Preplnené jasle a materské školy, či dvojzmenné vyučovanie na prvom stupni základných škôl, boli v minulosti vnímané ako dôkaz úspešnej populačnej politiky socialistického režimu. Avšak pohľad na plánované rodičovstvo v Československu je oveľa komplexnejší a vyžaduje si hlbšie preskúmanie historických, spoločenských a politických kontextov. Dnes už plánované rodičovstvo nie je prežitkom, ale skôr prejavom zodpovedného prístupu k rodine, ktorý umožňuje párom vedome a informovane rozhodovať o svojom reprodukčnom zdraví.
Historické korene populačnej politiky
Československá republika vznikla v roku 1918 spojením území s rôznou hospodárskou, spoločenskou a kultúrnou úrovňou, čo sa odrazilo aj v odlišnom reprodukčnom správaní obyvateľstva. Táto rôznorodosť sa premietla do nejednotnej, či až výrazne protichodnej populačnej politiky štátu.
V Česku sa už na prelome 19. a 20. storočia objavili prvé odborné práce o negatívach poklesu plodnosti, ktorý naďalej pokračoval aj v 30. rokoch 20. storočia. Opatrenia na účinnú populačnú politiku preto mali v západnej časti republiky výrazne propopulačné smerovanie.
Situácia na Slovensku bola odlišná. So začínajúcimi zmenami v reprodukčnom správaní sa môžeme stretnúť na konci 19. storočia, pričom výraznejší pokles pôrodnosti a zmenu populačnej klímy badať od prvej dekády 20. storočia. Výraznejšie znižovanie manželskej plodnosti na Slovensku naďalej pokračovalo v medzivojnovom období. Oživenie pôrodnosti po prvej svetovej vojne bolo iba dočasné a následne opäť pokračoval nastúpený trend jej kontinuálneho znižovania, čo bolo dôsledkom rôznych faktorov, ako sú hospodárske problémy nového štátu, nezamestnanosť či dôsledky hospodárskej krízy.
Dôležitým aspektom, ktorý na Slovensku vplýval na zmenu populačnej klímy, bola zásadná transformácia podmienok vlastníctva pôdy súvisiaca s dedením. V tom čase sa stretávame s ideovou inováciou v kontrole plodnosti prostredníctvom interpersonálnej komunikácie, ktorá sa zakladá na troch východiskách: plodnosť začína byť vnímaná ako akt vedomej voľby, redukcia plodnosti je vnímaná ako sociálne a ekonomicky prínosná a musia byť známe efektívne techniky kontroly pôrodnosti. Významnou brzdou týchto zmien boli nepochybne vysoká religiozita obyvateľstva a odmietavý postoj cirkví k antikoncepcii, nižšia gramotnosť obyvateľstva, nízky stupeň urbanizácie, ako aj pevné kontrolné mechanizmy rurálnych spoločenstiev.
V medzivojnovom období sa preto v Československu do praxe aplikoval súbor viacerých protichodných opatrení súvisiacich s kontrolou populácie a determinujúcich postavenie a každodenný život žien. Štát sa usiloval podporiť pôrodnosť v prípade sociálne zabezpečených rodín a sústredil sa na starostlivosť o matky s deťmi a mládež, skvalitnenie zdravotníctva a hygieny, s dôrazom na znižovanie detskej a dojčenskej úmrtnosti.
Dôležitým faktorom populačného správania sa stávali samotné ženy. Demokratické ovzdušie medzivojnovej republiky vytvorilo priaznivé prostredie na ich emancipáciu, možnosti vzdelávania, pracovného uplatnenia. Mnohé zamestnané vydaté ženy, ženy s kariérou či jednodetné matky boli odsudzované okolím a nepochopené. Medzi samotnými ženami, ale aj v odborných kruhoch sa však už v tomto období kládol veľký dôraz na zdravé a podnetné prostredie pre výchovu dieťaťa v rodine a jeho ekonomické a sociálne zabezpečenie. Tomu malo byť prispôsobené aj plánovanie počtu detí v rodinách, vedomé uvažovanie o početnosti potomstva a s tým súvisiace využívanie antikoncepčných praktík s cieľom regulovať svoju plodnosť.
Populačná politika po roku 1948 a jej dôsledky
Komunistická strana Československa postupne po roku 1945 ovládla hlavné oblasti hospodárskeho a spoločenského života a po februárovom prevrate v roku 1948 monopolizovala svoju moc, čím dovŕšila proces radikálnej transformácie spoločnosti. Už medzi rokmi 1948 a 1950 vláda veľmi rýchlo prepracovala celé rodinné právo, vytvorila systém mladomanželských pôžičiek, podporovala väčšiu zamestnanosť žien, zjednodušila rozvodovú legislatívu a prax, pokúsila sa kolektivizovať domáce práce či zakázala činnosť Československej eugenickej spoločnosti.
Veľkou výzvou pre socialistický režim bol nepriaznivý demografický vývoj. Kým v štyridsiatych rokoch sa odborníci a následne štát museli vyrovnávať najmä s problémom vysokej dojčenskej úmrtnosti, v päťdesiatych rokoch to bola najmä vysoká potratovosť a s ňou súvisiaca klesajúca pôrodnosť. Režim zaviedol vyplácanie prídavkov na deti, novomanželských pôžičiek a mimoriadnych príspevkov pri narodení dieťaťa. Postupne sa predlžovala materská dovolenka a v roku 1964 bola zavedená tzv. ďalšia materská dovolenka až do jedného roka života dieťaťa. V roku 1969 bola tzv. ďalšia materská dovolenka predĺžená na dva roky. Okrem zlepšenia sociálno-ekonomického postavenia rodín s deťmi, ale aj samotných žien režim týmito opatreniami sledoval snahy „udržať“ ženy v domácnosti a pri starostlivosti o dieťa.
Dôležitú úlohu v populačnej politike štátu zohrávali sociálno-zdravotné zariadenia pre deti, ako boli predškolské výchovno-vzdelávacie zariadenia (jasle, škôlky) a detské útulne (družiny, školské jedálne), ale aj dostupná a kvalitná zdravotná starostlivosť a sieť poradní (predmanželské, pre matky s deťmi, antikoncepčné, neskôr aj manželské).
Zvolené stratégie a konkrétne podoby intervencie boli vonkajšou kulisou, ktorá však výrazne ovplyvňovala aj osobné a intímne postoje mužov a žien k otázke plánovania rodiny. Socialistický režim ovplyvňoval procesy individuálneho rozhodovania o uzavretí manželstva, počatia dieťaťa či umelom prerušení tehotenstva. V odbornej literatúre, tlači a televízii sa prezentovali idealizované obrazy socialistickej rodiny a manželského života. Režim využíval aj symbolickú rovinu na dosiahnutie želaného cieľa a oceňoval materstvo, napríklad prostredníctvom inštitútu zaslúžilých matiek. Propagovanie viacdetných rodín však narážalo v spoločnosti na veľmi rozšírený názor, že malý počet detí je prejavom kultúrnosti rodičov.
V období socializmu došlo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím k rýchlemu a intenzívnemu rastu zamestnanosti, ktorý súvisel so snahou o dosiahnutie plnej zamestnanosti ako jedného z nevyhnutných krokov k zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva. Intenzívna industrializácia spoločne so združstevňovaním a kolektivizáciou dediny a budovaním socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby boli metódami utvorenia materiálno-technickej základne socializmu, ktorá zaisťovala zamestnanie pre všetkých. Ženám sa ich pracovná mobilizácia predkladala ako spôsob na dosiahnutie rovnosti, ako prostriedok emancipácie. Súčasťou zmien sa tak stala aj tzv. kultúrna revolúcia, ktorá prinášala rozvoj oblastí súvisiacich s postavením a miestom žien v spoločnosti.
Matky malých detí chronicky absentovali v práci pre častú chorobu dieťaťa a náklady na jedno miesto pre dieťa v jasliach boli vyššie ako vyčíslená nadhodnota z práce zamestnanej ženy. Keďže sa príjmy mužov znížili natoľko, že základnú životnú úroveň si udržala len rodina, v ktorej boli zamestnaní obaja rodičia, opätovná pracovná demobilizácia žien neprichádzala do úvahy. Hľadal sa kompromis, a ten sa od polovice šesťdesiatych rokov začal otvárať v možnosti predĺženia neplatenej materskej dovolenky na dva roky.
Zamestnané manželky a matky museli zladiť platenú prácu a rodinný život, zamestnanie a kariéru s úlohou matky a gazdinky, čím režim reálneho socializmu udržiaval kontinuitu rodového usporiadania. Zamestnané ženy pri absencii efektívnych služieb a výchovno-vzdelávacích zariadení (práčovne, vývarovne, predaj polotovarov, jasle, materské školy a družiny) nemohli ani len snívať o odstránení domácej práce. Práve naopak, neustále boli vystavené obrovskému tlaku, pretože museli skĺbiť platené zamestnanie so starostlivosťou o domácnosť. V slovenskom prostredí pretrvával konzervatívny postoj niektorých žien, ako aj mužov k zamestnaniu a platenej práci žien mimo domácnosti.
Vznik Československa
Legalizácia potratov v Československu
Ako prvý legalizoval potraty v roku 1920 Sovietsky zväz a po jeho vzore v priebehu dvadsiateho storočia aj ostatné krajiny komunistického bloku vrátane Československa. Prvým krokom na ceste k legalizácii potratov na Slovensku bolo prijatie nového Trestného zákona v roku 1950. Následne bol prijatý Zákon č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ktorý bol účinný od 30. 12. 1957 do 1. 1. 1987. V porovnaní s predchádzajúcou úpravou šlo o výraznú liberalizáciu.
Celkom nová úprava bola prijatá Zákonom č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ktorá je účinná od 1. 1. 1987 do súčasnosti. Súčasný zákon dovoľuje usmrtiť dieťa do 12. týždňa tehotenstva zo zdravotných dôvodov, ale aj na žiadosť ženy, pričom žena nemusí uviesť žiaden dôvod. Zrušili sa tiež interrupčné komisie.
Prirodzené plánovanie rodičovstva: Moderný prístup k reprodukčnému zdraviu
Plánované rodičovstvo už dávno nie je prežitkom. Naopak, je to prejav zodpovedného prístupu k rodine, ktorý umožňuje párom vedome a informovane rozhodovať o svojom reprodukčnom zdraví. Či už sa snažíte o bábätko alebo sa na počatie ešte nechystáte, metódy prirodzeného plánovania rodičovstva (PPR) vám môžu pomôcť lepšie porozumieť fungovaniu ženského tela a cyklu.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definovala prirodzené plánovanie rodičovstva už v roku 1988 ako metódu plánovania a predchádzania tehotenstvu na základe sledovania prirodzene sa vyskytujúcich znakov a symptómov plodných a neplodných fáz menštruačného cyklu. Prirodzené plánovanie rodičovstva, na rozdiel od umelých metód kontroly plodnosti, pomáha žene spoznať, ako funguje jej telo, a to má veľa výhod nielen pri plánovaní rodičovstva. Prirodzené metódy vychádzajú zo sledovania znakov plodnosti ženy.
Ako funguje ženský cyklus?
Reprodukčný systém ženy má cyklický charakter. Fertilné obdobie u ženy trvá od prvej menštruácie po menopauzu (cca od 12. - 14. roku života do 45. - 50. r., tj. cca 30 - 35 rokov), pričom každý mesiac dozrieva len jedno vajíčko (zriedkavo viac), tj. mesačne sa uvoľní len jedna pohlavná bunka. Cyklus ženy sa delí na niekoľko fáz:
- Menštruačná fáza (1. - 5. deň cyklu): Dochádza k odlúčeniu sliznice maternice, čo sa prejavuje krvácaním.
- Folikulárna (alebo predovulačná) fáza (6. - 11. deň): Vďaka ženskému pohlavnému hormónu (estrogénu) dozrieva folikul, z ktorého sa uvoľní vajíčko (výnimočne viac vajíčok). Maternica sa pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka. Obdobie folikulárnej fázy (cca 6.-11. deň cyklu) môže variovať. Cyklus môže byť tak kratší alebo dlhší.
- Ovulačná fáza (cca 14. deň): Tesne pred ovuláciou (asi 16 hodín pred) dochádza k 6 - 10 násobnému zvýšeniu luteinizačného hormónu (LH) a zároveň k miernemu poklesu bazálnej teploty. Počas ovulačnej fázy dochádza k uvoľneniu vajíčka z vaječníka, ktoré je pripravené na oplodnenie. Sliznica maternice je v tejto fáze bohato presýtená a pripravená prijať oplodnené vajíčko. Keď dozreté vajíčko opustí vaječník, putuje vajíčkovodom ďalej do maternice. Táto fáza je dôležitá pre ženy ktoré chcú otehotnieť, pretože ak v tejto fáze vajíčko splynie s mužskou spermiou, zvyčajne žena otehotnie. Otehotnieť však môže aj pred očakávaným dňom ovulácie.
- Luteálna (alebo predmenštruačná) fáza: Ak sa do maternice dostane oplodnené vajíčko, uchytí sa v sliznici maternice, ktorá mu bude nasledujúcich 9 mesiacov poskytovať ochranu a výživu. Ak však vajíčko oplodnené nie je, prichádza menštruácia a celý cyklus sa opakuje. Obdobie po ovulácii býva spravidla fixné a trvá obyčajne 14 dní. Na začiatku luteálnej fázy pretrváva vysoká produkcia estrogénu, klesá hladina LH a FSH a nastupuje zvýšená produkcia progesterónu, čo zapríčiní aj zvýšenie bazálnej teploty o 0,5 ˚C.
Pre prirodzené metódy plánovania rodičovstva je dôležité poznať aj hlien ženy. Cervikálny hlien v priebehu cyklu mení svoju konzistenciu i farbu: na konci menštruácie nastupuje akoby „špinenie“, potom nasledujú tzv. suché dni. Krátko pred ovuláciou a počas ovulácie - hlien je vodnatý, sklovitý. V tejto fáze je ideálny pre „cestu spermií k vajíčku“. Množstvo výtoku je individuálne, u každej ženy iné.
Metódy prirodzeného plánovania rodičovstva
Medzi metódy prirodzeného plánovania rodičovstva patria metódy založené na výpočte, resp. fixnom pravidle, a metódy založené na sledovaní príznakov plodnosti.
Metódy založené na výpočte alebo na fixnom pravidle: (kalendárna, Knaus-Oginova metóda) sa vzhľadom na nízku adaptabilitu voči aktuálnym zmenám v cykle ženy už na Slovensku nevyučujú, avšak v anglicky hovoriacich krajinách je v súčasnosti známa podobná metóda založená na výpočte bez sledovania príznakov plodnosti - metóda SDM (Standard Day Method), ktorá je však určená iba ženám s pravidelnými cyklami dĺžky 26 - 32 dní. V minulosti bola populárna tzv. kalendárová Ogino-Knausová metóda, kedy sa zložitými výpočtami zisťovali plodné dni. Túto metódu môžete použiť v prípade, že máte cyklus pravidelne dlhý 26 až 32 dní. Medzi 8.-19. dňom by vaše dni mali byť plodné. Táto metóda pochádza z 30. rokov 20. storočia a vychádza z určitých biologických pravidelností na základe ktorých si žena dokáže vypočítať plodné a neplodné obdobie. Metóda predpokladá, že menštruačný cyklus je 28-dňový a ovulácia nastáva asi na 14. deň.
Moderné vysokospoľahlivé metódy: (z pohľadu predchádzania počatia) sú založené na sledovaní aktuálnej úrovne plodnosti v cykle. Podľa toho, koľko príznakov plodnosti sledujú rozdeľujeme ich na metódy, ktoré sa riadia sledovaním iba jedného príznaku plodnosti (single index methods) a metódy, ktoré sledujú a vyhodnocujú súčasne najmenej dva príznaky (multiple index methods).
Metódy sledujúce jeden príznak plodnosti: Patria sem teplotná metóda (Döringova metóda) a hlienové metódy (napr. Billingsova ovulačná metóda - BOM, Creightonský model, či TwoDay Method - TDM). Ak nedôverujete číslam alebo máte nepravidelné cykly, môžete tiež využiť metódy sledujúce telesné príznaky. Taká je napríklad teplotná metóda, kedy si každý deň meriate teplotu v pošve alebo v ústach (tzv. bazálna teplota). Teplota tela je pred uvoľnením vajíčka nižšia, po ovulácii prudko stúpa. Pochopiteľne si musíte teplotu každý deň zaznamenávať, najlepšie formou grafu, aby ste vzostup teploty videla. Hlienová metóda zase hodnotí kvalitu hlienu, ktorý produkuje krčok maternice - či v pošve nejaký je, akú má konzistenciu a farbu. Aj hlien sa totiž mení kvôli hormonálnym zmenám v období uvoľnenia vajíčka. Informácie o nej nájdete pod heslami Billingsova ovulačná metóda a Creightonský model. Billingsova metóda je založená len na sledovaní a vyhodnocovaní zmien hlienu maternicového krčku a na vyhodnocovaní pocitov vnímaných v oblasti poševného vchodu. Metóda môže byť spoľahlivá, pokiaľ má žena overené, že k nástupu prvých pocitov vlhka alebo inej formy hlienového príznaku dochádza najmenej 6 dní pred prvým dňom vzostupu bazálnej telesnej teploty /BTT/. Metóda sa zdá byť dostačujúca u manželov, ktorí už získali určité skúsenosti s charakterom zmien hlienového príznaku.
Symptotermálne metódy (STM): Sledujú najmenej dva príznaky plodnosti ženy, najčastejšie ide o kombináciu príznakov bazálnej teploty a hlienu krčka maternice, prípadne konzistencie a polohy krčka maternice. Symptotermálne pravidlá využívajú poznatky teplotnej i hlienovej metódy. Asi najpopulárnejšia a najspoľahlivejšia je symptotermálna metóda. Tá kombinuje denné meranie bazálnej teploty v ústach či vo vagíne, kontrolu hlienu a vyšetrenie krčka maternice. Krčok maternice si zvládnete skontrolovať sama, nie je k tomu potrebné navštevovať gynekológa. Najlepšie sa k maternici dostanete prstami v polohe na boku alebo napríklad v sprche. Hoci metódy sledujúce iba jeden príznak dosahujú vysokú efektivitu pri predchádzaní tehotenstvu, ich spoľahlivosť klesá, ak je daný príznak narušený napr. chorobou (sťažuje sledovanie teploty), stresom (často sa mení charakteristika hlienu), vonkajšími vplyvmi a podobne. Symptotermálne metódy umožňujú presnejšie vymedzenie plodného obdobia a poskytujú spoľahlivé informácie o plodnosti, aj keď je sledovanie jedného príznaku rušivým vplyvom ťažšie vyhodnotiteľné.
Spoľahlivosť metód PPR
Pokiaľ chcete metódy prirodzeného plánovania rodičovstva používať proti otehotneniu, musíte sa naučiť s nimi správne pracovať. Podľa štatistík je najspoľahlivejšia symptotermálna metóda - pri správnom použití je riziko otehotnenia 0,4%. Pri Billingsovej hlienovej metóde sú to 3%, u metódy štandardných dní 5%. Pre predstavu - pri kondóme je riziko otehotnenia 2%, pri hormonálnej antikoncepcii 0,3%.
Žena neotehotnie kedykoľvek. Počas cyklu nemôže u ženy dôjsť kedykoľvek k ovulácii. Mimo plodného obdobia nielenže nie je v rodidlách ženy prítomné vajíčko schopné oplodnenia, ale chýbajú aj ďalšie podmienky nevyhnutné pre otehotnenie: v hrdle maternice hlien priestupný pre spermie a v tele maternice sliznica pripravená na nidáciu (uhniezdenie).
Výhody a nevýhody PPR
Výhody:
- Lepšie porozumenie vlastnému telu a cyklu.
- Žiadne vedľajšie účinky.
- Nízke náklady (investícia do teplomeru, papiera a ceruzky).
- Pomoc pri plánovaní styku v prípade snahy o počatie.
- Prirodzené metódy chránia plodnosť ženy a na rozdiel od viacerých antikoncepčných metód ju nezaťažujú žiadnymi vedľajšími účinkami.
- Z morálneho hľadiska neoddeľujú plodivý a spojivý rozmer manželského aktu.
- Manželov vedú k spolupráci a vzájomnej komunikácii.
- Prispievajú aj k pozitívnemu prežívaniu intímneho života.
Nevýhody:
- Potreba naučiť sa metódu správne používať a pravidelne sledovať cyklus, čo si vyžaduje čas a disciplínu.
- Pre niektoré páry môže byť obmedzujúce zrieknuť sa intímneho života v plodnom čase, ak chcú manželia oddialiť počatie.
- Neraz sa po kurzoch alebo v poradni stretávame s tým, že sa nám žena alebo muž posťažujú na frustráciu z dlhého a nejasného hlienového obrazu, v dôsledku ktorého sa väčšinu cyklu zriekajú styku, keďže predchádzajú počatiu. Zázračný prútik ani Arabelin rozprávkový prsteň nemáme, ale to neznamená, že s uvedenou situáciou, resp. s inými ťažkosťami spojenými s praktizovaním života v rytme cyklu ženy sa nedá nič robiť, len vydržať.
Filiálna terapia ako súčasť zodpovedného rodičovstva
Filiálna terapia je na Slovensku zatiaľ málo známa, no predstavuje účinný nástroj na zlepšenie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Využíva princípy na dieťa zameranej terapie hrou, ktorej autorkou je Virginia Axline, s tým rozdielom, že terapeutom pre dieťa sa stáva rodič. Rodičia sa učia akceptovať, empaticky prijímať a podporovať svoje deti a takisto efektívne zadávať hranice počas hrových stretnutí. Tento prístup, zameraný na posilnenie puta medzi rodičom a dieťaťom, môže byť cenným doplnkom k zodpovednému plánovaniu rodiny, pretože zdravé rodinné vzťahy sú základom pre šťastné a vyrovnané deti.
Plánované rodičovstvo, či už v historickom kontexte populačných politík alebo v súčasnej forme prirodzených metód, odráža neustálu snahu spoločnosti a jednotlivcov o reguláciu reprodukcie a zabezpečenie optimálnych podmienok pre rast a výchovu detí. Od štátom riadených iniciatív po individuálne rozhodnutia párov, téma plánovaného rodičovstva ostáva relevantnou a komplexnou súčasťou života.
tags: #who #1982 #planovane #rodicovstvo