V slovenskom právnom poriadku je postavenie zákonného zástupcu dieťaťa zakotvené v rôznych právnych predpisoch. Tieto predpisy upravujú práva a povinnosti zákonných zástupcov v rozličných oblastiach života dieťaťa, ako je zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a zastupovanie v právnych úkonoch. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o právnom postavení zákonného zástupcu dieťaťa v Slovenskej republike, pričom vychádza z platnej legislatívy a relevantnej súdnej praxe.
Kto je Zákonný Zástupca Dieťaťa?
Zákonnými zástupcami dieťaťa sú spravidla jeho rodičia. Tento základný princíp je neoddeliteľnou súčasťou rodinného práva a zdôrazňuje prirodzenú väzbu a zodpovednosť rodičov za ich potomkov. V prípade, že rodičia nežijú spolu, zákonným zástupcom je ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti rozhodnutím súdu. Táto situácia reflektuje realitu rodinných vzťahov po rozvode alebo rozchode rodičov a zabezpečuje právnu istotu pre dieťa. Ak súd neurčil, ktorému z rodičov sa dieťa zveruje do osobnej starostlivosti, zákonnými zástupcami sú obaja rodičia, pokiaľ súd nerozhodne inak. To podčiarkuje rovnosť rodičovských práv a povinností, ak súd nepristúpil k špecifickému usporiadaniu.
Zákon o rodine ďalej podrobne špecifikuje rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1, ktoré zahŕňajú sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, jeho zastupovanie a správu jeho majetku. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Dôležité je tiež uvedomiť si, že rodičovské práva a povinnosti zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine zostávajú rodičovi zachované i vtedy, ak mu súd predbežným opatrením nariadi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označil súd, a aby platil výživné na dieťa v nevyhnutnej miere. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva, a teda aj zastupuje maloleté dieťa, len jeden z rodičov v prípadoch predpokladaných § 28 ods. 3 Zákona o rodine, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Od zásahov do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov podľa § 38 Zákona o rodine, spočívajúcich v ich pozastavení, obmedzení alebo pozbavení, treba dôsledne odlišovať úpravu rodičovských práv a povinností podľa § 24, § 25, § 36 ods. 1 Zákona o rodine, spočívajúcu najmä vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov.
Ak rodičia nemôžu vykonávať svoje práva a povinnosti, súd môže ustanoviť dieťaťu opatrovníka, ktorý preberá funkciu zákonného zástupcu. Opatrovník je osoba, ktorá je súdom poverená ochranou záujmov a práv dieťaťa v prípadoch, keď rodičia nie sú schopní alebo oprávnení tak robiť.
Zastupovanie Dieťaťa v Zdravotnej Starostlivosti
Zákonný zástupca má právo rozhodovať o zdravotnej starostlivosti pre dieťa. Toto právo zahŕňa niekoľko kľúčových aspektov, ktoré zabezpečujú ochranu zdravia a najlepšie záujmy dieťaťa. Patrí sem právo na informácie o zdravotnom stave dieťaťa, ktoré umožňuje rodičom byť plne informovanými o diagnóze, prognóze a možnostiach liečby ich dieťaťa. Ďalej je to právo vyjadriť súhlas s lekárskym zákrokom, čo je kľúčové pre akékoľvek invazívne alebo rizikové medicínske postupy. Rodičia ako zákonní zástupcovia majú tiež právo na prítomnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, čo môže byť dôležité pre komfort dieťaťa a dohľad nad priebehom liečby.
V súlade so zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, zdravotných službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotná poisťovňa je povinná uhrádzať zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi v inom členskom štáte, ak na to udelila súhlas. Zákonný zástupca tiež môže požiadať o udelenie súhlasu s plánovanou zdravotnou starostlivosťou v inom členskom štáte, čo rozširuje možnosti liečby pre dieťa aj za hranice Slovenskej republiky.
Verejné Zdravotné Poistenie
Verejné zdravotné poistenie vzniká zo zákona a zabezpečuje prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Zákonný zástupca je povinný prihlásiť dieťa do zdravotnej poisťovne do 60 dní od narodenia. Táto povinnosť je zásadná pre zabezpečenie plynulého prístupu dieťaťa k zdravotným službám od útleho veku. V zmysle zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak zákonný zástupca túto povinnosť nesplní, zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov uhradí náklady na neodkladnú starostlivosť a následne ich vymáha od osoby, ktorá porušila povinnosť prihlásiť dieťa do poistenia. Toto ustanovenie slúži ako ochrana pre dieťa, aby mu bola zabezpečená neodkladná starostlivosť aj v prípade zlyhania zákonného zástupcu, pričom zodpovednosť za náklady sa prenáša na zodpovednú osobu.
Zmena Zdravotnej Poisťovne
Zákonný zástupca má právo zmeniť zdravotnú poisťovňu svojho dieťaťa. Táto možnosť umožňuje rodičom vybrať si poisťovňu, ktorá najlepšie vyhovuje ich preferenciám a potrebám rodiny. Zmenu je možné vykonať len k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka, pričom prihlášku je potrebné podať najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, od ktorého má byť dieťa poistené v novej zdravotnej poisťovni. Tento termín je dôležité dodržať, aby bola zmena platná od začiatku nového roka.
Čo je to právo a etika v zdravotníctve
Zastupovanie Dieťaťa vo Vzdelávaní
Zákonný zástupca má tiež právo rozhodovať o vzdelávaní dieťaťa. Toto právo je kľúčové pre formovanie budúcnosti dieťaťa a zahŕňa viacero dôležitých aspektov. Patrí sem právo vybrať školu, čo umožňuje rodičom zvoliť si vzdelávaciu inštitúciu, ktorá najlepšie zodpovedá hodnotám, potrebám a schopnostiam ich dieťaťa. Okrem toho majú rodičia právo na informácie o priebehu vzdelávania, čo zahŕňa prístup k študijným výsledkom, správaniu dieťaťa a celkovému pokroku v škole. Zákonní zástupcovia majú aj právo na účasť na rozhodovaní o otázkach týkajúcich sa vzdelávania dieťaťa, čo im dáva možnosť ovplyvňovať dôležité pedagogické a organizačné aspekty.
Povinná Školská Dochádzka a Predprimárne Vzdelávanie
Podľa zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predprimárne vzdelávanie je povinné pre deti, ktoré dosiahnu vek päť rokov do 31. augusta príslušného kalendárneho roka. Táto povinnosť má zabezpečiť plynulý prechod dieťaťa z domáceho prostredia do školského systému a poskytnúť mu základné socializačné a vzdelávacie zručnosti pred nástupom do základnej školy. Zákonný zástupca je povinný prihlásiť dieťa na povinné predprimárne vzdelávanie.
Zápis do Základnej Školy
Zápis detí do prvého ročníka základnej školy sa uskutočňuje spravidla v mesiaci apríl. Tento proces je významným míľnikom v živote dieťaťa aj jeho rodiny. Zákonný zástupca prihlasuje dieťa do základnej školy prostredníctvom elektronického formulára alebo osobne v škole. Riaditeľ školy následne rozhoduje o prijatí dieťaťa do školy, a to do 15. júna príslušného kalendárneho roka.
Prihlášky na Stredné Školy
Školský zákon, konkrétne § 63 zákona 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní, upravuje aj proces podávania prihlášok na stredné školy. Uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača môže podať dve prihlášky na vzdelávanie na tlačive podľa vzoru, ktorý je schválený a zverejnený ministerstvom školstva, na dve stredné školy alebo na dva odbory vzdelávania tej istej strednej školy. V odôvodnených prípadoch môže podať ďalšie dve prihlášky na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, a ďalšiu prihlášku podľa § 66 ods. Školského zákona. Podľa § 2 písm. d) zákona 245/2008 Z.z., uchádzačom sa rozumie osoba, ktorá sa hlási na štúdium.
Zastupovanie Dieťaťa v Právnych Úkonoch
Zákonný zástupca zastupuje dieťa pri právnych úkonoch, pokiaľ dieťa nie je plne spôsobilé na právne úkony. V slovenskom právnom poriadku vzniká fyzickým osobám spôsobilosť na právne úkony dovŕšením 18. roku života. Do tohto času koná podľa § 26 Občianskeho zákonníka za maloleté dieťa, všeobecne osobu nespôsobilú na právne úkony, jeho zákonný zástupca. To znamená, že zákonný zástupca môže v mene dieťaťa uzatvárať zmluvy, prijímať dary a podávať žaloby, avšak s určitými obmedzeniami a podmienkami.
Maloleté dieťa má v zmysle § 9 Občianskeho zákonníka spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Spôsobilosť maloletého dieťaťa na konkrétny právny úkon sa musí posudzovať individuálne a objektívne, pričom sa prihliada aj na rozumovú a vôľovú vyspelosť všeobecne predpokladanú u detí v určitom veku. Právny úkon urobený maloletým, ktorý naň nebol spôsobilý, je absolútne neplatný. Spornú otázku o tom, či maloletá osoba bola spôsobilá na určitý právny úkon alebo nie, rieši na návrh súd. Je však pravdepodobné, že maloleté dieťa nie je spôsobilé platne uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu či zmluvu o prevode členského podielu v bytovom družstve, vzhľadom na komplexnosť a závažnosť takýchto úkonov.
Právne úkony, na ktoré maloletí nemajú spôsobilosť, robia za nich ich zákonní zástupcovia. Sú to predovšetkým rodičia maloletého dieťaťa. Podľa § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine. Podľa § 31 ods. 1 nového zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé, jeho rodičia. Zastúpiť dieťa pri právnom úkone môže ktorýkoľvek z rodičov, pokiaľ nebol súdom pozbavený alebo obmedzený svojich rodičovských práv a povinností.
Podľa názoru Najvyššieho súdu ČR, je možné aby v prípade zákonného zastúpenia rodičmi, udelil rodič za dieťa plnomocenstvo advokátovi alebo inému občanovi. Ďalej súd dodal, že aj keď v množstve prípadov bude vystupovať za maloletého len zákonný zástupca, uvedenú možnosť zastúpenia zvoleným zástupcom nemožno vylúčiť. Ako vyplýva z uvedeného rozhodnutia súdu, je možné, aby zákonný zástupca splnomocnil inú osobu na vykonanie úkonu namiesto zákonného zástupcu. Ak sa rodič rozhodne splnomocniť inú osobu, v tomto splnomocnení je nutné označiť splnomocniteľa (meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto bydliska, prípadne číslo OP) a rovnaké údaje je nutné uviesť pri splnomocnencovi. Ďalej je veľmi dôležité, aby bolo do splnomocnenia napísané, na čo konkrétne sa splnomocňuje, čiže výslovne uviesť rozsah oprávnenia. Následne je nutné toto splnomocnenie datovať a podpísať.
Kolízia Záujmov a Úloha Kolízneho Opatrovníka
Môžu však nastať situácie, kedy zákonný zástupca nemôže maloleté dieťa zastupovať. Vysvetlenie podáva § 30 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu. Na to nadväzuje § 31 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. V takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať, a tento je označovaný ako „kolízny opatrovník". Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61 Zákona o rodine.
Kolízny opatrovník je dôležitý, pretože vyjadruje názor a v podstate dohliada na to, či právny úkon je v záujme maloletého dieťaťa. Častokrát dochádza k zamieňaniu inštitútov opatrovníka a kolízneho opatrovníka. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že opatrovník je navrhnutý najčastejšie zákonným zástupcom na to, aby prejavil vôľu v mene zastúpeného, kdežto kolízny opatrovník vystupuje v každom súdnom konaní, ktoré sa týka maloletých detí, a to aby ako už bolo spomenuté, hájil záujmy maloletého a dohliadal na to, či právny úkon, ktorý má súd schváliť, je v záujme maloletého alebo nie. Kolíznym opatrovníkom je vlastne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, resp. jeho poverený zamestnanec. Kolízneho opatrovníka podobne ako klasického opatrovníka ustanovuje súd. Môže nastať aj situácia, že sa kolízny opatrovník nemôže pojednávania zúčastniť a ospravedlní svoju neprítomnosť.
V prípade, ak má byť maloletý subjektom právneho vzťahu, resp. nejakého právneho úkonu, ktorý nie je primeraný jeho rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku, je nutné uplatniť inštitút schválenia právneho úkonu maloletého súdom. Legislatívna úprava je obsiahnutá v § 179 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, potrebné schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého. Okresný súd Trnava v rozhodnutí 26P/8/2015 zdôraznil, že v prípade, ak by takýto právny úkon nebol odsúhlasený súdom, bol by neplatný. Podobne Krajský súd v Žiline v rozhodnutí 9CoP/76/2013 uviedol, že zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu (§ 28 Občianskeho zákonníka). Obligačno-právne účinky, t.j., že obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným, vznikajú iba z platnej zmluvy. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy.
K právnemu úkonu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nesvojprávnou osobou a navrhovateľom sa podľa § 28 Občianskeho zákonníka vyžadovalo schválenie súdu. Teda v prípade, ak chcú rodičia napríklad darovať svojmu dieťaťu nejakú hodnotnú vec, je potrebné zvážiť situáciu. Potom, čo je zrejmá vôľa uskutočniť právny úkon, je potrebné uvažovať o tom, či zastúpením maloletého dieťaťa jeho rodičom nenastane konflikt záujmov. Ak takýto konflikt záujmov nastane, je potrebné podať návrh na súd a požiadať o ustanovenie opatrovníka na uzavretie konkrétneho právneho úkonu, pričom táto osoba musí s opatrovníctvom súhlasiť.
Pre ilustráciu možno uviesť príklad: Matka a otec chcú darovať synovi svoj dom. Subjektmi tohto právneho vzťahu sú na strane darcu: matka a otec a na strane obdarovaného: maloleté dieťa. Keďže rodičia majú týmto právnym úkonom stratiť výlučné vlastníctvo, nastáva konflikt záujmov a je potrebné požiadať súd o ustanovenie opatrovníka. Rodičia teda požiadajú tretiu osobu o to, aby v mene maloletého dieťaťa prejavila vôľu. Na základe návrhu na ustanovenie opatrovníka súd zhodnotí skutkový a právny stav a rozhodne, či takto navrhnutú osobu ustanoví za opatrovníka v danej veci, alebo nie. Potom, čo je ustanovený opatrovník a má od súdu povolenie prejaviť vôľu v mene maloletého, môže dôjsť k uskutočneniu právneho úkonu.
Je dôležité povedať, že právny úkon urobený v mene maloletého opatrovníkom ešte nenadobúda právne účinky. Dôvodom je práve § 28 Občianskeho zákonníka, resp. § 179 Občianskeho súdneho poriadku, a síce je potrebné schválenie právneho úkonu súdom. Účastníkmi tohto konania je zákonný zástupca (matka, otec,…) a kolízny opatrovník. V tomto momente nasleduje ďalší dôležitý krok, a to práve účasť kolízneho opatrovníka. Potom, čo sa vyjadrí kolízny opatrovník k navrhovanému právnemu úkonu, súd posúdi skutkový a právny stav a rozhodne, či právny úkon schváli alebo nie. Okresný súd Banská Bystrica v rozhodnutí 32P/89/2015 uviedol, že súd pri schvaľovaní právneho úkonu za maloleté dieťa v prvom rade musí mať na zreteli záujem maloletého a dodržanie zákona pri uzatváraní právneho úkonu tak, aby sa nestal neplatným, a to či už absolútne alebo relatívne. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým súd schválil navrhovaný právny úkon, nadobúda tento právny úkon právne účinky. A keď sa vrátime k nášmu príkladu, tak až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým súd schválil darovaciu zmluvu, kde subjektom (obdarovaný) je maloletý, nadobúda darovacia zmluva právne účinky. Až týmto momentom je napríklad možné, ak sa jedná o nehnuteľnosť, podať na Okresnom úrade, katastrálnom odbore návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Je zrejmé, že proces uskutočnenia právneho úkonu maloletým vôbec nie je jednoduchý, ale pozostáva z niekoľkých fáz. Ak rozpor záujmov neexistuje, tak za maloletého môže prejaviť vôľu zákonný zástupca.
Čo je to právo a etika v zdravotníctve
Špecifické Prípady Zastupovania: Prevody Majetku a Sociálne Zabezpečenie
Pri prevode nehnuteľného majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM) rodičov na ich maloleté dieťa dochádza k špecifickej situácii. Rodičia ako bezpodieloví spoluvlastníci prevádzanej nehnuteľnosti musia byť obaja uvedení na zmluve o prevode. Podpisujú zmluvu prvýkrát ako predávajúci. Ak pri uzatváraní zmluvy zastupujú svoje maloleté dieťa, podpisujú sa na zmluve po druhýkrát titulom zákonného zastúpenia aj za nadobúdateľa. Rodičia ako zákonní zástupcovia môžu pri takomto právnom úkone platne zastúpiť svoje maloleté dieťa, pokiaľ nepôjde o kolíziu záujmov. Ak dieťa nadobudne byt od rodičov, nájomnú zmluvu o jeho prenájme ďalšej osobe môže podpísať ktorýkoľvek z rodičov ako zákonný zástupca. Ak by sa však chcel predať byt, ktorý už vlastní maloleté dieťa, na tento právny úkon je potrebná schválenie súdu. Vyplýva to z § 28 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak zákonní zástupcovia spravujú majetok zastúpeného, pričom nejde o bežnú vec, je na nakladanie s týmto zvereným majetkom potrebné schválenie súdu.
Keďže daň z prevodu a prechodu nehnuteľností bola od 1.1.2005 fakticky zrušená, znalecký posudok na prevádzanú nehnuteľnosť v súčasnosti netreba. Poplatky súvisiace s prevodom nehnuteľností sa v súčasnosti spájajú najmä s podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Za tento návrh sa platí správny poplatok. Ak sa žiada, aby správa katastra rozhodla o návrhu do 15 dní od podania, zaplatí sa tzv. expresný poplatok. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností môžu podať aj predávajúci. Ak dieťa nadobudne byt do vlastníctva a bude ho prenajímať, rodič ako zákonný zástupca bude za neho podávať aj daňové priznanie k dani z príjmov. Daňovníkom je v tomto prípade dieťa, rodič vystupuje ako jeho zákonný zástupca. Údaje o zákonnom zástupcovi maloletého dieťaťa sa v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typ „B“ vpisujú na strane 2 do II. oddielu tlačiva.
Za oneskorené podanie daňového priznania hrozí daňovému subjektu zo strany daňového úradu pokuta vo výške 0,2 % z dane uvedenej v daňovom priznaní za každý deň omeškania až do výšky 10 % z vyčíslenej dane. Výška pokuty pritom môže byť najmenej 2000 Sk a najviac sa môže vyšplhať do limitu 1 000 000 Sk (pozn. sumy v SKK sú uvedené v pôvodnom texte a odkazujú na legislatívu pred zavedením eura). Ak daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie nevznikla daňová povinnosť, pokuta za oneskorené podanie daňového priznania je určená v paušálnej výške 2000 Sk (opäť v SKK). Vyplýva to z § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení. Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani v dodatočnej lehote určenej vo výzve správcu dane, hrozí fyzickej osobe pokuta v rozpätí od 10 000 Sk do 1,5 mil. Sk. Pokiaľ ide o takýto prípad, pokutu za správny delikt by daňový úrad uložil maloletému dieťaťu, pretože ono je daňovníkom dane z príjmov fyzickej osoby.
Sociálne Zabezpečenie Policajtov a Vojakov a Vplyv na Zákonných Zástupcov
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje sociálne zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov a príslušníkov ozbrojených síl. Tento zákon má vplyv aj na rodiny týchto osôb.
Nemocenské Zabezpečenie
V prípade dočasnej neschopnosti policajta alebo profesionálneho vojaka má zákonný zástupca nárok na náhradu služobného platu alebo služobného príjmu, prípadne na nemocenské. Výška a trvanie týchto dávok závisí od dôvodu dočasnej neschopnosti a od doby trvania služobného pomeru. Tieto dávky sú určené na zmiernenie finančných dopadov na rodinu v dôsledku ochorenia alebo úrazu zabezpečovanej osoby.
Úrazové Zabezpečenie
V prípade služobného úrazu alebo choroby z povolania policajta alebo profesionálneho vojaka má zákonný zástupca nárok na dávky úrazového zabezpečenia. Tieto dávky majú kompenzovať zníženie príjmu v dôsledku úrazu alebo choroby a zabezpečiť podporu pre rodinu v náročnej situácii.
Výsluhové Zabezpečenie
Po skončení služobného pomeru má policajt alebo profesionálny vojak nárok na výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok. Tieto dávky sú dôležitou súčasťou sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zložiek a ich rodín, zabezpečujúcich im finančnú istotu po ukončení aktívnej služby.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v exekučnej veci a zákonné zastúpenie
Dôležitým príkladom pre pochopenie rozsahu a hraníc zákonného zastúpenia rodičmi je prípad, ktorý riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci. V tomto prípade išlo o vymoženie výživného, kde matka Mgr. J. T. v zastúpení svojich maloletých detí podala návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, otcovi detí Ing. M. T. Okresný súd Banská Bystrica (exekučný súd) uznesením z 12. apríla 2010 č.k 2 Er 42/2009-202 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súd nemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) majúc za to, že „exekúcia sa vedie v rozpore so zákonom“, keďže matka maloletých detí „nebola oprávnená v ich mene vykonávať právne úkony“. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie totiž už bolo súdom nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo matke maloletých detí nariadené, aby deti odovzdala do dočasnej starostlivosti ich otca a prispievala na ich výživu sumou rovnajúcou sa 30 %-tám percentám zo sumy životného minima mesačne, k rukám ich otca.
Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd) uznesením zo 7. septembra 2010 sp.zn. 17 CoE 157/2010 odvolanie matky detí odmietol a o odvolaní súdneho exekútora rozhodol tak, že rozhodnutie exekučného súdu v ním napadnutej časti potvrdil. Odmietnutie odvolania odôvodnil tým, že na podanie tohto opravného prostriedku matka detí nebola oprávnená; nebola oprávnenou z exekučného titulu a v exekučnom konaní nemohla vystupovať ani ako zákonná zástupkyňa maloletých detí, oprávnených 2/ a 3/, a nebola ani splnomocnenou zástupkyňou oprávnenej 1/, ktorá medzitým nadobudla plnoletosť. Nedostatok jej oprávnenia vystupovať v exekučnom konaní ako zákonná zástupkyňa oprávnených 2/ a 3/, odvolací súd, rovnako ako exekučný súd, vyvodil z toho, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 29. októbra 2008 č.k. 31 P 3000/2008-11 o predbežnom opatrení bolo jej nariadené odovzdať maloleté deti (vtedy ešte aj oprávnenú 3/) do dočasnej starostlivosti ich otca a bolo jej nariadené prispievať na ich výživu mesačne sumou rovnajúcou sa 30 %-tám percentám zo sumy životného minima k rukám ich otca. Odvolací súd ustálil, že po nariadení predbežného opatrenia matke detí už nesvedčilo právo zastupovať ich v exekučnom konaní; toto právo, ako zákonnému zástupcovi, patrilo iba ich otcovi. K tomuto záveru dospel odvolací súd výkladom ustanovenia § 28 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Podľa odvolacieho súdu z predmetného ustanovenia vyplýva, že „oprávnenie vymáhať výživné proti druhému rodičovi v exekučnom konaní prislúcha tomu z rodičov, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti“. V čase, keď matka maloletých detí podala návrh na exekúciu, „povinnou osobou z hľadiska vyživovacej povinnosti bola matka detí“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, po preskúmaní veci dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté jednou z vád uvedených v ustanoveniach § 237 O.s.p., a to vadou spočívajúcou v tom, že dovolateľke, ako zástupkyni svojich detí, sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Podľa § 22 O.s.p. fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom. To neplatí, ak tento zákon ustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, s účasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b/ zastupovanie maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
Z vyššie citovaných ustanovení teda vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti, a teda aj právo zastupovať svoje maloleté dieťa, majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva, a teda aj zastupuje maloleté dieťa, len jeden z rodičov v prípadoch predpokladaných § 28 ods. 3 Zákona o rodine. Od zásahov do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov podľa § 38 Zákona o rodine, spočívajúcich v ich pozastavení, obmedzení alebo pozbavení, treba dôsledne odlišovať úpravu rodičovských práv a povinností podľa § 24, § 25, § 36 ods. 1 Zákona o rodine, spočívajúcu najmä vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine zostávajú rodičovi zachované i vtedy, ak mu súd predbežným opatrením nariadi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označil súd, a aby platil výživné na dieťa v nevyhnutnej miere.
Tento prípad potvrdzuje, že aj po nariadení predbežného opatrenia, ktoré upravuje starostlivosť o dieťa, rodičovské práva a povinnosti, vrátane práva zastupovať dieťa, zostávajú obom rodičom, pokiaľ nie sú výslovne pozastavené, obmedzené alebo pozbavené súdom v zmysle § 38 Zákona o rodine. Predbežné opatrenie o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov alebo dočasnej starostlivosti otca, ako to bolo v tomto prípade, samo osebe nepozbavuje druhého rodiča práva zastupovať dieťa v iných právnych úkonoch, pokiaľ to nie je v rozpore so záujmami dieťaťa a nevzniká kolízia záujmov. Rozhodnutie Najvyššieho súdu zdôrazňuje, že aj keď sa zmení osobné prostredie dieťaťa, základné rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú definované ako široká škála starostlivosti a zastupovania, zostávajú v platnosti, pokiaľ súd nerozhodne inak v prísnejších formách zásahu do rodičovských práv.
Súkromné právo sa vyznačuje najmä svojou dispozítívnosťou. Znamená to, že účastníci právnych vzťahov, ktoré vznikajú v oblasti súkromného práva, môžu disponovať svojím právnym vzťahom, inak povedané, môžu určovať, či vstúpia s inou osobou do právneho vzťahu alebo nie. Tiež sa môžu rozhodnúť, s kým do tohto právneho vzťahu vstúpia, ako dlho bude trvať, či zanikne a pod. Tento princíp sa prejavuje aj v oblasti zákonného zastupovania, kde je dôležité rozlišovať medzi jednotlivými úrovňami spôsobilosti maloletých na právne úkony a úlohou zákonných zástupcov pri zabezpečovaní najlepších záujmov dieťaťa.
tags: #zakonny #zastupca #pre #dieta #1971