Napriek neustálym diskusiám o digitalizácii školy, ktorá sľubuje vylepšiť výkon žiakov, motiváciu a dokonca aj spravodlivosť vo vzdelávaní, zostáva vyučovanie a učenie aj naďalej analógovým procesom. Mediálna digitalizácia prináša nové nástroje, no jej skutočná pridaná hodnota nepozostáva z toho, aby sa stanovené ciele dosiahli rýchlejšie, ale oveľa viac „v otvorení úplne nových cieľových dimenzií". Táto myšlienka znie takmer fenomenálne a vyvoláva otázku, či prichádza s digitalizáciou skutočne revolúcia do vzdelávania. Nikto nevie predvídať, či nespoznáme školské vzdelávanie o 10 rokov, a preto budeme musieť pozorovať, ako sa veci budú vyvíjať. Súčasný výskum vyučovania upriamuje svoj pohľad na dôležitý aspekt - na vzťah medzi učiteľom a žiakom.
Digitalizácia vo vzdelávaní: Nástroj, nie náhrada
Diskusia o mieste digitálnych technológií vo vzdelávaní je stále aktuálna. Hovorí sa o potenciáli tabletov a internetu nielen ako o nových nástrojoch, ale ako o prostriedkoch, ktoré môžu otvoriť úplne nové dimenzie učenia. Nedávno sa touto myšlienkou nadchol didaktik tu v Jazykovom magazíne. Avšak, je to naozaj také atraktívne? Podľa rozsiahlej meta štúdie „Viditeľné učenie“ Novozélanďana Johna Hattieho (2009/2017) zostávajú digitálne vplyvy na vyučovanie (s výnimkami) ľahko podpriemerné v porovnaní s priemerným postupom v učení žiakov, kde sila vplyvov dosahuje hodnotu 0,4. To znamená, že samotné médiá a zdroje nie sú rozhodujúce, ale skôr stupeň aktivizácie žiakov a podnety učiteľov na hlbšie pochopenie učiva.
Zistenia potvrdzujú, že či má každý študent vlastný laptop, je relatívne bezvýznamné, s vplyvom 0,16. Avšak, keď interaktívne náučné videá dopĺňajú vyučovanie, môže to byť skutočne nápomocné, dosahujúc vplyv 0,54. Z tohto pohľadu je možné prinajmenšom predpokladať, že analógové, lebo antropologicky podmienené, hrdlo fľaše pri učení nemožno ani obísť, ani ignorovať. Cez neho musí najskôr prejsť každý, kto chce byť vo svete vnímaný ako plnoletý, aj keď v čoraz väčšej miere digitalizovanom. Mediálny vedec Ralf Lankau preto napísal, že „Nikto sa neučí digitálne“.
Potenciál nových školských nástrojov je neodškriepiteľný. Precvičovanie a používanie môže byť pre žiakov rôznorodejšie a individuálnejšie, poznatky možno všestrannejšie prehĺbiť, je viac možností na spätnú väzbu a spoluprácu. Napriek tomu, niečo úplne iné, ako napríklad samostatne riadené spracovanie nových súvislostí, je ešte stále v nedohľadne. Dôležitosť ľudského faktora a interakcie tak pretrváva aj v digitálnej dobe, zdôrazňujúc, že technológie sú len nástrojom, nie náhradou za kvalitu pedagogického vzťahu.
Kľúčový význam vzťahu učiteľa a žiaka
Vzťah učiteľa a žiaka je jedným z najdôležitejších pilierov úspešného vzdelávania a osobnostného rozvoja dieťaťa. Pedagogický vzťah je tajným kódom pre úspech, ako aj spokojnosť v práci, hoci je pri vzdelávaní pedagógov často v takzvanej šedej zóne. Kvalita vzťahu nie je ani osudná, ani magická, učitelia sa môžu niečomu priučiť v tejto skôr emocionálnej oblasti. Tento vzťah je síce osobne formujúci, ale zároveň by si mal udržať profesionálny charakter. Konkrétne sa to prejavuje tak, že učiteľ sa o svojich žiakov zaujíma a každého si svojim spôsobom váži. Znamená to tiež, že nadväzuje na príspevky žiakov a kladie doplňujúce otázky. Učiteľ by mal poznať silné a slabé stránky jednotlivých žiakov a vedieť ich primerane rozpoznať alebo povzbudiť. Dôležité je aj to, že je možné sa s ním porozprávať mimo vyučovania o osobných záležitostiach, a taktiež, že ovláda procesy bežného chodu triedy, vie si priznať chyby, vie sa vyvarovať hnevu a pohŕdavých komentárov v afekte.
3xKaM: Umelá inteligencia v škole: iný nástroj pre učiteľa a iný pre žiaka
Často však zaznieva otázka: „Ale ja mám 30 celkom rôznych žiakov - ako si mám vytvoriť vzťah ku každému zvlášť? A pokiaľ je to možné šesť krát denne?“ Našťastie, študenti akéhokoľvek veku majú niečo spoločné: Vnútorne sú orientovaní na kompetentného učiteľa a chcú zažiť jeho ohodnotenie a prijatie. Učiteľ musí preto vedieť a hrať svoju úlohu dobrej autority bez hanby. Ak tento vzťah funguje, potom učiteľ strhne svoju triedu so sebou aj napriek teplu alebo nudnému učivu. Tento medziľudský aspekt sa nedá nikde naučiť, ale je možné ho vytvoriť zbieraním skúseností počas pracovného života. Je však obzvlášť citlivý, ľahko ho možno zastaviť a je náchylný na chyby.
Čerství absolventi sú často krát neistí, či ich žiaci berú vážne, zatiaľ čo učiteľov s praxou zaťažuje stres z plnenia učebných plánov. Vo všeobecnosti si učitelia problémy na vyučovaní berú veľmi osobne. Učiteľ si potom môže myslieť, že „táto žiačka sa vždy pýta tak čudne, určite ma nemôže vystáť“, alebo „iný študent mi chce svojim neustálym vtipkovaním rozvrátiť hodinu“, alebo „nikto si neváži moje náročné prípravy“. A potom príde zlá nálada - alebo strieľanie na vrabce. V skutočnosti možno chce dievča ukázať, aké skvelé myšlienky ju napadajú k téme, a chlapec chce odvrátiť pozornosť od svojich problémov s porozumením. Preto je pochopenie a budovanie vzájomného rešpektu a dôvery tak zásadné pre harmonické a efektívne prostredie v triede.
Výchova a osobnosť učiteľa: Základy zdravého rozvoja
V dnešnom svete rozumieme viac duševnej a emocionálnej pohode vo vývoji detí a vieme, že nepriaznivé skúsenosti z detstva môžu mať trvalý vplyv na ich duševné zdravie v neskoršom živote. To je dôvod, prečo je také dôležité vytvoriť záruku na ochranu a podporu emocionálnej pohody detí, pretože so správnou podporou deti prosperujú, vykazujú menej problémov so správaním, väčšiu sociálnu kompetenciu a lepšiu prispôsobivosť novým a meniacim sa situáciám.
Duch školy je vytváraný osobnosťou učiteľov, ktorí v nej pôsobia. Na osobných vlastnostiach pedagógov záleží, aký vzťah si k školským povinnostiam a škole vytvoria žiaci. Preto je nevyhnutné, aby bol učiteľ vyrovnaný, trpezlivý, láskavý, taktný, spravodlivý a ochotný už od vstupu dieťaťa do školy. Mal by utvárať priaznivé podmienky pre zdravý rozvoj dieťaťa a pre uplatnenie sa každého žiaka. Z pracovných vlastností by nemali chýbať usilovnosť, schopnosť organizovať prácu a zodpovedne pristupovať k výchove i vzdelaniu detí v triede. Nezanedbateľná je i schopnosť učiteľa mať rád deti a mládež.
Učiteľ nepôsobí na svojich žiakov len odovzdávaním vedomostí, ale aj vnútornou stránkou vyučovacieho procesu, ktorá vyplýva z intímneho vzťahu medzi učiteľom a žiakom. Tento vzťah nemožno chápať ako mechanický vplyv učiteľa na žiaka, pretože učiteľ celou svojou osobnosťou, všetkými vlastnosťami vplýva na žiakov, čím napomáha vývinu žiakovej osobnosti. Na druhej strane však aj postoj učiteľa k žiakovi je ovplyvnený názormi a vlastnosťami žiakov. Ak má učiteľ záujem o budúcnosť žiakov, začína si pozorne všímať ich individuálne zvláštnosti a osobitosti. Podrobnejšie sa zaujíma o vekové osobitosti jednotlivých vývinových období a nadobudnuté informácie uplatňuje pri pôsobení na žiakov. Tak sa stávajú učitelia aj psychológmi.
Stáva sa však, že časť učiteľov sa o psychologické vlastnosti žiakov zaujíma iba vtedy, keď sa žiak prejaví záporne. Svoju energiu vynakladajú najmä na rozpracovanie didaktických metód. Očakávať zvýšenie účinnosti vyučovania iba skvalitňovaním vyučovacích metód nemožno, pretože potrebné je spájať otázky metodiky s prístupom k žiakom. Vzťah žiakov k učiteľovmu pôsobeniu je jednou z významných mier úspešnosti učiteľa vo výchovnom i vzdelávacom procese.
Učiteľova láska k žiakom vytvára silné odvetné city u detí, nezriedka dokonca silnejšie než k rodičom. Na rodičovskú lásku sa deti často dívajú ako na niečo povinné, čo je samozrejmé, dokonca sa aj správajú k vrúcne prejaveným citom rodičov s určitým pohŕdaním, ignorovaním. Inak je to vo vzťahu medzi učiteľom a žiakom. Aj jednoduchá pozornosť k deťom vyvoláva silný cit z ich strany. Jedinou podmienkou pritom je učiteľova úprimnosť. Každú falošnosť a neúprimnosť, snahu ukázať cit, ktorý neexistuje, deti hneď vybadajú.
Pri utváraní vzťahu je dôležité vedieť správne komunikovať so žiakom, vyjadrovať sa jasne a zreteľne, vedieť načúvať žiakovi, umožniť mu vyrozprávať sa a byť opatrný v záveroch. Citová pripútanosť žiaka k učiteľovi sa prejavuje mierou ochoty prijímať alebo odmietať učiteľov vplyv a plniť jeho príkazy.
Dynamika a typológia pedagogických vzťahov
Vzťah učiteľa a žiaka je komplexný fenomén, ktorý sa skladá z viacerých zložiek. Štefanovič uvádza štyri hlavné zložky vzťahu: oficiálna, kde učiteľ je reprezentant spoločnosti zodpovedný za efektívnosť a je nevyhnutný odstup; rodičovsko-synovská, kde učiteľ supluje citové funkcie rodiča; priateľská, ktorá je založená na vzájomnej dôvere, kde sa cítime bezpečne; a napokon ľudská, kde učiteľ vystupuje ako človek so svojimi emóciami a pocitmi, a nemal by pred žiakmi vystupovať s maskou, anonymne, ale byť sám sebou. Kladný vzťah medzi učiteľom a žiakom umožňuje vytvoriť v triede istú sociálnu klímu, čo je najpriaznivejší predpoklad pre úspešnú pedagogickú prácu. Takáto sociálna interakcia navodzuje priaznivú komunikáciu, kde sa problémy riešia bez zbytočných konfliktov.
Vzťah učiteľa k žiakovi sa javí ako viac-menej vedome volený prístup alebo postoj učiteľa k žiakovi, ktorý vyplynul zo stupňa ohodnotenia žiakovej osobnosti. Navonok sa prejavuje v citovom postoji k žiakovi, vo volených metódach a formách práce s ním. Vzťah učiteľ - žiak má interakčnú podobu a môže sa pohybovať v priestore medzi vyslovene kladným a úplne záporným. Učiteľ aj žiak si už od prvých chvíľ zložitou cestou vzájomnej komunikácie, poznávania a prežívania obrazu toho druhého formujú predstavy a postoje, ktoré utvárajú základ formovania vzájomného vzťahu.
Pozitívne vzťahy k žiakom utvárajú predpoklady na zvýšený záujem o starostlivosť o žiakov s možnosťou kladnejšieho hodnotenia ich výsledkov. Tieto vzťahy sa odrazia predovšetkým v zlepšení výchovno-vzdelávacích výsledkov a v obľube predmetu svojho učiteľa, čím sa výraznejšie zvyšuje vplyv učiteľovej osobnosti na žiaka. Naopak, negatívne vzťahy neraz vedú k menšej starostlivosti o žiaka a navodzujú tendencie k zápornejšiemu hodnoteniu žiaka. Okrem uvedených vyhranených vzťahov existujú mnohé kvalitatívne rozmanité a indiferentné postoje, a to tak zo strany učiteľa, ako aj žiakov. Mohli by sme ich charakterizovať ako menej vyhranené, málo diferencované medziľudské vzťahy, v ktorých viac alebo menej chýba emocionálna stránka sociálnych postojov, keď sa medziľudská komunikácia uskutočňuje prevažne na báze racionálneho poznávania a hodnotenia.
Ďalšie kvality vzťahu možno vydeliť na základe určitých opozícií kvality vzťahu: uvoľnenosť - napätosť, dôvera - nedôvera, súčinnosť - nesúčinnosť, pochopenie - nepochopenie, priateľstvo - nepriateľstvo, sympatia - antipatia, kontakt - dištanc. Interakcia môže byť kooperatívna (spolupráca), kompetitívna (súťaženie medzi účastníkmi) alebo konfliktná (sledujúca odlišné ciele).
Činitele vzťahu sú rôznorodé a dajú sa rozdeliť na tie, ktoré súvisia s učiteľom a tie, ktoré súvisia so žiakom.
Faktory ovplyvňujúce vzťah zo strany učiteľa:
- Učiteľov postoj k vlastnej roli.
- Učiteľov postoj k roli žiaka, kedy má predstavu o tom, aký by mal byť žiak.
- Typologická vyhranenosť učiteľa.
- Stupeň učiteľovej adjustovanosti (sociálnej).
- Stupeň učiteľovej adjustovanosti na škole.
- Učiteľove vlastnosti, stupeň sociability, aká je jeho frustračná tolerancia, temperament, prevládajúce citové stavy, vek, pohlavie, schopnosť poznať žiaka, poruchy učiteľovej osobnosti.
Kvalitu vzťahu učiteľ - žiak v podstatnej miere ovplyvňuje osobnosť učiteľa, jeho celkové správanie sa voči žiakovi, odborná erudícia a schopnosť primeraným spôsobom sprostredkovať informácie z hľadiska vekových a individuálnych osobitostí žiaka. Rovnako je to i mravný profil učiteľovej osobnosti, kde výrazne vystupuje do popredia jednota slov a skutkov.
Faktory ovplyvňujúce vzťah zo strany žiaka:Vzťah žiaka k učiteľovi sa vyvíja s vekom. U mladších žiakov prevláda pozitívny vzťah. Neskôr sa tento vzťah diferencuje. V puberte môže nastať negatívny vzťah a na strednej škole je niekedy neutrálny, čo znamená, že sa citovo neviaže. Motívy pre vzťah sa menia, napríklad to, či učiteľ dobre vykladá látku.
Pozitívne pôsobí na deti najmä demokratický vzťah učiteľa k žiakovi. Je to vzťah, pri ktorom učiteľ spolupracuje so žiakmi, povzbudzuje ich a pomáha im, čo u žiakov vyvoláva radosť a cit zodpovednosti. Na druhej strane záporne pôsobí prísne autokratický vzťah, pri ktorom učiteľ prejavuje egocentrické správanie. Chce byť stredobodom, vládcom triedneho kolektívu, prehnane zdôrazňuje svoju dôležitosť a žiakov si prísne podriaďuje zákazmi, príkazmi a trestami, nedôveruje im. To všetko vedie k napätiu, podráždenosti a vyhýbaniu sa práci. Takisto negatívne môže pôsobiť liberálny vzťah učiteľa k žiakovi, pri ktorom učiteľ prejavuje nerozhodnosť, nedôveruje žiakom, nepovzbudzuje ich, ale ani neznechucuje, potláča ich samostatnosť. To u žiakov takisto vyvoláva nerozhodnosť v tom, čo treba urobiť, chýba im ochota spolupracovať a nadšenie či radosť z práce.
Vzťah učiteľa k žiakovi má správnu podobu vtedy, keď sa realizuje a vyvíja v zmysle rovnováhy medzi slobodou a zodpovednosťou a medzi právami a povinnosťami. Učiteľ, ktorý má rád svoje povolanie a žiakov, dokáže rýchlo získať správny pedagogický takt, ktorý znamená úctu k osobnosti každého žiaka a nežný otcovský vzťah k nemu.
Vzťahy medzi učiteľom a žiakom ovplyvňujú aj ďalšie činitele:
- Prostredie: Umiestnenie triedy (poschodie, susedné miestnosti), veľkosť školy (malá, veľká, dedinská, mestská, jednotriedka), blízkosť prírody, rušnej ulice a podobne.
- Klíma: Dlhodobý stav, charakteristický pre celú triedu, čo je psychické ovzdušie v triede.
- Atmosféra: Vzájomný vzťah učiteľa a žiaka sa vytvára v určitej atmosfére. Atmosféra je krátkodobý stav, ktorý sa môže počas vyučovacej hodiny aj niekoľkokrát meniť (napríklad pri skúšaní alebo na konci hodiny). Môže byť pozitívna alebo negatívna. Atmosféru vytvára učiteľ (napríklad ak je cholerik, nervózny), trieda (žiaci) alebo učiteľ aj žiaci spoločne. Na atmosféru vplýva učiteľ, žiak, učivo a prostredie.
Vzťah učiteľa k žiakovi sa vytvára na rozličných úrovniach:
- Inštitucionálna: Na úrovni školy ako inštitúcie.
- Osobnostno-ľudská: Na základe osobnostných a ľudských vlastností učiteľa a žiaka.
- Rodičovská: Kde učiteľ čiastočne preberá rodičovskú rolu.
- Priateľská: Založená na dôvere a blízkosti.
- Individuálna: Vzťah k jednotlivým žiakom.
- Kolektívna: Vzťah k triednemu kolektívu ako celku.
Typológia učiteľskej osobnosti:
- Logotrop: Vyznačuje sa dôrazom na vedu, vedomosti a vzdelanie, ale nedoceňuje výchovu.
- Paidotrop: Uprednostňuje výchovu a vo vyučovaní vychádza z detského pohľadu, potrieb a záujmov detí.
Typy učiteľa podľa amerického psychológa Andersena:
- Izolujúci: Jeho postoje vylučujú dobrú spoluprácu, nerešpektuje názory žiakov, ich záujmy a želania.
- Integratívny (zlaďujúci): Má dobrý vzťah k deťom, rešpektuje žiaka a jeho individualitu, zvyšuje spontánnosť a iniciatívu žiaka, a vedie k ústupu agresívnych a negatívnych foriem správania.
Typy učiteľa podľa poľského autora Zaborowskeho:
- Prísno-autokratický: Sústavne kontroluje žiakov, vyžaduje bezpodmienečnú disciplínu a podriadenosť, nepoužíva pochvalu ani odmenu. Žiaci sa vyhýbajú práci a učiteľ im nedôveruje.
- Pracujúco autokratický: Žiaci sú na ňom celkom závislí, myslí si, že len on môže byť inšpirátorom učenia a tvorivej práce. Žiaci sú málo iniciatívni a podnety čakajú od učiteľa.
Partnerstvo rodičov a učiteľov: Pilier úspechu
Pravdepodobnosť, že sa bude žiakovi dariť, či už v učení alebo v sociálnych vzťahoch v triede, závisí nielen na jeho správaní, ale aj na správaní rodičov. Dôležité je, ako vníma učiteľ postoj rodičov ku škole a snahu zapájať sa do diania v škole. Deti majú tendenciu lepšie uspieť, ak učitelia vnímajú ich rodičov pozitívne a majú s nimi dobré vzťahy. Mnoho výchovných a vzdelávacích expertov považuje zaangažovanosť rodičov za veľmi dôležitý predpoklad pre deti, ktoré v škole dobre prospievajú.
Kvalita výskumu zaoberajúceho sa tým, ako zmerať a následne zlepšiť zapájanie rodičov, je ale nedostatočná. Napraviť tento nedostatok sa pokúsili výskumníci z University of Missouri. Zistili, že to, ako hodnotí učiteľ zaangažovanosť rodiča určitého žiaka, môže celkom presne predpovedať akademický a sociálny úspech dieťaťa. Ďalej vytvorili program pre učiteľov, ktorý môže pomôcť zlepšiť kvalitu i kvantitu vzťahov učiteľ-rodič. Profesorka Herman poznamenáva, že „Z dlhoročných výskumov je jasné, že učiteľovo vnímanie, dokonca také vnímanie, ktoré si sám neuvedomuje, môže mať veľký dopad na úspech žiakov.“ Dodáva, že „ak má učiteľ dobrý vzťah s rodičmi dieťaťa alebo minimálne vníma u týchto rodičov pozitívne zapájanie sa do výučby dieťaťa, je pravdepodobné, že bude ochotný darovať tomuto dieťaťu extra pozornosť alebo urobiť preň niečo viac.“
Pre ich štúdiu Herman a tím výskumníkov z University of Missouri náhodne vybrali viac ako 100 učiteľov, ktorí obdržali profesionálny vývojový program nazývaný Incredible Years. Program bol navrhnutý na prípravu učiteľov rozvíjať efektívnejšie vzťahy s rodičmi a žiakmi a aby zlepšil schopnosti učiteľa riadiť triedu. Na začiatku a na konci školského roka učitelia vyplnili v prieskume informácie spolu o viac ako 1 800 žiakoch. Okrem iného odpovedali aj na otázky o kvantite a kvalite ich vzťahov s rodičmi žiakov a aká je zaangažovanosť týchto rodičov. Výskumníci zbierali taktiež hodnotenia a pozorovania o správaní a akademickom úspechu žiakov. Výsledky boli jasné - deti, ktorých rodičia boli identifikovaní učiteľmi ako viac pozitívne zapojení, dosiahli vyšší level prosociálneho správania a vyššie skóre akademického úspechu. Výskumný tím taktiež zistil, že u učiteľov, ktorí prešli tréningovým programom, bola väčšia pravdepodobnosť, že si rozvinú lepšie vzťahy s rodičmi a dovedú ich k väčšej zaangažovanosti do výučby dieťaťa.
Profesorka Herman tiež povedala, že „Negatívne vnímanie často prináša negatívne správanie.“ Vysvetlila, že „Z predošlých štúdií i terajšieho výskumu vieme, že učitelia majú tendenciu hovoriť o nepohode a horšej spolupráci s rodičmi, ktorých deti majú problémy so vzťahmi v triede alebo s učením, prípadne s rodičmi pochádzajúcimi zo sociálne slabších vrstiev alebo menšín.“ Inými slovami, zväčša tie rodiny a žiaci, ktorí potrebujú najviac pozitívnej pozornosti a podpory vo vzdelávaní, sú často tí, ktorí sú vnímaní ako najmenej obľúbení. Našťastie, táto štúdia dokazuje, že existuje spôsob, ako pomôcť učiteľom zlepšiť si vzťahy s rodičmi všetkých žiakov. Profesorka Herman spolupracovala na štúdii s profesorkou Wendy Reinke, pričom autorom programu pre učiteľov bol Aaron Thompson. Pôvodne bola štúdia publikovaná v School Psychology Quarterly a v časopise Journal of School Psychology. Herman a jej tím výskumníkov úspešne včlenili tréningový program pre učiteľov, čím zlepšili vzťahy rodič-učiteľ a vytvorili pozitívnejšie vnímanie zapájania rodičov z pohľadu učiteľov.
Partnerstvá medzi rodičmi a učiteľmi sú najsilnejšie, keď obsahujú tri hlavné zložky, reprezentované ako „3 C“: komunikácia, konzistentnosť a spolupráca.
KomunikáciaAko každý vzťah v živote, komunikácia medzi vami a učiteľom vašich detí je kľúčová. Rozhovory s rodičmi na základnej škole a pohovory s rodičmi na strednej škole sú jedným z hlavných spôsobov, ako sa mnohí rodičia dozvedia, ako prebieha vzdelávanie ich detí. Rozhovory môžu byť skvelým spôsobom, ako sa všetci dôležití ľudia - vy, učiteľ a vaše deti - porozprávajú. Je dôležité komunikovať s učiteľom svojich detí na začiatku a počas celého školského roka.
KonzistentnosťOpýtajte sa a navrhnite spôsoby, ako môžete pracovať so svojimi deťmi doma, aby ste podporili ich učenie. Je dôležité vytvoriť si rutiny pre domáce úlohy, ako je stanovenie si času a relaxu. Poskytovanie učebných materiálov, čítanie s deťmi a podpora zdravých stravovacích návykov a fyzickej aktivity prispievajú k úspechu v škole. Konzistentnosť v prístupe doma a v škole posilňuje učebný proces a pomáha dieťaťu cítiť sa istejšie v oboch prostrediach.
Nové kurikulum a budúcnosť pedagogických partnerstiev
V školskom roku 2024/2025 už takmer 500 slovenských škôl vyučovalo podľa nového kurikula a od septembra 2025 sa k nim pridá ďalšia takmer polovica základných škôl. Nové školské kurikulum sa v mnohom zhoduje s Filozofiou Riadeného Aktívneho Učenia. Škola, to je výchovno-vzdelávací proces, a nedá sa vzdelávať bez výchovy. Učiteľ pôsobí na deti v triede svojou osobnosťou, tým, ako sa správa, čo robí, aký má hodnotový rebríček, ako rieši situácie, ako s deťmi komunikuje, ako pristupuje k pravidlám. To všetko je výchova.
Každá škola si vytvára svoj vnútorný školský poriadok, pričom v posledných rokoch mnohé školy k jeho tvorbe pozývajú aj deti a možno niekde aj rodičov. Školský poriadok sú pravidlá, ktoré formujú správanie v škole, a takéto pravidlá najlepšie fungujú vtedy, keď sa na nich zhodnú všetci zúčastnení. Malo by byť samozrejmé, že učiteľ rešpektuje výchovu a pravidlá v rodine, ale rovnako by mala rodina rešpektovať pravidlá školy. Ak sú hodnoty školy a rodiny odlišné, je načase, aby sa rodičia pozerali po inej škole. A ak to nie je možné, rodičia by sa mali zapojiť do diania v škole a hľadať cesty, ako spoločne fungovať.
Nové kurikulum by sa aj preto nemalo zameriavať len na zmeny osnov, ale malo by popracovať aj na vzťahu učiteľ - rodič. Vždy hovoríme, že škola je trojuholník, ktorého vrcholy tvoria dieťa - rodič - učiteľ, a tieto tri entity sa navzájom nevyhnutne ovplyvňujú. Dobrý vzťah učiteľ - rodič by mal byť postavený na dôvere, rešpekte a dialógu. Dôvere v učiteľove odborné a osobnostné kvality a v to, že v triede robí pre dieťa to najlepšie. Na to, aby boli obidvaja v tomto vzťahu spokojní, je nevyhnutný dialóg. Učiteľ by mal rodičom vysvetliť, aké ciele chce dosiahnuť v triede v školskom roku, aké metódy a formy práce bude používať, akým spôsobom bude hodnotiť žiakov a ako si predstavuje účasť rodiča na výchovno-vzdelávacom procese.
3xKaM: Umelá inteligencia v škole: iný nástroj pre učiteľa a iný pre žiaka
Sme presvedčení o tom, že vzťah učiteľ - rodič ovplyvňuje aj žiakovo správanie, či dokonca jeho prospech. Aj rodič, aj učiteľ majú silný vplyv na formovanie svetonázoru dieťaťa, čím myslíme jeho postoje k učeniu, k pravidlám, ku vzťahom a k sebe samému. Ak sa rodič negatívne, pohŕdavo alebo odmietavo vyjadruje ku konaniu učiteľa, prenáša takýto odmietavý postoj aj na svoje dieťa. Dieťa potom v triede nebude s nadšením reagovať na ponuku učiteľa, pretože v podvedomí sa mu vynoria vyjadrenia rodiča, ako napríklad: „Čo za blbosť to zase vymýšľa! Kto má toto urobiť!“ Ak je vzťah rodiča a učiteľa založený na dôvere a rešpekte, dieťa skôr vidí, že dospelý premýšľa o konaní toho druhého a snaží sa mu porozumieť. A aj toto je výchova - ukázať dieťaťu v priamom prenose, ako môže pristupovať k riešeniu konfliktov.
Ak aj vznikne nejaký konflikt medzi rodičom a učiteľom, je veľmi dôležité, aby sa po prvotnom „vzplanutí“ obnovila komunikácia medzi učiteľom a rodičom, našli si k sebe cestu a porozprávali sa o tom, čo sa stalo. Toto skutočne odporúčame všetkým rodičom aj učiteľom - choďte si situáciu vyjasniť, nedajte iba na interpretáciu dieťaťa. S odstupom času môže byť veľmi úsmevné porovnať, ako konkrétnu situáciu v škole interpretoval náš „domáci anjel“ a ako ju opísala pani učiteľka, či spolužiaci.
Sú však aj situácie, kedy ako rodič musíme zaujať zásadné stanovisko a ohradiť sa voči správaniu učiteľa. Je dobré, ak rodič pozná pravidlá, ktoré má učiteľ nastavené v triede. Môže sa o ne oprieť a nestratiť svoju „rodičovskú tvár“. Skúsime to vysvetliť na príklade učiteľa, ktorý zadal svojim žiakom väčšie množstvo úloh ako prípravu na písomnú prácu, ktorá mala byť o dva týždne. Štandardná situácia, ktorá nastane, je, že deti začnú úlohy riešiť večer pred písomnou prácou. Vtedy rodič s hrôzou zistí, že jeho dieťa dostalo vypočítať dvadsať úloh. Je jasné, že sa mu to zdá veľa, hlavne o desiatej večer. Je jasné, že mu dieťa neprezradí, že na to malo dva týždne a že to začalo riešiť na poslednú chvíľu. Rodič môže zanadávať na učiteľa, poľutovať svoje dieťa a hľadať spôsob, ako sa vyhnúť písomke. Čo tým ale naučí svoje dieťa?
Ak by bol rodič informovaný učiteľom, kedy bola úloha zadaná a s akým cieľom, tak môže zareagovať vysvetlením, že teraz už s tým dieťa nič nenarobí a spoločne sa môžu dohodnúť, že v budúcnosti mu môže, ak bude dieťa chcieť, pomôcť s prípravou na takúto písomku. Lebo každá situácia sa dá riešiť tak, aby boli spokojné všetky tri strany: deti, učitelia aj rodičia. Ale chce to aktivitu od rodičov. Zaujímajte sa o dianie v škole, možno zistíte, že škola má problémy, s ktorými môžete pomôcť. Na vzťahu so školou treba pracovať, veď vaše dieťa tam bude chodiť veľa rokov. Rodičia, ktorým na tom naozaj záleží, môžu klímu na škole ovplyvniť zásadným spôsobom.
tags: #vztah #ucitela #a #dieta