Narodenie dieťaťa a čas, kedy k nemu dôjde, je individuálnou záležitosťou každej ženy. Vedci a vedkyne sa však snažia zistiť, či možno povedať, ktorý vek rodičky na narodenie prvého dieťaťa je najlepší, aj ako to ovplyvňuje ďalšie fungovanie ženského organizmu. Môže napríklad načasovanie narodenia prvého dieťaťa ovplyvniť dĺžku života matky? Na to, v akom veku je riziko vrodených chýb najnižšie, sa pozreli ďalšie štúdie.
Najbezpečnejší vek na to mať dieťa
Juhokórejskí vedci a vedkyne uskutočnili štúdiu, v ktorej pomocou štátnych zdravotných záznamov zisťovali, čo sa stalo so ženami 18 rokov po narodení prvého dieťaťa. Do štúdie bolo takto zapojených viac ako 4000 žien z dvoch regiónov Južnej Kórey. Počas obdobia štúdie 243 matiek neprežilo. Cieľom štúdie bolo zistiť vzťah medzi vekom pri prvom pôrode a úmrtnosťou ženy. Konkrétne tieto výsledky naznačujú, že ženy, ktoré porodili svoje prvé dieťa vo veku 24 a 25 rokov, žijú dlhšie, než ženy, ktoré porodili pred spomínaným vekom alebo po ňom.
Výsledky získané počas analýzy ukázali trend v tvare písmena „U“. To znamená, že čím ďalej boli matky v čase pôrodu od veku 24 alebo 25 rokov, tým bolo riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny v priebehu nasledujúcich 18 rokov vyššie až o 5 %. Pri zohľadnení všetkých príčin úmrtí boli percentuálne miery prežitia počas 18-ročného obdobia štúdie nasledovné: 91,1 % pre mladšie matky, 96,4 % pre ženy vo veku okolo 20 rokov a 95,2 % pre staršie matky. Podľa odborníkov mladé ženy zo znevýhodneného prostredia častejšie rodili deti v tínedžerskom veku, čo zvyšovalo riziko vzniku duševných a fyzických ochorení. V prípade starších matiek sa predpokladá, že ich očakávanú dĺžku života môže ovplyvniť problém dostať sa po tehotenstve späť do formy.
S vekom ženy sa zvyšuje aj riziko vzniku vývojových chýb
V akom veku je však najbezpečnejšie a najlepšie otehotnieť a porodiť dieťa v súvislosti s jeho zdravím a najnižším rizikom vyvinutia vrodených vývojových chýb? Vedci a vedkyne z Univerzity Semmelweis v Budapešti analyzovali 31 128 tehotenstiev postihnutých nechromozomálnymi vývojovými poruchami a následne tieto údaje porovnali s 2 808 345 pôrodmi, ktoré boli zaznamenané za rovnaké 30-ročné obdobie. Vychádzali zo známeho faktu, že existuje určitá korelácia medzi genetickými poruchami (ako napríklad Downov syndróm) a vekom matky. Štúdie ukazujú, že riziko vzniku abnormalít plodu sa práve s vekom matky zvyšuje, a to až o 15 - 20 percentuálnych bodov v porovnaní s tehotenstvom mladších žien.
Podľa zistení je riziko vrodených chýb plodu najnižšie vo veku medzi 23. a 32. rokom života matky. Pri analýze plodov starších matiek vyplýva, že pri tehotenstvách nad 40 rokov sa riziko vrodených vývojových chýb krku, hlavy, očí a uší zvyšuje dvojnásobne v porovnaní s mladšími matkami. Nárast je veľký aj v prípade rizika chýb močových ciest (o 34 %). U mladých matiek (do 22 rokov) je riziko srdcových chýb plodu 7 %, zatiaľ čo u zrelých matiek (nad 32 rokov) sa riziko zvyšuje na 33 %. Veľký rozdiel je aj v riziku rázštepu pery a podnebia. U mladých matiek predstavuje 9 %, u starších sa zvyšuje na 45 %.
Hlavnými faktormi ovplyvňujúcimi riziko tehotenstva mladých matiek sú faktory súvisiace so životným štýlom, napríklad konzumácia alkoholu, fajčenie a skúsenosti s drogami. Ženy mladšie ako 22 rokov často jednoducho nie sú na tehotenstvo dobre pripravené. Na druhej strane, u matiek starších ako 32 rokov sa často kumulujú negatívne vplyvy prostredia, napríklad znečistené ovzdušie, vystavenie chemickým látkam, no do hry vstupujú aj iné faktory.
Osobné skúsenosti s neskorým materstvom
Zuzana svoje dieťatko porodila tri týždne po svojej štyridsiatke. „Nemala som deti rada a bola som presvedčená, že ani svoje mať nebudem. Keď sa však narodili bratove deti, začala som si k týmto malým bytostiam budovať vzťah. Neskôr prišla aj túžba mať svoje vlastné,“ hovorí mama, ktorá prežila bezproblémové tehotenstvo, no zaskočil ju nedostatok spánku. „Najťažšie som však zvládala fyzické bolesti, na ktoré som nebola zvyknutá. Telo sa asi ešte dodnes úplne nespamätalo.“
Katarína sa do víru materských povinností vrhla ako 41-ročná. „Tehotenstvo som zvládala neuveriteľne dobre. Moje najväčšie obavy boli, či bude malinký v poriadku. Nakoniec som si zaplatila trisomy test a vyšlo to, čo som od začiatku vedela. Svoj život som síce trochu zmeniť musela, no stále tvrdím, že dieťa nie je prekážka.“ Lucia odkladala materské povinnosti kvôli nedoriešenej bytovej otázke. Prvú dcérku porodila ako 37-ročná a druhú v štyridsiatke. „Výhody neskorého rodičovstva vidím v tom, že deti ma udržiavajú mladú telom i duchom, mám veľa mladších priateľov z okruhu rodičov spolužiakov mojich detí.“
Tehotenstvo mladistvých: Sociálny a psychologický rozmer
Tehotenstvo mladistvých bolo označené za epidémiu. Bolo by však zľahčujúce považovať tehotenstvo mladistvých len za otázku antikoncepcie. Výskum ukazuje, že veľa mladých matiek pochádza z rozvrátených rodín. A z vyjadrení mnohých mladých tehotných dievčat vyplýva, že jediné, po čom celý život túžili, bola skutočná rodina. Ďalšiu skupinu tvoria dievčatá, ktoré sa stali slobodnými matkami následkom znásilnenia. Prežitá trauma spôsobuje u niektorých citovú bolesť, ktorá sa môže neskôr prejaviť deštruktívnym správaním. Dôležitú úlohu zohráva tiež ignorovanie následkov sexuálnej aktivity. Niektorým mladým ľuďom chýbajú presné vedomosti o tom, čo majú očakávať od vzťahov a čo znamená otehotnieť.
Výchova 7-ročného dieťaťa: Obdobie dôležitých zmien
Sedemročné dieťa vstupuje do obdobia mladšieho školského veku, ktoré je charakteristické významnými zmenami v kognitívnom, emocionálnom a sociálnom vývoji. Dieťa sa adaptovalo na školu, nový kolektív, našlo si nových kamarátov a začína uprednostňovať ich spoločnosť pred spoločnosťou dospelých. Myslenie dieťaťa sa stáva stále dynamickejším. Ešte stále prevažuje u dieťaťa konkrétnosť v myslení a priamy vzťah medzi príčinou a následkom. Mladší školský vek je charakteristický najmä rozvíjaním logických operácií v myslení dieťaťa. To sa prejavuje aj zmenou spôsobu manipulácie so znakmi a symbolmi. Dieťa je schopné pochopiť vzťahy medzi písmenami a zvukovou podobou hlások, vie rozčleniť slovo na hlásky, slabiky.
Emocionálne míľniky vo veku 6 a 7 rokov | Vývoj dieťaťa
Okolo 8. roku sa tiež spresňuje porozumenie pojmu času. Musíme však pamätať na to, že čas v pochopení dieťaťa je veľmi konkrétny - posudzuje ho vo vzťahu k určitému dianiu a k sebe. V tomto období sa zmena uvažovania prejavuje aj v úvahách o iných ľuďoch. Dieťa si už dokáže uvedomiť, že každý človek má viac rolí a môže sa chovať rôznym spôsobom a tiež môže mať k tomuto správaniu rôzne motívy. Začína si uvedomovať odlišnosť potrieb iných ľudí od svojich vlastných. Pozornosť v tomto období už býva ovládaná vôľou - dieťa sa už vie sústrediť nielen na zaujímavé objekty, ale aj na tie, ktoré sú dôležité pre jeho povinnosti.
Záujmy a aktivity v mladšom školskom veku
Obdobie medzi 7. a 8. rokom je charakteristické nestálosťou a rozmanitosťou záujmov. Dieťa sa veľmi rýchlo nadchne pre rozličné veci, no toto nadšenie mu často vydrží krátky čas. V motorickej oblasti prevažuje potreba pohybu - je to čas, kedy by sa malo každé dieťa zapojiť do nejakej športovej činnosti. V oblasti poznávania sa rozvíja potreba čítať, pričom deti postupne prechádzajú od rozprávok k dobrodružnej literatúre.
Najvýraznejšie sa v tomto období rozvíjajú záujmy zberateľské, kedy deti zbierajú skoro všetko, a záujmy chovateľské - túžba mať nejaké zvieratko. Táto potreba môže byť pre rodičov impulzom na to, aby dieťa učili zodpovednosti. Pri výchove je vhodné využívať stolové a spoločenské hry, kartové hry a didaktické hry, ktoré podporujú logické myslenie.
Nástup do školy: Zlomový moment
Nástup do školy je dôležitým medzníkom vo vývine dieťaťa a znamená veľkú zmenu pre neho aj pre jeho rodičov. Škola sa stáva veľmi dôležitou súčasťou života. V nej dieťa získava nové a niekedy úplne rozdielne skúsenosti, aké si prináša z rodiny. Vysoké nároky rodiča alebo učiteľa a nepochopenie prípadného neúspechu môžu dieťa zbytočne neurotizovať. Ešte pred vstupom do školy je potrebné pripraviť dieťaťu jeho vlastný učebný kútik - písací stôl, stoličku, poličku na knihy. Malo by to byť stabilné miesto, kde si má dieťa postupne zvykať pracovať. Tiež je veľmi dobre, ak si rodičia ešte pred vstupom dieťaťa do školy vyhradia určitý čas, aby spolu s dieťaťom robili rozvíjajúce cvičenia.
Plodnosť a reprodukčné zdravie: Kedy je čas začať?
Kde sú hranice ženskej plodnosti? O hranici fertilného veku kolujú rôzne nepresnosti a s nimi súvisiace nereálne očakávania. Na otázku, v akom veku je žena na tehotenstvo už príliš stará, odpovedali obyvatelia európskych krajín s rozdielom až jednej dekády. V niektorých krajinách považujú ženu za príliš starú na tehotenstvo až v 45 rokoch, inde si to myslia už o oveľa mladších ženách.
Keď hovoríme o vyššom veku, v prípade ženskej plodnosti zaň považujeme už vek vyšší ako 35 rokov. Kvalita vajíčok má zásadný vplyv na plodnosť, ktorá sa vekom ženy výrazne mení. Zatiaľ čo muži tvoria nové spermie konštante v priebehu života, ženy sa narodia s definitívnou zásobou vajíčok, ktorá neustále ubúda. Zásadná je aktuálna reálna kvantita vajíčok a reálna ovariálna rezerva. Keď klesne počet vajíčok pod kritickú hodnotu, žena sa dostáva do menopauzy, dochádza k vymiznutiu menštruácie a k výraznému poklesu hormónov.
Bohužiaľ, u žien narastá spolu s vekom aj počet geneticky nezdravých embryí, ktoré nazývame aneuploidné. Vo veku nad 43 rokov je drvivá väčšina vajíčok práve aneuploidných. Základným problémom, prečo sa týmto ženám nedarí otehotnieť, nie je množstvo a kvalita hormónov. Deje sa to kvôli tomu, že ich kvalita vajíčok, a tým aj kvalita embryí, je už veľmi nízka. V súčasnosti neexistuje žiaden liečebný postup, ktorým môžeme zvýšiť kvalitu vajíčok. Rovnako nevieme zvýšiť reálnu ovariálnu rezervu.
Mužská plodnosť a zdravotné riziká
Mužská plodnosť nie je často preberanou témou, no opak je pravdou. Vyšší vek mužov tiež ovplyvňuje šance na počatie a má vplyv na zdravie plodu, ale aj na zdravie potomstva. Pokles plodnosti však u mužov nastáva oveľa neskôr, medzi 40. a 50. rokom života. Po 50. roku života dochádza k poklesu a zhoršeniu spermiogramu. Tehotenstvá vo vyššom veku sú rizikové, ale podstatné je informovať o možnostiach, ktoré vieme využiť na to, aby sme toto riziko možných komplikácií znížili. Príčinou tehotenských komplikácií nie je len vek, ale často aj ochorenia ako vysoký tlak, nadváha, cukrovka alebo kardiovaskulárne ochorenia.
Vo vyššom veku rastie riziko preeklampsie, čo je vysoký krvný tlak v tehotenstve, ktorý je spojený s dysfunkciou niektorých orgánových systémov. Ďalej je to riziko tehotenskej cukrovky, predčasného pôrodu, viacpočetnej gravidity a niektorých chromozomálnych abnormalít. Pre potreby predimplantačnej genetickej diagnostiky odoberáme u päťdňového embrya malé množstvo buniek z budúcej placenty, ktoré mu nebudú chýbať. Skríningovými vyšetreniami počas tehotenstva je možné zachytiť a vyšetriť cirkulujúcu DNA plodu v krvi matky. Ide o neinvazívne prenatálne testy, medzi ktoré patrí aj TRISOMY test.
tags: #tehotenstvo #a #7 #rocne #dieta