Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jedným zo základných pilierov rodinného práva a predstavuje neoddeliteľnú súčasť starostlivosti o maloletých, ako aj o plnoletých, no stále nezaopatrených potomkov. Táto oblasť práva je často predmetom diskusií a súdnych konaní, najmä v prípadoch, keď sa menia rodinné pomery rodičov, alebo keď jeden z rodičov žije v spoločnej domácnosti s inou osobou. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako je výživné regulované na Slovensku, s osobitným zameraním na vplyv osôb žijúcich v jednej domácnosti s rodičom. Bude podrobne rozobraté, čo všetko súdy pri určovaní výživného zohľadňujú, aké sú práva a povinnosti rodičov a aké sú možnosti riešenia sporov. Základným prameňom rodinného práva je zákon č. 36/2005 Z. z. - Zákon o rodine, a práve v ňom sa nachádza aj právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči ich deťom.
Definícia a Účel Výživného
Pojem výživné alebo alimenty nemá svoju definíciu priamo v zákone o rodine, avšak je možné ho odvodiť z početnej rozhodovacej praxe súdov. Vo svojej podstate ide o zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb osôb, ktoré sú v príbuzenskom alebo v inom rodinnom vzťahu, pričom najčastejšie ide o úhradu potrieb detí ich rodičmi. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Z uvedeného všeobecného určenia opäť vyplýva, že bude záležať na konkrétnych pomeroch dieťaťa, hoci už aj plnoletého. Výživné slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové a rekreačné potreby, je to zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote. Výživné na dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Základné Princípy Určovania Výšky Výživného
Každý rodič má zo zákona povinnosť vyživovať svoje dieťa. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Obaja rodičia majú teda zákonnú vyživovaciu povinnosť, avšak pri vyčíslení výšky výživného a určení povinného rodiča súd prihliada na rôzne faktory. Súd pri určovaní výšky výživného totiž prihliadne jednak na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V prípade vyššej životnej úrovne jedného z rodičov bude tento povinný „doplatiť“ k rukám druhého rodiča istú sumu výživného na dieťa, aby malo toto zabezpečenú porovnateľnú životnú úroveň u každého z rodičov.
Výška výživného nie je v zákone presne daná a súd ju stanovuje individuálne. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť o dieťa je tiež akoby istou hodnotou, ktorou rodič prispieva na výživu dieťaťa, preto ju súd zohľadňuje. Výška výživného je tiež v zmysle judikatúry ohraničená vekom a výdavkami dieťaťa. Výdavky musia byť odôvodnené, bežné a akceptovateľné. Prípustné sú i osobitné výdavky, ak má dieťa osobitné potreby (napr. zdravotné alebo vzdelávacie). Skutočnosť, že nejde presne vyčísliť všeobecné tabuľky na určovanie výšky výživného zhrnul Najvyšší súd Slovenskej republiky: „Určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach.“ Predsa však možno nájsť aspoň orientačné čísla. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.
Vplyv Spoločnej Domácnosti na Určovanie Výživného
Jednou z otázok, ktoré sa často objavujú pri určovaní výživného, je vplyv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s rodičom, ktorý má povinnosť platiť výživné. Táto skutočnosť môže mať významný dopad na posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča.
Zohľadňovanie príjmu a majetkových pomerov osôb v spoločnej domácnosti
Pri určovaní výšky výživného súd prihliada nielen na príjem a majetkové pomery rodiča, ktorý má výživné platiť, ale aj na jeho schopnosti a možnosti. V tejto súvislosti sa berie do úvahy aj fakt, že rodič žije v spoločnej domácnosti s inou osobou, napríklad s partnerom, manželom/manželkou alebo rodičmi. Súd posudzuje aj príjem osôb žijúcich s povinným rodičom v jednej domácnosti, a to bez ohľadu na vzťah týchto osôb. Súd tak robí z dôvodu, že sa tieto osoby podieľajú spoločne na niektorých nákladoch spoločnej domácnosti.
Príspevok na spoločné náklady a zníženie finančnej záťaže
Súd pri určení výšky výživného zohľadňuje, že osoba žijúca v domácnosti s povinným rodičom prispieva na spoločné náklady, ako sú nájom, energie, potraviny a iné výdavky spojené s bývaním. Tým sa znižuje finančná záťaž rodiča a zvyšuje sa jeho schopnosť platiť výživné. Napríklad, ak otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a obaja prispievajú rovnakou mierou na chod domácnosti, súd môže zohľadniť skutočnosť, že otec má nižšie osobné výdavky, a preto je schopný platiť vyššie výživné.
Ak vaša partnerka žije s vami v jednej domácnosti a prispieva na spoločné náklady, súd pri určovaní výšky výživného pre deti z vášho predošlého vzťahu zohľadní túto skutočnosť. Vy priamo nebudete musieť platiť výživné za deti vašej partnerky, avšak súd zohľadňuje majetkové pomery rodiča, teda napr. kde býva, aké má náklady, či vyživuje nejaké osoby, či býva sama, alebo nie a pod. Po zohľadnení všetkých skutočností súd rozhodne, koľko je primeraná suma na deti. Určite však bude zohľadňovať to, že partnerka má aj iné dieťa, čo môže tiež ovplyvniť jej finančné možnosti prispievať na ich spoločné dieťa.
Spoločná domácnosť manželov a vyživovacia povinnosť
Ak rodičia dieťaťa žijú spolu v spoločnej domácnosti, súd tiež prihliadne na starostlivosť rodičov o domácnosť. V rámci manželstva majú obaja manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá počas celého manželstva a zahŕňa povinnosť prispievať na potreby spoločnej domácnosti a detí. Táto povinnosť platí nezávisle na tom, či jeden z manželov pracuje alebo nie. Vzájomná vyživovacia povinnosť manželov znamená, že by sa mali obaja podieľať na financovaní potrieb rodiny. Ak vaša manželka nepracuje dlhodobo a nie je schopná prispievať iným spôsobom (napr. starostlivosťou o domácnosť alebo dieťa), môžete túto situáciu riešiť. V prípade, že druhý z manželov nepomáha finančne, môžete požiadať súd o určenie povinnosti platiť výživné. Ak žijete v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý hradí potrebné výdavky na dieťa a aj na vás, ale obávate sa jeho hrozieb, že budete musieť prispievať polovicu na výdavky domácnosti, je dôležité vedieť, že aj keď žijete v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa a nemáte určené výživné, môžete si výživné dať súdom určiť.
Pri manželoch a posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov otca maloletého dieťaťa je z právneho hľadiska irelevantné, či bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) trvá alebo bolo zrušené počas trvania manželstva.
Osobná starostlivosť ako príspevok na výživu
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť o dieťa je tiež akoby istou hodnotou, ktorou rodič prispieva na výživu dieťaťa, preto ju súd zohľadňuje. Ak sa o dieťa staráte v prevažnej miere vy, súd na to prihliadne pri určení výšky výživného. Ak sa o dcéru staráte obaja rovnako, ako v prípade rozvedených rodičov zdieľajúcich jednu domácnosť, táto skutočnosť môže mať vplyv na posúdenie rozsahu vyživovacej povinnosti.
Materská alebo rodičovská dovolenka povinného rodiča
Ak by povinný z výživného nastúpil na materskú a neskôr na rodičovskú dovolenku, súd by skúmal, či to bolo dôvodné a nutné. Súd by totiž takýto postup povinného z výživného mohol posúdiť ako vzdanie sa lepšieho príjmu. Táto úvaha je dôležitá, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami a rodič by sa nemal úmyselne zbavovať schopnosti plniť si túto povinnosť.
Minimálne Výživné a Životné Minimum
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Teda aj keby bol rodič bez práce, aj tak musí hradiť na dieťa aspoň tzv. minimálne výživné. Výška minimálneho výživného sa odvíja od sumy životného minima. Výška životného minima je stanovená zákonom o životnom minime. Na rok 2024 (od 01.07.2024 do 30.06.2025) je výška životného minima jednej plnoletej osoby stanovená na 273,99 EUR mesačne. Pre ilustráciu, na rok 2024 je výška tzv. minimálneho výživného na jedno dieťa 30 % zo sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu, čo by predstavovalo približne 82,20 EUR mesačne. Príspevok na syna v sume 30 € mesačne v jednom z prípadov uvedených v otázkach je nízky a je na hranici minimálneho výživného (t.j. suma 28,79 € bola platná v inom období). Súd vždy posúdi odôvodnené potreby dieťaťa a finančné možnosti rodičov.
Vyživovacia Povinnosť voči Plnoletým Deťom a Špecifické Prípady
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Z uvedeného všeobecného určenia opäť vyplýva, že bude záležať na konkrétnych pomeroch dieťaťa, hoci už aj plnoletého. Zákonná vyživovacia povinnosť nie je obmedzená vekom dieťaťa, t.j. nezaniká dosiahnutím plnoletosti.
V prípade plnoletého dieťaťa, ktoré už pracuje a vie si zabezpečiť príjem, je možné podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Iná situácia je v prípade študenta, ktorý sa pripravuje na povolanie. Tu tiež neplatí, že veková hranica 26. roku života dieťaťa by mala byť bez ďalšieho automaticky dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť môže trvať aj dlhšie, ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie, napríklad štúdiom na vysokej škole.
V prípadoch zdravotne postihnutých detí rodičov vyživovacia povinnosť trvá aj po celý ich život. Napríklad, ak vaša staršia dcéra, taktiež plnoletá, študuje na strednej škole pre problémové deti a ťažko zamestnateľné osoby a je podľa odborníkov mierne mentálne postihnutá, čo môžete dokladmi preukázať, vaša vyživovacia povinnosť voči nej trvá aj naďalej. Súd pri rozhodovaní o výživnom zohľadní tieto osobitné potreby.
Výživné na Matku Dieťaťa a Rozvedeného Manžela
Vyživovacia povinnosť nie je len medzi rodičom a dieťaťom, ale aj medzi manželmi navzájom. Z uvedeného vyplýva, že manžel má vyživovaciu povinnosť nielen voči spoločnému synovi, ale aj voči manželke. Pritom všetci by mali mať rovnakú životnú úroveň.
Výživné na nevydatej matky
Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Z tohto vyplýva, že pokiaľ má dieťa viac ako 2 roky, matka nemôže žiadať určiť výživné na seba (tzv. výživné nevydatej matke), ak neboli manželia. Tzn. že zákon o rodine výživné medzi partnermi nepozná. Výživné je možné súdnou cestou určiť medzi manželmi alebo ako príspevok rozvedenému manželovi. Inak medzi partnermi nie. Teda, ak ste na materskej dovolenke už dva a pol roka a žijete v spoločnej domácnosti s partnerom, nemôžete si dať súdne určiť alimenty aj na seba, len na dieťa, ak nie ste vydatá. Ak ste na invalidnom dôchodku a žijete s partnerom, taktiež súdnou cestou nie je nárokovateľné žiadne výživné na vás.
Výživné pre rozvedeného manžela
V zmysle zákona o rodine môže rozvedený manžel žiadať príspevok na svoju výživu od bývalého manžela, ak nie je schopný sa sám živiť a táto neschopnosť má pôvod v manželstve alebo súvisí s rozvodom. Ak ste rozvedení a naďalej zdieľate jednu domácnosť, a súd vám uložil povinnosť platiť výživné, musíte platiť. Avšak nemusíte platiť celé nájomné, ak sa o dcéru staráte obaja rovnako.
Postup pri Určovaní a Zmene Výživného Súdom
Ako sudcovia rozhodujú o finančných príkazoch pri rozvode
Dohoda rodičov a jej schválenie súdom
Ak sa rodičia dohodnú na výživnom a starostlivosti o dieťa, odporúčame nechať súdom schváliť dohodu rodičov, pretože len tak bude vykonateľná a bude možné exekučne vymáhať plnenie tejto povinnosti, ak povinný rodič nebude výživné k rukám oprávneného rodiča uhrádzať. Ak ste sa s otcom dieťaťa dohodli len ústne na výživnom a starostlivosti o maloletého, vrátane styku otca s maloletým, nie je to postačujúce. Vo veci je potrebné spísať písomnú dohodu o výživnom a o styku s maloletým, a túto dať na schválenie na súd. Ide o to, že ak by ste dohodu nedali na schválenie na súd, bola by dohoda nevykonateľná a v prípade neplatenia výživného by ste nemohli podať návrh na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by dohoda nebola daná na súd na schválenie, potom by bola právne nevykonateľná a matka detí by sa nemohla cestou exekútora domáhať platenia výživného, čo vyplýva z ustanovenia § 24 ods. zákona o rodine. Riešením je spísanie dohody o určení výživného a o styku maloletých s vami ako otcom detí a túto dať následne na schválenie na súd. Ak by otec dieťaťa s návrhom dohody nesúhlasil, potom budete musieť podať návrh na súd. Matka maloletého sa nemôže právne účinne vzdať nároku na výživného pre maloletého, lebo ide o plnenie v prospech maloletého dieťaťa.
Retroaktivita výživného
Súd má o zročnom výživnom odo dňa podania návrhu na rozvod manželstva rozhodnúť priamo vo výroku rozsudku. Závisí to však na tom, či ste si výživné uplatnili odo dňa podania návrhu na rozvod manželstva alebo až od iného dňa (napr. odo dňa rozhodnutia vo veci, právoplatnosti rozhodnutia…). Ak ste si výživné vo svojom návrhu na rozvod manželstva uplatnili odo dňa podania návrhu a súd o zročnom výživnom nerozhodol, po doručení rozsudku sa odporúča podať návrh na doplnenie rozsudku. Právo na výživné sa nepremlčuje, ale práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo zákona o rodine sa premlčujú. V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
Zmeny pomerov a ich vplyv na výživné
Pomery v rodine sa môžu časom zmeniť, v takom prípade možno podať opäť návrh na určenie výživného - na zvýšenie výživného alebo zníženie výživného. Pri zmene pomerov sa prihliada na vývoj životných nákladov, fakt, že pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť rodičovi, napr. narodenie ďalšieho dieťaťa, alebo uplynul značný čas od poslednej úpravy (od dohody alebo od súdneho rozhodnutia), s vekom rastú náklady. Taktiež iné zmeny majetkovej či sociálnej situácie rodiča - napr. rodič začal žiť s novým partnerom, ktorý prispieva na domácnosť, rodič nadobudol významný dar, nový druh príjmu (napr. z podnikania), alebo zmenil zamestnanie. V prípade maloletého dieťaťa súd môže zvýšiť výživné i bez návrhu rodiča. Súdne určené výživné je záväzné a jeho platenie je povinné, pokiaľ súd nerozhodne inak. Ak sa podmienky výrazne zmenili, napríklad ak skutočne zabezpečujete všetky potreby detí, odporúča sa požiadať súd o zmenu výšky alebo zrušenie výživného. Dôležité je situáciu preukázať a riadiť sa rozhodnutím súdu.
Ako sudcovia rozhodujú o finančných príkazoch pri rozvode
Nárast výživného na deti je možné žiadať, ak nastane podstatná zmena pomerov. Zvýšené náklady súvisiace s nástupom detí do školy môžu byť relevantným dôvodom. Súd pri rozhodovaní zohľadňuje nielen potreby detí, ale aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Fakt, že bývalý manžel je na dohode a platí si podnájom, nemusí automaticky viesť k zníženiu výživného. Súd sa zameria na jeho celkové schopnosti a možnosti, nie len na formálnu podobu zamestnania. Dokonca aj v prípade minimálneho oficiálneho príjmu súd môže skúmať potenciálne možnosti zarábania otca. Ak váš bývalý manžel neuvádza všetky príjmy, môže byť ťažké preukázať jeho skutočné príjmy, ale nie je to nemožné. Môže byť užitočné zhromaždiť akékoľvek dôkazy alebo svedkov, ktorí môžu dosvedčiť vyššie príjmy. Dôležité je napríklad aj to aký má životný štandard. Odporúča sa podať návrh na súd a v ňom dôkladne zdokumentovať zmeny pomerov, ktoré podporujú žiadosť o zvýšenie výživného. Súd bude zisťovať všetky relevantné skutočnosti a na základe nich rozhodne.
Pokiaľ nastalo opätovné spolužitie s matkou vašich detí, znamená to, že sa podstatne zmenili pomery, čo je dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Z tohto dôvodu sa navrhuje podať návrh na zrušenie výživného z dôvodu, že sa od jeho poslednej úpravy zmenili pomery. V návrhu odôvodnite, že ste s matkou detí opäť začali spolu žiť, z dôvodu čoho zabezpečujete výživné aj v naturálnej forme.
Vymáhanie výživného
Ak otec dieťaťa neplní vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa a máte rodičovskú dohodu schválenú súdom, treba podať návrh na vykonanie exekúcie, ktorý vám spíše ktorýkoľvek súdny exekútor. Následne budete môcť podať žiadosť o náhradné výživné na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak je výživné priznané právoplatným rozsudkom súdu o výživnom, prípadnou dohodou rodičov, ktorú následne schváli príslušný súd, potom matka dieťaťa sa môže aj cestou súdneho exekútora domáhať platenia výživného.
Ak si bývalá partnerka zmenila číslo účtu, na ktorý ste doteraz posielali výživné na dieťa, je správne požiadať matku dieťaťa, aby vám písomne oznámila, že výživné máte posielať na nový bankový účet, ktorého je ona majiteľkou, aby ste sa chránili do budúcnosti a predišli situácii, kedy by ste posielali peniaze na nesprávny účet.
Nezaopatrené Dieťa a Daňový Bonus
Za vyživované dieťa sa považuje vlastné dieťa, osvojené dieťa, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov. Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov). Ide o dieťa, ktoré sa po skončení povinnej školskej dochádzky zúčastňuje dennou formou kurzu na získanie základného vzdelania, najdlhšie však do skončenia školského roka, v ktorom dieťa dovŕšilo 18 rokov veku (okrem prípravných kurzov poskytovaných podľa zákona č. 5/2004 Z. z.).
Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom, do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole (okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov), resp. na vysokej škole. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia. Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem. Keďže sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej škole je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. napríklad do 31.8. bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, alebo sa zamestná, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania. Za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo ak poberá sociálny dôchodok.
Osvojenie a Náhradná Rodinná Starostlivosť
Osvojenie (adopcia) je proces, ktorým sa dieťa stáva právoplatným dieťaťom osvojiteľa so všetkými právami a povinnosťami. Na Slovensku nemáme adopčné agentúry, osvojenie a náhradnú rodinnú starostlivosť riešia úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Legislatíva k veku uvádza, že medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Pri adopcii/náhradnom rodičovstve je rozhodujúci tzv. obvyklý pobyt, nie trvalý pobyt. Preto ak je pre vás miestom, kde žijete a máte vzťahy, Slovensko, tak ste oprávnení osvojiť si dieťa alebo prijať dieťa do pestúnskej starostlivosti.
Páry, ktoré majú v súčasnosti často svoje narodené dieťa, nemusia mať problém s vekovým rozdielom. Prvým krokom je podanie žiadosti na ÚPSVaR. Ak máte v dohľadnej dobe v pláne uzatvoriť manželstvo, odporúča sa podávať žiadosť už spolu ako manželia. Po splnení všetkých podmienok a absolvovaní prípravy budete s manželom zaradení do zoznamu žiadateľov o osvojenie/náhradnú rodinnú starostlivosť. O tom, ako dlho budete čakať, skôr rozhoduje to, aké požiadavky máte na dieťatko, ktoré chcete prijať, či máte záujem len o osvojenie, alebo pripadá do úvahy aj pestúnstvo. Rozdiel v čakaní môže súvisieť aj s tým, v ktorom kraji máte trvalý pobyt a pod.
Spravidla pred podaním žiadosti na súd o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej/pestúnskej starostlivosti potrebujete absolvovať tri stretnutia s dieťaťom. Samotná interakcia s dieťatkom sa spravidla uskutočňuje v detskom domove, spočiatku s prítomnosťou pracovníkov, neskôr vám nechajú, ak je to možné, aj priestor na súkromný čas s dieťaťom. Náhradné rodičovstvo je krásna, no zároveň náročná cesta, ktorá si vyžaduje dôkladnú prípravu a odhodlanie.
tags: #vyzivne #pre #malolete #dieta #vplyv #osoby