Deviaty mesiac života je pre vaše dieťa obdobím intenzívneho rastu a objavovania. Je to čas, keď sa z malého bábätka stáva výraznejšia osobnosť, ktorá každý deň prekvapuje novými schopnosťami a posúva hranice svojho poznania. Od prvých pokusov o pohyb v priestore až po rozvoj komunikačných zručností, každý deň prináša nové výzvy a radosti, formujúce základ pre budúci vývoj. Pre rodičov je toto obdobie fascinujúce, plné míľnikov, ktoré ukazujú pokrok dieťatka v rôznych oblastiach - motorickej, kognitívnej, rečovej a sociálno-emočnej. Zároveň sa už v tomto veku začínajú formovať určité predpoklady pre neskoršie vývojové míľniky, ako je napríklad samostatnosť v oblasti hygieny, ktorá sa stane aktuálnou o niekoľko mesiacov.
Motorické zručnosti a fascinujúci svet pohybu
V deviatom mesiaci prejde vaše dieťa veľkým pokrokom v motorickom vývoji, ktorý otvára dvere k novým formám interakcie s okolím. Dieťa sa naučí sedieť vzpriamene, kľačať a dokonca liezť po štyroch, a navyše zvládne aj pritiahnutie do stoja. Za relatívne krátku dobu, často v priebehu troch až štyroch týždňov, sa vaše dieťa zvládne naučiť mnohým novým zručnostiam. Vaše bábätko by už nemalo zotrvávať v ľahu na chrbte alebo na brušku, ak sa chce hrať, pretože jeho mentálny vývoj postupuje míľovými krokmi a motivuje ho k aktívnejšiemu objavovaniu. Veľkou motiváciou je pre neho dosiahnuť na hračku, ktorá je položená napríklad na stoličke alebo nižšom stole, čo ho núti hľadať nové spôsoby pohybu.
Pohyb je v tomto období asi najvýraznejšia aktivita dieťaťa. Dieťa sa najčastejšie objavuje v polohe na brušku, z ktorej sa dokáže obratne otočiť na chrbát. Je rado na kolienkach, pohojdáva sa a nechýba ani samostatný sed a lozenie, či pokusy oň. Podliezaním, preliezaním, vyliezaním a zliezaním si dieťa precvičuje celé telo, posilňuje svaly a zlepšuje koordináciu. Niektoré detičky dávajú pred lozením prednosť plazeniu sa po brušku alebo prevaľovaniu sa, iné sa vyťahujú rovno do stoja a majú tendenciu „chodiť“.
Snaha dosiahnuť na hračku, na ktorú síce vidí, ale nedosiahne na ňu, pretože je príliš ďaleko, ho bude motivovať k riešeniu, ako sa najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou dostať k vytúženému cieľu. Plazenie je v tomto prípade pre dieťa demotivujúce, pretože pri plazení dieťa vynakladá príliš veľa práce s pomalým efektom. Preto sa prirodzene presúva k efektívnejšiemu lezeniu.
Ako sa dieťa učí liezť? Jedným zo spôsobov je tzv. šikmý sed, kedy sa dieťa opiera o natiahnutú ruku, respektíve iba dlaň, jednu stranu panvy a o pokrčenú nohu. Druhú nožičku bude mať položenú voľne pred telom. Druhým spôsobom je, že sa dieťa z ľahu na bruchu vzoprie na oboch ručičkách, prepne lakte a nakročí jednou a potom druhou nožičkou tak, že sa dostane do vzporu kľačmo. Pokiaľ sa dieťa ešte len učí liezť, hovoríme o tzv. nezrelom lezení. Takéto nezrelé lezenie si môže dovoliť každé dieťa, ak sa ešte len liezť učí. Tzv. zrelé lezenie nadväzuje na nezrelé a ide prakticky o lepšiu koordináciu nezrelého lezenia, s precíznejším striedavým pohybom končatín.
Správny vzpriamený sed je mamičkami či babičkami často zamieňaný za sed, do ktorého je dieťa pasívne posadené. Takýto predčasný sed, bez toho, aby sa do neho dieťa dostalo samo, môže byť pre jeho chrbticu škodlivý. Dieťa sa často hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly v oblasti celej chrbtice. Celý kostný a väzivový systém dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko dôjde k jeho štrukturálnemu poškodeniu vplyvom neadekvátneho tlaku či ťahu vyvíjaného na tento pohybový systém. Ako by teda malo dieťa správny vzpriamený sed zvládnuť? Dostať sa do neho môže opäť spôsobom zo šikmého sedu. Stačí málo, aby dieťa prenieslo váhu z jednej polovice panvy na celý zadoček. Počiatky takéhoto vzpriameného sedu samozrejme sprevádzajú aj nedokonalosti v podobe ohnutého chrbátika (dieťa sa hrbí), ramienka sú vysoko u ušiek, v sede je dieťa nestabilné a má tendenciu padať. Len čo uvidíte, že vaše dieťa dokáže v vzpriamenom sede zdvihnúť obe ručičky nad horizont (napr. na hračku), je jeho sed stabilný a zvládnutý.
Postavovanie pri nábytku je ďalším významným míľnikom. Obvykle sa 9-mesačnému dieťaťu darí občas sa postaviť na obe nohy do vzpriameného stoja prichytením sa nábytku alebo ohrádky. Zvládnuť postavenie pri nábytku môže dieťa zo vzporu kľačmo, kedy prilezie k objektu (úchyt zásuvky, stoličky, konferenčný stolík …), o ktorý sa môže oprieť a vytiahnuť sa. K tomuto obdobiu sa viaže aj vymiznutie posledného tzv. primitívneho reflexu - úchopového reflexu nohy, a to z toho dôvodu, že sa dieťa učí stavať a čoskoro sa bude učiť chodiť.
Rodičia by mali dieťa lákať k rôznym pohybovým hrám na zemi, aby sa samo postupne učilo pohybovať v priestore. No nie je správne dieťa do pohybu nútiť, ale ani mu stavať prekážky. Chôdza sa začína vyvíjať, keď dieťa v stoji prenáša váhu tela z nohy na nohu. Na začiatku robí drobné úkroky vpravo a vľavo - takže prešľapuje takmer na mieste. Ku koncu 9. a v 10. mesiaci dieťa robí opakovane úkrok jednou a prisúva druhú nohu súčasne s prehmatávaním. Je dôležité, aby detičky, pri týchto prvých krôčikoch nemali na nohách hneď topánky. Pre zdravý rozvoj klenby je dobré nechať ich behať bosé alebo v ponožkách, aby sa naučili správne našľapovať a došľapovať až na päty. Dbáme na bezpečnosť detí - to znamená, aby sa na dlážke neporanili alebo nepošmykli na dlažbe, či koberci. Je vhodné dočasne odstrániť drobné koberčeky, o ktoré by dieťa mohlo zakopnúť a spadnúť.
Ak aj po prečítaní tohto článku máte stále pochybnosti o pohybovom vývoji svojho dieťaťa, kontaktujte odborníka na hodnotenie psychomotorického vývoja detí. Môžete tiež začať s dieťaťom cvičiť (môže sa jednať napríklad len o jemnú stimuláciu). Je kľúčové neuponáhľať vývoj svojho dieťaťa a dopriať mu, aby k jednotlivým zručnostiam dospelo samo, bez prehnanej pomoci. Jeho svalovo-kostrový aparát dozrieva pomaly a postupne. Až keď dieťa zvláda zručnosť samo, je aj aparát natoľko silný, aby váhu dieťaťa uniesol. Ak je predčasne posádzané dieťa, ktoré na túto zručnosť ešte nedospelo, môže u neho dôjsť nielen k poškodeniu väzov, ale aj stavby kostí.
Jemná motorika a manipulácia s predmetmi
Rozvoj jemnej motoriky v 9. mesiaci je rovnako impozantný ako hrubá motorika. Dieťa sa učí nesúmerným pohybom, pri ktorých každá ručička robí iný pohyb - napr. jedna ručička drží hračku, zatiaľ čo druhá sa snaží uchopiť ďalšiu. Dokáže manipulovať s malými predmetmi, ako sú zrnká hrachu alebo obilných vločiek a chytať ich medzi palec a ukazováčik, čo svedčí o rozvoji pinzetového úchopu. V deviatom mesiaci by dieťa malo samostatne zvládnuť používať ukazovák na ruke. Môžete tak pozorovať, že dieťa ukazuje vzpriameným prstom na predmet alebo obrázok v knižke. Ak ukazuje na vzdialenejší predmet niekoľko metrov od seba, nemusí smer prsta zodpovedať smeru daného predmetu. Dieťa teda ukazuje nad seba či na stranu, hoci sa pozerá vpred.
Dieťa ešte väčšinou nepúšťa predmet zámerne - predmet mu skôr z nej vypadne. Vedomé púšťanie uchopených predmetov pri určitom držaní ruky a v určitú chvíľu je pre deti veľmi dlho ťažké. Koncom 9. mesiaca nám dieťa podá hračku, ale nepustí ju. Neznamená to, ako sa rodičia často domnievajú, že dieťa nám ju nechce dať. Často krát ešte v 11. mesiaci dieťa nechce pustiť predmet z rúk, keď ho ponúkne, ale drží ho, kým ho nepreberiete. Deti predmety nielen chytajú do rúk, ale priam zbožňujú nimi hádzať a sledovať kam letia. Dokážu naschvál hádzať hračky na zem, aby mohli pozorovať, ako padajú, a potom ich hľadať. Dieťa je zvedavé, akým spôsobom môže ovplyvňovať predmety vo svojom okolí.
Rozumový a kognitívny vývin: Ako dieťa objavuje svet mysľou
Rozumový vývin v 9. mesiaci zaznamenáva taktiež významné pokroky, dieťa začína chápať zložitejšie súvislosti a objavovať princípy fungovania sveta okolo seba. Deti si už uvedomujú, že predmet existuje, aj keď ho nevidia (tzv. objektová stálosť). Ak schováme nejakú hračku, dieťa najskôr len sleduje miesto, kde predmet zmizol a chvíľu čaká, či sa objaví. Neskôr sa pokúša predmet samo nájsť, napríklad pod dekou, čo je dôkazom jeho rozvinutejšej kognitívnej schopnosti.
Dieťa si začína uvedomovať tvar predmetov a to, že môže vyzerať inak v závislosti od uhla pohľadu. Úmyselne a zámerne vyvoláva účinok, ktorý spočiatku bol náhodný alebo dodatočný. Začína používať predmety v ruke ako nástroje, aby nimi pôsobilo na iný predmet - napr. búcha lyžicou o stôl, aby vyvolalo zvuk. Po 9. mesiaci už začína používať predmety na to, aby sa zmocnilo iných - napr. pritiahne si hračku pomocou obrusu, na ktorom leží. Pri hre dieťaťa môžeme vidieť, že rieši jednoduché problémy okľukou - ako rébus. Dieťa začína chápať, že komunikácia mu môže pomôcť riešiť problémy a priania, čo je základom pre rozvoj jeho sociálnych zručností. Dokáže sa poznať v zrkadle, čo je dôležitý prejav rozvíjajúceho sa sebavedomia.
Komunikačné a rečové schopnosti: Prvé slová a dialógy
V 9. mesiaci sa komunikácia dieťaťa stáva čoraz prepracovanejšou. Dieťa sa učí, že vďaka komunikácii môže získať, čo si praje, napríklad obľúbenú hračku alebo jedlo. Bude rozumieť gestu „poď sem“, bez toho, že by pri tom muselo počuť slová, čo ukazuje na rozvoj neverbálnej komunikácie. V tomto veku sa z neho tiež stáva expert na bľabotanie. Niektoré deti začínajú opakovať jeden rovnaký zvuk stále dokola.
Vo veku 9 mesiacov už môže „vypadnúť“ z ústočiek aj prvé slovo. Najčastejšie to býva „mama“, „tata“, či citoslovce, ktoré dieťa správne spojí s danou vecou, činnosťou, napr. „ham“ pri kŕmení, „bác“ - keď niečo spadne. Postupne bude takýchto slovíčok pribúdať, no u niektorých detičiek si rodičia musia na prvé slovko počkať dlhšie. Je to individuálne. Často vývoj prebieha v skokoch, napr. dieťa výraznejšie napreduje pohybovo a rečovo sa prejavuje menej, no po čase sa to môže otočiť a rečové schopnosti začnú dominovať.
Ako podporiť vývoj dieťatka v komunikácii a reči:Pretože je tento mesiac veľmi dôležitý pre vývoj reči, pochváľte dieťa vždy, keď sa pokúsi rozprávať. Naďalej mu spievajte, opakujte mu jednoduché a zvučné riekanky, púšťajte hudbu a hovorte naň. Na bľabotanie reagujte úsmevom a odpovedzte mu naň, čím podporujete jeho snahu o dialóg. Nechajte dieťa, aby si povedalo o rôzne veci pomocou zvukov a gest. Opakujte pomenovania pre rôzne veci, aby sa dieťa naučilo nové slová. Podporíte tým vývoj verbálnych i neverbálnych komunikačných zručností. Slovná motivácia, pochvala, pohladenie dieťa ubezpečujú, že to, čo robí, je správne a podporujú ho v pokračovaní v činnosti.
Míľniky v reči bábätiek: Jazykové zručnosti v prvom roku života a tipy pre rodičov
Deti majú rady riekanky a rytmické básničky, ktoré sú spojené s ukazovaním, tancovaním a rady ich opakujú. Ak ste doposiaľ knihy obchádzali, je najvyšší čas nájsť si k nim cestu. Detské knižky, leporelá, zvukové (interaktívne) knihy by nemali chýbať v žiadnej detskej izbičke. Vezmite si dieťa do lona a spoločne vyberajte. Spočiatku by mali byť knihy maximálne tri, adekvátne veku dieťaťa. Komentujte, čo je na obrázkoch, ukazujte prstom a motivujte dieťa, aby tiež ukazovalo prštekom, čo sa mu páči. Napodobňujte zvieratká, ktoré na obrázkoch vidíte. Postupne tak uvidíte, ako sa pravidelným čítaním dieťaťu rozširuje pasívna slovná zásoba (slová, ktoré pozná, ale ešte ich nemusí vedieť vysloviť), čo bude mať vplyv aj na to, že sa postupne rozrozpráva.
Osobnosť a emočný vývoj: Objavovanie vlastného ja
To, že vaše bábo je stále výraznejšia osobnosť, zisťujete každý deň čoraz viac. Vaše dieťa už vie dokonale (no stále primerane svojmu veku) vyjadriť svoje emócie a nálady. Niečo sa mi nepáči - plačem a kričím! Niečo sa mi páči - smejem sa a kričím! Niečo chcem - kričím! Môžete byť prekvapení, keď napr. zistíte, že dieťatko začína prejavovať aj také vlastnosti, ktoré nemalo od koho odpozorovať, a predsa sa uňho objavujú, napr. žiarlivosť (ak mama vezme na ruky iné bábo, alebo sa tomu svojmu nevenuje dostatočne…). Je to prirodzené, pretože tak, ako sa vaše dieťa vyvíja fyzicky, dozrieva aj jeho psychika a emócie, čím si buduje základ pre budúce sociálne interakcie. Dieťa tiež inštinktívne sa pohojdáva v rytme hudby, čo je prejavom radosti a schopnosti vnímať rytmus.
Spánok a jeho výzvy v 9. mesiaci
V 9. mesiaci môže dieťa mať trocha nepokojný spánok, čo môže byť spôsobené tým, že sa mu začínajú zdať sny. Mozog dieťaťa intenzívne pracuje a spracováva denné zážitky, čo sa môže prejavovať aj v spánku. Je dôležité udržiavať konzistentnú spánkovú rutinu a zabezpečiť pokojné prostredie pre spánok, aby sa dieťaťu uľahčilo zaspávanie a udržanie kvalitného odpočinku.
Preventívna prehliadka u pediatra a jedálniček v 9. mesiaci
V rozpätí 9. - 10. mesiaca je opäť čas na kontrolu u pediatričky, ktorá zhodnotí zdravotný stav dieťatka od minulej prehliadky. Okrem fyzického vývoja ju určite bude zaujímať aj psychický - či sa dieťaťu vyvíja správny úchop prstov, ako sa rozvíja jeho reč, ako reaguje na jednoduché pokyny, napríklad „Daj mamičke hračku“. Mamičky sa môžu s pani doktorkou poradiť o dojčení či podávaní umelej formuly (ak dojčenie už nie je možné) a tiež o tom, ako dieťatko reaguje na príkrmy.
Čo papá dieťatko v 9. mesiacoch? V tomto veku už dokáže hrýzť menšie kúsky tuhej stravy, a dokonca si ich aj samo dávať do úst, čo je znak ďalšieho rozvoja jemnej motoriky a koordinácie. V 9. - 10. mesiaci života dieťaťa by sa jedálniček mal stále viac rozširovať o ďalšie druhy zeleniny, ovocia i mäsa a pozostávať z 5 jedál - raňajky, desiata, obed, olovrant a večera. Netreba však zabúdať na to, že dieťa sa učí jesť postupne. Netreba ho do jedla nútiť, rodičia by mu mali dovoliť jedlo ochutnať, obliznúť a postupne si zvykať na nové chute a textúry.
Kedy začať s odplienkovaním? Signály a zrelosť dieťaťa
Hoci 9-mesačné dieťa ešte nie je z medicínskeho hľadiska zrelé na plné odplienkovanie, téma kontroly močového mechúra a učenia na nočník sa časom stane pre rodičov aktuálnou. Začiatok odplienkovania je pre mnohé mamičky míľnikom plným očakávaní, ale často aj obáv. Predstava, že by vaše dieťatko mohlo byť bez plienok už za sedem dní, znie možno neuveriteľne, však? No čo ak vám povieme, že to nie je len sen, ale reálna možnosť, ktorú už vyskúšali a potvrdili mnohí rodičia po celom svete? Zafungovať môže, ak je dieťa zrelé, komentuje aj detská lekárka.
Kedy je ten správny čas odplienkovať dieťa? Táto otázka trápi snáď každú mamičku. Neexistuje univerzálny dátum v kalendári, ani magický vek, kedy je zaručené, že to pôjde hladko. Každé dieťa je jedinečné a pripravené na tento míľnik v inom čase. Podľa detskej lekárky MUDr. Andrey Hervayovej je detský mozog zrelý z medicínskeho hľadiska na odplienkovanie okolo 18-20 mesiaca veku. Presne to tvrdí aj známa anglická autorka Gina Ford, ktorej kniha o učení dieťaťa na nočník za 7 dní sa stala populárnou po celom svete a mamičky sú s ňou nadmieru spokojné. Hovoríme o jednom z úspešných diel „Potty training in one week“, návode na odučenie dieťaťa od plienok a učenie na nočník za 7 dní. Medzi fanúšičky tejto autorky kníh o starostlivosti o dieťa a guru výchovy detí sú aj také známe hollywoodske hviezdy ako Kate Winslet či Gwyneth Paltrow.
Detská lekárka o zrelosti detí na nočník:MUDr. Andrea Hervayová o snahe mamičiek odplienkovať deti poznamenáva: „Z medicínskeho hľadiska je u dieťaťa zrelý mozog na odplienkovanie okolo 18. mesiaca - 20. mesiaca veku. Múdre knihy popisujú absolútnu zrelosť vtedy, keď dieťa vie chodiť po schodoch. Vtedy sa najľahšie a najskoršie odnaučí od plienok. Určite nemá zmysel dieťa nútiť na nočník, keď ani netuší, čo od neho chcú. Dá sa naň naučiť postupne, keď začne dieťa sedieť, má suchú plienku z poludňajšieho spánku. Určite je dobré ho posadiť na nočník, pochváliť ho za to, ale nie som zástanca toho, aby dieťa extra trápili ambiciózni rodičia. Robiť experimenty zbytočne skoro môže vyvolať stres a paradoxne sa dieťa zatne a nedosiahneme žiaden efekt. Ak dieťa pripravené nie je, môžeme vyvolať paradoxne horšiu reakciu v zmysle zápchy a odmietania akéhokoľvek návyku na nočník," upozornila Hervayová.
Kedy teda začať s odplienkovaním? S vekom od 18 mesiacov a viac ako vekom, kedy by teoreticky mohlo byť vaše dieťa pripravené na "odplienkovanie", sa zhodujú ako odporúčania Giny Ford, tak odporúčania lekárov a lekárok. Podľa autorky by si malo dieťa vedieť okrem iného spoľahlivo stiahnuť a vytiahnuť nohavice a rozumieť, o čo ide, čo mu vysvetľujete, čo od neho požadujete. Niektoré mamičky to popisujú ako tzv. „click“ moment, kedy si dieťa naplno uvedomí svoje potreby a v detskej hlavičke „zrazu všetko zapadne tam, kam má“.
Aké sú výhody odplienkovania v takomto veku? Mnohí odborníci a odborníčky sa zhodujú na tom (a potvrdzujú to aj štúdie), že v tomto veku učíte deti odstránením plienok vnímať signály vlastného tela. Deti sa učia kompletne vyprázdniť močový mechúr, čo znamená, že sa znižuje pravdepodobnosť, že si v neskoršom veku vyvinú problémy s vyprázdňovaním a s ním súvisiace infekcie a zápaly močového traktu a čriev. Naopak deti, ktoré dlho nosia plienku, sa môžu naučiť ignorovať potrebu vyprázdnenia, teda cikať kedykoľvek a neuvedomene, teda nevyprázdniť celý močových mechúr. Môžu byť preto aj odolnejšie voči zmene, keďže si zvykli na isté pohodlie - plienka vždy k dispozícii.
Dôležitá predpríprava - je dieťa už zrelé?
Ak ste skutočne pripravení začať s odplienkovaním, znamená to, že ste pripravené venovať dieťaťu a "tréningu" dostatok času a nabrali ste sily na trpezlivosť. Rátate s tým, že nehôd bude zo začiatku trochu viac než dosť, teda ste na ne pripravená v zmysle "kýbel s handrou vždy poruke". Určite sa pozitívne nalaďte, berte to s humorom a rátajte aj s trochou stresu a podráždenia - tie však pred dieťaťom nedávajte najavo, aby ste mu zbytočne nepridávali tlak.
Druhá dôležitá vec je pripravenosť vášho dieťaťa. Všimli ste si aj jeho signály? Teda: jeho záujem o nočník, záujem nosiť spodnú bielizeň (ako kamaráti v škôlke, starší súrodenec, vy), samo sa oblieka a vyzlieka, rozumie inštrukciám, napodobňuje vaše správanie alebo staršieho súrodenca, kamaráta, vie povedať, kedy má mokrú alebo pokakanú plienku (cíti diskomfort), samé žiada o jej výmenu alebo umytie, všíma si ostatné deti na nočníku a pýta sa na to alebo ukazuje prstom, v noci sa pocikáva len občasne.
Míľniky v reči bábätiek: Jazykové zručnosti v prvom roku života a tipy pre rodičov
Praktická príprava: Pripravte si tiež veľa náhradného oblečenia (napríklad keď sa počas 7 dní vášho odplienkovacieho plánu chystáte von), naučte sa zahryznúť si do jazyka, teda prehltnúť nadávky, obviňovanie, upozorňovanie na neúspech, naopak ukazujte nadšenie. Pripravte si rozprávkové knižky o nočníkoch alebo vytvorte vlastný príbeh, pieseň, ktorými budete dieťa sprevádzať. Ak ešte nemáte zakúpený nočník, vyberte sa spoločne s dieťaťom do obchodu a nechajte ho vybrať si, dáte mu do rúk časť rozhodovania a spoluúčasť. Rovnako postupujte pri výbere a kúpe „veľkáčskej“ spodnej bielizne - prvých nohavičiek, ktorými nahradíte plienky (niektorí volia aj tréningové nohavičky). A pripravte sa psychicky aj na neúspech - ak to nepôjde, tak to nesiľte. Niekedy stačí počkať pár týždňov a skúsiť znovu. Možno budete prekvapení, ako to zrazu pôjde s oveľa väčšou ľahkosťou. Nikdy nevyvíjajte nátlak ani priveľkú pozornosť okolo nočníkov. A komentáre okolia ignorujte. Vy viete najlepšie, čo je pre vás a vaše dieťa najlepšie.
Spoločné návyky a pozorovanie dieťaťa: Na úvod napríklad môžete brať dieťa so sebou na toaletu. Jeho posaďte na nočník (zo začiatku aj s plienkou), komunikujte s ním o tom, čo sa práve deje, čo robíte vy a ako by vás mohlo napodobniť. Spoločne si vytvorte návyk umývať si po použití WC a nočníka ruky. Učte ho rozpoznávať suché veci od mokrých - ukážte mu to cez namočené textílie. Zjednoťte si s partnerom, ale aj ďalšími rodinnými príslušníkmi (ktorí budú svedkami, keď ich napríklad navštívite), ako budete nazývať malú a veľkú potrebu a označujte to rovnakým spôsobom. V prvej fáze predprípravy sa zamerajte na to, aby dieťa vydržalo na nočníku bez plienky, sedelo pokojne a podľa možnosti vykonalo svoju potrebu. Po vykonaní ho pochváľte (piesňou, odmenou, alebo len slovne), keď sa nič neudeje, nijako to nekomentujte, pochváľte ho však aj za ochotu nočník vyskúšať.
Odpozorujte signály dieťaťa: Deti si postupne vyvinú isté návyky, kedy sa zvyknú vyprázdňovať. Mnohé tak robia ihneď po zobudení, 20-30 minút po najedení sa, po poobedňajšom spánku, alebo hoci každú hodinu. Tesne predtým si môžete všimnúť aj signály ako krčenie, čupnutie, zastavenie v činnosti a podobne. Snažte sa všímať si ich, zapisovať alebo z nich vytvoriť pre seba pomocnú tabuľku. Niektoré mamičky z vlastnej skúsenosti odporúčali „nepýtať sa detí, či potrebujú cikať, ale ich rovno posadiť na nočník každú hodinu“, kým si uvedomia, o čo ide. Ak sa totiž dieťaťa spýtali, povedalo "nie" a po pár sekundách sa vycikalo.
Sedemdňová odplienkovacia metóda podľa Giny Fordovej
7-dňová odplienkovacia metóda je bezstresová, nezdĺhavá a milujú a zdieľajú si ju mamičky po celom svete. Ak o nej premýšľate aj vy s vaším dieťaťom, tu je návod.
Kedy odplienkovanie odložiť: Autorka, ale aj mamičky odporúčajú s odplienkovaním počkať, ak vás doma čaká nejaká zásadná zmena alebo narušený režim, pretože dieťa na 7-dňový tréning potrebuje rutinu, pohodlie, stabilné prostredie. Hovoríme napríklad o narodení súrodenca, nástupe do škôlky, sťahovaní a podobne. Alebo ak je dieťa chorľavé. Radíme tiež obmedziť počas 7 dní tréningu návštevy a vyhradiť si dosť času, aby ste sa mu mohli venovať.
Deň číslo 1: Prvé kroky k samostatnostiIhneď po zobudení dieťa posaďte na nočník. Potom ho normálne oblečte - teda miesto plienky dostane nohavičky. Plienky úplne odložte (jedine na noc), aby ste dieťa nezmiatli. Niektoré mamičky radia nechať dieťa podľa možnosti od pása dole vyzlečené (alebo zvoľte ľahko stiahnuteľné oblečenie). Celý deň majte nočník poruke - dieťa naň posaďte hoci aj každú hodinu. Alebo mu každých 15 minút pripomínajte, aby si na nočník len tak sadlo a čo na ňom má robiť. Posaďte ho na nočník aj 20-30 minút po každom jedle. Ak sa vycikajú či vykakajú, odmeňte ich. 15-minútový interval predlžujte, ak sa do nočníka dieťa pravidelne vyciká. Berte ho so sebou aj s nočníkom na WC. Nezabúdajte na hygienické návyky - vždy si umyť ruky. Rátajte s nehodami a deti za ne nehrešte (uistite ich, že je všetko v poriadku, ale cik-cik či kak-kak sa robí do nočníka, nepatrí napr. na podlahu/koberec/do nohavičiek). Nehody sa stávajú, aj regresívne správanie, nefixujte sa naň, zvyčajne to rýchlo prejde. Spíšte si harmonogram podľa návykov vášho dieťaťa, aby ste vedeli, kedy ciká a kaká. Mimochodom - „cik-cik, kak-kak“ sú vaše signály, frázy, zvukový doprovod, ktorý si deti môžu spojiť s tým, čo sa s nimi deje alebo má diať. Môžete si vymyslieť aj iné frázy: „čas na nočník?", "potrebuješ cikať?“. Mnohí rodičia si zvykli deťom takto signalizovať (často už krátko po narodení), že sa môžu vyprázdniť a nemusia už „držať“.
Deň číslo 2: Postupné preberanie zodpovednostiDnes skúsite preniesť trochu viac zodpovednosti na dieťa. Teda mu nedáte nočník, ale to necháte naň, len mu pripomínajte, či sa mu nechce ísť. Dieťa sa tak pomaly učí rozoznávať svoje potreby a preberať iniciatívu. Môžete ho motivovať kamarátmi a kamarátkami, ktoré sa na nočník samostatne pýtajú. Ak sa dejú nehody, nehrešte a bez komentára upracte. Dôležité je upevniť detskú istotu vo vlastnom rozpoznávaní situácie. Ak ale uvidíte, že nehôd je priveľa, pokojne len opakujte všetko ako v deň jeden. Niektoré mamičky si jednotlivé dni premenili na „kroky“ a napríklad „deň jeden“ ako prvý krok opakovali toľko dní, koľko bolo u detí treba, prispôsobujúc sa tak individuálnemu tempu dieťaťa.
Deň číslo 3: Vonkajšie aktivity a prenosný nočníkNaplánujte si návštevu, nakupovanie alebo vyjdite von na prechádzku. Ak ste si vytvorili tabuľku so značením, kedy chodieva vaše dieťa na nočník, sledujte ju, aby ste odhadli, kedy je najlepší čas na prechádzku. Tesne pred odchodom posaďte dieťa na nočník. Nedávajte mu plienku, ale vezmite náhradné oblečenie. Toto je čas, kedy si dieťa má jasnejšie uvedomiť svoje potreby a samé sa pýtať. Odporúča sa nosiť so sebou prenosný nočník, aby si aj vonku mohlo spojiť potreby s nočníkom, vlastnou iniciatívou a signalizáciou. Ak ste to viac menej ponechali na ňom, rátajte s nehodami najmä v čase, keď sa zaujato hrá alebo niečo sleduje. Vtedy deti zvyknú zabúdať, tak do toho vstúpte a pýtajte sa. Pokojne si spoločne spíšte zoznam úspechov: 1-krát, kedy povedalo, že potrebuje ísť na nočník, 1-krát, kedy použilo nočník na cikanie vonku, 1-krát, keď si samo umylo po toalete rúčky, 1-krát, keď malo deň bez nehôd…
Deň číslo 4-7: Krok k plnej samostatnostiOd tohto dňa by ste sa mali prestať pýtať. Dieťa by malo rozpoznať pocit sucha a pýtať sa na záchod. Nehôd by malo byť čoraz menej. Ak ich je priveľa, nebojte sa spraviť krok vzad a opakovať svoje rutiny, zvyky z predchádzajúcich dní. Každé dieťa má vlastné tempo a nie je tabuľkové. Ak sa dieťa stratí v aktivite, zabudne a má nehodu, dohodnite si pre budúcnosť spoločné znamenie, ako mu nočník pripomeniete. Nočník posúvajte čoraz bližšie k WC, aby ste ho ku koncu týždňa inšpirovali k jeho využívaniu. Pred obedňajším spánkom aj po ňom ešte deti posaďte na nočník alebo záchod a ak sa nasledujúce týždne začnú budiť so suchou plienkou, prestaňte im ju dávať. Na noc ju však ešte môžu potrebovať - záleží od toho, ako to budete cítiť vy - je pripravené ju už odložiť aj na noc? Niektoré deti ju v noci potrebujú do 3 rokov, iné pri odplienkovaní vedia zadržať moč aj v noci.
Reálne skúsenosti rodičov s odplienkovaním
Skúsenosti našich mamičiek ukazujú, že cesta k odplienkovaniu je často jedinečná a plná rôznych výziev, ale aj úspechov.
Míľniky v reči bábätiek: Jazykové zručnosti v prvom roku života a tipy pre rodičov
1) Odplienkovávali sme opakovane„Moja malá sa cikať pýtala niekedy pred rokom a pol. Aká som bola spokojná. Žiadne odplienkovanie sme nemuseli riešiť, vravela som si. Lenže potom ju začali zaujímať iné veci a na cikanie úplne zabudla. Nenosila plienku už pol roka, keď sa zrazu všade dokázala pocikať. Nevzdala som to a miesto plienky som nosievala v ruksaku náhradné nohavice. Toto obdobie trvalo asi rok a potom sa opäť pekne začala pýtať. Ponúkala som jej pravidelne šerblík, pýtala som sa jej. Keď som zabudla ja, zabudla ona. Nikdy som ale na ňu netlačila, aj keď sa mi nechcelo nosiť na ihrisko štvoro nohavíc,“ spomína na obdobie učenia sa od plienok Eva. Tento príbeh podčiarkuje dôležitosť trpezlivosti a pochopenia toho, že vývoj nie je lineárny a môžu nastať regresívne fázy.
2) Bez plienok už od narodenia, ale s obdobiami„My sme trénovali cikanie mimo plienok od narodenia. Ihneď po narodení sa môj malý pomrvil, stiahol kolená a tak som vedela presne, kedy chce kakať a cikať. Lenže potom prišli obdobia, kedy sa striedavo pýtal a striedavo zabúdal a to až do piatich rokov!“ Spomína na odplienkovanie syna mama Veronika. Plienky preto neskôr nasadila minimálne na noc, no cez deň nechala synčeka radšej behať nahého. O 7-dňovej odplienkovacej metóde hovorí, že by ju s radosťou vyskúšala, keby o nej vedela s tým, že by už synovi ponúkala rovno záchod. "Nočník už nie, lebo nás syn rád napodobňoval, takže na záchod s nami zvykol chodiť odjakživa." Táto skúsenosť poukazuje na rôzne prístupy k bezplienkovej metóde a na to, že aj napriek včasnému začiatku môže proces trvať dlhšie.
3) Signalizovanie veľmi pomohlo„Ja som dcérku učila signalizovať vyprázdňovanie dávno predtým, než sa naučila sedieť, teda predtým, než mala rok. U nás to bolo nutné, pretože nedokázala znášať žiadne plienky, jej pokožka bola precitlivelá, na všetko reagovala zápalmi. S lekárkou som to neriešila, lebo všetky odporučené krémy boli nanič." Látkové plienky doma mala, ale tie jej dcérka precikávala. "Bola som vyčerpaná, tak som odložila aj látkovky. A pustili sme sa do odplienkovania. Všimla som si, že keď chce cikať, pozrie na mňa a povie "ne!" - to som totiž vždy povedala, keď sa pocikala - odpozerala to odo mňa a dávala mi najavo, že ide spraviť "ne". Ponúkala som jej vycikať sa, ale nie na nočník, pretože sme boli skoro stále vonku. Čiže náš nočník bola tráva. Chceš "ne"? "Ne!" Takže chcela cikať. Keď sa naučila sedieť, podsúvala som jej doma nočník pri každej príležitosti. Tak sme sa odplienkovali. Horšie to bolo, keď povyrástla a začala sa sústredene hrať. Vtedy "ne" prestala oznamovať. Ale nejako sme tým prešli." Tento príbeh krásne ilustruje, ako vnímaví rodičia dokážu nájsť individuálne riešenia a využiť neverbálnu komunikáciu dieťaťa.
Rozvoj kontroly močového mechúra a otázka častého cikania
Kontrola močového mechúra a čriev je komplexný proces, ktorý sa vyvíja postupne a je silne spojený so zrelosťou nervového systému dieťaťa. Hoci 9-mesačné dieťa ešte nie je z medicínskeho hľadiska zrelé na plné odplienkovanie, jeho kognitívny vývoj mu už umožňuje chápať príčinu a následok a začína si uvedomovať svoje telo. Tento základ je dôležitý pre neskoršie úspešné odplienkovanie.
Podľa štúdií len 20% detí dokáže natrénovať kompletnú kontrolu nad mechúrom a črevami do 2 rokov veku. Na trénovanie na nočník však stačí len čiastočné ovládanie. Niektoré štúdie udávajú, že priemerne sa deti na nočník naučia v priebehu 3-6 mesiacov (s tým, že do 3 rokov veku sa už vedia pekne vypýtať a cikať do nočníka). Ak sa vám ale s tréningom nedarí, nič sa nedeje - všetko je v poriadku a je to normálne. Vždy si zrovnajte realitu s vlastnými očakávaniami, aby ste si mohli zadať pravdepodobnejšie ciele. Niektoré mamičky zistili, že zakiaľ sa im prvé dieťa podarilo naučiť na nočník do jeho 2 rokov veku, s druhým to mohlo ísť oveľa ťažšie a naučilo sa napríklad až v 4 rokoch!
Časté cikanie u detí: Kedy je normálne a kedy hľadať pomoc?Pomerne častá otázka, s ktorou sa rodičia stretávajú, je pocit, že dieťa ciká priveľa alebo príliš často. Napríklad, jedna mamička sa pýtala ohľadom svojej 2,5-ročnej dcéry, ktorá po vypití 2 dcl tekutín už do 20 minút uteká na nočník a potom aspoň dvakrát za sebou v hodinových intervaloch. Ak nič ďalšie nepije, intervaly sa predĺžia. Zdanlivo krátke hodinové intervaly vyvolávajú obavy, či to súvisí s vekom a vývojom zvieračov, alebo môže ísť o zdravotný problém.
Detský močový mechúr má menšiu kapacitu ako ten dospelý a vyvíja sa. Preto je prirodzené, že malé deti cikajú častejšie, najmä po príjme tekutín. S vekom sa kapacita mechúra zväčšuje a dieťa sa učí moč dlhšie zadržiavať. Časté cikanie po vypití väčšieho množstva tekutín je do určitej miery normálnou fyziologickou reakciou. Obzvlášť v období intenzívnej hry alebo koncentrácie môžu deti na signály tela reagovať s menšou včasnosťou, čo vedie k "nehodám" alebo k náhlemu a častému nutkaniu ísť na záchod.
Avšak, ak máte pocit, že frekvencia cikania je extrémne vysoká, dieťa prejavuje bolesť pri močení, má horúčku, zmenený zápach moču, tmavší moč, alebo sa objavujú iné znepokojujúce symptómy, je vždy namieste konzultácia s pediatrom. Môže ísť o znaky infekcie močových ciest, alebo v zriedkavých prípadoch aj o iné stavy, ako je cukrovka, ako naznačujú obavy rodičov. Je dôležité sledovať celkový stav dieťaťa, jeho správanie a prípadné zmeny v spánkových návykoch alebo chuti do jedla. Pamätajte, že každé bábätko je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Nemajte preto obavy, ak všetky uvedené schopnosti Vaše bábätko nerobí, skôr či neskôr k tomu určite dôjde. Dôvera v jeho prirodzený vývoj a vaša podpora sú kľúčové pre jeho zdravý rast a rozvoj.
tags: #9 #mesacne #dieta #vycikalo