Každý rodič s nadšením sleduje vývoj svojho dieťaťa a teší sa z každého nového pokroku. Jednou z dôležitých fáz v psychomotorickom vývoji dieťaťa je pohyb v priestore, často spojený s plazením alebo lezením. Pre mnohých rodičov môže byť prekvapením, keď si všimnú, že sa ich bábätko namiesto dopredu posúva dozadu, prípadne nestrieda ručičky pri plazení, ale naťahuje sa oboma rukami naraz. Tento fenomén, hoci môže vyvolávať obavy, je často súčasťou prirodzeného objavovania vlastného tela a jeho možností. V tomto článku sa pozrieme na príčiny takéhoto správania, preskúmame dôležitosť jednotlivých vývojových fáz a ponúkneme tipy, ako dieťa stimulovať k správnemu pohybu, pričom si pripomenieme, že každé dieťatko je nanajvýš jedinečné.
Úvod do motorického vývoja dojčiat: Cesta k samostatnosti
Motorický vývoj dojčiat je fascinujúci proces, ktorý prebieha individuálnym tempom. Deti dosahujú rôzne míľniky v rôznom veku, a preto je dôležité vyhnúť sa porovnávaniu s ostatnými deťmi. Keď dieťatko dosiahne vek okolo šiestich mesiacov, už ho priestor jeho ležoviska nebude stačiť. S chuťou objavovať svet prichádza nová veľká výzva - dostať sa fyzicky k tomu, čo práve dieťatko zaujalo. Z polohy na brušku skúša, ako sa posunúť, až príde na to, že to dokáže a začne sa pomaly plaziť.
Plazenie je zaujímavý moment vo vývine dieťatka, ktorý je akosi opomínaný pediatrami a inými lekármi. Väčšinou nás zaujíma, či dieťa lezie po štyroch, sedí alebo chodí. Napriek tomu je plazenie prvý cielený pohyb dieťatka v priestore smerom pred seba a predstavuje druhý veľký míľnik v pohybovom vývoji. Tento pohyb je vykonávaný už cielene a za účelom dostať sa bližšie k hračkám alebo k objektu záujmu.
Prečo sa bábätká plazia dozadu?
Jednou z najčastejších obáv, s ktorými sa rodičia stretávajú, je situácia, keď sa dieťa plazí dozadu. Mnohé mamičky uvádzajú, že ich bábätko sa plazilo len dozadu. Často sa deti vedia odtlačiť striedavo od oboch rúk, ale nevedia si oprieť chodidlo o zem a odtlačiť sa. Ak im pomôžeme jemne oprieť chodidlo palcom o zem, veľmi rýchlo zacítime, ako sa celá nožička zaktivizuje a dieťa sa jemne posunie dopredu. Dôležité je upozorniť, že dieťa dopredu neposúvame, iba mu pomáhame nájsť miesto opretia na odtlačenie.
Posun dozadu u dieťatka býva často spojený s určitou frustráciou, pretože jeho vnímanie je nasmerované dopredu - pravdepodobne by rado niečo dočiahlo. Tento pohyb dozadu, odtláčaním sa od rúk, pričom telo sa jemne vychyľuje ako stierač na aute, uvoľňuje pohyb kostrče do strán. To neskôr pri opretí pokrčeného chodidla o zem umožní posun dopredu. "Cúvanie" (odtláčanie sa rukami) môže byť príznakom, že sa dieťa ešte len učí koordinovať pohyby rúk a nôh, a preto môže neúmyselne tlačiť dozadu. Ak trvá chvíľočku a len ste si to všimli, príčinou môže byť šmýkanie sa ponožkami o hladkú podložku. Radíme preto vyzuť ponožky či pančušky. Ak však cúvanie trvá dlhšie, môže to signalizovať patológiu a možné oslabenie svalov v ramenách a krku.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa dieťa môže pri pokuse o lezenie posúvať dozadu:
- Slabé chrbtové svalstvo: Ak má dieťa slabé chrbtové svalstvo, môže mať problém udržať rovnováhu a koordinovať pohyby dopredu.
- Nedostatok skúseností: Dieťa sa ešte len učí koordinovať pohyby rúk a nôh.
- Preferovanie iného spôsobu pohybu: Niektoré deti uprednostňujú plazenie alebo iný spôsob pohybu, a preto sa nesnažia liezť dopredu typickým spôsobom.
- Torticollis: Tento stav, pri ktorom sú krčné svaly skrátené, môže obmedzovať pohyb hlavy a krku a ovplyvňovať motorický vývoj.
- Problémy so zrakom: Zrak hrá dôležitú úlohu pri koordinácii pohybov.
Je dôležité si uvedomiť, že mnohé deti to robia, a nakoniec sa to upraví. Moja dcéra sa tiež takto plazila. Keď začala štvornožkovať, pekne ručky striedala. Sama prišla na to, čo jej vyhovuje. Vôbec som sa nepozastavila nad tým, že sa plazí zle. Dnes už beha. Podobne, môj malý sa takto plazil… Sme sa smiali, že je jak ranený vojak… Len nohy za sebou ťahal a ruky obe, potom neskôr ruky začal striedať. Z takéhoto plazenia sa dal na nohy a okolo nábytku… Nikdy si nesadol sám… Až keď začal okolo nábytku chodiť… A potom keď začal normálne chodiť, zrazu vedel aj štvornožkovať. Dnes má 1,5 roka a behá po dvore rýchlejšie než ja.
Neurologické základy pohybu: Od spinálneho po kontralaterálny vzorec
Proces vývinu, ako aj vývinu pohybu, môžeme vnímať z rôznych hľadísk. Jedným z nich je zrenie nervovej sústavy prostredníctvom základných neurologických vzorcov. Tieto vychádzajú z vrodených potenciálnych vzorcov pohybu v nervovej sústave z fylogenetickej (evolučného vývinu v zvieracej ríši) a ontogenetickej (vývinový progres dieťaťa) perspektívy. V systéme Body-Mind Centering® je štúdium a stelesnenie základných pohybových vzorcov dôležitou súčasťou vzdelávacej, ako aj terapeutickej práce s deťmi aj s dospelými. Pre jednoduchosť uvádzame tzv. vertebrálne vzorce, ktoré môžeme priamo pozorovať u dieťaťa v prvom roku života:
- Spinálny vzorec: Pohyb začína hlavou a šíri sa cez chrbticu smerom ku kostrči, alebo kostrčou a šíri sa chrbticou k hlave. Jasným prejavom spinálneho vzorca je pretáčanie, ktorému sme sa bližšie venovali v období 4. - 6. mesiaca.
- Homologický vzorec: Pohyb začína v oboch rukách (dlaniach) a šíri sa smerom k obom nohám (chodidlám), alebo v oboch chodidlách a šíri sa k obom rukám. S ním sme sa stretli tiež v predchádzajúcom vekovom období, kedy sme hovorili o polohe na brušku. Ide o naše ľudovo povedané „pasenie koníčkov“ - zdvih na rukách v polohe na brušku.
- Homolaterálny vzorec: Pohyb začína jednou rukou (dlaňou) a šíri sa do nohy (chodidla) na tej istej strane, respektíve začína chodidlom jednej nohy a šíri sa k ruke na rovnakej strane. Jeho najľahšie rozoznateľným prejavom je plazenie. Plazenie súvisí s prenášaním váhy z jednej polovice tela na druhú a s vnímaním každej polovice samostatne. To súvisí s rozdielnym používaním pravej a ľavej strany, pravej a ľavej ruky, pravej a ľavej nohy. Pod plazením si predstavujeme posun dopredu na spôsob jašterice.
- Kontralaterálny vzorec: Pohyb začína natiahnutím sa jednej ruky do priestoru (v polohe na štyroch) a pokračuje k opačnej nohe (tá sa predĺži), respektíve natiahnutím nohy vzad, pričom pohyb prechádza k opačnej ruke (predĺži sa). Príkladom tohto vzorca je lozenie po štyroch.
Toto je základný repertoár pohybových koordinácií pre pohyb do priestoru, ktorý sa postupne rozvíja na vyšších úrovniach (v stoji, v skokoch), ako aj vzájomným kombinovaním jednotlivých vzorcov. Najviditeľnejším prejavom základných neurologických vzorcov je síce pohyb dieťaťa do priestoru, ale práve neurologické dráhy týchto koordinácií súvisia s nervovou aktivitou centier ovplyvňujúcich koncentráciu, reč, grafomotoriku a pod. Každý zo základných neurologických vzorcov súvisí aj s určitým psychickým nastavením.
6 fáz lezenia (a ako pomôcť svojmu dieťaťu uspieť!)
Význam plazenia a lezenia v motorickom vývoji
Plazenie bábätka sa zvykne objavovať niekedy okolo dovŕšeného šiesteho-siedmeho mesiaca. V tom čase má už väčšina detičiek zvládnuté umenie otáčania sa z bruška na chrbátik a naopak. Plazenie je prvý cielený pohyb dieťatka v priestore smerom pred seba. V praxi detičky začínajú plaziť skôr, aj podstatne neskôr a niektoré dokonca vôbec. Všetko je v poriadku. Do približne 18-tich mesiacov má dieťatko čas.
„Plazenie ako také nie je ideálnou motorickou lokomóciou a dieťatko ho môže vynechať,“ hovorí fyzioterapeutka Mgr. Magdaléna Varcholová. Ak teda dieťatko preskočí „plazenie“, je to v poriadku. Avšak, nie je správne, ak detičky preskočia niektorý model motorickej ontogenézy. Každý nižší model je totiž časťou vyššieho modelu. Napríklad, ak sa dieťatko kvalitne neoprie v 3. mesiaci o lakte v polohe na brušku, bude problém s oporou sprevádzať dieťatko aj v nasledujúcich lokomóciách. Detičky neposadzujeme, nestaviame a netlačíme do chôdze, ak na to ešte nie sú pripravené. Čo sa týka „preskočenia“ niektorej lokomócie v motorickej ontogenéze, to vedie detičky k neideálnej budúcej lokomócii. Každé vývinové obdobie je pre dieťatko a jeho pohyb dôležité.
Lezenie, konkrétne štvornožkovanie, je vo vývoji detí veľmi dôležitou fázou a ostáva ňou aj napriek tomu, že mnohí rodičia o tom v súčasnosti vedú rôzne diskusie. „Chôdza“ na všetkých štyroch je pre dieťatko nielen fyzickým, ale aj psychickým tréningom a jednoznačne predstavuje významný míľnik. Lezenie prináša deťom radosť z voľného pohybu, ale je tiež o rozvíjaní. Štvornožkovanie je predstupňom chôdze a deti sa lozením po štyroch pripravujú na to, čo ich neskôr čaká. Deti väčšinou začnú štvornožkovať pred dovŕšením jedného roka.
Lezenie po štyroch je dôležité pre vývoj dieťaťa z niekoľkých dôvodov:
- Rozvíja orientáciu v priestore: Lezenie po štyroch pomáha dieťaťu orientovať sa v priestore a vnímať svoje telo v ňom.
- Pomáha rozvoju lateralizácie: Lezenie po štyroch pomáha dieťaťu uvedomiť si pravú a ľavú stranu tela.
- Prepája hemisféry v mozgu: Lezenie po štyroch prepája hemisféry v mozgu, čo je dôležité pre koordináciu pohybov a kognitívny vývoj.
- Zdokonaľuje koordináciu pohybov tela: Lezenie po štyroch zdokonaľuje koordináciu pohybov tela a pomáha dieťaťu naučiť sa ovládať svoje telo.
- Rozvíja vnímanie rytmu a tempa: Lezenie po štyroch rozvíja vnímanie rytmu a tempa, čo je dôležité pre hudobný a jazykový vývoj.
- Pomáha rozvíjať synchronizáciu a načasovanie jednotlivých pohybov: Lezenie po štyroch pomáha dieťaťu naučiť sa synchronizovať a načasovať jednotlivé pohyby.
- Podporuje diferenciáciu končatín: Lezenie po štyroch podporuje diferenciáciu končatín, teda rozdelenie končatín na odrazovú a nákročnú, švihovú a opornú.
- Zlepšuje pohyblivosť chrbtice a uvoľňuje panvu: Lezenie po štyroch zlepšuje pohyblivosť chrbtice a uvoľňuje panvu, čo je dôležité pre správne držanie tela.
- Posilňuje brucho, ruky, medzilopatkové svaly: Lezenie po štyroch posilňuje brucho, ruky a medzilopatkové svaly, čo je dôležité pre stabilitu trupu.
- Stabilizuje trup: Lezenie po štyroch stabilizuje trup, čo je dôležité pre rovnováhu a koordináciu pohybov.
Lozenie je veľmi dôležitá schopnosť dieťatka. Dieťatko sa to naučí približne v 9. mesiaci. Avšak môže to byť individuálne. Nakoľko ide o skrížený pohyb, kedy pri lození strieda ruky a nohy, zlepšuje svoju rovnováhu, orientáciu v priestore, koordináciu a sústredenie. Prepája obe hemisféry. Metodika Evy Kiedroňovej odporúča, aby dieťatko lozilo až 6 mesiacov, kým dokáže samé chodiť.
Rôzne štýly pohybu: Kedy je to normálne a kedy zbystriť pozornosť?
Štýlov plazenia sa je neúrekom. Niektoré detičky sa plazia tak, že pred seba vystrú ručičky, dlaňami sa oprú o zem a priťahujú sa. Iné zas na posúvanie využívajú lakte. Niektoré detičky za sebou ťahajú vystreté nožičky, iné ich pokrčia v kolienkach. Niektoré detičky sa posúvajú výlučne používaním rúk, iné si pomáhajú aj nožičkami. Niektoré používajú jednu stranu tela a plazia sa „na kraba“, iné sa plazia v sede. Všetky tieto spôsoby sú úplne bežné. Dalo by sa povedať, že nenájdeme dve deti, ktoré by sa plazili totožne. Každé dieťatko si samo na sebe musí vyskúšať, ako sa mu najlepšie pohybuje a čo všetko vlastne so svojím telíčkom dokáže.
Mgr. Varcholová rozlišuje aj iné formy pohybu, ktoré nie sú štvornožkovaním, no sú prirodzené a dôležité:
- Tulenenie: Lokomócia, pri ktorej si dieťatko strieda horné končatiny a zároveň rotuje hlávku vždy k zaberajúcej hornej končatine. Dolné končatiny sú ťahané voľne za telom.
- Váľanie sudov: Pohyb, pri ktorom sa dieťatko pretočí z bruška na chrbátik a späť, a tak sa posúva priestorom.
- Pivotovanie: Dieťa sa otáča vôkol vlastnej osi.
- "Medvedia chôdza": Dieťa sa hýbe po špičkách nožičiek so zdvihnutým zadočkom a dvíha sa aj na rúčky. Toto sú správne lokomócie.
Mnohé mamičky sa pochvaľujú rôznymi štýlmi „plazenia“ svojich detí. Deti v snahe preskúmať okolie a hračky či jednoducho veci môžu napredovať rôznymi spôsobmi. Ak sú to však práve tieto spomínané a trvajú dlhšie, fyzioterapeutky upozorňuje, že môže ísť o rôzne patológie - teda radí ozvať sa a poradiť:
- Priťahovanie sa len rúčkami: Bez zapojenia nôh.
- „Plazenie posediačky“ či v polosede: Posúvanie sa pomocou nôh a zadočka, čo je považované za patológiu.
- „Cúvanie“ (odtláčanie sa rukami): Ak trvá dlhšie, ide o patológiu a možné oslabenie svalov v ramenách a krku.
- Pohyb pomocou kolien a lakťov: Ide o patológiu a slabú oporu rúk.
V prípade, že dieťa nepracuje striedavo rukami, ale naťahuje sa obomi rukami naraz, pričom ide veľmi rýchlo a vyzerá byť pohybovo veľmi zdatné, dáva sa aj do sedu, je možné, že len prichádza na to, že striedanie rúk je jednoduchšie. Ak to len teraz tak začalo robiť, tak počkať ešte cca 2 týždne, či sa to samo neupraví. Ak nie, tak odporúčam povedať pediatričke, nech pošle skontrolovať odborníkovi a prípadne cvičiť.
6 fáz lezenia (a ako pomôcť svojmu dieťaťu uspieť!)
Ako podporiť prirodzený motorický vývoj dieťaťa
Podľa fyzioterapeutky Mgr. Varcholovej máte najlepšie podmienky podporiť deti v psychomotorickom vývoji práve tým, čo najviac zbožňujú: hrou. V domácnostiach si na to vytvorte vhodné podmienky.
- Motivácia hračkou: Umiestnite obľúbenú hračku dieťaťa pred neho, aby sa ju pokúsilo dosiahnuť. Hračky by mali byť rozmiestnené okolo dieťatka tak, aby muselo použiť svaly a hlávku na to, aby sa k hračke dostalo.
- Podpora na brušku: Pravidelne ukladajte dieťa na bruško, aby si posilnilo chrbtové svalstvo. Dbajte na to, aby dieťa trávilo dostatok času na brušku (dôležitá nie je kvantita, stačí pravidelne každý deň).
- Drsná podložka: Umiestnite dieťa na drsnú podložku, ktorá mu uľahčí pohyb. Vhodné sú koberce, alebo protišmykové nohavice. Na parketách a na dlažbe sa dieťatku šmýka, a preto ostáva v nižších alebo nežiadúcich lokomočných modeloch. Radšej mu na šmykľavých povrchoch vyzujte pančušky či ponožky.
- Dostatok priestoru: Zabezpečte dieťaťu dostatok priestoru na pohyb a objavovanie. Dajte svojmu drobcovi dostatok priestoru, teda viac, ako má v postieľke.
- Chôdza po štyroch: Ukážte dieťaťu, ako sa lezie po štyroch, a motivujte ho, aby vás napodobňovalo. Zapojte sa do hry s dieťaťom - uložte sa na bruško aj vy - dvíhajte hlávku, ukazujte prstom, dosahujte rukou, štvornožkujte - viete dobre, že deti vás prirodzene imitujú.
- Prekážky: Vytvorte pre dieťa prekážky, ktoré bude musieť preliezť. Do priestoru môžeme rozložiť rôzne vysoké vankúše, aby bolo dieťatko nútené dostať sa do vyšších polôh. Zapojí aj brušné svaly a postupne sa dostane do pozície na štyri. Vidina hračky za vyšším vankúšom môže pomôcť naštartovať štvornožkovanie. Po mesiaci lozenia je vhodné dávať dieťatku prekážky, cez ktoré môže loziť.
- Voľný pohyb bez oblečenia a plienky: Nechajte dieťa pohybovať sa bez oblečenia a plienky, aby malo väčšiu slobodu pohybu. Dieťatko čo najmenej obliekajte, ideálne je, aby bolo nahé, bez plienky. Vtedy dokáže jeho telíčko sa bez obmedzení pohybovať. Ak nechcete nechať dieťatko nahé, tak aspoň, nech sú nohy - kolienka holé, aby cítilo podlahu a mohlo sa zaprieť kolienkami. Plienkové nohavičky Pampers Pants sú navrhnuté tak, aby neobmedzovali dieťa v pohybe a umožnili mu slobodne objavovať svet. Sú vhodné pre deti od 6 do 9 mesiacov a obsahujú mikroperličky, ktoré uzatvárajú vlhkosť ďaleko od detskej pokožky, aby ju udržali v suchu až na 12 hodín. Pružný pás po celom obvode a manžety okolo nožičiek sa prispôsobujú pohybom dieťatka, aby úžasne sedeli v každej polohe. Jednoduché obliekanie a vyzliekanie uľahčuje prebaľovanie.
- Podpora pri otáčaní, váľaní sudov, v druhom vzpriamení na vystretých lakťoch, v pivotovaní okolo svojej osi, v hojdaní sa na štyroch: Podporujte dieťa v týchto pohyboch, ktoré pripravujú telo na zvládnutie štvornožky.
- Nenechajte dieťa sedieť pasívne: Pasívne sedenie znižuje svalovú silu a motiváciu na pohyb. Detičky neposadzujeme, nestaviame a netlačíme do chôdze, ak na to ešte nie sú pripravené.
- Zmena povrchu: Skúste rôzne povrchy, ako koberec, žinenku alebo gauč.
Čo určite nerobte, je podopieranie nožičiek - šliap nôh dlaňami, aby sa deti pri fáze pohybu po brušku zapierali a hýbali vpred.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc a prečo
Ak máte obavy o motorický vývoj svojho dieťaťa, neváhajte sa poradiť s pediatrom alebo fyzioterapeutom. Odborník vám môže pomôcť identifikovať prípadné problémy a navrhnúť vhodné riešenia. Smer fyzioterapeut - iba on dokáže posúdiť správnosť pohybového mechanizmu a navrhnúť, čo s tým. V dnešnej dobe sú už rodičia informovaní a majú načítanú motorickú ontogenézu dieťatka a k nám prichádzajú väčšinou už na začiatku problému. Niekedy prídu aj preventívne, aby sme skontrolovali správnosť pohybu. Je dôležité, aby prišli na diagnostiku včas, najlepšie v 6. týždni veku dieťatka, alebo pri otočení hlávky len na jednu stranu. Čím skôr odhalíme odchýlku od vývoja, tým skôr vieme terapiou dieťatku pomôcť k správnemu motorickému vývoju.
Konzultácia s lekárom je odporúčaná v nasledujúcich prípadoch:
- Dieťa sa nepretáča na bruško ani po 6. mesiaci.
- Dieťa sa neposadí ani po 9. mesiaci.
- Dieťa sa nepostaví ani po 12. mesiaci.
- Dieťa preferuje jeden spôsob pohybu a vyhýba sa iným.
- Dieťa má asymetrické pohyby.
- Máte akékoľvek iné obavy o motorický vývoj dieťaťa.
- Ak dieťatko nezvládne štvornožkovanie do ukončeného 9. mesiaca, hovoríme o oneskorenej lokomócii. Ak je dieťatko lokomočne pozadu 1 - 2 mesiace, určite je na zváženie návšteva fyzioterapeuta.
- Ak dieťa ani po dvanástich mesiacoch nemá záujem o lozenie, neprejavuje ani prvé pokusy o štvornožkovanie a všimli ste si aj neschopnosť koordinovať pohyby, poraďte sa s pediatrom.
- Ak dieťa do 18 mesiacov neplazí a samostatne nesedí, treba to riešiť s odborníkmi. Dieťatko môže potrápiť takzvaný svalový hypotonus, a teda menšie napätie v svaloch. Takéto detičky majú slabšiu svalovú silu a preto potrebujú cvičiť, aby dobehli svojich rovesníkov. Dobrý pediater si však všimne skôr, ako v roku a pol, ak je niečo v neporiadku a odporučí potrebné cvičenia. Preto netreba mať strach.
Ak sa vám čokoľvek nezdá, nebojte sa vyhľadať pediatra či pediatričku, alebo poradiť sa s fyzioterapeutom či fyzioterapeutkou. Ako uvádza Mgr. Varcholová: „Tak, ako bolo uvedené už skôr, ak sa dieťatko omešká o 1 - 2 mesiace, bolo by vhodné to skonzultovať. Panika nie je na mieste. Pre nás fyzioterapeutov a fyzioterapeutky, ktorí sa venujeme vývojovej ontogenéze, je dôležitá kvantita (správne vekové obdobie, kedy dieťa robí pohybové vzory) a kvalita (správny stereotyp prevedenia pohybového vzoru) prevedenia pohybu.“ Porovnaním motorickej ontogenézy a motoriky konkrétneho dieťatka vieme určiť odchýlku a podľa toho zaraďujeme dieťatko do terapie. Ak je pohyb dieťatka rodičom nápadný, je treba sa poradiť s pediatrom, pediatričkou, alebo fyzioterapeutom či fyzioterapeutkou hneď (napr. pri hre používa iba jednu hornú končatinu, hlávku otáča len na jednu stranu, neštvornožkuje, postaví sa bez nákroku jednej dolnej končatiny a pod…).
Terapia, ktorú u nás prevádzame, je individuálna. Detičky cvičia vždy po jednom, aby sme sa mohli plne sústrediť na dieťatko a aby sme mohli indukovať rodičov v terapii, ktorú potom prevádzajú doma. Ako rodič, ktorý trávi s dieťatkom veľa času, si určite všimnete asymetriu alebo akékoľvek omeškanie. Podľa American Academy of Pediatrics si všímajte napríklad problémy vášho dieťatka s pretočením sa, sedením, chodením, držaním krku a hlavičky vo vzpriamenej polohe, alebo ak sa vám svaly dieťatka nezdajú v poriadku - prepína sa alebo leží ako handrová bábika.
Zhrnutie pre rodičov: Relax a dôvera v prirodzený vývoj
Moja dcérka ma naučila, že všetko má svoj čas. Keď sa dieťatko narodí, nedokáže stabilne ani ležať na chrbte. A za 12 - 15 mesiacov má zvládnuť chodiť? Lozenie je veľmi dôležitá schopnosť dieťatka. Avšak, každé dieťatko je iné a narodilo sa s inou „výbavou“. Lozenie je veľmi dôležitá schopnosť dieťatka. Plazenie má veľa podôb, mnoho z nich je smiešnych na pohľad. Forma nie je tak dôležitá, dôležité je to, že dieťatko sa posúva v motorickom vývoji a posilňuje celé telíčko a tým ho pripravuje na neskoršie fázy, ktoré kladú veľké nároky na svalovú silu a balans.
Mnohí rodičia pozorným okom sledujú, aby vo vývine ich dieťatka všetko napredovalo tak, ako má. Poctivo sledujú každý jeden míľnik, v tabuľkách kontrolujú, kedy čo má ich dieťatko zvládnuť. Práve toto tabuľkovanie a porovnávanie ešte žiadnemu rodičovi ani dieťatku nikdy nepomohlo. Každé dieťatko je nanajvýš jedinečné a len máloktoré dieťa zapadá striktne do vymedzených tabuliek. Je úplne v poriadku, že dieťa za svoj obľúbený spôsob prepravy považuje práve plazenie sa a na všetky štyri sa mu moc nechce. Štvornožkovanie totižto vyžaduje väčšiu svalovú silu a pevnosť stredu tela, nehovoriac o balanse, než potrebuje pre plazenie sa. Preto je veľa detí, ktoré z plazenia idú rovno na nohy a pustia sa chodiť. Napriek tomu, že tabuľky ukazujú, kedy presne má dieťatko prejsť z plazenia do štvornoženia, je možné, že práve to vaše dieťatko túto etapu preskočí, lebo je to tak jednoduchšie. Navyše mnoho detí tak bravúrne ovláda techniku plazenia sa, že sa dokážu presúvať rýchlosťou blesku.
Posun v pohybovom a motorickom vývoji závisí do istej miery od motivácie. Dieťa sa snaží niečo zvládnuť lepšie, rýchlejšie, dostať sa k niečomu vyššie a lepšie. A tak opúšťa staré stereotypy a posúva sa ďalej. Aby bolo rýchlejšie, dočiahlo vyššie. Ak teda váš lezúň za sebou necháva ohnivú čiaru, nemajte mu za zlé, ak mu to stačí a niekoľko fáz dokonca preskočí. Samozrejme, ak dieťa ide pekne fázu po fáze, je to optimálne, lebo v každom štádiu sa niečo posilňuje, stimuluje sa mozog. Tabuľkových detí je ale ako šafranu, takže no worries.
Užívajme si každú jednu vývojovú fázu dieťatka, oslavujme každý míľnik. Neporovnávajme deti s inými, každé je individuálne. Neškatuľkujme deti do tabuliek, každé potrebuje svoj čas. Namiesto toho radšej upravme prostredie, v ktorom sa dieťatko pohybuje, aby bolo bezpečné a plné hodnotných podnetov. Plaziace sa dieťatko totižto u rodiča aktivuje takzvané „oči na zadku“, lebo od toho bodu našu ratolesť už nikdy nenájdeme na mieste, kde ste ju položili. Ak sa obávate, že dieťatko napreduje pomalšie, ako by „malo“, neriešte tabuľky, porozprávajte sa so svojím pediatrom alebo detským fyzioterapeutom. Ten vám poradí, ako nenútenou formou napríklad dieťa motivovať k prechodu o stupienok vyššie. Väčšina detí to ale zvláda aj bez našich zásahov, podľa svojej vyzretosti a pripravenosti.