Zákon o rodine jasne uvádza, že „Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do tej doby, pokiaľ deti nie sú samy schopné sa živiť.“ Táto základná premisa formuje právne normy týkajúce sa výživného na deti, ktoré už dosiahli plnoletosť, najmä ak pokračujú v štúdiu na vysokých školách. Hoci mnohí rodičia predpokladajú, že vyživovacia povinnosť končí s dosiahnutím dospelosti alebo určitého veku, skutočnosť je komplexnejšia a závisí od schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Táto problematika prináša so sebou mnohé otázky a dilemy, ktoré si vyžadujú podrobný pohľad na príslušnú legislatívu a súdnu prax.
Vyživovacia povinnosť rodičov k plnoletým deťom: Základné aspekty
Zákonná povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom je upravená v ustanovení § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý určuje, že táto povinnosť trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa tohto zákona majú obaja rodičia prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. To znamená, že zodpovednosť za finančné zabezpečenie dieťaťa, ktoré sa ešte nie je schopné živiť samo, leží na oboch rodičoch, a to bez ohľadu na ich rodinný stav, či už sú rozvedení, alebo spolu nikdy nežili. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Po dovŕšení osemnástich rokov má dieťa nárok dostávať peniaze priamo, a to po tú dobu, čo sa „sústavne pripravuje na budúce povolanie.“ Vzhľadom na to, že dieťa je už plnoleté, súd určí vyživovaciu povinnosť len na návrh. To znamená, že dieťa musí podať na súd návrh na určenie výživného voči svojmu rodičovi, ak sa s ním nedokáže dohodnúť mimosúdne. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. Dôležité je tiež si uvedomiť, že výživovacia povinnosť nie je bezhraničná, ale nie je limitovaná vekom dieťaťa a nekončí dosiahnutím 26 rokov veku.
Ako súd určuje výšku výživného: Podmienky a kritériá
Súd pri určovaní výšky výživného vychádza z odôvodnených potrieb oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov povinného. Preto oprávnený musí súdu v konaní preukázať svoje výdavky a tiež príjmy (ak nejaké má). U povinného rodiča súd zisťuje jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Pri zisťovaní príjmu povinného nevychádza len z príjmu ako zamestnanca, ale prihliada sa na jeho celkový príjem. To znamená, že sa berie do úvahy aj jeho príjem z podnikania, napríklad z s.r.o., ak je konateľom a má prosperujúce podnikanie, aj keď jeho oficiálny príjem zo zamestnania je nízky. Ak rodič nechce prispievať na školu, zatiaľ čo druhý rodič zabezpečuje ostatné potreby dieťaťa, má dieťa právo podať návrh na určenie výživného na súd. V návrhu na súd je potrebné uviesť dôvody pre určenie výživného a dieťa musí preukázať svoje výdavky na živobytie príslušnými dokladmi. Dieťa má právo žiadať výšku výživného takú, aby boli pokryté všetky jeho náklady na živobytie.
Súd skúma v každom jednotlivom prípade schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného vo vzťahu k oprávneným výdavkom dieťaťa. Dôležité je tiež, že výživné nie je možné určiť žiadnym konkrétnym výpočtom, aj keď existujú odporúčania a tabuľky, ktoré však nie sú záväzné. Súd rovnako môže zohľadniť aj nevyhnutné výdavky povinného rodiča. Výška výživného tak závisí od uvedených skutočností, ktoré budú predmetom dokazovania v súdnom konaní. Okrem uvedeného je mnoho faktorov, ktoré majú vplyv na určenie výšky výživného, napríklad frekvencia styku otca s dieťaťom, ďalšia vyživovacia povinnosť povinného rodiča, alebo zdravotný stav dieťaťa. Pri preukazovaní výdavkov, odporúčam zahrnúť aj ročné výdavky, či náhodné dovolenky, ktoré je potrebné vypočítať na pomernú časť mesiaca. Zákon ďalej hovorí, že „dítě má právo podílet se na životní úrovni svých rodičů“, avšak pri pohľade na sumy priznaného výživného vidíme, že súdy toto právo vykladajú rôzne. Každý prípad sa posudzuje zvlášť a prihliada sa nielen k majetkovým pomerom rodiča, ktorý má alimenty platiť, ale aj k iným veciam.
❓ Od čoho závisí výška výživného pre dieťa? JUDr. Milan Ficek
Štúdium a vyživovacia povinnosť: Rozdielne situácie
Hlavným faktorom pre určenie vyživovacej povinnosti je skutočnosť, že oprávnený nie je schopný sám sa živiť. Roli samozrejme hrá aj to, či už je dieťa dospelé. U nezletilého dieťaťa, ktoré dokonca vykonáva povinnú školskú dochádzku, musí byť priznávanie výživného, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, pravidlom. U zletilého študenta sa ale predpokladá určitá schopnosť sa o seba postarať, a tak je stanovenie vyživovacej povinnosti vždy závislé na konkrétnych okolnostiach. Dôležité je, či daný typ vzdelania predstavuje ešte prípravu na budúce povolanie, anebo ide už len o nadštandardné doplňovanie znalostí.
Denné a externé štúdium
Súčasná prax ustálila, že ak sa študuje dennou formou, tak dieťa nie je schopné samé sa živiť, a to ani ak má popri práci brigády. V takýchto prípadoch majú stále rodičia voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť, a nič na tom nemení ani fakt, že deti brigádujú. Naopak, pri externom štúdiu sa vychádza z toho, že existuje objektívna schopnosť samostatne sa živiť, čo by malo mať vo všeobecnosti za následok zánik vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do času, kým deti nie sú objektívne schopné samostatne sa živiť. Nie je teda rozhodujúce, či sa živia samé, ale či majú tú schopnosť.
Predĺžené a opakované štúdium
V praxi, ak dieťa študuje, a to aj za predpokladu, že štúdium z rôznych dôvodov predĺži, povinnosť platiť výživné trvá. Pokiaľ syn neukončil vysokoškolské štúdium, pretože v poslednom semestri nenapísal bakalársku prácu a neurobil dve skúšky, a bude musieť pokračovať v štúdiu vo „medziročnejku,“ za ktorý si bude platiť školné, vyživovacia povinnosť otca trvá. Hoci syn má 25 rokov, nie je dôležitý len vek, ale schopnosť dieťaťa objektívne zabezpečiť si výživu. Aj keď syn nedokončil štúdium v riadnom termíne a školu si môže predĺžiť o ďalšie dva roky, povinnosť platiť výživné môže trvať. Avšak, súd môže zrušiť vyživovaciu povinnosť aj vtedy, ak dieťa stále študuje na vysokej škole, najmä ak ide o tzv. večných študentov alebo o účelové štúdium. Dieťa môže získať ukončením jedného štúdia predpoklady na výkon povolania získaného predmetným štúdiom. Ak následne pokračuje v štúdiu, ktoré je úplne odlišné a nezakladá nadväznosť na predošlé, napríklad štúdium na strednej zdravotníckej škole a následne VŠ štúdium na umeleckej škole, súd môže vyhodnotiť, že už je schopné samé sa živiť.
"Veční študenti" a zneužívanie práva
Dieťa však nesmie zneužívať túto situáciu večného platenia výživného. V prípade, že dieťaťu vo vlastnej obžive nič nebráni, a napriek tomu si zamestnanie nehľadá, alebo pokiaľ dieťa študuje nikoliv za účelom prehlbovania kvalifikácie, ale iba samoúčelně preto, aby nemuselo do zamestnania, môže byť vyživovacia povinnosť rodiča zrušená. Súd by mu výživné priznať nemal. Ak otec má podozrenie, že syn školu úplne neukončil len preto, aby od neho ďalej dostával výživné, má možnosť obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na zletilosť syna sa jedná o civilnú žalobu, ktorá sa podáva u okresného súdu v mieste bydliska žalovaného, teda syna. Súd v takýchto prípadoch konštatuje, že ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi.
Doktorandské štúdium
Čo sa týka doktorandského štúdia, tak súdna prax naznačuje, že pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu tretieho stupňa, prípadne vyššieho nezakladá nárok na výživné od rodiča. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nenadobudnú schopnosť samostatne sa živiť. Ukončením druhého stupňa vzdelania, získaním titulu Mgr. či Ing. alebo MUDr., sa predpokladá dosiahnutie schopnosti samostatne sa živiť.
Veková hranica 26 rokov: Mýtus a realita
Niektorých rodičov prekvapí, že musia na výživu potomka prispievať aj po tom, čo dosiahol plnoletosti. A aj niektorých informovanejších zarazí, že musia platiť alimenty po jeho šestadvacetinách. Vyživovacia povinnosť nie je bezhraničná, ale nie je limitovaná vekom dieťaťa a nekončí dosiahnutím 26 rokov veku.
Kde sa ale vôbec vzalo tých 26 rokov? Táto veková hranica určuje, do kedy je štát ochotný považovať človeka za nezaopatrené dieťa pre účely štátnych sociálnych dávok a zdravotného poistenia. So sociálnymi dávkami ale vyživovacia povinnosť rodiča nemá nič spoločného. Tá sa riadi - pripomíname zákon - schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť. Teda, aj keď dcéra v auguste 2018 dosiahne 26 rokov a je študentkou štvrtého ročníka denného štúdia na druhom stupni vysokej školy, vek sám o sebe nie je rozhodujúci pre zánik vyživovacej povinnosti. Dôležité je, či je schopná sa živiť sama. Ak otec má pochybnosti o štúdiu a jeho priebehu, či nedochádza v danom prípade zo strany dcéry len k užívaniu výhod z platenia výživného, môže požiadať súd o zrušenie výživného.
Zamestnanie a brigády študenta: Kedy zaniká nárok na výživné?
Otázka, či si študent môže popri štúdiu privyrábať bez toho, aby stratil nárok na výživné, je veľmi častá. Odpoveď závisí od charakteru a rozsahu zárobkovej činnosti.
Brigády a dohody (DPČ, DPP)
Študenti, ktorí si cez leto privyrábajú na brigáde, sa o alimenty báť nemusia. Nezáleží, koľko si cez leto zarobia, brigáda jednoducho nie je stabilný ani pravidelný zdroj príjmov a nevedie, rečeno úradným jazykom, „k dlhodobému a efektívnemu zaisteniu potrieb“. U dohody o prevedení práce a dohody o pracovnej činnosti sa tiež nemusíte báť. Berú sa zase len ako brigáda; zamestnania v týchto režimoch sa väčšinou vykonávajú nepravidelne, s malým zárobkom a na povinnosť platiť výživné vplyv nemajú. Ak študentka úspešne ukončila štúdium na vysokej škole 1. stupňa a pokračuje na 2. stupni, má 23 rokov a naskytla sa jej dobrá pracovná príležitosť s platom 550 eur v čistom na dohodu o pracovnej činnosti, jej nárok na výživné nemusí automaticky zaniknúť. Vyživovacia povinnosť zaniká momentom, kedy dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. Ak dokáže (objektívne) z daného platu pokryť svoje náklady na život, tak podľa právneho názoru, hoci je študentom, jej právo na výživné zanikne. V prípade, ak dieťa pracuje len z toho dôvodu, že by inak nemalo dostatok finančných prostriedkov, a zamestnanie by ho podstatne obmedzovalo vo štúdiu, vyživovacia povinnosť rodičov by trvala aj naďalej, nakoľko platenie výživného by zlepšilo možnosti štúdia.
Trvalý pracovný pomer
Niečo iné ale je, keď sa vedľa študent nechá zamestnať v hlavnom pracovnom pomere. Ak má dcéra 22 rokov, je študentkou vysokej školy a súčasne je zamestnaná na trvalý pracovný pomer, dá sa predpokladať, že je schopná sama sa živiť. Keď mu potom rodič bude chcieť výživné uprieť, má silný argument. Ak bude dieťa zamestnané na hlavný pracovný pomer, súd môže mať veľmi pravdepodobne za preukázané, že je schopné sa samo živiť, a rodič voči nemu teda vyživovaciu povinnosť nemá. Ak súd uzná, že si dieťa zaistilo stabilný a dostatočný príjem, môže rodiča povinnosti platiť alimenty zprostit. Ak bolo výživné určené súdom alebo súdom schválenou dohodou, tak o zániku vyživovacej povinnosti musí rozhodnúť súd.
Samostatná zárobková činnosť (živnosť)
Podobne ako pri trvalom pracovnom pomere, aj založenie živnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti môže viesť k zániku nároku na výživné, ak príjmy z takejto činnosti sú stabilné a dostatočné na pokrytie životných nákladov študenta. Súd vždy posudzuje konkrétne okolnosti a celkové majetkové pomery.
❓ Od čoho závisí výška výživného pre dieťa? JUDr. Milan Ficek
Zmena pomerov a jej vplyv na výživné
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. To znamená, že ak nastanú významné zmeny v životných podmienkach dieťaťa alebo rodiča, je možné požiadať súd o úpravu výšky výživného alebo o jeho zrušenie. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov.
Postup pri zmene alebo zrušení výživného
Ak bolo výživné určené súdom alebo súdom schválenou dohodou, tak o zániku vyživovacej povinnosti musí rozhodnúť súd. Ak sa dieťa stalo schopným samostatne sa živiť, ale výživné bolo stanovené súdom, je potrebné podať návrh na zrušenie výživného. Ak by dieťa prijímalo výživné, hoci by bolo schopné sa živiť, tak by sa vlastne podľa zákona bezdôvodne obohatilo na úkor otca. Ak nebolo výživné určené súdom, postačuje to oznámiť rodičom. Napríklad, ak syn po troch mesiacoch ukončil vysokoškolské štúdium, odišiel pracovať do Nemecka a následne do Prahy, z čoho možno usúdiť, že je schopný sa sám živiť, ale rodič napriek tomu výživné platil, rodičovi môže vzniknúť nárok na vrátenie výživného. V prípade, že ide o dieťa, ktoré je plnoleté, zákon neskúma či bolo výživné spotrebované alebo nie. Stretli sme sa s rôznymi výkladmi súdov, niektorí sudcovia priznávajú nárok na vrátenie najskôr od podania návrhu na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti, iní až rozhodnutím a videli sme aj prípady, kedy súd zrušil výživné spätne pred podaním návrhu. Ak bola vyživovacia povinnosť stanovená rozsudkom, je nutné podať návrh na jej zrušenie k súdu. Ak by vyživovacia povinnosť bola rodičovi zrušená a dieťa následne nastúpilo k štúdiu na vysokej škole, muselo by sa naopak dieťa domáhať stanovenia vyživovacej povinnosti voči rodičovi u súdu.
Miestna príslušnosť súdu vo veciach výživného plnoletých osôb sa odvíja od všeobecného súdu navrhovateľa. Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
Odsťahovanie sa študenta od rodičov a výživné
Ďalšou otázkou, ktorá sa v praxi často objavuje, je tá, čo s výškou alimentov - prípadne vôbec s nárokom na výživné - urobí, keď sa mladý človek rozhodne bývať inde než u rodičov. Ak sa nemôže živiť sám, typicky teda je študentom a pripravuje sa na budúce povolanie, má potom nárok na výživné od oboch rodičov a môže sa ho domáhať u súdu. Súd ale bude posudzovať aj dôvody, prečo už u rodiča či rodičov nechce bývať. Výška výživného sa odvíja od odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, a preto môže byť v čase ako zvýšená, tak znížená. Ako bolo uvedené, potreby musia byť odôvodnené, dôvody pre rozhodnutie bývať sám preto hrajú rolu.
Inak sa napríklad posudzuje prirodzená túžba objavovať svet a jeho možnosti, inak situácia, kedy sú vzťahy v rodine tak napäté, že bývanie s jedným či druhým rodičom skrátka nevytvárajú dobré podmienky pre vývoj a učenie. Vo chvíli, kedy sa zletilé dieťa odsťahuje od druhého rodiča, má aj od neho nárok na výživné. To isté platí v prípadoch, kedy sa zletilé dieťa sťahuje z úplnej rodiny. Samozrejme za predpokladu, že sa sústavne (denným štúdiom) pripravuje na budúce povolanie. Ak študentka študuje externe a odišla na privát z dediny do väčšieho mesta, aby si mohla lepšie hľadať brigády a zaplatiť školné, môže žiadať od otca, ktorý má voči nej súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť, aby jej ďalej platil výživné. Jej argument, že sa pripravuje na budúce povolanie, nie je riadne zamestnaná na TPP a nie je úplne schopná sa sama živiť, je v súlade s právnymi princípmi. Dôležitá je nielen výška jej príjmu, ale aj výška jej životných nákladov - nákladov na bývanie, energie, potraviny a podobne.
❓ Od čoho závisí výška výživného pre dieťa? JUDr. Milan Ficek
Praktické rady a upozornenia
Pri riešení otázok výživného je vždy kľúčová komunikácia a prípadná dohoda medzi rodičmi a dieťaťom. Ak sa rodičia s deťmi nie sú schopní dohodnúť, cesta súdu je často nevyhnutná. Ak sa rodič domnieva, že dieťa je schopné živiť sa samo, pokúsiť sa s dieťaťom dohodnúť na tom, že mu už naďalej výživné poskytovať nebude, prípadne prestať výživné rovno hradiť, môže byť jednou z možností. Avšak, ak je výživné určené súdom, jednostranné zastavenie platieb môže mať právne následky. Ak je totiž výživné určené len mimosúdnou dohodou, ktorá nie je schválená súdom, potom dieťa nemôže po rodičovi vymáhať domnelý dlh na výživnom výkonom rozhodnutia (exekúciou). Ak by dieťa na hradenie výživného trvalo, muselo by podať k súdu návrh na určenie výšky výživného a presvedčiť súd, že stále nie je schopné živiť sa samo.
Dôležitosť dokazovania v súdnom konaní je nepopierateľná. V návrhu na súd je potrebné uviesť dôvody pre určenie výživného a dieťa musí preukázať svoje výdavky na živobytie príslušnými dokladmi. Pri preukazovaní výdavkov, odporúča sa zahrnúť aj ročné výdavky, či náhodné dovolenky, ktoré je potrebné vypočítať na pomernú časť mesiaca. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy dieťaťa. Ak vznikne problém, keď sa otec po jednej rodinnej hádke rozhodne, že nebude platiť školné, zatiaľ čo matka zabezpečuje ostatné potreby, má študent právo podať návrh na určenie výživného na súd.
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa študentovi vysokej školy začína odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia. Ak sa spojí prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína dňom zápisu na také vysokoškolské štúdium. To platí, pokiaľ dieťa získa predpoklady na výkon povolania získaného predmetným štúdiom. Ak dieťa opakovane mení školy, študuje neprimerane dlho alebo jeho štúdium nie je účelné, súd môže posúdiť, že nie je splnená podmienka sústavnej prípravy na povolanie.
tags: #vyzivne #pocas #denneho #studia #na #vysokej