Mláďatá hospodárskych zvierat sú našou investíciou do budúcnosti, a preto by sme pri ich starostlivosti mali klásť vyšší dôraz na kvalitu vykonávaných pracovných činností spojených so starostlivosťou o ne. Teľatá sú zo zootechnického, ekonomického a časového hľadiska najnáročnejšou vekovou kategóriou. Efektívny štart života teľaťa a následná dlhodobá úžitkovosť matky sú úzko previazané s precíznymi manažérskymi postupmi v období okolo otelenia.
Základy neonatálnej starostlivosti o teľatá
Pri kontrolovaní dýchacích ciest mulec jemne osušíme čistou utierkou alebo slamou. Pupočný pahýľ musíme čo najskôr ošetriť a zabrániť prenikaniu baktérií do organizmu (prevencia prieniku najmä fekálnych baktérií do organizmu) teľaťa. Preferovať by sme mali ošetrenie pupočného pahýľa namočením, optimálne v prípravku s obsahom jódu a alkoholu. Pre ľahšiu kontrolu ošetrovateľskej práce sú vhodné aj prípravky s obsahom farbív (napr. genciánová violeť). Vyhnúť by sme sa mali použitiu antibiotických sprejov, ktoré sú v praxi obľúbené, avšak pri nedokonalom ošetrení nedokážu dostatočne pokryť pupočný pahýľ. Namočenie pupočného pahýľa by sa malo opakovať do 6 až 8 hodín od jeho prvého ošetrenia. Extrém, s ktorým sa, žiaľ, ešte môžeme v niektorých chovoch stretnúť, je namočenie pupočného pahýľa do dezinfekcie určenej na ošetrovanie strukov.
Teľatá sa rodia bez vlastných protilátok a sú závislé od ich príjmu z mledziva. Prvé napojenie by malo byť do dvoch hodín od otelenia - efektívna absorpcia protilátok (IgG) do 2 hodín je na úrovni 30 %, potom rapídne klesá a prvé napojenie by malo byť v objeme 3-4 l mledziva (podľa plemena a telesnej hmotnosti), teda približne 8,5 % zo živej hmotnosti. Musí to byť vysoko kvalitné mledzivo (mledzivo v pravom slova zmysle je iba to, ktoré bolo získané z 1. nádoja kravy po otelení). Objem prijatého mledziva je kľúčový, pretože teľa by malo prijať pri prvom napojení minimálne 150 - 200g IgG (čo zodpovedá 3 až 4 l kolostra pri priemernom obsahu IgG 50g v 1 l mledziva).
Snahy o veľmi časté napájanie teľaťa, napr. do pol až tri štvrte hodiny nie sú z pohľadu manažmentu mledzivovej výživy vhodné, pretože veľmi časté podávanie mledziva vedie pri veľkej časti teliat k príjmu len malej časti objemu medzi 0,5 až 2 l, preto je vhodné prvú hodinu teľa nenapájať. Navyše, pokiaľ je v chove zaužívané rutinné napájanie teliat mrazeným mledzivom (PET fľaša s objemom 1,5 až 2 l), tak jeho rozmrznutie v zavarovacom hrnci trvá zhruba 50 - 70 minút (pri teplote vody 50°). Druhé napojenie by malo byť do 6 hodín a tretie po 8 hodinách od 2. napojenia po 2,5 až 3 l.
Hygiena v procese získavania mledziva a mlieka
Nesmieme však zabúdať na hygienu samotného zariadenia na napájanie a iných pomôcok. Musí byť dodržaný najvyšší stupeň hygieny, čisté prostredie, čisté vedro/cumeľ/nádoba na mledzivo. Mikrobiálna kontaminácia je veľký problém v mnohých chovoch, pretože prítomnosť mikroorganizmov negatívne ovplyvňuje ako vstrebávanie imunoglobulínov v tenkom čreve, tak aj v prípade patogénnych mikroorganizmov predstavuje zdravotné riziko pre teľatá. Prečo je potrebné klásť na hygienu taký veľký dôraz? Je to hlavne preto, že jedným z kľúčových prvkov hľadania príčin vzniku predovšetkým alimentárnych ochorení je práve nedodržiavanie základných hygienických štandardov pri kŕmení teliat.
V chovateľskej praxi je pri získavaní mledziva a mlieka pre kŕmenie teliat dôležité dbať na dodržiavanie štandardných operačných postupov pri dojení. Otelené kravy prichádzajúce do dojárne vždy ako prvá skupina (pravidlo manažmentu prevencie mastitíd) musia byť skontrolované dojičom, musí byť zhodnotený zdravotný stav ich mliečnej žľazy (prehmat vemena, kontrolné odstreky), dodržaná toaleta vemena pred a po dojení (pre a postdipping) a pod. Pre základné orientačné hodnotenie úrovne hygieny zariadenia a pomôcok, môžeme použiť rýchlotesty k detekcii reziduálnych zvyškov organickej hmoty (sterové súpravy na zistenie prítomnosti zbytkov proteínov a laktózy). Od kráv po otelení získavame vždy max. 6 až 8 l, nikdy nie viac, pretože čím vyšší je objem získaného mledziva (nad hranicou 6, resp. 8 l/dojenie), tým nižšiu koncentráciu IgG v mledzive máme (efekt rozrieďovania). Nie menej významný je aj fakt, že čím kratší je čas medzi otelením a podojením kravy, tým je vyššia koncentrácia IgG v mledzive.
Stratégie predlžovania laktácie u dojníc
Mnoho dnešných dojníc má v období zasušovania stále vysoký nádoj. Existuje rada nutričných stratégií a komerčných produktov, ktoré pomáhajú dojniciam na konci laktácie znížiť produkciu mlieka a tým znížiť i radu zdravotných problémov, ktoré vznikajú pri zasušovaní. Zažitým štandardom je medziobdobie dojnice 1 rok, čo je 305 dní laktácie a 60 dní státia na sucho. V drvivej väčšine chovov je z ekonomického hľadiska dodržiavaný jednoročný interval medziobdobia, ktorý znamená každoročné zasušovanie, otelenie a opätovné zahájenie laktácie, čo je však spojené so zvýšeným rizikom ochorení a metabolických porúch.
Zámerné predlžovanie dĺžky laktácie predĺžením dobrovoľnej čakacej doby od otelenia do prvej inseminácie (VWP) znižuje frekvenciu týchto náročných udalostí. Súčasné obavy týkajúce sa predĺženej laktácie spočívajú v tom, že ku koncu laktácie je už dojivosť nízka, čo môže byť spojené so zvýšeným rizikom vyššej telesnej kondície dojníc v pozdnej laktácii a zníženou ekonomickou návratnosťou na úrovni stáda. Reakcia dojníc na posunutie doby inseminácie závisí na ich individuálnych vlastnostiach, ako je parita, denný nádoj alebo telesná kondícia.
Kŕmenie kravy pre dobrú produkciu mlieka
Delšie laktácie predlžujú obdobie pozdnej laktácie, kedy je produkcia mlieka obecne nižšia, ale zvyšuje sa počet laktačných dní oproti dňom státia na sucho. Celkový dopad predĺženej laktácie na produkciu mlieka možno najlepšie vyjadriť ako dojivosť za deň intervalu otelenia. U starších dojníc bola úžitkovosť pri VWP 200 dní nižšia než úžitkovosť kráv s VWP 50 dní, vyjadrené ako mlieko s korekciou tuku a bielkovín na deň intervalu otelenia. U prvôstok bola úžitkovosť kráv s VWP 150 dní vyššia než u kráv s VWP 90 dní. Rizikom predĺženia VWP je priberanie dojníc na konci predĺženej laktácie. Niozas a kol. zistili, že kravy s VWP 180 d mali o 0,25 bodu vyššie BCS pri zasušení než kravy s VWP 40 alebo VWP 120 d.
Jedným z hlavných dôvodov pre zámerné predĺženie VWP a dĺžky laktácie u vysokoprodukčných dojníc je zníženie frekvencie prechodných období na kravu a na stádo s potenciálnymi priaznivými účinkami na zdravie a welfare kráv. Zlepšená reprodukcia kráv s predĺženým VWP môže súvisieť s dlhšou dobou na zotavenie z otelenia, dlhšou dobou na zotavenie z negatívnej energetickej bilancie (NEB) a nižšou dojivosťou kráv na začiatku reprodukčného obdobia.
Optimalizácia sezóny telenia v chove mäsového dobytka
Stanoviť obdobie telenia v stáde mäsového dobytka je jedným z významných manažérskych rozhodnutí. Ide o pomerne zložitú premennú, do ktorej vstupujú také faktory ako organizácia práce v podniku, ceny teliat a možnosti odbytu v jednotlivých obdobiach roku, rôzna cena teliat v závislosti od ich živej hmotnosti, náklady na krmivá, úrodnosť pastevného porastu, lokalizácia pasienkov a ich nadmorská výška, dostatok kvalitných pracovníkov a ďalšie.
Je klasicky zaužívaný názor, že pastevný porast dokáže využívať dvojmesačné a staršie teľa. Dovtedy je jeho hlavným krmivom mlieko matky. Samozrejme, to zostáva súčasťou kŕmnej dávky až do odstavu. Ten sa tradične robí, vzhľadom na priemernú dĺžku laktácie kráv mäsových plemien, vo veku okolo 7 mesiacov. Vrchol laktácie mäsových kráv dosahuje okolo 90. dňa po otelení. V tomto období by krava mala mať dostatok živín na produkciu mlieka. Pri pastevnom chove by v tomto období mala mať k dispozícii pastevný porast dobrej úrody a hlavne s vysokým obsahom stráviteľných živín.
Ak sa teľa narodí napr. 28. februára, je schopné sa pásť okolo 1. mája (začiatok pastevnej sezóny v nižších nadmorských výškach), vrchol laktácie jeho matky je okolo 1. júna. Tento pík dokáže kvalitný pasienkový porast v júni ešte predĺžiť. Ak sa teľa narodí napr. 15. mája, dokáže prijímať pastevný porast v júli, keď je už jeho úrodový potenciál nižší. Jeho matka je na vrchole laktačnej krivky tiež v období, keď už z pastvy dokáže získať menej živín. To spôsobuje strmší pokles dennej produkcie mlieka. V čase, keď je potenciál prírastkov živej hmotnosti teliat na základe rastovej krivky vysoký, teľa nemá ani dostatok paše, ani dostatok mlieka. Prírastok živej hmotnosti teliat, narodených v inom období než v mesiacoch január - apríl je ekonomicky drahší.
Najvyššia schopnosť oplodnenia je v období s dostatkom paše a predlžujúcim sa dňom, čo v našich podmienkach predstavujú mesiace máj - jún. Keďže plodnosť je dôležitým dôvodom vyraďovania, má vplyv aj na počet laktácií. Tradične je cieľom dosiahnuť interval otelenia 365 dní alebo menej, teda 1 teľa na dojnicu ročne. Tým sa zabezpečí, že kravy budú môcť byť zasušené a pripravené na ďalšiu laktáciu v čase, keď ich dojivosť začne klesať. Vo vysokoprodukčných stádach môžu byť kravy počas prvých mesiacov po otelení v silne zápornej energetickej bilancii a v takom prípade môže byť ťažké ich zabreznúť do 115 dní po otelení. Farmy by sa mohli zamerať aj na dlhší interval telenia, a to až 415 dní. Zníži sa tým riziko, že kravy na konci laktácie príliš stúpnu, čo má za následok lepšiu metabolickú stabilitu stáda.
tags: #vplyv #kojenia #teliat #na #dojivost #a