Porucha sluchu u detí predstavuje významnú výzvu pre rodičov, ale aj pre celý vývoj dieťaťa. Včasná a presná diagnostika je kľúčová pre minimalizáciu jej dôsledkov na reč a celkový rozvoj. Mnoho rodičov sa stretáva s otázkami, ako prebieha vyšetrenie sluchu u menších detí, aké sú dostupné metódy a kam sa obrátiť, ak majú podozrenie na oslabený sluch u svojho dieťaťa. Situácia je o to náročnejšia, ak už pri narodení sa nepodarilo urobiť skríning sluchu, alebo ak dieťa neskôr vykazuje znaky slabšieho počutia na jedno uško, ako je to v prípade 3-ročnej dcérky, ktorej detská lekárka odporučila vyšetrenie na detskej ORL klinike.
Ideálne je, ak je porucha sluchu riešená do 6 mesiacov veku dieťaťa, avšak v našom zdravotníctve to samozrejme často trvá dlhšie a vždy sa dlho čaká. Rodičia s malým dieťaťom často behajú po vyšetreniach dlhé mesiace a stále nevedia nič konkrétne. Preto je dôležité mať informácie o tom, čo rodičov čaká a aké sú iné možnosti, o ktorých vedia mamičky, ktoré si už tým prešli, aby mohli tieto riešenia navrhnúť detskej lekárke. Na rozdiel od rodičov spred mnohých rokov dnes mnohí majú veľkú výhodu v tom, že nemusia čakať do dvoch alebo troch rokov dieťaťa, kým sa príde na jeho poruchu sluchu. Vďaka pokroku vo vyšetreniach sluchu a čoraz lepšiemu prepojeniu diagnostiky a kompenzácie (pridelenie načúvacích prístrojov, kochleárneho implantátu alebo kostných vibrátorov) majú dnes šancu byť dodiagnostikované už niekoľkomesačné bábätká, ktoré následne dostanú vhodné prístroje.
Význam včasnej diagnostiky a prvé kroky pri podozrení na poruchu sluchu
Sluchový systém, teda ucho a mozog, je komplexný a citlivý. Pre bezproblémový vývoj reči dieťaťa nestačí len, aby „niečo“ počulo, dieťa potrebuje počuť skoro všetko. Ako sme už v predchádzajúcich kapitolách uviedli, dieťa môže mať ľahkú až strednú stratu sluchu, pri ktorej môže pomerne dobre počuť hlboké a silné samohlásky, ale vysoké a tiché spoluhlásky (napríklad sykavky alebo t, f) mu už môžu výraznejšie unikať. Pri slove „kaša“ teda započuje takéto dieťa napríklad (-a-a). Takéto dieťa bude musieť počas dňa neustále hádať a domýšľať si, čo mu bolo povedané, namiesto toho, aby nasávalo maximum z jazyka, ktorý okolo seba počuje. Je to preto, lebo sú samohlásky v slovenčine hlasité, ale pre porozumenie nenesú skoro žiadnu informáciu (20 %). Spoluhlásky sú naopak tichšie, ale nesú až 80 % rečovej informácie. Dieťa, ktoré nepočuje dobre spoluhlásky a vedelo by svoje počutie opísať, by povedalo - „počujem, ale nerozumiem“. To je dôvod, prečo dieťa musí počuť všetky hlásky reči. Okrem toho malé dieťa si nemôže domýšľať hlásky v slovách, ktoré sa ešte nenaučilo.
Dôsledky poruchy sluchu na dieťa môžu byť rozsiahle. Ak vaše dieťatko v pôrodnici nevyhovelo kritériám skríningu sluchu (najčastejšie má nevýbavné otoakustické emisie - OAE), zvyčajne sa to isté vyšetrenie zopakuje ešte raz, podľa možnosti najneskôr do jedného mesiaca. Ak sa ukáže, že vo vonkajšom uchu nie je prekážka a ani v strednom uchu nie je zápal, a napriek tomu vaše dieťatko ani na kontrolnom vyšetrení sluchu nevyhovie kritériám OAE, je nevyhnutné, aby bolo ihneď odoslané na komplexné diagnostické vyšetrenie sluchu do Centra pre vyšetrenia porúch sluchu dieťaťa. V prípade, že sa potvrdí porucha sluchu, diagnostické vyšetrenie ukáže odhadovaný prah sluchu (akú veľkú stratu sluchu má dieťa na jednotlivých frekvenciách) a lekár môže začať zvažovať načúvacie prístroje. Ideálne je, ak sa podarí ukončiť komplexnú diagnostiku sluchu v období okolo 3. mesiaca veku dieťaťa a načúvacie prístroje sa mu nastavia do 6. mesiaca.
Domáce pozorovania rodičov môžu byť občas skreslené aj faktom, že deti s poruchou sluchu často veľmi pozorne sledujú svoje okolie, pretože si nedostatok informácií zo sluchu nahrádzajú zrakom. Je úplne reálne, že dieťa môže mať poruchu sluchu a to aj napriek tomu, že zareaguje na tlesknutie, zvonenie za hlavou dieťaťa, dupotanie, búchanie vrchnákmi od hrncov alebo silné zakričanie rodiča. Tieto reakcie nie sú spoľahlivým indikátorom normálneho sluchu.
Vyšetrenia sluchu: Od narodenia až po predškolský vek
Princíp všetkých metód vyšetrenia sluchu je v podstate rovnaký - od dieťaťa potrebujeme získať reakciu na zvuk. Rozdiel v jednotlivých metódach spočíva v tom, ako túto reakciu získame. Spôsob musí byť primeraný jeho veku a vždy musí byť robený s radosťou, uvoľnene a spôsobom, ktorý dieťa baví. Cieľ všetkých metód vyšetrenia je taktiež rovnaký - chceme získať jeho prahy počutia a vytvoriť tak audiogram. Dieťaťu sú púšťané stále slabšie zvuky. Najnižšia intenzita, pri ktorej dieťa zareaguje na danej frekvencií bude označená ako prah sluchu na danej frekvencií a zaznačíme ju bodom na audiograme. Postup sa opakuje pre všetky sledované frekvencie (najčastejšie 250 Hz, 500 Hz, 1 kHz (=1000 Hz), 2 kHz, 4 kHz a 6 kHz, pre presnejšie nastavenie aj 125 Hz a 8 kHz). Výsledkom je krivka, ktorá znázorňuje prahy počutia na všetkých sledovaných frekvenciách. Zvuky, ktoré sú nad touto krivkou (t.j. smerom k vyšším číslam) dieťa počuje a zvuky, ktoré sú pod ňou (t.j. smerom k nižším číslam) dieťa nepočuje.
Skríningové a objektívne vyšetrovacie metódy
Už niekoľko desaťročí sa robí vyšetrovanie sluchu malých detí. Dôležité je čo najskoršie odhalenie poruchy sluchu. Využívajú sa objektívne vyšetrovacie metódy, ktoré si nevyžadujú spoluprácu dieťaťa, vďaka čomu nedochádza k skresleniu údajov, napríklad pre vek alebo nepozornosť dieťaťa.
Otoakustické emisie (OAE)Tieto metódy, najmä otoakustické emisie, boli od mája 2006 zaradené odborným usmernením MZ SR ako povinný skríning v pôrodnici. Porucha sluchu novorodencov je najčastejšie spôsobená poškodením vnútorného ucha. Vláskové bunky Cortiho orgánu premenia mechanický signál na nervový vzruch. Činnosť vláskových buniek sprevádza hluk. Tento hluk možno zaznamenať a nazýva sa otoakustické emisie (OAE). Zistilo sa, že OAE produkuje iba vnútorné ucho s nenarušenou činnosťou vláskových buniek. Ucho postihnuté už ľahkou poruchou sluchu otoakustické emisie neprodukuje a pri vyšetrení sa nezaznamenajú.Vyšetrenie sa robí u spiaceho a kľudného novorodenca, najlepšie po nakŕmení, ktorý pokojne spí. Do ucha sa vkladá sonda s prispôsobeným okrajom (vymeniteľný, gumový), ktorý utesní ucho. Prístroj zmeria automaticky všetky údaje. Celé vyšetrenie trvá niekoľko minút, niekedy je hotové do minúty. Na základe horeuvedeného je zrejmé, že ak je vyšetrenie nevýbavné prvý týždeň po pôrode, treba ho zopakovať, lebo 3. deň života môže byť v ušku napríklad nevstrebaná plodová voda, ktorá spôsobuje, že sa nevytvárajú OAE.
Automatická audiometria kmeňových evokovaných potenciálov (AABR)AABR vyšetrenie je vyšetrenie, ktoré sa u dieťaťa realizuje v Centre pre vyšetrenia porúch sluchu dieťaťa. AABR vyšetrenie by však malo byť prvou voľbou skríningu sluchu u detí, ktoré sú predčasne narodené, počas pôrodu mali málo kyslíka, po pôrode mali nižšie Apgar skóre, majú silnejšiu novorodeneckú žltačku alebo sa predpokladá, že by mohli mať neurologické poškodenie. Vyšetrenie trvá 10 - 15 minút. Na uši alebo do uší dieťatka sa vložia malé slúchadielka. Na čelo a za ušká dieťaťa sa prilepia elektródy, ktoré sú pripojené k počítaču. Vyšetrenie sleduje, či sa stimul (klik s rôznou intenzitou - najčastejšie 35, 45, 60 a 80 dB) správne prenesie z vonkajšieho ucha až k dolnej časti mozgu, ktorú nazývame mozgový kmeň. To, že zvuk „docestoval“ až do mozgu, vieme podľa toho, že vyvolá reakciu, ktorú zachytia elektródy na hlavičke dieťaťa. Ak sluchový systém funguje správne, tak počítač zachytí odpovede z elektród - výsledok je „vyhovel“. Ak sú odpovede neprítomné, výsledok je „nevyhovel“ a dieťa by malo byť odoslané na komplexné vyšetrenie sluchu, pretože existuje reálne riziko, že môže poruchu sluchu mať.Na to, aby sa dosiahli presné výsledky, by malo vaše dieťatko pri tomto vyšetrení spať, čo zvyčajne nie je problém, keďže novorodenci majú prirodzene hlboký spánok. Akýkoľvek pohyb totiž vedie k elektrickej aktivite mozgu, ktorá môže prekryť reakcie mozgu na zvuk (sluchový potenciál je totiž až 100x slabší ako akýkoľvek motorický potenciál). Pohyb teda môže ovplyvniť výsledky vyšetrenia. AABR vyšetrenie nedokáže presne určiť, akú veľkú stratu sluchu dieťa má - naznačí nám orientačne, v akých hodnotách môžeme poruchu sluchu očakávať.
BERA (Brainstem Evoked Response Audiometry)BERA je vyšetrenie, ktoré podobne ako AABR sleduje, či sa šíri zvuk z vonkajšieho prostredia cez kochleu a sluchový nerv až do mozgu správnym spôsobom. Robí sa u maličkých detí počas prirodzeného spánku alebo v celkovej anestézii (na Kramaroch). Na Antolskej stačí, ak je dieťa kľudné. U starších detí, ktoré vydržia 30 - 40 minút ležať v úplnom pokoji a so zavretými očami, sa môže robiť aj počas toho, ako sú pri vedomí. Na Slovensku sa bežne používa prahová, kliková BERA (údaj k 7/2022). Ako už z názvu vyplýva, podnetom v tomto prípade nie je čistý tón s rôznou, presne stanovenou frekvenciou, ale klik (frekvenčne nešpecifikovaný zmiešaný zvuk, ktorý je taký krátky, že sa nedá jeho frekvencia jednoducho určiť).Elektródy, ktoré sú prilepené na hlavičke dieťaťa, zachytávajú rôznu aktivitu mozgu, ktorá sa zobrazuje na obrazovke počítača ako séria vĺn. Niektoré vlny môže vyvolať pohyb dieťaťa, iné zase aktívne prezeranie si predmetov. Skúsený lekár musí v spleti vĺn nájsť konkrétnu vlnu, ktorá je odpoveďou sluchového nervu a mozgového kmeňa na mnohonásobne opakovaný zvukový podnet (vlnu, ktorá zachytáva sluchové vnímanie dieťaťa). Na zázname z BERA vyšetrenia, ktorý ste dostali od lekára, vidíte viacero vĺn pod sebou. Všimnite si, že sa pri jednotlivých vlnách mení na pravej strane intenzita (hlasitosť) zvukového podnetu (sú to čísla od 10 do 100 dB). Intenzitu zvuku lekár postupne pridáva až dovtedy, kým neobjaví vlnu, ktorá bude mať očakávaný tvar a latenciu. Ak sa „správne vyzerajúca“ vlna neobjaví ani pri intenzite 80 dB, existuje reálne riziko, že má vaše dieťatko ťažkú stratu sluchu.Okrem toho, že lekár hľadá prah sluchu, sleduje aj latenciu vlny, čiže to, či sa niektoré vrcholy vlny neobjavia s oneskorením (lekár sleduje prvých 5 vrcholov, ale predovšetkým I., III. a V.). Podľa toho, kedy sa tieto vrcholy objavia, dokáže lekár určiť, v ktorej časti sluchovej dráhy sa nachádza poškodenie.Často sa rodičia pýtajú, či na základe BERA spoznáme samostatné prahy sluchu pre jednotlivé frekvencie. Odpoveď znie nie, keďže na základe BERA spoznáme iba jeden prah sluchu pre celú oblasť medzi 1 - 4 kHz (najpresnejšie okolo 2 kHz). Detailnejšie informácie o strate sluchu na jednotlivých frekvenciách nám umožní získať frekvenčne špecifická BERA (napr. notched noise BERA). Takýto prístroj bohužiaľ zatiaľ nie je bežne dostupný na slovenských pracoviskách (údaj k 7/2022). Aj pri tomto vyšetrení sa na hlavičku dieťaťa nalepia malé elektródy a cez slúchadlá sa mu púšťajú kratučké zvukové impulzy. Impulzom však nie je klik, ale tón s konkrétnou frekvenciou (500, 1 000, 2 000 a 4 000 Hz) a intenzitou (20 - 95 dB). Výsledkom takéhoto vyšetrenia je potom odhadovaný audiogram (odhadovaný prah sluchu na 4 frekvenciách).Napriek tomu, že je kliková BERA pomerne rýchle a veľmi užitočné vyšetrenie, jej výsledky sa musia vyhodnocovať opatrne, keďže najpresnejšie výsledky sú v oblasti okolo 2 kHz. Môže sa teda stať, že dieťatko, ktoré má veľkú stratu sluchu na 2 kHz, sa bude javiť ako nepočujúce a to aj napriek tomu, že na nižších frekvenciách (125 - 500 Hz) alebo veľmi vysokých frekvenciách (nad 4 kHz) môže byť jeho sluch o dosť lepší. Samozrejme, platí to aj opačne. BERA je nepresná pri veľmi ťažkých stratách sluchu, najsilnejší podnet, ktorý produkuje, je 100 dB.
- ASSR (Auditory Steady-State Response)ASSR je komplexné diagnostické vyšetrenie, ktoré odhaduje stupeň straty sluchu na rôznych frekvenciách (t. j. aké tóny je dieťa schopné započuť medzi nízkymi, strednými aj vysokými frekvenciami). Podobne ako BERA vychádza z toho, že podráždenie (zvuky), ktoré dieťa pri vyšetrení započuje, spôsobuje odozvu v mozgu (ustálené evokované potenciály v mozgovom kmeni), ktoré sa dajú pomocou elektród na hlavičke dieťaťa zmerať. Aj v tomto prípade sa na uši dieťaťa priložia slúchadlá (alebo sa vloží malá sonda do zvukovodu) a na čelo a za uši dieťaťa sa umiestnia elektródy. ASSR vyšetrenie sa používa už u bábätiek, ktoré majú 5 mesiacov a trvá asi 40 minút. V 5 mesiacoch už bola dcérka „stará“ na niektoré vyšetrenia, ale na ASSR je to vek, keď sa s ním môže začať.Výsledkom vyšetrenia je odhadovaný prah sluchu pre každú frekvenciu samostatne, čiže odhad, akú veľkú stratu sluchu by dieťa mohlo mať na rôznych frekvenciách. Cielene pritom píšeme odhadovaný, pretože sa nám pri viacerých deťoch ukázalo, že prahy sluchu môžu medzi jednotlivými meraniami ASSR kolísať hore-dole aj o 20 - 30 dB a to na viacerých frekvenciách. Viackrát sa nám v posledných rokoch ukázalo, že deti, ktoré na prvom ASSR vyšetrení na niektorých frekvenciách nepercipovali (čiže prístroj nezaznamenal reakciu mozgu ani na 120 dB stimul), mali neskôr na tých istých frekvenciách straty sluchu iba okolo 80 - 90 dB. Pri ľahkej a stredne ťažkej poruche sluchu odhad prahu sluchu najviac kolíše. Odhad prahu sluchu je najlepší u detí s ťažkou stratou sluchu (v tomto prípade je to hlavná vyšetrovacia metóda). ASSR nedokáže odlíšiť prevodovú a percepčnú poruchu sluchu ani odlíšiť, či je porucha sluchu vo vnútornom uchu alebo vyššie (sluchový nerv a mozog). V závislosti od kalibrácie prístroja sa výsledky z viacerých nemocníc môžu líšiť. Podobne ako v prípade BERA, aj výsledky ASSR vyšetrenia môžu byť skreslené u predčasne narodených detí alebo detí s viacnásobným postihnutím, ktoré majú nezrelú centrálnu nervovú sústavu.Z vyššie uvedených dôvodov sa u detí opakovane osvedčilo, ak sa výsledky BERA a ASSR vyšetrenia overili ďalšími subjektívnymi vyšetreniami (napríklad VRA), a tak sa čo najpresnejšie zistilo, čo dieťa počuje na jednotlivých frekvenciách.
Subjektívne vyšetrovacie metódy sluchu - ako získať reakciu na zvuk
Pri starších a spolupracujúcich deťoch je to relatívne jednoduché - keď započujú zvuk, zdvihnú ruku. Vďaka tomu je možné nájsť prahy sluchu veľmi rýchlo. Pri menších deťoch je však situácia iná, pretože takto spolupracovať zatiaľ nedokážu. Preto vznikli viaceré metódy vyšetrovania sluchu, z ktorých každá je vhodná pre iný vek dieťaťa.
Behaviorálna audiometria (BOA, Behavioural Observation Audiometry)Vek: od narodenia do cca 6 mesiacov.Audiologická sestra spustí zvukový stimul a sleduje zmeny v správaní dieťaťa. Dieťa môže napríklad žmurnúť, prestať sať dudlík alebo hýbať ručičkami. Väčšie dieťa sa môže otočiť za zvukom, pozrieť na mamu, usmiať sa, ostať prekvapené a podobne. Táto metóda je v prvých mesiacoch života dieťaťa iba orientačná a slúži na overenie výsledkov iných vyšetrení.
Vizuálna percepčná audiometria (VRA, Visual Reinforcement Audiometry)Vek: od 6 mesiacov do cca 2 rokov.Audiologická sestra spustí zvukový signál a čaká, kým sa dieťa otočí alebo sa očami pozrie za zdrojom zvuku. Keď dieťa zareaguje, je odmenené zaujímavým predstavením, napríklad tancujúcim macíkom. Dieťa si vytvorí väzbu medzi zvukom a odmenou a to posilňuje jeho reakcie na zvuk. Keď pochopí princíp odmeny, za zvukom sa rado a takmer automaticky otočí, aby si pozrelo predstavenie a my vďaka tomu získame spoľahlivú reakciu na zvuk.Pri VRA platia dve dôležité pravidlá. Keď sa dieťa otočí bez toho, aby mu bol pred tým spustený zvukový signál, vizuálnu odmenu nedostane. Druhé pravidlo je, že medzi jednotlivými zvukovými signálmi musíme odviesť pozornosť dieťaťa preč od predstavenia, napríklad ku knižke. VRA je pomerne presné vyšetrenie a na západe je veľmi obľúbené pri vyšetrovaní malých detí práve pre jeho zaujímavosť a spoľahlivosť.
Audiometria hrou (CPA, Conditioned Play Audiometry)Vek: od 2-3 rokov do cca 5-6 rokov.Pri audiometrií hrou sa dieťa postupne učí spájať zvukový signál s určitou úlohou v hre. Najskôr čaká a keď započuje zvuk, postaví kocku na vežičku, alebo hodí guličku do kýbliku, alebo nakŕmi bábiku. Pochopenie princípu vyšetrenia a potrebná spolupráca robí audiometriu hrou nevhodnou pre veľmi malé deti. Táto schopnosť sa dostavuje medzi druhým a tretím rokom a je potrebné zavádzať ju postupne a citlivo. Predčasné alebo príliš direktívne presadzovanie tohto spôsobu vyšetrenia spustí u dieťaťa presne opačnú reakciu a môže začať vyšetrenie sluchu dlhodobo odmietať. Dcérka, ktorá má 3 roky a je ukecanana už od skorého veku, len sem-tam má problémy s niektorými slovíčkami, by už mohla byť vhodným kandidátom na audiometriu hrou, prípadne na bežnú audiometriu.
Bežná audiometria (CA, Conventional audiometry)Vek: od cca 5-6 rokov.Pri konvenčnej alebo bežnej audiometrií dieťa dáva vedieť o tom, že počulo zvuk napríklad zdvihnutím ruky, alebo povie „počujem“.
Slovná audiometria (Speech audiometry)Vek: od cca 5-6 rokov.Pri slovnej audiometrií sa nepoužívajú tóny, ale slová a sleduje sa porozumenie dieťaťa.
Vyšetrovať sa budú zrejme obe uši, aj keď podozrenie je na jedno uško. Pri bábätkách alebo starších deťoch, pred druhým skríningom sa zvykne urobiť ešte aj tympanometria, ktorá pomôže vylúčiť, že sa za ušným bubienkom nenachádza napríklad tekutina. Ak sa ukáže, že vo vonkajšom uchu nie je prekážka a ani v strednom uchu nie je zápal, no napriek tomu vaše dieťa ani na kontrolnom vyšetrení sluchu nevyhovie kritériám skríningu sluchu, musí sa podrobiť komplexnému diagnostickému vyšetrenie sluchu v Centre pre vyšetrenia porúch sluchu dieťaťa.
Typy porúch sluchu a ich príčiny
Poruchy sluchu sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi a mať rôzne príčiny. Poznať ich rozdelenie pomáha pri stanovení správnej diagnózy a efektívnej liečby či kompenzácie.
Stupne straty sluchu
- Ľahká strata sluchu: Dieťa počuje len zvuky nad 20-40 dB.
- Stredne ťažká strata sluchu: Dieťa počuje len zvuky nad 41-70 dB.
- Ťažká strata sluchu: Dieťa počuje len zvuky nad 71-90 dB.
- Veľmi ťažká strata sluchu / Hluchota: Dieťa počuje len zvuky nad 91 dB alebo vôbec.
Typy porúch sluchu
- Prevodová porucha sluchu: Spôsobená problémom v šírení zvuku cez vonkajšie alebo stredné ucho (napr. ušný maz, zápal stredného ucha, tekutina za bubienkom).
- Percepčná porucha sluchu: Spôsobená poškodením vnútorného ucha (kochley) alebo sluchového nervu.
- Zmiešaná porucha sluchu: Kombinácia prevodovej a percepčnej poruchy.
- Sluchová neuropatia: Problém s prenosom signálov z vnútorného ucha do mozgu, aj keď vláskové bunky môžu fungovať.
- Centrálna porucha sluchu: Problém v spracovaní sluchových informácií v mozgu, aj keď uši fungujú správne.
- Jednostranná porucha sluchu: Postihnuté je iba jedno ucho.
- Progresívna porucha sluchu: Sluch sa postupne zhoršuje.
- Kolísajúca porucha sluchu: Sluch sa mení v priebehu času.
- Náhla percepčná strata sluchu: Rýchly nástup straty sluchu.
Príčiny porúch sluchu
Poruchy sluchu môžu mať negenetické alebo genetické príčiny.Negenetické príčiny:
- Infekcie a choroby u mamy: Počas tehotenstva (napr. rubeola, toxoplazmóza, CMV).
- Problémy počas pôrodu: Nedostatok kyslíka, nízka pôrodná hmotnosť.
- Lieky: Ototoxické lieky užívané počas tehotenstva alebo v ranom detstve.
- Infekcie počas detstva: Zápal mozgových blán (meningitída) alebo iné infekčné choroby, ktoré môžu spôsobiť percepčnú poruchu sluchu.
- Infekcia stredného ucha u dieťaťa: Chronické zápaly stredného ucha, tekutina za bubienkom, zväčšená nosová mandľa. Tieto môžu spôsobiť dočasnú prevodovú poruchu sluchu.
- Zväčšený vestibulárny akvadukt (EVA alebo LVAS).
- Hluk, náraz a poranenie hlavy.
Genetické príčiny:Deti postihnuté poruchou sluchu sa často rodia bez predchádzajúcich podozrení úplne zdravým rodičom.
- Nesyndrómová porucha sluchu: Najčastejšia forma, kde je porucha sluchu jediným zdravotným problémom.
- Mitochondriálna porucha sluchu.
- Syndrómová geneticky podmienená porucha sluchu: Porucha sluchu je súčasťou širšieho genetického syndrómu (napr. Downov syndróm, Usherov syndróm, Waardenburgov syndróm).Rodičia s deťmi, ktoré majú riziko genetického syndrómu spojeného s poruchou sluchu, alebo prekonali zápal mozgových blán alebo inú infekčnú chorobu, ktorá môže spôsobiť percepčnú poruchu sluchu, by mali zvlášť dbať na včasné vyšetrenie sluchu.
Kompenzačné pomôcky a ich nastavenie
V prípade, že sa u dieťaťa potvrdí porucha sluchu, až diagnostické vyšetrenie ukáže, akú veľkú stratu sluchu má dieťa na jednotlivých frekvenciách. Lekár následne môže začať zvažovať načúvacie prístroje.Vyšetrenie sluchu je neoddeliteľnou súčasťou procesu nastavenia načúvacích prístrojov, kochleárneho implantátu alebo BAHA prístrojov. Dieťa ich má nasadené na ušiach a my sledujeme jeho reakcie.Ideálne je, ak sa u dieťaťa podarí ukončiť komplexnú diagnostiku sluchu v období okolo 3. mesiaca veku dieťaťa a načúvacie prístroje sa mu nastavia do 6. mesiaca. Na začiatku, keď sa prístroje začínajú nastavovať, zvykne foniater odporučiť vyšetrenie sluchu dieťaťa bez prístrojov aj s nimi. Po pridelení prístrojov sa načúvacie prístroje nastavujú u maličkých približne raz za 2-3 týždne.Vo všeobecnosti platí, že deti so stredne ťažkou až ťažkou poruchou sluchu majú veľký úžitok z načúvacích prístrojov a dobré porozumenie reči, ak ich začnú pravidelne nosiť už okolo 6. mesiaca veku!
Načúvacie prístroje
Digitálne načúvacie prístroje sú dnes štandardom. Skladajú sa z rôznych častí, ktoré zabezpečujú prenos a zosilnenie zvuku. Pravidelné kontroly u foniatra sú nevyhnutné pre optimálne nastavenie načúvacích prístrojov u dieťaťa. Existujú rôzne mýty a fakty o načúvacích prístrojoch, ktorým je dobré porozumieť. Starostlivosť o načúvacie prístroje a riešenie problémov spojených s ich používaním sú dôležité aspekty. Rodičia sa často pýtajú, ako dieťa privyknúť na nosenie načúvacích prístrojov. FM systém je ďalšia kompenzačná pomôcka, ktorá pomáha zlepšiť počúvanie v náročnom prostredí.
Kochleárne implantáty (KI)
Kochleárne implantáty fungujú iným princípom než načúvacie prístroje, stimulujú priamo sluchový nerv. Majú svoje výhody, riziká a limity. Existujú špecifické implantačné kritériá. Obojstranné počutie u dieťaťa s kochleárom je dôležité pre priestorovú orientáciu. Proces rozhodovania o implantácii je zložitý a vyžaduje komplexnú úvahu. Operácia - pred a po - vyžaduje dôkladnú prípravu a následnú rehabilitáciu. Nastavenie kochleáru je rovnako individuálne ako pri načúvacích prístrojoch. Dôležité je tiež vedieť, ako dieťa privyknúť na nosenie kochleárov a ako udržať implantát na hlave dieťaťa.
Iné implantovateľné systémy
- Stredoušný a kmeňový implantát.
- Implantovateľné systémy pre kostné vedenie (BAHA, Bonebridge, ADHEAR): Tieto prístroje využívajú kostné vedenie zvuku a majú špecifické zásady používania kostných vibrátorov.
Faktory ovplyvňujúce úžitok z načúvacích prístrojov sú rôzne: veľkosť straty sluchu na jednotlivých frekvenciách (či sú postihnuté iba hĺbky, všetky frekvencie rovnako alebo je napríklad výrazne poškodená dôležitá vysokofrekvenčná oblasť), mentálna úroveň dieťaťa, vek, kedy začalo nosiť načúvacie prístroje, celodenné nosenie načúvacích prístrojov, pravidelné cvičenie sluchu, špeciálno-pedagogická a logopedická starostlivosť. Pamätajte však, že aj u detí, u ktorých by sa mnohé tieto faktory zhodovali, existujú veľké individuálne rozdiely. Akákoľvek prognóza sa teda dá urobiť len na základe štatistiky, nie so 100 % istotou.
Komunikácia a raná intervencia
Vašou veľkou devízou je, ak viete, že už od raného veku musíte komunikovať s vaším dieťatkom berúc na zreteľ, že horšie počuje. Rodičia sú prví a najdôležitejší terapeuti svojich detí. Sluchová výchova a pomoc odborníkov (foniatra, špeciálneho pedagóga, logopéda) sú kľúčové pre úspešný rozvoj. Rané poradenstvo rodinám s dieťaťom s poruchou sluchu poskytuje komplexnú podporu.
Zásady komunikácie s dieťaťom s poruchou sluchu
- Ako sa naladiť na bábätko: Sledujte jeho reakcie, snažte sa o očný kontakt.
- Očný kontakt a odzeranie: Dôležité pre dopĺňanie chýbajúcich sluchových informácií.
- Komunikácia sa začína doma: Používajte jasnú a zreteľnú reč.
- Vývin jazyka u malých detí: Podporujte ho rôznymi spôsobmi.
- Posunkovať alebo neposunkovať: Táto otázka má svoje dôvody prečo posunkovať. Ak uvažujete o posunkovaní, je dobré vedieť, ako začať s posunkami.
- Rutiny a prirodzené prostredie: Používajte opakujúce sa činnosti pre upevnenie slovnej zásoby.
- Denník - knižka plná zážitkov: Zaznamenávajte pokroky a dôležité momenty.
- Reč, čítanie, kreslenie a prvé 3 roky života: Tieto aktivity sú pre vývoj dieťaťa mimoriadne dôležité. Prečo čítať s dieťatkom s poruchou sluchu, kedy, kde a ako často čítať? Existujú 3 pravidlá, aby sa z vášho dieťatka mohol stať zanietený čitateľ. Čítanie a posunkovanie môžu ísť ruka v ruke. Rozprávanie príbehov podporuje predstavivosť a jazykové schopnosti. Kreslenie je základom budúceho písania aj tvorivosti.
Časté otázky a tipy pre rodičov
Ak vaše dieťatko v pôrodnici nevyhovelo skríningu sluchu, zvyčajne sa vyšetrenie musí zopakovať ešte raz. Väčšinou sa tak deje najneskôr do jedného mesiaca. Ak je vaše bábätko alebo dieťa staršie, pred druhým skríningom sa zvykne urobiť ešte aj tympanometria, ktorá pomôže vylúčiť, že sa za ušným bubienkom nenachádza napríklad tekutina. Ak sa ukáže, že vo vonkajšom uchu nie je prekážka a ani v strednom uchu nie je zápal, no napriek tomu vaše dieťa ani na kontrolnom vyšetrení sluchu nevyhovie kritériám skríningu sluchu, musí sa podrobiť komplexnému diagnostickému vyšetrenie sluchu v Centre pre vyšetrenia porúch sluchu dieťaťa.
Popremýšľajte o otázkach predtým, ako pôjdete k ORL lekárovi alebo foniatrovi. Napíšte si ich na papier, aby ste ich v časovom strese nezabudli. Pýtajte sa, aké vyšetrenia sa u ich dieťaťa v daný deň budú robiť a čo sa bude počas týchto vyšetrení diať. Tiež či sú výsledky z vyšetrení spoľahlivé, či dieťa musí pri vyšetrení spať, alebo môže byť hore. Ak niečomu v ambulancii nerozumiete alebo nepoznáte všetky odborné termíny, nebojte sa na to opýtať lekára a požiadajte ho, aby vám ich vysvetlil.
Ak vaše nedoslýchavé dieťa dlhodobo horšie počuje pre chronické zápaly stredného ucha, upozornite na to vášho foniatra. Infekcie stredného ucha u dieťaťa, zväčšená nosová mandľa, alebo alergie, to všetko môže spôsobiť dočasnú prevodovú poruchu sluchu, pre ktorú môže aj počujúce dieťa horšie počuť.
Pre detailnejšie informácie o vyšetreniach a skríningu sluchu, ako aj preventívnych prehliadkach u pediatra, nájdete v knihe „Máme dieťa s poruchou sluchu 1“ od strany 98. Táto publikácia pokrýva široké spektrum tém, od šírenia zvuku vzdušnou a kostnou cestou, obojstranného počutia, príznakov a dôsledkov poruchy sluchu na dieťa, až po genetické a negenetické príčiny poruchy sluchu (ako sú infekcie a choroby u mamy, problémy počas pôrodu, lieky, nízka pôrodná hmotnosť, infekcie počas detstva, infekcia stredného ucha, zväčšený vestibulárny akvadukt, hluk, náraz a poranenie hlavy). Rozoberá aj základy genetiky, genetické vyšetrenie poruchy sluchu, syndrómové a nesyndrómové poruchy sluchu, mitochondriálnu poruchu sluchu. Obsahuje informácie o stupňoch a typoch porúch sluchu (prevodová, percepčná, zmiešaná, sluchová neuropatia, centrálna, jednostranná, progresívna, kolísajúca, náhla percepčná strata sluchu), ako aj o skríningovom vyšetrení sluchu v pôrodnici, vyšetrení stavu a funkcie vonkajšieho a stredného ucha, subjektívnych a objektívnych vyšetreniach sluchu v centre a vyšetrení sluchu a reči počas prevencie u pediatra. Venovaná je aj audiogramu, prahom počutia, krivkám počutia a ziskovým krivkám, značkám na audiograme a príkladom rôznych audiogramov. Rozoberá kompenzačné pomôcky ako načúvacie prístroje (ich časti, digitálne prístroje, pravidelné kontroly, nastavenie u dieťaťa, mýty a fakty, starostlivosť, problémy a privykanie na nosenie), FM systém, kochleárne implantáty (fungovanie, výhody, riziká, limity, kritériá, obojstranné počutie, proces rozhodovania, operácia, nastavenie, privykanie a udržanie), stredoušný a kmeňový implantát, implantovateľné systémy pre kostné vedenie (BAHA, Bonebridge, ADHEAR, zásady používania kostných vibrátorov). Zároveň poskytuje rady ohľadom komunikačných a signalizačných pomôcok, komunikácie a sluchu (ako sa naladiť na bábätko, očný kontakt a odzeranie, komunikácia doma, vývin jazyka, posunkovanie, rutiny, denník, reč, čítanie, kreslenie a prvé 3 roky života, prečo čítať s dieťatkom s poruchou sluchu, kedy, kde a ako často čítať, 3 pravidlá pre zanieteného čitateľa, čítanie a posunkovanie, rozprávanie príbehov, kreslenie). Nezabúda ani na aktivity pre deti do 1 roka, sluchovú výchovu, rané poradenstvo a otázky týkajúce sa rodiny s dieťaťom s poruchou sluchu a minimalizácie dôsledkov poruchy.
Veríme, že porozumenie vyšetreniam sluchu vás zase trochu bližšie posunulo aj k porozumeniu poruchy sluchu u vášho dieťaťa. Veľká vďaka za finančnú podporu patrí Nadácii Pontis (fondu Dell, fondu MOBIS, fondu PSA Slovakia, grantovému programu Srdce pre deti, fondu Telekom), ČSOB nadácii, Nadácii ESET, Nadácii Penta foundation, Nadácii Pomoc Druhému, Nadácii Reiffeisen Bank, Nadácii Volkswagen Slovakia, Nadácii VÚB, Nadácii ZSE, Nadácii Televízie JOJ. Vďaka týmto fondom a nadáciám, ktoré podporili vznik aj update portálu Infosluch, terénne poradenstvo v rodinách, nákup stimulačných pomôcok pre deti s poruchou sluchu, mobilnú aplikáciu Posunkuj HRAvo a online kurzy posunkov, webináre pre rodičov a odborníkov, zakúpenie 4 prenosných skríningových audiometrov, aby špeciálni pedagógovia mohli robiť lepšiu orientačnú diagnostiku sluchu a nácvik detekcie zvuku (Bratislava, Lučenec, Poprad, Prešov), sme posunuli naše sny o Infosluchu a kvalitnejšej ranej intervencii pre rodiny s deťmi s poruchou sluchu na Slovensku zase o kúsok ďalej.
tags: #vysetrenie #sluchu #dieta