bohatá na vlákninu s nízkym obsahom živín. V prírode sa títo chlpáči živia koreňmi niektorých druhov kaktusov a ich opadanými plodmi, semenami určitých kerov, kvetinami a rôznymi trávami. Vodu prijímajú prostredníctvom rannej rosy z rôznych listov a spodnej strany kaktusov.
Biologické špecifiká a správanie
Srsť je veľmi hustá a na dotyk mäkká. Činčilu chráni pred chladom. Z každého vlasového folikulu vyrastá 40 až 80 jednotlivých chlpov, čo znamená, že na centimetri štvorcovom jej kože je viac chlpov ako u ktoréhokoľvek iného cicavca. Vrchná strana tela je perlovo alebo striebrosivá a jemne mramorovaná. Spodná strana tela je svetlejšia. Hlava je pomerne veľká so širokým ňufákom a veľkými čiernymi očami. Dlhé hrubé hmatové fúzy môžu byť čierne alebo biele. Uši sú okrúhle a odstávajú od hlavy. Zadné končatiny sú dlhé a svalnaté. Na koncoch prstov majú mäkké vankúšiky, ktoré chránia chodidlo pred ostrými kameňmi. Chvost je dlhý a huňatý.
Činčily sú aktívne v noci a sú veľmi plaché, preto sú nevhodné pre deti. Pre vynikajúcich skokanov a lezcov je každodenný pieskový kúpeľ nevyhnutný pre ich starostlivosť o srsť. V prírode sa činčily dožívajú 10-15 rokov, domestikované zvieratá môžu dosiahnuť dokonca vek 18 až 22 rokov.
Proč japonští lékaři přidávají hřebíček do kávy od 60 let — a my o tom nevímev
Základné princípy chovu v zajatí
Pred kúpou činčily by ste sa mali uistiť, či máte dostatočne veľkú klietku, pretože malí skokani a lezci potrebujú veľa pohybu. Minimálna veľkosť klietky pre dve zvieratá je 100 cm x 50 cm x 150 cm (D x Š x V). Pokiaľ budete chovať viac činčíl, mala by byť klietka samozrejme väčšia. Žiadny výbeh nie je príliš veľký. Činčily sa rady šplhajú a sedia na vyvýšených miestach, preto veľmi odporúčame klietku s viacerými poschodiami.
Klietka nesmie byť umiestnená v akváriu! To je úplne nevyhovujúce pre jej chov. Najprv je treba dbať na to, aby činčily neboli vystavené priamemu slnečnému žiareniu alebo prievanu. V miestnosti, kde budú títo hlodavci pobývať, by nemali byť príliš nízke teploty (15-20 ° C) a vlhkosť by nemala byť príliš vysoká (ideálne do 50 %). Pretože sú činčily aktívne v noci, odporúčame umiestniť klietku do miestnosti, kde bude cez deň pokoj.
- Úkryty: Činčily potrebujú dostatok úkrytov, ako sú drevené domčeky, tunely alebo trúbky, ktoré by mali byť umiestnené na vyvýšenej polohe.
- Pieskový kúpeľ: Pre činčily sú veľmi dôležité pravidelné pieskové kúpele, ktoré slúžia na čistenie srsti a na zníženie stresu. Je dôležité pravidelne čistiť vaňu a vymieňať piesok pre činčily.
- Vetvy: Klietka by mala byť vybavená vetvami, ktoré slúžia činčilám na šplhanie a hlodanie.
Výživa: Kľúč k dlhovekosti
Strava činčily musí byť jednoduchá a chudobná na živiny. Vzhľadom na jej veľmi dlhý tráviaci trakt a krvné hodnoty pripomínajúce tie u diabetikov, činčila sa musí vyhýbať tucnej strave a strave bohatej na proteíny a karbohydráty. Seno by malo byť základnou zložkou stravy. Malo by byť zvieratám voľne dostupné. Na jednej strane je dôležité pre obrusovanie zubov hlodavcov, na druhej strane krmivo bohaté na vlákninu zaisťuje zdravé trávenie.
Základom dennej zložky by malo byť kvalitné seno, granule a voda. Uistite sa, že nepodávate príliš veľké množstvo granúl, inak bude činčila rýchlo trpieť nadváhou. Činčily sú herbivorné cicavce, takže vyžadujú suché krmivo bohaté na kvalitnú vlákninu. Odporúčané zloženie kŕmnej dávky sa skladá z 15-35 % hrubej vlákniny, 16-20 % proteínov a 2-5 % tukov. Voda je pre činčily životne dôležitá a musí im byť vždy k dispozícii. Voda by mala byť každý deň vymenená za čerstvú.
Vzhľadom k citlivému zažívaciemu systému je treba činčily, ktoré nikdy neboli kŕmené zeleným krmivom, pomaly navykať na nové zložky stravy: čerstvé zelené krmivo by malo byť ponúkané v malom množstve, ktoré sa postupom času zvyšuje. Ovocie a zeleninu podávajte skôr striedmo. Nemalo by byť príliš sladké alebo kyslé.
Zdravie a najčastejšie komplikácie
Činčily sú veľmi náchylné na stres, a preto je nutné dodržať všetky podmienky pre ich chov, aby boli v psychickej pohode a spokojné. Ochorenie, hospitalizácia alebo chirurgické zákroky môžu byť príčinou paralytického ilea, čo je črevná nepriechodnosť spôsobená ochrnutím črevnej svaloviny. Tento stav si vyžaduje vždy zásah veterinárneho lekára.
Medzi ďalšie časté problémy patria:
- Tráviace ťažkosti: Zápcha alebo hnačka. Pri zápche sa odporúča zvýšený prísun hrozienok (3-4 ks denne). Pri hnačke je nutné vybrať granule a kŕmiť len senom a vodou.
- Plesňové ochorenia kože: Sú zoonózou, čo znamená, že sú prenosné na ľudí. Prejavujú sa alopetickými ložiskami, najmä v okolí nosa a uší. Vyžadujú prísnu zoohygienu a lokálnu terapiu.
- Problémy so zubami: Takzvaná maloklúzia rezákov je dôsledkom prerastania stoličiek a črenových zubov. Prejavuje sa nadmerným slinením, nechutenstvom a stratou hmotnosti.
- Hypertrofická a dilatačná kardyomyopatia (HCM/DCM): Ochorenie srdca, pri ktorom dochádza k odmietaniu krmiva, chudnutiu a apatii.
Sociálne potreby a rozmnožovanie
Činčily žijú vo voľnej prírode vo veľkých rodinných skupinách, a preto by nikdy nemali byť chované ako jedináčikovia. Sú veľmi spoločenské, preto sa odporúča chovať ich aspoň v páre. Pohlavne dospievajú v 5. až 6. mesiaci, ale k chovu by sa mali pripúšťať minimálne až od 10. mesiaca. Gravidita trvá 111-113 dní. Samice majú väčšinou 2 vrhy ročne, pričom v jednom vrhu je 1-6 mláďat. Mláďatá sa rodia značne vyvinuté - hneď po narodení vidia a sú osrstené.
Pri chove v páre je nutné dbať na to, aby samica nebola neustále gravidná, čo ju extrémne vyčerpáva. Ak si neprajete odchov mláďat, je nevyhnutné samcov a samice oddeliť ešte pred dosiahnutím pohlavnej dospelosti.
Farebné mutácie činčíl
Pôvodná farba srsti bola svetlo až tmavo šedá (tzv. Standard grey). Dnes sa vyskytujú rôzne farebné mutácie ako biela, strieborná, čierna, béžová, hnedá a zriedka aj fľakatá.
- Black velvet (čierny zamat): Činčily bývajú na chrbte čierne, brucho je biele. Existuje tu letálny faktor, kvôli ktorému sa takéto zvieratá nemôžu krížiť medzi sebou.
- White (biela): Činčily sú celé biele, oči sú čierne.
- Beige (béžová): Činčily sú celé béžové, brucho je biele.
- Violet (fialová): Činčily sú svetlo šedé s jasným nádychom do fialova.
- Sapphire (safírová): Činčily sú svetlo šedé s jasným nádychom do modra.
Je dôležité mať na pamäti, že chov činčíl je dlhodobý záväzok. V domácich podmienkach sa tieto zvieratá môžu dožiť až 20 rokov. Pred ich zaobstaraním je potrebné zvážiť všetky aspekty od priestorových možností až po časovú náročnosť správnej starostlivosti.
tags: #tabulka #narodeni #cincka