Vývin reči u detí je zložitý a fascinujúci proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a správny prístup. Mnoho rodičov sa stretáva s rôznymi otázkami a problémami, od prvých slov až po správnu výslovnosť náročných hlások. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, opierajúc sa o poznatky klinickej logopédie a praktické rady odborníkov, s cieľom pomôcť rodičom podporiť ich deti na ceste k efektívnej komunikácii. Pamätajte, že hoci sa nám, zdatným rečníkom, môže javiť učenie sa novej hlásky ako veľmi jednoduché, pre dieťa to tak vôbec nemusí byť. Dôležité je tiež vnímať, čo je dieťaťu príjemné a čo už nie, pretože nová hláska sa dá naučiť aj bez sĺz.
Dynamika Vývinu Detskej Reči: Kedy Očakávať Prvé Slová a Vety
Reč sa u detí začína vyvíjať okolo prvého roka života. Prvé slová sú často slabiky alebo skupiny slov, ktoré dieťa vyslovuje v spojitosti s určitým javom. Napríklad, ročné dieťa zvládne asi 6-8 slov, zatiaľ čo jeden a polročné dieťa už disponuje približne 30 slovami. Dvojročné dieťa využíva už asi 200 slov a od dvoch rokov sa už púšťa do tvorenia viet. Okolo štvrtého roku hovoríme o intelektualizácii reči, kedy dochádza k spresneniam vo vyjadreniach. Päťročné dieťa už disponuje približne 2000 slovami a šesťročné asi 3000 slovami. V tomto veku už dokáže zreprodukovať svoje zážitky, opísať, čo sa deje na obrázku, a je schopné o tom vytvoriť príbeh. V ideálnom prípade by v tomto veku už výslovnosť dieťaťa mala byť bezchybná.
Výslovnosť sa u detí vyvíja rôzne, keďže ju ovplyvňuje viacero faktorov, a preto sa nedajú vymedziť presné vekové hranice pre každú hlásku. Platí, že dieťa musí mať pre správnu artikuláciu dostatočnú schopnosť „odozrieť“ hlásky sluchom a zrakom z okolia (od iných ľudí, kamarátov, rodiny) a taktiež mať pripravený jazýček a ostatné orgány, ktoré sa podieľajú na výslovnosti (pery, zúbky, ďasná, podnebie). Tieto orgány musia byť vôbec schopné hlásku správne vytvoriť a vysloviť. Väčšinu hlások, ako sú B, P, M, T, D, N, K, G, J, CH, H a samohlásky, by dieťa malo vedieť vysloviť do 3 rokov. Do 4 rokov sa deti väčšinou naučia F, V a Ť, Ď, Ň. Najťažšie slovenské hlásky sú C, S, Z, DZ, Č, Š, Ž, DŽ a L, R - tieto by mali deti zvládnuť do 5. roku.
Kľúčová Úloha Rodičov v Rozvoji Komunikácie: Podpora a Motivácia
V komunikácii by sme deti mali od najútlejšieho veku podporovať, chváliť a motivovať ich k rozvíjaniu komunikácie. Je dôležité ich nenútiť k najlepším výkonom a nedrilovať výslovnosť jednotlivých hlások len preto, že dieťa od susedov či kamarátky to už všetko vie a je tak „lepšie“, než to naše. Hlavne neporovnávajte. Deti sú individuality a rozdiely vo vývoji reči sú úplne normálne a prirodzené. Naša reč sa stáva pre dieťa prvým návodom, ako hovoriť. Rodičia podvedome používajú typy stratégií, ako sa naladiť na dieťa, čo nazývame reč orientovaná na dieťa. Črty toho, ako sa rozprávame s dieťaťom, sú, že hovoríme pomalšie, robíme častejšie pauzy, používame jednoduchšiu gramatiku a do slovníka zaraďujeme detské slová. Po dieťatku zopakujeme detské slovo, aby sme sa naň čo najviac naladili a zlepšili porozumenie medzi nami. Podvedome hovoríme vyšším hlasom. Tieto znaky používame, aj keď hovoríme s akoukoľvek jazykovo menej kompetentnou osobou.
Je to dlhá a namáhavá cesta, aby sa dieťa dopracovalo k tomu, že vysloví správne svoje prvé hlásky, slová či ucelené vety. Dôležité je chváliť za každú snahu a za konkrétne úspechy, napríklad: "Teraz ti krásne zakmital jazýček." Vyslovujte pomaly, rytmicky a neponáhľajte sa. Neobmedzujte sa len na opakovanie, robte rôzne druhy cvičení. Využívajte pomôcky, obrázky, veci bežnej potreby. Odmena je dôležitá. Dieťa potrebuje vidieť, aké má úspechy. Za každé jedno cvičenie mu napríklad lepte obrázkové samolepky do kalendára alebo do špeciálneho zošitka. Kompromisom je dohodnúť sa na situáciách, kedy môžete dieťa upozorniť na nesprávnu výslovnosť, napríklad keď vám bude hovoriť, čo dnes robilo, rozprávať rozprávku alebo čítať v šlabikári. Nepoukazujte na chyby pred ostatnými a vždy, keď sa dá, snažte sa zapojiť zábavný prvok, hru. Neprerušujte dieťa, keď niečo rozpráva, aj keď nesprávne. Väčšina detí nemá rado, keď ho nútia slovo zopakovať. Niekedy stačí „len“ to, keď slovo zopakujete správne vy, napríklad ak dieťa povie „Bolí ma vuka“, rodič zopakuje „Bolí ťa ruka?“.
Predrečové Cvičenia pre Rozvoj Obratnosti Hovoridiel
Tieto cvičenia sú založené na princípe napodobňovania a slúžia ako prevencia chybného vývinu reči už v útlom veku. Základným pravidlom úspechu je hra, ktorá má dieťa baviť. Precvičujeme najmä jazyk, pery a tzv. velofaryngeálny uzáver, ktorý oddeľuje dutinu ústnu od nosnej. Oromotorické schopnosti v podstate charakterizuje obratnosť hovoridiel, čiže pohyby jazyka, podnebia, pier a ich správne časovanie pri rozprávaní.
Všetky tieto cvičenia vykonávame formou hier. Môžeme sa hrať na opičku pred zrkadlom a predvádzať sa. Využiť možno tiež potraviny, s ktorými môžeme cvičiť olizovanie marmelády, šľahačky, držanie lentilky jazykom na hornom podnebí, kým sa nerozpustí, húpanie lentilky na jazyku hore a dole a podobne.
Cvičenia pre jazyk:
- Vyplazovanie jazyka do diaľky a do výšky (otočiť špičku hore a dočiahnuť si na nos).
- Kmitať jazykom z boku do boku.
- Ťukať jazykom na každý zub.
- Maľovať jazykom na horné podnebie ako štetcom spredu dozadu a späť.
- Olízať hornú a dolnú peru.
Cvičenia pre pery:
- Špúlenie, úsmev.
- Brnkanie prstom o pery.
- Vibrácia pier (fŕkanie).
Cvičenia pre velofaryngeálny uzáver:
- Kloktanie.
- Pití cez slamku.
Kedy Vyhľadať Logopéda a Čo Očakávať
Mnohí rodičia sa pýtajú, kedy je ten správny čas na návštevu logopéda. Niektorí sa obávajú, že je to príliš skoro, a iní zas čakajú príliš dlho. Všeobecne platí, že ak máte akékoľvek pochybnosti o vývine reči vášho dieťaťa, je lepšie sa poradiť s odborníkom. Aj keď sa v literatúre dočítate, že nesprávna výslovnosť hlások je ešte prípustná aj v 5 rokoch, ak 5-ročné dieťa ešte stále nehovorí všetky hlásky správne, väčšinou to má aj iný dôvod ako len vývin. V tomto veku nesprávna výslovnosť vadí nielen rodičom, pretože sa blíži škola, ale často aj samotnému dieťaťu. Logopéd je odborník, ktorý sa nesústredí len na jeden konkrétny problém, s ktorým za ním prídete. Skúma tiež celý komunikačný proces, to, ako dieťa rozumie významu slov, aký má rozsah slovnej zásoby, ako plynulo dieťa rozpráva, ako iniciatívne komunikuje, pozoruje dýchanie počas rozprávania a takisto hodnotí pohyblivosť hovoridiel - artikulačných orgánov.
Prvá návšteva logopéda začína vyšetrením, tzv. (čiastočnou) diagnostikou. Logopéd zistí, či sa v rodine vyskytli problémy s rečou. Samotná diagnostika väčšinou prebieha hravou formou, napríklad tak, že dieťa pomenováva obrázky na kartičkách. Obrázky sú zámerne vybraté takým spôsobom, aby logopéd počul, ako dieťa vyslovuje jednotlivé hlásky na začiatku, v strede a na konci slova. Keď logopéd zistí, s ktorými hláskami má dieťa problém, snaží sa zistiť príčinu, prečo dieťa nevyslovuje dané hlásky správne. Príkladom pre oslabený artikulačný orgán je slabý jazykový sval, ktorý „nevládze“ zdvihnúť sa k horným predným zubom, a preto dieťa nedokáže vysloviť hlásku L a/alebo R. Vývin reči môže byť ovplyvnený aj krátkou uzdičkou jazyka, čo limituje pohyb jazyka a spôsobuje problémy vo výslovnosti. Jazyk je so spodnou časťou úst spojený uzdičkou. Táto býva niekedy krátka alebo hrubá a nedovoľuje jazyku natiahnuť sa do špičky (pri vyplazení jazýčka vidíte na konci akoby srdiečko, špička je zospodu ťahaná uzdičkou smerom dovnútra) alebo dvihnúť sa dostatočne hore. V dôsledku toho dieťa nedokáže vyslovovať najmä hlásky tvorené špičkou jazýčka (napr. r,l,c,s,z,č,š,ž). Vo väčšine prípadov sa dá tento stav zmeniť cvičením. Práve tu platí, že čím skôr prídete, tým viac času máme na cvičenie a môžeme čakať niekedy aj niekoľko mesiacov, kým sa svaly zmenia a uzdička pod jazýčkom nepovolí. V súčasnosti podstrihnutie uzdičky pod jazykom pokladáme za posledné, „núdzové“ riešenie, resp. odporúčame ho vtedy, keď predpokladáme, že stav sa výraznejšie nezmení ani pri dlhodobejšom cvičení. To je najmä ak je uzdička prirastená bližšie ako 7 milimetrov ku špičke jazýčka, alebo je veľmi hrubá.
AKO VYSLÍVAŤ HLÁSKU „R“: Domáca logopédia pre hlásku „R“ – keď R znie ako W!
Hláska "R": Najčastejší Problém a Ako naň
Hláska „R“ patrí medzi tie najnáročnejšie, s ktorými sa deti počas vývinu reči stretávajú. Mnohí rodičia zneistia, keď ich dieťa ešte v piatich rokoch hlásku „R“ nevyslovuje správne, no pravdou je, že ide o bežný jav. Tento jav sa nazýva rotacizmus a vo väčšine prípadov si ho deti časom prirodzene „dopracujú“. Výslovnosť hlásky „R“ sa u detí objavuje spravidla ako jedna z posledných. Väčšina detí ju zvládne medzi štvrtým a siedmym rokom života, často až krátko pred nástupom do školy. Ak dieťa do štyroch rokov ešte „R“ nepoužíva, nie je dôvod na paniku. V tomto veku sa len pripravuje - cvičí jazyk, učí sa artikulovať iné hlásky, ktoré sú základom pre „R“. Odborník dokáže posúdiť, či ide len o vývinové oneskorenie alebo o problém, ktorý vyžaduje cielenú logopedickú intervenciu. Gogelné R alebo račkovanie je vada reči, ktorá vzniká často ešte predtým, ako je dieťa vôbec schopné hlásku R vysloviť správne. Dôležité je, aby sme do tohto veku nenútili dieťa vyslovovať hlásku R alebo dlhé Ŕ príliš často a nasilu. Dieťa totiž R nedokáže vysloviť správne a namiesto toho vzniká tzv. hrdelné R, ktoré zapríčiňuje račkovanie.
Prečo je Hláska R Taká Náročná?
Problematická výslovnosť hlásky R u detí najčastejšie súvisí s neskorým vývojom reči, vynechávaním alebo zamieňaním hlások. Faktom je, že v spojení s výslovnosťou sa všetko točí okolo správnej artikulácie, ktorú ovplyvňuje vývoj centrálneho nervového systému, ale tiež oromotorické schopnosti dieťaťa. Samotná hláska R sa tvorí v prednej časti úst, pričom je dôležitý pohyb špičky jazyka smerom hore, pričom sa dostáva za horné zuby. Tým, že jazyk sa dostáva do takejto polohy, kmitaním sa vytvára prúd vzduchu, ktorý prechádza stredom úst a vzniká akusticky hláska R. Mnoho odborníkov podmieňuje správnu výslovnosť hlásky R práve tým, že dieťa by malo najskôr zvládať správne artikulovať slová s hláskou L. Prečo? Ide o to, že R a L sú hlásky, ktoré sa tvoria v rovnakom artikulačnom bode. Hoci sú pohyby jazyka a jeho kmitanie mierne odlišné, pri artikulácii hlásky L jazyk takisto smeruje svojou špičkou smerom hore až k vrchnému podnebiu.
Príprava Artikulačných Orgánov pre R
Nácvik hlásky „R“ nikdy nezačína priamo jej vyslovovaním. Najprv je potrebné pripraviť rečové orgány - jazyk, pery a čeľusť - aby boli dostatočne uvoľnené a pohyblivé. Pred samotným nácvikom „R“ je dôležité, aby dieťa ovládalo pohyb jazyka dopredu a dozadu, hore a dole. Tieto jednoduché logopedické cvičenia na „R“ pomáhajú posilniť jazyk, ktorý je pri hláske „R“ mimoriadne aktívny. Okrem pohyblivosti jazyka je pri hláske „R“ dôležitý aj správny výdych a rytmus dýchania. Dieťa sa učí kontrolovať dych, aby dokázalo vytvoriť vibrovanie jazyka. Prípravné cvičenia na nácvik R zahŕňajú ohýbanie jazýčka smerom hore, potieranie hornej pery marmeládou a jej olizovanie, držanie lentilky za hornými zúbkami, pritlačenie jazyka k hornému podnebiu a vydanie zvuku ako podkovy koní. Ďalšími sú prskanie perami, pri ktorom dieťa dá medzi pery aj jazyk, pretláčanie ukazováka jazykom, kde jazyk tlačí ukazovák von a ukazovák špičku jazyka dovnútra. Pomáha aj spievanie rýchlych rytmických pesničiek bez slov na hlásky a zhluky - dndndn, dada, dyndyn, a taktiež bláznivá reč, kedy rodič povie nezmyselný zhluk hlások alebo slabík s hláskou D s určitou intonáciou (otázka, rozčúlenie, radosť a podobne), a dieťa to celé zopakuje a pridá.
Nácvik Hlásky R: Osvedčené Postupy a Techniky
Po zvládnutí prípravných fáz sa môže pristúpiť k samotnému nácviku hlásky „R“. Tento proces vyžaduje trpezlivosť, opakovanie a veľa pozitívnej motivácie. Najčastejšou a veľmi účinnou metódou, ktorú odporúčajú logopédi, je nácvik prostredníctvom hlásky „D“ alebo „T“. Dieťa rýchlo a opakovane vyslovuje „D-D-D-D“ s jazykom opretým o horné ďasná. Tento prechod pomáha jazyku získať potrebnú silu aj pružnosť. Pri nácviku hlásky R je dôležité, aby boli ústa otvorené, pričom horný a dolný chrup sa nedotýkajú. Špička jazyka sa dostáva za horné zuby (takmer prichádza do kontaktu s horným podnebím). Dôležité je, aby sa jazýček "plocho" dotýkal za hornými rezákmi, a keď dieťa vysloví DDN, dn, jazyk poskočí. Aby sa dieťa nesnažilo pomôcť si dolnou čeľusťou, môže si oprieť ukazovák na dolné predné zuby. Zostanú mu tak mierne pootvorené ústa a jazyk lepšie poskočí.
Hlásku nacvičujeme najprv na konci slova v spojení s hláskou D alebo T a vyslovujeme ako dd, td. Nikdy nedávame dieťaťu vzor s R, ale zachováme td. Napríklad vyslovujeme: svetd, kvetd, letd, hadd. Koncové D u dd, td akoby prehĺtame, nevyslovujeme zvučne. Ďalšie úspešné pokusy bývajú u slov, ktoré majú R na začiatku: trhá, tráva, drnká, draky, trnka. Neskôr skúsime výslovnosť R v spojení s ostatnými hláskami: kdkd, hdhd, vdvd a pod., na začiatku a na konci slova. Naposledy precvičujeme R uprostred slov a v spojení so sykavkami. Pre R na začiatku slova predsadíme krátke E a vyslovujeme ako - eduka (= ruka), edana (= rana). S precvičovaním hlásky R je však možné začať skôr, no nie v prehnane vysokej miere. Na výslovnosť R je vhodné využiť spojenie so slabikou L. Obe hlásky majú rovnaký artikulačný bod. Vďaka tomu si dieťa skvele natrénuje polohu jazyka. Vynikajúce sú tiež artikulačné cvičenia, kedy je hláska R nahrádzaná hláskou D, tzv. tdkanie. Opakovanie takýchto hlások rozvíja oromotorické zručnosti.
Integrácia R do Slov, Viet a Textov
Keď sa dieťaťu podarí správne vytvoriť zvuk „R“, nasleduje spájanie s inými hláskami. Postupne sa pridávajú dlhšie slová a celé vety, v ktorých sa „R“ objavuje v rôznych pozíciách. Rytmické básničky a krátke riekanky sú skvelým spôsobom, ako nácvik spestriť. Pri precvičovaní hlásky R je vhodné striedanie rôznych hier. Zakúpiť je dnes možné logopedické knižky s obrázkami, básničkami, rýmovačkami či riekankami, ktoré vám umožnia precvičovať s vašimi deťmi konkrétne hlásky. Napríklad „Boli traja trpaslíci, žili spolu v drevenici.“ Využiť môžete aj obrázkové knihy a poukazovať na predmety, v ktorých sa hláska R nachádza. Pokojne môže ísť o obrázkové knihy so zvieratkami alebo pexeso. Dieťaťu veľmi pomáha, ak si v spojitosti s hláskami trénuje tiež sluchovú a zrakovú pamäť. Je veľmi dôležité, aby dieťa dokázalo hlásku R v reči najskôr rozpoznávať. Dostupné sú dokonca praktické logopedické videá alebo aplikácie, ktoré umožňujú precvičovanie hravou formou.
Tipy na hry pri nácviku R:
- Pozri, čo má Alex zeleného? Pýtajte sa: "Sveter (sveted) alebo tričko (tdičko)?"
- Má pes, mačka, sliepka… ťapky alebo pazúriky? (padúdiky) Najlepšie je pri nácviku vychádzať z pexesa so zvieratkami, kedy si deti jednotlivé zvieratká náhodne otáčajú a hovoria "Pes má padúdiky."
- Čo z predmetov na obrázku si stratil? (stdatil) Dieťa sa pozerá na obrázok približne tri minúty. Potom sa obrázok zakryje a dieťa hovorí, čo sa mu (stdatilo).
- Čo odtrhnem zo stromu? Dieťaťu nakreslíme čarovný strom, na ktorom rastie všetko ovocie, čo pozná. Dieťa ich postupne na strom dokresľuje a hovorí: "Nakdeslil som jablko, zo stdomu odtdhnem alebo natdhám jablká."
- Prvá, druhá a posledná. Dieťa vyberie niekoľko kartičiek s obrázkami, cca 7 kusov a položí ich do radu vedľa seba a snaží sa zapamätať poradie. Potom otočí kartičky obrázkom dole a pýtame sa, kde bola napr. mačka? "Pdvá alebo posledná?"
- Kde to je? Čo je na obrázku a čo na stole? Máme veľký obrázok s väčším množstvom vecí a nejaké predmety na stole a pýtame sa detí: "Kde to je? Na stole alebo na obrázku?"
- Pletenie. "Pleť, pleť zelený sveter (sveted)" hovorí dieťa a kreslí vlnky ako radu na svetri a postupne mení farby.
Nácvik Ďalších Hlások: Od Samohlások po Spoluhlásky
Pred nácvikom akejkoľvek hlásky je dôležitá príprava artikulácie, ktorá zahŕňa sluchové rozlišovanie (napr. schopnosť počuť rozdiel medzi slovami, ktoré sa rozlišujú len jednou hláskou - myška/miska, rampa/lampa) a oromotoriku (cvičenia na posilnenie jazyka, napr. ilustrovaná logopedická rozcvička Rozcvičme si jazýček). Realizujú sa na každej z úrovní a v rôznej miere majú vplyv na výslovnosť. Pomôcť vám môžu materiály vytvorené logopédmi, ktoré odporúča aj Slovenská asociácia logopédov. Ak má dieťa s určitou hláskou ťažkosti, práve v tomto kroku je pomoc logopéda najdôležitejšia. Ak sa totiž dieťa naučí tvoriť hlásku chybne, jej nesprávnym vyslovovaním ju viac a viac upevňuje. Ak následne dieťa logopéda navštívi, trvá dlhšiu dobu, kým sa daný zlozvyk napraví. Nemusí sa vždy začať od úrovne hlásky. Nemá zmysel nútiť dieťa zopakovať slovo správne, ak nedokáže danú hlásku povedať izolovane/v slabikách. Pre dieťa to môže byť frustrujúce.
Samohlásky
Na vyvodenie samohlások stačí väčšinou vzor artikulácie. Cvičíme pred zrkadlom.
- A: Jazyk je v pokojovej polohe ľahko opretý o dolné rezáky, ústa sú otvorené. Zvuky - zívame, otvárame ústa na veľké jablko, vzdycháme.
- E: Ústa sú mierne privreté tak, že horné a dolné rezáky sa približujú k sebe a kútiky úst sa zaostria do mierneho úsmevu. Zvuky - ovca bečí, koza mečí.
- I: Podobne ako nácvik E, len kútiky úst sa ešte viac zaostrujú do širokého úsmevu. Zvuky - široko sa smejeme iiii, vtáčik spieva tili, tili, tili, nesieme sa na koni hi, hi.
- O: Vyslovujeme hlásku A za súčasného zaokrúhľovania pier. Zvuky - vzdychne si och, divíme sa óóó.
- U: Rovnako ako pri O, ale pery ešte viac zaokrúhlime a hrot jazyka sa posunie viac dozadu. Zvuky - sova húka hú, hú, hú, auto trúbi tú, tú, tú, krava robí mú, mú, mú.
Riekanky na samohlásky:
- A, o, u
- Auto ide, sláva, sláva!
- Moje báby
- Tata máva, mama, máva.
- majú háby.
- Auto ide tú, tú, tú,
- moje báby hajajú,
- tata, mama, už je tu.
- haju, haju, hajaju.
- E, i
- Mama Iva vyumýva,
- Behá Pejo, pobehuje,
- Vyumývam ho aj ja
- Pejovi beh vyhovuje.
- Myjeme ho obaja.
- Ihihi, ihahá,
- Pejo v behu mihahá.
Dvojhlásky
Nacvičujeme pred zrkadlom, keď dieťa vie vysloviť všetky samohlásky. Vyslovujeme samohlásky s výraznou artikuláciou. V ďalšej fáze spájame samohlásky do skupiniek a každú viackrát zopakujeme: a-i-a-i, u-i-u-i, o-i-o-i, e-i-e-i, o-u-o-u, i-a-i-a, i-u-i-u, i-o-i-o, i-e-i-e, u-o-u-o.
Spoluhlásky
- P, B, M: Podstatou je vytvorenie záveru oboma perami. Potom nasleduje náhle zrušenie v podobe explózie, krátkeho výbuchu. Jazyk sa na artikulácii nezúčastňuje.
- P: zvuky: papá, pí-pí-pí
- B: zvuky: bú-bú, bé-bé, bum-bum, bim-bam, buch-buch, bác
- M: zvuky: mú-mú, mé-mé, miau-miau
- F, V: Medzi dolnou perou a hornými rezákmi sa vytvorí úžina. Sánka sa pritom posúva mierne dozadu. Vzduch uniká štrbinou medzi okrajmi rezákov a dolnej pery. Pery sú od seba vzdialené minimálne. Jazyk sa na artikulácii nezúčastňuje.
- F: zvuky: fú-fú, fí-fí, pif-paf
- V: vyslovujeme ako predĺžené Ú v spojení so samohláskami úa, úe, úi, úo.
- T, D, N: Utvoríme záver okrajom hornej plochy jazyka na podnebnej klenbe vpredu (jazyk sa dotýka podnebia v tvare podkovy). Potom nasleduje krátky výbuch. Pery sa na artikulácii nezúčastňujú.
- T: môžeme naučiť tak, že dieťa naberie na chrbát hrotu jazyka slinu, zodvihne ho k ďasnám horných rezákov, kde sa vytvorí záver a pri vypľúvaní sliny sa ozve zvuk podobný T.
- N: vyslovujeme predĺžené M pri oddialených perách.
- D: tvoríme z hlásky N. Dieťa opakovane vyslovuje slabiku NA s predĺženým N, pričom mu stisneme nosné dierky. Pri samohláske A dierky uvoľníme.
- C, Dz: Špička jazyka smeruje za dolné rezáky, kútiky úst sa mierne zaostrujú.
- Č, Dž: Špička jazyka smeruje k podnebnej klenbe, ústa sa zaokrúhľujú.
- S, Z: Jazyk sa dotýka podnebnej klenby obidvoma bokmi, špička jazyka je za dolnými rezákmi. Kútiky pier sa mierne zaostrujú.
- Š, Ž: Okraje bokov jazyka sú pritisnuté úzkym pruhom ku koreňom horných zubov, špička jazyka sa približuje k zadnej časti podnebia, ale nedotýka sa ho. Pery sa zaokrúhľujú.
- Ť, Ď, Ň, Ľ: Predným chrbtom jazyka vytvoríme záver na prednom tvrdom podnebí, špička jazyka je opretá o dolné rezáky. Pery sa na artikulácii nezúčastňujú.
- Ť: dieťa vyslovuje opakovane ty-ty-ty (ta, to, te), pričom presunieme hrot jazyka za dolné rezáky, podobne postupujeme pri hláske Ď, Ň, Ľ.
- J: Boky jazyka sa dotýkajú podnebnej klenby, špička jazyka je za dolnými rezákmi. Pery sa na artikulácii nezúčastňujú. Vychádzame z hlásky I, ktorú necháme dlho vyslovovať a spájame ju so samohláskami ía, íe, ío, íi a vznikne ja, je, jo, ju, ji.
- K, G: Vytvoríme záver zadným chrbtom jazyka na mäkkom podnebí. Potom nasleduje explózia. Pery sa na artikulácii nezúčastňujú.
- K: vytvoríme z hlásky T. Dieťa vyslovuje ta, ta, ta pričom hrot jazyka stláčame dolu a mierne dozadu.
- G: odvodíme z hlásky D rovnakým spôsobom.
- Ch: Dieťa necháme hlasno vydýchnuť. Výdych si kontrolujeme na chrbte ruky. Hlasné dýchanie spájame so samohláskami á - ch, é - ch, ó - ch, ú - ch… chá, chí, chó, chú, ché.
- H: Dieťa položí jednu ruku sebe a druhú na našu hruď alebo hrdlo, aby cítilo vibrácie.
Vplyv Prostredia a Návykov na Vývin Reči
Naša reč sa stáva pre dieťa prvým návodom, ako hovoriť. Je preto dôležité, aby sme sa s deťmi rozprávali správne a používali správnu výslovnosť. Okrem toho, na vývin reči majú vplyv aj iné faktory. Zaujímavé je, že vplyv na vývin reči u dieťaťa má takisto genetika zo strany rodičov. Ak mal jeden z rodičov v detstve nejakú rečovú vadu, je vysoko pravdepodobné, že podobný problém bude mať aj dieťa. To isté sa týka oneskoreného vývinu reči.
Vplyv Cumlíka na Vývoj Reči
Na krátke obdobie v rámci prvého roka je cumlík v poriadku, keď dieťa zaspáva. Ale dieťa by s cumľom nemalo spať. V takom prípade sa mení tonus svalov jazyka. Jazyk je pod cumlíkom a leží voľne v puse. Ak cumeľ necháme dieťaťu príliš dlho, má to priamy vplyv na to, že sa môže meniť zhryz, lebo pasívny jazyk tlačí na predné zuby pri prehĺtaní. Má to vplyv aj na nesprávnu výslovnosť.
Čoho sa Vyvarovať pri Nácviku Výslovnosti
Podľa Františka Kábaleho je najčastejším omylom rodičov detí s nesprávnou výslovnosťou názor, že takémuto dieťaťu treba často hovoriť slová s problematickými hláskami, vety a riekanky s hláskou, ktorú nevie vysloviť a tým sa to naučí. Takéto dieťa sa však často opakovaním naučí vyslovovať hlásku v slove kŕčovito a s prehnaným dôrazom. Nesprávne vyslovovanie hlásky si pripomínaním rodičmi ešte viac zafixuje alebo ju začne vyslovovať iným nesprávnym spôsobom.
Konkrétne rady, čo nerobiť:
- Nikdy dieťaťu nehovorte pri nácviku slovo s hláskou R ako takou a dôsledne ju nahraďte dd, td - Petda miesto Petra a pod.
- V bežnej reči používajte R normálne, ale ak vidíte, že sa dieťa snaží opakovane povedať slovo s R, zopakujte mu ho s dd, td.
- Ak dieťa začne račkovať, vytvárať R hrdelne, prestaňte na tú chvíľu s nácvikom.
- Ak dieťaťu nejde niektoré slovo alebo hláskové zhluky (vd, kd, hd a pod.) opakovane, prejdite na iné slovo či hlásky.
- Básničky a riekanky s veľkým množstvom hlásky R sú určené až na poslednú fázu nácviku, kedy už dieťa vie R vysloviť aspoň niekedy.
- Ak dieťa už R vysloviť v niektorých slovách vie, nenúťte ho za každú cenu používať ho všade.
- Neprerušujte dieťa, keď niečo rozpráva (aj keď nesprávne). Väčšina detí nemá rado, keď ho nútia slovo zopakovať.
- Nenechajte sa vtiahnuť do nekonečného opakovania hlások. Jedna hláska sa postupne posúva po úrovniach smerom hore.
- Ak nie sú osvojené jednotlivé úrovne dostatočne, dieťa nemusí vedieť opraviť svoju výslovnosť. To znamená, že si neuvedomuje svoju chybu, veľakrát ju ani „nepočuje“.
- Nepoukazujte na chyby pred ostatnými.
Logopedická riekanka je vhodná na rozvíjanie detskej reči len v tom prípade, ak je vhodne napísaná a použitá. Riekanka by mala mať zaujímavú motiváciu, logický a zrozumiteľný obsah primeraný veku dieťaťa. Má mať výrazové prostriedky, určitú literárnu úroveň a zároveň častejší výskyt precvičovanej hlásky v rôznych hláskových skupinách a spojeniach. Najpodstatnejšie je, že v takejto logopedickej riekanke nenájdete žiadne iné hlásky, ktoré sú artikulačne náročnejšie ako precvičovaná hláska. Mnohé známe riekanky sa práve z toho dôvodu v logopedickej praxi nepoužívajú.
Logopedická Starostlivosť na Slovensku a jej Význam
Na Slovensku existuje rozsiahla sieť logopédov, ktorí pracujú v nemocniciach, sanatóriách, špeciálno-pedagogických poradniach, špeciálnych materských a základných školách, DSS alebo v centrách včasnej intervencie. Od roku 2017 prechádza každé dieťa u pediatra povinným skríningom, ktorého súčasťou je aj logopedická časť. Najčastejším dôvodom, prečo rodičia vyhľadajú pre svoje dieťa logopéda, sú ťažkosti vo výslovnosti. Prvé, čo logopéd v tomto prípade urobí, je vyšetrenie, tzv. (čiastočná) diagnostika. Včasná návšteva logopéda, v prípade, že pozorujete určité príznaky rečového oneskorenia alebo chyby reči, nie je na škodu. A to už minimálne z dôvodu prevencie. Pamätajte, čím je dieťatko menšie, tým je jednoduchšie rečové chyby odstrániť. V súvislosti s nesprávnou výslovnosťou hlások, teda aj hlásky R, ide o rečovú vadu nazývanú dyslália.
Niekedy je možno náročné odhadnúť, či už je potrebný zásah odborníka alebo dieťa potrebuje len viac času. Pre dieťa to môže byť frustrujúce, ak sa ho snažíte naučiť hlásku, na ktorú nie je jeho rečový aparát ešte pripravený. Práve tu je logopéd kľúčový, pretože vie posúdiť úroveň oromotorických schopností dieťaťa. Dôležité je, aby tréning bol pre dieťa radosťou a nie zdrojom stresu. Rodičia by mali vnímať, čo je dieťaťu príjemné a čo už nie. Logopéd má svoje osvedčené postupy, ako docieliť, aby sa hláska artikulovala správne a aby ju dieťa vedelo hovoriť aj v bežnej reči. Dúfame, že po prečítaní tohto článku zistíte, že všetko do seba krásne zapadá a všetko má svoj čas, zmysel a logiku.
tags: #ako #naucit #dieta #hovorit