Čierny kašeľ, odborne nazývaný pertussis, je vysoko infekčné ochorenie postihujúce dýchacie cesty, ktoré sa prejavuje silnými záchvatmi kašľa. V minulosti predstavoval čierny kašeľ vážnu hrozbu s potenciálne smrteľnými následkami. Patrí k najzávažnejším ochoreniam detského veku. Riziko predstavuje aj fakt, že už 3 - 4 dni pred objavením sa klinických príznakov ste infekční. Našťastie existuje účinná forma prevencie, ktorou sa proti tomuto ochoreniu môžete brániť - je ňou očkovanie proti čiernemu kašľu. Napriek tomu, že očkovanie je zatiaľ najlepšou prevenciou, na otázky ohľadom očkovania dospelých a nákazy čiernym kašľom odpovedali odborníci aj z ÚVZ SR, nakoľko sa ukazuje, že ani zaočkované dieťa nemusí byť úplne chránené. V tomto článku sa pozrieme na to, ako ochorenie vzniká, ako sa prejavuje u očkovaných a neočkovaných detí, aké sú možnosti prevencie a liečby a prečo je dôležité očkovanie aj v dospelosti.
Pohľad na čierny kašeľ: Závažnosť ochorenia včera a dnes
Čierny kašeľ spôsoboval epidémie už v dávnej minulosti. Pertussis, známy aj ako dávivý kašeľ, kŕčovitý kašeľ a záduch, je infekčné ochorenie dýchacích ciest vyvolané baktériami Bordetella pertussis alebo Bordetella parapertussis. Pôvodcom ochorenia je baktéria Bordetella pertussis (toxíny porušujú sliznice dýchacích ciest, výstelku priedušnice a priedušiek, prenikajú do krvi). Tieto baktérie napádajú výhradne človeka. V minulosti bola infekcia čiernym kašľom veľmi závažná a u náchylných skupín potenciálne smrteľná. Všetko sa zmenilo až v roku 1930, keď bola vyvinutá vakcína na čierny kašeľ. Približne v 50. rokoch minulého storočia viaceré krajiny (vrátane bývalého Československa) zaviedli povinné očkovanie. Plošné očkovanie proti čiernemu kašľu u nás začalo v roku 1958. Očkovali sa v tom čase všetky deti až do 6 rokov, preto očkovaní boli aj ľudia narodení v roku 1953 a neskôr. Vplyv očkovania na výskyt čierneho kašľa bol obrovský. Zatiaľ čo v roku 1956 bolo 520,5 prípadov čierneho kašľa na 100 000 obyvateľov (v absolútnych číslach išlo o viac ako 49 000 chorých a započítavané boli iba prípady s vtedy potvrdenými nákazami bez možnosti PCR stanovenia!), v 80. rokoch 20. storočia výskyt klesol na 0,3 prípadu na 100 000 obyvateľov. Vďaka zavedeniu antibiotickej liečby a najmä vďaka očkovaniu sa podarilo jeho výskyt výrazne obmedziť. Napriek tomu čierny kašeľ nikdy úplne nevymizol a v posledných rokoch dokonca pozorujeme nárast jeho výskytu. Počet chorých čiernym kašľom u nás nikdy neklesol na 0. Je to dané priebehom tohto ochorenia aj vakcínou. Medzi ľuďmi koluje mýtus, že čierny kašeľ je ochorenie minulosti a ochorieť naň v dnešnej dobe je raritné. Opak je však pravdou. Dnes už čierny kašeľ často považujeme za ochorenie minulosti, v skutočnosti ale nikdy úplne nevymizlo.
Ako sa čierny kašeľ šíri a aká je jeho inkubačná doba?
Nákaza sa prenáša predovšetkým kvapôčkovou infekciou - chorý človek je však nákazlivý už tri až štyri dni pred objavením sa klinických príznakov. Dominantný prenos je vzdušnou cestou kvapôčkami mukózneho sekrétu infikovanej osoby. Tieto baktérie napádajú výhradne človeka a prenášajú sa kvapôčkami pri kýchaní, kašľaní a rozprávaní alebo priamym kontaktom. Vnímavé kontakty v spoločnej domácnosti zaznamenávajú takzvaný attack rate 90 %, teda pri výskyte ochorenia v domácnosti môže ochorieť až 90 % vnímavých (neočkovaných, s oslabenou imunitou, atď.) členov tejto spoločnej domácnosti. Prenos kontaminovanými predmetmi je menej častý. Chorá osoba je vysoko infekčná v prvotnom, tzv. katarálnom štádiu, ktoré má necharakteristické príznaky - horúčka, kašeľ, nádcha. Trvá zvyčajne jeden až dva týždne, potom infekciozita rýchlo klesá. Inkubačný čas je pri pertussis 7 - 10 dní (rozpätie 6 až 20 dní). Ochorenie trvá 21 dní od prvých príznakov ochorenia u antibiotikami neliečených osôb. Osoba liečená makrolidmi je po piatich dňoch považovaná za neinfekčnú. Baktérie vyvolávajúce čierny kašeľ nie sú príliš odolné voči vonkajším vplyvom, riziko prenosu infekcie tak môžu znižovať bežné hygienické návyky - časté umývanie rúk, pravidelné vetranie, a predovšetkým vyhýbanie sa kontaktu s chorou osobou.
Príznaky čierneho kašľa: Chameleón medzi ochoreniami
Z hľadiska prejavov je čierny kašeľ skutočným chameleónom. Symptómy sa premieňajú podľa toho, kto je pacientom, či bol predtým očkovaný alebo či trpí súčasne nejakým chronickým ochorením. Nástup infekcie býva veľmi nenápadný, bežné prechladnutie a pokašliavanie môže trvať aj 6 týždňov. V prvom štádiu prebieha čierny kašeľ pod obrazom prechladnutia (mierne zvýšená teplota, únava, nechutenstvo, nádcha, kýchanie, mierny, neproduktívny a občasný kašeľ). Chorý je najnákazlivejší práve v tomto počiatočnom období čierneho kašľa s miernymi príznakmi. Prítomné sú aj nádcha, kýchanie, mierne zvýšená teplota, bolesti hrdla, strata chuti do jedla, únava, zápal spojoviek.
Pre druhé, paroxyzmálne štádium sú typické nočné záchvaty suchého, dráždivého kašľa trvajúci minimálne dva týždne, ale môže trvať aj dva mesiace. Prichádzajú silné záchvaty dráždivého kašľa, obvykle najprv v noci a následne aj počas dňa. Pacient sa po záchvate kašľa často zajaká kvôli problémom nadýchnuť sa. To vyvoláva typický kokrhavý zvuk na konci kašľania, ktorý je často ukazovateľom čierneho kašľa u detí. Kašeľ sa prejaví ako dávivý - dráždivý a kŕčovitý, suchý záchvatový (najmä v noci chorému nedovolí spať, pri kašli musí sedieť, hovorí sa mu aj tzv. somársky alebo štekavý kašeľ podľa krátkeho výdychu a namáhavého, hlučného zajakavého nádychu), ktorý trvá minimálne mesiac a najmä v noci dieťa vykašliava hustý hlienovitý sekrét, alebo ho vyvracia - môže mu pritom sčervenieť až zmodrieť tvár, môže sa potiť, slziť či objaviť sa krátka zástava dychu, po ktorej nasleduje hlasný nádych. Pri ťažkom priebehu záchvaty čierneho kašľa sprevádza krátke apnoe (neschopnosť sa nadýchnuť). Typický sípavý zvuk po záchvate kašľa pri čiernom kašli sa prirovnáva ku kohútiemu kikiríkaniu.
V poslednom, treťom štádiu, štádiu rekonvalescencie, záchvaty kašľa pomaly ustupujú (znižuje sa počet aj intenzita záchvatov). Niekedy prejavy aj úplne vymiznú, ale vyliečený pacient zostáva náchylný k iným respiračným ochoreniam. Záchvaty môže sprevádzať zvracanie, vysoké teploty, celkové vyčerpanie a úbytok váhy (trvá niekoľko týždňov).
Atypické prejavy a rizikové skupiny
Typický záchvatovitý kašeľ a zajakavé nadychovanie upozorní lekára, že ide o niečo vážnejšie ako bežné prechladnutie. Avšak, nie každý chorý má také príznaky. Predtým očkovaní dospelí alebo deti, ktorí sú proti rozvoju čierneho kašľa stále aspoň čiastočne chránení, nemusia mať typické prejavy vôbec. Čierny kašeľ u nich prebehne mierne bez toho, aby sa prišlo na to, že nejde o prechladnutie alebo chrípku. U osôb, ktoré boli v detstve očkované, však môže mať čierny kašeľ ľahký, atypický priebeh - často ide len o dlhšie trvajúci dráždivý kašeľ bez typických záchvatov. Suchý kašeľ môžu tiež považovať za infekciu Covidom-19 alebo napríklad aj za prejav dlhotrvajúceho postcovidového syndrómu.
Závažný až život ohrozujúci priebeh čierneho kašľa hrozí u novorodencov a malých dojčiat do jedného roka. Najmenšie bábätká čierny kašeľ zásadne ohrozuje, pretože ešte nevedia odkašliavať. Hlavne u dojčiat do 6 mesiacov sa tak kašeľ vôbec nemusí objavovať. U bábätka ale môže dochádzať ku krátkym zástavám dychu, ktoré pre nich môžu byť až život ohrozujúce. Rizikovou skupinou sú aj pacienti s dlhodobými dýchacími ťažkosťami, u ktorých sa po prekonaní čierneho kašľa spravidla zhoršuje ich základné ochorenie a sú vo väčšom riziku rozvoja následných komplikácií, najmä závažného zápalu pľúc alebo pravostranného srdcového zlyhania. V ťažkých prípadoch môžu záchvatový kašeľ sprevádzať poruchy dýchania, bezvedomie, vysoké teploty, nepokoj, krvácanie do slizníc, kože a centrálneho nervového systému. U malých detí môže ochorenie spôsobiť aj zápal pľúc, dehydratáciu, poškodenie mozgu. Ďalšou častou potenciálne život ohrozujúcou komplikáciou je rozvoj zápalu pľúc.
Kto je najviac ohrozený čiernym kašľom?
Medzi najviac ohrozenú skupinu patria novorodenci a dojčatá. Teda deti, ktoré ešte neboli vôbec očkované z dôvodu nízkeho veku, alebo ešte nedokončili základné očkovanie 3 dávkami do dovŕšenia prvého roku života. Rovnako aj staršie deti, u ktorých je toto očkovanie z akýchkoľvek dôvodov kontraindikované. V riziku ťažkého priebehu čierneho kašľa sú predovšetkým neočkované, respektíve nekompletne zaočkované deti v prvom roku života. U nich má ochorenie často závažný priebeh s ohrozením života. Druhou ohrozenou skupinou sú dospelí pacienti, predovšetkým s pridruženými pľúcnymi ochoreniami, u ktorých došlo k „vyvanutiu“ imunity po očkovaní v detskom veku. Súčasne odporúčame všeobecným lekárom pre deti a dorast, aby oslovili rodičov nezaočkovaných detí s cieľom zdôrazniť význam očkovania proti osýpkam, čiernemu kašľu a záškrtu.
Medzi ďalšie rizikové skupiny, ktorým sa odporúča preočkovanie, patria osoby so zvýšeným rizikom prenosu infekcie na osoby s rizikom ťažkého priebehu ochorenia - ako novorodenci a seniori. Preočkovať by sa mali aj zdravotnícki pracovníci alebo akékoľvek osoby pracujúce s deťmi do piatich rokov života a tehotnými ženami. Vnímavú populáciu tvoria ľudia, ktorí nie sú zaočkovaní, ako aj osoby, u ktorých časom došlo k významnému poklesu ochranných protilátok.
Diagnostika čierneho kašľa a možnosti liečby
Včasne zahájená liečba je podľa odborníkov a odborníčok ÚVZ SR dôležitá. V laboratórnej diagnostike zohráva dôležitú úlohu serológia. Prvý odber by sa mal vykonať ihneď po podozrení na ochorenie, druhá vzorka sa obvykle odoberá približne o 3 týždne. V prvej fáze nastupujú protilátky triedy IgA, ktoré sú detekovateľné už v priebehu 1 - 2 týždňa. Na infekciu čierneho kašľa v počiatočnom štádiu môže ukazovať pozitívny nález iba samotných protilátok triedy IgA. Protilátky triedy IgG sú prítomné v 2. - 3. týždni ochorenia a vrchol dosahujú približne v 8. týždni. Samotný nález protilátok triedy IgG zodpovedá predchádzajúcej infekcii a ich prítomnosť môže pretrvávať aj niekoľko rokov, priblížila diagnostiku pediatrička Andrea Hervayová.
Lekár na určenie diagnózy využíva kultiváciu baktérie Bordetella pertusis zo steru od pacienta, určenie baktérie pomocou PCR alebo stanovenie protilátok proti tomuto pôvodcovi v krvi pacienta. Hladina C-reaktívneho proteínu je jednoduchý a efektívny marker bakteriálnych infekcií. Dokáže preto dať odpoveď na otázku, či je nutné nasadiť antibiotiká alebo nie. CRP test na čierny kašeľ ale nie je dostatočne vypovedajúci. Moja skúsenosť je, že po 3 týždňoch kašľa som žiadala RTG pľúc, vraj nie je potrebný. Tento týždeň opäť zhoršenie a pridali sa 39 st. horúčky. Už som si vydupala ďalšie odbery na mykoplazmy, chlamýdie a čierny kašeľ. Dnes prišli výsledky. Čierny kašeľ potvrdený. Smutné, že ja ako matka musím žiadať a prosiť o vyšetrenia. Keby som nežiadala, doteraz nevieme ani čo máme.
Rovnako ako iné bakteriálne infekcie je pre liečbu čierneho kašľa nevyhnutné nasadiť antibiotiká, spravidla zo skupiny makrolidov. Dôležité je začať s podávaním antibiotík čo najskôr. Tieto antibiotiká významne znižujú výskyt komplikácií. Baktérie Bordetella pertusis našťastie nevytvárajú proti týmto antibiotikám rýchlo rezistenciu. Súčasťou liečby je aj tlmenie príznakov najmä kašľa. Aj keď je zahájená liečba antibiotikami, je nutné aspoň 5 dní chorého izolovať. Chorý by mal byť izolovaný od ostatku rodiny. V prípade čierneho kašľa karanténa tohto typu chráni ostatných v čase, keď ešte nie je infekčnosť dostatočne potlačená. V 2. fáze čierneho kašľa antibiotiká nemajú schopnosť tlmiť záchvaty kašľa, dokážu ale znížiť nákazlivosť ochorenia. Akútna fáza trvala 2 týždne, kedy sme sa v noci dusili, zvracali, dcéra nevedela dýchať. Doktorka jej nasadila ATB Klacid na 14 dní. Ale že priebeh to už neovplyvní, kašľať bude ešte stále nejaký čas. Vraj sa majú nasadiť hneď v prvej fáze. Ale to sme ešte vtedy nevedeli. Bojím sa, že užívanie 14 dní ju už oslabí úplne.
Čierny kašeľ, príčiny, príznaky a symptómy, diagnostika a liečba
Očkovanie proti čiernemu kašľu: Najúčinnejšia prevencia
Najúčinnejším prostriedkom v prevencii ostáva podľa ÚVZ SR aj českých úradov očkovanie. Očkovanie proti čiernemu kašľu je bezpečné. Všeobecný princíp, na ktorom vakcíny fungujú, je stimulácia imunitného systému k tvorbe vlastných ochranných protilátok. Vakcína nášmu telu „ukáže“, čo sa nachádza vo vonkajšom svete, a naše telo na to zareaguje vytvorením protilátok. Čierny kašeľ je vyvolaný baktériou Bordetella pertussis. Naše telo sa s danými látkami počas očkovania stretne, vytvorí protilátky a imunita si ich zapamätá.V dnešnej dobe sa proti čiernemu kašľu používajú acelulárne vakcíny, ktoré majú 85% účinnosť. Ide o veľmi šetrný typ vakcíny. Predtým v minulosti boli na čierny kašeľ dostupné aj celulárne vakcíny, postupne sa od nich ale prešlo práve na acelulárne vakcíny, ktoré sú veľmi šetrné a to aj za cenu toho, že predtým používané očkovanie proti čiernemu kašľu malo vyššie účinnosť a získaná imunita po očkovaní vydržala dlhšie. Každé očkovanie chráni do určitej miery, niektoré je účinné na 95 % alebo 97 %. Očkovanie tak ostáva jedinou skutočne účinnou prevenciou proti nákaze. Tvorba protilátok po vakcinácii je hmatateľná cca po 21 dňoch.
Povinné očkovanie detí proti čiernemu kašľu
Povinnosť očkovania proti čiernemu kašľu na Slovensku pretrváva. Očkovanie proti čiernemu kašľu u nás patrí medzi povinné očkovania. Na Slovensku je zaradené do pravidelného povinného očkovania detí ako hexavakcína, plne hradená z verejného zdravotného poistenia. Očkovania proti osýpkam, čiernemu kašľu, ako aj záškrtu sú v Slovenskej republike dlhodobo zaradené do povinného pravidelného očkovania detí a očkovacia látka je plne hradená z verejného zdravotného poistenia. Povinné očkovanie proti čiernemu kašľu je súčasťou očkovacieho kalendára pre dojčatá a deti. Základné očkovanie sa tak vykonáva v 3., 5., 11. mesiaci života dieťaťa hexavakcínou. Prvá dávka sa podá v treťom mesiaci života novorodenca, druhá dávka o 2 mesiace a tretia dávka o 6 mesiacov po druhej dávke. Následné preočkovanie deti potom čaká v 6. roku a druhé preočkovanie v 13. roku. Všeobecne sú podľa ÚVZ deti najlepšie chránené až po absolvovaní základného očkovania - 3 dávok hexavakcínou, ale čiastočnú ochranu pred ťažkým priebehom ochorenia môže priniesť už prvá dávka očkovania. Údaje o významnom poklese výskytu čierneho kašľa po zavedení očkovania sú uvádzané v mnohých zahraničných literatúrach. Tieto údaje jasne svedčia o efektivite očkovania.
Očkovanie proti čiernemu kašľu v dospelosti a tehotenstve
Postvakcinačná ani postinfekčná imunita nie je celoživotná, pokles protilátok je hmatateľný už po 3 - 10 rokoch. Presná dĺžka postvakcinačnej imunity nie je známa. Imunita totiž vekom klesá. Z tohto dôvodu sa už viac rokov sa odporúča preočkovávanie dospelých proti čiernemu kašľu. Podľa vyhlášky majú byť dospelí ľudia pravidelne preočkovaní proti tetanu, mali sme na to staršiu vakcínu, ktorá obsahovala len tetanus. Teraz sa ale odporúča preočkovať kombinovanou vakcínou, ktorá obsahuje aj antigény čierneho kašľa. MUDr. Kartousová to mladým dospelým, ktorí od nej odchádzajú do starostlivosti všeobecného lekára či lekárky pre dospelých vysvetľuje, aby si pýtali túto kombinovanú vakcínu. Pediatrička Hervayová priznáva, že v 13. roku života sa očkuje proti čiernemu kašľu naposledy u pediatra či pediatričky. Problém nastáva potom, keď dorast opúšťa ambulanciu - u všeobecného lekára či lekárky sa to už tak poctivo nesleduje, pretože tam preberá pacient sledovanie za seba. Ľudia si u nás vôbec neuvedomujú, že sú za svoje zdravie zodpovední sami. Svoj očkovací kalendár si dospelí musia strážiť sami. Niekedy sa preto na nejaké to preočkovanie zabudne. Posilňujúca dávka očkovania na čierny kašeľ je odporúčaná každému dospelému minimálne 1x za život.
Očkovanie, respektíve preočkovanie sa vykonáva trivalentnou (trojzložkovou) vakcínou proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (Tdap). V rámci povinného pravidelného preočkovania dospelých (každých 15 rokov) proti záškrtu a tetanu sa bežne používa dvojvalentná vakcína proti spomínaným ochoreniam, ktorá je hradená z verejného zdravotného poistenia. Osoba môže požiadať v rámci tohto povinného preočkovania aj o vakcínu obsahujúcu antigén proti čiernemu kašľu. V takom prípade si doplatí cenový rozdiel medzi bežne používanou vakcínou proti záškrtu a tetanu, nakoľko preočkovanie proti čiernemu kašľu je odporúčaným očkovaním. V prípade, že neuplynulo 15 rokov od posledného očkovania, záujemcovia si hradia vakcínu sami v plnej výške. Podáva sa jedna dávka vakcíny.Usmernenie hlavného hygienika Slovenskej republiky z 20. 6. 2024 upresňuje jednotlivé odporúčania: Ak boli záujemcovia o očkovanie trojzložkovou vakcínou zaočkovaní proti záškrtu a tetanu pred menej ako 15 rokmi, ale majú záujem o očkovanie proti pertussis, odporúča sa od posledného očkovania proti tetanu a záškrtu najmenej 18 mesiacov, optimálne však 5 rokov. V naliehavom prípade, pri vysokom riziku nákazy, sa môže očkovať bez ohľadu na interval od posledného očkovania proti záškrtu a tetanu.Preočkovanie proti čiernemu kašľu v dospelosti sa môže vykonať kedykoľvek počas roka. Ochorenie sa totiž šíri celoročne, nie sezónne ako napríklad chrípka. Nie je preto dôležité, v akom konkrétnom mesiaci je dávka podaná.Výhodné pre dospelých môže byť preočkovanie spoločnou vakcínou proti čiernemu kašľu a tetanu. Ideálnym z hľadiska načasovania je potom obdobie, kedy sa človek plánuje stať rodičom. Okrem rodičov je preočkovanie na čierny kašeľ tiež odporúčané ľuďom, ktorí v rámci svojej profesie pracujú s najmenšími deťmi.
Špecifickou skupinou sú tehotné ženy. Očkovanie, resp. preočkovanie dospelých ostáva zatiaľ odporúčané. Hlavnou ochranou novorodencov v prvých mesiacoch života pred čiernym kašľom je očkovanie mamičky v tehotenstve, pretože bábätko chránia jej protilátky. Očkovanie proti čiernemu kašľu sa odporúča aj v tehotenstve, konkrétne v 3. trimestri medzi 27. a 36. týždňom tehotenstva. Tehotné ženy sa očkujú v 27. - 36. týždni tehotenstva a mali by sa očkovať pri každom tehotenstve. Protilátky vytvorené v tele matky sa prenášajú cez placentu do tela bábätka. Tento proces sa nazýva pasívna imunizácia. Očkovanie je v tehotenstve bezpečné a dieťa je po narodení chránené protilátkami z materského mlieka. Protilátky, ktoré si vďaka aktívnej imunizácii vytvoria, potom budú proti čiernemu kašľu chrániť novorodenca niekoľko prvých mesiacov. Ochrana, ktorú matka dieťatku poskytne, trvá približne 2 až 3 mesiace, potom jej účinnosť postupne klesá. To je dôvod, pre ktorý sa prvá dávka proti čiernemu kašľu podáva už v 3. mesiaci života.
Čierny kašeľ, príčiny, príznaky a symptómy, diagnostika a liečba
Čierny kašeľ u zaočkovaných detí a dospelých: Prečo sa môžu nakaziť?
Aj zaočkované dieťa sa môže nakaziť čiernym kašľom, ale priebeh ochorenia je zvyčajne miernejší. Očkovanie chráni do určitej miery, ale nie je účinné na 100 %. Pediatrička Kartousová dodáva aj vyjadrenie k nákaze u dieťaťa po očkovaní: „Každé očkovanie chráni do určitej miery, niektoré je účinné na 95 % alebo 97 %. Preto nie je vylúčené, že riadne očkované dieťa ochorie, ale zvyčajne je priebeh nepomerne miernejší a je to výnimočné." Priebeh choroby je u nich ale menej závažný, obzvlášť u predtým očkovaných dospelých čierny kašeľ môže prebehnúť mierne a nemusí byť vôbec diagnostikovaný. Prechodený čierny kašeľ považovaný za bežnú infekciu týchto ľudí nejako zásadne neohrozuje. ÚVZ SR uviedol: "Dôležitú úlohu zohráva imunitný systém očkovaného jedinca, ktorú dávku dieťa dostalo, ako dlho po očkovaní sa nakazilo, jeho aktuálny zdravotný stav v čase očkovania, atď."
Ľudia, ktorí majú z minulosti proti čiernemu kašľu očkovanie alebo priamo prekonali čierny kašeľ, nie sú proti reinfekcii imúnni do konca života. Po niekoľkých rokoch sa ochrana aktívnou imunizáciou oslabuje, a aj oni sa môžu čiernym kašľom nakaziť. Z rozhovoru sme zistili, že kým u muža je tu tá možnosť, že jeho vakcína z detstva už nemá ochranný účinok a tým pádom sa čiernym kašľom mohol nakaziť, tak v prípade dcéry, ktorá je z detstva riadne zaočkovaná aj preočkovaná, vôbec nevieme poradiť, aká je šanca, že čierny kašeľ mohla chytiť aj ona? Očkovanie je predsa relatívne čerstvé.
U očkovaných detí sa ochorenie môže prejaviť typickým záchvatovitým kašľom, ktorý môže trvať aj 6 týždňov a má dlhodobú rekonvalescenciu. Prípady čierneho kašľa u očkovaných detí sa množia. Jeden pediater uviedol: "Za posledných pár mesiacov sme mali prípady čierneho kašľa…pamätám si prípady 2 sestier, jedna cca 8 m, druhá 2 roky, obe očkované, celkom čerstvo, napriek tomu extrémne dráždivý kašeľ, dosť ťažko to niesli…nechcem si predstavovať čo by bolo, ak by očkované neboli vôbec." Iná mamička sa podelila o skúsenosť: "Ja aj dcéra (4r) sme očkované, a mali sme čk. Nič horšie som nezažila. 2 mesiace sme kašľali, museli sme ísť na liečenie k moru. Akútna fáza trvala 2 týždne, kedy sme sa v noci dusili, zvracali, dcéra nevedela dýchať. Absolútne to nie je nevinná choroba. Očkované dieťa, ktoré to od neočkovaného ani nedostalo. Aj očkované bábätko, ktoré to tiež zvládalo relatívne dobre, ale kvôli veku to bolo veľmi, veľmi nepríjemné. CK v oboch spomínaných prípadoch potvrdený." Ak máte podozrenie, trvajte na testoch.
Aktuálna epidemiologická situácia na Slovensku a v okolitých krajinách
Na Slovensku je aktuálne najviac prípadov v Žilinskom kraji, čo potvrdzuje aj aktuálna správa z jednej základných škôl. Úrad verejného zdravotníctva koncom októbra (24. 10. 2024) evidoval 4 600 prípadov nákazy čiernym kašľom od začiatku tohto roka. Len týždeň pred touto informáciou pribudlo 155 nových prípadov, z toho najviac práve v Žilinskom kraji. „Ochorenia sa vyskytujú vo všetkých vekových skupinách, s najvyššími chorobnosťami vo vekovej skupine nularočných detí," priblížil ÚVZ. Regionálne úrady verejného zdravotníctva naďalej vykonávajú epidemiologické vyšetrovania v ohniskách ochorení na čierny kašeľ a nariaďujú príslušné protiepidemické opatrenia. Pred rokom 2020 sa v SR zaznamenávali desiatky až stovky prípadov ročne. Počas roka 2024 však už ku koncu marca bolo zachytených 261 prípadov.
V Česku je situácia ešte horšia - od začiatku roka zomrelo v súvislosti s ochorením už 12 ľudí, naposledy 75-ročná seniorka a predtým len 3-mesačné bábätko. Celkovo sa nakazilo podľa posledných správ z českého Štátneho zdravotného ústavu do 3. novembra už 34 423 ľudí. Od konca septembra pribudlo ďalších 2 333 prípadov a tak priemerný nárast evidoval ústav za 4 ostatné týždne o 448 prípadov za týždeň. Ide tak o najsilnejšiu tohtoročnú epidémiu čierneho kašľa v Česku za viac ako 60 rokov. Najviac prípadov ochorenia pribudlo v Česku vo vekovej skupine 15 - 19-ročných a detí do 1 roka sa nakazilo viac ako 600. Väčšina úmrtí bola v seniorskom veku. Aj preto naše úrady vyzvali na preventívne očkovanie aj v starších vekových skupinách. Nárast počtu prípadov čierneho kašľa evidujú aj ďalšie európske krajiny - Belgicko, Chorvátsko, Dánsko, Holandsko, Švédsko, Veľká Británia. Infekčné ochorenia nepoznajú hranice a dokážu sa veľmi rýchlo šíriť, ako ukázala aj nedávna pandémia spôsobená ochorením Covid-19. Aj situácia v susednom Česku, kde sa aktuálne šíri čierny kašeľ, upriamuje pozornosť na význam očkovania.
Prečo počty nákaz čiernym kašľom z roka na rok stúpajú?
Zvýšené počty prípadov niektorých infekčných ochorení, ako je napríklad čierny kašeľ, sa zvyknú cyklicky objavovať zhruba každých päť rokov. Malé epidémie čierneho kašľa sa majú tendenciu opakovať v približne 3 až 5-ročných cykloch. Približne tak dlho trvá, kým počet vnímavých ľudí v populácii vzrastie natoľko, že sa ochorenie dokáže ľahšie šíriť. Hlavným dôvodom je pokles ľudí zaočkovaných proti čiernemu kašľu. Slabnutie efektu očkovania - vakcína proti čiernemu kašľu neposkytuje ochranu na celý život. Na Slovensku v posledných rokoch zaznamenávame síce mierny, ale neustále klesajúci trend zaočkovanosti v rámci povinného pravidelného očkovania detí. Zaočkovanosť proti týmto ochoreniam na Slovensku v niektorých krajoch či okresoch klesla pod 95 %, čo je úroveň zabezpečujúca kolektívnu imunitu.„Na Slovensku v posledných rokoch zaznamenávame síce mierny, ale neustále klesajúci trend zaočkovanosti v rámci povinného pravidelného očkovania detí. Zvýšené počty prípadov niektorých infekčných ochorení, ako je napríklad čierny kašeľ, sa zvyknú cyklicky objavovať zhruba každých päť rokov. Približne tak dlho trvá, kým počet vnímavých ľudí v populácii vzrastie natoľko, že sa ochorenie dokáže ľahšie šíriť. Vnímavú populáciu tvoria ľudia, ktorí nie sú zaočkovaní, ako aj osoby, u ktorých časom došlo k významnému poklesu ochranných protilátok,“ hovorí hlavný hygienik SR MUDr. Mgr. Tatiana Červeňová, MPH, MHA. Epidemiologická situácia sa obvykle stabilizuje tým, že sa vnímavá populácia opätovne zmenší kombináciou očkovania a prekonania ochorenia.
Ďalšími faktormi sú:
- Vďaka globalizácii (cestovanie, migrácia) relatívne klesá zaočkovanosť populácie proti čiernemu kašľu.
- Baktérie Bordetella sa vedia vďaka adaptácii lepšie prekonať ochranu pred infekciou, ktorú poskytuje očkovanie.
- Covid-19 zmenil aj počty nákaz čiernym kašľom.
Problém však podľa lekárky Hervayovej bol napríklad minulý rok výpadok vakcín a posúvanie očkovania: „Očkovacia látka je spoľahlivá, len celý minulý rok bol neskutočný výpadok práve tejto vakcíny, tak sa očkovania posúvali pre absolútny nedostatok vakcín. Čo je nemysliteľné v modernej dobe, ale to na Slovensku, bohužiaľ, neplatí. Lekári si zháňali vakcínu, ako sa len dalo, aby sa detí v 13. roku života mohli zaočkovať. Veľakrát to bol boj s lekárňou za pár kusov vakcín. Vakcína pre dospelých nebola vôbec skoro celý rok. Bohužiaľ. Teraz pár týždňov je opäť dostupná varianta očkovacej látky tetanus čierny kašeľ. Bolo to náročné obdobie a hlavne práca časovo navyše," dodáva na záver MUDr. Hervayová.
Preventívne opatrenia nad rámec očkovania
Úrady apelujú na dodržiavanie preventívnych opatrení, ktorými sú:
- Ľudia s respiračnými ochoreniami majú zostať doma - ak sa pohybujú na verejnosti, mali by zvážiť nosenie respirátora.
- Pri kýchaní a kašľaní si zakrývajte ústa, kýchajte do ohybu lakťa alebo využívajte hygienické vreckovky.
- Často a riadne si umývajte ruky.
- Vyhýbajte sa kontaktu s chorými osobami či preľudneným nevetraným priestorom.Riziko prenosu infekcie znižujú bežné hygienické návyky - časté umývanie rúk, pravidelné vetranie a vyhýbanie sa kontaktu s chorou osobou.
Význam kolektívnej imunity a zodpovednosť za zdravie
Prostredníctvom ochranných protilátok vytvára zaočkovaná populácia určitú „ochrannú bariéru”, a tak zabraňuje šíreniu infekčných ochorení v komunite. Klesajúca zaočkovanosť sa na Slovensku týka najmä menších detí. „U detí narodených v roku 2016 je zaočkovanosť nižšia ako 95 percent pri preočkovaní proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne." Mnohí rodičia sa však obávajú vedľajších účinkov očkovania a riešia dilemu, či svoje dieťa nechať zaočkovať alebo nie. Aj pre nich sú k dispozícii poradne očkovania zriadené pri regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. Podľa Tatiany Červeňovej, hlavnej hygieničky Slovenskej republiky, má každý rodič právo pýtať sa na všetko, čo súvisí s očkovaním dieťaťa. Cieľom nie je vyberanie pokút. „Odporúčame rodičom, ktorých deti neboli proti týmto ochoreniam očkované v rámci pravidelného povinného očkovania, aby kontaktovali príslušného pediatra a prediskutovali možnosť ich očkovania." Úrad verejného zdravotníctva SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva v SR pozorne sledujú výskyt čierneho kašľa, osýpok a záškrtu na našom území i v okolitých krajinách EÚ. Vzhľadom na tento pokles a na pohyb osôb medzi krajinami nie je možné vylúčiť šírenie týchto ochorení na našom území.
tags: #zaockovane #dieta #cierny #kasel