Byť rodičom je považované za jedno z najnáročnejších, ale zároveň najkrajších a najnaplňujúcejších životných poslaní. S príchodom dieťaťa na svet preberajú rodičia obrovskú zodpovednosť nielen za starostlivosť o neho, ale aj za jeho výchovu. Výchova a starostlivosť o deti sú v absolútnej kompetencii rodičov, čo tvorí základ rodinného práva. Niekedy však v živote nastanú prirodzené situácie, ako sú rôzne fázy vývinu dieťaťa, nástup do školy, obdobie puberty, alebo sa objaví závažná životná kríza, napríklad úmrtie v rodine či rozvod rodičov. V takýchto chvíľach rodičia často potrebujú odborné poradenstvo, pomoc a podporu štátnych inštitúcií, aby mohli aj naďalej zodpovedne vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti.
Rodičovské práva a povinnosti a ich výkon
Základným kameňom právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi je Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „ZR“). Tento zákon hneď v úvode, konkrétne vo svojom čl. 4, stanovuje, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. V zásade každému rodičovi dieťaťa, či už sú rodičia rozvedení, manželia, žijú spolu ako druh a družka, alebo spolu nežijú, patria zo zákona rodičovské práva a povinnosti. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. V odseku 1 citovaného zákonného ustanovenia sa exemplifikatívne, teda príkladmo, vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu.
Tieto práva a povinnosti rodičov trvajú v zásade až do nadobudnutia plnoletosti ich dieťaťa. Väčšina z týchto práv a povinností, ako napríklad zastupovanie dieťaťa, správa jeho majetku alebo starostlivosť o jeho výživu, trvá do okamihu, kým dieťa dosiahne plnoletosť. Zákon o rodine napríklad výslovne uvádza medzi rodičovské práva a povinnosti „zastupovanie maloletého dieťaťa“ alebo „správu majetku maloletého dieťaťa“. Naopak, vyživovacia povinnosť nie je ohraničená vekom dieťaťa, ale až jeho schopnosťou samé sa živiť, ako to stanovuje § 62 ods. ZR. Pri výkone rodičovských práv a povinností sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa, čo je zakotvené v § 28 ods. 2 ZR. Právny základ rodičovských práv a povinností tak nájdeme upravený v § 28 a nasl. Zákona o rodine.
Záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Tento princíp je kľúčový a musí sa zohľadňovať pri akomkoľvek rozhodovaní, či už rodičmi samotnými alebo súdmi. Ak sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, nedohodnú na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, súd môže aj bez návrhu túto úpravu vykonať. Súd v takomto prípade najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Aj napriek rozvodu manželstva stále platí, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Rozvod manželov ich nezbavuje ich rodičovských práv a povinností voči ich maloletým deťom. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZR). V rámci rozhodnutia o rozvode súd rieši aj otázku úpravy, čiže optimálneho nastavenia, rodičovských práv a povinností na obdobie po rozvode. S konaním o rozvod manželstva je v zmysle zákona (§ 100 Civilného mimosporového poriadku a § 24 ods. ZR) spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine platí, že: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.“ Inak povedané, v rámci konania o rozvod manželstva sa v takýchto prípadoch rozhoduje aj o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
Právo na informácie o dieťati a informačná povinnosť
Jedným z kľúčových aspektov rodičovských práv je právo byť informovaný o svojom dieťati. Má rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, právo na informácie o dieťati? Odpoveď je jednoznačne áno. Podľa § 24 ods. 5 prvá veta Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. To, že rozsudkom o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, prípadne neodkladným opatrením, bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ešte neznamená, že druhý rodič stratil svoje rodičovské práva. Naopak, tieto práva zostávajú zachované, vrátane práva na informácie.
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na poskytovaní informácií, je dôležité vedieť, ako často je povinný druhý rodič informovať. Hoci zákon nestanovuje striktne frekvenciu, súdna prax a najlepší záujem dieťaťa naznačujú potrebu pravidelného informovania. V prípade, ak rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, odmieta informovať druhého rodiča a nevedia nájsť konsenzus, ďalšou možnosťou je súdne konanie. Predtým, samozrejme, odborníci odporúčajú vyzvať rodiča písomne a preukázateľným spôsobom, aby o dieťati informoval. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde, čo vyplýva z § 24 ods. 5 druhá veta Zákona o rodine. Na súd je potrebné podať návrh v obvode, v ktorom má dieťa bydlisko. Informačná povinnosť býva niekedy priamo súčasťou súdnych konaní o určenie rodičovských práv a povinností a nemusí byť riešená v osobitnom konaní. Ako príklad súdom uloženej informačnej povinnosti sa môže uviesť situácia, keď matka je povinná písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca. Po podaní návrhu o uloženie informačnej povinnosti súd vyzve povinného rodiča, aby sa k podanému návrhu vyjadril. Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, ktorým je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR).
Záverom k informačnej povinnosti uvádzame, že rodič, ktorému neboli informácie poskytnuté zo strany rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, by sa mohol domáhať informovania voči druhému rodičovi aj súdom. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Pokiaľ ide o školu, ktorú maloletý navštevuje, odporúča sa podať uvedenú informáciu, keďže aj otec dieťaťa má svoje rodičovské práva a povinnosti v zmysle čl. 4 a § 28 ods. 2 Zákona o rodine. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a preto je dôležité otca dieťaťa informovať o jeho aktuálnom bydlisku a škole, ktorú syn navštevuje. Okrem toho otcovi dieťa stačí len oznámiť, kde a kedy sa jeho dieťa bude nachádzať na výlete alebo dovolenke, keďže má tiež rodičovské práva a má právo vedieť, kde sa jeho dieťa nachádza. Na krátkodobé vycestovanie do cudziny nepotrebuje súhlas druhého rodiča, pokiaľ to nezasahuje do času, ktorý súd určil na styk s dieťaťom.
Rozdiel medzi bežnými a podstatnými záležitosťami týkajúcimi sa dieťaťa
V kontexte výkonu rodičovských práv a povinností je dôležité rozlišovať medzi bežnými a podstatnými záležitosťami týkajúcimi sa dieťaťa. Výpočet „podstatných“ vecí nie je taxatívny, čo znamená, že zákon ich neurčuje vyčerpávajúco. V zásade to teda znamená, že v prípadoch, keď jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nevyhnutné vyjadrenie druhého rodiča. Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Ide napríklad o výber oblečenia, dennú stravu, bežné voľnočasové aktivity alebo zdravotné prehliadky bez vážnejších zákrokov.
Naopak, ak však ide o podstatnú vec, je potrebné sa spýtať druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 35 Zákona o rodine, ktorý upravuje riešenie sporných záležitostí súdom. Aj v prípade, že má v starostlivosti maloleté dieťa iba jeden z rodičov, platí, že rozhoduje o dieťati iba v bežných záležitostiach, nie v podstatných. Podstatné záležitosti týkajúce sa dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Za podstatné záležitosti sa pritom považuje vysťahovanie dieťaťa do cudziny, správa majetku dieťaťa, rozhodovanie o výbere školského zariadenia, o náboženskom vyznaní, v ktorom bude dieťa vychovávané a podobne. Zmena školy, ktorú maloleté dieťa navštevuje, je nepochybne dôležitou udalosťou v živote dieťaťa, ktorá sa výrazne podpíše na jeho budúcom živote, a preto vyžaduje súhlas oboch rodičov. Na druhej strane, presťahovať sa do inej obce môže rodič aj bez súhlasu druhého rodiča. Na umiestnenie dieťaťa v škôlke sú rôzne názory, ale v zásade by mala mať matka súhlas otca, ak je jeho otcovstvo určené a vykonáva rodičovské práva.
Vyporiadanie BSM po rozvode - Právo s Patrikom #12 (ZÁZNAM zo živého vysielania)
Určenie otcovstva a jeho dôsledky
V živote dieťaťa nastávajú aj situácie, keď otcovstvo nie je úradne potvrdené. Ak otec nie je na rodnom liste dieťaťa, nie je občanom SR, nemá záujem o dieťa a finančne neprispieva, matka nemá momentálne žiadnu právnu prekážku riadiť starostlivosť o dieťa úplne sama. Určenie otcovstva je upravené v zákone č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine ust. § 84 a nasl. v spojení s ust. § 104 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Ak by sa jeho otcovstvo potvrdilo, súd by zároveň upravil jeho rodičovské práva a povinnosti vrátane práva na styk s dieťaťom. Otec by tiež mohol byť povinný platiť výživné.
Pokiaľ ale otec dieťaťa nepodá návrh na určenie otcovstva, ostane de facto bez práv a povinností voči dieťaťu, a teda aj bez styku s dieťaťom. V takom prípade však matka nedostane ani výživné. V prípade, keď otec dieťaťa má záujem o výchovu, avšak matka odmieta ísť na matriku zapísať ho ako otca, je v prvom rade nevyhnutné, aby otec inicioval konanie o určenie otcovstva. Môže podať návrh na súd na priznanie otcovstva podľa § 94 Zákona o rodine. Následne, ak bude otcovstvo určené, bude potrebné podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ak nie je možná dohoda s matkou.
Pokiaľ ide o striedavú starostlivosť, podľa § 24 Zákona o rodine súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a lepšie tak budú zaistené jeho potreby. Na striedavú starostlivosť však musí mať záujem aspoň jeden z rodičov, a súd skúma, či je to v záujme dieťaťa. Je pravdou, že nakoľko ide o dieťa, ktoré má iba osem mesiacov, tak v týchto prípadoch väčšinou súdy nenariaďujú striedavú starostlivosť, avšak neplatí to všeobecne, a každý prípad je posudzovaný individuálne. Súd pri posudzovaní striedavej starostlivosti prihliada aj na vôľu dieťaťa, ak je schopné ju vyjadriť. Styk dieťaťa s oboma rodičmi patrí k jeho najlepšiemu záujmu, pričom rozsah tohto styku bude závisieť od individuálneho posúdenia veci súdom. Kritériá, ktoré sa pri najlepšom záujme dieťaťa posudzujú, sú uvedené v čl. 5 Zákona o rodine.
Obmedzenie a pozbavenie rodičovských práv a povinností
Zákon o rodine upravuje takzvané obmedzenie a pozbavenie rodičovských práv a povinností. Rodiča je možné rodičovských práv pozbaviť alebo obmedziť len na základe rozhodnutia súdu, ako je uvedené v § 38 a § 39 Zákona o rodine. Obmedzenie prichádza do úvahy v prípade, ak rodičia riadne nevykonávajú alebo zneužívajú svoje rodičovské práva a povinnosti. Vtedy súd môže rozhodnúť o obmedzení týchto práv, napríklad vo vzťahu k správe majetku dieťaťa alebo k zastupovaniu dieťaťa v určitých záležitostiach. Pri pozbavení rodičovských práv sú podmienky v zmysle § 38 Zákona o rodine ešte prísnejšie a súd k nim pristupuje len v extrémnych prípadoch, keď rodičia závažným spôsobom zanedbávajú svoje povinnosti alebo zneužívajú svoje práva, čím vážne ohrozujú vývoj dieťaťa. Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol podľa § 38 ods. ZR o odňatí dieťaťa z ich starostlivosti, potom je potrebné riešiť ďalšie formy starostlivosti.
Ústavná starostlivosť a umiestnenie dieťaťa do centra
Jednou z najzávažnejších foriem zásahu do rodičovských práv a povinností je nariadenie ústavnej starostlivosti. Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine jasne stanovuje, že náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. Ďalším dôvodom je, ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Dôležité je zdôrazniť, že za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia však musí byť preukázaná.
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie. Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti. Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
V prípade neodkladného výchovného opatrenia rozhodnutého súdom je dieťa umiestnené v reedukačnom centre. Ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Ak rodičia si však prajú dieťa zo zariadenia odviesť a odmietajú aj jeho liečbu u pedopsychiatra, pričom uplatňujú svoje rodičovské práva, ktoré im neboli odobrané, takáto situácia má riešenie a upravuje ju ust. § 135 ods. 7 a ods. Zákona o rodine. V danej veci sa odporúča, aby rodičia podali návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a tento riadne odôvodnili, teda uviedli, prečo neexistujú dôvody na to, aby bolo dieťa v starostlivosti reedukačného centra. Dieťa sa potom vráti späť rodičom.
Zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
Vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa realizuje v zariadeniach podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Opatrenia podľa tohto zákona sa vykonávajú v zariadeniach, ktorými sú centrum pre deti a rodiny, centrum pre deti a rodiny pre maloletých bez sprievodu, resocializačné stredisko pre drogovo závislých (ďalej len resocializačné stredisko) a v iných zariadeniach zriadených na vykonávanie opatrení podľa tohto zákona. Tieto zariadenia sú zriaďované určeným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obcou, vyšším územným celkom alebo akreditovaným subjektom.
Každé zariadenie musí mať označenie, z ktorého vyplýva predmet jeho činnosti a odborné zameranie, a ak je to vhodné a účelné, aj jeho cieľovú skupinu. Účel, na ktorý bolo zariadenie zriadené, sa zabezpečuje najmä vykonávaním pomoci na zvládnutie krízy, pomoci pri príprave na školské vyučovanie, psychologickej starostlivosti, poskytovaním bývania, stravovania a podobne. Zariadenie vykonáva svoju činnosť podľa účelu, na ktorý bolo zriadené, ambulantnou formou, celodennou formou alebo po určitú časť dňa, prípadne pobytovou formou.
Centrum pre deti a rodiny (CDR)
Centrum pre deti a rodiny je špecifické prostredie utvorené a usporiadané na účely vykonávania rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, neodkladného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia. Starostlivosť sa tu poskytuje pobytovou formou pre dieťa na základe dohody, ako aj pobytovou formou pre dieťa a jeho rodiča, osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo inú blízku osobu na základe dohody. Centrum dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie, poskytujúc mu bezpečné a podporné zázemie.
Ak ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku. Osamostatnenie na účely tohto zákona je zabezpečenie si bývania a schopnosť samostatne sa živiť, ako to stanovuje § 49 zákona. V centre sa taktiež vykonáva ústavná starostlivosť, neodkladné opatrenie a výchovné opatrenie, opatrenie pobytovou formou pre dieťa na základe dohody, opatrenia pobytovou formou pre dieťa a jeho rodiča, osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa alebo inú blízku osobu na základe dohody.
Centrum pre deti a rodiny pre maloletých bez sprievodu
Centrum pre maloletých bez sprievodu má svoje špecifiká. Pri výkone predbežného opatrenia v centre pre maloletých bez sprievodu treba prihliadať na predchádzajúcu výchovu dieťaťa a rešpektovať kultúrne a náboženské odlišnosti dieťaťa. Toto centrum utvára podmienky na výučbu slovenského jazyka, ak je to vhodné a účelné pre rozvoj dieťaťa, čo je kľúčové pre ich integráciu.
Centrum pre maloletých bez sprievodu je povinné zistiť, ak je to vzhľadom na vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť možné, názor dieťaťa na všetky skutočnosti, ktoré sa ho týkajú. Najmä je potrebné zistiť názor dieťaťa na jeho premiestnenie, zlúčenie s rodinou, návrat do krajiny pôvodu, či azyl, a to už pred vykonaním úkonov na účely jeho premiestnenia, zlúčenia rodiny, návratom do krajiny pôvodu alebo pred podaním žiadosti o azyl. Na účely zisťovania názoru dieťaťa detský domov pre maloletých bez sprievodu zabezpečí tlmočenie do jazyka, ktorému dieťa rozumie, čím sa zabezpečuje rešpektovanie jeho práv a potrieb.
Formy vykonávania starostlivosti v centrách pre deti a rodiny
Starostlivosť v centrách pre deti a rodiny sa vykonáva v dvoch hlavných formách, ktoré majú svoje špecifické podmienky a ciele.
Prvou formou je starostlivosť v profesionálnej náhradnej rodine. Táto rodina môže vykonávať ústavnú starostlivosť, neodkladné opatrenie alebo výchovné opatrenie v dome alebo v byte, ktoré sú vymedzenou časťou detského domova, alebo vo vlastnom dome či vo vlastnom byte pre určený počet detí. Suma poskytnutá detským domovom na úhradu výdavkov na dieťa alebo mladého dospelého v profesionálnej náhradnej rodine je podľa veku dieťaťa najviac vo výške trojnásobku sumy životného minima. Profesionálna náhradná rodina je preferovanou formou starostlivosti, pretože vytvára prostredie čo najviac podobné rodinnému.
Druhou formou je starostlivosť v samostatne usporiadaných skupinách alebo špecializovaných samostatne usporiadaných skupinách pre určený počet detí. Tieto skupiny majú samostatné stravovanie, hospodárenie a vyčlenený rozpočet, a sú zriadené v samostatnom dome, byte alebo vo vymedzenej časti centra. Starostlivosť o deti v jednej skupine zabezpečujú vychovávatelia a ďalší zamestnanci centra.
Je dôležité zdôrazniť, že vykonávanie ústavnej starostlivosti, neodkladného opatrenia a výchovného opatrenia v profesionálnej náhradnej rodine má prednosť pred ich vykonávaním v samostatne usporiadaných skupinách a v špecializovaných samostatne usporiadaných skupinách. Tento princíp odráža snahu zabezpečiť deťom čo najviac rodinné prostredie.
Ústavná starostlivosť, neodkladné opatrenie a výchovné opatrenie sa vykonávajú v profesionálnej náhradnej rodine najmä pre dieťa, ktoré:
- bolo odňaté zo starostlivosti rodičov na prechodný čas potrebný na úpravu pomerov dieťaťa,
- vyžaduje na základe výsledkov odbornej diagnostiky liečebno-výchovnú starostlivosť alebo je občan s ťažkým zdravotným postihnutím,
- vyžaduje zvýšenú starostlivosť na základe výsledkov odbornej diagnostiky z dôvodu porúch správania,
- vyžaduje zvýšenú starostlivosť na základe výsledkov odbornej diagnostiky z dôvodu, že je drogovo závislé alebo inak závislé,
- vyžaduje zvýšenú starostlivosť na základe výsledkov odbornej diagnostiky z dôvodu, že bolo týrané, pohlavne zneužívané alebo bol na ňom spáchaný trestný čin ohrozujúci jeho priaznivý psychický, fyzický a sociálny vývin.
Tieto kritériá zabezpečujú, že deti s najcitlivejšími potrebami alebo špecifickými problémami sú umiestnené do prostredia, ktoré im dokáže poskytnúť individuálnu a intenzívnu starostlivosť.
Na druhej strane, ústavná starostlivosť, neodkladné opatrenie a výchovné opatrenie, ako aj opatrenia pobytovou formou pre dieťa na základe dohody, či opatrenia pobytovou formou pre dieťa a jeho rodiča, osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo inú blízku osobu na základe dohody, sa vykonávajú v samostatných usporiadaných skupinách. Tieto skupiny môžu byť buď samostatné skupiny, alebo špecializované samostatné usporiadané skupiny v prípade, že starostlivosť nemožno vykonať v samostatnej usporiadanej skupine. Týka sa to najmä:
- detí od narodenia do troch rokov veku, ktoré vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný stav vyžadujú osobitnú zvýšenú opateru a starostlivosť,
- detí s poruchami správania, ktoré vyžadujú starostlivosť na základe odbornej diagnostiky,
- detí drogovo závislých a inak závislých po skončení liečby na základe odporúčania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,
- detí, ktoré vyžadujú zvýšenú starostlivosť z dôvodu, že boli týrané, pohlavne zneužívané alebo boli na nich spáchané trestné činy ohrozujúce ich priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin,
- maloletých bez sprievodu, ktorí vyžadujú osobitnú starostlivosť pre jazykové, kultúrne a náboženské odlišnosti.
Tieto podrobné špecifikácie zabezpečujú, že každé dieťa je umiestnené v type zariadenia a forme starostlivosti, ktorá najlepšie zodpovedá jeho individuálnym potrebám a okolnostiam, vždy s dôrazom na jeho najlepší záujem a snahu o jeho zdravý vývin a návrat do stabilného prostredia, či už rodinného alebo náhradného.
Vyporiadanie BSM po rozvode - Právo s Patrikom #12 (ZÁZNAM zo živého vysielania)
tags: #zakon #o #rodine #dieta #umiestnene #do