Zanedbanie starostlivosti o dieťa je vážny problém, ktorý môže mať devastujúce následky na jeho zdravie a vývoj. Táto problematika zahŕňa široké spektrum situácií, od priameho týrania až po nedostatočné zabezpečenie základných potrieb, a vyžaduje si okamžitú a zodpovednú reakciu spoločnosti. V kontexte celkovej starostlivosti je rovnako dôležité venovať pozornosť aj kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, kde pochybenia môžu mať takisto tragické dôsledky. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako rozpoznať zanedbanie dieťaťa či pochybenie v zdravotnej starostlivosti, kam sa obrátiť s podozrením a aké kroky podniknúť na ochranu ohrozeného dieťaťa alebo pacienta, s dôrazom na všetky dostupné informácie a praktické postupy.
Čo je zanedbávanie a týranie dieťaťa: Rozpoznanie a typy
Zanedbávanie dieťaťa sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, a preto je dôležité si všímať fyzické, emocionálne a výchovné potreby dieťaťa. Za týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa sa považuje akékoľvek náhodné, vedomé, prípadne nevedomé konanie rodiča, vychovávateľa alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré poškodzuje telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Existuje široká škála prejavov, ktoré spadajú pod Syndróm CAN (Child Abuse and Neglect), čo je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, predovšetkým v rodine. Tieto príznaky sú výsledkom väčšinou úmyselného ubližovania dieťaťu, spôsobeného alebo pôsobeného najčastejšie jeho najbližšími vychovávateľmi, hlavne rodičmi. Najzávažnejšou podobou týchto príznakov je usmrtenie dieťaťa. Pod pojmom CAN sa rozumie telesné týranie, sexuálne týranie, zanedbávanie, psychické a emocionálne týranie.
Medzi najčastejšie znaky zanedbávania patria:
- Fyzické zanedbávanie: Prejavuje sa nedostatkom potravy, oblečenia, hygieny alebo zdravotnej starostlivosti. Príkladom môže byť, keď deti chodia po dedine a pýtajú si jesť.
- Emocionálne zanedbávanie: Spočívá v nedostatku lásky, podpory, pozornosti alebo bezpečia. Hrubé zanedbanie starostlivosti je aj to, keď sa rodič o dieťa nezaujíma, ignoruje ho.
- Výchovné zanedbávanie: Zahŕňa zanedbávanie školskej dochádzky, nedostatok vzdelávacích podnetov alebo stimulácie.
- Psychické týranie: Môže ísť o verbálne útoky, sadistické a dehonestujúce správanie, citový chlad, prípadne, ak mama priateľky syna psychicky týra dievča.
- Fyzické týranie: Príkladom je, ak mama priateľky syna fyzicky týra dievča, alebo iné formy fyzického násilia. Stopy po fyzickom násilí môžu vidieť učitelia, príbuzní, priatelia.
Sociálni pracovníci často zvažujú, kde je hranica ohrozenia zdravého vývoja dieťaťa. Ak má dieťa jedny topánky a sveter, ale rodičia ho ľúbia, v rodine sú dobré vzťahy, dieťa je najedené, rodičia sa usilujú zabezpečiť ho v rámci možností, chudoba nie je dôvodom na vyňatie dieťaťa z rodinného prostredia. Nemožno všetky deti z ekonomicky slabých rodín vziať a dávať do detských domovov. Sociálny pracovník musí na návštevách zistiť a odpozorovať, či rodič deti miluje, či sú tam silné väzby - aj keď jedia veľmi skromne, nehladujú a je záujem starať sa o dieťa.
Aj v rodine, kde ekonomická situácia nemusí byť zlá, sa môžu vyskytovať iné rizikové faktory, ako alkoholizmus či psychiatrické ochorenie jedného z rodičov. V rodine môže byť aj typický agresor. Boli zaznamenané rodiny, kde obaja rodičia boli zamestnaní a pre verejnosť to bola slušná domácnosť, ale otec bol agresor. Sú tiež prípady, keď otec pácha násilie na matke a deti sú toho svedkami. Z pohľadu úradov sú aj tieto deti obeťami, lebo sa to týka ich zdravého psychického vývoja a takáto situácia je ohrozujúca.
Horšie je odhaľovanie psychického týrania a pohlavného zneužívania. Tam je potrebná aktívna spolupráca obete, dieťaťa. Niektoré deti to vedia skrývať, nehovoria o tom. Za zhoršením prospechu alebo agresivitou a neprimeraným správaním môže byť niečo, s čím si dieťa nevie poradiť a ubližuje mu to. Problém je väčšinou dozvedieť sa to. Najhoršia je situácia detí, ktoré nechodia do školy alebo školského zariadenia, lebo odtiaľ prichádzajú najčastejšie správy, či dieťa chodí hladné, špinavé, a učitelia si všímajú psychiku a zmeny správania sa dieťaťa, čo môže svedčiť o násilí.
Tiesňové volania a okamžitá pomoc: Kde hľadať riešenie v krízových situáciách
V prípadoch, keď je ohrozený ľudský život alebo zdravie dieťaťa, je nevyhnutné konať bezodkladne. Obrátiť sa na políciu treba najmä vtedy, ak sa človek domnieva, že bol svedkom spáchania trestného činu, keď boli ohrozené zdravie či život dieťaťa, alebo sa o tomto skutku dopočul.
- Policajná linka 158: Ide o bezplatné tiesňové číslo, na ktoré je možné volať z akejkoľvek pevnej či mobilnej telefónnej stanice. V prípade ohrozenia života a zdravia dieťaťa je to prvá voľba.
- Národná linka na pomoc deťom v ohrození VIAC AKO NI(C)K: Túto linku zriadilo v roku 2021 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci NP Podpora ochrany detí pred násilím. Je bezplatná a funguje nepretržite 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Deťom dokáže poskytnúť rýchlu a adresnú pomoc, poradenstvo alebo podporu. Spojiť sa s vyškolenými odborníkmi je možné cez chat na webovej stránke www.viacakonick.sk alebo cez mobilnú aplikáciu.
- Linka 116 111: Táto linka funguje v nepretržitej prevádzke už od roku 1996 vrátane víkendov a sviatkov. Je bezplatná, anonymná a odborne garantovaná.
- Bezplatná telefonická linka Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny 0800 191 222: Táto linka je určená na nahlásenie zanedbávania starostlivosti, ako aj zneužívania sociálneho systému, napríklad nelegálnej práce (tzv. súbeh vykonávania pracovnej činnosti s evidenciou uchádzačov o zamestnanie). Po zavolaní na linku je potrebné nahrať odkaz v dĺžke najviac dve minúty, v ktorom stručne opíšete, akým spôsobom má dochádzať k zneužívaniu sociálneho systému, či k zanedbávaniu starostlivosti o deti. Pre prešetrenie podnetu je dôležité uviesť presné údaje, ako meno, priezvisko a adresu (u firiem obchodné meno, sídlo, resp. adresu prevádzky) toho, kto má takúto činnosť páchať.
Právny rámec rodičovských práv a povinností
Rodičovské práva a povinnosti sú budované zásadne na rovnoprávnom postavení otca a matky pri ich výkone. Upozorňujeme rodičov, že súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa. Rodičia sú takisto zákonnými zástupcami svojich detí. Vo vzťahu k dieťaťu matka, ako aj otec, ktorý je manželom matky, vykonávajú tieto práva a povinnosti spoločne. V prípade akýchkoľvek pochybností majú rodičia prvoradú povinnosť sami bezodkladne vykonať všetky opatrenia na zabezpečenie zdravého psychického, fyzického a sociálneho vývinu dieťaťa, ktoré im vyplývajú z ich rodičovských práv a povinností.
Starostlivosť o dieťa je poskytovanie starostlivosti dieťaťu v záujme jeho fyzického a psychického vývinu pri rešpektovaní jeho najlepšieho záujmu a práv v čase, keď rodič vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje na strednej škole alebo na vysokej škole.
Pravidlá Európskej únie týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napríklad uznávanie alebo výkon, sa nevzťahujú na Dánsko. Avšak, všetky členské štáty EÚ uznávajú, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Predpisy, ktoré určujú práva a povinnosti otca, ktorý nie je manželom matky, sa v jednotlivých krajinách líšia. Každá krajina EÚ uplatňuje vlastné právne predpisy.
Výlučná osobná starostlivosť a rozhodovanie o dieťatiČasto sa v praxi vyskytuje otázka: „Dieťa bolo zverené mne, takže o ňom rozhodujem len ja!“ Je to naozaj tak? Kto rozhoduje o dieťati, ktoré bolo zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov?Podľa zákona o rodine môže súd rozhodnúť o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať.
Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti, resp. výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti, môže rozhodovať sám absolútne o všetkom a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Potvrdzuje to aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/61/2011 zo dňa 11.05.2011, v ktorom, okrem iného uviedol: „Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.“
Či je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej, či spoločnej starostlivosti, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dieťati. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť.
Úloha orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ÚPSVaR)
Oznámiť zanedbávanie, týranie či zneužívanie dieťaťa nie je len dobrým skutkom, ale povinnosťou, ktorá vyplýva priamo zo zákona. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately ukladá každému povinnosť upozorniť na porušovanie práv dieťaťa. V zmysle Trestného zákona hrozí za nesplnenie oznamovacej povinnosti trest odňatia slobody až na tri roky. Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza na každom regionálnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Kam sa teda môžu oznamovatelia obrátiť, ak majú podozrenie, že sa v rodine, ktorú sami poznajú alebo o ktorej sa dopočuli, deje niečo nepekného?
Oznámiť trestný čin možno ústne na ktorejkoľvek policajnej stanici alebo prokuratúre, kde kompetentný pracovník spíše zápisnicu. Oznámenie je možné poslať aj písomne. Vtedy treba popísať, k čomu, kde, kedy došlo či dochádzalo a kto má byť za to zodpovedný. Okrem polície a ÚPSVaR sa možno obrátiť aj na školy a škôlky (učitelia a vychovávatelia sú povinní nahlásiť podozrenie), detského lekára (môže posúdiť zdravotný stav), alebo obecný či mestský úrad (sociálni pracovníci môžu pomôcť pri riešení problémov v rodine).
Postup po prijatí podnetuKeď sa podnet k ÚPSVaR dostane, sociálny pracovník na základe opísaného problému vyhodnotí situáciu, či ide o vážnu mieru ohrozenia dieťaťa, alebo je to vec, ktorú môže vykonať zajtra alebo pozajtra v rámci plánovania činnosti. Už niekoľko rokov je zavedená služobná pohotovosť sociálnych pracovníkov, ktorá funguje 24 hodín denne, teda aj po pracovnom čase, počas víkendov a sviatkov.
- Vážne ohrozenie: Ak je vážne podozrenie na ohrozenie života a zdravia dieťaťa, sociálny pracovník ide na návštevu rodiny alebo prostredia, kde sa dieťa nachádza. Na mieste, priamo v teréne, hovoria s dieťaťom, rodičmi a ďalšími prítomnými. Ak je podozrenie na týranie dieťaťa, sociálny pracovník robí kroky na izoláciu agresora od dieťaťa a zabezpečenie bezpečného prostredia pre dieťa a odbornej pomoci. Sociálni pracovníci môžu v záujme ochrany života a zdravia umiestniť dieťa do domova alebo krízového strediska aj bez zabezpečovania nutných dokladov. Stačí, že je podaný na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktoré má byť súdom vydané do 24 hodín. Robí sa tak v prípadoch, keď ide o dieťa, na ktorom bolo páchané násilie, bolo hladné, smädné, unavené.
- Zanedbávanie starostlivosti: Ak ide o zanedbávanie starostlivosti o deti, nastupuje fáza dôkladného zisťovania a overovania informácií. Sociálni pracovníci konzultujú s odborníkmi, pediatrami, školskými zariadeniami, kontaktujú samosprávu, zisťujú informácie o rodine a jej skúsenostiach so samosprávou. Je potrebné zistiť, v akej situácii bola rodina v minulosti a teraz, a aký by mohol byť ďalší vývoj. Priebežne sa sleduje situácia v rodinnom prostredí, rodinu navštevujú, robia pohovory s deťmi a dospelými, poskytujú odborné poradenstvo. Zisťujú sa bytové podmienky, hygienické podmienky, ekonomická a sociálna situácia rodiny, aký je príjem rodiny, aké sú vzťahy a komunikácia medzi jednotlivými členmi rodiny. Ak sa zistia problémy, poskytuje sa poradenstvo. Tam, kde je zlá ekonomická situácia, zvyčajne trpí aj hygiena, nielen osobná, ale aj hygiena ošatenia, môže sa tiež vyskytovať ohrozenie výživy, keď dieťa je len na suchej strave.
- Spolupráca a výzvy: Zvažuje sa a vyhodnocuje, aké sú možnosti a záujem rodiny aktívne riešiť situáciu. Spolu s ďalšími subjektmi, najmä so samosprávami, sa plánuje ďalšia práca s rodinou. Sociálni pracovníci sú dostatočne vybavení schopnosťou a zručnosťou komunikovať aj s rizikovým klientom, aj s klientom, ktorý je agresívny. Situáciu nevyhrocujú, treba sa pokúsiť ju zvládnuť. Ak nemožno byť v domácnosti spolu s jej členmi, aby sa zistilo to, čo je potrebné, treba domácnosť opustiť a využiť ďalšie prostriedky, aby sa k dieťaťu a informáciám dostali. V niektorých rodinách bývajú preľaknutí a prežívajú pocit hanby, tie sú väčšinou ochotné spolupracovať. Iní sú možno podráždení, reagujú skôr útočne. Sociálni pracovníci nechodia do rodín za asistencie príslušníkov polície, ale táto možnosť tu je a niekedy sa aj využíva. Sú rodiny, pri návštevách ktorých sa požiada o asistenciu štátnu alebo mestskú políciu. Vtedy sa rodičia predvolávajú na úrad, dieťa tiež možno navštíviť v školskom prostredí a tam získať informácie. Horšie je to v prípadoch malých detí, ktoré ešte nechodia do školy.
- Nárast a zneužívanie podnetov: Sociálnym úradom pribúda podnetov, ktoré oznamujú hrubé zanedbávanie starostlivosti o deti, prípadne jeho týranie. Najviac prípadov sa týka záškoláctva, narastá počet priestupkových konaní, najmä v oblasti drobných krádeží u mladistvých aj u detí. Prevažujú prípady problematických situácií ohľadom úpravy a realizácie styku rodiča s dieťaťom, ktoré bolo zverené do starostlivosti druhého rodiča. Nárast podnetov súvisí aj s vyšším záujmom verejnosti, ale najmä s osvetou. Na druhej strane sa často stretávame aj s tým, že možnosť podať podnet sa často aj zneužíva. Týka sa to najmä ľudí, ktorí medzi sebou riešia partnerské a majetkové spory či dokonca rodinné a susedské spory. Drvivá väčšina podnetov býva nepotvrdená, ale preveruje sa každý podnet.
- Zodpovednosť a náročnosť práce: Fáza, keď sa musí sociálny pracovník rozhodnúť, je veľmi ťažká. Všetko ide veľmi rýchlo, niet času. Rozhoduje sa o životoch - o deťoch i rodičoch. Hoci odborníkov máme, je ich všeobecne málo a potrebujeme ich viac.
Závažné prípady zanedbania v praxi: Ilustrácie dôsledkov
Problematika zanedbávania starostlivosti o deti sa premieta do mnohých konkrétnych prípadov, ktoré ilustrujú vážnosť situácie a nevyhnutnosť rýchleho a efektívneho zásahu príslušných orgánov. Právne dôsledky pre tých, ktorí zanedbávajú svoje rodičovské povinnosti, môžu byť veľmi závažné.
Prípad nezabezpečenej lekárskej pomoci a trvalého poškodenia zraku - prípad K. Č.Najvyšší súd rozhodoval na neverejnom zasadnutí o dovolaní obvinenej K. Č. proti uzneseniu Vrchného súdu v Prahe. Rozsudkom Krajského súdu v Plzni bola obvinená uznaná vinnou zo zločinu ťažkého ublíženia na zdraví voči svojej dcére. Za tento trestný čin súd prvého stupňa obvinenú odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov nepodmienečne.
Podľa skutkových zistení sa obvinená trestného činu dopustila tým, že potom, ako si jej neplnoletá dcéra presne nezisteným spôsobom privodila prenikajúce (perforačné) poranenie pravého oka s poranením dúhovky, navštívila s dcérou očnú ambulanciu. Odtiaľ bola ošetrujúcou lekárkou s maloletou odoslaná na špecializované pracovisko Očnej kliniky Fakultnej nemocnice. Lekárka ju upozornila, že poranené oko bude potrebné operovať a poskytnutie liečebného zákroku je urgentné, aby maloletá neprišla o oko.
Neskôr s maloletou vyhľadala lekárske ošetrenie na očnej ambulancii inej nemocnice a aby zakryla zanedbanie starostlivosti o zdravie maloletej dcéry, uviedla ošetrujúcim lekárom nepravdivý údaj o tom, že k poraneniu oka maloletej došlo v priebehu predchádzajúceho dňa. Potom jej bolo ošetrujúcimi lekármi vysvetlené, že postihnutie oka maloletej je vážne a je nevyhnutné podrobiť sa lekárskemu zákroku na spomínanej Očnej klinike, a súčasne jej bolo vyjednané okamžité prijatie na tomto špecializovanom pracovisku.
K ošetreniu pravého oka poškodenej na špecializovanom pracovisku Očnej kliniky Fakultnej nemocnice došlo až po zásahu Polície Českej republiky. Pri tomto ošetrení bolo zistené, že poškodenie pravého oka maloletej je nezvratné a neriešiteľné. Obvinená teda nekonala v súlade s povinnosťou starať sa o zdravie maloletej dcéry, uloženou jej ako zákonnému zástupcovi maloletej zákonom. V dôsledku nezabezpečenia špecializovanej lekárskej pomoci pre poškodenú spôsobila, že pri neliečenom poranení oka došlo u poškodenej k vzniku poúrazového šedého zákalu pravého oka, poúrazovému úplnému odlúčeniu sietnice pravého oka a k úplnej slepote pravého oka, čo je stav konzervatívne ani operačne už neriešiteľný. V prípade včasnej liečby ihneď po vzniku poranenia by bolo oko zachované a bol by zachovaný aj jej zrak.
Právne kroky a námietky obvinenejObvinená predovšetkým vo svojom dovolaní namietla, že súdy nedôvodne nevykonali navrhovaný dôkaz znaleckým posudkom z odvetvia psychiatrie a psychológie. V dôsledku toho nebol zistený jej intelekt a osobnostné vlastnosti, a teda neboli objasnené jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, ktoré obhajkyňa pri právnej porade pred odvolacím konaním vyhodnotila ako obmedzené. Obvinená ďalej tvrdila, že súdy nedôvodne nevykonali dôkaz výsluchom svedka Š. Podľa obvinenej tiež súdy dospeli k záveru o opätovnom nerešpektovaní pokynov lekárov a o poškodení zdravia a záujmu poškodenej dcéry chybne, a tento záver mal byť v extrémnom rozpore s vykonanými dôkazmi. Obvinená vo svojom dovolaní následne namietla, že súdy nesprávne posúdili jej zavinenie, pretože nebol daný úmysel vo vzťahu k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Obvinená vo svojom dovolaní odkázala na dovolacie dôvody ku vzťahu ku skutkovým zisteniam, respektíve k procesnému postupu súdov v dôkaznom konaní.
Stanovisko Najvyššieho súduO námietke intelektu Najvyšší súd ČR najskôr uvádza, že povinnosť orgánov činných v trestnom konaní skúmať príčetnosť páchateľa sa posudzuje podľa objektívnych okolností, ktoré vyšli najavo v trestnom konaní, pričom treba prihliadať na všetky skutočnosti prichádzajúce v tomto smere do úvahy, nie len na tvrdenie páchateľa. V tejto veci je však potrebné vyzdvihnúť reakciu odvolacieho súdu, ktorý sa s návrhom na zabezpečenie znaleckého posudku riadne vysporiadal. Ako totiž uviedol, v predchádzajúcom konaní nevyplynuli žiadne indície o tom, že by bolo nutné posúdiť intelekt obvinenej, naopak z konania vyplynulo, že obvinená svojej situácii a situácii svojej dcéry rozumela, o čom svedčili ako svedecké výpovede lekárov a zdravotných sestier, tak aj svedecká reprodukcia jej vlastného vyjadrenia, podľa ktorého nechcela, aby jej dcéra prišla o oko. Súd dodal, že samotná obhajoba nemala o príčetnosti obvinenej žiadne pochybnosti, a to ani v prípravnom konaní, keď tento dôkaz nikdy pred odvolacím konaním nenavrhla.
O námietke nevykonania výsluchu svedka Najvyšší súd ČR uvádza, že vo všeobecnosti platí, že dokazovanie nie je bezbrehé, ale je limitované zistením skutkového stavu, o ktorom neexistujú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu, ktorý je pre rozhodnutie nevyhnutný. Súd preto nemusí realizovať všetky dôkazné návrhy, ktoré strany urobia. Ako potom vyvodil Ústavný súd (nález Ústavného súdu zo dňa 24. 2. 2004, sp. zn. I. ÚS 733/01), na neakceptovanie dôkazného návrhu obvineného možno prikročiť z nasledujúcich dôvodov. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, na ktorej overenie alebo vyvrátenie je navrhovaný dôkaz, nemá relevantnú súvislosť s predmetom konania. Ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz nie je schopný ani overiť ani vyvrátiť tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Napokon tretím je potom nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, na ktorého overenie alebo vyvrátenie je dôkaz navrhovaný, bolo už v doterajšom konaní bez dôvodných pochybností (s praktickou istotou) overené alebo vyvrátené.
Odvolací súd pritom vysvetlil, a to úplne riadne a logicky, že výsluch Š. R. by bol úplne nadbytočný, pretože súd prvého stupňa mal k dispozícii výpovede ďalších lekárov. Pokiaľ potom malo z jeho výsluchu zvlášť vyplynúť, či by on poškodenú operoval alebo nie, k tejto otázke mal súd prvého stupňa vypracovaný znalecký posudok z príslušného odboru a odvetvia. Ďalšie objasňovanie potom nebolo potrebné, s čím sa Najvyšší súd úplne stotožňuje. Obvinená uplatnila aj dovolací dôvod, že rozhodnutie spočívalo na nesprávnom hmotnoprávnom posúdení skutku alebo inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Predmetom právneho posúdenia je však skutok, tak ako ho zistili súdy, a nie ako ho prezentuje alebo ako sa jeho zistenie dožaduje obvinená v dovolacom konaní. Pod tento dovolací dôvod možno podradiť námietku subjektívnej stránky trestného činu, podľa ktorej obvinená nekonala úmyselne. Problematike zavinenia obvinenej v jej konkrétnej forme sa venoval súd prvého stupňa, ktorý sa zaoberal omisívnou povahou konania obvinenej a vo veci vyvodil nepriamy úmysel. Obvinená naozaj nielenže nemohla počítať so žiadnou okolnosťou, ktorá by mohla slepote pravého oka jej dcéry, teda poškodeniu dôležitého orgánu zabrániť, ale v podstate tieto okolnosti svojou nečinnosťou, nekonaním sama vylúčila, keď po dobu niekoľkých týždňov, resp. mesiacov zostala úplne pasívna a na hroziace nebezpečenstvo neupozornila ani nikoho iného, kto by mohol nejakým spôsobom konať. Vzhľadom na všetky z vyššie opísané závery Najvyšší súd ČR považuje argumentáciu dovolania obvinenej K. Č. za sčasti nepodraditeľnú pod akýkoľvek zákonný dovolací dôvod, a vo zvyšku potom za zjavne nedôvodnú.
Prípad zanedbania v Skalici: Deti v ohrození života a zdraviaPríklad z praxe ukazuje, že sused, ktorému nebol osud detí ľahostajný, zavolal políciu a tá v skalickej bytovke našla tri malé deti vo veku osem mesiacov, jeden a pol roka a tri roky. Traja dospelí, ktorí sa v byte nachádzali, boli pod silným vplyvom alkoholu, kvôli čomu sa s nimi vôbec nedarilo komunikovať. Najmenšia obeť zanedbávania mala skrvavenú tvár a viditeľný opuch nad okom. Vzhľadom na stav detí, chlad a neporiadok v byte a zranenie dievčatka policajti vyrozumeli záchranku a aj pracovníkov sociálnej kurately. Tento prípad zdôrazňuje kľúčovú úlohu vnímavosti a zodpovednosti verejnosti pri včasnom odhaľovaní ohrozenia detí.
Oznamovanie zanedbania zdravotnej starostlivosti: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS)
Okrem zanedbania starostlivosti zo strany rodičov sa môže verejnosť stretnúť aj s pochybeniami v zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku je orgánom dohľadu v tejto oblasti práve Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Úrad na základe podnetov občanov prešetruje spôsob a formu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, prípadne posudzuje, či nemala byť poskytnutá iná zdravotná starostlivosť, než akú určil ošetrujúci lekár. ÚDZS vykoná dohľad u dotknutého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zistí, či postupoval v súlade s právnymi predpismi, či pacientovi poskytol všetky diagnostické a terapeutické výkony a zároveň, či počas dohliadaného obdobia správne viedol zdravotnú dokumentáciu. Pri vybavovaní podnetov sa úrad riadi zákonom č. 581/2004 Z. z.
Spôsoby a formát podania podnetuPodnet na prešetrenie je možné úradu zaslať prostredníctvom verejného portálu so zaručeným elektronickým podpisom alebo písomne na adresu pobočky úradu podľa miesta poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Na spísanie podnetu na prešetrenie je možné využiť aj PORTÁL PODNETOV ÚDZS. Na prešetrenie podnetu, ktorý bol úradu doručený po 01.05.2021, má úrad zákonom stanovenú lehotu 9 mesiacov. Túto lehotu môže predseda úradu v prípadoch hodných osobitného zreteľa predĺžiť, avšak najviac o 3 mesiace. Lehota na ukončenie výkonu dohľadu začatého od 01.01.2023 neplynie v časovom intervale odo dňa vydania poverenia pre prizvanú osobu až do doručenia znaleckého posudku či odborného stanoviska vo veci. Každý prípad je osobitý a náročný na posúdenie, preto aj trvanie dohľadov je rôzne. Formulár pre podnet občana - správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti nájdete v časti Formuláre, tlačivá alebo na Ústrednom portáli verejnej správy.
Informačné povinnosti ÚDZSO výsledku dohľadu a so zistenými skutočnosťami je podávateľ podnetu písomne informovaný. Zároveň je podávateľ podnetu bezodkladne informovaný aj o samotnom začatí výkonu dohľadu, prípadnom odmietnutí podnetu alebo o zastavení výkonu dohľadu.
Príkladové situácie zanedbania zdravotnej starostlivosti:
- Úmrtie pacienta pochybením nemocnice: V prípade, ak má niekto pochybnosti o správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktorá viedla k úmrtiu pacienta, je potrebné podať podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad vykoná dohľad na základe lekárskych záznamov a tiež na základe pitevnej správy. V podnete je odporúčané čo najpresnejšie popísať priebeh hospitalizácie, ošetrovania až po smrť pacienta. Ak úmrtie nastalo 15. augusta a pohreb je naplánovaný na 20. augusta, a bežná pitva má výsledok až o mesiac, je dôležité vedieť, že pitvu na vlastnú žiadosť je možné nariadiť.
- Chybné posúdenie stavu tehotnej ženy a úmrtie plodu: Prípad netere, ktorá bola tehotná a pravidelne navštevovala lekársku poradňu. Krátko pred termínom pôrodu prestala cítiť pohyby dieťaťa. Lekárka ju uistila, že je všetko v poriadku, avšak následne sa zistilo, že plod je mŕtvy už v konci ôsmeho mesiaca tehotenstva. Neter musela donosiť mŕtvy plod až do samotného pôrodu, hoci už nežil. V takejto traumatizujúcej situácii je kľúčové zistiť, kto urobil chyby, a prípadne žiadať finančnú kompenzáciu.
- Zanedbaná diagnóza u diabetika vedúca k úmrtiu: Mladý 38-ročný diabetik bol hospitalizovaný s bolesťami. Uviedli ho kvôli výmene drenáže do umelého spánku. V sobotu uviedli, že má zlú zrážanlivosť krvi, a preto mu ju nemôžu meniť. V stredu po obede, stále ešte v umelom spánku, zomrel. Podľa pitevnej správy zomrel na žlčníkový kameň - konkrétne jeden, ktorý mu upchal vývod a tým dostal otravu krvi, čo si v nemocnici počas celého týždňa nevšimli. Takéto prípady si takisto vyžadujú podrobné prešetrenie.
- Zanedbanie stomatologickej starostlivosti: Každoročné preventívne prehliadky u zubárky, ktorá neobjednávala na ďalšie vyšetrenia, viedli u pacientky k diagnostikovaniu 7 kazov a jedného neprerezaného mliečneho zubu iným lekárom. V takýchto prípadoch je potrebné podať podnet na ÚDZS, čo najpodrobnejšie popísať priebeh, uviesť dátumy preventívnych prehliadok a vykonané úkony. Následne je dôležité uviesť, že kontrola inde odhalila uvedené skutočnosti, a ideálne predložiť lekársku správu o týchto zisteniach ako dôkaz.
Anonymita oznamovateľa: Kedy je možná a kedy nie
Veľa ľudí sa obáva nahlásiť týranie či zneužívanie dieťaťa, pretože si myslí, že by sa to z rôznych dôvodov mohlo obrátiť proti nim. V otázke anonymity je dôležité rozlišovať medzi rôznymi typmi inštitúcií.
Ak orgán sociálnoprávnej ochrany detí dostane oznámenie o porušovaní práv dieťaťa, je povinný utajiť totožnosť oznamovateľa, ak ten o to sám požiada. Situácia sa však zásadne mení, ak pracovníci orgánu posunú získané informácie polícii. „Na žiadosť oznamovateľa sa však v trestnom oznámení neuvedú údaje o jeho totožnosti. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého oznamovateľa, sa ukladajú na prokuratúre. Do spisu sa zakladajú len s jeho súhlasom,” vysvetľuje postup Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch.
Nie je úlohou oznamovateľa posudzovať, či vôbec ide o trestný čin alebo či treba príslušné orgány o podozrení, ktoré má, informovať. „Taktiež nie je podstatné, akým hodnoverným spôsobom sa niekto o trestnom čine dozvie, teda či vlastným poznatkom alebo z oznámenia obete či inej osoby. Je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní, aby podozrenie preverili. Oznamovateľ nezodpovedá za to, ak sa aj neskôr pôvodné podozrenie nepreukáže,” upozorňuje národné koordinačné stredisko. Trestné oznámenie podajte buď písomne poštou alebo ústne do zápisnice priamo na polícií. Ak však máte k uvedeným tvrdeniam aj nejaké dôkazy, uveďte ich v trestnom oznámení, pretože to môže celú situáciu urýchliť.
V prípade podnetov na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), anonymný podnet nie je štandardným postupom. Písomný a podpísaný podnet na prešetrenie sa podáva na pobočke spomenutého úradu. Podnet podaný v elektronickej podobe musí byť sťažovateľom autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom, to neplatí ak sťažnosť bola odoslaná prostredníctvom prístupového miesta.
Prevencia a systémová podpora
Kľúčovým prvkom v boji proti zanedbávaniu a týraniu detí, ako aj v podpore rodín, je rozvinutý systém prevencie a dostupných podporných služieb. Národné linky, ako už spomenutá linka VIAC AKO NI(C)K alebo 116 111, predstavujú dôležité nástroje, ktoré poskytujú okamžitú pomoc, poradenstvo a podporu deťom v ohrození, ale aj dospelým, ktorí sa s takýmito situáciami stretávajú. Ich nepretržitá prevádzka a anonymita sú zásadné pre získanie dôvery a prekonanie bariér strachu alebo hanby, ktoré často bránia obetiam a svedkom hovoriť.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny sa angažuje aj v širších sociálnych projektoch, ktoré nepriamo prispievajú k zlepšeniu rodinného prostredia a prevencii problémov. Jedným z takýchto iniciatív je národný projekt „Šanca na návrat“, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže a partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky, pripravujú na prepustenie. Základný (modulový) resocializačný a výchovný vzdelávací program je preventívno-informatívny program zameraný na 7 oblastí, ktoré tvoria skupinu významných rizikových kriminogénnych faktorov: závislosti, právne povedomie, rodina, komunikácia, sebapoznanie, finančná gramotnosť a zamestnanosť. Zameranie na tieto aspekty pomáha znižovať riziko recidívy a opätovného zlyhania v spoločnosti, čo má priamy pozitívny vplyv aj na rodiny a predchádza potenciálnemu zanedbávaniu starostlivosti o deti v budúcnosti.
Sociálni pracovníci sú v prvej línii pri riešení týchto zložitých problémov. Potrebujú nielen odborné znalosti, ale aj mimoriadne osobnostné kvality. Pracujú s emóciami ľudí a ťažkými osudmi, pričom sa k nim dostávajú informácie, ktoré bolia. Musia vedieť pracovať s klientom tak, aby si získali jeho dôveru, ale aby ich jeho osud zároveň nevtiahol príliš hlboko a aby emócie neprekryli racionálne uvažovanie. Je to práca, ktorá si vyžaduje neustále vzdelávanie a supervíziu, aby mohli efektívne a zodpovedne rozhodovať o životoch detí i rodičov. Celkovo je dôležité, aby si verejnosť viac všímala život ľudí okolo seba a nebála sa ozvať, ak má podozrenie na zanedbanie starostlivosti o dieťa alebo iné ohrozenie.
tags: #trstne #oznamenie #zanedbanie #starostlivosti #o #dieta