V rámci manželského zväzku, ako aj po jeho prípadnom rozvode, vznikajú rôzne právne povinnosti, ktoré sa dotýkajú finančného zabezpečenia a životnej úrovne rodinných príslušníkov. Jednou zo základných zákonných povinností rodičov je zabezpečiť výživu svojich detí. Zároveň, samotný manželský zväzok so sebou prináša vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, ktorá má zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň. Tieto povinnosti môžu byť plnené v naturálnej alebo peňažnej forme, a to buď dobrovoľne, alebo na základe súdneho rozhodnutia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o výživnom na dieťa a medzi manželmi, vrátane dĺžky trvania tejto povinnosti, faktorov ovplyvňujúcich výšku výživného a možnosti náhradného výživného, pričom zohľadňuje aj špecifické situácie, ktoré môžu nastať počas trvania manželstva alebo po jeho zániku.
Základné princípy vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zakotvená v Zákone o rodine (§ 62 a nasl.), konkrétne v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Podľa uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Dôležité je zdôrazniť pojmy "úplne a trvale". Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády. Vyživovacia povinnosť má obnoviteľný charakter. Ak sa dieťa po neúspešnom pokuse o štúdium na vysokej škole zamestná, čím sa stane schopným samo sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Ak sa však dieťa neskôr rozhodne pokračovať v štúdiu, vyživovacia povinnosť sa obnoví. Ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti - kľúčové aspekty a mýty
Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. Ukončenie prípravy na budúce povolanie sa v aplikačnej praxi chápe ako ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14, ak plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.
Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce existuje mnoho foriem vzdelávania, ktoré sú nevyhnutné pre sebarealizáciu, ako sú rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium alebo zahraničné stáže. V týchto prípadoch je ťažké určiť, či je dieťa schopné samo sa živiť. Dôležité je, že vyživovacia povinnosť nezaniká dosiahnutím plnoletosti (18 rokov) alebo veku 26 rokov. Na vek 26 rokov sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej škole, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Faktory ovplyvňujúce výšku výživného na dieťa a schopnosť osamostatniť sa
V súvislosti so štúdiom na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nemusí byť postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy. Po dosiahnutí plnoletosti môže dieťa podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo obom rodičom na základe zmeny pomerov, ak nie je schopné samo sa živiť. Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď. Za výživné sa však nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. bežných nákladov.
Ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo. Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné.
Spôsob platenia a zrušenie vyživovacej povinnosti
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. To neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné. Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť.
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. 2 roky), rodič môže súd žiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti spätne.
Náhradné výživné ako záchranná sieť
Ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má dieťa právo požiadať o náhradné výživné, ktorým sa zabezpečuje výživa nezaopatrenému dieťaťu. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu. Oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné, ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného. Rovnako je podmienkou, ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné.
Ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca ho a prehodnocuje nárok naň každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti. Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi - právne aspekty a praktické situácie
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Zásadne teda vyživovacia povinnosť medzi manželmi trvá počas celého manželstva a bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú, alebo nie. Na základe uvedeného, len z dôvodu, že s manželom spolu nežijete, nemáte bez ďalšieho nárok na určité výživné. Ak je však medzi Vami a Vaším manželom rozdielna životná úroveň, môžete sa v prípade nedobrovoľného plnenia vyživovacej povinnosti domáhať na súde určenia výživného na Vás, a to v takej výške, aby bola Vaša životná úroveň približne rovnaká. Súd bude v konaní skúmať majetkový pomery manžela, či je schopný prispievať na výživu manželky. Čím väčšie majetkové rozdiely sú v životnej úrovni medzi manželmi, tým bude v zásade priznané druhému manželovi vyššie výživné, keďže cieľom výživného je v tomto prípade vyrovnanie životnej úrovne oboch manželov, ktorá má byť v zásade rovnaká.
Uplatňovanie výživného medzi manželmi je možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikol rozdiel v ich životnej úrovni. Výživné na manželku (manžela) sa týka osobných potrieb: stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia a prípadne iné. Východiskom je v zásade rovnaká životná úroveň manželov. Súd však môže prihliadať aj na dobré mravy a posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní. V prípade, ak by jeden z manželov nepracoval, hoci by to na jeho strane jeho pomery umožňovali, tak tento manžel by sa nemohol úspešne domáhať určenia výživného, nakoľko aj tento manžel má vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k druhému manželovi. Ide o to, či má možnosti a schopnosti pracovať. Ak áno, ale sa mu nechce, tak súd neurčí výživné.
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. To znamená, že súd nemôže manželské výživné určiť spätne za obdobie pred podaním návrhu na súd.
V prípade, keď manželia žijú v spoločnej domácnosti, no jeden z nich odmieta prispievať na výživu dieťaťa, alebo do spoločných účtov, druhý rodič môže podať návrh na súd, aby výživné určil, pretože vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Manželka môže žiadať výživné na dieťa aj vtedy, ak ešte nie je rozvedená a poberá rodičovský príspevok. Výživné na dieťa nie je spojené iba s rozvodom. Obyčajne súd určí výživné na dieťa počas manželstva vtedy, ak rodičia (stále nerozvedení) spolu nežijú. Vaša dcéra má právo okrem výživného na dieťa aj na tzv. manželské výživné.
Ak sa manželia nevedia dohodnúť počas trvania manželstva na starostlivosti o dieťa, ktorýkoľvek z nich môže podať návrh na súd.
Pochopenie právnych záležitostí, ktoré so sebou manželstvo prináša
Príspevok na výživu rozvedeného manžela
Ak rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. O tento príspevok na výživu rozvedeného manžela môžete žiadať po právoplatnosti rozsudku o rozvode vášho manželstva. Dôležité pri podaní návrhu je vedieť súdu preukázať, že nie ste schopná sa sama živiť, a to napríklad kvôli nízkemu príjmu, vysokým nákladom na splácanie pôžičiek alebo iným finančným záväzkom. Súd bude v konaní skúmať majetkový pomery vášho manžela, či je schopný prispievať na vašu výživu.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Súd pri určení jeho vyživovacej povinnosti voči iným osobám prihliada na dobré mravy.
Súdne konanie a určovanie výživného
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výška výživného závisí od množstva faktorov a určuje sa na základe viacerých skutočností. Do úvahy súd berie viacero faktorov, tak na strane povinného rodiča ako aj dieťaťa. Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy jeho zdaniteľné príjmy a vlastníctvo majetku. Ak povinný rodič nepreukáže súdu všetky požadované dokumenty o jeho príjme a majetku, súd môže rozhodnúť o výške výživného na základe predpokladu, že rodič má mesačné príjmy vo výške 20-násobku životného minima dospelej osoby. Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodiča. Tejto povinnosti sa pritom rodič nemôže nijako zbaviť.
Minimálne výživné je stanovené zákonom a jeho výška je 30% zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa. Minimálne výživné MUSÍ platiť každý rodič a to bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, vek, zdravotný stav či finančnú situáciu. Súd nemôže prekročiť navrhovateľom navrhovanú výšku výživného, môže ju len znížiť.
Odôvodnené potreby dieťaťa sú všetko to, čo dieťa potrebuje na to, aby mohlo bez problémov a zdravo žiť. Jedná sa o tie potreby, ktoré sú nevyhnutné a ktoré sú predvídateľné. Medzi odôvodnené potreby patrí strava, ošatenie, bývanie, platenie za škôlku, školu, internát, krúžkovú činnosť, hygienické potreby, cestovné, zdravotné pomôcky a lieky a podobne. Súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada aj na starostlivosť o domácnosť.
Pochopenie právnych záležitostí, ktoré so sebou manželstvo prináša
Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom je platná od roku 2024 pre odbornú aj laickú verejnosť. Má predovšetkým odporúčací charakter, čo však môže zjednotiť rozhodovania súdov. V rámci projektu „Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov v rodinnoprávnej agende“ bola vytvorená pracovná skupina, zložená z odborníkov na rodinné právo, ktorá pripravila Metodiku s cieľom prispieť k zjednotenej aplikačnej praxi súdov a ktorá stanovila základné východiská a spôsob výpočtu výživného na dieťa. Táto Metodika v rámci platnej legislatívy podrobne upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, a to aj tým plnoletým. Zisťovanie príjmov rodičov, aj tých, ktorí zámerne svoje príjmy zahmlievajú, je jej súčasťou. Samotná tabuľka pre výpočet výživného pozná 5 vekových kategórií detí, a to predškolského veku, prvého a druhého stupňa základnej školy, strednej školy, vysokej školy, pričom počet vyživovacích povinností je jedno z dôležitých kritérií. Metodika má odporúčací charakter, nedá sa použiť vždy. Život prináša rôzne situácie, ktoré bude musieť zohľadniť v danom konaní sudca.
K otázke zarátavania diét do príjmu povinného rodiča je potrebné uviesť, že predmetné náhrady sa započítavajú do príjmu, čo je podporené aj judikatúrou. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak pri určení výšky výživného do príjmu otca zohľadnil aj benefity z pracovného pomeru ako sú cestovné náhrady. Do príjmu otca zo zamestnania správne započítal súd prvej inštancie diéty a poskytnuté finančné náhrady, lebo ide o faktory, ktoré určujú životnú úroveň povinného rodiča.
Ak nemáte vyživovaciu povinnosť určenú súdnym rozhodnutím, je potrebné podať návrh na súd, aby vyživovaciu povinnosť určil. Návrh na určenie výživného medzi manželmi sa podáva na okresný súd podľa miesta trvalého bydliska odporcu (manžela/manželky). V návrhu uveďte Vaše a manželove údaje, stručný opis situácie, výšku výživného, ktorú žiadate, a dôkazy (napr. potvrdenie o nezamestnanosti, doklady o výdavkoch, prípadne svedkovia). Súd bude skúmať aj príjmy a možnosti Vášho manžela, preto je vhodné pripraviť si dôkazy o jeho príjmoch, ak ich poznáte. Ak súdnym rozhodnutím už disponujete, avšak otec Vám neplatí, je možné celú vec rovno postúpiť na exekúciu. Pri podaní návrhu na určenie výživného musí odporca zaplatiť preddavok na súdne trovy navrhovateľa, ktorého výška nesmie presiahnuť 300 EUR (článok 173 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
Špecifické otázky a daňový bonus
V prípade uzatvorenia manželstva študentom dennej formy štúdia platí, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Táto vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodičov k deťom. Uzavretím manželstva však vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, ktoré uzavrelo manželstvo, zaniká iba relatívne. Zákon o rodine to priamo nerieši, ale judikatúra áno, v zmysle tej uzavretím manželstva nezaniká zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu, ale naďalej pretrváva, ale už len vo forme podpornej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Inými slovami, ak rodičia neplnia voči deťom svoju povinnosť, tieto si ju môžu uplatniť prostredníctvom súdu. Ak manželia študenti nedokážu zabezpečiť všetky svoje náklady, rodičia budú naďalej povinní prispievať na výživu. Ak však manžel bude vedieť zabezpečiť všetko, čo treba v náležitej miere, potom vyživovacia povinnosť rodičov zanikne.
Pochopenie právnych záležitostí, ktoré so sebou manželstvo prináša
Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov. Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z.). Patria sem aj deti, ktoré sa po skončení povinnej školskej dochádzky zúčastňujú dennou formou kurzu na získanie základného vzdelania, najdlhšie však do skončenia školského roka, v ktorom dieťa dovŕšilo 18 rokov veku (okrem prípravných kurzov poskytovaných podľa zákona č. 5/2004 Z. z.).
Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom, do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole (okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov), resp. na vysokej škole. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia. Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem. Keďže sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej škole je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. do 31.8. bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, alebo sa zamestná, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.
Za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo ak poberá sociálny dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. Ak manžel dcéry žijúcej v spoločnej domácnosti s otcom nedosiahne v zdaňovacom období zdaniteľný príjem presahujúci určenú sumu, uplatní si otec dieťaťa daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia za tie mesiace, počas ktorých dieťa žilo s ním v spoločnej domácnosti.
tags: #vyzivne #na #dieta #po #svadbe