Nástup do školy predstavuje významný míľnik v živote každého dieťaťa a jeho rodiny, ktorý je spojený s očakávaniami, ale často aj s mnohými otázkami a obavami. Rodičia si často kladú otázky, či je ich dieťa dostatočne pripravené na túto novú etapu. Je úplne prirodzené, ak prežívajú chvíle naplnené pochybnosťami či obavami o to, či je ich dieťa dostatočne pripravené na nástup do školy. Nie je jednoduché zvyknúť si na to, že bezstarostné časy sa končia a nastupujú každodenné povinnosti, z ktorých časť dopadne aj na ramená rodičov. Práve preto je dôležité starostlivo zvážiť a vyhodnotiť, či je dieťa skutočne pripravené na tento krok. Školská zrelosť je komplexný pojem, ktorý zahŕňa telesnú, rozumovú, citovú a sociálnu pripravenosť dieťaťa. Vstup do školy je pre dieťa novou vývinovou úlohou, ktorú môžeme považovať za rozhodujúcu životnú zmenu, nakoľko sa jeho život radikálne zmení z obdobia bezstarostných hier k prvým vážnym povinnostiam. Hrová činnosť, ktorá bola v predškolskom období dominantnou, ustupuje do pozadia a do popredia sa dostáva činnosť učebná. Život v škole začína byť pevne organizovaný a jednotlivé činnosti majú pravidelný a viazaný rytmus. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty školskej zrelosti, metódy jej diagnostiky a úlohu učiteľov a psychológov v tomto procese, ako aj na to, ako môžu rodičia podporiť svoje deti a zároveň efektívne nastaviť fungovanie v rodine, a to aj v mimoriadnych časoch.
Čo je školská zrelosť a pripravenosť
Školskú zrelosť nechápeme len ako biologickú zrelosť organizmu, ale tiež ako určitú úroveň rozumovej, citovej a sociálnej spôsobilosti. Pripravenosť na vstup do prvej triedy ovplyvňuje u dieťaťa viac faktorov, ktoré vyplývajú z vnútorných i vonkajších podmienok jeho vývoja. Vnútorná pripravenosť závisí od vrodených dispozícií dieťaťa. Vonkajšou pripravenosťou rozumieme nielen záujem dieťaťa o školu, ale tiež optimálne výchovné pôsobenie v rodine, vhodné podmienky a podnetné prostredie v materskej škole. Pred vstupom do školy je vhodné zhodnotiť celkovú úroveň dieťaťa, teda to, nakoľko je vyspelé pre úspešný začiatok. U každého dieťaťa je obdobie vyspelosti veľmi individuálne. Väčšina detí je pripravená na školskú dochádzku v šiestich rokoch. Tento vek však nemusí byť vždy určujúci. V našich podmienkach je stanovená veková hranica pre vstup dieťaťa do školy dovŕšených 6 rokov, a to do 1. septembra. Každé dieťa, ktoré spĺňa túto podmienku, musí byť v danom roku zapísané do školy.
Školská pripravenosť je súhrnný pojem opisujúci komplexnú pripravenosť dieťaťa zvládnuť nároky 1. triedy - kognitívnu, emocionálnu, sociálnu aj telesnú. Pedagógovia začali popri školskej zrelosti používať pojem školská pripravenosť. V podstate ide o kompetencie v oblasti poznávacej, emocionálno-sociálnej, pracovnej a telesnej, ktoré dieťa nadobúda učením a sociálnymi skúsenosťami. Predškolský vek je vývinové obdobie dieťaťa od 3. roku do 6. roku po vstup do školy. V tomto období dochádza u detí k výrazným zmenám v telesnej, pohybovej oblasti, v poznávacích procesoch, ako aj v citovej a sociálnej oblasti. Z hravého dieťaťa sa za normálnych okolností v priebehu troch rokov stáva dieťa pripravené na vstup do školy, čiže by malo nadobudnúť školskú zrelosť. Je naozaj vaše dieťa pripravené zvládnuť odlúčenie od rodičov a spolupracovať s cudzou dospelou osobou? Vie sa zaradiť bez problémov medzi ostatné deti?
Podľa Golemana, autora knihy Emočná inteligencia, pripravenosť dieťaťa na nástup do školy závisí od najzákladnejšej zo všetkých znalostí - ako sa učiť. Má sedem aspektov, ktoré sú kľúčové pre úspešné zvládanie školských požiadaviek. Prvým je sebavedomie, kedy by dieťa malo mať pocit, že kontroluje a dokáže zvládnuť svoje pohyby, správanie a okolitý svet. Malo by byť presvedčené, že keď sa do niečoho pustí, jeho snaha sa stretne s úspechom, a v prípade potreby sú tu dospelí, ktorí mu pomôžu. Druhým je zvedavosť, pocit, že je zaujímavé pozerať sa na nové veci, a že učenie je príjemné. Tretím aspektom je schopnosť smerovať k cieľu, teda prianie a schopnosť ovplyvňovať dianie okolo seba, konať vytrvalo. Štvrtým je sebaovládanie, čo znamená zmysel pre vnútornú sebakontrolu a schopnosť prispôsobovať svoje správanie zodpovedajúce veku. Piatym je schopnosť pracovať s ostatnými, založená na tom, ako dieťa dokáže byť chápané ostatnými a zároveň ako samo rozumie ostatným. Šiestym je schopnosť komunikovať, prianie a schopnosť si pomocou slov vymieňať myšlienky, pocity a predstavy. Tento aspekt súvisí s dôverou v ľudí okolo seba a s príjemnými pocitmi plynúcimi z činnosti s ostatnými deťmi alebo dospelými. Posledným, siedmym aspektom, je schopnosť spolupracovať a nájsť pritom rovnováhu medzi vlastnými potrebami a potrebami ostatných.
Faktory ovplyvňujúce školskú zrelosť
Pripravenosť dieťaťa na školu je podmienená súhrou viacerých faktorov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Tieto faktory môžeme rozdeliť do niekoľkých kľúčových oblastí.
Telesný a zdravotný vývin
Aspekty telesného vývinu posudzuje lekár - pediater. V tomto veku dochádza k premene postavy, často označovanej ako „prvá premena telesnej stavby“: stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie, postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny a zmenší sa veľkosť hlavy v pomere k telu. S premenou telesnej stavby v období vstupu do školy úzko súvisia zmeny v ovládaní motoriky a tela vôbec. Zle koordinované pohyby malého dieťaťa sa začínajú okolo šiestich rokov zreteľne meniť. Dieťa je schopnejšie v oblasti drobných a jemnejších pohybov a lepšie koordinuje automatické i vôľové pohyby. Motorické schopnosti sa prelínajú každým dňom v živote dieťaťa. Je dôležité poskytovať mu dostatok príležitostí k prirodzenému pohybu a podporovať ho vo vekovo primeraných športových aktivitách. „Nemali by sme zbytočne namiesto dieťaťa robiť to, čo zvládne samo.“ Drobnejšia telesná konštitúcia môže, ale nemusí, spôsobovať ľahšiu unaviteľnosť a nižšiu odolnosť voči psychofyzickej záťaži. Podľa odborníkov by mal byť dôkladne zvažovaný začiatok dochádzky u detí s výraznejšími rizikovými faktormi v priebehu gravidity, pôrodu alebo v popôrodnej fáze. Napríklad u predčasne narodených detí, s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou, s následnými problémami vo vývoji motoriky a reči. „Komplikáciou sú tiež časté ochorenia,“ hovoria odborníci. Pretože dieťaťu berú možnosť plynulej adaptácie na zmenu prostredia a sťažujú nadväzovanie nových vzťahov a kamarátstiev. Choroba prináša únavu a nepohodu. Posúdenie telesnej pripravenosti dieťaťa na nástup do školy je v kompetencii obvodného lekára. Telesná vyspelosť však nie je prvoradým ukazovateľom celkovej zrelosti, ale je potrebné ju brať do úvahy. Niekedy je veľmi užitočné podrobnejšie psychologické alebo neurologické vyšetrenie. Špeciálne dôležité je overiť školskú zrelosť u predčasne narodených detí alebo detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, u ktorých sú časté poruchy pozornosti alebo aktivity. Pri zmyslových alebo telesných chybách je potrebné zvážiť ich vplyv na psychický stav dieťaťa. Nepriaznivá býva aj častá chorobnosť dieťaťa, ktorá bráni v plynulej adaptácii dieťaťa na nové prostredie a vo vytváraní nových priateľstiev.
Rozumová zrelosť a poznávacie funkcie
Z hľadiska psychickej zrelosti dieťaťa je významná podnetnosť jeho výchovného prostredia, pričom je veľmi dôležité odhadnúť jej mieru. Nie je vhodná nedostatočná, ale ani príliš vysoká miera podnetnosti (tzv. prestimulovanosť dieťaťa). Dieťa by malo mať v tomto období k dispozícii nielen hračky, ale aj kresliace potreby, plastelínu, skladačky, knižky atď. Rozumové schopnosti na určitej úrovni a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania sú základom pre zvládnutie písania, čítania a počítania. Treba posúdiť, či dieťa zaostáva celkovo v každom z týchto predpokladov. Stáva sa, že deti majú rozumové schopnosti na dostatočnej úrovni, no zaostávajú v jednej z oblastí, napr. v grafomotorike. Vtedy je potrebné motivovať dieťa k činnostiam, ktoré špeciálne podporujú túto oblasť.
Motorické schopnosti sa prelínajú s poznávacími funkciami, nakoľko hrubá motorika dovoľuje deťom objavovať svet okolo nich, manipulovať s predmetmi a osamostatňovať sa. Rozvíja sa pri prirodzenom pohybe alebo športe. Pri nadobúdaní hygienických návykov a základných zručností, ako je obliecť sa alebo stolovať, sa deti učia koordinácii pohybov. Netreba za dieťa robiť to, čo zvládne už samo a určite nie je dobré odháňať ho od domácich prác. Medzi hračkami detí by nemali chýbať stavebnice, skladačky, koráliky, ale aj kresliace potreby, nožnice a plastelína.
Na reč predškoláka sú v škole kladené pomerne vysoké nároky: dieťa musí rozumieť výkladu, vedieť zdieľať vlastné myšlienkové pochody a komunikovať v kolektíve. Prax hovorí, že deti s oneskoreným vývinom reči majú i problémy s písaním a čítaním. „Práve predškolské obdobie do šiestich až siedmich rokov je pre vývoj reči tým zásadným.“ V tomto čase by sme mali venovať náležitú pozornosť rozvoju aktívnej slovnej zásoby tým, že si na dieťa urobíme čas, hovoríme s ním, rozprávame mu, čítame rozprávky, spievame, učíme ho pesničky, básničky, riekanky a trpezlivo odpovedáme na jeho otázky. Reč má ako komplexná schopnosť niekoľko jazykových rovín: foneticko-fonologickú, morfologicko-syntaktickú, lexikálno-sémantickú a pragmatickú.
Sluchové vnímanie má v ranom veku zásadný vplyv na rozvoj reči, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Vplyvom oslabeného sluchového vnímania môžu po začatí školy nastať problémy s čítaním, písaním, zapamätávaním si. Ak chceme podporiť sluchové vnímanie, je vhodné učiť deti počúvať rozprávky a príbehy, hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku a rozvíjať vnímanie hudby. Pri sluchovom vnímaní sa zameriavame najmä na schopnosti načúvania, rozlíšenia figúry a pozadia, sluchovej diferenciácie, sluchovej analýzy a syntézy, sluchovej pamäti a vnímanie rytmu. Dieťa dokáže rozlíšiť rovnaké a rôzne slabiky (napríklad truf - traf, nyvl - nydl, alebo slová koza - koža, zbraň - z brán, sedí - cedí)? Vie vytlieskať slovo na slabiky, keď mu ukážete ako sa to robí?
Zrakové vnímanie okolitého sveta je od narodenia nenahraditeľným zdrojom informácií. Ovplyvňuje rozvoj reči a myslenia, koordinácie oko-ruka, priestorovej orientácie a základnej matematickej predstavivosti. V školskom veku je dôležitá schopnosť rozoznávať písmená, číslice, farby a ich odtiene a tiež figúry a pozadia obrazov. Vnímanie zrakom možno rozvíjať úlohami, kedy deti vyhľadávajú objekty na obrázku alebo odlišujú prekrývajúce sa obrázky, posudzujú zhodu a odlišnosti dvoch obrázkov. Túto oblasť možno rozvíjať i hrami ako je pexeso, domino alebo stavanie stavebníc podľa predlohy. S nástupom do školy je potrebné, aby malo dieťa zrelú schopnosť rozlišovať detaily a polohy predmetov, robiť zrakové analýzy a syntézy napríklad pri puzzle. Predškolák by už mal pomenovať bežné farby a je vhodné učiť ho rozlišovať aj odtiene. Kognitívna zrelosť testuje zrakové vnímanie, sluchové rozlišovanie, sluchovú orientáciu, priestorovú orientáciu a podobne. To znamená, že dieťa vie rozlíšiť základné tvary ako štvorec a kruh.
Vnímanie priestoru sa týka nielen pojmov hore, dole, doprava, doľava, vpredu, vzadu, ale patrí sem aj chápanie a používanie predložkových väzieb (na, do, v, pred, …) a pojmov ako ďaleko, blízko, prvý, posledný. Tento predpoklad sa takisto premieta do čítania, písania, matematiky, geometrie, orientácie na mapách a telesnej výchovy. Pre rozvoj vnímania priestoru u predškoláka je prospešné napr. aktívne používanie pojmov hore-dole, vpredu-vzadu, vpravo-vľavo.
V škole je dôležité vnímanie času najmä pre správny odhad trvania naplnenia určitej úlohy a pre adekvátne rozvrhnutie síl. Dieťaťu môže pomôcť lepšie sa orientovať v čase pomenovávanie dejov a činností typických pre určitú časť dňa alebo týždňa. Aby sme podporili orientáciu v čase u dieťaťa, vedieme ho, aby si uvedomovalo základné činnosti obvyklé pre určitú dobu (ráno, dopoludnia, napoludnie, popoludní, večer, víkend). Rozprávame sa o tom, čo bude najskôr, neskôr, nakoniec, predtým, teraz, potom, nakoniec, čo bude dnes, zajtra, čo bolo včera. Učíme ho chápať nielen pojmy, ale vnímať aj časovú postupnosť a predvídať, čo sa deje.
Vytvoreniu matematických číselných predstáv predchádzajú predčíselné predstavy. Najskôr dieťa dokáže porovnávať (malý-veľký, krátky-dlhý), neskôr je schopné triediť podľa druhu (ovocie, oblečenie), podľa tvaru alebo veľkosti. Postupne sa dieťa učí triediť aj podľa viacerých kritérií (veľký žltý kruh) a vie určiť, ktorý z objektov do skupiny nepatrí. Dôležitou fázou je zoraďovanie podľa veľkosti (malý-väčší-najväčší) alebo množstva (menej-viac-najviac). Dieťa dokáže triediť podľa dvoch a viacerých kritérií, napríklad veľké červené kruhy, malé žlté gombíky. Dieťa v predškolskom veku by malo chápať množstvo do 6, niektoré deti zvládajú aj vyšší počet.
Citová a sociálna zrelosť a osobnosť dieťaťa
Dieťa potrebuje cítiť bezpečie v rodine. Predpokladom úspechu v škole je emocionálna stabilita. Dieťa by malo byť odolné voči frustrácii a vedieť prijímať aj prípadné neúspechy. Prílišná citlivosť dieťa ľahko vyvedie z miery. Strach, napätie a tréma znižujú jeho výkonnosť. K citovej zrelosti neodmysliteľne patrí aj sociálna zrelosť. Dieťa sa musí dokázať odlúčiť od matky alebo inej blízkej osoby na viac hodín a podriadiť sa autorite doteraz cudzej osoby - učiteľky. Na nové prostredie a osoby by si malo zvykať bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká). Pri hre s pravidlami sa dieťa učí prijímať a rešpektovať určitú danosť, vyrovnávať sa s tým, že nie vždy sa darí, že nie vždy vyhrá, že je potrebné aj vytrvať, aj keď sa nedarí.
Osobnosť dieťaťa zrelú na nástup do školy ťažko presne vyjadriť, pretože každé dieťa je iné. Po príchode do školy sú na dieťa kladené vysoké nároky, ako v oblasti emocionálnej, tak i v sociálnej. Od dieťaťa sa očakáva istá miera emocionálnej stability, veku primerané zvládanie emócií, sebaovládanie a odolnosť voči frustrácii. V tom, ako reagujú na neúspech alebo sklamanie, sú medzi deťmi veľké rozdiely. Sociálna vyspelosť sa prejavuje najmä v schopnosti začleniť sa do kolektívu a komunikovať v ňom, odlúčiť sa od rodiny, rešpektovať cudziu autoritu a spolupracovať s ostatnými. Tieto schopnosti možno u dieťaťa rozvíjať podporou kamarátskych vzťahov a poukázaním na alternatívu vidieť svet očami druhého. Veľmi dôležité sú v škole pravidlá slušného správania (pozdraviť, požiadať, poďakovať). To, ako osobnosť dieťaťa obstojí v novom školskom prostredí, závisí od miery jeho samostatnosti. Tá sa formuje od narodenia dieťaťa.
Pracovné predpoklady a návyky
Základom pre rozvoj každej oblasti poznávacích schopností je záujem o učenie. U dieťaťa musí byť vyvinutá schopnosť koncentrovať sa, zmysel pre povinnosť a zodpovednosť. Aj keď niektoré deti vedia celkom dlho udržať pozornosť pri hre, ktorá ich zaujala, problémom býva zámerná pozornosť. Dieťa sa rýchlo unaví, stráca záujem, odbieha, strieda rôzne činnosti a pritom sa poriadne nesústredí na nič z toho, čo robí. Od školáka sa pri prechode od jednej činnosti k druhej a pri vypracovávaní úloh vyžaduje určitá miera samostatnosti. Práceschopnosť žiaka súvisí s jeho centrálnou nervovou sústavou, zrelosťou osobnosti a spôsobom výchovy. U detí treba pomaly a nenásilným spôsobom rozvíjať zámernú koncentráciu pozornosti.
Diagnostika školskej zrelosti: Metódy a testy
Mnohých rodičov môže zaskotiť to, že musia riešiť s deťmi omnoho viac školských povinností, niekedy aj suplovať učiteľa. Sme v období zápisov do škôl a mnoho rodičov môže mať otázky alebo pochybnosti, či je ich dieťa dostatočne pripravené alebo nepotrebuje odklad. Za normálnych okolností prichádzajú k odborníkom na testovanie, čo však nemusí byť vždy možné.
Všeobecné informácie o testovaní
Školskú zrelosť diagnostikujú psychológovia viacerými typmi testov. Vyšetrenie školskej zrelosti nie je povinné. Aby mohlo vaše dieťa postúpiť test školskej zrelosti, nepotrebujete odporúčanie materskej školy ani pediatra. Toto rozhodnutie je len na rodičoch. Ak máte, čo i len najmenšie podozrenie, že váš predškolák ešte nie je pripravený na to stať sa prváčikom, určite ho nechajte otestovať. Test školskej zrelosti rozhodne nie je hanba. Každý rodič si chce byť predsa stopercentne istý, že jeho dieťa sa v škole nebude trápiť, ale učenie zvládne s ľahkosťou. Ak máte pochybnosti, či je vaše dieťa pripravené ísť do školy, nečakajte až do zápisu. Optimálny vek na test je 5-6 rokov, pred zápisom do 1. triedy. Test je vhodné absolvovať v období marec-jún kalendárneho roka, v ktorom by malo dieťa nastúpiť do 1. triedy. Ak má dieťa zaokrúhlený vek 6 rokov, je to vhodné, ale pri pochybnostiach o vývine reči, pozornosti, sociálnych zručností, kedykoľvek od 5. roku.
Vyšetrenie školskej zrelosti dieťa absolvuje individuálne bez prítomnosti rodiča v dopoludňajších hodinách, čiže v čase školského vyučovania. Vyšetrenie je niekedy rozdelené do dvoch dní a prebieha so psychológom. V prvý deň psychológ zisťuje informácie o priebehu pôrodu dieťaťa, jeho raný vývoj, zdravotný stav a podobne (anamnéza, vývinová história, aktuálne pozorovania, doterajšie odborné správy), čo trvá približne 30-45 minút. Následne dieťa absolvuje 60 až 90 minútový test rozumových schopností. Pomocou tohto testu psychológ zistí, či má dieťa lepšiu sluchovú, zrakovú pamäť, logickú alebo mechanickú pamäť, aký je mentálny vek dieťaťa, a určí IQ dieťaťa. Test sa tiež zameriava na zrakovo-motorickú koordináciu, pozornosť, logické myslenie, reakciu na stres z dôvodu obmedzeného času a reakciu na neúspech a podobne.
Konkrétne testy školskej zrelosti
V praxi sa na diagnostiku školskej zrelosti používajú rôzne štandardizované testy. Druhé vydanie publikácie „Diagnostika pripravenosti dieťaťa na školské vzdelávanie" s podtitulom „Z materskej školy do základnej školy" objasňuje legislatívny rámec povinného predprimárneho vzdelávania, ako aj povinnej školskej dochádzky. Autorka PaedDr. Jana Kmeťová sa zamerala na kontinuitu prepojenia predprimárneho a primárneho vzdelávania a vzájomnej spolupráce medzi pedagogickými zamestnancami na oboch stupňoch vzdelávania, ako aj so zákonnými zástupcami detí. Medzi najčastejšie používané testy patria:
Kresbový test školskej spôsobilosti (KTS): Tento test sleduje celkovú úroveň školskej spôsobilosti žiakov a poskytuje informácie o úrovni kognitívneho vývoja dieťaťa, o úrovni jeho vnímania, myslenia, pamäti či motoriky. Získavajú sa z neho aj informácie o pracovnom tempe dieťaťa, jeho matematických schopnostiach či verbálnom porozumení. Test má 10 úloh. Literatúra uvádza, že priemerné 6-ročné dieťa zvládne 7 z 10 úloh. Úlohy 1-6 sú zamerané na poznatky, ktoré sú predpokladom pre dobrý výkon v škole (matematika, zapamätávanie, grafomotorika a pod.). Úlohy 7-10 sú zase zamerané na duševný život dieťaťa. Čo sa týka administrácie metodiky KTS, prebieha buď individuálne alebo skupinovo. V skupine je maximálne 12-15 detí, aby sa s metodikou dalo efektívne pracovať. Je totiž dôležité, aby administrátor nadviazal s deťmi kontakt a mal možnosť ich pri práci pozorovať. Psychológ by mal dávať pozor aj na to, aby sa dieťa počas testovej situácie cítilo v bezpečí, aby bolo schopné kresliť podľa jeho najlepších možností. Ako pomôcky sú používané biely papier formátu A3 alebo A4 a ceruzka. Inštrukcia k začatiu testu znie: Ideme kresliť obrázky. Budeme kresliť len to, čo vám poviem. Inštrukciu dostanete len raz, preto kreslite to, čo počujete. Keď sa psychológ pustí do interpretácie KTS, postupuje v troch etapách. Prvou je hodnotenie celkového správania dieťaťa počas kreslenia, ktoré odsledoval pozorovaním. Druhou časťou je vyhodnocovanie celkovej zrelosti dieťaťa, jeho aktivita či naopak, pasivita, koncentrácia alebo rozptýlená pozornosť. Vyjadruje sa taktiež k jeho pracovnému tempu, obratnosti, samostatnosti či naopak, opisovaniu od ostatných detí. Poslednou etapou pri vyhodnocovaní metodiky KTS je interpretácia a hodnotenie kresbových výkonov v jednotlivých úlohách KTS.
Orientačný test školskej zrelosti: Autorom tohto testu je J. Jirásek. Test pozostáva z troch úloh: kresba postavy, napodobnenie písaného písma a obkreslenie skupiny bodiek. Pri kresbe postavy je úlohou dieťaťa nakresliť postavu tak, ako najlepšie vie. Čo sa týka napodobnenia písma, pri deťoch, ktoré ešte nevedia písať, psychológ používa alternatívny postup a tým je, že dieťa má podľa predlohy napodobniť písané písmo. Pri kreslení bodiek sa dbá na to, aby bola prekreslená štruktúra bodiek zhodná s predlohou. Administrácia je individuálna, v niektorých prípadoch je možná aj v malých skupinách. Dané úlohy sú predznačené na testovacom hárku so stručnou inštrukciou v slovenskom aj českom jazyku a vyhodnocovanie prebieha na päťbodovej škále.
- Krátky orientačný test pre rodičov (nenahradí test psychológa):
- Kresba postavy muža: Dajte nakresliť vášmu dieťaťu postavu muža. Postava by mala mať hlavu, končatiny, trup, pričom hlava by nemala byť väčšia ako trup. Na hlave by mali byť vlasy, uši, nos, ústa. Paža by mala byť zakončená päťprstou rukou.
- Napodobnenie písma: Napíšte slovo alebo krátku vetu písaným písmom a nechajte vaše dieťa napodobniť to.
- Odkreslenie skupiny bodov: Nakreslite body vedľa seba a pod seba a nechajte to vaše dieťa odkresliť. Pri kresbe vášho dieťaťa sa toleruje len malé vychýlenie mimo riadku/stĺpca.Tento krátky test školskej zrelosti je len orientačný a nenahradí test školskej zrelosti od psychológa.
Obrázkovo-slovníková skúška: Autorom tejto skúšky školskej zrelosti je O. Kondáš. Používa sa pre deti od 5-6 rokov. V praxi sa využíva na zistenie slovnej zásoby a slovnej pohotovosti predškolákov. Pozostáva z 30 farebných obrázkov predmetov, zvierat a ľudských činností. Psychológ deťom jednotlivé obrázky ukáže a následne deti požiada, aby uviedli, čo vidia na obrázku. Po vyhodnotení skóre sa usudzuje, nakoľko je dieťa pripravené na zaškolenie. V prípade, že je výkon dieťaťa v skúške menej ako 11 bodov, jeho zaškolenie sa neodporúča.
Obrázková skúška školskej pripravenosti: Kollárikova obrazová skúška je tvorená štyrmi subtestami. Prvým z nich je postihovanie podobnosti a rozdielov, druhým sú matematické predstavy. Ďalším subtestom je schopnosť kategorizácie a tiež aj zisťovanie jemnej motoriky dieťaťa. Týmto typom skúšky psychológovia sledujú celkovú úroveň pripravenosti dieťaťa na školu, ako aj na učenie. A všímajú si taktiež niektoré špeciálne schopnosti detí, ktoré sú potrebné pre požadovaný školský výkon. Kollárikova skúška je síce jednoduchým testom, ale zato dobrým ukazovateľom toho, čo chce psychológ zistiť, aby vedel, či je alebo nie je dieťa pripravené na proces zaškolenia.
Vinelandská škála sociálnej zrelosti: Ako najčastejšie v praxi používanú škálu či test zameriavajúci sa na sociálnu spôsobilosť ako zložku školskej zrelosti uvádzame práve Vinelandskú škálu. Používa sa pre deti vo veku 3-9 rokov. Škála má položky v ôsmich kategóriách. Sú nimi napríklad všeobecná samostatnosť, samostatnosť pri jedení, obliekaní, činnosti, ktoré dieťa zvládne samo, jeho spôsob komunikácie, sociálna adaptácia či úroveň motoriky. V bežnom živote sa jednotlivé oblasti prejavujú napríklad tak, že dieťa je schopné samo zapnúť si odev, zašnurovať si topánky, obsluhuje sa samé na toalete a pod. Administrácia Vinelandskej škály pozostáva z dvoch na seba nadväzujúcich krokov. Prvým krokom je pozorovanie dieťaťa, pričom sa berú do úvahy informácie o danom dieťati získané od jeho rodičov. Druhým krokom je samotné vyhodnocovanie jednotlivých položiek. Pomocou tejto metodiky zistí psychológ práve tú zložku osobnosti dieťaťa, ktorá nesúvisí s jeho dobrým či horším výkonom v kognitívnych testoch (všetky ostatné, ktoré sú v článku uvedené). Niektoré deti počas testovania školskej zrelosti síce skórujú vysoko v kognitívnych testoch, avšak ich sociálna úroveň je veľmi nízka.
Göppingenský test školskej zrelosti: Tento test je tiež jedným z komplexnejších. Zisťuje sa z neho postihovanie tvarov dieťaťom, ktoré sa odráža neskôr v čítaní. Odzrkadľuje aj úroveň jemnej motoriky, ktorá sa zase počas vyučovania prejaví v písaní. Úlohy sú zamerané aj na matematické schopnosti, schopnosť koncentrácie, zapamätávania, chápanie reči a obsahu. A v neposlednom rade úlohy naznačujú všeobecný stupeň vývinu dieťaťa.
Online testovanie a jeho obmedzenia
Môže rodičom pomôcť posúdiť školskú zrelosť nejaký online test? Po internete už kolujú ponuky online testovania, no to nie je možné a je to zavádzanie. Pri online testovaní chýba objektívne posúdenie zrelosti dieťaťa, dochádza ku skresleniu výsledkov. Na základe komunikácie s rodičom však odborníci vedia poskytnúť radu, ako rozvíjať oblasti alebo zručnosti, v ktorých podľa neho dieťa zaostáva. Test školskej pripravenosti je štandardizované odborné vyšetrenie, ktoré vykonáva psychológ v centre poradenstva a prevencie. Test v materskej škole (predzápisové vyšetrenie) je len orientačný - dáva základnú predstavu.
Odklad povinnej školskej dochádzky
V prípade odkladu školskej dochádzky môže o tento požiadať rodič (na podnet psychológa, lekára, učiteľky MŠ). Môže tak urobiť pri zápise dieťaťa do školy, taktiež počas jarných mesiacov, čo je optimálne. Pri žiadosti o predčasné zaškolenie (ak je dieťa narodené po 1. septembri) platia osobitné podmienky. Výsledkom odborného vyšetrenia v centre poradenstva a prevencie je odporúčanie - buď že dieťa môže nastúpiť do 1. triedy, alebo odporúčanie pre odklad povinnej školskej dochádzky. Odklad povinnej školskej dochádzky (PŠD) je legálny krok, ktorým sa nástup dieťaťa do 1. triedy posunie o jeden rok. Odklad nie je „prehrou“ - je to investícia do úspechu dieťaťa v škole. So správou prídete na zápis do 1. triedy. Pri odklade sa dávajú aj odporúčania, ako pripravovať dieťa počas odkladového roka. Násilné nácviky čítania a písania pred 1. triedou nie sú vhodné. Mnohé deti potrebujú rok navyše na dozretie a v škole sú potom úspešnejšie. Rozhodnutie o odklade je v rukách riaditeľa spádovej školy aj rodiča. Rodič nemusí diagnostickú správu z CPP škole predkladať - ak dieťa úspešne prejde zápisom, môže nastúpiť. Ak však rodič chce požiadať o odklad, diagnostická správa z CPP je dôležitým podkladom. Súčasťou žiadosti zákonného zástupcu by malo byť aj odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast a odporučenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.
Úloha rodičov, učiteľov a psychológov
V procese prípravy dieťaťa na školu a posudzovania jeho zrelosti zohrávajú kľúčovú úlohu rodičia, učitelia z materských škôl a psychológovia. Ich vzájomná spolupráca je nevyhnutná pre zabezpečenie úspešného a radostného štartu dieťaťa do školského života.
Podpora rozvoja dieťaťa doma
Mnoho rodičov sa vopred informuje, čo konkrétna škola na zápise požaduje od dieťaťa a na základe toho sa ho snaží čo najlepšie pripraviť. Dieťa sa učí básničky, pesničky, číslice a písmená, zapamätáva si základné údaje o sebe. Autorky knihy Školní zralost: Co by mělo umět díte před vstupem do školy majú z praxe overené, že forma a obsah zápisu do základnej školy sú pre rodičov a materské školy základným návodom, v akom smere dieťa rozvíjať. Podľa informácií o požiadavkách školy sa rodičia snažia viesť deti k nadobudnutiu daných vedomostí. Problémom býva, že tieto znalosti nie sú skutočným odrazom školskej zrelosti, ale sú len mechanicky naučené. V predškolskom veku je dôležité venovať pozornosť práve tým schopnostiam, na ktorých podklade sa v budúcnosti utvárajú ďalšie: reč, zrakové a sluchové vnímanie a základné matematické predstavy.
V náročných situáciách je dôležité, aby rodina mala nejaký systém a režim. Tí rodičia, ktorí ho doteraz nemali vytvorený, sú v ešte väčšom vypätí a môžu potrebovať pomoc odborníkov. Mnoho rodičov, ktorí sú v kontakte s odborníkmi, sa snaží nasmerovať k tomu, že je dobré veci rozplánovať a vytvoriť si rituál. Keď vieme, čo nás čaká, vieme sa lepšie pripraviť. Niekomu sa môže zdať, že je plánovanie náročné, no je to vec cviku a tréningu. Dobrým spôsobom ako plánovať je vytvoriť si tzv. rodinnú radu. Napríklad v nedeľu podvečer si všetci spolu sadnú a rozplánujú celý týždeň ako bude približne vyzerať. Zároveň však zhodnotia aj ten predchádzajúci, v čom sa jednotlivým členom darilo, čo im nešlo, čo by mohli urobiť inak. No je dôležité, aby každý člen rodiny dostal priestor vyjadriť sa. Cieľom je dôjsť k vzájomnej spokojnosti. Rodičia majú v tejto mimoriadnej situácii jedinečnú šancu sprostredkovať deťom, že to, čo doma máme, nie je len tak. Nespadlo to z neba. Okrem vyučovania a plnenia si školských úloh môžu deti zapojiť do nácviku praktických zručností (práca na záhradke, varenie, a pod.) potrebných k životu, ktoré mnohým dnešným deťom chýbajú. Zároveň sa takýmto spôsobom môžu deti aj dobre odreagovať od učenia. Teraz je na to ideálny čas. Je to pre nás všetkých výzva, vyťažiť z toho čo najviac.
Spolupráca s odborníkmi
Učitelia v materských školách hrajú kľúčovú úlohu v procese posudzovania školskej zrelosti. Majú možnosť dennodenne pozorovať deti v rôznych situáciách a aktivitách, čo im umožňuje získať komplexný prehľad o ich schopnostiach a zručnostiach. Ako učiteľky máme výborný prehľad o kognitívnych procesoch dieťaťa. Robíme s nimi aktivity, vedieme si z nich diagnostické hárky, výsledky produktov činnosti. Učiteľky už dávno nie sú len tie, ktoré majú strednú školu, mnohé majú vysoké školy, niektoré aj doktoráty, ktoré sa viažu priamo na predškolskú pedagogiku.
V prípade pochybností ohľadom zaškolenia dieťaťa je určite odporúčané kontaktovať príslušné centrá pedagogicko-psychologického poradenstva, aby rodičia svoje obavy konzultovali s odborníkom, psychológom alebo špeciálnym pedagógom. Tak ako väčšina zamestnancov, ktorých pracovnou náplňou je pomáhať ľuďom, veľkú časť práce riešia najmä telefonicky a online formou, čo ich núti byť tvorivejší a posunúť starostlivosť o klientov do inej dimenzie, prekročiť hranice zaužívaných postupov. Snažia sa nájsť neobvyklé a kreatívne riešenia, aby to bolo aj v týchto mimoriadnych chvíľach efektívne, no predovšetkým, aby pomohli tým, ktorí to potrebujú. Napríklad, špeciálna pedagogička si cez skype môže s dieťaťom trénovať čítanie a porozumenie prečítaného, alebo napríklad matematické pojmy. Zásadnou zmenou môže byť aj vytvorenie "pohotovostnej linky", špeciálne pre podporu v náročných obdobiach. Okrem toho môžu odborníci kontaktovať rodičov klientov, aby ich upokojili, že hoci sú dvere poradne oficiálne zatvorené, sú tu pre nich naďalej, len forma, ktorou budú realizovať pomoc, je iná. Mnohí rodičia spočiatku neprejavili nadšenie, hoci neskôr pomoc prijali, čo je prirodzené. Možno im odborníci volali práve vo chvíli, keď riešili doma úplne iné starosti. Aj pre nich je to nová situácia. Každý od nich niečo vyžaduje - či už zamestnávateľ, škola, rodina. No je dôležité, aby vedeli, že sa môžu kedykoľvek ozvať a podľa ich potreby budú pokračovať v konzultáciách, poradenstve či tréningoch. Odborníci môžu zverejňovať dôležité informácie na svojich stránkach a usmerňovať rodičov aj trošku neobvyklým spôsobom, napríklad cez krátke videá, vlogy s názvom Predškolácky špeciál, ktoré približujú dôležité oblasti školskej spôsobilosti akými sú napr. slovná zásoba a rozvoj reči, jemná motorika, sluchové a zrakové vnímanie, emocionálna a sociálna zrelosť dieťaťa. Cez názorné ukážky ponúkajú rodičom užitočné rady a tipy, ako tieto oblasti trénovať v domácom prostredí, čím ich odbremeňujú od čítania ďalších textov a odbornej literatúry.
Obracajú sa na odborníkov najmä rodičia detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (s poruchami učenia, s poruchou aktivity a pozornosti, s poruchami správania a i.), ktorí sú v dlhodobej starostlivosti. Mnohé maminy i otcovia sú v náročnej situácii, musia zvládnuť chod domácnosti, vyučovanie s deťmi, svoju prácu, prípadne homeoffice. Niektorí sú z toho už dokonca zúfalí. Keď dieťa s takýmito špeciálnymi potrebami chodilo do školy, rodičom to pomohlo trošku vypnúť. Ozývajú sa aj rodičia detí, ktoré k odborníkom doteraz nechodili. Z našich skúseností vieme, že v takýchto vypätých situáciách dokážeme ťažko zvládať veci, pokiaľ nemáme nejaký systém, režim.
Momentálna situácia môže byť pre niektoré rodiny o to náročnejšia z viacerých dôvodov. Tým, že sú doma všetci pokope a napríklad otec, ktorý inklinuje k alkoholu, trávi viac času s rodinou, majú deti i manželka alkoholizmus denne na očiach. Navyše tu máme obmedzenie sociálneho kontaktu. Dieťa nemôže chodiť do školy, mama do práce alebo niekde na návštevu. Môže sa stať, že nemusia mať nablízku človeka, ktorý im bol doteraz oporou, u ktorého nachádzali útočisko. Stáva sa, že pre deti z nefunkčných rodín je takýmto útočiskom práve škola i to, že sa po vyučovaní s kamarátmi „poflákali“. Dieťa, ktoré dennodenne zažíva stres, nepohodu a tŕpne, akú bude mať otec náladu, čo bude doma vystrájať, sa nedokáže sústrediť na školu. Jeho myseľ sa zameria na to, ako prežiť danú situáciu, nie nároky školy. O to viac, keď je teraz takáto rodina stále spolu a za normálnych okolností si napr. od agresívneho otca vydýchla, keď bol niekde na týždňovke. Úlohou všetkých, ktorí pracujú v pomáhajúcich profesiách, je čo najviac dať do povedomia, že obete či už alkoholizmu alebo násilia nie sú v tom sami. Môžu nás kedykoľvek kontaktovať, aj keď nie je možné stretnúť sa osobne, sú iné formy pomoci - či už bezplatné telefonické poradenstvo alebo internetové poradne. Je potrebné, aby sme všetci boli všímaví voči druhým. Ak vieme, že máme v susedstve takéto rodiny, primeranou formou sa zaujímať a prípadne pomôcť. Ak je niekto učiteľka alebo učiteľ takého žiaka, mal by skúsiť osobne zavolať alebo napísať rodičom, či nepotrebujú pomoc. Je dôležité, aby si tieto obete teraz nepovedali, že je to beznádejná situácia a nemôže to byť inak. Je potrebné, aby vedeli o všetkých možných formách pomoci. Tým, že sa uzavreli dvere poradní a kamošiek, neznamená, že sa uzavrel celý svet a nebude im mať kto pomôcť, vypočuť ich. Táto kríza nás môže naučiť, ako si pomáhať na diaľku, ako byť oporou niekomu, s kým nemôžem byť teraz osobne. Veríme, že toto obdobie prebudí v každom z nás pocit spolupatričnosti a presmeruje nás z ľahostajnosti k opravdivému záujmu o dobro druhého i celej spoločnosti.
Rozumná miera prípravy: Zasahovať, či nezasahovať?
Mnoho rodičov si kladie otázku, či je správne určitým spôsobom zasahovať v predškolskom období do spontánneho vývinu dieťaťa. Niektorí autori kladú v tomto veku dôraz na spontaneitu dieťaťa a majú kritický postoj k predškolskej príprave. Dieťa by sa malo len hrať, spontánne sa prejavovať a pokiaľ to nie je nutné, rodičia by nemali zasahovať do jeho prirodzeného vývinu. Iní zase kladú dôraz na predškolskú prípravu. Vyzdvihujú postupnú adaptáciu dieťaťa na fungovanie v škole, ako v oblasti kognitívnej, tak i sociálnej a výchovnej. Pedagogičky Bednářová a Šmardová považujú za rozumnú zlatú strednú cestu. Je potrebné citlivo vnímať konkrétne dieťa, poskytovať mu podnety a klásť naň také nároky, ktoré sú v súlade s jeho možnosťami a zároveň požiadavkami školy.
tags: #testy #je #vase #dieta #pripravene #na