Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím predstavuje komplexnú oblasť, ktorá si vyžaduje citlivý a individuálny prístup. Integrácia týchto detí do bežného školského prostredia je proces, ktorý prináša výzvy, ale aj príležitosti pre rozvoj ich potenciálu a sociálne začlenenie. Tento článok sa zaoberá špecifikami vzdelávania detí s mentálnym postihnutím v školskom prostredí, zohľadňujúc legislatívne rámce, praktické skúsenosti pedagógov a dôležitosť individuálneho prístupu. Zameriame sa na hlbšie pochopenie problematiky, rozdielov medzi integráciou a inklúziou, legislatívnych základov a praktických aspektov, ktoré formujú úspešnú integráciu.
Úvod do problematiky mentálneho postihnutia
Mentálne postihnutie je definované ako závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie kognitívnych, jazykových, pohybových a sociálnych schopností, ako aj obmedzenie schopnosti prispôsobiť sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Na Slovensku je podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím dlhodobo vyšší, než je priemer v zahraničí. Tento fakt zdôrazňuje potrebu systematického prístupu k ich vzdelávaniu a začleneniu. Pochopenie podstaty mentálneho postihnutia je prvým krokom k vytvoreniu prostredia, kde sa každé dieťa cíti bezpečne a je podporované vo svojom rozvoji.
Integrácia vs. Inklúzia: Rozdiel v prístupe
Často dochádza k zámene pojmov inklúzia a integrácia, ktoré predstavujú odlišné prístupy k vzdelávaniu detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP).
Integrácia predpokladá umiestňovanie žiakov so zdravotným postihnutím do hlavného vzdelávacieho prúdu, kde sa od nich očakáva, že sa prispôsobia existujúcej výučbe a organizácii školy. V tomto prípade nesie bremeno prispôsobenia sa predovšetkým dieťa. Aj keď je cieľom začlenenie, tento prístup môže vyžadovať od dieťaťa značnú adaptáciu, ktorá nemusí byť vždy reálna alebo prospešná.
Na rozdiel od toho, inklúzia predpokladá, že sa špecifickým potrebám žiakov so zdravotným postihnutím prispôsobí samotný vzdelávací systém. Od dieťaťa a jeho rodičov sa neočakáva, že budú prinášať riešenia a prispôsobovať sa, čo môže byť veľmi ťažké, až nemožné. Namiesto toho sa očakáva od školy, že nájde a zrealizuje vhodné riešenia. Bremeno teda leží na škole a štátnych orgánoch. Inklúzia sa netýka len detí so zdravotným postihnutím. Výbor OSN pre práva dieťaťa uvádza, že inklúzia zahŕňa všetky deti, celú rozmanitú ľudskú rodinu, vrátane detí nadaných a rómskych. Všetky deti by mali byť vzdelávané spoločne, vždy, keď je to možné, bez ohľadu na ich odlišnosti. Vzdelávací systém by nemal chápať deti so zdravotným postihnutím ako problém, ktorý je potrebné vyriešiť.
Integrácia žiakov s mentálnym postihnutím do bežných škôl
Integrácia žiakov s mentálnym postihnutím do bežných škôl je komplexný proces, ktorý si vyžaduje individuálny prístup a prispôsobenie učiva možnostiam a schopnostiam každého žiaka. V školskom roku 2011/2012 bolo na jednej zo slovenských škôl evidovaných 245 žiakov, z ktorých 32 bolo integrovaných, vrátane 12 žiakov s mentálnym postihnutím. Tento konkrétny príklad ilustruje realitu integrácie na Slovensku a poukazuje na potrebu ďalšieho rozvoja systémov podpory. Je dôležité si uvedomiť, že úspešná integrácia nie je len o fyzickom umiestnení dieťaťa do triedy, ale o jeho plnohodnotnom zapojení do edukačného procesu a života školy.
Princípy inkluzívneho vzdelávania
Princíp inkluzívneho vzdelávania sa vylučuje so segregovaným vzdelávaním v špeciálnych školách. Inkluzívne vzdelávanie zdôrazňuje rozmanitosť školskej populácie, čím prispieva k vytvoreniu škôl, ktoré sú citlivejšie ku konkrétnym potrebám žiakov. Tento prístup znamená, že škola sa stáva priestorom, ktorý aktívne pracuje na prekonávaní bariér a prispôsobuje sa individuálnym potrebám všetkých žiakov, nie naopak. Rozmanitosť v triede je vnímaná ako zdroj obohatenia pre všetkých, nie ako problém, ktorý treba riešiť.
Inklúzia ako základné ľudské právo
Inkluzívne vzdelávanie úzko súvisí so základným právom na vzdelanie, ktoré garantuje Ústava a medzinárodné dohovory o ľudských právach. Najdôležitejším z nich je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Právo na vzdelanie je kľúčové, pretože vzdelávanie je nevyhnutným prostriedkom pre realizáciu iných ľudských práv. Vzdelanie umožňuje ľuďom vymaniť sa z chudoby, podieľať sa na správe vecí verejných a obhajovať svoje politické postoje. Vzdelávanie v inkluzívnom prostredí tak nie je len pedagogickou metódou, ale fundamentálnym právom, ktoré otvára dvere k plnohodnotnému životu a aktívnemu občianstvu.
Dokumenty OSN a inkluzívne vzdelávanie
Diskusiu o práve na vzdelanie v inkluzívnom prostredí formovali dva dôležité dokumenty OSN:
- Štandardné pravidlá pre vyrovnanie príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (1993): Tento dokument sa zaoberal otázkou vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím a predpokladal reformu, ktorej cieľom bolo pripraviť žiakov na vzdelávanie v hlavnom vzdelávacom prúde. Bol to významný krok smerom k uznaniu práva na vzdelanie pre všetkých.
- Prehlásenie zo Salamanky (1994): Tento dokument jednoznačne hovorí o inklúzii a zdôrazňuje naliehavosť zaistenia vzdelávania všetkých detí, mládeže a dospelých so zvláštnymi vzdelávacími potrebami v rámci bežného vzdelávacieho systému. Prehlásenie zo Salamanky je považované za kľúčový dokument, ktorý definoval základné princípy inkluzívneho vzdelávania a položil základy pre jeho implementáciu na celosvetovej úrovni.
Tieto dokumenty vytvorili rámec pre zmenu myslenia o vzdelávaní osôb so zdravotným postihnutím, presúvajúc dôraz zo segregácie na plnohodnotné začlenenie.
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a právo na vzdelanie
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím upravuje právo na vzdelanie v článku 24. Článok 24 ods. 1 Dohovoru zaväzuje štáty, aby zaistili začleňujúci (inkluzívny) vzdelávací systém na všetkých úrovniach. Podľa článku 24 ods. 2 písm. a) Dohovoru, štáty zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli z dôvodu svojho postihnutia vylúčené zo všeobecnej vzdelávacej sústavy. Toto odráža povinnosť nevylučovať deti so zdravotným postihnutím z hlavného vzdelávacieho prúdu, pokiaľ sú už takto vzdelávané.
Ďalej, podľa článku 24 ods. 2 písm. b) Dohovoru, má Slovenská republika povinnosť zaistiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a strednému vzdelávaniu v mieste, kde žijú. Toto ustanovenie je prepojené so zákazom diskriminácie a s povinnosťou štátu zaistiť tzv. primerané úpravy.
Čo je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD)?
Primerané úpravy ako kľúč k inklúzii
Primerané úpravy (v angličtine "reasonable accommodation") sú právny pojem, ktorý definuje úpravy a zmeny, ktoré umožňujú osobám so zdravotným postihnutím plnohodnotne sa zapojiť do spoločnosti. Nezaistenie primeraných úprav môže viesť k diskriminácii na základe zdravotného postihnutia. V kontexte vzdelávania to môže znamenať napríklad:
- Prispôsobenie učebných materiálov (napr. zväčšený text, Braillovo písmo, alternatívne formáty).
- Poskytnutie dodatočného času na vykonanie úloh alebo skúšok.
- Použitie špeciálnych technológií (komunikačné pomôcky, softvér na rozpoznávanie reči).
- Úprava fyzického prostredia (bezbariérový prístup, primerané osvetlenie).
- Poskytnutie asistenta učiteľa.
Primerané úpravy nie sú luxusom, ale nevyhnutnosťou na zabezpečenie rovnakých príležitostí vo vzdelávaní.
Transformácia špeciálneho vzdelávania
Inkluzívne vzdelávanie znamená prehodnotenie rozsahu špeciálneho vzdelávania. Nejde o rušenie špeciálnych škôl, ale o postupnú transformáciu vzdelávacieho systému tak, aby deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami mohli byť vzdelávané v hlavnom vzdelávacom prúde. Je dôležité mať na pamäti článok 24 ods. 2, písm. c) Dohovoru, ktorý predpokladá, že takéto inkluzívne prostredie môže byť aj napríklad špeciálna trieda v rámci bežnej školy, alebo podpora v domácom prostredí, ak je to najvhodnejšie pre dieťa. Cieľom je poskytnúť vzdelávanie v najmenej reštriktívnom prostredí, ktoré zároveň najlepšie zodpovedá individuálnym potrebám dieťaťa.
Zodpovednosť štátu a príprava pedagógov
Vzdelávanie v inkluzívnom prostredí je pre pedagógov veľmi náročné. Dohovor v čl. 24 ods. 4 zaväzuje štát k tomu, aby zamestnal ako učiteľov aj ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí poznajú Braillovo písmo a znakovú reč, a vyškolil učiteľov a personál vo všetkých druhoch vzdelávania tak, aby vedeli poskytnúť plnohodnotné vzdelanie pre ľudí s postihnutím. Ak sa učitelia bránia, že nevedia ako majú vzdelávať deti s Downovým syndrómom, je to primárne chyba štátu, resp. orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku školstva. Štát má zodpovednosť zabezpečiť dostatočné vzdelávanie a podporu pre učiteľov, aby boli pripravení na prácu v inkluzívnom prostredí. To zahŕňa aj poskytovanie informácií o konkrétnych postihnutiach, metódach práce a prístupoch k individualizácii výučby.
Implementácia Dohovoru OSN do slovenskej legislatívy
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nebol doposiaľ plne implementovaný do školskej legislatívy. Otázku vzdelávania detí so zdravotným postihnutím upravuje § 29 ods. 10 a 11, § 31 ods. 3, § 144 ods. 2, 3 školského zákona. Aj keď školská legislatíva nebola upravená, aby zodpovedala moderným požiadavkám Dohovoru OSN, je nutné tieto ustanovenia interpretovať v súlade s čl. 24 Dohovoru OSN. V oblasti vzdelávania detí so zdravotným postihnutím je veľmi dôležitý koncept primeraných úprav, ktorý je definovaný vyššie. Školská legislatíva tento koncept jasne neupravuje, ale môžeme sa oprieť o § 144 ods. 2 školského zákona. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že budú vytvorené podmienky v špeciálnych školách - taký výklad by bol totižto v rozpore s Dohovorom OSN. Školskú legislatívu je nutné vykladať v súlade s Dohovorom OSN, teda spôsobom, že § 144 ods. 2 školského zákona zaväzuje bežné školy zabezpečiť podmienky pre vzdelávanie detí so zdravotným postihnutím.
Právo na inkluzívne vzdelávanie ako základné ľudské právo
Právo na vzdelanie v inkluzívnom prostredí bežnej školy, spolu s rovesníkmi bez zdravotného postihnutia, je základné ľudské právo. Príkladom nesprávneho prístupu je stanovisko školského orgánu, ktorý tvrdil, že v špeciálnej škole sa plne rešpektuje právo dieťaťa s Downovým syndrómom na vzdelanie podľa čl. 24 Dohovoru OSN, a preto nie je nutné, aby bežná základná škola zabezpečila vzdelávanie dieťaťa s Downovým syndrómom. Takýto prístup je potrebné striktne odmietnuť. Výber špeciálnej školy by mal byť vždy poslednou možnosťou, nie automatickým riešením.
Individuálny výchovno-vzdelávací plán (IVVP)
Kľúčovým nástrojom pre integráciu žiakov s mentálnym postihnutím je IVVP, ktorý by mal byť "šitý na mieru" potrebám, možnostiam a schopnostiam žiaka. IVVP by mal byť stručný, jasný a zameraný na ciele, ktoré je žiak reálne schopný dosiahnuť. Dôležité je, aby IVVP motivoval žiaka k lepším výsledkom a zároveň nebol pre neho prekážkou. Učitelia matematiky a slovenského jazyka povinne vypracúvajú IVVP pre integrovaných žiakov, v ostatných predmetoch tak robia podľa potreby. Počas roka sa IVVP môže upravovať podľa tempa a schopností žiaka a na konci školského roka sa písomne vyhodnotí.
Pre začleneného žiaka je veľmi dôležitý jeho IVVP! Musí byť žiakovi „ušitý,, presne na mieru, aby zodpovedal jeho možnostiam, vedomostiam a schopnostiam a zároveň, aby ho motivoval k lepším výsledkom. IVVP je stručný a v niekoľkých bodoch hovorí o tom, čo chceme toho žiaka v danom školskom roku naučiť. Stručne a jasne, nie rozsiahle všeobecné učebné plány, ktoré nič neriešia, iba pridávajú učiteľovi množstvo zbytočnej byrokratickej práce. IVVP plán sa robí na školský rok. Má vystihovať v danom predmete to podstatné, čo je pre žiaka dôležité. To najlepšie vie jeho učiteľ, ktorý žiaka pozná. Takýto IVVP plán má každý integrovaný žiak bez ohľadu na to, či sa jedná o žiaka s poruchami učenia alebo o žiaka s mentálnym postihom.
IVVP by mal byť dynamickým dokumentom, ktorý sa prispôsobuje vývoju žiaka. Jeho tvorba by mala byť výsledkom spolupráce učiteľov, špeciálnych pedagógov a rodičov.
Metódy inkluzívneho vzdelávania
Hoci legislatíva a systémové zmeny sú kľúčové, rovnako dôležité sú aj konkrétne metódy a prístupy, ktoré učitelia používajú v triede.
- Diferencované vyučovanie: Táto metóda spočíva v prispôsobovaní vyučovacích metód, obsahu a hodnotenia tak, aby vyhovovali rôznym potrebám a štýlom učenia sa žiakov v triede. Učitelia môžu používať rôzne materiály, aktivity a úlohy, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám každého žiaka. Napríklad, žiak s mentálnym postihnutím môže potrebovať jednoduchšie inštrukcie, viac vizuálnych pomôcok alebo dlhší čas na dokončenie úlohy.
- Kooperatívne učenie: Táto metóda podporuje spoluprácu a interakciu medzi žiakmi. Žiaci pracujú v malých skupinách, kde si navzájom pomáhajú a učia sa jeden od druhého. Kooperatívne učenie môže pomôcť žiakom s mentálnym postihnutím rozvíjať sociálne zručnosti, zlepšiť sebavedomie a cítiť sa viac integrovaní do triedy.
- Podporné technológie: Používanie technológií môže výrazne zlepšiť prístup žiakov s mentálnym postihnutím k vzdelávaniu. Medzi podporné technológie patria napríklad počítače, tablety, špeciálny softvér, hlasové rozpoznávanie, text-to-speech programy a iné zariadenia, ktoré pomáhajú žiakom prekonávať bariéry a učiť sa efektívnejšie.
- Asistent učiteľa: Prítomnosť asistenta učiteľa v triede môže byť veľmi prospešná pre žiakov s mentálnym postihnutím. Asistent učiteľa môže poskytovať individuálnu podporu, pomáhať žiakovi s úlohami, monitorovať jeho pokrok a zabezpečovať, že žiak sa aktívne zapája do vyučovania.
- Školenia a podpora pre učiteľov: Učitelia potrebujú adekvátne školenia a podporu, aby mohli efektívne vyučovať žiakov s mentálnym postihnutím. Školenia by mali zahŕňať informácie o rôznych typoch mentálneho postihnutia, efektívnych vyučovacích metódach, používaní podporných technológií a stratégiách na riešenie problémového správania.
Problémy a výzvy integrácie
Integrácia žiakov s mentálnym postihnutím do bežných tried prináša so sebou aj mnohé problémy. Učitelia sa často stretávajú s ťažkosťami pri organizácii vyučovania, keďže títo žiaci sa majú učiť podľa osnov špeciálnych škôl, ktoré sa líšia od osnov bežných škôl. Napr. v 6.ročníku je integrovaný žiak alebo žiaci s mentálnym postihnutím. Mali by sa asi vzdelávať podľa učebných osnov špeciálnej školy. Potom by nemali fyziku, biológiu, anglický jazyk, nemecký jazyk, geografiu, dejepis a pod. Aj predmety ktoré majú, nesedia s hodinovými dotáciami rovnakých predmetov ostatných žiakov. Ako mu teda zostaviť rozvrh v bežnej triede? Čo bude robiť napr. cez vyučovanie týchto predmetov? Nechápem, kto prišiel na to, že títo žiaci sa nemôžu napríklad učiť cudzí jazyk! Je veľa príkladov, že takýto žiak ide s rodičmi do Anglicka a dosť sa toho za rok z daného jazyka naučí. My mu však zabránime učiť sa v škole po anglicky, aj keď to chce a baví ho to!
Štátna školská inšpekcia neodporúča integráciu detí s mentálnym postihnutím do bežných tried kvôli problémom pri organizácii vyučovania. Napriek tomu, ak sú takéto deti v škole prítomné, je potrebné ich začleniť. Medzi najčastejšie prekážky a výzvy patria:
- Nedostatok finančných zdrojov: Inkluzívne vzdelávanie si vyžaduje investície do školení učiteľov, podporných technológií, asistentov učiteľa a úpravy školských budov. Nedostatok finančných zdrojov môže obmedziť možnosti škôl a sťažiť implementáciu inkluzívnych praktík.
- Nedostatok kvalifikovaných učiteľov: Učitelia potrebujú špeciálne školenia a zručnosti, aby mohli efektívne vyučovať žiakov s mentálnym postihnutím. Nedostatok kvalifikovaných učiteľov môže viesť k tomu, že žiaci nedostanú primeranú podporu a vzdelávanie.
- Negatívne postoje a predsudky: Niektorí učitelia, rodičia a členovia spoločnosti môžu mať negatívne postoje a predsudky voči žiakom s mentálnym postihnutím. Tieto postoje môžu brániť integrácii žiakov do triedy a spoločnosti.
- Nedostatočná spolupráca: Efektívna inklúzia si vyžaduje úzku spoluprácu medzi učiteľmi, rodičmi, odborníkmi, školskými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. Nedostatočná spolupráca môže viesť k neefektívnemu plánovaniu a realizácii inkluzívnych opatrení.
- Legislatívne nedostatky: Hoci existujú základné rámce, plná implementácia Dohovoru OSN do slovenskej legislatívy stále chýba, čo sťažuje jednoznačnú aplikáciu princípov inklúzie v praxi.
Riešenia a odporúčania
Vzhľadom na zložitosť integrácie žiakov s mentálnym postihnutím do bežných tried je potrebné hľadať riešenia, ktoré by zohľadňovali potreby týchto žiakov, ale aj možnosti školy. Jedným z možných riešení je, aby integrovaný žiak s mentálnym postihnutím mal rovnaké predmety ako trieda, do ktorej je začlenený, a učitelia by mali v každom predmete zohľadňovať jeho postihnutie. Sme jednoznačne presvedčení, že aj žiaci s ľahkým mentálnym postihnutím sa môžu učiť všetky predmety v bežnej triede, ale na primeranej úrovni. To je skutočne zmysluplná integrácia takýchto žiakov. Chce to len zdravý rozum, rozumieť a chápať deti a pedagogický takt.
Dôležité je tiež, aby sa škola nezameriavala len na "papierovanie" a uspokojovanie kontrol, ale predovšetkým na prospech detí. Preto som presvedčený, že veľa škôl v skutočnosti robí integráciu mentálne postihnutých detí iba na papieri. Celkove byrokracia v školstve v posledných rokoch veľmi rozbujnela a stáva sa pre kontrolné orgány často dôležitejšia ako žiaci samotní! Nás však zaujímajú predovšetkým deti, ich potreby, ich ťažkosti.
Vzdelávacie programy pre žiakov s mentálnym postihnutím
Pre žiakov s mentálnym postihnutím sú určené špeciálne vzdelávacie programy, ktoré zohľadňujú ich špecifické potreby a možnosti. Tieto programy sú rozdelené podľa stupňa mentálneho postihnutia:
- Variant A: Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
- Variant B: Vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
- Variant C: Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
Ak sa žiak s MP vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa týchto vyššie uvedených vzdelávacích programov - vždy podľa príslušného variantu zodpovedajúceho jeho postihnutiu. Toto zabezpečuje, že vzdelávanie je primerané jeho možnostiam a cieľom.
Legislatívny rámec a postup pri integrácii
V slovenskom právnom poriadku existujú základné ustanovenia týkajúce sa vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP).
Školská integrácia je definovaná ako výchova a vzdelávanie žiakov so ŠVVP v triedach škôl a školských zariadení určených pre žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Škola je priestorom, ktorý by mal pomáhať prekonávať rozdiely.
Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je žiak, ktorému bolo diagnostikované takéto potreby zariadením výchovného poradenstva a prevencie.
Špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba je požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí.
Kategórie žiakov so ŠVVP zahŕňajú:
- Žiak so zdravotným znevýhodnením (žiak so zdravotným postihnutím, žiak chorý alebo zdravotne oslabený, žiak s vývinovými poruchami, žiak s poruchou správania).
- Žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia.
- Žiak s nadaním.
V prípade, ak žiak navštevuje špeciálnu základnú školu a zmení sa charakter jeho potrieb tak, že je vhodnejšie jeho vzdelávanie v bežnej triede, riaditeľ špeciálnej školy nie je oprávnený rozhodovať o jeho preradení. Odporúča zákonnému zástupcovi podať návrh na prijatie žiaka do základnej školy. Riaditeľ základnej školy následne rozhodne o prijatí žiaka. Ak zákonný zástupca odmieta podať návrh, o ďalšom vzdelávaní môže rozhodovať súd.
Ak sa ŠVVP žiaka prejavia po jeho prijatí do základnej školy, škola zabezpečuje vzdelávanie po predložení žiadosti zákonného zástupcu o zmenu formy vzdelávania. Žiak môže byť vzdelávaný v špeciálnej triede alebo formou školskej integrácie.
O prijatí žiaka do špeciálnej triedy základnej školy rozhoduje riaditeľ školy na základe žiadosti alebo súhlasu zákonného zástupcu. Zákonný zástupca má právo vybrať si, či jeho dieťa bude vzdelávané v štandardnej triede formou individuálnej integrácie alebo v špeciálnej triede či škole. Voľba zákonného zástupcu je rozhodujúca, nakoľko najlepšie pozná svoje dieťa. V prípade, ak riaditeľ školy alebo poradenské zariadenie zistí, že vzdelávanie formou individuálnej integrácie nie je na prospech začlenenému žiakovi alebo ostatným žiakom, môže navrhnúť zákonnému zástupcovi inú formu vzdelávania po súhlase príslušných orgánov. V krajnom prípade, ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou a škola nedokáže zabezpečiť podmienky, môže rozhodnúť súd.
Školský špeciálny pedagóg v škole zohráva kľúčovú úlohu pri pomoci žiakom (aj rodičom) úspešne sa začleniť do kolektívu, napriek rôznym vývinovým poruchám či nadaniu.
Vydanie č. 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48. Tieto čísla vydaní publikácií alebo metodických materiálov naznačujú, že problematika integrácie a inklúzie je aktívne riešená a dokumentovaná v rámci vzdelávacieho systému.
tags: #ak #nechcem #aby #dieta #bolo #integrovane