Úvod do dynamiky obyvateľstva a význam úhrnnej plodnosti
Demografické trendy v Európe naznačujú hlboké zmeny v štruktúre obyvateľstva, pričom pôrodnosť klesá v celej Európe. Tento pokles pôrodnosti je očakávaný, a preto Únia rastie už iba vďaka migrácii. Počet pôrodov je totiž nižší než počet úmrtí, čo predstavuje fundamentálnu demografickú výzvu. V roku 2022 sa v Únii narodili prvýkrát v histórii menej ako štyri milióny detí. Konkrétne údaje z Eurostatu uvádzajú, že úhrnná plodnosť v EÚ bola v roku 2022 na úrovni 1,46 živonarodených detí na ženu, čo predstavuje pokles v porovnaní s 1,53 v roku 2021. Na porovnanie, globálna hodnota úhrnnej plodnosti, vrátane Afriky, je približne 2,2. Pri Európe však prekvapuje, že počet detí na ženu klesá rýchlejšie, a to aj v krajinách, kde by sme to pred dekádou neočakávali.
Úhrnná plodnosť znamená priemerný počet živonarodených detí pripadajúcich na jednu ženu počas jej celého reprodukčného obdobia, ktoré je typicky ohraničené vekom 15 až 49 rokov. V jednoduchšej reči, je to priemerný počet detí, ktoré sa narodia jednej žene. Tento ukazovateľ je kriticky dôležitý pre pochopenie reprodukčných vzorcov a predpovedanie budúceho vývoja populácie. Porovnať Slovensko a štáty Európy a sveta podľa tabuliek v ukazovateľoch, ako je pôrodnosť, úmrtnosť a prirodzený prírastok, je nevyhnutné pre sformulovanie názoru, prečo sú rozdiely v jednotlivých ukazovateľoch medzi vybranými štátmi či medzi jednotlivými obdobiami. Analyzovať meniacu sa dynamiku úhrnnej plodnosti na Slovensku a vo svete a vedieť pomenovať jej príčiny je kľúčové pre posúdenie možných opatrení.
Záchovná hodnota plodnosti a zabezpečenie reprodukcie populácie
Jedným z kľúčových pojmov v demografii je takzvaná záchovná hodnota. Je to úroveň úhrnnej plodnosti, pri dosiahnutí ktorej je zabezpečená jednoduchá reprodukcia v populácii. Aby sa zabezpečila aspoň prostá reprodukcia populácie, je nevyhnutné dosiahnuť určitú hodnotu úhrnnej plodnosti. Úroveň 1,0 pritom znamená, že sa žene narodí v priemere jedna dcéra, jež sa zároveň dožije veku svojej matky pri pôrode. Historické dáta v rámci sledovaných ukazovateľov nám ukazujú, že hodnoty 1,0 alebo vyššie boli naposledy dosiahnuté v roku 1979, kedy bola úhrnná plodnosť na úrovni 1,08. Nedosiahnutie tejto záchovnej hodnoty vedie k postupnému poklesu populácie, pokiaľ nie je kompenzované inými faktormi, ako je napríklad imigrácia. Dokázať definovať pojmy úhrnná plodnosť a záchovná hodnota je základom pre akúkoľvek hlbšiu demografickú analýzu.
Trendy úhrnnej plodnosti v Európe a konkrétne príklady
Ako bolo už spomenuté, pôrodnosť klesá v celej Európe. Úhrnná plodnosť v EÚ bola v roku 2022 na úrovni 1,46 živonarodených detí na ženu. Tento údaj predstavuje pokles v porovnaní s 1,53 v roku 2021.Európske krajiny vykazujú rôznorodé, avšak celkovo klesajúce, trendy v pôrodnosti. Napríklad vo Francúzsku sa úhrnná plodnosť pohybuje na úrovni 1,6 dieťaťa. Táto hodnota je stále tesne nad priemerom Európskej únie, ale už ďaleko od hodnôt okolo dvoch detí na ženu spred 15 rokov. Naopak, Poľsko, ktoré pritom v nedávnej minulosti predstavilo programy na zvýšenie pôrodnosti, spadlo minulý rok k hranici 1,1 dieťaťa na ženu.
Z údajov Eurostatu za rok 2022 vyplývajú aj nasledovné špecifiká. Najvyššia pôrodnosť bola zaznamenaná vo Francúzsku (1,79 živonarodených detí na ženu), Rumunsku (1,71), Bulharsku (1,65) a Česku (1,64). Na opačnom konci spektra s najnižšou pôrodnosťou boli Malta (1,08), Španielsko (1,16) a Taliansko (1,24). Slovensko v roku 2022 dosiahlo úhrnnú plodnosť 1,57. Avšak, rok 2023 bol "na deti ešte chudobnejší", čo naznačuje pokračujúci pokles. Tieto regionálne rozdiely v úhrnnej plodnosti ukazujú, že faktory ovplyvňujúce pôrodnosť sú komplexné a zahŕňajú socioekonomické podmienky, kultúrne normy a štátnu podporu rodín. Je dôležité si uvedomiť, že pri európskych krajinách prekvapuje, že počet detí na ženu klesá rýchlejšie, a to aj v krajinách, kde by sme to pred dekádou neočakávali, čo vedie k potrebe hlbšej analýzy príčin.
Ako ovplyvní klesajúca pôrodnosť globálnu ekonomiku? | BBC News
Historické zmeny úhrnnej plodnosti a ich dôsledky
Pre pochopenie súčasných trendov je nevyhnutné pozrieť sa na historický vývoj úhrnnej plodnosti. Žiakov je možné rozdeliť do skupín a na úvod sa ich opýtať, z koľkých detí pochádzajú, koľko súrodencov mali ich rodičia a starí rodičia, aby sa vypočítal aritmetický priemer za každú generáciu. Na základe týchto údajov je možné načrtnúť jednoduchý graf, ktorý ilustruje postupný pokles úhrnnej plodnosti naprieč generáciami.
Pre Slovensko je k dispozícii graf úhrnnej plodnosti od roku 1940. V ňom možno vidieť, v ktorom období bola úhrnná plodnosť na Slovensku najvyššia a v ktorom naopak najnižšia, ako aj aké maximálne a minimálne hodnoty dosahovala. Dôležité je analyzovať, čím mohol byť spôsobený jej pokles alebo nárast v jednotlivých obdobiach.
Jedným z významných období bol nárast počtu narodených detí v 70-tych rokoch 20. storočia, resp. nárast úhrnnej plodnosti. Dôvodmi bola najmä kombinácia silných povojnových ročníkov, ktoré boli v tom čase v reprodukčnom veku, a štedrá - propopulačná politika štátu. Tento rast bol však skokový a krátkodobý. Dôsledkami tohto javu boli preplnené kapacity škôlok a škôl. Dnes máme preto silnú generáciu štyridsiatnikov, ktorí sú v produktívnom veku, teda sú značným ekonomickým prínosom. Neskorším negatívnym dôsledkom bude skoková strata obyvateľov v produktívnom veku, keď odídu silné ročníky do dôchodku a z ekonomického prínosu sa stanú ekonomickým nákladom. Táto generácia narodená v 70-tych rokoch sa niekedy hovorovo nazýva „Husákove deti“, keďže Husák bol vtedajší prezident Československa.
Ďalšie obdobie nárastu počtu detí nastalo po roku 2000. Dôvodmi boli najmä takzvané odkladané pôrody. Ženy pôrody často „odkladali“ na vek po 30-ke. Hlavným dôvodom bola najmä neľahká ekonomická situácia - vysoká nezamestnanosť a problémy s bývaním. Zároveň do reproduktívneho veku vstúpila silná generácia 70-tych rokov, teda „Husákove deti“. Určitý vplyv na zmenu okolo roku 2000 mala určite aj zlepšujúca sa ekonomická situácia.
Tieto historické výkyvy sa prejavujú aj na vekovom zložení obyvateľstva. Prejavenie miery plodnosti na vekovom zložení obyvateľstva je vidieť napríklad na vekovej pyramíde SR pre roky 1950 a 2015. Na vekových pyramídach je možné dobre vidieť rôzne výkyvy - rýchlo rastúce obyvateľstvo do 1. svetovej vojny, následný krátkodobý prepad spôsobený vojnou, pokračovanie rastu a neskôr spomalenie spôsobené ekonomickou krízou i zmenou životného štýlu a následne 2. svetovou vojnou, rýchly rast po 2. svetovej vojne a podobne. Dynamiku je možné analyzovať a pritom objasniť vplyvy jednotlivých období na demografickú štruktúru.
Metodologické aspekty merania plodnosti a vplyv sčítania obyvateľstva
Meranie úhrnnej plodnosti nie je vždy priamočiare a môže byť ovplyvnené metodologickými faktormi, ako sú napríklad sčítania obyvateľstva. V rokoch 2011 až 2021 mala hodnota ukazovateľa úhrnnej plodnosti rastúci charakter, čo predstavuje najvyšší medziročný nárast úhrnnej plodnosti od polovice 70. rokov, konkrétne medzi rokmi 1972 a 1973 došlo k nárastu z 2,07 detí na jednu ženu na 2,29 (teda o 0,21) a následne do roku 1974 na 2,43 (t.j. o 0,14).
Tento nárast je výsledkom nielen zvýšeného počtu živonarodených detí, ale do značnej miery je ovplyvnený aj údajmi o obyvateľstve a jeho zložení zistených v rámci sčítania ľudu, domov a bytov v roku 2021 (SLDB 2021). Vo SLDB 2021 bol zistený stav obyvateľstva nižší než podľa demografickej bilancie, ktorá sa do 31. 12. 2020 odvíjala od sčítania 2011. Hlavnou príčinou je neúplná evidencia emigrácie do zahraničia, ktorá spôsobovala nadhodnotenie stavu obyvateľstva v intercenzálnom období.
Ak by sa výpočet vykonal na dátach z demografickej evidencie, ktorá by nezohľadnila zistenia SLDB 2021, úhrnná plodnosť by bola na úrovni 1,75. Hoci by to bola stále najvyššia hodnota úhrnnej plodnosti od roku 1992, nárast by bol len 0,05 dieťaťa na jednu ženu. Ak by sme nevzali v potaz stav obyvateľstva zistený v rámci SLDB 2021, hodnoty úhrnnej plodnosti by boli nasledovné: celková: 1,75; 1. poradie: 0,85; druhého poradia: 0,66; tretieho a vyššieho poradia: 0,24. To zdôrazňuje, ako veľmi môžu metodologické rozdiely a presnosť zberu dát ovplyvniť interpretáciu demografických ukazovateľov.
Dynamika čistej miery reprodukcie a vekové aspekty plodnosti
Rastúci trend zaznamenala aj čistá miera reprodukcie, ktorej úroveň sa v rokoch 2011-2021 zvýšila z 0,69 na 0,89, pričom v rokoch 2018 až 2020 stagnovala na hodnote 0,83 dievčat narodených jednej žene. Čistá miera reprodukcie, ktorá by nevzala v potaz stav obyvateľstva zo SLDB 2021, by činila 0,85. Tieto hodnoty sú stále pod úrovňou 1,0, ktorá by zabezpečila prostú reprodukciu.
Zmeny sa prejavili aj v priemernom veku matiek pri narodení dieťaťa, ktorý sa v posledných 11 rokoch mierne zvýšil, a to z 29,7 rokov v roku 2011 na 30,4 rokov v roku 2021, teda o 0,7 roka. Priemerný vek prvorodičiek vzrástol v porovnaní s rokom 2011 absolútne aj relatívne najviac, a to o 1,0 roka na 28,8 rokov v roku 2021. Vek druhorodičiek sa v rovnakom období zvýšil o 0,5 roka na 31,4 rokov, zatiaľ čo priemerný vek matiek pri narodení dieťaťa tretieho a vyššieho poradia kolísal na úrovni 33,2-33,4 rokov.
Sledovanie špecifických mier plodnosti podľa veku odhaľuje, že k ich zníženiu došlo iba u žien vo veku 15-20 rokov v porovnaní rokov 2011 a 2021. Vo všetkých ostatných vekoch bola plodnosť žien v roku 2021 vyššia ako v roku 2011, najvýraznejšie (viac ako dvojnásobne) u žien vo veku 41 rokov a viac. Viac ako polovičný vzrast intenzity plodnosti bol zaznamenaný od veku 36 rokov. Vplyv sčítania 2021 sa prejavil aj na medziročnej zmene vekovo-špecifických mier plodnosti, ktoré sa znížili až do veku 24 rokov, vo zvyšku vekovej štruktúry boli vyššie, a to relatívne výrazne.
Maximálna úroveň plodnosti bola vo všetkých rokoch sledovaného obdobia zaznamenaná vo veku 30 rokov, s výnimkou roku 2020, kedy plodnosť vyvrcholila u žien 29-ročných. Jej hodnota sa v rokoch 2011 až 2021 pohybovala medzi 117 narodenými deťmi na 1 000 žien v danom veku (v rokoch 2011 a 2013) a 142 deťmi na 1 000 žien (v roku 2021). Úroveň plodnosti prvého poradia vzrástla za posledných jedenásť rokov v takmer celom reprodukčnom veku žien s výnimkou žien vo veku 15 až 20 rokov. Z relatívneho pohľadu sa najviac zvýšila intenzita plodnosti u žien vo veku 36 rokov a viac (na dvojnásobok či viac). U ostatných žien intenzita plodnosti vzrástla, relatívne najviac opäť u najstarších vekových kategórií, počínajúc vekom 37 rokov (rast hodnôt o viac ako polovicu). Míry plodnosti podľa veku u detí tretieho a vyššieho poradia boli v roku 2021 v porovnaní s rokom 2011 vyššie v celom vekovom spektre.
Vek s maximálnou mierou plodnosti bol vo sledovaných rokoch 2011 až 2021 pre prvé poradie vždy vek 28 alebo 29 rokov, jedinou výnimkou bol rok 2020, kedy bolo najvyššej intenzity plodnosti dosiahnuté už vo veku 27 rokov. Najvyššia úroveň plodnosti druhého poradia bola vo všetkých rokoch zaznamenaná vo veku 31 alebo 32 rokov, u tretieho poradia potom vo veku 34 alebo 35 rokov, s výnimkou roku 2013, v ktorom to bolo už vo veku 33 rokov.
Zmeny v štruktúre plodnosti podľa poradia a medzipôrodné intervaly
Analýza úhrnnej plodnosti podľa poradia narodených detí odhaľuje ďalšie zaujímavé trendy. V porovnaní s rokom 2011 sa zvýšili úhrnné plodnosti všetkých poradí. Relatívne najviac (zhodne o 29,6 %) vzrástla úhrnná plodnosť druhého poradia (z 0,54 na 0,69 dieťaťa v roku 2021) a tretieho a vyššieho poradia (z 0,19 na 0,25 dieťaťa v roku 2021). Úhrnná plodnosť prvého poradia sa zvýšila z 0,70 v roku 2011 na 0,88 v roku 2021, teda o 26,4 %. Napriek tomuto rastu sa štruktúra úhrnnej plodnosti podľa poradia narodeného dieťaťa dlhodobo výrazne nemení.
V roku 2021 tvorila úhrnná plodnosť prvého poradia 48,4 %, druhého 38,0 % a tretieho a vyššieho 13,6 % z celkovej úhrnnej plodnosti. Pre porovnanie, v roku 2011 to bolo 49,0 % pre prvé poradie, 37,5 % pre druhé a 13,5 % pre tretie a vyššie. Výraznejšia medziročná zmena bola zaznamenaná medzi rokmi 2020 a 2021, keď sa podiel úhrnnej plodnosti prvého poradia znížil z 49,7 % na 48,4 % (tj. o 1,3 percentuálneho bodu), zatiaľ čo úhrnná plodnosť druhého poradia vzrástla z 36,4 % na 38,0 % (o 1,6 percentuálneho bodu) z celkovej úhrnnej plodnosti, a to v dôsledku vysokého počtu živonarodených detí druhého poradia.
Okrem poradia detí je dôležitým faktorom aj čas medzi pôrodmi. Priemerná doba medzi prvým a druhým pôrodom sa v priebehu posledných jedenástich rokov znížila zo 4,6 rokov v roku 2011 na 4,1 rokov v roku 2021. Najčastejší bol medzi 1. a 2. pôrodom dvojročný interval, ktorého podiel vzrástol z 28,2 % v roku 2011 na 32,5 % v roku 2021. Maxima bolo ničmenej dosiahnuté v roku 2018 (33,2 %). Podiel jednoletého intervalu bol tiež najvyšší v roku 2018 (15,1 %), nasledoval pokles až na súčasnú úroveň (14,0 % v roku 2021), ktorá je o 0,8 percentuálneho bodu vyššia než v roku 2011. Podiel trojročného intervalu najprv klesal, a to až do roku 2015, kedy dosiahol 17,3 %, od tej doby sa zvyšoval. V roku 2021 činil 21,1 % a prvýkrát presiahol úroveň z roku 2011 (20,1 %).
Zastúpenie dlhších medzipôrodných intervalov v priebehu sledovaného desaťročia pokleslo - zatiaľ čo v roku 2011 sa medzi 5 až 9 rokmi od prvého pôrodu narodilo 20,2 % druhorodených detí, v roku 2021 to bolo 17,2 % detí druhého poradia; ešte väčší pokles (absolútny aj relatívny) bol zaznamenaný u desaťročných a dlhších medzipôrodných intervalov, ktorých podiel sa znížil z 8,2 % na 5,1 %.
Vplyv na medziročný nárast podielu dvojročného a trojročného medzipôrodného intervalu v roku 2021 mohla mať už spomínaná novela zákona o štátnej sociálnej podpore platná od 1. 7. 2021, ktorá umožnila jednorazové vyplatenie zvyšku rodičovského príspevku v prípade, že sa rodičom narodilo ďalšie dieťa pred vyčerpaním celej jeho sumy.
Obdobné zmeny nastali aj v intervaloch medzi druhým a tretím pôrodom. Priemerný počet rokov medzi 2. a 3. pôrodom sa znížil z 6,3 rokov v roku 2011 na 5,3 rokov v roku 2021. Obdobne ako v prípade medzipôrodných intervalov medzi prvým a druhým pôrodom, tak aj medzi druhým a tretím uplynuli najčastejšie dva roky. Aj v prípade trojročných a jednoletých intervalov došlo k rastu podielov, a to z 13,6 % na 15,9 % medzi rokmi 2011 a 2021, respektíve z 11,2 % na 12,2 %. Vo sledovanom období došlo k významnému zníženiu zastúpenia dlhších (10 rokov a viac) rozstupov medzi narodením druhého a tretieho dieťaťa - z 20,0 % na 11,5 %.
Vplyv rodinného stavu na mieru plodnosti
Míry plodnosti podľa rodinného stavu ženy sa vypočítavajú ako podiel počtu živonarodených detí podľa rodinného stavu matky a stredného stavu žien podľa rodinného stavu. Stredný stav vzniká ako priemer koncového stavu k 31. 12. dvoch susedných rokov. Analýza týchto mier prináša ďalšie nuansy do pochopenia demografických trendov.
Špecifické miery plodnosti slobodných žien sa zvyšujú od najmladších vekov až po maximálne hodnoty vo vekoch 30-32 rokov, po ktorých nasleduje opätovný pokles. Medzi rokmi 2011 a 2021 došlo k nárastu intenzity plodnosti u slobodných žien vo všetkých vekoch s výnimkou žien do 20 rokov. Absolútne najväčší nárast bol u 25-30-ročných slobodných žien, kde v každom veku pribudlo o viac ako 20 živonarodených na 1 000 žien. K najvyššiemu relatívnemu nárastu došlo u 39-ročných slobodných žien, a to o 67 %. O viac ako 45 % potom vzrástli miery plodnosti slobodných žien vo veku 25 až 28 rokov.
V prípade vydaných žien boli najvyššie intenzity plodnosti evidované na začiatku reprodukčného obdobia, pretože uzavretie sňatku tu býva častejšie motivované tehotenstvom. Od 28 rokov veku miery plodnosti vydaných žien s vekom postupne klesajú. Pri porovnaní mier plodnosti vydaných žien podľa veku v rokoch 2011 a 2021 bol zaznamenaný rast v celom vekovom spektre, s výnimkou 19-ročných žien. Relatívne najintenzívnejšie rástli miery plodnosti vydaných u 34-ročných a starších, kde v každom veku došlo k viac ako 1,5-násobnému zvýšeniu.
Je zaujímavé, že do veku okolo 35-36 rokov je intenzita plodnosti vydaných žien výrazne vyššia než žien slobodných. U starších žien je však plodnosť vydaných a slobodných žien obdobná. Celkovo u oboch skupín žien úroveň plodnosti medzi rokmi 2011 a 2021 rástla, avšak u vydaných žien výraznejšie. V dôsledku toho sa rozdiely v intenzite plodnosti medzi slobodnými a vydanými ženami postupne zvyšovali. Tieto zistenia poukazujú na zložité interakcie medzi spoločenskými normami, osobnými rozhodnutiami a demografickými trendmi.
Socioekonomické dôsledky nízkej úhrnnej plodnosti a demografické výzvy
Pokračujúca nízka miera úhrnnej plodnosti v kombinácii so zvyšujúcim sa vekom dožitia má a bude mať významné socioekonomické dôsledky. Meniaca pôrodnosť ovplyvňuje demografiu Slovenska a iných krajín, čo sa prejaví v zmenách vekovej štruktúry obyvateľstva. To môže mať ďalekosiahle dopady na spoločnosť a ekonomiku.
Zmena vekovej štruktúry obyvateľstva s klesajúcim počtom narodených detí a predlžujúcou sa strednou dĺžkou života vedie k starnutiu populácie. To následne vytvára tlak na systémy sociálneho zabezpečenia, ako sú dôchodkové a zdravotné poistenie. Menší počet ľudí v produktívnom veku bude musieť podporovať rastúci počet seniorov, čo môže viesť k obmedzeniu zdrojov a služieb. Okrem toho sa zmení aj trh práce, keďže ubudne mladých pracovníkov a bude narastať dopyt po opatrovateľských a zdravotníckych službách pre starších ľudí. Silná generácia štyridsiatnikov, ktorá je dnes ekonomickým prínosom, sa v budúcnosti stane ekonomickým nákladom.
Hoci má väčšina krajín Európskej únie nízku úhrnnú plodnosť, počet ich obyvateľov často stúpa. Hlavným dôvodom tohto nárastu je imigrácia obyvateľstva. Migrácia môže kompenzovať nízku pôrodnosť a spomaliť starnutie populácie, avšak prináša so sebou aj vlastné socioekonomické a integračné výzvy.
Pri hľadaní možných opatrení, ktoré by zvrátili nepriaznivú demografickú tendenciu, sa môžeme pozrieť na príklady z iných krajín. Napríklad v severských krajinách je vyššia úhrnná plodnosť ako na Slovensku. Dôvodom je najmä lepší sociálny systém a dostatok kvalitných jaslí a materských škôl, ktoré podporujú rodičovstvo a umožňujú ženám kombinovať kariéru s rodinným životom. Posúdiť možné opatrenia, ktoré by zvrátili nepriaznivú demografickú tendenciu a hľadať možné riešenia tohto stavu alebo jeho dopadov, je kľúčovou úlohou pre tvorcov politík a celú spoločnosť. Zmena vekovej štruktúry obyvateľstva a pokles obyvateľov na Slovensku bude mať nevyhnutné socioekonomické dôsledky, ktoré si vyžadujú komplexné a dlhodobé stratégie. Pre hlbšie pochopenie a porovnávanie dát pre zvolené kritériá a vybrané krajiny sveta v priebehu posledných viac ako sto rokov je výborným nástrojom na prácu s veľkým množstvom štatistických údajov napríklad platforma Gapminder.
tags: #uhrnna #plodnost #zachovnq #hranica