Byť rodičom je jedným z najnáročnejších, ale najkrajších a naplňujúcich zamestnaní. Tým, že rodičia privedú na svet dieťa, berú na seba aj veľkú zodpovednosť pri starostlivosti o neho a pri jeho výchove. Výchova a starostlivosť o deti sú v absolútnej kompetencii rodičov. Niekedy však nastanú prirodzene situácie alebo sa objaví nejaká životná kríza, kedy sa rodičia potrebujú poradiť, obrátiť na odborníkov a vhodná je pre nich aj pomoc či podpora štátnych inštitúcií.
Základný rámec rodičovských práv a povinností
Základný rámec rodičovských práv a povinností voči ich maloletým deťom obsahuje ustanovenie § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine. Podľa odbornej literatúry sa rodičovské práva a povinnosti uplatňujú od narodenia dieťaťa až do jeho plnoletosti a patria osobám, ktoré sú zákonom uznané za rodičov - matke, ktorá dieťa porodila, a otcovi, ktorému svedčí domnienka otcovstva. Rodičia musia byť spôsobilí na právne úkony; ak nie sú, výkon rodičovských práv a povinností neprislúcha. Rodičia sú pri výkone práv rovnoprávni, pričom v bežných veciach môže rozhodovať každý z nich samostatne, v podstatných veciach sa musia dohodnúť, a ak sa nedohodnú, rozhodne súd na návrh jedného z rodičov.
Zákon tiež ukladá rodičom povinnosť vykonávať rodičovské práva a povinnosti tak, aby boli chránené najlepšie záujmy dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa znamená, že rodičia musia zohľadniť jeho fyzický, psychický, citový, morálny, zdravotný a všeobecný rozvoj a zároveň rešpektovať jeho názor podľa veku a rozumovej a vôľovej vyspelosti. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Výchovou sa rozumie zabezpečovanie starostlivosti o komplexný a všestranný rozvoj dieťaťa v rovine telesnej, duševnej, mravnej, citovej, zdravotnej i rozumovej.
Zastupovanie dieťaťa a správa jeho majetku
Rodičia sú zároveň oprávnení i povinní zastupovať svoje maloleté dieťa pri všetkých úkonoch, na ktoré samo nemá spôsobilosť, a to až do momentu, kým nedosiahne plnoletosti (štandardne dovŕšením 18-teho roku života). V právnej teórii sa uvádza, že pri posudzovaní spôsobilosti maloletých na právne úkony neexistuje presná veková hranica. Skúma sa objektívna schopnosť maloletého dieťaťa v danom veku pochopiť význam a dôsledky konkrétneho právneho úkonu, nie jeho individuálna intelektuálna úroveň.
Rodičia majú na starosti aj správu majetku ich maloletého dieťaťa. Majetok, ktorý zaňho spravovali, mu odovzdajú najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti. Podľa odbornej literatúry správa majetku končí najčastejšie nadobudnutím plnoletosti, môže však skončiť aj skôr, ak dieťa nadobudne plnú spôsobilosť na právne úkony alebo rodičia sú obmedzení či pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností. Osobitná odborná literatúra zdôrazňuje, že zmyslom správy majetku maloletého dieťaťa je predovšetkým zachovanie majetkových hodnôt do jeho dospelosti, pričom rodičia sú povinní konať výlučne v záujme dieťaťa, hospodáriť s majetkom obozretne a chrániť jeho podstatu.
Úprava výkonu rodičovských práv po rozvode alebo rozchode
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Mimosúdne je spor možné riešiť mediáciou podľa zákona o mediácii. Tento zákon sa vzťahuje okrem iného aj na spory, ktoré vznikajú z rodinnoprávnych vzťahov.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa Vaše manželstvo rozviedlo, súd upraví i výkon rodičovských práv a povinností k spoločným deťom, ktoré sa narodili počas manželstva alebo ešte pred uzavretím manželstva.
Kompletná stratégia/sprievodca zverením dieťaťa do starostlivosti
Výlučná osobná starostlivosť a jej limity
„Dieťa bolo zverené mne, takže o ňom rozhodujem len ja!“ Je to naozaj tak? Podľa zákona o rodine môže súd rozhodnúť o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať.
Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené, môže rozhodovať sám absolútne o všetkom a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Rodičovské práva a povinnosti, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov rozhodnúť súd.
Závažné zanedbávanie a pozbavenie rodičovských práv
Pozbavenie rodičovskej zodpovednosti (výkonu rodičovských práv a povinností) je najtvrdším zásahom do vzťahov medzi rodičmi a deťmi. K naplneniu skutkovej podstaty pozbavenia rodičovskej zodpovednosti musí byť splnená jedna z dvoch skutočností, a to že rodič svoju rodičovskú zodpovednosť alebo jej výkon zneužíva alebo ho závažným spôsobom zanedbáva. Za zneužívanie rodičovskej zodpovednosti je predovšetkým považované ohrozenie telesného a duševného vývoja detí, umožnenie im páchať trestnú činnosť, zvádzanie k nemorálnemu spôsobu života či týranie detí.
Za závažné zanedbávanie rodičovských povinností je konštantnou judikatúrou považované najmä dlhodobé neplnenie rodičovských práv a povinností k maloletému, trvalé ponechanie dieťaťa vo výchovnom zariadení spojené s nezáujmom o toto dieťa, nemorálny spôsob života rodičov či sústavné neplnenie vyživovacej povinnosti. Takýto zásah musí byť súčasne „jediným účinným prostriedkom ochrany dieťaťa", pričom potreba jeho vykonania musí v každom konkrétnom prípade prevážiť nad právom dieťaťa na rodinný život a zachovanie rodinných zväzkov.
Vyživovacia povinnosť a jej význam
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa; nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu dieťa zastupoval druhý rodič.
Neplnenie vyživovacej povinnosti rodičom, aj keď ho možno považovať za sústavné a dlhodobé, sa do oblastí výkonu jeho rodičovskej zodpovednosti nemusí negatívne premietať za situácie existujúceho vzájomného citového vzťahu medzi nezletilým dieťaťom a rodičom, ich kontaktov a záujmu rodiča o dieťa. Preto nie je vždy v záujme nezletilého, aby rodič bol rodičovskej zodpovednosti zbavený či aby bola jeho rodičovská zodpovednosť obmedzená.
Kolízny opatrovník ako ochrana záujmov dieťaťa
Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený. Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený, alebo skončením príslušného konania. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča; len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov.
Haagske dohovory a ochrana pred traumou
Nenariadenie návratu dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru pre riziko vzniku vážnej psychickej traumy je dôležitým aspektom v medzinárodných rodinných sporoch. Dohovor a Haagsky dohovor musia byť interpretované v súlade a bez vzájomného konfliktu, pričom rozhodujúci je najlepší záujem dieťaťa. Vnútroštátne súdy sú povinné náležite preskúmať celú rodinnú situáciu vrátane tvrdení o „vážnej ujme“, ktorá by dieťaťu v prípade návratu mala hroziť, a toto preskúmanie musia vnútroštátne súdy aj náležite odôvodniť vo svojich rozhodnutiach. Riziko vzniku vážnej psychickej traumy je priamo spojené s najlepším záujmom dieťaťa, a preto toto tvrdenie musí byť preskúmané vo svetle čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru. Z hľadiska aplikácie Dohovoru eliminujúce dôvody návratu dieťaťa do miesta bydliska otca musia byť zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby hrozba vážneho nebezpečenstva fyzickej alebo duševnej ujmy boli čo najvyššou mierou pravdepodobnosti vylúčené.
Zodpovednosť rodiča pri ohrození bezpečnosti dieťaťa
Predovšetkým s blížiacim sa letom rezonujú v médiách prípady detí zatvorených v aute, bez dozoru rodiča alebo inej zodpovednej osoby. Najmä počas horúcich dní končia mnohokrát tieto prípady fatálne. Ak niekto spozoruje dieťa zatvorené v aute čelí situácii, ktorá nie je až tak jednoduchá, a to ani z hľadiska záchrany zdravia dieťaťa avšak ani z hľadiska trestnoprávneho alebo zodpovednosti za prípadnú škodu. Pôsobenie tepla na ľudský organizmus v uzavretom priestore vozidla v letnom období môže spôsobiť poruchu zdravia, ktorá vedie k smrti. Podstatou je zlyhanie termoregulačného centra. Tými, ktorí zanedbali náležitý dohľad, budú v prvom rade rodičia - zásadne ide o obidvoch rodičov - bez ohľadu na to, či sú manželmi alebo nie sú.
Právo dieťaťa na názor a sociálne poradenstvo
Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodno svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní tohto záujmu sa zohľadňuje viacero faktorov, ako napríklad úroveň starostlivosti o dieťa, jeho bezpečie a stabilita prostredia, ochrana jeho dôstojnosti a vývinu, zdravotný stav, podmienky na zachovanie identity a rozvoj schopností, názor dieťaťa, vzťahové väzby s rodičmi a súrodencami, a využitie prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom
Zákon o rodine v Slovenskej republike upravuje široké spektrum vzťahov v rodine, vrátane vzťahov medzi deťmi a rodičmi. Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to rodičia potrebujú. Táto povinnosť je zakotvená v § 66 Zákona o rodine. Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Je dôležité zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť detí voči rodičom nastupuje až po splnení vyživovacej povinnosti medzi manželmi alebo vyživovacej povinnosti rozvedeného manžela voči druhému manželovi.
Procesné aspekty súdnych konaní
Konanie je zrýchlené a menej formálne. Všetky konania týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností sú oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Systém právnej pomoci v Slovenskej republike je v súčasnosti obmedzený len na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a na bezplatné ustanovenie zástupcu. Vzhľadom na nesporový charakter konania o úprave rodičovských práv a povinností má len málokto zástupcu. Účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť.
Uznávanie zahraničných rozhodnutí
Súdne rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach vydané súdom v inom členskom štáte sa v Slovenskej republike uznáva a vykonáva bez osobitného konania, teda bez potreby jeho vyhlásenia za vykonateľné. Ak sa dieťa nezdržuje v Slovenskej republike, ale má tu obvyklý pobyt, resp. ak rodičia nežijú v Slovenskej republike, alebo majú odlišnú štátnu príslušnosť, podľa haagskeho Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa sa uplatnia ustanovenia slovenského právneho poriadku. Existuje množstvo zmlúv o právnej pomoci, napríklad s Bulharskom, Chorvátskom, Slovinskom, Maďarskom, Poľskom či Rumunskom, ktoré upravujú špecifiká právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných.
Striedavá a spoločná osobná starostlivosť
Spoločná osobná starostlivosť o deti bola zavedená do nášho právneho poriadku pomerne nedávno. Ide o model starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred ich rozvodom a rodičia ho chcú zachovať i po oficiálnom rozvode. Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody, súd neurčuje u koho a kedy budú deti, nie sú presne stanovené časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú kedy a u koho bude dieťa.
Ďalšie spôsoby starostlivosti o deti, ktoré pozná väčšina z nás sú striedavá starostlivosť oboch rodičov alebo osobná starostlivosť jedného z rodičov. Na tom, či bude dieťa v striedavej alebo osobnej starostlivosti, sa rodičia môžu dohodnúť. Je potrebné, aby túto dohodu súd schválil, inak je takáto dohoda nevykonateľná. Pri rozhodovaní o tom, či bude dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov alebo do osobnej starostlivosti len jedného rodiča, súd zohľadňuje niekoľko aspektov. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Náhradná starostlivosť a jej formy
Zákon upravuje aj inštitúty náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti a ústavnej starostlivosti o maloleté deti. Tieto formy starostlivosti majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Ústavná starostlivosť je považovaná za krajné riešenie v situáciách, kedy žiadna z foriem náhradnej rodinnej starostlivosti neprichádza do úvahy. Cieľom všetkých foriem náhradnej starostlivosti je zabezpečiť dieťaťu stabilné, bezpečné a láskyplné prostredie, ktoré je nevyhnutné pre jeho zdravý fyzický a psychický vývoj v situáciách, keď rodičia nie sú schopní alebo ochotní túto starostlivosť zabezpečiť.
Právne dôsledky životných zmien na výživné
V živote každého rodiča môžu nastať pomery, kedy sa zhorší finančná situácia. Dôvodom môže byť strata zamestnania, zníženie príjmu, choroba, úraz alebo z iných dôvodov. V takom prípade je možné podať návrh na zníženie výživného. Návrh na zníženie výživného musí obsahovať predovšetkým označenie povinného rodiča, ktorý žiada o zníženie výživného a ktorý sa v tomto konaní nazýva navrhovateľ, a to menom, priezviskom, bydliskom, zamestnaním, štátnym občianstvom, a označenie dieťaťa, ktorý sa v tomto konaní nazýva odporca. V návrhu musí povinný rodič uviesť, na základe akého rozhodnutia bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a v akej výške. Následne by mal presne špecifikovať, v čom sa jeho možnosti a schopnosti zmenili do takej miery, že odôvodňujú zníženie výživného. Tiež musí uviesť, v akej výške je v súčasnosti schopný platiť výživné. Svoje tvrdenia musí doložiť dôkazmi. Súdu sa za takéto konanie neplatí nič, keďže konania vo veciach vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi sú od súdnych poplatkov oslobodené. Náklady však môžu vzniknúť pri dokazovaní, napríklad pri vyžiadaní správ od bánk či iných inštitúcií.
tags: #zakon #o #zodpovednosti #rodica #za #dieta