Platenie výživného je pre rodičov zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné živiť sa samé. Táto povinnosť predstavuje jednu z kľúčových oblastí, ktorá sa rieši v rámci rozvodového konania. Rozvod manželstva so sebou prináša množstvo právnych, emocionálnych a finančných výziev, pričom zabezpečenie primeranej výživy pre deti zostáva prioritou. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako sa výživné na dieťa po rozvode stanovuje, aké faktory súd zohľadňuje a aké špecifické situácie môžu nastať. Získate informácie o základných princípoch, legislatívnych rámcoch a praktických radách, ktoré vám pomôžu lepšie sa orientovať v tejto dôležitej oblasti rodinného práva.
I. Základné Princípy a Zákonná Povinnosť Platiť Výživné
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je fundamentálnym pilierom rodinného práva. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Tento princíp znamená, že súd pri určovaní výšky výživného neberie do úvahy len aktuálny príjem rodičov, ale aj ich potenciál zarábať a ich celkový majetok. Dieťa má pritom právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. To znamená, že ak rodičia žijú v určitom štandarde, dieťa by malo mať možnosť tento štandard, aspoň čiastočne, zdieľať.
Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Životné minimum sa upravuje vždy k 1. júlu daného roka, čo zabezpečuje, že minimálna suma výživného reflektuje aktuálne ekonomické podmienky. Napríklad, k 1.7.2022 bola suma životného minima 107,03 € mesačne, z čoho vyplýva minimálne výživné 32,11 €. Zákon o rodine explicitne stanovuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti len vo vzťahu rodičov k maloletým deťom, čo je aktuálne suma 29,42 € (údaj z roku 2021 pre 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa). Táto suma je minimum a sú povinní ju plniť aj rodičia bez príjmu, respektíve s veľmi nízkymi príjmami. Maximálne výživné nie je v podmienkach Slovenskej republiky stanovené ani zákonom o rodine, ani žiadnym vykonávacím predpisom. Súd pri rozhodovaní o výške výživného posúdi vždy konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Tento dôležitý princíp znamená, že finančné prostriedky na zabezpečenie potrieb dieťaťa by mali byť uspokojené pred inými osobnými výdavkami rodičov, ktoré nie sú nevyhnutné. Do úvahy súdom sa berú výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, čo je samozrejme už na preskúmaní súdom. Súd skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
Vyživovacia povinnosť trvá, až kým sa deti nie sú schopné samy živiť. Toto je kľúčová informácia, keďže mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. To sa týka aj plnoletých detí, ktoré sa napríklad pripravujú na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole.
II. Určovanie Výšky Výživného Súdom
Pri rozvode súd určí sumu, akou bude prispievať rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do opatery. V prípade, že sa rodičia nedohodnú, alebo súd ich dohodu pre rozpor so záujmami dieťaťa neschváli, určí sa výška výživného súdnym rozhodnutím. Zákonom nie je presne stanovený spôsob výpočtu výšky výživného. Existuje však niekoľko pravidiel, na základe ktorých súd určí výšku výživného.
Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. To znamená, že súd nebude akceptovať, ak sa rodič úmyselne zbaví majetku alebo si zníži príjem, aby sa vyhol plateniu vyššieho výživného. Ak sa zbavil rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený k trestu väzenia, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré má právo na primeranú výživu. Súd teda v takýchto prípadoch chráni záujem dieťaťa a neuznáva úmyselné konanie rodiča ako dôvod na zníženie výživného.
Súd zohľadňuje aj to, v akej miere sa rodičia o dieťa osobne starajú. Prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť, čím sa uznáva aj nefinančný prínos rodiča pre dieťa. Uvedenie výdavkov na hradenie životných nákladov by preto malo byť obsahom návrhu na určenie vyživovacej povinnosti, a to na strane dieťaťa, respektíve rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti. Tieto výdavky by mali byť odôvodnené a preukázateľné, aby súd mohol objektívne posúdiť potreby dieťaťa.
V konaní o rozvod manželstva súd upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, to znamená, že aj výživné na maloleté dieťa bude splatné až po rozvode. Avšak, otcovi dieťaťa a manželovi však existuje vyživovacia povinnosť aj v súčasnosti, preto sa vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, ako aj voči sebe ako jeho manželke, môžete návrhom na začatie konania domáhať už teraz, pričom právna účinnosť súdneho rozhodnutia bude trvať do rozvodu manželstva.
Pri posudzovaní majetkových pomerov rodičov a potrieb dieťaťa môže súd vziať do úvahy aj tvorbu úspor pre dieťa. Ak sa pre dieťa tvoria úspory, napríklad z jeho vlastných prostriedkov alebo prostriedkov rodičov, tieto môžu byť považované za súčasť výživného. Nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je však podmienené súhlasom súdu, čo zabezpečuje ochranu majetku dieťaťa.
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
III. Metodika pre Výpočet Výživného (od 2024)
S cieľom zjednotiť aplikačnú prax súdov a prispieť k transparentnejšiemu určovaniu výživného bola vytvorená Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom, platná od roku 2024. Táto metodika má predovšetkým odporúčací charakter, čo však môže zjednotiť rozhodovania súdov. V rámci projektu „Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov v rodinnoprávnej agende“ bola vytvorená pracovná skupina, zložená z odborníkov na rodinné právo, konkrétne zo sudcov rozhodujúcich v poručenskej agende, odborníkov z akademickej obce, Generálnej prokuratúry SR a Ministerstva spravodlivosti SR.
Metodika v rámci platnej legislatívy podrobne upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, a to aj tým plnoletým. Jedným z kľúčových aspektov metodiky je zisťovanie príjmov rodičov, aj tých, ktorí zámerne svoje príjmy zahmlievajú. To pomáha zabezpečiť spravodlivejšie určenie výšky výživného, ktoré zodpovedá skutočným schopnostiam a možnostiam povinného rodiča.
Samotná tabuľka pre výpočet výživného, ktorá je súčasťou metodiky, pozná 5 vekových kategórií detí: predškolského veku, prvého a druhého stupňa základnej školy, strednej školy a vysokej školy. Pritom počet vyživovacích povinností je jedno z dôležitých kritérií. Táto tabuľka slúži ako pomôcka pre súdy, ale, ako bolo spomenuté, metodika má odporúčací charakter a nedá sa použiť vždy. Život totiž prináša rôzne situácie, ktoré bude musieť v danom konaní sudca individuálne zohľadniť. Napríklad, pre dieťa so špecifickými potrebami pri zdravotnom postihnutí, či zvýšených výdavkoch pri mimoriadnom talente, bude musieť sudca pristupovať individuálne a zohľadniť všetky relevantné okolnosti.
Jednoduchý príklad výpočtu výživného podľa metodiky:
Predstavme si situáciu: Deti vo veku 6 a 12 rokov sú zverené do výlučnej starostlivosti matky. Otec, ako povinný rodič, má ako zamestnanec čistý príjem 1 400 €. Styk je upravený nasledovne: 2 víkendy v mesiaci deti trávia s otcom.
Výpočet výživného podľa tabuľky:
- Dieťa 6 rokov - 14 % z 1400 € = 196 €
- Dieťa 12 rokov - 16 % z 1400 € = 224 €
Kontrola: výživné na obe deti by malo byť vo výške 30 % z čistej mzdy povinného rodiča, t.j. 420 € (196 + 224 = 420 €). V tomto prípade je styk nastavený úzko, čo nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti.
IV. Špecifické Situácie a Otázky Týkajúce sa Výživného
V praxi sa stretávame s mnohými špecifickými situáciami a otázkami, ktoré môžu komplikovať určovanie a platenie výživného. Nižšie sú rozpracované najčastejšie z nich, s ohľadom na informácie poskytnuté používateľom.
A. Výživné pri Striedavej Osobnej Starostlivosti
Iné to je v prípade, ak je dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. V tomto prípade je na zvážení súdu, či výživné určí. Nie je to v každom prípade nevyhnutné. Zákon o rodine v § 62 ods. 6 hovorí: „Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.“ Uvedené ustanovenia hovoria o tom, že nie je podmienkou určiť výživné aj pri striedavej osobnej starostlivosti. Je na zvážení súdu, či určí výživné na základe príjmu, ktorý musia obidvaja rodičia preukázať na súde.
V prípade, keď sú tri deti v striedavej starostlivosti a exmanžel platí 200 eur, pretože má oveľa vyšší plat, je to príklad, kedy súd aj pri striedavej starostlivosti určil výživné. Ak rodičia riešia otázku daňového bonusu, ktorý chcú poberať striedavo (napríklad jeden v párnych mesiacoch, druhý v nepárnych), pričom jeden z rodičov hradí všetky ostatné výdavky spojené s deťmi (oblečenie, lekár, škola), je neopodstatnené, aby bol tento rodič nútený zriecť sa výživného výmenou za daňový bonus. Vyživovacia povinnosť je nezávislá od daňového bonusu a jej zrušenie by mohlo byť v rozpore so záujmami detí, najmä ak jeden rodič nesie väčšinu finančnej záťaže.
B. Výživné na Plnoleté Deti
Rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napríklad matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné.
Často sa vynára otázka, či zaniká vyživovacia povinnosť na plnoleté dieťa, keď je študent a zároveň vlastní s.r.o. Súd v takomto prípade uplatňuje odstavec zákona o rodine, že „vyživovacia povinnosť platí, až kým sa deti nie sú schopné samy živiť“. Ak je syn majiteľom s.r.o., ale zároveň študuje a poberá štipendium, súd musí preveriť jeho skutočné schopnosti a možnosti živiť sa sám. To, že je majiteľom spoločnosti, ešte automaticky neznamená, že má dostatočný príjem na pokrytie všetkých svojich odôvodnených potrieb, najmä ak je študentom a spoločnosť mu nevypláca príjem. V takýchto prípadoch je súd povinný preverovať príjmy a majetkové pomery nielen dieťaťa, ale aj matky, ak je zamestnankyňou s.r.o., kde je v podstate v jej rukách, akú výšku príjmu si stanoví. Súd musí posúdiť, či príjmy matky a prípadné príjmy z externej firmy (ak si ich fakturuje cez s.r.o.) sú dostatočné na pokrytie potrieb dieťaťa a či nie sú umelo znižované. Nález Ústavného súdu ČR z 6.2. 2008, sp. zn. IV. ÚS 293/06, konštatuje: „Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom, v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé.“ Toto poukazuje na princíp, že plnoleté dieťa by malo preukázať snahu živiť sa samo.
C. Vplyv Darov, Dedičstva a Pôžičiek na Výšku Výživného
Na otázku, či sa pri výpočte výživného zohľadňujú aj peniaze darované od rodičov, advokát pre rodinné právo uvádza, že ak otec dieťaťa dostal finančný dar od svojich rodičov vo výške 100 000 €, táto suma nebude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ani nebude predmetom vyporiadania BSM po rozvode, lebo doň nepatrí. Ide o dar v prospech jedného z rodičov. Sme názoru, že darovaná suma nebude mať vplyv na určenie výživného v tom smere, že by výživné bolo určené súdom na základe predmetného daru. Súd by sa sústredil na pravidelné príjmy a majetkové pomery, ktoré reálne ovplyvňujú schopnosť povinného rodiča plniť vyživovaciu povinnosť. Jednorazový finančný dar, ktorý nebol použitý na spoločné potreby rodiny počas manželstva a je evidovaný ako oddelený majetok jedného z rodičov, by teda nemal priamo ovplyvniť výšku výživného.
Podobne, majetok nadobudnutý pred manželstvom nespadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nemal by byť priamo posudzovaný pre určovanie výživného na deti druhého partnera, najmä ak ide o pôžičky alebo sporenia. Ak som vzala pôžičku na vysokú sumu ešte pred uzavretím manželstva a budem z nej čerpať aj počas manželstva, nemalo by sa vziať do úvahy, že ešte mám istý obnos peňazí, z ktorého môžem pokryť výdavky manžela alebo jeho detí, keďže tento majetok je mojim výlučným majetkom a slúži na moje vlastné potreby, ak nebolo dohodnuté inak. Súd by sa mal prioritne zameriavať na aktuálne príjmy a majetkové pomery rodičov, ktoré sú relevantné pre plnenie vyživovacej povinnosti.
D. Riešenie Problémov s Neplatením Výživného
Ak povinný z vyživovacej povinnosti neplatí výživné riadne a včas a zároveň je výška výživného určená súdnym rozhodnutím, je potrebné podať návrh na výkon rozhodnutia - návrh na exekúciu. Návrh na vykonanie exekúcie Vám spíše ktorýkoľvek súdny exekútor. Riešením, vzhľadom na okolnosť, že manžel je vo výkone trestu odňatia slobody, je podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúcia je účinný nástroj na vymáhanie dlžného výživného, aj keď sa povinný rodič snaží svoj majetok skrývať alebo prevádzať.
V otázke uvádzate, že manžel podnik previedol na syna. Ak predpokladáme, že ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá vznikla za trvania manželstva, a manžel Váš súhlas nemal, bude potrebné podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 40a/ Občianskeho zákonníka. Ak by išlo o živnosť (podnik) manžela podľa ust. zákona o živnostenskom podnikaní, podnik jedného z manželov (§ 5 Obchodného zákonníka), ani jeho jednotlivé zložky, vrátane hnuteľných a nehnuteľných vecí, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ako vec, ktorá slúži výkonu povolania iba jedného z manželov, je vylúčený z predmetu BSM v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka. Je jasné, že takéto konanie, kedy manžel prepíše podnik na syna s cieľom vyhnúť sa deleniu majetku alebo plateniu výživného, je problémové a vyžaduje si právne kroky.
Pokiaľ ide o spätné priznanie výživného, platí, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak ste nezamestnaná, nemáte žiaden príjem a staráte sa o maloletého syna, pričom manžel na neho neposkytuje finančné prispievanie od januára tohto roka, môžete podať návrh na určenie výživného hneď. Ak súd zistí dôvody hodné osobitného zreteľa (napr. dlhodobé zanedbanie starostlivosti zo strany povinného rodiča), môže priznať výživné spätne.
E. Procesné Aspekty v Rozvodovom Konaní
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri žiadosti o rozvod by mali manželia uviesť, ako si predstavujú starostlivosť o deti po rozvode. Môžu sa dohodnúť na spoločnej starostlivosti alebo inom usporiadaní, ktoré bude zohľadňovať najlepšie záujmy detí. Rodičovskú dohodu musí schváliť súd.
Ak nesúhlasíte s výškou výživného na deti, ale s rozvodom a zverením detí matke súhlasíte, súd vás rozvedie a deti pridelí matke. Otázka výšky výživného sa bude riešiť v rámci tohto istého konania, aj keď to môže viesť k predĺženiu, ak sa nedosiahne dohoda. Súd sa vždy snaží rozhodnúť v súlade s najlepšími záujmami detí. Prihliada na vek a názor detí, ale nie je to jediný faktor, ktorým sa riadi.
Splatnosť výživného a právoplatnosť rozsudku: Otázka dátumu splatnosti výživného je častá. Ak bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaväzuje platiť výživné vždy do 15. dňa vopred od právoplatnosti rozsudku, a rozhodnutie o rozvode bolo prevzaté 15.1.2025 a právoplatnosť vyznačená s dátumom 15.1.2025, otec je povinný uhradiť výživné prvýkrát do 15. februára 2025 za mesiac február. Výživné sa platí vopred, teda prvá platba by mala pokryť mesiac nasledujúci po mesiaci, v ktorom nastala právoplatnosť. Hoci právoplatnosť bola 15.1.2025, platba za január, ak nebola už určená v predbežnom opatrení, by sa započítala ako prvá platba pre mesiac február. Ak otcovi dieťaťa príde rozhodnutie poštou neskôr, to neovplyvňuje dátum právoplatnosti, ktorá nastala v momente doručenia do elektronickej schránky matky.
Platenie poistky z výživného: Ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a existuje poistka, kde je poistníkom otec a poistená je dcéra, matka nie je povinná platiť túto poistku z výživného. Výživné je určené na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa, ako je strava, oblečenie, bývanie, školské pomôcky a záujmové aktivity. Poistka, ktorej poistníkom je otec, aj keď je poistená dcéra, je výdavkom otca, pokiaľ súd nerozhodol inak a výslovne neuviedol, že súčasťou výživného je aj platba takejto poistky. Ak exmanžel chce, aby sa poistka platila, mal by ju platiť on, alebo ak ju chce zrušiť, je to jeho rozhodnutie ako poistníka. Prípadné želanie exmanžela, aby matka platila 53 € každých šesť mesiacov z výživného, nie je automaticky záväzné bez súdneho rozhodnutia.
Kolízny opatrovník: Vo všetkých konaniach, ktoré sa týkajú maloletého dieťaťa, súd ustanoví kolízneho opatrovníka. Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v ochrane práv a právom chránených záujmov dieťaťa. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Počas pojednávania mu môžu klásť ostatní účastníci konania, ako aj súd rôzne otázky, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať. Kolízny opatrovník zabezpečuje, aby hlas dieťaťa a jeho najlepšie záujmy boli v súdnom konaní riadne zohľadnené.
Neplnenie rozhodnutia súdu o styku: Výkon súdneho rozhodnutia o výchove maloletých detí vrátane úpravy styku upravuje Občiansky súdny poriadok. Pokiaľ výzva súdu rodičovi na dodržiavanie styku zostane bezvýsledná, môže súd tomuto rodičovi uložiť pokutu vo výške 200 eur, a to aj opakovane. V krajných prípadoch môže súd nariadiť nútený výkon rozhodnutia, a to tak, že v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečí odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť. Takéto opatrenia zdôrazňujú vážnosť dodržiavania súdnych rozhodnutí a ochranu záujmov dieťaťa.
V. Vyživovacia Povinnosť v Širšom Kontexte Rodinných Vzťahov
Vyživovacia povinnosť vychádza z rodinnej solidarity a vzniká priamo zo zákona. V ideálnom prípade teda rodinný príslušník z vlastnej iniciatívy a podľa svojich možností plní tomu, kto je na neho výživou odkázaný a nemôže sa živiť sám, respektíve sa nemôže živiť sám v potrebnom rozsahu. Ak však nie je vyživovacia povinnosť plnená dobrovoľne, je potrebné obrátiť sa na súd. Všetky druhy vyživovacích povinností v rámci rodinných vzťahov upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine.
A. Vyživovacia Povinnosť Medzi Manželmi
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Podstatou tejto povinnosti je, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Súd pritom prihliadne aj na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi zanikne rozvodom manželstva. Ak však jeden z bývalých manželov nie je schopný sa sám živiť, môže žiadať príspevok na výživu rozvedeného manžela. Súd môže na návrh niektorého z nich priznať jednému z manželov príspevok na výživu, ak tento príspevok nebude môcť zabezpečiť po rozvode z vlastných prostriedkov.
Pri rozhodovaní o príspevku prihliadne súd na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Právo na príspevok na výživu rozvedeného manžela je obmedzené časovo, zaniká najneskôr uplynutím piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Avšak, toto právo môže pretrvávať aj po tejto lehote, ak oprávnený manžel nie je schopný sám sa živiť z dôvodu trvalého a objektívneho zhoršenia zdravotného stavu vyžadujúceho sústavnú opateru. Právo na príspevok na výživu zanikne aj v prípade, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
Okrem bežného výživného má rodič dieťaťa právo požadovať od druhého rodiča príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd môže priznať matke dieťaťa právo, aby jej otec dieťaťa, za ktorého nie je vydatá, prispel na úhradu výživy po dobu dvoch rokov, ako aj na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Právo na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
B. Vyživovacia Povinnosť Detí k Rodičom
Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Aj keď je táto povinnosť často vnímaná menej prísne ako povinnosť rodičov voči deťom, je rovnako zakotvená v zákone. Výška výživného sa určuje s ohľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery nielen dieťaťa, ale aj k majetkovým pomerom ostatných detí, ktoré majú rovnakú vyživovaciu povinnosť k rodičom. To znamená, že ak má rodič viac detí, vyživovacia povinnosť sa rozdelí medzi ne.
C. Vyživovacia Povinnosť Medzi Ostatnými Príbuznými
Rodinný zákonník upravuje aj vyživovaciu povinnosť medzi inými príbuznými. Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú. Táto povinnosť je subsidiárna, čo znamená, že najprv sa uplatňuje vyživovacia povinnosť na potomkov a až potom, ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní, sa prenáša na vzdialenejších príbuzných. Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými vzniká len vtedy, ak to nemôžu plniť bližší príbuzní a iba v nevyhnutnej miere. Táto zásada rodinnej solidarity podčiarkuje dôležitosť vzájomnej podpory v rámci rodiny, avšak s jasne definovanými podmienkami a prioritami.
tags: #vyzivne #na #dieta #po #rozvode