Nástup dieťaťa do materskej školy predstavuje pre celú rodinu míľnik plný očakávaní, ale aj obáv. Je to obdobie, kedy sa dieťa učí samostatnosti, nadväzuje prvé sociálne vzťahy a prispôsobuje sa novému režimu. Popri radostiach z nových objavov však existujú aj výzvy a potenciálne riziká, ktoré si vyžadujú plnú pozornosť rodičov, ale aj personálu predškolských zariadení. Bezpečnosť a úspešná adaptácia sú kľúčové pre zdravý vývoj dieťaťa. Táto komplexná téma zahŕňa nielen proces zvykania si na nové prostredie, ale aj prevenciu vážnych situácií, ako je syndróm zabudnutého dieťaťa, ktorý, žiaľ, otriasa svetom s tragickými následkami. Je dôležité mať informácie o tom, ako predchádzať nebezpečenstvám, aké sú adaptačné procesy a aké kroky podniknúť, ak sa v predškolskom veku objavia nečakané problémy.
Nečakané Scenáre: Príbehy zabudnutých detí na výletoch a v autách
Príbehy, keď sa dieťa ocitne v situácii, z ktorej sa nemôže samo vymotať, sú nočnou morou každého rodiča. Aj napriek najlepším úmyslom a zvýšenej ostražitosti môžu nastať momenty, kedy sa dieťa neúmyselne ocitne v nebezpečenstve. Ako sa ukázalo, tieto situácie nemusia nastať len v domácnosti, ale aj v prostredí, ktoré by malo byť pre dieťa bezpečné, ako je materská škola alebo auto.
Bola raz jedna škôlka, ktorá sa starala o bohatý program detí a raz mala na programe návštevu detí v divadle. Všetko prebehlo super, deti boli nadšené a aj unavené. Tak sa stalo, že pri návrate po ceste jedno menšie dieťa zaspalo v objednanom autobuse. Pred škôlkou deti s učiteľkami vystúpili a autobus odišiel. Deti sa išli vyzliecť a naobedovať a vtom sa zistilo niečo strašné: chýba im jedno dieťa. Tak zavolali ujovi autobusárovi, ktorý zistil, že dieťatko spí v autobuse, tak sa našťastie rýchlo vrátil. Všetko sa dobre skončilo a deti mali z toho zábavu, či aj zodpovedné učiteľky nevieme. Je to veľmi zaujímavý príbeh, ale žiaľ skutočný. Niekto sa zasmeje ale v podstate to smiešne nie je, lebo čo keby to bolo práve vaše dieťa? A myslíte, že sa o tom rodičia vôbec dozvedia? Tento príbeh so šťastným koncom, hoci sa skončil šťastne, je žiaľ skutočný. Niekto sa zasmeje, ale v podstate to smiešne nie je, lebo čo keby to bolo práve vaše dieťa?
Slovenskom, ale aj celým svetom, otriasajú tragické prípady detí ponechaných v rozhorúčených autách. Aj napriek neustálym upozorneniam a preventívnym kampaniam je syndróm zabudnutého dieťaťa stále aktuálnym problémom. Tieto prípady sa, žiaľ, vo veľkom percente končia tragicky. Vo svete sa úmrtia detí pre prehriatie organizmu z dôvodu zabudnutia v aute dejú so železnou pravidelnosťou. Syndróm zabudnutého dieťaťa sa môže vyskytnúť u kohokoľvek. Je to stav, kedy rodič vplyvom stresu, únavy alebo zmeny v rutine jednoducho zabudne, že má v aute dieťa. Laura, matka, ktorá prišla o syna a manžela, pre magazín People.com povedala: „Bývala som taká naivná a súdiaca osoba, vždy som sa pýtala, ako je možné, že niekto zabudne svoje dieťa v aute. Musela som stratiť svojho syna a manžela, aby som pochopila, že sa to môže stať dokonca aj tým najmilujúcejším a najpozornejším rodičom.“ Narušenie každodennej rutiny, stresové a nečakané udalosti a rozptýlenia pred či počas jazdy prispievajú k tomu, že ľudská pamäť jednoducho zlyhá.
Žiaľ, správy o týchto tragédiách neprichádzajú len zo zahraničia, ale stali sa aj u nás. Toto sú najsmutnejšie prípady detí zabudnutých v rozhorúčených zamknutých autách, ktoré v ľuďoch zarezonovali najviac:
1) Júl 2015, Kristínka (†2), NitraAsi najväčšie ohlasy vyvolal prípad 2-ročnej Kristínky, ktorú zabudol v aute pred prácou 57-ročný otec, Jozef. Smutný prípad sa stal v Nitre ešte v roku 2015. Jozef dievčatko viezol do jaslí na Zobore. Podľa Nového Času to mal byť takmer taký istý deň ako každý iný, až na to, že mal otec dieťaťa riešiť v hlave počas jazdy termíny, mať nabitý program a pri parkovaní pred prácou zbadal navyše kolegu, čo ho ešte viac rozptýlilo. Na aute zavrel dvere a odišiel do práce. Keď mu neskôr volala manželka, prečo dieťa nie je v škôlke, bol stále presvedčený, že tam je. Dieťa našli v aute s popáleninami a pľuzgiermi na celom tele, neprežilo. Ako informoval Národný portál zdravia, podľa vyšetrovania teplota na prístrojovej doske vo vtedajší tropický deň (nameraná teplota až 37°C) dosiahla 69,5°C, na volante 52,7°C a na sedadle 50°C. Súd uznal otca Jozefa za vinného z prečinu usmrtenia, za čo mu uložil dvojročný trest s podmienečným odkladom na dva roky. Na súde muž povedal, že mu súd už nemôže udeliť tvrdší trest, než aký už má, výpoveď na súde musela byť viackrát prerušená pre silné emócie. Jozef napokon o rok sám zomrel pravdepodobne na infarkt (†58). Tento prípad sa stal inšpiráciou aj pre režisérku Terezu Nvotovú (36), stal sa predlohou nového filmu Otec. Hlavnú úlohu stvárnil práve herec Milan Ondrík (44). Film má poukázať na takéto až nepredstaviteľné tragédie po celom svete. Pre Nový Čas uviedol, že išlo v rámci hercovej profesie o najťažšiu úlohu, akú kedy hral. Samotný Ondrík pripomenul, že takéto prípady sa môžu stať každému.
2) Jún 2018, dievčatko (†2,5 roka), Trstená, okres TvrdošínV júni šokovala Slovensko správa o smrti len 2,5-ročného dievčatka, ktoré zahynulo v rozpálenom aute pred nemocnicou v Trstenej. „Podľa prvotných informácií nechala v Trstenej (okr. Tvrdošín) matka zavreté svoje 2,5-ročné dieťa vo vozidle na parkovisku, zatiaľ čo išla do nemocnice na vyšetrenie. Po návrate k autu zobrala svoje dieťa ihneď do nemocnice, lebo nejavilo známky života. Jeho telesná teplota bola na hranici 40,6 stupňa. Dieťa, bohužiaľ, neprežilo.“ Zo správ portálu Tvnoviny.sk neskôr vyplynulo, že Jana z Rabče, mama dievčatka, šla v ten deň na vyšetrenie ku gynekológovi, keďže bola tehotná a svoju dcérku Sabinku zatiaľ nechala v aute s tmavými sklami niekoľko hodín. „Dieťa už bez známok života priniesli na stanicu záchrannej zdravotnej služby v Trstenej, ktorá sa nachádza v budove nemocnice. Prítomní záchranári začali dieťa okamžite oživovať. Polícia začala trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia, voči čomu 30-ročná matka z Rabče podala sťažnosť, ktorá bola následne zamietnutá. V prípade uznania viny hrozil žene trest odňatia slobody na 2 až 5 rokov, podrobnejšie informácie o priebehu vyšetrovania však potom polícia neposkytovala.
3) Júl 2024, Ivanka (†3), Markušovce, SpišSlovenskom ešte rezonuje prípad len 3-ročného dievčatka z osady Jareček v obci Markušovce na Spiši, ktorú bez známok života našli po niekoľkých hodinách hľadania okolo 16-tej hodiny zamknutú v rozhorúčenom aute, zaparkovanom pred jedným z rodinných domov. Tragédia sa stala v pondelok 15. júla. Podľa správy Korzár si dievčatko vypýtalo od matky rohlík pre hlad a odišlo sa hrať. Mama bola presvedčená, že je u susedov. Otec si v tom čase mal hľadať prácu v Banskej Bystrici. Keď Ivanku napokon našli, nejavila známky života. "Popoludní došlo pred jedným z rodinných domov v dôsledku nedostatočnej starostlivosti zo strany rodičov k úmrtiu maloletej osoby, ktorá bola nájdená v zaparkovanom vozidle. Na miesto bola ihneď privolaná posádka rýchlej zdravotnej pomoci, ktorá sa maloletú osobu snažila oživiť, no lekár už musel konštatovať exitus," uviedla hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Lenka Ivanová. Obhliadajúci lekár na tele dieťaťa podľa nej nenašiel známky zranenia a nariadil vykonať zdravotno-bezpečnostnú pitvu. Spišskonovoveský policajný vyšetrovateľ začal trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia. Rodina aj miestna komunita prežívajú obrovský šok. Ako sa dieťa dostalo do auta zatiaľ nevedno, podľa matky malo mať auto automatické zamykanie a kľúče mali byť v dome. Podľa tvnoviny.sk starý otec tvrdí, že auto mohlo mať otvorené dvere. V miestnej oblasti mali teploty v tom čase presahovať 30°C. Podľa rodiny sa možno dievčatko do auta skrylo pred slnkom.
Prípady so šťastným koncom: Nádej a pohotová reakcia
Našťastie, nie všetky prípady zabudnutých detí v autách končia tragicky. Mnohokrát si rodičia včas spomenú, alebo zasiahne pohotový okoloidúci. Tu sú štyri prípady z posledných rokov, ktoré sa, našťastie, skončili šťastne:
- August 2019, Snina: Pred nákupným centrom sa jedno a polročné dievčatko zamklo samé v aute, keď mu mama nechala v ruke kľúče, aby sa zatiaľ hralo. Mestskí policajti museli vypáčiť okno na zadných dverách.
- 30. augusta 2023, Humenné: Žena nechala v autosedačke v uzamknutom aute na ulici Pugačevovej svoje 2-mesačné dieťa, čím ho vystavila nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví. Polícia začala trestné stíhanie vo veci zločinu opustenia dieťaťa.
- 14. júna 2023, Bratislava-Dúbravka: Policajti vyslobodzovali z rozhorúčeného zamknutého auta 8-mesačné dieťa v miernom šoku, ktorých privolala mama dieťaťa, pretože si zabuchla vnútri kľúče. Dieťa bolo zavreté 40 minút, záchranári konštatovali, že bolo po zdravotnej stránke v poriadku.
- 20. júla 2024, Pezinok: Policajti vyslobodili z rozhorúčeného auta len 4-mesačného chlapčeka, ktorý bol zamknutý na parkovisku v blízkosti nákupného centra. Išlo o zabuchnuté kľúče.
Prečo je horúce auto pre dieťa smrteľné? Pochopenie rizík
Dieťa nie je dospelý. Deti totiž nemajú ešte dobre vyvinuté termoregulačné mechanizmy, preto teplo znášajú horšie ako dospelí. Ich organizmus sa prehreje tri- až päťkrát rýchlejšie ako telo dospelého. Preto, ak rodičia zabudnú dieťa v rozpálenom aute, ktoré sa pri vonkajších podmienkach mení na saunu, je vysoko pravdepodobné, že oň prídu. Primárka oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice sv. Michala Martina Ščesná varovala, že detský organizmus sa prehreje tri- až päťkrát rýchlejšie ako telo dospelého.
Dieťa v aute postupne malátnie, je unavené, pridružujú sa bolesti hlavy, zvracanie. Koža je červená, neskôr bledne. Zrýchli sa pulz aj dýchanie. Neskôr sa objavia kŕče, nasleduje bezvedomie, zastavenie krvného obehu, dýchania a nastáva smrť.
Prevencia tragédií: Ako chrániť deti pred zabudnutím
Určite poznáte už roky vedenú preventívnu kampaň polície SR „Nezabudni na mňa v aute“. Záchranári aj polícia každý rok nielen pred letom upozorňujú rodičov, čo všetko sa deje s dieťaťom v prehriatom aute, čo treba robiť, aby ste na deti v horúcich autách nielen nezabudli, ale ich ani nenechávali „minútku“ dospať. Najväčšou chybou je myslieť si, že vám sa to stať nemôže. Pretože potom beriete všetky opatrenia ako zbytočné. Tieto tragédie sa naozaj netýkajú len nezodpovedných a nepozorných rodičov. Mnohé deti prišli o život len preto, že rodičia boli pod priveľkým stresom, boli myšlienkami v práci a podobne. Na to, aby došlo k tragédii, stačí v prípade horúcich áut len pár minút. Preto by sme mali byť všetci pozorní a urobiť všetko preto, aby sme takýmto prípadom zabránili.
Tu je niekoľko zásad, ktoré nám môžu pomôcť podobnej tragédii predísť:
- Dobre sa pozrite predtým, než zamknete auto: Skontrolujte svoje auto dôkladne predtým, než ho zamknete. Uistite sa, že nikto nezostal v aute. Než zamknete auto, poobzerajte sa vždy vôkol seba, spravte z toho zvyk.
- Nechávajte si niečo, čo potrebujete, na zadnom sedadle: Dobrým zvykom na prevenciu ponechania dieťaťa v aute, je napríklad nechať si niečo dôležité na zadnom sedadle. Môže to byť vaša kabelka, mobilný telefón, doklady, notebook alebo čokoľvek iné, čo denne potrebujete. Ak cestujete do práce, na zadnom sedadle - pri dieťati si vždy odložte niečo, čo v práci potrebujete.
- Zamykajte auto aj na dvore a v garáži: Niektorí ľudia nezamykajú auto, keď parkujú na dvore alebo v garáži. Je však lepšie zvyknúť si auto vždy zamknúť, pretože mnoho prípadov sa stalo práve kvôli nezamknutým autám na dvore. Deti sú mimoriadne zvedavé a môžu nepozorovane vliezť do auta. Malé dieťa potom môže mať problém z auta zasa vyliezť, preto je vždy lepšie nechávať auto zamknuté. Zvyknite si zamykať auto - deti sa vedia zamknúť v nezamknutom aute samé veľmi šikovne - aj tieto tragédie sa dejú vo svete - a kľúče od auta vždy ukladajte na bezpečnom mieste, kam sa k nim dieťa nedostane.
- Kľúče od auta na bezpečnom mieste: Aby sme predišli situácii, že dieťa sa nepozorovane dostane do auta, je potrebné myslieť na bezpečné odloženie kľúčov od auta. Vždy ich treba odložiť na miesto, kam dieťa nemá prístup.
- Vozte so sebou plyšovú hračku: Ďalšou pomôckou je voziť na sedadle spolujazdca plyšovú hračku zakaždým, keď veziete v aute aj svoje dieťatko. Hračka na vedľajšom sedadle vám bude pripomínať, že vzadu sedí váš drobček. Na sedadlo spolujazdca si dávajte pomôcku - plyšovú hračku dieťaťa, ktorá vám pripomenie, že je na zadnom sedadle. Dobrým zvykom je tiež nosiť tašku s potrebami pre dieťatko na prednom sedadle, nie vzadu. Onálepkujte si auto - aby ste nezabudli na dieťa - nech vám nálepky prítomnosť dieťaťa pripomínajú.
- Telefón radšej vypnite: Veľa prípadov zabudnutia dieťaťa v aute sa stane kvôli tomu, že rodiča vyruší nejaký telefonát alebo správa. Pozornosť sa v momente prenesie na telefón a je potom ľahké zabudnúť na dieťa na zadnom sedadle. Telefonáty a sms správy si preto radšej vybavte až po tom, čo bezpečne prídete do cieľa a vyberiete dieťa z auta. Vypnite si pre chvíľu jazdy telefón, aby vás nerozptýlil.
- Pozor na zmenu vo vašom programe: Zmena vo vašej rutine môže byť veľmi rizikovým momentom. Napríklad ak je to zvyčajne ocko, kto zaváža dieťa do jaslí a zrazu táto úloha pripadne výnimočne mame. Veľakrát totiž fungujeme na „autopilota“ a niektoré činnosti vykonávame automaticky bez extra premýšľania. V takýchto prípadoch preto treba byť obzvlášť pozorní. Stres a nedostatok spánku sú v dnešnej dobe, žiaľ, bežnou súčasťou života rodičov a môžu v tomto hrať veľmi výraznú rolu.
Prvá pomoc pre dieťa v ohrození: Čo robiť v kritickej situácii
Aj naši záchranári upozorňujú, aby sme si všímali svoje okolie - a ak nájdete dieťa alebo zviera v uzamknutom aute, bezodkladne kontaktujte mestskú políciu na čísle 159 alebo štátnu políciu na čísle 158. Namieste je kontaktovať v prípade potreby aj rýchlu záchrannú zdravotnú službu 155 alebo 112.
Ak však vidíte, že dieťa stráca pozornosť či zaspáva, ťažko sa mu dýcha, nereaguje na vonkajšie podnety, neváhajte zakročiť a rozbiť okno mimo miesta, kde sa nachádza, následne ho vytiahnuť z vozidla. Dieťa zabudnuté v aute treba ihneď dostať do tieňa a dať mu prvú pomoc. ,,Všímajte si počas leta odparkované autá a neváhajte okamžite pomôcť, pokiaľ v ňom vidíte zamknuté dieťa. Teplota v aute prudko stúpa už v prvých minútach, po piatich minútach prekročí 40 stupňov Celzia. Preto ak v okolí auta nie je možné rýchlo nájsť jeho majiteľa, ihneď volajte políciu a záchrannú zdravotnú službu," uviedol SČK na sociálnej sieti.
Slovenský Červený kríž (SČK) odporúča rozbiť na aute okno a dostať dieťa čo najskôr do tieňa. Ak je pri vedomí a dýcha, treba ho začať ochladzovať. ,,Robte to postupne, vlažnou vodou, aby nedošlo k šoku. Pomaly chlaďte ruky, nohy, trup i hlavičku. Použite napríklad mokrú vreckovku, no nenechávajte ju na jeho tele - zabezpečte, aby sa voda mohla odparovať. Môžete dieťatko aj ovievať," ozrejmil SČK. Dieťaťu možno ponúknuť po malých dúškoch piť, ak nezvracia. Nikdy však nie ľadový nápoj. Ak je dieťa v bezvedomí, ale dýcha, je potrebné ho uložiť do stabilizovanej polohy nabok. ,,Dajte pozor, aby malo zaklonenú hlavu a tým spriechodnené dýchacie cesty. Začnite s ochladzovaním. Čakajte na príchod zdravotníkov," dodali odborníci. V prípade, že je dieťa v bezvedomí a nedýcha, treba ho položiť na chrbát, zakloniť mu hlavu a začať s kardiopulmonálnou resuscitáciou. ,,Päť úvodných vdychov a potom opakujte, 30 stlačení hrudníka (v rytme 120 stlačení za minútu) a dva vdychy."
Trestnoprávne dôsledky: Zodpovednosť za opustenie dieťaťa
Ponechanie dieťaťa v aute môže mať trestnoprávnu dohru. Môže ísť o trestný čin opustenia dieťaťa, ktoré si nevie pomôcť samo, kde hrozí jeden až päť rokov väzenia. Pri deťoch mladších ako šesť rokov hrozí až desaťročné väzenie. Je to vážna právna zodpovednosť, ktorú musí každý rodič brať na zreteľ.
Adaptácia dieťaťa na materskú školu: Veľký krok pre celú rodinu
Odlúčenie od matky a získanie náhradnej vzťahovej osoby, ktorej dieťa bude dôverovať, prispôsobenie sa novému režimu, pravidlám a nadväzovanie vzťahov sú kľúčové aspekty nástupu do materskej školy. Dieťa sa musí naučiť fungovať v skupine a deliť sa o veci. Ak nemá viacerých súrodencov, doma sa to nenaučí. Ako deti vo vnútri prežívajú toto prvé veľké odlúčenie? Odlúčenie je spojené aj so smútkom a je to v poriadku. Vývinovo je úplne normálne, že deti sú z odlúčenia smutné a radšej by boli doma s mamou. Vždy sme smutní, ak sa lúčime s niekým, koho milujeme. Pre deti je pocit bezpečia a istoty to najdôležitejšie a ten majú od svojho narodenia práve pri rodičoch. Odlúčenie a separácia má však v živote dieťaťa z viacerých dôvodov veľký význam. Psychologička Petra Arslan Šinková, majiteľka predškolských zariadení v Bratislave, zdôrazňuje, že odlúčenie je veľmi dôležitý vývinový krok a deti vďaka nemu emocionálne dozrejú. Je dôležité nielen pre každé dieťa, ale aj jeho rodiča. Najdôležitejšie je, ako tento krok urobíme. Rodičia by sa mali zaujímať, ako to čo najlepšie zvládnuť a zabezpečiť, aby z toho dieťa nemalo traumu.
Čo je dôležité, aby nástup do škôlky zvládli dobre rodičia i deti? Rodičia musia byť sami presvedčení, že dieťa chcú dať do škôlky. Akonáhle majú neistotu, či by ešte nemali počkať a pod., tak to nie je dobre. Ak aj o tejto svojej neistote nehovoria, dieťa ju vycíti. Dieťa vždy cíti našu neistotu, nech robíme čokoľvek. Mali by si byť teda v prvom rade istí svojím rozhodnutím a uvedomiť si, že toto obdobie je vždy ťažké. Petra Arslan Šinková pripomína, že pri istote rodičov zohráva dôležitú rolu aj výber škôlky, kam svoje dieťa dávajú. Mali by sa vopred porozprávať s jej vedením, učiteľkami a budú cítiť, či sú to ľudia, ktorým chcú svoje dieťa zveriť. Musia tomu zariadeniu a jeho učiteľkám dôverovať. Ak to tak necítia, nemali by dieťa do tej škôlky dávať. Nebude to fungovať.
Ale čo ak majú pochybnosti o pripravenosti dieťaťa? Vždy by to mal pri pochybnostiach posúdiť odborník, lebo rodičia nemajú potrebný odstup. Majú svoje obavy a ľahko sa môžu dať zviesť k tomu, že ich dieťa nie je na škôlku zrelé, hoci to tak nie je. Dieťa je v škôlke celý deň spokojné, šťastné, ale keď ráno zaplače, rodičia sa začnú strachovať. Zároveň, ak odborník povie, že dieťatko je zrelé, mali by mu nástup do škôlky aj umožniť. A to takým spôsobom, že mu dajú pocit istoty a podpory. Ako spoznáte, že na toto odlúčenie nie je pripravená mamička alebo otecko? Ak sa ráno mama pri odovzdávaní dieťaťa v škôlke rozplače, je jasné, že sa rovnako bude správať aj dieťa. Bude si myslieť, že sa má tejto novej situácie tiež báť. Ak je rodič dobre nastavený, dieťa je zrelé a pani učiteľka vtiahne dieťa do kolektívu, adaptácia je otázkou niekoľkých dní. Aj ten veľký plač, čo rodičia zažívajú v šatni, vždy do pár sekúnd ustane, keď zatvoria dvere. Možno to znie neuveriteľne, ale je to tak.
Petra Arslan Šinková tiež podotýka, že si rodičia často neuvedomujú, že v ich živote nastane veľký zlom, kedy sa ich dieťa začne odpútavať a bude dozrievať. Ich vzťah nadobudne nový rozmer. Adaptujú sa niektoré deti aj bez plaču? Sú aj také deti. Rodičia bývajú vtedy prekvapení, či je to v poriadku. Pravda je, že ich to zväčša dobehne neskôr, a predsa si to odplačú. Na niektoré deti ten smútok príde aj po pár týždňoch, keď si uvedomia, že už naozaj doma s mamou nebudú a takto to bude navždy. Každopádne rodič môže vo veľkej miere ovplyvniť adaptáciu dieťaťa. Ak mu dal dobré základy, zvládne ju oveľa ľahšie. Musí byť už dieťa pripravené na odlúčenie vo veku 3 rokov? Sú deti, ktoré sú pripravené skôr, ale aj také, čo nie sú ani v 3 rokoch. Dá sa povedať, že v priemere sa však väčšina detí v tomto veku dokáže odlúčiť od matky.
Známky pripravenosti a stratégie pre bezproblémový nástup
Ako sa to prejavuje, kedy ešte dieťa nie je emocionálne zrelé na odlúčenie od matky? Kedy mu odporučíte zostať doma? Ešte pred nástupom do škôlky sa veľa rodičov o dieťati pýta. Pozveme si dieťa na pozorovanie, aby sme videli, či je dieťa vôbec schopné vzdialiť sa od mamy a ísť k hračkám, alebo sa jej stále drží. Na nezrelých deťoch vidno úzkosť. Petra Arslan Šinková považuje tréning separácie za kľúčový. Odlučovanie je potrebné začať postupne a nespôsobiť dieťaťu šok. Možno to robiť s pomocou otca, babičiek a pod. Sú rodičia, ktorí pred nástupom do škôlky povedia, že dieťa s nimi chodí úplne všade, spávajú spolu a vôbec nie je zvyknuté bez nich fungovať. Mali by teda rodičia pravidelne nechávať dieťa od malička aj s inými osobami? Vývinovo si má dieťa prechádzať určitými štádiami a veľmi dôležité výzvy sú pri tom aj odlúčenia. Vo vývinovej psychológii sa hovorí o štádiách, kedy sa dieťa cíti byť súčasťou tela matky, postupne prechádza do diády, teda už vníma „ja a ty“. V tomto momente ho má začať rodič trošku púšťať.
Ako by ich mali začať púšťať? Mali by sme mu začať dávať viac voľnosti, možnosti spoznávať svet okolo seba. Veľmi sa mi páči vo výchove prístup, že dieťa sa má možnosť kedykoľvek sa ku rodičovi dostať a zároveň sa spolieha samé na seba. Napr. aj pri spaní môže mať dieťa postieľku umiestnenú tak, že sa samé dokáže ku mne dostať, ak chce. Ak ma dieťa v noci potrebuje a príde za mnou, či je staršie alebo mladšie, má na to svoj dôvod. Potrebuje si niečo nasýtiť, alebo niečo zažilo počas dňa, cíti sa choré a chce sa pritúliť, treba mu to dovoliť. Som za to, aby si rodičia cez dieťa neriešili svoje neistoty a nezdravo nenaväzovali deti na seba. Neskôr je to pre ich deti ťažšie. Takéto deti majú väčšie problémy s nadväzovaním nových vzťahov. Je lepšie stáť pri nich a byť im oporou, keď to potrebujú. Zostane dieťa, ktoré je priveľmi „natesno pripútané k rodičovi“ vývinovo pozadu? Po diáde prechádza dieťa do triády, kedy sa priberá otec a na to si začne dieťa vytvárať ďalšie vzťahy.
Ako si rodič môže otestovať, či je dieťa zrelé na odlúčenie od mamy? Najprv je dobré testovať ho doma. Matka môže ísť do obchodu a dieťa zostane s babkou. Začať je dobré s krátkymi intervalmi. Ak má dieťa problém zostať s inou osobou bez mamy, už je to prvý znak, že môže mať problém s odlúčením. Rodičia by mali premýšľať, ako mu pomôcť. Dobré je využívať rôzne krúžky či detské centrá, aby si zvykalo, že sú okrem neho ďalšie deti, že učiteľka dáva nejaké inštrukcie a ono ich má nasledovať. Aj tam rodičia uvidia, či je dieťa schopné sa vzdialiť. Ak dieťa mamu stále nesleduje, je to dobré znamenie. Aké návyky by mali mať deti, aby bol prechod do škôlky ľahší? Neodporúčam robiť naraz veľa zmien v čase nástupu do škôlky. Mali by sme si zodpovedne naplánovať nástup dieťaťa do škôlky a podmieniť tomu aj ostatné veci. Ak rodič nastupuje do práce, mal by zaškôlkovať dieťa aj 2 - 6 mes. vopred ako nastúpi do práce. Je to úplne nová situácia pre všetkých. Odnaúčanie od plienok, cumlíka či dojčenia je dôležité robiť vopred, lebo tých zmien by bolo na dieťa veľa. Podobne aj v prípade, ak sa má narodiť súrodenec. Každá zmena prináša dieťaťu pocit narušenia istoty a bezpečia. Bude sa musieť vyrovnávať so zmenami, ktoré budú výrazne vplývať na jeho život. Čím menej zmien, tým lepšie.
Ideálny adaptačný proces a úloha rodičov
Ako vyzerá ideálny adaptačný proces? Najprv je predprípravná fáza, kedy by rodičia mali o škôlke deťom rozprávať. Hovoriť im, čo sa tam deje, hrať sa na ňu. Čítať si príbehy, kde sa spomína nástup dieťaťa do škôlky. Z rozprávky sa dokáže dieťa krásne vcítiť do situácie a mať predstavu, čo ho asi čaká. Potom by sa mali chodiť prechádzať k škôlke. Ak sa dá, ísť sa do nej pozrieť. Úžasné by bolo, ak by všetky škôlky umožňovali, aby rodičia mohli zotrvať aspoň prvé dni 30 min. až 1,5 hodiny. Nesmie to byť viac. Dieťa si nemá zvykať fungovať v prostredí s rodičom, ale bez neho. Rodič by mu mal sprostredkovať pocit istoty a bezpečia.
Ako dlho by v škôlke mali rodičia zostávať? Ak dieťa vyzerá bezproblémovo, už aj druhý deň ho môžeme nechať samé. Povieme mu, že si ideme nakúpiť jabĺčka a zatiaľ môže napr. postaviť s deťmi vežu. Tak, aby sme vedeli dodržať ten sľub a prídeme preň aj s jabĺčkami. Dieťa má pocit, že rodič dodržal sľub a zároveň vie, kde bol. Deti musia vedieť, kam mama odišla. Rodič nesmie meškať. Hlavne v prvé dni neexistuje, aby meškal, lebo to nabúra u dieťaťa pocit jeho istoty. Čas v škôlke dieťaťu postupne predlžujeme. V prvý deň tam môže byť pol hodinu, ďalší deň hodinu a pol. Ak nemá problém, tak aj pol deň. Ak je úzkostnejšie, necháme ho len hodinu a pol. Treba to riešiť individuálne a sledovať, ako reaguje. Je dôležité dobre naplánovať, kedy sa dieťa dostane z pol dňa na celý deň. Bežne hovoríme o 1-2 týždňoch.
Bežné adaptačné výzvy: Choroby a zmeny v správaní
Je stres zo zmeny dôvodom, prečo sú niektoré deti často choré? Nemusí to byť len stresom. Je to jednoducho zvýšenou záťažou. Tým, že sa kladú väčšie požiadavky na dieťa, musí nasledovať inštrukcie, prispôsobiť sa režimu, je tam viac detí, nové aktivity, je z toho unavené. Keď je organizmus vyčerpaný, má slabšiu imunitu a ľahšie ochorie. Súvisí s týmto vyčerpaním, že bývajú deti po návrate zo škôlky podráždenejšie a plačlivejšie? Na jednej strane je adaptácia, ktorá sa deje v škôlke. Dieťa je najprv väčšinou vo fáze pozorovateľa, sleduje, čo sa okolo neho deje, nezapája sa veľmi. Potom sa začne aktívnejšie zapájať, skúša, testuje a následne si začne hľadať v kolektíve pozíciu. Zmeny v správaní nastanú aj doma. Dieťa bude unavenejšie, môže byť uzavretejšie. Potrebuje si spracovať zážitky. Často býva doma aj mrzutejšie. Tým, že v škôlke sa začne prispôsobovať novým pravidlám a režimu, doma môže skúšať posúvať túto hranicu a nechce sa mu už počúvať inštrukcie. Môže s rodičom viac bojovať, lebo potrebuje niekde „vypustiť paru“. Niekedy deti dostanú záchvat hnevu ešte v šatni, keď príde rodič. Mali by mu však dať šancu vykričať sa, uvoľniť sa. Je to to isté, akoby rodič začal chodiť do práce a stále od neho niekto niečo chce. Dieťa sa musí všeličomu prispôsobovať. Doma chce mať pokoj alebo sa vykričať, aby to dostalo zo seba. Nie je to znakom toho, že by mu v škôlke bolo zle.
Extrémne prípady: Vylúčenie dieťaťa zo škôlky a rodičovská dilema
Niekedy môžu problémy v škôlke prerásť do vážnych situácií, ako je vylúčenie dieťaťa. Jedna matka zažila, že jej 4-ročný syn v septembri prvýkrát nastúpil do MŠ a už na druhý deň sa na neho sťažovala pani učiteľka, že neposlúcha a na dvore sa nezdržiaval na vyhradenom mieste pre ich triedu. Ak sa to nezmení, tak sa budú musieť porozprávať s pani riaditeľkou. Potom každý deň bolo niečo, napríklad nechce jesť, nezapája sa do aktivít, ťažká komunikácia atď. Po týždni v škôlke syn ochorel a bol vyše 2 týždne doma. Prvý deň v škôlke po chorobe sa zase pani učiteľka sťažovala, že nechce jesť a nezapája sa. Pár dní bolo ako tak dobre, ale v jeden deň bol veľmi divoký, zas na dvore utekal, počas aktivít si robil svoje, skákal, výskal a hlavne nerešpektoval pani učiteľku. Matka učiteľke rozumie, nemá na starosti len jeho a najmä, ako si všimla, je s nimi väčšinou sama.
Ďalší deň s ním bola spokojná a povedala, že je ako vymenený, čomu sa matka veľmi potešila. No napriek tomu poobede dostala telefonát, aby sa zastavila u pani riaditeľky. Riaditeľka jej zase povedala to isté, čo aj učiteľka, čiže odbieha na dvore, neje, nepije, neposlúcha. Ale, čo matku zarazilo, že vraj sa schováva pod stolom alebo že je reálna hrozba nebezpečenstva sebe a pre ostatné deti, lebo behá, a zakončila to vetou, že si dovolí tvrdiť, že syn má nejaký neurologický problém. Matka má ešte 2-ročného syna a nikdy mu ani vlas neskrivil a nijak ho neohrozil, skôr naopak. Chráni ho! Dokopy bol v škôlke 2 týždne a vylúčili ho. Nedali mu šancu aspoň do konca adaptácie, ktorá mala byť do konca novembra. Matku to veľmi mrzí a je smutná, lebo syn tam veľmi rád chodil a stále sa pýta do škôlky. Okrem toho, čo napísala, nerobí deťom zle a nie je ani agresívny. Komunikácia s ním je ťažká a často ani nerozumie, čo sa mu hovorí. Doma tiež niekedy neposlúcha hneď, ale nakoniec aj tak spraví čo treba. Matka si nemyslí, že je to zlé dieťa a nemyslí si, že si to zaslúžil. Riešia logopédiu aj neurológiu, ale bohužiaľ termín majú až o mesiac.
Tento prípad nastoľuje zásadné otázky, ktoré formulovala aj JUDr. Mária Dvončová, autorka projektu Právne pre rodiča, vo svojich príspevkoch. Aké môžu byť dôvody pre vylúčenie dieťaťa zo škôlky? Je možné sa odvolať? Tieto otázky sú relevantné pre každého rodiča, ktorý sa ocitne v podobnej situácii, a zdôrazňujú potrebu poznať svoje práva a možnosti. V situáciách, keď je dieťa vylúčené pre behaviorálne problémy, je kľúčové včasné diagnostikovanie prípadných vývinových ťažkostí a spolupráca s odborníkmi, ako sú logopédi a neurológovia, aby sa dieťaťu poskytla adekvátna podpora a šanca na úspešnú integráciu do kolektívu.
tags: #zabudnute #dieta #na #vylete #so #skolky