V živote rodičov po rozchode alebo rozvode často nastávajú situácie, ktoré sú emocionálne náročné a právne zložité. Jednou z takýchto situácií je aj odovzdávanie dieťaťa pri styku s druhým rodičom. V našej praxi sa čoraz častejšie stretávame s prípadmi, keď jeden z rodičov bez uvedenia dôvodu zamedzuje styk s maloletým dieťaťom druhému rodičovi, zatajuje sa a nekomunikuje. Tento príspevok sa zameriava na situácie, keď sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave styku, prípadne sa už na styku dohodli, ale dohoda z dôvodu postoja jedného z rodičov zlyhala a nedodržiava sa. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexné rady a informácie o tom, ako postupovať v takýchto situáciách, aby boli chránené záujmy maloletého dieťaťa a zároveň rešpektované práva oboch rodičov.
Chápeme, že pre každého môže byť ťažké zvládnuť emocionálny stres spojený s rozvodom alebo rozchodom, najmä ak ide o úpravu starostlivosti o dieťa, pričom hádky ohľadom starostlivosti o dieťa situáciu len ďalej komplikujú. Je kľúčové uvedomiť si, že ak dovolíte, aby negatívne pocity viedli k deštruktívnemu správaniu alebo zlému úsudku, môžete sa pred súdom vykresliť v negatívnom svetle a ocitnete sa v nevýhode. Vždy je potrebné konať s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa, ktorý je pre súdne konanie prioritný.
Právny Rámec Rodičovských Práv a Povinností
Právo dieťaťa na oboch rodičov a najlepší záujem dieťaťa
Ústredným bodom všetkých rozhodnutí týkajúcich sa maloletých detí je ich najlepší záujem. Jedným zo základných prvkov rodinného života, a to aj v prípade, že sa vzťah rodičov rozpadol, je právo dieťaťa a rodiča „byť spolu“. Toto právo nie je len morálne, ale je zakotvené aj v právnych normách. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy SR je starostlivosť o deti a ich výchova právom rodičov, pričom deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života a je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto dohovoru vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb.
Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov. Dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vyhliadky na vytvorenie a udržanie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo sa stretávajú len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Štátne orgány (v tomto prípade všeobecný súd) sú povinné prijať všetky opatrenia smerujúce k rozvoju existujúceho puta medzi dieťaťom a jeho rodičom a naviazaniu styku medzi nimi (ako potvrdil aj rozsudok ESĽP vo veci Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004).
Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má právo sa v primeranom rozsahu podieľať na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb. Práva a povinnosti tohto rodiča sa realizujú prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. O otázkach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa v konečnom dôsledku rozhoduje súd na základe najlepšieho záujmu dieťaťa. Súd vždy primárne skúma najlepší záujem maloletých detí. Pri zohľadňovaní záujmu dieťaťa sa pritom prihliada nielen na ohrozenie jeho fyzického alebo psychického zdravia, ale aj na ohrozenie jeho mravného vývoja. Z toho dôvodu je v konaniach o maloletých deťoch prioritným záujmom vytvorenie, respektíve za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je podriadená obmedzená viazanosť súdu návrhmi účastníkov, čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania. Súd je naopak povinný vykonávať aj iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, než aké boli navrhnuté účastníkmi.
Typy úpravy starostlivosti o dieťa
Po rozchode rodičov, bez ohľadu na to, či boli manželmi, je nevyhnutné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Obaja rodičia majú v zásade rovnaké práva a povinnosti voči svojim deťom. Môžu požiadať o zverenie detí do svojej osobnej starostlivosti, do striedavej starostlivosti oboch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Súd môže zveriť dieťa do osobnej (výlučnej) starostlivosti jedného z rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti, alebo spoločnej starostlivosti rodičov. V tomto článku sa prioritne venujeme situácii, keď jeden rodič druhému bráni v styku s dieťaťom, čo najčastejšie nastáva v prípade, ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. Dôležitými kritériami sú najmä jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Tento princíp sa uplatňuje aj v prípade, že úprava styku absentuje a rodič, ktorý chce styk realizovať, by mal v prvom rade vyzvať druhého rodiča a požiadať ho, aby mu takýto styk umožnil. Ak dohoda nie je možná, prichádza do úvahy súdna cesta.
Zrušenie alebo pozastavenie živnosti - všetko, čo potrebujete vedieť
Mýty a realita o odovzdávaní dieťaťa pri styku
V súvislosti s odovzdávaním dieťaťa pri styku s druhým rodičom sa objavujú rôzne otázky a nejasnosti. Zákon priamo nedefinuje povinnosť matky, respektíve rodiča, byť prítomný pri odovzdávaní dieťaťa. Rodič má právo zabezpečiť toto odovzdanie aj prostredníctvom tretej osoby, to znamená príbuznými alebo inou osobou. Nie je porušením súdneho rozhodnutia, pokiaľ by matka odovzdávala dieťa otcovi prostredníctvom inej osoby. Rovnako to platí aj pre prípad prevzatia dieťaťa. Ak máte uvedené v rozsudku, že otec prevezme a odovzdá syna na mieste bydliska matky, maloleté dieťa by mal rodič odovzdať druhému rodičovi, prípadne inej osobe poverenej druhým rodičom.
Rodič, ktorý dieťa odovzdáva, má zodpovednosť za dieťa, aby sa nestalo, že bude stíhaný za opustenie dieťaťa. Preto je namieste, aby sa dieťa odovzdávalo z ruky do ruky. Ak matka dieťaťa odmieta otca pustiť do bytového domu, otec nie je povinný odovzdať dieťa inej cudzej osobe alebo prípadne rodinnému príslušníkovi, ak nemá istotu o tom, či bude dieťa skutočne odovzdané matke. V takomto prípade môže žiadať o predloženie splnomocnenia od matky na prevzatie dieťaťa. Ak má otec uvedené v rozhodnutí, že má prebrať dieťa na mieste bydliska matky, je to aj miesto pred bytovým domom, napríklad na parkovisku. Interpretovať to tak, že musí prísť hore až k bytu (najmä pri staršom dieťati, napríklad 12-ročnom) by nebolo správne a ani vždy možné. Ak by aj bol privolaná polícia, nič by neriešili, nakoľko nebudú nútiť dieťa, aby išlo s ním na styk, ak nechce. Dôležité je tiež si uvedomiť, že nositeľom rodičovských práv je otec dieťaťa a nie jeho starí rodičia. Matka by teda nemala dieťa odovzdávať starým rodičom bez súhlasu otca, ak to nie je výslovne upravené.
Keď dohoda zlyhá: Právne kroky pri bránení styku
Prvý krok: Pokus o dohodu a prevencia konfliktov
Bránenie styku s dieťaťom sa žiaľ v praxi vyskytuje pomerne často. Spúšťačom môžu byť rôzne dôvody, najčastejšie je to rozchod, prípadne rozvod. Faktom však ostáva, že pokiaľ sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a starať sa o neho, nie sú pre dieťa hrozbou, potom majú obaja úplne rovnaké rodičovské práva a povinnosti. Obaja rodičia musia konať v najlepšom záujme dieťaťa a žiaden z rodičov si nemôže svojvoľne uzurpovať právo rozhodovať o tom, či druhý rodič má alebo nemá právo sa s dieťaťom stretávať. Ak jeden z rodičov bezdôvodne bráni druhému rodičovi v starostlivosti a styku s dieťaťom, porušuje tým jeho právo. Pod bezdôvodným bránením rozumieme, ak rodič nemá relevantný a preukázateľný právny dôvod (napríklad týranie dieťaťa). Často je to žiaľ aj pomsta, averzia alebo zlosť medzi rodičmi, čo však nie je dôvodom na bránenie v styku.
Prvým a najefektívnejším krokom je vždy pokus o dohodu. Urobte to pre dieťa. To je vždy najrýchlejšie a najjednoduchšie riešenie. Napíšte druhému rodičovi, kde je, či je dieťa v poriadku, že sa s ním chcete stretávať a navrhnite dohodu. Skúste komunikovať vecne a rozprávať sa výlučne o dieťati. Dožadujte sa svojho práva na styk a skúste nájsť kompromis. Tu platí, že síce ste prestali byť partnermi, či manželmi, ale nikdy neprestanete byť rodičmi. Prevencia pred konfliktom je najúčinnejším nástrojom ako vylúčiť riziko obmedzovania kontaktu rodiča s dieťaťom. Je prirodzené, že po rozchode rodičov sú a budú vzťahy, prinajmenšom chladné či dokonca zlé, vždy poznačené rozchodom. Rovnako je potom prirodzené, že takíto rodičia ľahšie prídu do konfliktu hoci aj pre maličkosť. Snažte sa riadiť starou kresťanskou zásadou: „Kto do mňa kameňom, ja do neho chlebom.“
Praktické tipy na elimináciu konfliktov:
- Informujte sa sami: Mnoho rodičov aj po rozchode vyťažuje toho druhého s požiadavkami, ktoré sú zdrojom zbytočných konfliktov. Neviete ako sa darí dieťaťu v škole? Informujte sa v škole, zabezpečte si elektronický prístup do žiackej knižky, chodievajte na rodičovské združenia. Neviete aký je zdravotný stav dieťaťa? Kontaktujte lekára, zabezpečte si elektronický prístup do zdravotnej karty dieťaťa. Potrebujete pas pre dieťa a rodič Vám ho nechce dať? Vybavte si druhý pas, ak je to možné. Pomôžte si sami.
- Obmedzte komunikáciu: Ak nedokážete eliminovať konflikty, tak nezostáva nič iné len obmedziť komunikáciu na to najnevyhnutnejšie minimum čo sa týka dieťaťa. Ak partner nedodržiava dohodnuté dni styku, riešením by mohlo byť podanie návrhu na súd, aby určil presne časy, v ktorých bude mať otec právo styku s dieťaťom.
- Skráťte čas odovzdávania: Obmedzte dĺžku trvania preberania dieťaťa. Väčšina konfliktov vzniká práve pri odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi. Rodičia, ktorí spolu málo komunikujú si informácie odovzdávajú spravidla pri preberaní dieťaťa, čo samozrejme vedie k hádkam.
Návrh na súd na úpravu styku
Ak dohoda s druhým rodičom nie je možná, potom je nevyhnutné domáhať sa styku súdnou cestou. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane, a to aj na prípady rodičov, ktorí neuzavreli manželstvo a žijú (žili) v partnerskom zväzku. Súd je v konaniach o maloletých ovládaný vyhľadávacou zásadou, čo znamená, že je povinný vykonať aj iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, než aké boli navrhnuté účastníkmi.
Ak požadujete „len“ styk s dieťaťom a nie aj zverenie dieťaťa do starostlivosti (do osobnej, striedavej, alebo spoločnej), potom by ste mali na súd podať návrh na úpravu styku. V návrhu odporúčame uviesť presné časy, kedy sa chcete s maloletým dieťaťom stretávať. V petite návrhu je potrebné presne vymedziť konkrétne dni a časy, kedy matka navrhuje, aby sa styk s deťmi realizoval. Napríklad, v každý týždeň v utorok a štvrtok od 16:00 do 18:00 hod a každý druhý víkend od piatka od 15:00 hod. do nedele do 19:00 hod. Takto presne určený styk je totiž možné aj vykonať a v prípade, že by súd o ňom rozhodol a druhý rodič by ho nerešpektoval, je možné iniciovať výkon rozhodnutia. Ak je dieťa už staršie (napr. 9-ročné) a máte s ním dobrý vzťah, potom zvyčajne nie je dôvod na to, aby súd určil styk za# Právne a praktické aspekty postupu pri zamedzovaní styku s maloletým dieťaťom
Rozchod či rozvod rodičov predstavuje mimoriadne náročné obdobie, ktoré so sebou prináša nielen emocionálny stres, ale aj potrebu nanovo definovať fungovanie rodiny. Jedným z najcitlivejších bodov tejto transformácie je úprava styku s maloletým dieťaťom. V našej praxi sa čoraz častejšie stretávame s prípadmi, keď jeden z rodičov bez uvedenia dôvodu zamedzuje styk s maloletým dieťaťom druhému rodičovi, zatajuje sa, nekomunikuje alebo sa dohoda o styku z dôvodu postoja jedného z rodičov nedodržiava. Tento článok poskytuje komplexný prehľad toho, ako postupovať v situáciách, keď dochádza k obštrukciám pri styku s dieťaťom, a vysvetľuje právny rámec týchto sporov.
Právo dieťaťa na oboch rodičov ako základný pilier
Jedným zo základných prvkov rodinného života, a to aj v prípade, že sa vzťah rodičov rozpadol, je právo dieťaťa a rodiča „byť spolu“. Štátne orgány (v tomto prípade všeobecný súd) sú povinné prijať všetky opatrenia smerujúce k rozvoju existujúceho puta medzi dieťaťom a jeho rodičom a naviazaniu styku medzi nimi. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má právo sa v primeranom rozsahu podieľať na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb. Práva a povinnosti tohto rodiča sa realizujú prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom.
Pri zohľadňovaní záujmu dieťaťa sa prihliada nielen na ohrozenie jeho fyzického alebo psychického zdravia, ale aj na ohrozenie jeho mravného vývoja. Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom patria medzi najzávažnejšie zásahy do rodičovských práv a povinností. Na druhej strane takýto zásah sa vždy realizuje v záujme dieťaťa. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.
Prevencia konfliktov a komunikácia
Prevencia pred konfliktom je najúčinnejším nástrojom ako vylúčiť riziko obmedzovania kontaktu rodiča s dieťaťom. Je prirodzené, že po rozchode rodičov sú vzťahy prinajmenšom chladné či dokonca zlé, vždy poznačené rozchodom. Rovnako je potom prirodzené, že takýto rodičia ľahšie prídu do konfliktu hoci aj pre maličkosť.
- Komunikácia: Komunikáciu obmedzte na nevyhnutné minimum. Ak nedokážete eliminovať konflikty, tak nezostáva nič iné len obmedziť komunikáciu na to najnevyhnutnejšie minimum čo sa týka dieťaťa.
- Vecnosť: Väčšina konfliktov vzniká práve pri odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi. Rodičia, ktorí spolu málo komunikujú si informácie odovzdávajú spravidla pri preberaní dieťaťa, čo samozrejme vedie k hádkam.
- Samostatnosť: Neviete ako sa darí dieťaťu v škole? Informujte sa v škole, zabezpečte si elektronický prístup do žiackej knižky, chodievajte na rodičovské združenia. Neviete aký je zdravotný stav dieťaťa? Kontaktujte lekára, zabezpečte si elektronický prístup do zdravotnej karty dieťaťa.
Zrušenie alebo pozastavenie živnosti - všetko, čo potrebujete vedieť
Chápeme, že pre každého môže byť ťažké zvládnuť emocionálny stres spojený s rozvodom alebo rozchodom, pričom hádky ohľadom starostlivosti o dieťa situáciu len ďalej komplikujú. Ak dovolíte, aby negatívne pocity viedli k deštruktívnemu správaniu alebo zlému úsudku, môžete sa pred súdom vykresliť v negatívnom svetle a budete v nevýhode.
Odovzdávanie dieťaťa: Práva a povinnosti
Zákon priamo nedefinuje povinnosť matky, respektíve rodiča, byť prítomný pri odovzdávaní dieťaťa. Rodič má právo zabezpečiť toto odovzdanie aj treťou osobou, to znamená príbuznými alebo inou osobou. Nie je porušením súdneho rozhodnutia, pokiaľ by matka odovzdávala dieťa otcovi prostredníctvom inej osoby. Rovnako to platí aj pre prípad prevzatia dieťaťa.
Ak je v rozsudku uvedené, že otec prevezme a odovzdá syna na mieste bydliska matky, maloleté dieťa by mal rodič odovzdať druhému rodičovi, prípadne inej osobe poverenej druhým rodičom. Rodič, ktorý dieťa odovzdáva, má zodpovednosť za dieťa, aby sa nestalo, že bude stíhaný za opustenie dieťaťa. Ak matka odmieta otca pustiť do bytového domu, otec nie je povinný odovzdať dieťa inej cudzej osobe alebo prípadne rodinnému príslušníkovi. Môže žiadať o predloženie splnomocnenia od matky na prevzatie dieťaťa.
Postup pri marení styku: Od súdu k výkonu rozhodnutia
Ak partner nedodržuje dohodnuté dni styku, riešením by mohlo byť podanie návrhu na súd, aby určil presne časy, v ktorých bude mať otec právo styku s dieťaťom. Ak príde neohlásene, tak mu dieťa nemusíte dať ani teraz, a už vôbec nie jeho rodičom. Nositeľom rodičovských práv je otec dieťaťa a nie starí rodičia. Ak bude styk presne určený súdom, tak potom bude otec povinný tieto časy rešpektovať.
Neodkladné opatrenie
V sporoch, ktoré naznačujú dlhšie trvanie práve z dôvodu obštrukčného konania rodiča, pristupujeme k návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku možno neodkladné opatrenie nariadiť okrem iného v situácii, kedy je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Cieľom neodkladného opatrenia bude v tomto prípade „zabezpečiť pravidelný styk rodiča s maloletým dieťaťom v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je potrebný aspoň na zachovanie doterajších vzťahov medzi nimi dovtedy, kým súd nerozhodne vo veci samej.
Výkon rozhodnutia
V takomto prípade by sa dala vec postúpiť na výkon rozhodnutia, ak otec nerešpektuje súdne rozhodnutie. Môžete podať návrh na súd na výkon rozhodnutia. Ak máte dôkazy k tomu, že otec rozhodnutie nerešpektuje, tak ich k návrhu pripojte. Doplnenie návrhu na výkon rozhodnutia podávajte zakaždým, keď rodič zmarí odovzdanie dieťaťa. Je maximálne dôležité, aby súd vedel o každom opakujúcom sa obmedzovaní v kontakte.
Zákon umožňuje súdu postupovať v troch fázach:
- Výzva: V prvej fáze, ešte pred samotným nariadením výkonu súdneho rozhodnutia, súd písomne vyzve povinného rodiča, aby sa rozhodnutiu podrobil.
- Sankcie: V druhej fáze, ak výzva zostane neúspešná, súd nariadi výkon rozhodnutia a môže ukladať povinnému rodičovi pokuty a to aj opakovane. Súd tiež môže zastaviť vyplácanie prídavku na dieťa.
- Odňatie dieťaťa: V tretej fáze, ak ani výzva ani sankcie nepomôžu, môže súd v súčinnosti s príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečiť odňatie dieťaťa a jeho odovzdanie oprávnenému rodičovi.
Súdne konanie a úloha dôkazov
O otázkach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa v konečnom dôsledku rozhoduje súd na základe najlepšieho záujmu dieťaťa. Je dôležité vedieť, že nie všetky dôkazy sú v týchto prípadoch povolené. Len zákonne získané dôkazy sú prípustné na súde, preto napr. záznamy vyhotovené detektívnou kanceláriou majú obmedzené využitie. Bežne analyzujeme aj písomnú komunikáciu rodičov a ako zbehlí v problematike vyselektujeme, ktorá komunikácia s druhým rodičom je pre súdne konanie užitočná.
Pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Takisto nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Ak súd zistí, že príčinou odmietania je správanie preferenčného rodiča, mal by bez návrhu riešiť postoj tohto rodiča a nariadiť mu odborné poradenstvo.
Zmena adresy a mobilita rodičov
V zásade zákon neustanovuje, akou formou máte uvedenú zmenu adresy ohlásiť. Ak sa matka s deťmi odsťahuje do iného mesta, odpoveď na otázku, kde má prebiehať styk, sa nachádza priamo v rozsudku, ktorým bol otcovi určený styk s maloletým dieťaťom. V rozsudku je totiž okrem času určeného styku uvedený aj spôsob odovzdania detí druhému rodičovi. Miesto určenia odovzdania detí však môže byť určený aj iným spôsobom, v tomto smere nie je súd viazaný žiadnymi zákonnými ustanoveniami. Z toho dôvodu je potrebné pozrieť presné znenie rozsudku.
Ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Trestnoprávne aspekty neplnenia rozhodnutí
Základnou zákonnou podmienkou pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu súdneho rozhodnutia (§ 349 Trestného zákona) je, že konanie o výkon súdneho rozhodnutia bolo neúspešné. Nestačí teda len samotná skutočnosť, že povinný rodič porušuje právoplatné súdne rozhodnutie, ale musí byť splnená aj táto ďalšia zákonná podmienka, v opačnom prípade nepôjde o trestný čin.
V trestnom oznámení odporúčame podrobne opísať všetky prípady, kedy a za akých okolností došlo k neodovzdaniu dieťaťa podľa súdneho rozhodnutia. Po tom, čo podáte trestné oznámenie, poverený policajt postupuje v súlade s Trestným poriadkom. Upozorňujeme, že hlavným účelom trestného konania je najmä rozhodnutie o vine alebo nevine povinného rodiča. Nespoliehajte sa len na justíciu, buďte aktívny a snažte sa rodičovský konflikt, ktorý je príčinou obmedzovania styku, čo najskôr vyriešiť, hoci aj za cenu ústupkov.
Ak potrebujete pomoc s rodinnoprávnou záležitosťou, či už ide o vypracovanie návrhu na úpravu styku, zastupovanie v konaní o neodkladné opatrenie, alebo riešenie podaní voči vám, neváhajte sa obrátiť na odborníkov, ktorí majú za sebou dlhoročnú právnu prax. Pamätajte, že hoci sú tieto konania emocionálne náročné, prioritou zostáva vždy najlepší záujem dieťaťa a ochrana jeho práva na zdravý vzťah s oboma rodičmi.
tags: #ako #postupovat #ked #rodic #neodovzda #dieta