Premýšľate nad tým, akú krvnú skupinu bude mať vaše dieťa alebo čo znamená pojem „zlatá krv“? Téma krvných skupín je zaujímavá a aktuálna pre mnohých budúcich rodičov, najmä v kontexte dedičnosti a možných rizík v tehotenstve. Krvná alchýmia zohráva kľúčovú úlohu nielen pri darcovstve a transfúzii krvi, ale aj počas tehotenstva. Mnohé čerstvé mamičky po pôrode márne hľadajú v prepúšťacej správe informáciu o krvnej skupine svojho dieťatka. Táto otázka vyvoláva diskusie a niekedy aj zmätok, keďže sa v médiách objavujú rôzne vyjadrenia. Kedy teda dochádza k zisteniu krvnej skupiny novorodenca a aký je dôvod pre súčasnú prax? Aby sme pochopili túto problematiku, je potrebné najprv sa ponoriť do základov krvných skupín a ich dedičnosti.
Základy krvných skupín a ich dedičnosti
Naša krv je zložená z rôznych druhov buniek, ktoré plávajú v žltkastej tekutine nazývanej krvná plazma. Pod pojmom krvná skupina rozumieme všetky geneticky určené vlastnosti červenej krvinky, ktoré sú dané prítomnosťou špecifických antigénov. Krvné elementy - čiže krvinky (biele, červené, krvné doštičky) majú na svojom povrchu zložité molekuly, takzvané antigény. Na základe štruktúry jednotlivých antigénov rozoznávame jednotlivé krvné skupiny. V krvnej plazme sa zas môžu nachádzať protilátky proti bielkovinám iných krvných skupín. Keď sa krvinka dostane do cudzieho organizmu, jej jednotlivé antigény majú schopnosť vyvolať v tele tvorbu protilátky, ktorej cieľom je odstrániť túto cudziu krvinku.
Za objavom krvných skupín stál viedenský lekár Karl Landsteiner, ktorý ich popísal na začiatku 20. storočia. V súčasnosti existuje viac než 45 systémov kategorizácie krvných skupín, pričom veda v tejto oblasti neustále napreduje. Len prednedávnom vedci vyriešili 50-ročnú záhadu a oficiálne uznali nový krvný systém nazvaný MAL. V rámci neho identifikovali extrémne vzácny typ krvi, ktorý interne nazvali „Gwada negativ“ (podľa pôvodu rodiny, u ktorej bol objavený). V praxi sa však väčšina z nás stretáva s dvomi najpoužívanejšími systémami, a to systémom AB0 a Rh faktorom. Ostatné systémy sú významné najmä v špecializovaných odboroch medicíny.
Dedičnosť krvnej skupiny je založená na genetike. Krvné skupiny rovnako ako napríklad farbu očí alebo vlasov dedíme po rodičoch. Každý rodič odovzdáva dieťaťu jeden gén typu A, B alebo 0. Po oplodnení vajíčka ženy mužskou spermiou a úspešnom uhniezdení získava plod polovicu genetickej výbavy od otca a polovicu od matky. Vznik krvnej skupiny dieťaťa je teda vždy tvorený dvoma génmi. Gény A a B sú dominantné a gén 0 je nedominantný, teda recesívny. Ak sa teda napríklad gén 0 spáruje s génom A, krvná skupina bude A, pretože gén A je dominantný nad génom 0. Ak dieťa zdedí gén A po jednom rodičovi a gén B po druhom, dôjde k takzvanej kodominantnosti, pri ktorej ani jeden gén neprevažuje, a krvná skupina dieťaťa bude AB. Dieťa má krvnú skupinu 0 iba vtedy, ak zdedí po oboch rodičoch gén 0. Rodičia s krvnou skupinou 0 môžu mať len dieťa s rovnakou skupinou.
Systém AB0 a jeho špecifiká
Systém skupín AB0 rozlišuje štyri hlavné krvné skupiny: A, B, AB a 0. To, do ktorej skupiny patríte, závisí od prítomnosti antigénov A a B na povrchu červených krviniek a od prítomnosti protilátok vo vašej krvnej plazme. V systéme AB0 hovoríme o prirodzených protilátkach, nazývaných aglutiníny, a krvných antigénoch, označovaných ako aglutinogény. Krvné antigény rozpoznávajú akékoľvek „cudzie“ antigény a „hovoria“ nášmu imunitnému systému, aby ich zničil. Pri narodení je množstvo prirodzených protilátok prakticky nulové a vytvárajú sa až v priebehu prvého roka života dieťaťa.
Prirodzené protilátky sa označujú podľa toho antigénu, proti ktorému sa tvoria:
- Krvná skupina A: Na červených krvinkách má antigén A. V krvnej plazme sa nachádzajú protilátky anti-B.
- Krvná skupina B: Na červených krvinkách má antigén B. V krvnej plazme sa nachádzajú protilátky anti-A.
- Krvná skupina AB: Na červených krvinkách má antigény A aj B. V krvnej plazme sa nenachádzajú žiadne protilátky proti A ani B.
- Krvná skupina 0: Na červených krvinkách nemá ani antigén A, ani antigén B. V krvnej plazme sa nachádzajú prirodzené protilátky anti-A aj anti-B.
V rôznych častiach sveta sa výskyt krvných skupín líši. Táto skutočnosť úzko súvisí s genetikou a ľudskou rasou. Celosvetovo je najrozšírenejšia skupina A, nasleduje 0. Najrozšírenejšia je skupina A, nasleduje 0. Na Slovensku prevláda krvná skupina A (42 %), za ňou nasleduje krvný typ 0 (38 %) a až následne B (13 %) a AB (7 %). Napríklad v Latinskej Amerike má viac ako polovica populácie - až 53 % - krvnú skupinu 0+. V takej Nigérii alebo Paraguaji má viac ako 55 % populácie krvnú skupinu 0. Krvná skupina 0 je zároveň celosvetovo zastúpená najviac.
Pri krvnej transfúzii platí zásada, že vždy treba podávať pacientovi krv rovnakej skupiny. Niektoré situácie (napríklad pri nedostatku krvných konzerv) si však vynucujú podať krv, ktorá v systéme AB0 nie je celkom zhodná. To znamená, že pri transfúziách erytrocytov AB0 sú nositelia krvnej skupiny 0 univerzálnymi darcami a nositelia krvnej skupiny AB univerzálnymi príjemcami. Ak je pacient pri vedomí a dôjde k podaniu inkompatibilnej krvi, veľmi rýchlo sa prejaví akútna hemolytická reakcia, ktorá môže zahŕňať triašku, zimnicu, dušnosť, nevoľnosť, potenie a tlak na hrudníku.
Rh faktor - komplikovaný antigénový systém
Veľmi podstatným prvkom v systéme krvných skupín je Rh faktor. Tento faktor bol pomenovaný podľa opíc - makakov (Rhesus Macaque), u ktorých bol objavený v roku 1940. Týmto faktorom sa odlišuje, či je krvná skupina, respektíve krv jedinca Rh pozitív alebo Rh negatív. Ak je faktor Rh pozitívny, obsahuje Rh antigén, konkrétne antigén D. Ak je Rh negatívny, neobsahuje Rh faktor, teda antigén D.
Systém Rh predstavuje zložitý antigénový systém. Pozostáva zo šiestich základných antigénov, ktoré sa označujú ako C, D, E, c, d, e. Podľa spôsobu dedičnosti týchto faktorov sa u každého vyskytuje jedna z ôsmich trojíc antigénov. U Rh pozitívnych osôb ide o antigény CDe, cDE, CDE alebo cDe. Najvýraznejšími antigénovými vlastnosťami sa vyznačuje antigén D, ktorý má aj najväčší klinický význam. Osoby, ktoré majú v membráne erytrocytov antigén D, sa označujú ako Rh pozitívne (Rh+). Rh negatívna krv tento antigén nemá.
Rh protilátky sa tvoria iba tým, ktorí majú skupinu Rh-, a aj to len vtedy, ak sa stretnú s Rh+ pozitívnymi krvinkami. Pri transfúzii Rh+ pozitívnej krvi pacientovi s Rh- negatívnou krvou je prvá transfúzia zvyčajne bez komplikácií, nakoľko pacient ešte nemá protilátky. Avšak s prijatím Rh+ pozitívnej krvi sa u pacienta tieto protilátky proti antigénu D začnú tvoriť, čo ho senzibilizuje. Následná transfúzia Rh+ pozitívnej krvi Rh- negatívnemu pacientovi je nevhodná a môže viesť k závažným komplikáciám, ako sú šok, zlyhanie orgánov či dokonca smrť, pretože už vytvorené protilátky okamžite reagujú s podanými Rh+ krvinkami. Ak ste Rh pozitívny, neohrozí vás podanie krvi s negatívnym Rh faktorom. Väčšina ľudí, okolo 85 percent, Rh faktor má a asi len 15 percent nie.
Dedičnosť krvných skupín a Rh faktora: Ako sa určuje krvná skupina dieťaťa?
Dieťa môže zdediť krvnú skupinu po otcovi alebo po matke. Gény A a B sú dominantné a gén 0 je nedominantný. Ak sa teda napríklad gén 0 spáruje s génom A, krvná skupina bude A, pretože gén A je dominantný nad génom 0. To, akú bude mať dieťa krvnú skupinu, je dané jeho rodičmi. Jeden gén krvnej skupiny dostane od otca a jeden gén od matky. Krvné skupiny a ich dedičnosť má svoje zásady, no rovnako tak určité výnimky.
Kombinácia krvných skupín má určité zásady a ide o overenú možnosť, ako zistiť krvnú skupinu dieťaťa. Pri pravidlách dedičnosti krvnej skupiny sa vždy vychádza z dvoch génov - od matky a od otca. Po ich splynutí vzniká jeden gén s tromi alelami. Všeobecne platí, že sú spravidla silnejšie gény krvných skupín A a B, slabší gén má krvná skupina 0. Existujú rôzne variácie génu a vznikajú tak rôzne genotypy. Ak sa napríklad stretnú A a B, dochádza k takzvanej kodominantnosti a neprevažuje tak ani jeden gén a vyskytujú sa preto súčasne.
Ako dedíme krvné skupiny (v systéme krvných skupín AB0):
| Krvná skupina rodičov | Možná krvná skupina dieťaťa |
|---|---|
| 0 a 0 | 0 |
| 0 a A | A, 0 |
| 0 a B | B, 0 |
| 0 a AB | A, B |
| A a A | A, 0 |
| A a B | A, B, AB, 0 |
| A a AB | A, B, AB |
| B a B | B, 0 |
| B a AB | A, B, AB |
| AB a AB | A, B, AB |
V systéme krvného znaku takzvaného Rh faktora:
| Rh rodičov | Možné Rh dieťaťa |
|---|---|
| + a + | +, - |
| + a - | +, - |
| - a - | - |
Neexistuje žiadne odborné stanovisko, ktoré by jasne definovalo, ktoré krvné skupiny nemôžu mať spolu deti alebo by boli rizikové. Splodiť dieťa môžu jedinci s akoukoľvek krvnou skupinou. Z hľadiska dedičnosti krvnej skupiny existujú určité riziká v prípade, ak sú Rh faktory rodičov negatívne a pozitívne. Práve alchýmia v spojení s Rh faktorom môže zohrávať kľúčovú rolu v tehotenstve. Týka sa predovšetkým žien, ktoré už rodili.
Riziká krvnej inkompatibility v tehotenstve
Plod v tele matky má v sebe polovicu génov od svojej matky a polovicu od svojho otca. Táto druhá - otcovská polovica je pre matku vlastne cudzia. A tento cudzí materiál v tele matky môže niekedy vyvolať aj problém. Plod v maternici má svoj vlastný krvný obeh, takže krvinky plodu neprichádzajú do priameho styku s krvinkami matky. Avšak aj pri normálnom fyziologickom pôrode, pri poruchách placenty (predčasné odlučovanie placenty v tehotenstve), pri kyretáži alebo potrate sa môže malé množstvo krvi plodu dostať do tela matky.
Rh inkompatibilita: Kľúčový problém pre Rh negatívne matky
Najčastejším klinickým problémom je takzvaná Rh inkompatibilita. Dochádza k nej vtedy, ak matka je Rh negatívna (t.j. na svojich erytrocytoch nemá Rh antigén) a dieťa je Rh pozitívne. Priebeh prvého takého tehotenstva je zväčša bezproblémový, pretože telo matky ešte nemalo šancu vytvoriť významné množstvo protilátok.
Akonáhle je matkin organizmus vystavený Rh+ pozitívnym krvinkám - čo sa môže stať počas pôrodu, pri predčasnom odlučovaní placenty, pri kyretáži a potrate, ale aj napríklad pri diagnostických výkonoch ako amniocentéza, kordocentéza, odber choriových klkov - začne tvoriť anti-D protilátky. Na vyvolanie tvorby protilátok stačí dokonca len 0,1 ml erytrocytov plodu. Vytvorené protilátky nie sú problémom počas prvého tehotenstva, pretože ich množstvo je nízke a často sa tvoria až po pôrode.
Ak je však ďalšie dieťa Rh+ pozitívne, tieto anti-D protilátky môžu prejsť placentou do obehu dieťaťa. Tam sa naviažu na červené krvinky a zapríčinia ich zrýchlené vychytávanie a zánik v slezine, čo spôsobuje rozpad krviniek (hemolýzu). Dieťatko tak trpí málokrvnosťou (anémiou) a jeho prežitie závisí najmä od toho, koľko protilátok sa mu dostalo do obehu. Rozklad krviniek môže spôsobiť anémiu či stratu kyslíka plodu, pretože červené krvinky plodu budú chýbať a nebude možný transport kyslíka cez placentu. Následne sa po narodení môže stretnúť so žltačkou, ktorá je pri hemolytickej chorobe oveľa intenzívnejšia a dlhšia ako bežná novorodenecká žltačka. Pri takejto Rh inkompatibilite sa zvyšuje pravdepodobnosť protilátkovej odpovede v každej nasledujúcej gravidite. V minulosti bol problém krvnej inkompatibility častou príčinou potratu alebo smrti novorodencov.
AB0 inkompatibilita: Zriedkavejšie, no stále rizikové
V zriedkavých prípadoch sa môže vyskytnúť aj nesúlad krvných skupín rodičov v systéme AB0. Vzniknúť môže u tehotných žien, ktoré majú krvnú skupinu 0 (ktorá má protilátky anti-A aj anti-B) a plod má v krvných bunkách antigény A alebo B. Krvná skupina 0 je pre tieto prípady najcitlivejšia za okolností, ak má dieťa inú krvnú skupinu ako 0. Činnosť erytrocytov plodu je však v počiatkoch vývoja veľmi slabá, a to vedie k slabej tvorbe protilátok v matkinom tele. Klasické protilátky systému AB0 tak nemôžu ničiť krvinky plodu, pretože zostávajú v obehu matky a k dieťaťu sa nedostanú. Napriek tomu, v niektorých prípadoch inkompatibility sa stav dieťaťa môže zhoršiť práve po narodení, keď sa produkty rozpadnutých červených krviniek neodstraňujú cez placentu, ale hromadia sa v tele novorodenca. Príkladom je práve inkompatibilita v AB0 systéme, ak je krvná skupina matky 0. Po pôrode sa u dieťaťa môže vyskytnúť závažný priebeh popôrodnej žltačky.
Manažment inkompatibility a ochrana plodu
Pre gynekológa je veľmi dôležité poznať Rh faktor tehotnej ženy. V tehotenskej poradni vám ako jedno zo základných vyšetrení urobia krvné testy. Ako môžete vidieť v tabuľke vyššie, ak je otec napríklad Rh+ pozitívny a matka Rh- negatívna, dieťa môže mať buď faktor Rh+, alebo Rh-. Za určitých okolností môže dôjsť ku komplikáciám, a to v prípade, ak je matka Rh- a dieťa má krvnú skupinu Rh+. Pokiaľ sa u ženy antigén Rh-D nenachádza, no krv dieťaťa ho obsahuje, môže dôjsť k vývoju hemolytickej choroby plodu alebo u novorodenca. K rozvoju tohto ochorenia však môže prísť aj u tehotných žien s Rh+ faktorom, preto by sa za každých okolností mali kontrolovať hladiny protilátok antiglobulínovým testom. Dobrá správa je, že každá tehotná žena by mala absolvovať klinické vyšetrenie, či sa v jej tele nevytvorili protilátky už pred graviditou.
Hladinu protilátok je v rizikových prípadoch dobré laboratórne zisťovať v určitých intervaloch aspoň dvakrát počas tehotenstva, napríklad v 12. týždni a 28. týždni. Prípadne trikrát v 34. týždni tehotenstva. Sledovanie protilátok je preto enormne dôležité z toho dôvodu, aby bolo možné diagnostikovať závažnosť tohto stavu a prípadne podať anti-D protilátky.
Anti-D imunoglobulín: Prevencia komplikácií
Dnes existuje úspešná terapia, ktorá eliminuje riziko Rh inkompatibility. Ak dôjde k zisteniu Rh- negativity u matky, podá sa jej anti-D imunoglobulín (anti-Rh protilátky) ešte počas tehotenstva. Práve injekcia anti-D imunoglobulín má procesu vytvárania protilátok zabrániť. Podáva sa u Rh negatívnych tehotných žien a/alebo po každom invazívnom výkone a po pôrode, čo je dôležité pre minimalizáciu komplikácií v ďalších tehotenstvách.
Pochopenie Rhesus faktora a anti-D anti-faktorov v tehotenstve
Priebeh prvej tehotnosti môže byť fyziologický a komplikácie často nastávajú práve v ďalších graviditách. Ak je však prvorodička Rh-D negatívna, preto, aby sa predišlo komplikáciám pri prípadnom budúcom tehotenstve, je možné v 28. týždni tehotenstva podať tehotnej žene injekciu obsahujúcu anti-D globulín (Rhega). Obsahuje protilátky, ktoré na seba naviažu Rh+ krvinky a zabránia tak ďalšiemu vplyvu na organizmus matky, ako aj tvorbe protilátok voči Rh+ krvi. Zistilo sa, že vo veľmi zriedkavých prípadoch prechádzajú krvinky plodu k matke aj počas posledného trimestra pred pôrodom, pretože sa začína odporúčať podanie anti-Rh protilátok už v tehotenstve medzi 28. až 32. týždňom.
Po narodení je vhodné následne vyšetriť Rh faktor dieťaťa, v prípade, že je dieťa Rh+ pozitívne, matke je podaná do 72 hodín druhá dávka Rhega injekcie. Dôvodom, prečo je takáto profylaxia vhodná, je, že pri prvom pôrode sa môžu krv matky a dieťaťa zmiešať, čo môže viesť následne k tvorbe protilátok voči antigénu D. Liečivo s obsahom anti-D globulínu by malo byť podané žene s Rh- faktorom i v prípade, ak takéto tehotenstvo skončilo odumretím plodu (spontánnym potratom) alebo ak diagnostické výsledky tehotnej ženy ukázali podozrenie na riziko vzniku genetickej chyby u dieťatka. V takom prípade sa vykonala amniocentéza, čo je odber plodovej vody, z ktorej sa následne robí rozbor genetického materiálu.
Riešenie kritických stavov
Ak sa plod nedokáže so stratami krviniek vysporiadať a tento stav sa zanedbá, môže to spôsobiť anémiu či stratu kyslíka plodu. Pri kritických hodnotách je potrebné pristúpiť k diagnostike plodu, aby sa zabránilo ďalšiemu rozvoju ochorenia. Napichnutím pupočníka - kordocentézou sa odoberie krv plodu a spraví sa krvný obraz. Prípadne je možné vykonať vyšetrenie plodovej vody - amniocentézu. V krajných prípadoch je dokonca možná intrauterinná transfúzia krvi plodu.
Zisťovanie krvnej skupiny novorodenca: Súčasná prax a opodstatnenosť
Jedna z najčastejších otázok rodičov znie: kedy sa u novorodenca zisťuje krvná skupina a kde sa zaznamenáva? Mnohé čerstvé mamičky po pôrode ale márne hľadajú v prepúšťacej správe, akú krvnú skupinu má ich dieťatko. Takéto vyšetrenie totiž nie je súčasťou základných skríningov pri zdravých novorodencoch. Ako vysvetlila gynekologička a pôrodníčka Michaela Feriancová, „vyšetrenie krvnej skupiny dieťaťa po pôrode nie je štandardným vyšetrením. Väčšinou to nie je potrebné k poskytnutiu adekvátnej starostlivosti a nevyžaduje to zdravotný stav bábätka.“
Pediatrička sa dokonca vyjadrila, že toto sa nezisťuje, pretože ak by to bolo treba, robili by sa testy v aktuálnej situácii. Z tohto pohľadu to však niektorým rodičom nemusí pripadať správne, predsa len v niektorých prípadoch rozhodujú sekundy. Napriek tomu lekári pred podaním cudzej krvi vždy zisťujú, akú krvnú skupinu pacient má. Nespoliehajú sa na informáciu, ktorú im pacient či jeho príbuzní povedia, ani na prípadné lekárske správy, v ktorých by to bolo uvedené. Jednoducho potrebujú mať istotu, že do tela pacienta bude prúdiť tá správna krv. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k veľkým zdravotným komplikáciám či dokonca až k úmrtiu človeka.
Kedy sa krvná skupina novorodenca zisťuje automaticky?
Sú ale prípady, kedy sa novorodencom krvná skupina zisťuje automaticky a čerstvé mamy sa ju aj dozvedia. Závisí to od toho, akú krvnú skupinu má práve mama a od zdravotného stavu dieťaťa. „Ak je stav dieťatka ohrozený komplikáciami v dôsledku inkompatibility jeho krvnej skupiny a skupiny matky, krvná skupina novorodenca sa vyšetruje,“ potvrdila Feriancová.
Konkrétne ide o tieto situácie:
- Rh negatívne matky: Práve ženy s mínusovou krvnou skupinou sú rizikovejšie a musia byť nielen počas celej gravidity, ale aj po pôrode pod zvýšenou kontrolou lekára. Ak má dieťa krvnú skupinu Rh+, matka môže vytvárať protilátky proti Rh antigénu, bielkovine, ktorú jej telo nepozná. Tieto sa viažu na Rh antigény na červených krvinkách plodu a ničia ich, čo vedie k anémii plodu a následným komplikáciám. Preto sa po pôrode aj potrate podáva všetkým Rh negatívnym ženám, ktoré mali Rh pozitívne dieťa, injekcia, ktorá obsahuje paradoxne Rh protilátky. Tieto protilátky spôsobia, že si matka nevytvorí svoje vlastné protilátky a ďalšie tehotenstvo už nebude ohrozené. V prípadoch klinicky významných hladín protilátok je ideálne vedieť krvnú skupinu dieťaťa už počas gravidity. Táto laboratórna metóda však nie je na Slovensku štandardne dostupná a hradená z verejného zdravotníctva. Najbližšie je pre pacientky vyšetrenie dostupné v susedných Čechách.
- Matky s krvnou skupinou 0: Aj detičkám mamičiek s krvnou skupinou 0 sa urobí test na zistenie ich skupiny. Ako doplnila Feriancová, „v niektorých prípadoch inkompatibility sa stav dieťaťa zhorší práve po narodení, keď sa produkty rozpadnutých červených krviniek neodstraňujú cez placentu, ale hromadia sa v tele novorodenca. Príkladom je aj inkompatibilita v AB0 systéme, ak je krvná skupina matky 0. Po pôrode sa môže u dieťaťa vyskytnúť závažný priebeh popôrodnej žltačky. V týchto prípadoch je tiež dôležité poznať krvnú skupinu novorodenca.“
- Potreba transfúzie: Samozrejme, ak by sa vyskytli komplikácie a bolo by potrebné krvnú skupinu vedieť, či už kvôli podaniu transfúzie alebo z iných dôvodov, je vždy čas krvnú skupinu zistiť. „V prípadoch, keď je potrebné podať dieťaťu transfúziu krvi, krvná skupina sa pred podaním vždy vyšetruje,“ doplnila Feriancová.
Rodičia sa však môžu obrátiť na svojho gynekológa alebo pediatra s otázkou na zistenie krvnej skupiny dieťaťa na vlastnú žiadosť. V takom prípade sa za odber a vyšetrenie zvyčajne platí, pretože nejde o informáciu, ktorá by bola dôležitá pre momentálny zdravotný stav bábätka.
Zriedkavé krvné skupiny a výnimočné situácie
Niektoré krvné skupiny sú mimoriadne vzácne. AB negatívna sa vyskytuje u menej než 1 % populácie. Najvzácnejšia je však takzvaná Rh-null, ktorá sa označuje aj ako „zlatá krv“. Toto pomenovanie nepochádza z historického pomenovania šľachty, ako by sa mohlo mylne zdať, ale odkazuje na jej extrémne ojedinelý výskyt a význam pre medicínu.
Zvyčajne máme po celý život rovnakú krvnú skupinu. Existujú však prípady, keď dôjde u ľudí k jej zmene. Ide najmä o pacientov podstupujúcich transplantáciu kostnej drene. Pacientove kmeňové bunky sa chemoterapiou alebo ožarovaním v podstate zničia. Po prijatí kostnej drene začnú kmeňové bunky produkovať krvinky darcovej skupiny, čím sa príjemcovi dočasne zmení jeho krvná skupina.
Mýty a fakty o krvných skupinách
Téma krvných skupín je obklopená mnohými mýtmi a nesprávnymi predstavami. Je dôležité objasniť niektoré z nich:
- „Niektoré krvné skupiny nemôžu mať spolu deti.“ Takýto záver nie je možné vyvodiť. Neexistuje žiadne odborné stanovisko, ktoré by jasne definovalo, ktoré krvné skupiny nemôžu mať spolu deti alebo by boli rizikové. Splodiť dieťa môžu jedinci s akoukoľvek krvnou skupinou. Vyššie riziko počas tehotenstva vzniká len u žien, ktoré majú Rh faktor negatívny, ako bolo podrobne vysvetlené.
- „Existuje najhoršia alebo najlepšia krvná skupina.“ Žiadna krvná skupina nie je najhoršia, rovnako ako neexistuje najlepšia krvná skupina. Každá má svoje špecifiká a význam v rôznych kontextoch, napríklad pri transfúzii či darcovstve krvi. To, aké krvné skupiny sa k sebe hodia, je vecou genotypu a kompatibility pri medicínskych zákrokoch.
- „Krvná skupina sa v priebehu života nemení.“ Hoci zvyčajne máme po celý život rovnakú krvnú skupinu, existujú výnimočné prípady, keď dôjde u ľudí k jej zmene, najmä po transplantácii kostnej drene, kde darcove kmeňové bunky začnú produkovať krv darcovej skupiny.
Dedičnosť krvnej skupiny je komplexný, ale dobre preskúmaný proces, ktorý nám pomáha chápať nielen individuálne vlastnosti krvi, ale aj dôležité aspekty medicínskej starostlivosti, najmä v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Ak máte akékoľvek obavy súvisiace s odlišnosťou krvných skupín vás či partnera, obráťte sa na svojho gynekológa, ktorý je dostatočne fundovaný zodpovedať vám všetky otázky a poskytnúť adekvátnu starostlivosť.
tags: #zapisuje #sa #krvna #skupina #pri #narodeni