Komplexný Sprievodca Neodkladným Opatrením na Odovzdanie Dieťaťa do Dočasnej Starostlivosti

V zložitých situáciách, keď rodičia z rôznych dôvodov odmietajú alebo nemôžu prevziať dieťa, existujú právne mechanizmy, ktoré majú za cieľ zabezpečiť ochranu práv a záujmov maloletého. Jedným z týchto nástrojov je neodkladné opatrenie, ktoré slúži na dočasnú úpravu pomerov a zabezpečenie starostlivosti o dieťa. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti, jeho právny rámec, procesné aspekty a praktické dôsledky.

Rodina v kríze - dieťa uprostred konfliktu

1. Charakteristika a Základné Princípy Neodkladného Opatrenia

Neodkladné opatrenie predstavuje dočasné rozhodnutie súdu, ktorým súd môže upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu alebo rozhodnúť o spornej podstatnej otázke výchovy maloletého dieťaťa, ak existuje bezprostredná neodkladná potreba pre takýto postup. V minulosti sa toto rozhodnutie označovalo ako predbežné opatrenie. Neodkladná potreba je najpodstatnejšou zákonnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek neodkladného opatrenia, čo je zrejmé už zo samotného názvu tejto formy rozhodnutia súdu. Súd môže takéto rozhodnutie vydať len ak treba o niečom zásadnom rozhodnúť, a to bezodkladne. Hoci každý starostlivý rodič, ktorý sa obracia na súd, očakáva rýchle riešenie problémov svojho dieťaťa, tento subjektívny pocit, nech je akokoľvek oprávnený, sám osebe nestačí na vydanie neodkladného opatrenia. Súd musí mať jasné a preukázané objektívne dôvody, ktoré tento krok skutočne odôvodňujú. Nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov musí byť vždy prítomná. Ide predovšetkým o situácie, keď je potrebné zasiahnuť ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, teda v prípadoch, ktoré neznesú odklad.

Neodkladné opatrenie je špecifické tým, že súd o návrhu na jeho nariadenie rozhoduje takpovediac od stola, teda spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania a v rámci zákon ustanovenej lehoty, čo precizuje v § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ”CSP”) pojem bezodkladne. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené v prípade rozhodovania vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené (§ 326 ods. 1 CSP) a zároveň je potrebné bezodkladne upraviť pomery (§ 325 ods. 1 CSP). Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení a rozsudku. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

Účinky neodkladného opatrenia nastávajú spravidla doručením, čo znamená, že takéto rozhodnutie je vykonateľné a teda záväzné, keď je doručené účastníkom konania a to bez ohľadu na to, či sa účastník konania odvolá alebo nie. Je dôležité rozlišovať medzi právoplatnosťou rozhodnutia, ktorá môže nastať až po rozhodnutí odvolacieho súdu, a vykonateľnosťou, ktorá sa v prípade neodkladnej úpravy neviaže na právoplatnosť, ako je tomu pri rozsudku, ale nastáva skôr. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter a spravidla platí do momentu, kým súd nerozhodne vo veci samej. Tento proces však môže trvať aj niekoľko mesiacov, počas ktorých sa život dieťaťa samozrejme zmení a dieťa sa môže prispôsobiť tejto neodkladnej úprave, ktorá potom čo do rozsahu nebýva často ďaleko od úpravy v rozsudku (zverenie, styk, podstatné rozhodnutie). Zrušenie neodkladného opatrenia, podobne ako zmena rozsudku, závisí od zmien v pomeroch na strane dieťaťa alebo rodičov.

2. Právny Rámec a Medzinárodné Záväzky

Inštitút neodkladného opatrenia je upravený všeobecne v Civilnom sporovom poriadku (CSP) a v rámci niektorých (osobitných) ustanovení o neodkladných opatreniach v Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len ”CMP”). Kľúčovú úlohu pri posudzovaní záležitostí týkajúcich sa detí zohrávajú aj medzinárodno-právne dokumenty. Participačné práva dieťaťa, garantované predovšetkým týmito dokumentami, výrazným spôsobom posilňujú jeho právne postavenie ako slabšieho subjektu. Tieto závery bez ďalšieho generálne platia v konaniach týkajúcich sa veci samej, teda v prípadoch, kedy sa konečne upravujú práva a povinnosti účastníkov konania, nariaďuje sa pojednávanie a riadne dokazovanie.

Úvodom spomenuté právo dieťaťa vyjadriť svoj názor v konaniach, ktoré sa ho priamo dotýkajú, zakotvujú na vnútroštátnej úrovni viaceré právne predpisy. Z hmotnoprávneho hľadiska možno napr. spomenúť § 43 ods. 1 zákona o rodine, v zmysle ktorého má maloleté dieťa právo byť vypočuté v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o jeho veciach. Z procesného hľadiska je relevantné ustanovenie § 38 CMP, ktoré zakotvuje maloletému (ak je účastníkom) nie len právo byť vypočuté, ale aj právo na to, aby bolo na jeho názor prihliadnuté.

O čosi dôležitejšie ako vnútroštátne právne akty sú dokumenty (dohovory) vydávané medzinárodnými medzivládnymi organizáciami, vzhľadom na čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. Táto ústava navyše zaručuje osobitnú ochranu maloletým. Dohovor o právach dieťaťa v čl. 12 zakotvuje právo dieťaťa byť vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom konaní, ktoré sa ho týka. Vo Všeobecnom komentári 12 (2009) k právu dieťaťa byť vypočuté Výbor OSN pre práva dieťaťa zdôraznil, že toto ustanovenie sa uplatňuje na všetky príslušné súdne konania týkajúce sa dieťaťa, a to bez obmedzenia. Právo byť vypočutý sa uplatňuje tak na konania, ktoré iniciuje dieťa, ako aj na tie, ktoré sú začaté inými osobami a ktoré majú na dieťa vplyv. Výbor zároveň predmetný článok vníma ako jednu zo štyroch základných zásad dohovoru. Z uvedeného vyplýva, že aj napriek špecifickosti neodkladného opatrenia sa článok 12 na dané konanie musí aplikovať a maloletému by malo byť umožnené vyjadriť sa k návrhu na jeho nariadenie. Dohovor zabezpečuje väčší rozsah práv než vnútroštátne právne akty, platí preto režim jeho prednosti pred zákonom v zmysle už spomenutého čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. Druhá veta článku 4 základných princípov CMP nakoniec prikazuje súdu konať v najlepšom záujme dieťaťa, ak je účastníkom konania.

3. Participačné Práva Dieťaťa v Konaní o Neodkladnom Opatrení

Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor k otázkam, ktoré sa ho priamo dotýkajú, mu umožňuje čiastočne vyrovnať jeho nerovné postavenie vo vzťahu k jeho zákonným zástupcom. Zároveň tým dieťa participuje na formovaní vlastného života a budúcnosti. Je zrejmé, že povinnosť súdu zisťovať názor maloletého v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nemôže platiť absolútne. Pochopiteľne tomu tak bude v prípadoch, kedy z objektívnych dôvodov nebude možné dieťa vypočuť, napr. z dôvodu okamžitej ochrany maloletého, kedy je potrebné rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia do 24 hodín od doručenia návrhu (§ 365 CMP) alebo z dôvodu príliš nízkeho veku. Dohovor o právach dieťaťa však nezakotvuje žiaden minimálny vekový limit, odkedy je dieťa schopné vyjadriť svoj názor. Podľa Výboru pre práva dieťaťa, štáty nesmú vychádzať z predpokladu, že dieťa nie je schopné vyjadriť svoje vlastné názory; naopak, štáty by mali vždy najprv predpokladať, že dieťa tú schopnosť má, a až následne potom tento predpoklad vyvrátiť.

Výbor zároveň poukazuje na výskumy, v zmysle ktorých je dieťa schopné utvárať názory už od najmladšieho veku, dokonca aj vtedy, keď ich nedokáže ústne vyjadriť. Úplná implementácia článku 12 Dohovoru si preto vyžaduje uznanie a rešpektovanie neverbálnych foriem komunikácie vrátane hier, reči tela, výrazov tváre, kresieb či malieb, prostredníctvom ktorých aj veľmi malé deti preukazujú porozumenie, výber či preferencie. Je zrejmé, že Výbor v rámci komentára nepočíta so špecifikami konania o nariadení neodkladného opatrenia už len čo sa lehôt týka, na druhej strane ale konanie o nariadení neodkladného opatrenia z obsahu článku 12 nevylučuje, skôr naopak. Článok 12 síce hovorí o tom, že sa dieťaťu poskytne možnosť vyjadriť svoje názory v súlade s pravidlami vnútroštátneho (procesného) zákonodarstva, nemožno ho ale vykladať tak, že by štátu umožňovalo obmedziť alebo dokonca brániť realizácii predmetného právo dieťaťa.

Dieťaťu sa dáva možnosť vyjadriť svoj názor

Z uvedeného vyplýva, že niet v zásade dôvodu, prečo by sa právo dieťaťa vyjadriť sa k veciam, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú, nemalo vzťahovať aj na konanie o nariadení neodkladného opatrenia. Je pravdou, že záujem na rýchlej a účinnej ochrane práv navrhovateľa má prednosť pred právom osoby, voči ktorej návrh smeruje, vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam, nemôže však mať bez ďalšieho prednosť pred právom dieťaťa, aby jeho najlepší záujem bol prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Vypočutie a následné prihliadnutie na názor dieťaťa je potom jedným z najvýznamnejších prostriedkov realizácie jeho najlepšieho záujmu. To ale neznamená, že je jediným prostriedkom; súd musí posúdiť najlepší záujem dieťaťa komplexne, nie len s ohľadom na jeho názory a priania. Povinnosti súdu zisťovať názor maloletého nezbavuje ani ustanovenie opatrovníka; nezisťovať názor maloletého priamo (jeho výsluchom) je možné len v jeho záujme; takýto postup je potrebné vždy odôvodniť.

4. Druhy Neodkladných Opatrení v Starostlivosti o Dieťa

Neodkladným opatrením môže súd rozhodnúť najmä o: zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej starostlivosti, výžive maloletého dieťaťa, úprave styku rodiča s dieťaťom, podstatnej veci starostlivosti maloletého dieťaťa. Pre účely tohto článku sa zameriame na najčastejšie sa vyskytujúce druhy neodkladných opatrení v praxi, a to predovšetkým v kontexte zabezpečenia osobnej starostlivosti a styku s dieťaťom.

4.1. Neodkladné Opatrenie vo Veciach Osobnej Starostlivosti o Maloletého (§ 367 CMP)

Civilný mimosporový poriadok (CMP) pozná špeciálny inštitút - neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. Podľa § 367 CMP: "Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.“ O uvedenom neodkladnom opatrení rozhodne súd do 7 dní odo dňa doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený.

Medzi najčastejšie podávané návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia patrí práve návrh na dočasné odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti určitej osoby. Ako evokuje už samotné doslovné znenie zákona, tento druh neodkladného opatrenia slúži prioritne na dočasnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Napríklad v priebehu súdneho konania môžu nastať okolnosti, kedy je potrebné maloleté dieťa odovzdať do starostlivosti druhého rodiča do rozhodnutia súdu vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP predstavuje faktické opatrenie smerujúce k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak dieťaťu nie je poskytovaná riadna starostlivosť a sú dané odôvodnené potreby, aby starostlivosť o maloleté dieťa prevzala iná osoba, ktorá je spôsobilá riadnu starostlivosť dieťaťu poskytnúť.

Príkladom, keď súd návrh zamietol, je uznesenie OS BB č. k. 32P/181/2019-28: „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasného zverenia maloletej do starostlivosti matky súd zamietol. Matka v podanom návrhu neosvedčila potrebu bezodkladnej a naliehavej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Potreba nariadiť neodkladné opatrenie v tejto časti nie je podľa názoru súdu nevyhnutná. V danom prípade starostlivosť maloletej poskytuje matka, ktorá sa s ňou odsťahovala zo spoločnej domácnosti. To znamená, že maloletej je poskytovaná starostlivosť zo strany oprávnenej a povinnej osoby. Dočasné zverenie maloletej do jej starostlivosti by sa tak minulo svojmu účinku, pretože by len konštatovalo už existujúci právny stav. Súd z obsahu návrhu nezistil, že by boli inak porušované práva maloletého dieťaťa. Otec je pracovne vyťažený a s maloletou sa stretáva len sporadicky. Obavy matky z osoby otca, jeho zmena postojov v otázke starostlivosti o maloletú, nemožnosť dosiahnutia dohody, navrhované neodkladné opatrenie nie je spôsobilé odstrániť. Súd tiež poukazuje na to, že nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi samy osebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pokiaľ nedochádza v uvedenom prostredí k ohrozeniu osobnej starostlivosti o maloletú, jej priaznivého fyzického a duševného vývinu. Tento stav však z návrhu nevyplynul. Maloletá má v domácnosti matky vytvorené primerané podmienky nevyhnutné pre poskytovanie starostlivosti do rozhodnutia súdu vo veci samej.“

4.2. Neodkladné Opatrenie vo Veciach Ochrany Maloletého (§ 365 CMP)

Neodkladné opatrenie vo veciach ochrany maloletého je upravené v § 365 CMP. Tento typ neodkladného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie, priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený. Predmetným ustanovením sa má poskytnúť maloletému dieťaťu bezprostredná ochrana v situácii, ktorá je spomenutá vyššie. Rozlišovacím elementom oproti ust. § 367 CMP je existencia nevyhnutnosti okamžitého zákroku. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenia s poukazom na § 360 CMP a § 23 ods. 2 CMP bez návrhu, t. j. na základe podnetu alebo z vlastnej činnosti. Návrh spravidla podáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorým je príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. To však nevylučuje, aby tento návrh podala aj iná osoba (napr. príbuzná osoba).

4.3. Neodkladné Opatrenie na Úpravu Styku Rodiča s Dieťaťom (podľa CSP)

Pokiaľ sa navrhovateľ domáha dočasnej úpravy styku s maloletým, právny režim sa nebude riadiť ustanoveniami CMP, nakoľko ten upravuje len 5 špecifických neodkladných opatrení, ktoré je možné v mimosporovom konaní nariadiť. Právny režim sa preto bude riadiť všeobecnou úpravou v CSP, v rámci ktorej platí všeobecná 30-dňová lehota na rozhodnutie. Táto lehota je dostatočná na to, aby súd dieťa vypočul či už priamo alebo sprostredkovane. Navyše, pokiaľ by sa návrhom rodič domáhal zákazu styku maloletého s druhým rodičom, vypočuť si názor dieťaťa je dá sa povedať až nevyhnutnosťou, keďže sa tým výrazným spôsobom zasiahne do práv dieťaťa (takýto zásah ani nemusí byť v jeho najlepšom záujme), hoci len dočasne, avšak aj krátka doba je spôsobilá vo vzťahu rodič - dieťa vytvoriť trhlinu, ktorá sa plynutím času a častokrát aj vplyvom druhého rodiča môže rozšíriť do takej miery, že dôjde k deštrukcii takéhoto vzťahu. Súd musí navyše skúmať, či záujem dieťaťa nie je možné zabezpečiť obmedzením styku (§ 25 ods. 3 ZR).

27/28 Hľadanie štruktúry reakcia - náprava s dieťaťom (Vzťahová väzba)

Zároveň, ak bol súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaný návrh vo veci samej, t.j. o úprave styku rodiča s maloletým, súd musí v konaní vo veci samej zisťovať skutočný stav veci a za týmto účelom vykonať rozsiahle dokazovanie, čo samozrejme nie je otázkou krátkej doby, teda predpokladá sa aj dlhodobosť trvania neodkladného opatrenia. Čas je maloletým vnímaný inak, než dospelým. Byť spolu je pritom pre dieťa a jeho rodiča jeden zo základných prvkov rodinného života, a to i v prípade, ak sa vzťah rodičov rozpadol. A je to práve množstvo času, v ktorom je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča. Rodič pred rozvodom, ktorý nemá dieťa pri sebe, zväčša pracujúci otec, ktorému manželka odopiera styk s dieťaťom, má možnosť požiadať súd o dočasnú úpravu styku s maloletým. Úprava styku s maloletým pred vydaním rozsudku je v zásade iná ako úprava práv a povinností na čas po rozvode, ktorá je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je ešte oboznámený so skutkovým stavom veci a preto vychádza z tvrdení navrhovateľa. Je preto potrebné všetky tvrdenia podložiť dôkazmi a najmä riadne osvedčiť, že sú vytvorené podmienky na uvedenú úpravu styku, teda že osoba, ktorá sa má s maloletými stýkať má s nimi vytvorený vzťah, pozná ich denný režim, zdravotný stav, návyky, záujmy a pod. Súd hľadí aj na stav maloletého. Je v jeho záujme, aby maloletý nebol vystavený stresu z dôvodu odlúčenia od rodiča, v starostlivosti ktorého sa nachádza. Napríklad, ak dieťa nemá vybudovaný vzťah s druhým rodičom a nestretlo sa s ním niekoľko mesiacov, mohlo by to u maloletého vyvolať psychickú traumu. Na druhej strane je v záujme maloletého mať kontakt s oboma rodičmi, aby neprišlo k úpadku vzťahu s jedným z nich.

Je bežným javom, že v čase pred rozvodom a aj počas neho manželia spolu nevychádzajú veľmi dobre. Rodičia často zabúdajú na záujem dieťaťa a deti sa často stávajú nástrojom, ktorým si robia manželia naprieky, najmä štvaním maloletého proti druhému rodičovi alebo pri menších deťoch obmedzovaním ich stretávania sa s druhým rodičom. Častokrát situácia naberie také rozmery, že jeden z rodičov sa nestretne so svojim dieťaťom niekoľko týždňov, resp. mesiacov.

4.4. Neodkladné Opatrenie pre Zverenie Dieťaťa do Osobnej/Striedavej Starostlivosti

Zverenie maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti je čo do dôsledkov pre dieťa snáď najzávažnejším rozhodnutím nielen pri neodkladnej úprave, a preto musí súd obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. V minulosti súdy takéto rozhodnutia vydávali oveľa častejšie a treba povedať, že v mnohých prípadoch aj bezdôvodne, čo potom nevyhnutne viedlo k zbytočným zásahom do prirodzeného vývinu dieťaťa. V súčasnosti je stav lepší a väčšina súdov vydanie takéhoto rozhodnutia starostlivo a prísne zvažuje.

Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením sa môže javiť ako dobré riešenie pre stabilizáciu rodiny v čase rozpadu vzťahu rodičov, ale nie vždy tomu tak je. Nie v každej rodine je starostlivosť rodičov o dieťa vyvážená, či rovnocenná, čo je však prirodzeným predpokladom pre striedavú starostlivosť. Pre rozhodnutie v otázke zverenia do osobnej starostlivosti súd vychádza najmä z kritérií, ktorými sú záujem dieťaťa, citové väzby, vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do opatery otca (teda právo otca na dieťa), tak na dieťa máte rovnaké právo ako matka. Právo otca na dieťa je rovnaké ako právo matky na dieťa. Obaja rodičia sú rovnocenní. Často sa otcovia vzdajú skôr, ako začnú o dieťa bojovať. Po prijatí striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa postavenie otcov zlepšilo. To, či súd zverí dieťa otcovi alebo matke, závisí od množstva okolností, ktoré existovali aj pred samotným rozhodovaním súdu a v jeho čase. Zverenie dieťaťa do opatery otca nie je zasa až také jednoduché a často sa na Slovensku stretávame s tým, že dieťa je skôr zverené matke ako otcovi, čo pramení z histórie na Slovensku.

4.5. Neodkladné Opatrenie na Určenie Výživného

Výživné súd určuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec, alebo takmer vôbec neprispieva, prípadne prispieva nepravidelne. Pri určovaní výživného neodkladným opatrením platia odlišné pravidlá ako pri rozhodovaní rozsudkom, opäť z dôvodu, že súd nevykonáva tak rozsiahle dokazovanie. Preto je zo zákona výška výživného pri neodkladnej úprave modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery, čo v jednoduchom preklade znamená, že výživné nebude plne zodpovedať všetkým opodstatneným výdavkom dieťaťa, ani životnej úrovni rodičov. V praxi sú rôzne prístupy. Jeden z nich je čisto formálny a to, že súd rovno určí minimálne výživné argumentujúc, že tým bude naplnená zákonná potreba nevyhnutnosti.

4.6. Podstatné Rozhodnutie o Dieťati

Podstatné rozhodnutie rodičov o dieťati možno vždy, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, nahradiť rozhodnutím súdu (§ 35 ZoR), pričom v niektorých prípadoch je potrebné takéto rozhodnutie vydať bezodkladne s ohľadom na nedostatok času pre riadne rozhodnutie rozsudkom. Môže ísť o rôzne prípady, za zmienku stoja tie najčastejšie, ktoré končia na súde, ako napr. nezhoda rodičov na tom, ktorú školu bude dieťa navštevovať.

5. Proces Podávania Návrhu a Dôkazné Bremeno

Inštitút neodkladných a iných opatrení v CSP a CMP nahradil predbežné opatrenia z úpravy podľa OSP. Pre nariaďovanie neodkladných opatrení je dôležité, aby návrh obsahoval všetky náležitosti a bol riadne osvedčený. Lehota na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa CSP 30 dní od doručenia návrhu, ktorý spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti (§ 328 ods. 1). Náležitosti neodkladného opatrenia upravuje § 326 ods. 1. Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia, vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o - pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o - potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).

Dôkazné bremeno pri návrhu na neodkladné opatrenie

V praxi sa súdy stretávajú s nesprávnou aplikáciou týchto ustanovení, pretože cieľom účastníkov konania je urýchlená dočasná úprava ich právnych pomerov. Často sa snažia dosiahnuť rozhodnutie, ktoré by už v počiatočnej fáze konania alebo pred jeho začatím vyriešilo ich právne vzťahy natrvalo, čím by prejudikovalo rozhodnutie vo veci samej. Povaha veci (starostlivosť súdu o maloletých) však v zásade nepripúšťa, aby súd aplikoval ust. § 330 ods. 2 CSP v spojení s § 336 ods. 1 CSP, teda aby vydal neodkladné opatrenie bez povinnosti podať návrh vo veci samej. Tiež povaha veci nepripúšťa, aby rozhodol o neodkladnom opatrení totožným výrokom. V prvom rade tomu bráni osobitná úprava neodkladných opatrení v § 365 a nasl. CMP, resp. § 3 ods. 3 vyhlášky, ale najmä ustanovenie § 120 CMP. Netreba opomenúť aj vyhľadávaciu zásadu upravenú v čl. 6 CMP v spojení s § 35, § 36 CMP, ktorá bráni súdu, aby rozhodol meritórne (napr. neodkladným opatrením) len na základe osvedčenia skutkového stavu.

5.1. Obsah Návrhu na Vydanie Neodkladného Opatrenia

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije. Návrh by mal obsahovať nasledovné:

  • Označenie účastníkov konania: Osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt.
  • Odôvodnenie neodkladnej potreby: Musíte v návrhu čo najlepšie a najpodrobnejšie zdôvodniť, prečo je neodkladné opatrenie potrebné. Príkladom môže byť situácia otca, ktorý zistil, že jeho dieťa s vážnymi diagnózami je po odchode matky zanedbané, vo veľmi zlom psychickom stave, uplakané, nevyspaté, čo si vyžaduje okamžitú zdravotnú starostlivosť a zmenu prostredia. Matka dieťaťu nezobrala ani šaty a dieťa nemá základné potreby ani vlastnú posteľ. Takýto stav nasvedčuje zhoršeniu zdravia a potrebe hospitalizácie, čo objektívne odôvodňuje neodkladnú úpravu pomerov.
  • Petit: Uveďte v návrhu tak, aby bolo jasné, čoho sa domáhate. Napríklad, ak sa domáhate styku s dieťaťom, je potrebné uviesť presne odkedy dokedy sa má styk realizovať a v ktorých termínoch. Ak sa domáhate výživného, uveďte sumu, ktorú požadujete, a v odôvodnení podrobne rozpíšte príjmy a výdavky.
  • Prílohy: Napr. rodný list maloletého dieťaťa, lekárske správy potvrdzujúce zhoršený zdravotný stav dieťaťa, alebo iné relevantné dôkazy, ktoré podporujú tvrdenia navrhovateľa.

5.2. Postup Pred Podaním Návrhu

Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu, či už vo forme rozsudku alebo neodkladného opatrenia. Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len Vy najlepšie poznáte svoje dieťa, nenechávajte to na iných. Pokiaľ máte napríklad za sebou „divoký rozchod“ a odchod zo spoločnej domácnosti, oplatí sa počkať pár dní či týždňov, kým sa situácia trochu neupokojí a potom sa skúsiť porozprávať s čistou a hlavne chladnou hlavou s druhým rodičom o dieťati. Netreba však čakať ani príliš dlho, ako vyššie uvádzam, dieťa si rýchlo zvyká na nové prostredie či podmienky starostlivosti o neho.

Ak nedospejete k dohode, odporúčam kontaktovať ÚPSVaR (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny), ktorý zastupuje maloleté dieťa. V prípade otca, ktorý zistil zanedbaný stav dieťaťa po odchode matky a má obavy o jeho zdravie, je už podaný návrh na súd o neodkladné zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti. Okrem toho požiadal o spoluprácu kuratelu. Možným resp. ďalším krokom by mohlo byť neodkladné opatrenie v zmysle ust. § 368 Civilného mimosporového poriadku (CMP). V odôvodnených prípadoch môže súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately neodkladným opatrením povoliť vstup do obydlia, v ktorom sa nachádza maloletý na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Účastníkom konania o nariadenie neodkladného opatrenia je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Odporúčame preto kontaktovať príslušný úrad práce a príslušného kolízneho opatrovníka.

V pôvodnej úprave OSP podľa § 75a súd nariadil predbežné opatrenie len na základe návrhu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo bez návrhu. Na jednej strane to síce nereflektovalo možnosti, aby sa napr. príbuzná osoba priamo domáhala nariadenia neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) bez toho, aby zvolila postup prostredníctvom sociálnoprávnej ochrany detí, na strane druhej však súd ešte pred podaním návrhu vedel, že bude takýto návrh podaný. Na základe toho súd vie urobiť opatrenia, aby sa návrh čo najrýchlejšie dostal pridelenému sudcovi. Spravidla informuje podateľňu, že bude podaný takýto návrh, aby nedošlo k jej nesprávnemu zaradeniu a podateľňa ihneď po spracovaní informuje príslušného sudcu. Súd tiež vie reagovať aj tak, že do úvahy pripadajúci príslušní sudcovia zotrvajú na pracovisku až do konca úradných hodín súdu, v rámci ktorého im môže byť návrh pridelený. Prípadne sa upovedomí sudca, ktorý má nariadenú pohotovosť, že bude zrejme až po pracovnej dobe podaný návrh. Súd sa vie na daný návrh pripraviť tak, aby čo najskôr vyhotovil neodkladné opatrenie.

6. Úloha Orgánu Sociálnoprávnej Ochrany Detí a Sociálnej Kuretely (ÚPSVaR)

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane práv a záujmov dieťaťa v krízových situáciách. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenia s poukazom na § 360 CMP a § 23 ods. 2 CMP bez návrhu, t. j. na základe podnetu alebo z vlastnej činnosti. Návrh spravidla podáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorým je príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. To však nevylučuje, aby tento návrh podala aj iná osoba (napr. príbuzná osoba), ako v prípade starých rodičov, ktorým bolo neodkladným opatrením zverené dieťa do starostlivosti. Medzi hlavné úlohy tohto orgánu patrí:

  • Podanie návrhu na neodkladné opatrenie: Ak sa ocitne dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin vážne ohrozený alebo narušený, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorého obvode sa dieťa nachádza, je povinný bezodkladne podať súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
  • Zabezpečenie základných životných potrieb: Zabezpečenie uspokojenia základných životných potrieb dieťaťa a jeho prijatie do zariadenia podľa § 49 ods. 2 alebo § 56 ods. 1 písm.
  • Vypracovanie plánu sociálnej práce s rodinou dieťaťa: V spolupráci so zariadením na výkon rozhodnutia súdu, s obcou a akreditovaným subjektom, ktorý vykonáva opatrenia zamerané na úpravu rodinných pomerov v prirodzenom rodinnom prostredí, vypracúva plán sociálnej práce s rodinou dieťaťa, ktorého súčasťou je sledovanie psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa.
  • Sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti: Ak rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa a nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sprostredkuje dieťaťu pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie.

Úloha Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Ak je potrebné sprostredkovať dieťaťu náhradnú rodinnú starostlivosť, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené, musí poskytnúť dieťaťu prípravu, ktorá zahŕňa:

  • Sociálne poradenstvo: Informácie o účinkoch náhradnej rodinnej starostlivosti.
  • Psychologickú starostlivosť: Spôsobom primeraným veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa.

O príprave dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť vypracúva určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie správu, ktorá obsahuje najmä informácie o poskytnutí sociálneho poradenstva dieťaťu, o účinkoch náhradnej rodinnej starostlivosti, o zohľadnení jeho názorov a želaní a odporúčanie formy náhradnej rodinnej starostlivosti.

V situácii, keď starí rodičia majú neodkladné opatrenie na výchovu vnuka, pretože matka odišla a o dieťa sa nestarala, pričom kolízna opatrovníčka vnuka vypočula a potvrdila, že dieťa matku odmieta, je spolupráca s ÚPSVaR a kolíznym opatrovníkom kľúčová. Ak dieťa matku odmieta, je dôležité, aby ste o tom informovali súd a kolízneho opatrovníka. Ak by sa matke úplne zabránilo v styku bez rozhodnutia súdu, mohla by to vnímať ako marenie styku a obrátiť sa na súd s návrhom na úpravu styku alebo podať návrh na výkon rozhodnutia. Preto je nutné komunikovať s kolíznym opatrovníkom a informovať ho o aktuálnom postoji dieťaťa. Ak matka žiada o styk, je možné skúsiť hľadať kompromis (napr. krátke stretnutia za prítomnosti tretej osoby), ak to dieťa zvládne. Ak by matka trvala na styku a dieťa to psychicky nezvládalo, je potrebné požiadať súd o úpravu alebo obmedzenie styku, prípadne jeho vylúčenie, ak by bol v rozpore so záujmom dieťaťa. Nemusíte dieťa nútiť k styku, ak by mu to spôsobovalo ujmu, ale vždy je vhodné mať o tom dôkazy (vyjadrenie psychológa, kolízneho opatrovníka).

7. Trvanie, Zrušenie a Preskúmavanie Neodkladného Opatrenia

Neodkladné opatrenie je mimoriadnym právnym nástrojom, ktorý by sa mal využívať len v odôvodnených prípadoch, aby nedošlo k jeho zneužitiu. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter a spravidla platí do momentu, kým súd nerozhodne vo veci samej. Tento proces však môže trvať aj niekoľko mesiacov, počas ktorých sa život dieťaťa samozrejme zmení a dieťa sa môže prispôsobiť tejto neodkladnej úprave, ktorá potom čo do rozsahu nebýva často ďaleko od úpravy v rozsudku (zverenie, styk, podstatné rozhodnutie). Zrušenie neodkladného opatrenia, podobne ako zmena rozsudku, závisí od zmien v pomeroch na strane dieťaťa alebo rodičov.

Z požiadavky dočasnosti zásahu ďalej vyplýva aj nutnosť priebežného preskúmavania jeho opodstatnenosti a primeranosti - teda toho, či je predbežné opatrenie (na území SR neodkladné opatrenie) všeobecne stále na mieste v tej podobe, v akej bolo skôr nariadené, a to aj v priebehu súdneho konania, ak došlo k zásahu predbežným opatrením. Inak povedané, aj po odňatí dieťaťa zo starostlivosti rodičov na základe predbežného opatrenia je potrebné stále zvažovať, či nedošlo k zmene okolností a či nie je namieste zrušenie, či aspoň zmena predbežného opatrenia. Išlo by o menej intenzívny zásah do základných práv dotknutých osôb. Pritom aj v priebehu konania je nutné neustále skúmať, či sú dané dôvody k predbežnej úprave pomerov dieťaťa, a to v nezmenenej podobe, pričom toto skúmanie je potrebné náležite reflektovať aj v odôvodnení rozhodnutia o ďalšom trvaní predbežného opatrenia. Opodstatnenosť a primeranosť trvania predbežného opatrenia by všeobecné súdy, rozhodujúce v mimosporovom konaní, mali skúmať prípadne aj bez zodpovedajúcich námietok dotknutých účastníkov s ohľadom na všetky jemu dostupné a známe informácie.

8. Nerešpektovanie Rozhodnutia Súdu a Následky

Ak jeden z rodičov rozhodnutie súdu nerešpektuje, druhý rodič sa môže obrátiť na súd a podať návrh na výkon rozhodnutia na miestne príslušný súd prvého stupňa. Postup súdu pri nerešpektovaní rozhodnutia je viacstupňový a má za cieľ zabezpečiť dodržiavanie súdnych príkazov:

  • Výzva na podrobenie sa rozhodnutiu: Pred samotným nariadením výkonu rozhodnutia súd vyzve rodiča, ktorý nerešpektuje súdne rozhodnutie, aby sa tomuto rozhodnutiu podrobil a upozorní ho na následky nepodrobenia sa rozhodnutiu.
  • Uloženie pokuty: Pokiaľ táto výzva súdu zostane bezvýsledná, môže súd tomuto rodičovi uložiť pokutu vo výške 200 Eur, a to aj opakovane.
  • Zastavenie výplaty príspevkov: Súd ďalej v prípade, že výzva zostane bezvýsledná, môže vyzvať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o zastavenie výplaty rodičovského príspevku alebo prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa.
  • Nútený výkon rozhodnutia: Súd môže nariadiť nútený výkon rozhodnutia, a to tak, že v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečí odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť. Odňatie dieťaťa zabezpečuje sudca.
  • Zmena rozhodnutia o zverení dieťaťa: Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, súd môže zmeniť aj bez návrhu rozhodnutie o zverení dieťaťa a dieťa môže zveriť do starostlivosti druhému rodičovi.

27/28 Hľadanie štruktúry reakcia - náprava s dieťaťom (Vzťahová väzba)

tags: #uznesenie #neodkladne #odovzdat #dieta #do #docasnej

Populárne príspevky: