Obdobie od narodenia šteniatok až do ich odchodu do nových domovov je kľúčové pre ich fyzický, psychický a sociálny vývoj. Tento čas formuje základy ich budúceho správania, zdravia a celkovej pohody. Správne načasovanie oddelenia šteniatka od matky je zásadné a závisí od viacerých faktorov, vrátane fyzického vývoja, sociálnej pripravenosti šteniatka a legislatívnych požiadaviek. Pochopenie jednotlivých fáz tohto procesu a optimálnej dĺžky ich pobytu pri matke je nevyhnutné pre ich úspešný štart do života. V tomto článku sa ponoríme do všetkých aspektov tohto dôležitého rozhodnutia, od prvých minút života až po príchod do nového domova a ďalšie etapy dospievania.
I. Prvé kroky do života: Novorodenecká fáza a raná závislosť (0-3 týždne)
Šteniatka sú malé špongie, ktoré sa rodia úplne bezbranné a závislé na svojej matke. V tomto absolútne prvom štádiu života sú novorodené šteniatka hluché a slepé, a orientujú sa hlavne čuchom a hmatom. Ich oči a uši sú zatvorené, pričom sa im oči pomaly otvárajú od deviateho dňa a zvukovody až po štrnástich dňoch. Matka im poskytuje nielen výživu vo forme mledziva a následne materského mlieka, ale aj teplo, hygienu a základné podnety pre ich rozvoj. Materské mlieko je pre ich imunitu a rast kľúčové, obsahuje životne dôležité protilátky a pasívnu imunitu, ktoré ich chránia pred ochorením.
Počas prvých dvoch týždňov života je hlavnou činnosťou šteniatok spánok a prijímanie materského mlieka. Šteniatka spia asi 90 % dňa a všetku svoju energiu vynakladajú na rast. V tomto štádiu vývoja ešte nechodia, najskôr sa plazia iba pomocou predných končatín. Matka ich svojím telom zahrieva, pretože ich termoregulácia je natoľko slabá, že šteňa oddelené od matkinho hniezda nemusí prežiť kvôli zníženej telesnej teplote. Ani vylučovanie stolice a moču nefunguje u malých šteniatok automaticky, matka ich stimuluje k vyprázdňovaniu oblizovaním bruška v oblasti čriev. Aby udržala všetko potomstvo v čistote, oblizuje matka exkrementy malých šteniatok.
Starostlivosť chovateľa o novonarodené šteniatka:
Po pôrode musí chovateľ zabezpečiť kvalitnú starostlivosť o sučku i o jej šteniatka. Konkrétne potreby sa odvíjajú od veku šteniatok, zdravotného stavu matky, či jej schopnosti sa o svoje potomstvo postarať. K najväčším výzvam, ktorým šteňatá pri pôrode čelia, patria začať samostatne dýchať, zahriať sa a nakŕmiť sa, aby tento kritický okamih prežili.
- Príprava prostredia: Pred pôrodom je dôležité správne pripraviť pôrodnú škatuľu umiestnenú na kľudnom, vyhriatom mieste, na ktoré nedopadá príliš veľa svetla. Optimálna izbová teplota je cca 24 stupňov. Na vyhrievanie miesta je dobré použiť radiátor alebo infračervenú lampu, pod ktorou sa môžu šteniatka zahrievať až na 35 stupňov a túliť sa k sebe. Pomocou misiek s vodou alebo zvlhčovača udržiavajte vlhkosť v miestnosti na úrovni 65 - 70 %, aby sa šteniatkam dobre dýchalo. Vhodnou podložkou sú plachty, uteráky, prateľné deky alebo v prípade nutnosti aj novinový papier. Dbajte na to, aby podložka zostala suchá a čistá.
- Prvá pomoc pri pôrode: Tesne po narodení šteniatka je nutné pretrhnúť všetky plodové obaly (ak to matka neurobila). Po vybratí šteniatka z obalov cca 2 cm od pupka podviažeme pupočnú šnúru nitkou a následne ju za podviazaním prestrihneme, pahýľ môžeme prestreknúť dezinfekčným prípravkom. V ďalšom kroku je dôležité osušenie šteniatka a tiež odsatie plodových vôd z jeho dýchacích ciest pomocou odsávačky hlienov alebo sterilnej striekačky. Stimuláciu dýchania je možné vykonať aj pevným uchopením šteňaťa a jemným hojdaním dole hlavou.
- Kŕmenie novonarodených šteniatok: Keď je šteniatko suché a má odstránené hlieny, snažíme sa ho priložiť ku struku na prvé nacicanie, pokiaľ sučka nemá pôrodné sťahy. Blízky kontakt s matkou v prvých hodinách a dňoch po pôrode je životne dôležitý. Ak samé nevie struk uchytiť, jemne mu pootvoríme papuľku a uchytíme struk tak, aby sa šteniatko prisalo. Pri slabšom šteniatku treba na tento úkon veľmi veľa trpezlivosti. Ak nie sú s kŕmením problémy, odporúča sa interval od posledného napapania po ďalšie nakŕmenie v intervale 2 hodiny. Šteniatka pijú v priebehu prvého týždňa 12 - 20x denne, aby utíšili svoj smäd a potrebu cicať.
- Sledovanie vylučovania smolky: Okrem dobrého príjmu mlieka je rovnako dôležitý aj odchod smolky (trus novorodenca). Preto vždy po napapaní je potrebné dozrieť, aby sučka vylízala šteniatkam brušká a zadočky. V prípade, ak tak nerobí, treba to pomocou v teplej vode namočenej handričke urobiť za ňu.
- Zdravotná prehliadka: Po narodení je potrebné prekontrolovať zdravotný stav šteniat, vylúčiť prítomnosť vrodených a vývojových chýb, ako sú rázštep v dutine ústnej alebo na chrbtici, chýbanie análneho otvoru, silné predkusy a podkusy, hydrocefalus či iné deformity.
- Kontrola denných prírastkov: Veľmi prospešné je šteniatka v prvé dni vážiť, nakoľko stagnácia alebo pokles hmotnosti môžu poukázať na problémy. Čím skôr ich zachytíme, tým je väčšia šanca ich prekonať. Prvé váženie vykonáme hneď po narodení, v ďalšie dni pokračujeme približne v ten istý čas 1x denne. Do týždňa života by sa mala pôrodná hmotnosť šteniatka zdvojnásobiť. Denné prírastky na hmotnosti nám poukazujú na to, že vývoj šteniat je v poriadku.
II. Objavenie sveta a základy socializácie: Kritické obdobie učenia (3-8 týždňov)
Približne vo veku 2 až 3 týždňov nastáva prechodné obdobie zázrakov. Akonáhle šteniatko dosiahne tretí týždeň života, začne rýchlo rozvíjať svoje senzorické schopnosti. Otvárajú sa mu oči a uši, a začína vnímať svet okolo seba. Prvé neisté kroky sa stávajú čoraz istejšími. Bude sa viac zaujímať o svoje okolie a bude sa učiť adekvátne reagovať na ponúknuté podnety. Táto fáza, hoci trvá iba jeden týždeň, je veľmi dôležitá, pretože pes sa učí byť psom.
Obdobie od 3 do 8 týždňov je kritické pre socializáciu. Šteniatko sa učí psím rečiam a sociálnym interakciám od svojej matky a súrodencov - hryzenie, štekanie, reč tela. Začína skúmať svoje okolie a jeho zmysly sa intenzívne vyvíjajú. V tomto období sa učia, ako používať labky či mliečne zúbky, ktoré používajú predovšetkým ako komunikačný nástroj. Od 4. do 8. týždňa je dôležité, aby šteniatka interagovali so svojou mamou a súrodencami z vrhu, učia sa hrať a komunikovať s ostatnými psami. Stávajú sa koordinovanejšími a začnú sa hrať so svojimi súrodencami z vrhu - skáču, prevaľujú sa, chytajú sa. Táto fáza primárnej socializácie je učenie sa vhodnému správaniu prostredníctvom vplyvu prostredia, kontaktu s matkou a súrodencami. Obmedzenie kontaktu s inými šteniatkami znemožní získanie tejto schopnosti, čo môže prispieť k nepríjemným situáciám so psami v budúcnosti a k hryzeniu ľudí.
Príprava nového šteniatka: Ako si pripraviť domov a život
Proces odstavenia a prechod na pevnú stravu:
Približne vo veku 4 až 5 týždňov sa šteniatka začínajú odstavovať od matky. Od štvrtého týždňa sa postupne začína aj proces odstavenia od materského mlieka a prechod na pevnú stravu. V tomto období, keď už materské mlieko nemusí stačiť, je vhodný čas na zavedenie prvých príkrmov. Forma tohto krmiva je zo začiatku tekutá. Osvedčilo sa podávanie rozmočených rozmixovaných granúl určených na tento účel s troškou sušeného mlieka, no receptúry chovateľov môžu mať špecifiká. Strava musí mať teplotu tela.
Dokrmovanie spočiatku robíme pred samotným príjmom materského mlieka, ktorým vždy kŕmenie zakončíme. Časom sa malinkými krokmi podiel chovateľom dodávanej potravy zvyšuje a naopak podiel materského mlieka znižuje. Podobne forma stravy sa postupne zahusťuje. Šteniatka, ktoré sú už dokrmované, musia mať k dispozícii samozrejme vodu. Všetky zmeny musia byť robené pomaly a postupne, pretože šteniatka veľmi citlivo reagujú na každú nevhodnú dietetickú záťaž. Prechod robíme postupne a s ohľadom aj na samotnú matku, aby sme predišli mastitíde. Prikrmujeme len vysoko kvalitnou stravou, je to rozhodujúce pre celý život zvieraťa.
Príprava na nový domov zo strany chovateľa:
V období medzi 4. až 7. týždňom života je najintenzívnejšia práca chovateľa so šteniatkami. Chovatelia by mali v tomto období postupne oboznamovať šteniatka s rôznymi povrchmi, zvukmi a predmetmi, aby ich pripravili na nové prostredie. Privykajú si na rôzne situácie, učia sa základom výchovy a používaniu pomôcok ako sú kefy, strihanie pazúrikov či kontrola chrupu. Chovatelia ich zoznamujú s rôznymi terénmi, zvukmi a dokonca aj s jazdou autom. Cieľom je minimalizovať stres pri prechode do nového domova. Šteniatka sú tiež privykané na obojok a vodítko, čo uľahčí ich ďalší výcvik. Stojí za to spomenúť program Margaret Hughesovej - „Zlatý tucet“, ktorý spočíva vo vystavení šteňaťa maximálnemu počtu stimulov pôsobiacich ako špecifická vakcína do budúcnosti.
Odčervenia a vakcinácie:
Okrem tejto starostlivosti je potrebné myslieť na odčervenie a vakcináciu. Šteniatka by mali byť zvyčajne viackrát odčervené a zaočkované podľa očkovacieho kalendára. Prvé odčervenie prebieha vo veku 8 až 14 dní, následne v dvojtýždňových intervaloch až do veku 3 mesiacov. Spolu s každým odčervením šteniat je nutné odčerviť aj matku. Prvé očkovanie zvyčajne prebieha okolo 6. týždňa života, s následnými dávkami v pravidelných intervaloch.
III. Optimálny vek na oddelenie od matky: Legislatívne a etické aspekty (7-12 týždňov)
Pochopenie optimálneho veku na odber šteniatka od matky je kľúčové pre jeho psychickú pohodu a úspešnú adaptáciu v novom domove. Minimálny vek, kedy môžu šteniatka opustiť svoj pôvodný domov, je zo zákona stanovený na 49 dní, teda 7 týždňov. V tomto veku sú už väčšinou plne odstavené od materského mlieka, prijímajú pevnú stravu a majú za sebou prvé odčervenia a očkovania. Väčšina chovateľov a odborníkov však odporúča odber šteniatka vo veku minimálne 8 týždňov, pričom niektoré zdroje uvádzajú ako ideálne obdobie medzi 8. až 12. týždňom života. Po 8 až 9 týždňoch môžu šteniatka opustiť svoje vrhy a ísť bývať do nového domova.
Prečo je 8 týždňov optimálne?
Hoci legislatíva dovoľuje odber šteniatka v 7 týždňoch, vek 8 týždňov sa považuje za optimálny z viacerých dôvodov:
- Sociálna pripravenosť: V tomto veku už šteniatko prešlo kľúčovými fázami socializácie so svojimi súrodencami a matkou. Naučilo sa základné psie správanie, hierarchiu vo svorke a hranice hry. Pobyt s matkou a súrodencami je dôležitý pre jeho psychický vývoj a schopnosť komunikácie s inými psami. Príliš skoré odobratie šteniat od matky môže byť základom pre nežiaduce správania. Bezohľadní alebo nevedomí chovatelia často nechajú šteniatka odísť čo najmladšie, pretože už "nepotrebujú svoju matku", avšak toto je kritické obdobie vývoja a pre šteniatka je kľúčové vnímanie matky a súrodencov.
- Fyzická zrelosť: Šteniatko je dostatočne samostatné, aby prijímalo pevnú stravu, a jeho imunitný systém je už čiastočne vyvinutý, aj keď stále potrebuje podporu.
- Adaptácia na nový domov: Hoci je dôležité, aby šteniatko zostalo pri matke dostatočne dlho, príliš dlhý pobyt môže sťažiť jeho adaptáciu na nový domov a majiteľa. Naopak, príliš skorý odber môže obmedziť jeho sociálne učenie a viesť k neskorším problémom so správaním, ako je úzkosť z odlúčenia, štekanie, ničenie alebo aj agresia.
Niektorí chovatelia, najmä tí, ktorí sa venujú pracovným alebo športovým psom, môžu preferovať skorší odber (okolo 6-7 týždňov). Tvrdia, že skoršie odlúčenie umožňuje lepšie formovanie psa na nového majiteľa a rýchlejšiu adaptáciu. Je však dôležité si uvedomiť, že skorší odber môže potenciálne obmedziť sociálne učenie šteniatka od matky a súrodencov, čo sa môže prejaviť v neskoršom správaní. Každé šteniatko je jedinečné a aj keď existujú všeobecné odporúčania a legislatívne rámce, vývoj domáceho maznáčika je individuálna záležitosť.
Zdravotné a legislatívne aspekty pri odchode:
V mnohých krajinách, vrátane Slovenska, existujú zákony upravujúce minimálny vek pre predaj šteniat. Tieto predpisy sú zavedené s cieľom zabezpečiť, aby šteniatka neboli oddelené od matky príliš skoro, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich zdravie a vývoj.
- Očkovanie a odčervenie: Pred odchodom do nového domova by mali byť šteniatka zvyčajne viackrát odčervené (za sebou už 3 odčervenia - v 2., 4. a 8. týždni) a zaočkované podľa očkovacieho kalendára (jednou alebo viacerými dávkami, podľa veku).
- Identifikácia: Registrované šteniatka musia byť označené mikročipom alebo tetovaním. Mikročip je moderná a menej bolestivá metóda, ktorá slúži ako medzinárodný identifikačný doklad. Sú označené mikročipom a majú vystavený pet pass.
- Medzinárodné presuny: Ak plánujete kúpiť šteniatko zo zahraničia, je dôležité zohľadniť špecifické legislatívne požiadavky danej krajiny, najmä pokiaľ ide o očkovanie proti besnote a karanténne lehoty. Napríklad, pri dovoze šteniatka zo Srbska na Slovensko musí mať pes minimálne 15 týždňov kvôli povinnému očkovaniu proti besnote a následnej 21-dňovej čakacej dobe.
IV. Formovanie osobnosti: Vek mladosti a dospievania (3 mesiace - 18 mesiacov)
Po prekonaní kritických prvých týždňov a adaptácii na nový domov, šteniatko vstupuje do ďalších dôležitých fáz svojho života, ktoré formujú jeho osobnosť a správanie. Ty, ako majiteľ, máš obrovský vplyv na rozvoj šteniatka a si práve ten, ktorý ho naučí, čo je dobré a čo zlé.
8-12 týždňov: Obdobie samostatnosti a základného výcviku
Šteniatko je už oveľa samostatnejšie a hravejšie. Jeho osobnosť začína byť výraznejšia. V tomto období, označovanom aj ako obdobie socializačnej fázy (v širšom zmysle), je vhodný čas na začatie základného výcviku a pokračovanie v socializácii. Na to, aby ste šteniatko zoznámili s čo najväčším množstvom vecí pozitívnym spôsobom, máte už len približne 12 týždňov. Používajte veľa maškŕt, aby bol každý zážitok skvelý. Môžete ho začať učiť sedieť, ľahnúť si, prísť na zavolanie a pekne chodiť na vodítku. Toto je kritické obdobie vývoja, kedy sú šteniatka veľmi vnímavé a citlivé. Je to čas, kedy sa pes učí, ako funguje svet.
3-6 mesiacov: Obdobie objavovania a testovania hraníc
Šteniatka objavujú a testujú hranice svojho sveta. Šteniatko prechádza obdobím intenzívneho rastu, stráca svoj "šteňací vzhľad" a jeho telo sa začína proporčne meniť. Toto obdobie možno nazvať aj fázou nezávislosti. Z času na čas sa preto môže stať, že úplnou náhodou odignoruje tvoj povel. Je dôležité, aby si pri náprave nepoužíval hrubé správanie. Nauč šteniatko povel "fuj" a používaj ho vtedy, keď sa správa nevhodne. Netrestaj, väčším trestom je pre neho chvíľkové ignorovanie. Toto je tiež fáza, kedy sa pes stále viac zapája do „bojových“ hier. Motorická koordinácia tela dosahuje vysokú úroveň a pes sa učí správaniu v konfliktných situáciách. V tomto období si šteniatko dokáže už lepšie ovládať svoj mechúr aj pohyby čriev.
6-12 mesiacov: Puberta a hormonálne zmeny
Toto je obdobie hormonálnych zmien, ktoré môžu ovplyvniť správanie šteniatka. Sučky môžu začať hárať a u psov sa môže prejaviť väčší záujem o okolie a iné psy. Môže sa objaviť teritoriálne správanie alebo snaha o dominanciu. Táto fáza je niekedy nazývaná obdobím rebélie, kedy pes skúša, čo si môže dovoliť. V organizme domáceho maznáčika sa odohráva veľa hormonálnych zmien. Majiteľ by sa nemal nechať vykoľajiť, musí byť dôsledný a rázny. Dôsledný výcvik a pokračujúca socializácia sú kľúčové. Toto je tiež rastová fáza, okrem iného im rastú v papuľke aj stoličky, preto všetko, čo sa dá žuť, treba buď obetovať v prospech šteniatka, alebo radšej odložiť z jeho dohľadu. Puberta si vyžaduje pokračovanie v tréningu, základnej poslušnosti aj chôdze na vodítku. V toto obdobie je vonku dôležitejšie všetko na okolo, preto pozor na prechádzky na voľno.
12-18 mesiacov: Fyzická a psychická dospelosť
Väčšina stredných a malých plemien dosahuje v tomto období svoju fyzickú dospelosť. U veľkých a obrích plemien tento proces trvá dlhšie, trvajúci až do 2 rokov. Hormonálne výkyvy sa postupne stabilizujú a správanie by malo byť čoraz vyrovnanejšie. Pes je rovnako na vrchole svojich fyzických síl a dychtivosti skúmať svet. Hoci sa pes javí ako dospelý, stále mu chýbajú skúsenosti. Zároveň je toto obdobie vhodné na zvýšenie náročnosti výcviku - pokročilé triky, športy, obedience. Všetky tieto vývojové štádiá predstavujú prechod psa z obdobia šteniatka, cez pubertu až do štádia absolútnej dospelosti. Je dôležité mať na pamäti, že toto je len orientačný vývoj a každé šteniatko je jedinečné.
V. Výzva pre nového majiteľa: Pokračovanie socializácie a učenie samoty
Po príchode šteniatka do nového domova, pravdepodobne vo veku medzi 8 až 12 týždňami, sa pre majiteľa začína náročné, no veľmi obohacujúce obdobie. Ty, ako majiteľ, máš obrovský vplyv na rozvoj šteniatka a si ten, ktorý ho naučí, čo je dobré a čo zlé. Celá fáza života psa je veľmi vnímavá a citlivá, preto musíš do vašeho spoločného života vniesť pohodu a dôveru.
Pokračovanie socializácie:
Socializácia zachraňuje životy. Socializuj od šteniatka! Je nevyhnutné, aby si šteniatko na vás zvyklo a vytvorilo si s vami vzťah založený na dôvere. Hrajte sa s ním, dávajte mu pozornosť a vytvorte mu bezpečné prostredie, v ktorom sa bude cítiť isté. Na to, aby ste šteniatko zoznámili s čo najväčším množstvom vecí pozitívnym spôsobom, máte už len približne 12 týždňov po jeho príchode. Používajte veľa maškŕt, aby bol každý zážitok skvelý. V prvých dňoch a týždňoch by s ním mal byť stále niekto doma. Ak pracujete, skúste si zobrať dovolenku alebo si zabezpečte možnosť mať šteniatko so sebou.
Učenie samoty:
Psy sú od prírody spoločenské zvieratá, ktoré si vytvárajú pevné väzby so svojimi rodinnými príslušníkmi - či už ide o iných psov alebo ľudí. Byť osamote je pre ne neprirodzené a môže v nich vyvolávať stres. Vo voľnej prírode by pre malé šteniatko znamenalo odlúčenie od matky a súrodencov život ohrozujúcu situáciu. Väčšina majiteľov psov nemôže byť so svojím štvornohým priateľom neustále, je dôležité šteňa od malička učiť, že byť chvíľu osamote nie je dôvod na obavy.
- Vytvorenie bezpečného priestoru: Užitočné je poskytnúť šteniatku bezpečné a obmedzené miesto - napríklad ohrádku pre šteniatka alebo menší vyhradený priestor v miestnosti. Tento priestor mu poskytne pocit istoty a zabráni mu v nežiaducich aktivitách, ako je žuvanie káblov či prevracanie kvetináčov. Keď je unavené, najedené a vyvenčené, umiestnite ho do ohrádky spolu s hračkami a žuvacími predmetmi. Môžete mu nechať zapnuté rádio alebo tichú hudbu, aby sa necítilo úplne osamotené.
- Postupné privykánie na samotu: Šteniatka by nemali zostať samé, kým nedosiahnu aspoň 5 mesiacov. Počas prvých 4 - 6 týždňov od príchodu šteniatka by nemalo zostať osamote na dlhší čas. Môžete ho však začať postupne privykať na krátke odlúčenia, najprv len na niekoľko minút. Opustite miestnosť, zavrite za sebou dvere a po chvíli sa vráťte. Ak zostane pokojné, pochváľte ho, ale nepreháňajte to s nadšením. Ak váš pes zostáva pokojný, môžete postupne predlžovať dobu samoty. Keď už zvládne byť sám 30 minút bez stresu, je pravdepodobné, že zvládne aj dlhší čas.
- Dôležité rituály pred odchodom: Pred vaším odchodom ho vždy vezmite na prechádzku, nakŕmte ho a dajte mu niečo na hryzenie. Pri odchode sa správajte prirodzene a nerobte veľké lúčenia. Ak sa začne pri vašom odchode kňučať alebo štekať, nevracajte sa hneď, inak sa naučí, že týmto správaním vás môže privolať späť. Ak sa vám podarí vytvoriť správne návyky, váš pes si postupne uvedomí, že samota nie je nič zlé a že sa vždy vrátite. Trpezlivosť a dôslednosť sú kľúčové pre úspešný tréning samoty. Váš cieľ by mal byť jednoduchý: naučiť šteňa, že samota nie je dôvodom na strach, ale prirodzenou súčasťou jeho života.
VI. Starostlivosť o kojaciu sučku a možné komplikácie
Pre skúsaného chovateľa je narodenie šteniatok neobyčajným zážitkom. Starostlivosť o sučku po pôrode a počas kojenia je rovnako dôležitá ako starostlivosť o šteniatka samotné. Fenka presne cíti, kedy už začína ísť do tuhého, a sama vie najlepšie, čo má robiť. Táto istota je patrná v prípravnom štádiu krátko pred pôrodom.
Príprava na pôrod a priebeh:
Gravidita feny trvá približne 63 dní, hoci mierne skrátenie alebo predĺženie tohto termínu na 57-72 dní je neobvyklé. Fenka začína byť pomaly nekľudná a venuje sa stavbe „hniezda“. Pôrodná krabica by mala byť pripravená aspoň 2 týždne pred plánovaným pôrodom na kľudnom a vyhriatom mieste. Najistejšou metódou ako spoznať blížiaci sa pôrod je pravidelná kontrola teploty. Týždeň pred plánovaným termínom pôrodu by ste mali dvakrát až štyrikrát denne fenku rektálne zmerať. Pri znížení teploty z 38° na 37° a menej sa pôrod bezprostredne blíži. V nasledujúcich 12 - 24h môžete počítať so šteniatkami.
Počas pôrodu je najlepšie nechať fenku v kľude a zasiahnuť len v prípade núdze. Akonáhle bude porodené prvé šteniatko, rozhryzie matka plodový obal a svojimi zubami oddelí pupočníkovú šnúru. Asi päť minút po porodení šteniatok sa začne odlučovať placenta, ktorá je podobne ako plodový obal fenkou zjedená. Táto činnosť nielenže očisťuje rodidlá, ale hormonálne podporuje tvorbu mlieka u feniek. Aby fenka povzbudila dýchanie novorodeniat, oblizuje svoje mladé. Pôrod je ukončený, keď sú všetky šteniatka z tela von a je vylúčený rovnaký počet plodových obalov. Väčšinou celý proces trvá menej ako 12 hodín.
Výživa kojacej fenky:
Dojčenie a starostlivosť o šteňatá je pre fenku veľmi náročné. Vykompenzovať vysoký výdaj energie u nej musíte vysoko kvalitnou stravou. Spotreba energie stúpne oproti normálu o 325%. Aby fenka mohla produkovať mlieko, potrebuje zvýšené množstvo bielkovín a vápnika. Podávanie minerálnych doplnkov stravy je tiež zmysluplné, avšak jednotlivé živiny musia voči sebe stáť v správnom pomere. Fenku kŕmte po malých dávkach, ale pomerne často. Môžete jej do krmiva zamiešať aj surový vaječný žĺtok (bielok sa nesmie podávať), ktorý jej prospeje. Po pôrode nezabudnite navštíviť veterinára, ktorý vašu psiu slečnu skontroluje, či je s ňou všetko v poriadku.
Možné pôrodné a popôrodné komplikácie:
Hoci matka príroda zaistila pre mladé čo najlepšie možné podmienky, neprebieha pôrod ani doba cicania vždy úplne hladko. Ako pozorovatelia celého procesu máte teda za úlohu rozpoznať, kedy je prirodzený beh narušený a kedy je treba nechať zasiahnuť odborníka.
- Pôrodné komplikácie: Možnou príčinou komplikácií je napríklad vynechanie kontrakcií, zlá priechodnosť pôrodných ciest (príliš veľké šteniatka, príliš úzka pošva), čiastočné otvorenie pôrodných ciest alebo ťažkosti so šteniatkami (napr. vodnateľnosť hlavy alebo mŕtve šteniatka). Vo všetkých prípadoch si musíte zavolať na pomoc veterinára, ktorý prostredníctvom ultrazvuku alebo röntgenu urobí rozhodnutie, či je treba urobiť cisársky rez.
- Narušené materské inštinkty: Je možné, že po pôrode budú narušené materské inštinkty fenky, napríklad vplyvom umŕtvenia pri vykonaní cisárskeho rezu alebo kvôli strachu či nespokojnosti pri robení „hniezdenia“. Ak dôjde k vynechaniu niektorého z procesov, či už sa bude jednať o vyslobodenie šteniatok z plodového obalu, oddelenie pupočnej šnúry alebo oblizovania, je pomoc človeka na mieste.
- Problémy s kojením: Chýbajúca produkcia mlieka alebo nedostatky počas kojenia, prípadne zápaly mliečnych žliaz (Mastitis), to sú najčastejšie komplikácie, ktoré počas doby kojenia môžu nastať. Prvým ukazovateľom je horúčka, nechuť na kojenie, odmietanie stravy alebo apatia. Hneď ako u fenky tieto príznaky zaznamenáte, začne stagnovať hmotnosť šteniatok alebo bude hmotnosť klesať alebo všeobecne dôjde k tomu, že sa fenke priťaží, mali by ste stopercentne vyhľadať veterinárnu pomoc.
Aj cez pomerne vysoký počet možných nebezpečenství a komplikácií prebieha väčšina pôrodov bezproblémovo. Preto zostaňte, ak možno, kľudní a dôverujte prírode aj inštinktom svojho psíka. So znalosťami ohľadne jednotlivých fáz pôrodu a možných komplikácií už viete, kedy máte nechať fenku v kľude, kedy je treba psíkovi trochu pomôcť a kedy je nutné privolať na pomoc odborníka.
tags: #ako #dlho #maju #byt #steniatka #po