Úvod
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom patrí medzi základné piliere rodinného práva, zakotvená v Zákone o rodine. Jej primárnym účelom je zabezpečiť materiálne potreby detí, a to vzájomnou pomocou podľa schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Táto povinnosť nie je obmedzená len na obdobie detstva, ale pretrváva až do času, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Hoci dosiahnutie plnoletosti, t.j. osemnásteho roka života, predstavuje významný míľnik, ešte neznamená, že dieťa je automaticky samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov. Práve naopak, mnohé plnoleté deti pokračujú vo vzdelávaní alebo čelia iným okolnostiam, ktoré ich robia neschopnými samostatne si zabezpečovať svoje životné potreby. Súčasne sa v živote plnoletého dieťaťa môže objaviť nová skutočnosť - uzavretie manželstva, ktorá má zásadný vplyv na trvanie a povahu rodičovskej vyživovacej povinnosti. Tento článok podrobne rozoberá podmienky vzniku a trvania vyživovacej povinnosti voči plnoletým deťom, kritériá pre určovanie výšky výživného, procesné aspekty a špecifické situácie, vrátane vplyvu uzavretia manželstva plnoletého dieťaťa.
Vyživovacia Povinnosť voči Plnoletému Dieťaťu: Základné Princípy a Trvanie
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na rozdiel od maloletého dieťaťa, u ktorého sa podmienka schopnosti samostatne sa živiť neposudzuje a má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne, pri plnoletom dieťati je táto podmienka kľúčová. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. To znamená, kým dieťa nie je schopné úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby. Pod pojmami „úplne a trvale“ sa rozumie, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády. V súvislosti s dĺžkou trvania vyživovacej povinnosti je dôležité zdôrazniť, že nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku, ako je napríklad 18 alebo dokonca 26 rokov, čo je častá mylná predstava. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu až do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť. Táto schopnosť sa posudzuje v každom prípade individuálne.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sa nemohlo brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium, pokiaľ by neodôvodnene predlžovalo schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Do pozornosti by sme chceli dať aj tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Ak by sa však situácia opäť zmenila a dieťa by sa rozhodlo pokračovať v štúdiu a stratilo schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov by sa mohla opäť obnoviť, avšak s prísnejším posudzovaním opodstatnenosti takejto zmeny.
Kedy sa Plnoleté Dieťa Považuje za Neschopné Samostatne sa Živiť?
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy, čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore, nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Denné Štúdium a Iné Formy Vzdelávania
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Preto sa toto obdobie považuje za prípravu na budúce povolanie, počas ktorej vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu trvá. V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.“
Zdravotné Postihnutie
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom, pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr. po úraze, nárok na výživné spravidla nevzniká, alebo sa posudzuje individuálne. V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej škole, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii, čo opäť preukazuje trvanie vyživovacej povinnosti.
Nezamestnanosť a Príjem z Brigád
Nezamestnanosť dieťaťa sama o sebe nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti. Plnoleté dieťa by sa malo aktívne snažiť nájsť si zamestnanie, pokiaľ na to nemá objektívne prekážky. Ak si plnoleté dieťa tesne pred maturitou nastavilo individuálny študijný plán a odišlo pracovať do zahraničia, je dôležité posúdiť, či stále trvá stav prípravy na povolanie. Pokiaľ bolo výživné určené súdom, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, aby bolo formálne preukázané, že dieťa si dokáže zabezpečiť vlastný príjem.
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť. V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Vplyv Dobrých Mravov na Nárok na Výživné
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy. Skôr ide o extrémne situácie, kedy by priznanie výživného bolo hrubo nespravodlivé.
Určovanie Výšky Výživného: Kritériá a Špecifiká
Výživné je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Životná Úroveň Rodiča ako Primárne Kritériá
Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, tak ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák, a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Neexistencia Matematického Vzorca a Súdna Prax
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto zastávame názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť. Tento rok vyšla metodika za účelom zjednotenia postupu pri určovaní výživného tzv. tabuľkové výživné, ktorá má za cieľ prispieť k predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.
Ako sa vypočíta výživné na manžela/manželku?
Majetkové Pomery a Schopnosti Rodičov
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako už bolo uvedené, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale netreba očakávať, že súd uprednostní iné výdavky pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie výdavky, čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Rodič musí svoje výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva, tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, ako aj ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak pasívach.
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné, lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť, a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
V kontexte určovania príjmu povinného rodiča sa v judikatúre opakovane potvrdilo, že do príjmu sa započítavajú aj cestovné náhrady, resp. diéty, najmä u vodičov kamiónov. K tomu citujeme z rozsudku KS Prešov: "Správne postupoval súd prvej inštancie, ak pri určení výšky výživného do príjmu otca zohľadnil aj benefity z pracovného pomeru ako sú cestovné náhrady. Otec argumentuje tým, že cestovné náhrady sa do čistého priemerného mesačného príjmu nezapočítavajú. Do príjmu otca zo zamestnania správne započítal súd prvej inštancie diéty a poskytnuté finančné náhrady, lebo ide o faktory, ktoré určujú životnú úroveň povinného rodiča. K odvolacej námietke otca, že cestovné náhrady sú jeho príjmom, ktorý slúži na zabezpečenie jeho výdavkov a reprodukciu jeho pracovnej sily, a preto ich nemožno považovať za zložku mzdy, s týmto názorom odvolací súd nesúhlasí. Pokiaľ by otec pri vedomí, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére a plnoletému synovi a pri reálnej výške minimálnej mzdy vyplácané cestovné náhrady plne spotreboval, takýto postup otca by bolo nutné v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine posúdiť ako neprimerané majetkové riziko, ktoré rodič na seba berie."
Minimálne a Maximálne Výživné
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného, sa upravujú spravidla vždy k 1. júlu. V súčasnosti je zákonom požadované aj od rodičov, ktorí sú bez práce, aby na svoje deti prispievali v tomto čase aspoň v minimálnom rozsahu. Výživné má totiž prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodiča. Tejto povinnosti sa pritom rodič nemôže nijako zbaviť. Ak si ju neplní, dopúšťa sa trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle ust. § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie. Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.
Náhradné Výživné a Štipendiá
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu, alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok, alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu, alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7 - násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Prijímateľ náhradného výživného má povinnosť informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Procesné Aspekty a Zmena Pomerov
Konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh plnoletého dieťaťa. Taktiež plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič, ani súdom ustanovený kolízny opatrovník. Toto vyplýva z § 65 ods. 1 zákona o rodine.
Kedy a Dokedy Treba Platiť Výživné?
Rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu až do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť. Táto schopnosť sa posudzuje v každom prípade individuálne, ako to stanovuje § 62 ods. 2 zákona o rodine. V prípade, ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie. Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. 1 rok), súd zruší vyživovaciu povinnosť s účinnosťou k tomuto dňu.
Podávanie Návrhu na Súd
Návrh na určenie výživného pre plnoleté dieťa sa podáva na miestne príslušnom okresnom súde, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten, kto návrh na súde podáva.Obsah návrhu musí byť presne špecifikovaný a musí obsahovať nasledovné náležitosti:
- Označenie účastníkov konania: T.j. osobné údaje navrhovateľa (plnoletého dieťaťa) a osobné údaje rodiča, resp. rodičov, proti ktorým návrh smeruje, s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt príp. email.
- Predmet návrhu: Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa navrhovateľ domáha, t.j. určenie výživného v konkrétnej výške.
- Odôvodnenie návrhu: Návrh sa musí podrobne zdôvodniť, najmä právny nárok plnoletého dieťaťa na výživné a požadovanú výšku výživného, príp. návrh na zvýšenie alebo zníženie výživného.
- Opis majetkových pomerov: Je nevyhnutné uviesť opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa. Súd potrebuje vedieť, z čoho žije dieťa, t.j. aké sú jeho priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky, či už na domácnosť, na jeho osobu, resp. štúdium.
- Prílohy k návrhu: K návrhu je potrebné priložiť dôkazy, ako napríklad rodný list dieťaťa, potvrdenie o návšteve školy, doklady preukazujúce príjmy a výdavky dieťaťa a rodičov (napr. výplatné pásky, potvrdenia o príjme, doklady o nákladoch na bývanie, stravu, štúdium, zdravotnú starostlivosť a pod.).
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie, či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, príp. či došlo k zmene v pomeroch a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného.
Zmena v Pomerov a Zročné Výživné
Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania.
Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.
Platba Výživného a Informačná Povinnosť
Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku dieťaťu. Znamená to, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii. Preto sa odporúča splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom, avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ je potrebné výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, odporúča sa ešte väčší časový odstup, ponechať časovú rezervu na prevzatie výživného. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné. Ak rodič aj naďalej posiela výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe.
Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z § 43 ods. 3 zákona o rodine. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom, čo súvisí s trvaním nároku na výživné či s jeho výškou. V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúča sa povinnému rodičovi každý rok, resp. semester štúdia, dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné, len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
Príspevky Nad Rámec Výživného a Exekúcia
Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete, tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane. Poznajúc tieto dve veci preto odporúčame určitú mieru flexibility, ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ však z výnimočnosti sa stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné.
Ak disponujete vykonateľným rozhodnutím súdu o výživnom a otec výživné neplatí, potom je možné celú vec rovno postúpiť na exekúciu. Vymáhanie výživného po troch po sebe nasledujúcich mesiacoch je možné prostredníctvom exekučného konania, aj keď medzičasom dieťa dosiahlo plnoletosť, ale stále študuje. To, že nadobudlo plnoletosť, nemá za následok zánik vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť totiž trvá až do času, kým dieťa nebude schopné samo sa živiť. Podľa súdnej praxe teda trvá aj vtedy, ak dieťa študuje dennou formou a sústavne a cieľavedome sa pripravuje na svoje budúce povolanie.
Advokátske Zastúpenie
Zastúpenie advokátom v konaní o výživnom nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Klientom sa ponúkajú komplexné právne služby v tejto oblasti. Pred podaním návrhu na súd vie advokát pomôcť pri určení priorít v tom, čo klient chce a ako to chce dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem dieťaťa. Okrem osobného poradenstva je možné aj zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca, vrátane elektronického prevzatia a prípravy zastúpenia, a elektronického podávania návrhov, žalôb, vyjadrení a odvolaní.
Výživné Počas Manželstva Rodičov a na Manžela/Manželku
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. To platí aj v prípade, ak sú rodičia stále v manželstve.
Výživné na Dieťa Počas Manželstva
Výživné na dieťa počas manželstva môže jeden z manželov požadovať, pokiaľ si druhý z manželov neplní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Výživné na dieťa nie je spojené iba s rozvodom. Obyčajne súd určí výživné na dieťa počas manželstva vtedy, ak rodičia (stále nerozvedení) spolu nežijú. Ak s otcom maloletých detí nežijete, pričom deti zostali vo vašej osobnej starostlivosti, potom je otec (váš manžel) povinný prispievať na výživné maloletých detí. Tejto povinnosti sa pritom rodič nemôže nijako zbaviť. V prípade, že všetko dieťaťu financujete vy a otec dieťaťa neprispieva žiadnym spôsobom, tak potom môžete podať návrh na súd, aby výživné určil, pretože vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd bude v konaní skúmať ako príjem otca, tak aj váš príjem.
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť počas trvania manželstva na starostlivosti o dieťa, ktorýkoľvek z nich môže podať návrh na súd. Súd môže rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom aj bez toho, aby manželia podali návrh na rozvod.
Manželské Výživné
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá počas celého manželstva. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Citujeme z rozsudku Krajského súdu Trnava, sp. zn. 24CoP/40/2017 z 26. 4. 2017: "Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikol rozdiel v ich životnej úrovni. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, výživné na manželku (manžela) sa týka osobných potrieb: stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia a prípadne iné. Východiskom je v zásade rovnaká životná úroveň manželov."
V prípade, že sa manželia rozhodnú žiť oddelene, ale zostávajú v manželstve, môže vzniknúť situácia, kedy jeden z manželov odmieta prispievať na domácnosť alebo na potreby dieťaťa. Manželka má právo okrem výživného na dieťa aj na tzv. manželské výživné, ktoré je však potrebné požadovať osobitným návrhom na súd. Ak manželka býva v byte so súhlasom vlastníkov (napríklad rodičov manžela), potom sa nebude musieť z bytu odsťahovať, napriek nátlaku zo strany manžela.
Pokiaľ v priebehu konania o určenie výživného na manželku (manžela) dôjde k rozvodu, súd môže priznať výživné do času zániku manželstva. Vyživovacia povinnosť však neznamená povinnosť opatrovania.
Uzavretie Manželstva Plnoletého Dieťaťa a Vplyv na Vyživovaciu Povinnosť Rodičov
Jednou z najvýznamnejších zmien v živote plnoletého dieťaťa, ktorá má priamy vplyv na vyživovaciu povinnosť rodičov, je uzavretie manželstva. Podľa § 66 ods. 1 zákona o rodine uzavretím manželstva zaniká vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu. Od tohto momentu je prioritná vyživovacia povinnosť medzi manželmi. To znamená, že aj keď plnoleté dieťa ešte študuje a nie je úplne finančne samostatné, jeho rodičia už nemajú zákonnú povinnosť platiť mu výživné. Ak by sa dieťa ocitlo v hmotnej núdzi po uzavretí manželstva, primárne by mal výživu zabezpečiť jeho manžel.
Vo všeobecnosti platí, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodičov k deťom. Uzavretím manželstva však vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, ktoré uzavrelo manželstvo, zaniká iba relatívne. Znamená to, že vyživovacia povinnosť rodičov k takémuto dieťaťu trvá podporne popri vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Ak by teda manželia nemali dostatočné prostriedky na zabezpečenie svojich životných potrieb (napríklad ak sú obaja študenti a nemajú dostatočný príjem na pokrytie svojich životných potrieb), potom môže plnoleté dieťa mať právo aj na podpornú výživu od svojich rodičov. Takýto nárok by však musel byť opäť predmetom individuálneho posúdenia súdom s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti, vrátane schopností a možností oboch rodičov a oboch manželov.
Dôležité Praktické Rady
Dohoda Namiesto Súdneho Konania
Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na úprave výživného. Ak sa dohodnete, postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom a nemusíte sa súdiť. Posledné, čo vaše dieťa potrebuje, je súdiť sa s vlastným rodičom a s týmto sa stretávať na súde.
Informačná Povinnosť a Potvrdenia
Plnoleté dieťa by malo pravidelne informovať rodiča o svojom študijnom stave a finančnej situácii. Ako bolo uvedené, škola nie je povinná informovať rodičov plnoletého dieťaťa o jeho štúdiu. Preto odporúčame povinnému rodičovi každý rok, resp. semester štúdia, dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak tak neurobí, rodič môže podať návrh na zrušenie výživného.
Vymáhanie Výživného
Ak máte súdne rozhodnutie o výživnom a otec dieťaťa ho neplní, môžete podať návrh na vykonanie exekúcie. Môžete tiež upozorniť manžela na následky neplnenia si vyživovacej povinnosti, ktoré môžu vyústiť až do trestného stíhania za zanedbanie povinnej výživy. Je dôležité mať na pamäti, že aj rodič, ktorý je bez práce, je povinný prispievať na výživné aspoň v minimálnom rozsahu.
Konania na matričnom úrade, konania na súde pre mladistvých, v ktorých súd môže určiť výživné, sú zvyčajne konania o výživnom pre dieťa a konania na úpravu rodičovských práv a povinností. Účastníci konaní na súde pre mladistvých sú oslobodení od povinnosti zaplatiť súdne poplatky pred začatím konania, a to vrátane tých konaní, v ktorých sa určuje výživné. V týchto prípadoch má účastník konania namiesto zaplatenia súdneho poplatku na začiatku konania povinnosť zaplatiť súdny poplatok v lehote desiatich dní od vyhlásenia rozsudku v hlavnom konaní.
Pred začatím súdneho konania o výživnom sa môžu strany pokúsiť o dohodu, prípadne využiť mediáciu. Ak sa dohoda nedosiahne, súd stanoví dočasný režim rodičovských práv a povinností a pošle účastníkov na mediáciu. Ak sa ani potom nedosiahne dohoda, sudca rozhodne o výživnom na základe predložených dôkazov.
Ako sa vypočíta výživné na manžela/manželku?
tags: #vyzivne #na #plnolete #dieta #a #uzatvorenie