Vianoce sú obdobím, kedy na celom svete vládne čarovná atmosféra. Máme tu najkrajšie sviatky roka, kedy všade vládne pokoj, mier a pohoda. Napriek aktuálnej situácii, ktorá poznačila aj chod týchto sviatkov, je dôležité pozitívne sa naladiť a nezabudnúť zapriať svojim blízkym šťastné a veselé Vianoce. Tieto vianočné priania a vinše sú univerzálne a potešia nielen vašich blízkych, ale kohokoľvek, na koho si počas sviatkov spomeniete. Najlepší nápad, ako vyčariť úprimný úsmev na tvári vašich priateľov, je napísať im vtipné vianočné prianie - napríklad také, kde sa spomína, že všetky salónky požrali deti.
Historické a náboženské pozadie sviatkov
Vianoce, sviatky pokoja a lásky, začínajú na Štedrý deň sláviť asi dve miliardy kresťanov vo svete. Historicky sa Vianoce začali sláviť ako kresťanský sviatok v 4. storočí. Presný dátum narodenia Ježiša Krista známy nie je. Jeho narodenie znamená podľa kresťanského chápania vtelenie Boha do človeka. Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je po prvý raz historicky dokázané v roku 336 v Ríme. Spočiatku sa v tento deň slávil aj sviatok klaňania sa Troch kráľov, ktorý neskôr preložili na 6. januára.
V priebehu histórie hlavné miesto získali jasličky a vianočný stromček. Jasle sa spomínajú vo Svätom písme v súvislosti s narodením Ježiša. Po prvý raz sú jasličky historicky podložené v Taliansku a Španielsku v polovici 16. storočia. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Časť pravoslávnych veriacich začne sláviť vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 6. januára.
Štedrý deň: Symbolika, pôst a rodinná jednota
Na Slovensku mnohé kresťanské rodiny dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a vyjadrujú takto úctu príchodu malého Ježiška na svet. Slávnostná spoločná štedrovečerná večera, ktorej súčasťou býva ryba či oblátky s medom, symbolizuje jednotu rodiny. Neodmysliteľnou súčasťou Štedrého dňa v katolíckych kostoloch sú polnočné omše.
Naši predkovia okrem návštevy kostola a nevyhnutného obriadenia statku nerobili v ten deň nič. Dokonca ani nevarili, pretože na Štedrý deň si nachystali množstvo jedla a na druhý deň jedli to, čo zvýšilo a bolo toho do sýtosti. Nebývalo zvykom ani chodiť po návštevách. V niektorých obciach to bolo vyslovene zakázané. Malo sa zostať doma a slávnostný čas tráviť s rodinou. Jedinými vítanými návštevníkmi domácností boli malí chlapci - vinšovníci. V tento deň chodieval po dedine obecný pastier s obecnou trúbou.
Božie narodenie a zvykoslovie
Prvý sviatok vianočný, Božie narodenie, je časom duchovného prežívania. V prvý vianočný sviatok, skôr ako sa čokoľvek začalo v dome robiť, utekal niekto z domácich na potok po vodu. Niekde to mal byť najstarší muž v domácnosti, inde to mala byť dievčina, väčšinou to bol však muž. V katolíckych obciach, kde sa chodilo na polnočnú omšu, doniesli vodu hneď po návrate z kostola. Pri prinesení vody prichodiaci hovorí: „Daj bože, dobrý deň, prvšia voda ako oheň.“ Často nasledoval vinš, ktorý mal charakter koledy.
Donedávna platila zásada na celom Slovensku, podľa ktorej sa gazda, predtým ako išiel nakŕmiť dobytok, mal dobre najesť a napiť, aby bol dobytok po celý rok sýty. Nesmel sa však napiť vody, aj keď bol smädný. Gazdiná išla jest ku chlievom koláče, aby sa jej chov ošípaných dobre daril. V prvý sviatok vianočný sa v podstate jedávalo to, čo v Štedrý deň, aj keď s niektorými obmenami. Tam, kde sa na Štedrý večer dodržiaval pôst, pribudli na stôl aj jaternice a bravčové mäso. Na strednom Slovensku však už nejedli opekance s makom, pretože by sa v dome držal hmyz. Na Božie narodenie nesmela prísť žena do domu, alebo aspoň nie ako prvý návštevník. Ako pri ostatných stridžích dňoch, to malo ovplyvňovať všetko, čo im bolo vzácne, ako úrodu a ochranu dobytka.
Svätý Štefan: Tradícia vinšovania
Druhý sviatok vianočný je pre veriacich kresťanov spomienkou na diakona a prvého mučeníka sv. Štefana, ktorý bol pre vieru v Ježiša Krista ukameňovaný. Na freskách a reliéfoch býva zobrazovaný ako mládenec v diakonskom odeve a jeho znakmi sú palma - ako symbol mučeníctva a víťazstva - a hromada kamenia ako symbol príčiny jeho smrti. Tento deň sa napriek tomu vyznačoval veselšou atmosférou a uvoľnením.
Na Štefana sa zavčas rána ľudia umývali v studenej vode potoka, pretože verili v jej magickú silu a blahodarný účinok na zdravie. Bývalo pritom veľa zábavy a aby dievky pri umývaní neprechladli, bolo povinnosťou mládencov počastovať ich domácou pálenkou. Po celý deň sa na Štefana chodilo po rodinách, známych a susedoch vinšovať. Pritom platilo, že do dverí vstúpil prvý muž. Verilo sa, že ak tak urobí žena, môže to gazdovstvu priniesť v nastávajúcom roku nejakú stratu alebo trápenie.
Vianočné priania slovenských osobností #1
Typológia vianočných vinšov
Všetky vianočné vinše mali pôvodne funkciu zariekania a spolu s osobou, ktorá ich predniesla, mali podporiť realizáciu želaní v nich obsiahnutých. Z hľadiska obsahu predstavujú vianočné vinše v podstate tri skupiny. Do prvej najstaršej patria tie, ktorých účelom je privolať pozitívne momenty do života ľudí v nastávajúcom roku. V druhej skupine prevláda náboženské ladenie a sú odrazom kresťanskej interpretácie Vianoc. Tretia skupina, vývojovo najmladšia, má najčastejšie charakter zábavných riekaniek.
Regionálne varianty vinšov
S niektorými veršíkmi sa stretávame v rôznych oblastiach. Napríklad na Považí sa tradovalo: „Keď na narodenie Krista pršať začne, za štyri týždne počasie bude mračné.“ V Liptovskom Jamníku spievali: „Doniesli sme vám novinu: prišli sme k vám na hostinu. Zostúpil spasiteľ s výsosti, my sme prišli k vám za hosti.“ Na Kysuciach sa vinšovalo: „Vinšujem vám na toto Božie narodenie, zdravie, šťastie, na statočku zachovanie, na detičkách potešenie.“ Spišskí vinšovníci boli obzvlášť kreatívni: „Vinšujem vám šťastie, zdravie na to Božie narodenie, žeby sa vám darili kury cubaté, husi sedlaté, žeby ste mali toľko teličiek, koľko je v lese jedličiek.“
Moderné vianočné priania a vtipné vinše
Vianočné vinše na pohľadniciach či vianočné priania v SMS správach potešia azda každého z nás. Pocit, že na nás niekto myslí aj počas najkrajších sviatkov v roku, zahreje na duši. Vianočné a novoročné vinše, ktoré sú vtipné, sú obľúbené najmä medzi priateľmi. Smiech a dobrá nálada jednoducho patria k pohodovej atmosfére. „Kapor je v mrazáku, kaša sa varí, všetko máš na háku, všetko sa darí,“ alebo „Zapchajte komíny, nepustite Santu, použite cement, alebo maltu,“ sú príklady, ako odľahčiť vianočný zhon.
Detské vinše a vianočná atmosféra
Je niečo krajšie ako vianočné priania z úst detí? „My sme deti maličké, sníčky máme v hlavičke,“ recitujú deti, zatiaľ čo sa tešia na darčeky pod stromčekom. Vianoce sú od Ježiška, dal nám lásku do balíčka. Bolo jej dosť, dostal každý, rozdelil ju raz a navždy. Deťom sa pri slove Vianoce vybaví rozsvietený vianočný stromček a okolo neho na svoje otvorenie čakajúce darčeky. Nám dospelým sa zas aktivujú chuťové bunky a vybavia sa nám tradičné vianočné dobroty.
Vianoce sú časom radosti, pokoja a rodiny. Ako si ich čo najviac užiť? S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala. Samotným sviatkom predchádza obdobie adventu, ku ktorému neodmysliteľne patrí nielen adventný veniec, ale aj adventný kalendár či vianočné trhy, ktoré dotvárajú celkový kolorit tohto výnimočného obdobia.
tags: #vianocne #vinse #na #bozie #narodenie